Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/10/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200096 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016200096.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: NANOTECHNOLOGY CENTER, s.r.o., so sídlom Panenská č. 18, 811 03 Bratislava IČO: 46 010 343, zastúpeného JUDr. Ľubomírom Šablicom, advokátom, AK Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1726224/2015 zo dňa 01.12.2015 a rozhodnutia Daňového úradu Bratislava č. 20227437/2015/9104402 zo dňa 14.05.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. administratívne rozhodnutia 1. Žalovaný rozhodnutím č. 1726224/2015 zo dňa 01.12.2015 podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len DP) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 20227437/2015/9104402/Para zo dňa 14.05.2015, ktorým prvostupňový orgán podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určil rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie október 2013 v sume 779.000 € a tým žalobcovi nepriznal uplatnený nadmerný odpočet v sume 777.677,25 € a vyrubil daň v sume 1.322,75 €. II. žaloba a námietky 2. Žalobou doručenou Krajskému súdu dňa 26.01.2016 sa žalobca domáhal preskúmania označeného rozhodnutia žalovaného č. 1726224/2015 zo dňa 01.12.2015 a zákonnosti postupu žalovaného orgánu verejnej správy pri rozhodovaní vo veci samej. Rozhodnutie žalovaného (číslo: 1726224/2015 z 01. 12 2015) a tiež prvostupňové rozhodnutie správcu dane (číslo: 20227437/2015/9104402/Para zo 14. 05. 2015) považoval za nezákonné, keďže obidve vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na posúdenie veci, rozhodnutia sú tiež nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov a v konaní obidvoch orgánov verejnej správy (daňových orgánov) je taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Výroková časť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane, nezodpovedala zistenému skutkovému stavu, vykonanému dokazovaniu a z týchto dôvodov, keďže je v zrejmom rozpore nielen so základnými zásadami správy daní zakotvenými v § 3 Daňového poriadku, ale aj ďalšími ustanoveniami tohto zákona, ako aj ďalšími právnymi predpismi. Namietal ich nezákonnosť, keďže mu nebolo priznané právo na nadmerný odpočet a vyrubená daň, preto navrhoval obe rozhodnutia zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 3. Žalobca bol toho názoru, že už v čase kontroly vykonanej správcom dane mu predložil všetky relevantné podklady a dôkazy, ktoré boli potrebné pre správne zistenie daňovej povinnosti alebo nadmerného odpočtu a priznanie nadmerného odpočtu. S prihliadnutím na ich obsah namietal záver opísaný na str. 2. v treťom odseku protokolu o kontrole, kde správca dane uvádzal, že „...daňový subjekt vo svojom písomnom vyjadrení neuviedol žiadne nové skutočnosti, ani nepredložil žiadne listinné a iné dôkazy, ktoré by mali vplyv na zmenu výsledku kontroly...". Toto vyjadrenie správcu dane navodzovalo dojem, že vinou žalobcu boli posúdené doklady a dôkazy v jeho neprospech. Touto námietkou žalobcu sa žalovaný ako odvolací orgán nezaoberal. Žalobca mal však za to, že v konaní plne uniesol svoje dôkazné bremeno/povinnosť. Žalovaný sa na účely zistenia skutkového stavu nezaoberal dôvodmi nadobudnutia a následného predaja so stratou komplexu nehnuteľností zo strany žalobcu, ktorého k tomu viedla informácia/skutočnosť, ktorú získal vďaka referenciám na hodnoverného zahraničného záujemcu (občana Ukrajiny), ktorý chcel kúpiť veľkú nehnuteľnosť v okolí Bratislavy a presťahovať sa na územie Slovenska. Vopred dohodnutá predajná cena výrazne prevyšovala cenu, za ktorú nehnuteľnosti nadobudol žalobca od VINOTÉKA 34, s. r. o. Toto bol dôvod pre nadobudnutie nehnuteľností žalobcom za síce vyššiu cenu, ale s vidinou rýchleho a značného zisku z tejto obchodnej transakcie. Avšak v krátkej dobe, vzhľadom k politickému vývoju na území Ukrajiny, zahraničný odberateľ svoj záujem musel zrušiť a tak žalobca nehnuteľnosti so stratou predal. V tejto súvislosti žalobca na vysvetlenie uviedol, že predmetom tohto obchodu boli dva rodinné domy - prvý o výmere 917 m2 a druhý 131 m2 s mierou dokončenosti 90% a skoro 7.000 m2 pozemkov v Ivanke pri Dunaji. Jediným účelom transakcií bolo dosiahnuť zisk. 4. Správca dane v rámci preverenia uskutočnenia zdaniteľného obchodu z 30.10.2013 vykonal miestne zisťovanie v októbri roku 2014, kedy mohol len zistiť aktuálny stav, a nie stav, aký bol pred rokom. Tento úkon žalobca považoval za zbytočný a nič nedokumentujúci. Taktiež predvolával k výsluchu ako svedka bývalú konateľku spoločnosti VINOTÉKA 34, s. r. o., ktorá v čase uskutočnenia zdaniteľného obchodu nebola konateľkou spoločnosti. Takéto miestne zisťovanie či predvolávanie svedka sú podľa názoru žalobcu z pohľadu zistenia uskutočnenia zdaniteľného obchodu, ktorý sa stal pred rokom, zbytočnými úkonmi. Ich popisovanie v protokole o kontrole má za účel len vrhnúť nepriaznivé svetlo na spoločnosť a spochybňovať čistotu dodania. Nedokumentujú a ani nemôžu dokumentovať žiadne okolnosti, ktoré sa stali pred rokom pri uskutočnení dodania nehnuteľností. Miestnym zisťovaním sa však mohlo dokázať, že predmetné nehnuteľnosti existujú. Takéto zisťovanie sa však nikdy nekonalo. Správca dane potvrdil, že dodávateľ predmetné dodanie riadne priznal v daňovom priznaní. Uvádzal síce, že voči dodávateľovi správca dane evidoval nedoplatok, ale ten bol len vo výške cca 2% zo zdaniteľného obchodu. Nedoplatok nemal na dodanie žiadny vplyv a správca dane k nemu nesmie pri hodnotení prihliadať, čo potvrdil aj žalovaný. 5. Správca dane tiež rozsiahlo popisoval predvolávanie svedkov a to, že sa mu opakovane niektorá pošta vrátila ako nevyzdvihnutá v odbernej lehote a podobne. Na str. 7 protokolu o kontrole uvádzal, že sa 29.10. 2014 Ing. Tomáš Novosad nedostavil na ústne pojednávanie, ale o tri odseky nižšie tiež uvádzal, že 29. 10. 2014 (v ten istý deň) spísal s Ing. Tomášom Novosadom zápisnicu. Tieto dve tvrdenia sú v zrejmom rozpore. Ak správca dane jednu a tú istú osobu pozval na dve ústne pojednávania a táto sa dostavila na úrad, tvrdenie, že raz sa nedostavila, a raz áno, je zvláštne a nesmeruje k zisteniu skutkového stavu. Správca dane uvádzal, že dospel na základe predloženia dokladov, ktoré posúdil v ich vzájomných súvislostiach, k názoru, že „... vzájomným započítaním pohľadávok a záväzkov nedošlo k úhrade faktúry...". Pritom tiež uvádzal, že „K posúdeniu správcovi dane chýbali zmluvné dokumenty". V tejto súvislosti nie je ale zrejmé, čo žalobca namieta, ako mohol správca dane posúdiť niečo vo vzájomných súvislostiach, keď mu chýbali zmluvné dokumenty? Žalobca mal za to, že správca dane urobil toto vyhodnotenie/ záver bez dostatočného zistenia skutkového stavu. Toto posúdenie je pre tento prípad irelevantné, je však dôležité, že správca dane v závere na str. 9 protokolu o kontrole uvádza že ,'...získané informácie a zhromaždené dôkazy vo vzájomných súvislostiach nepreukazujú reálnosť predaja nehnuteľnosti." Opäť je tu rozpor s tvrdením, že „K posúdeniu správcovi dane chýbali zmluvné dokumenty." Tieto tvrdenia správcu dane považoval žalobca za vzájomne si odporujúce zmätočné a nevierohodné. 6. Správca dane tvrdil, že faktúru č. 20130011 dodávateľa - VINOTEKA 34, s. r. o. považuje za „nevierohodnú". Nevierohodnosť faktúry správca dane ničím nedoložil, ani nenapadol. Z dôvodu domnienky správcu dane o nedôveryhodnosti faktúry mal žalovaný logicky nariadiť kontrolu u dodávateľa. Sám potvrdil, že dodávateľ túto faktúru priznal na výstupe v daňovom priznaní za 4. štvrťrok 2013, tak tvrdenie o nevierohodnosti považoval žalobca naďalej za zmätočné. Ak mal správca dane pochybnosť o správnosti ocenenia predávanej nehnuteľnosti mal sa oprieť o znalecký posudok, ktorý bol a je súčasťou administratívneho spisu. To však neurobil. V tejto súvislosti žalobca považoval za potrebné uviesť, že znalecký posudok oceňuje nehnuteľnosť bez ohľadu na osobu objednávateľa. Ak bola raz nehnuteľnosť ocenená, pokiaľ sa výrazne nezmenil čas, je hodnota nehnuteľnosti stále tá istá bez ohľadu na osobu zadávateľa. Preto znalecký posudok odmietnuť preto, že ho neobjednával žalobca, je možno chápať ako snahu ignorovať zrejmý dôkaz, ktorý môže byť v prospech žalobcu. Správca dane tvrdil, že faktúru č. 20130011 dodávateľa - VINOTEKA 34, s. r. o. považuje za „smerujúcu k získaniu daňovej výhody". V tejto súvislosti žalobca zastával názor, že základnou zásadou medzinárodnej úpravy dane z pridanej hodnoty je daňová neutralita (napr. rozsudok „Halifax" bod 78: „V tomto zmysle, pokiaľ ide o cieľ režimu odpočítania šiestej smernice, je potrebné pripomenúť, že tento režim má za cieľ celkovo zmierniť záťaž, ktorú pre podnikateľa predstavuje DPH splatná alebo zaplatená pri výkone všetkých jeho hospodárskych činností. Spoločný systém DPH v dôsledku tohto zabezpečuje úplnú daňovú neutralitu všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich účel alebo výsledky pod podmienkou, že sa mi osebe v zásade podliehajú DPH“), t. j. ak jeden subjekt dane z pridanej hodnoty na výstupe uplatní daň vzniká inému subjektu pri splnení zákonných ustanovení právo na odpočítanie tej istej dane. 7. Aj podľa rozsudkov: „Axel Kittel a Recolta Recycling SPRL" v bode 48 „Režim odpočtov má za cieľ úplne zbaviť podnikateľa bremena DPH splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých jeho hospodárskych činností. Spoločný systém DPH takto zaručuje neutralitu, čo sa týka daňového bremena všetkých hospodárskych činností, bez ohľadu na účely a výsledky týchto činností, za podmienky, že tieto v zásade podliehajú DPH (pozri najmä rozsudky z 22. februára 2001, Abbey National, C-408/98, Zb. s. 1-1361, bod 24, a z 21. apríla 2005, HE, C-25/03, Zb. s. 1-3123, bod 70). Z napadnutého rozhodnutia, ani z jeho odôvodnenia, nevyplýva, o akej daňovej výhode v tomto prípade správca dane uvažuje, a ako ju žalobca mal získať. V súčasnosti je žalobca v pozícii daňovej nevýhody, nakoľko daň voči nemu uplatnená mu bola touto kontrolou odmietnutá, čím bolo popreté základné pravidlo daňovej neutrality systému dane z pridanej hodnoty (DPH). Uplatnenie práva na odpočítanie dane je jedným zo základných práv platiteľa dane podľa tuzemského práva, a aj európskeho práva, a nemožno ho považovať za hrubé porušenie ustanovenia § 3 ods. 1 daňového poriadku. Toto ustanovenie jasne ustanovuje, že „Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov... a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov." Predaj so stratou nemožno a priori považovať za podvodné konanie, ani za konanie s cieľom získať daňovú výhodu. Správca dane tvrdil, že jeho povinnosťou bolo preveriť aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Na žiadnom mieste svojho rozhodnutia však správca dane neuvádzal, ktorá skutočnosť sa nestala, resp. ktorá skutočnosť je v rozpore s formálnym stavom. Konštatované neúplnosti boli predsa riadne preverené, prevod bol príslušným orgánom katastra akceptovaný, ktorý zapísal nového vlastníka. Nie je jasné, ktorá skutočnosť je tá, ktorá je v rozpore s formálnym stavom ? Správca dane nikdy neformuloval aký dôkaz má žalobca predložiť na to, aby svoj názor/domnienku zmenil. V odôvodnení napadnutého výroku správca dane neuvádzal, prečo má žalobca uhradiť sumu 1.322,75 €, a ako skontroloval správnosť vyčíslenia tejto sumy, rozhodnutie je v tomto smere nepreskúmateľné. Správca dane uvádzal, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu povinností ustanovených v § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., pričom neuvádzal žiadnu relevantnú skutočnosť, či svoju úvahu, v čom zhliadol ich porušenie. Ide však o ustanovenia cit. zákona, ktoré neustanovujú podmienky či požiadavky na odpočítanie dane. Rovnako sa žalobca odvolal na ust. § 51 ods. 1 písm. a/, § 71 ods. 1, ods. 2 a 3 cit. zákona s tým, že faktúra spĺňala požadované náležitosti. 8. Správca dane uvádzal, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z faktúry č. 20130011, ktorú vystavil dodávateľ - VINOTEKA 34, s.r.o. Správca dane tiež uvádzal, že dodávateľ daň priznal v daňovom priznaní za 4. štvrťrok 2013 ako svoju daň na výstupe. Nakoľko dodávateľ - VINOTEKA 34, s. r. o. vystavil faktúru podľa § 71 zákona o DPH a tuto odovzdal žalobcovi, mohol tento v súlade s § 51 ods. 1 tohto zákona právo na odpočítame dane uplatniť. Žalobca tak splnil všetky zákonom ustanovené požiadavky na legálne uplatnenie nároku na odpočítanie DPH z tejto dodávky. Preto tvrdenie správu dane o tom, že žalobca odpočítal daň neoprávnene (str. 12 protokolu o kontrole) sú nepravdivé, ničím nepodložené a zavádzajúce. Žalobca naplnil všetky povinnosti/podmienky z cit. ustanovenia zákona o DPH, konal v súlade so zákonom, požaduje len daň, ktorú zaplatil, a preto jeho právo na odpočítanie dane mu prináleží/patrí. Žalobca doložil všetky písomnosti (listinné dôkazy) k vykonaným prevodom vlastníckeho práva k prevádzaným nehnuteľnostiam, ktoré sa dokladajú pri bežnej obchodnej transakcii na trhu nehnuteľností, pričom reálnosť (hodnovernosť) obchodného prípadu vrátane ceny doložil aj znaleckým posudkom. Naopak správca dane nešpecifikoval aký je ten „zásadný dokument", ktorý chýba a ktorý by bol dôkazom prijateľným pre správcu dane. Znalecký posudok oceňuje nehnuteľnosť bez ohľadu na osobu objednávateľa. Ak bola raz nehnuteľnosť ocenená, pokiaľ sa výrazne nezmenil čas, je hodnota nehnuteľnosti stále tá istá bez ohľadu na osobu zadávateľa/ objednávateľa. Preto znalecký posudok odmietnuť preto, že ho neobjednával žalovaný, je možné chápať ako snahu ignorovať zrejmý dôkaz. V protokole o kontrole č. 9104402/5/513316/2014/Bli sa uvádzalo na str. 13: "Správcom dane neboli zistené žiadne okolnosti, z ktorých by vyplynuli výhody pre daňový subjekt." V súvislosti s týmto tvrdením z kontroly o akej výhode žalovaný pojednáva? Na tej istej strane sa písal, že dodávateľ „...nepodal dôkaz o tom, že nekonal s úmyslom získania daňovej výhody." Dokazovať „neúmysel" a „nekonanie" je nemožné. Každý dokazuje len to, čo tvrdí, nedokazuje opak. Ak správca dane tvrdí že bol úmysel získania daňovej výhody u dodávateľa, mal to riešiť u dodávateľa a dokázať mu opak, nie túto ničím nepodloženú domnienku pripísať na ťarchu žalobcu. Reálnosť (hodnovernosť) prevodov vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam potvrdil svojim rozhodnutím o vklade do katastra nehnuteľností príslušný orgán katastra (býv. katastrálny úrad). Napadnúť vklad vlastníckeho práva z hľadiska neplatnosti právneho úkonu by mohli a priori len zmluvné strany alebo prokuratúra a v samotnom tzv. vkladovom konaní príslušný orgán katastra (býv. katastrálny úrad), ktorý by rozhodnutie o povolení vkladu v takomto prípade v medziach jeho kompetencie ex offo nevydal. Žiadna zo zmluvných strán či dotknutých štátnych orgánov tak neurobila. Žalobca zastáva názor, že správca dane nemá kompetenciu pri posudzovaní návrhov na vklad vlastníckeho práva do katastra posudzovať či rozhodovať o platnosti či neplatnosti zmlúv v rámci katastrálneho konania, a je jednoznačne povinný rešpektovať rozhodnutie iného, v tejto veci zo zákona kompetentného správneho orgánu. 9. Zápočty boli vykonané v súlade s požiadavkou zmluvných strán. Započítaním pohľadávok a záväzkov tieto zanikli, čo je účel samotnej právnej úpravy. Nie je preto dôvodné stotožniť sa so záverom správcu dane, ktorý tvrdí, že "započítanie je nelogické, nakoľko daňový subjekt správcovi nepredložil všetky zmluvné dokumenty a ostatné doklady, ktoré sa týkajú postúpených pohľadávok tak ako je to uvedené v ČI II uzatvorených zmlúv o postúpení pohľadávok." Vznik predošlých záväzkov nemá žiadnu súvislosť s kontrolovaným dodaním. Aj keby dodanie nebolo uhradené, nemalo by to vplyv na právo odpočítať si daň na vstupe pri nadobudnutí. Súčasná právna úprava neviaže právo odpočítania dane na úhradu. Nepochopenie obchodu a zápočtov neznamená jeho nereálnosť alebo podľa úvahy správcu dane nelogickosť. Z tohto dôvodu nebolo tvrdenie správcu dane relevantné a nie je možné naň prihliadať. Účtovníctvo ako metóda evidencie hospodárskej činností prostredníctvom účtov vo svojej podstate opisuje len skutočné úkony. Jednotlivé úkony spojené s obchodnými transakciami boli riadne zachytené v účtovných knihách a vykázané v účtovnej závierke. Preto ich odmietnutie znamená odmietnutie kvality účtovníctva. Ak zápočty v účtovníctve smerujú k správnemu výsledku, čo tvrdí daňový subjekt, úvaha správcu dane, že sú nelogické, je práve z jeho strany nelogická a nad rámec kontroly. Na základe relevantných skutočností uplatnených v priebehu daňového konania nie je možné z právneho hľadiska aplikovať v danej veci správcom dane uvádzaný rozsudok Súdneho dvora z 21. 02. 2006 vo veci C-255/02 „Halifax" tak ako ho použil správca dane. Tento rozsudok je zásadne viazaný na právnu vetu, že „...hlavným cieľom... je získať daňovú výhodu“. 10. Je nepochybné, že hlavným cieľom obchodných transakcií a učinených právnych úkonov zo strany žalobcu bol prevod nehnuteľností na nového vlastníka a následné usporiadanie vzájomných pohľadávok a záväzkov. Ak by však správca dane trval na aplikácii citovaného rozsudku vo veci „Halifax", v takom prípade úplne opomenul aplikovať aj uznanie transakcií v zmysle bodov 96 až 98 tohto rozsudku, čím zrejme poškodil práva žalobcu (daňového subjektu) a odoprel mu právo na odpočítanie z transakcie ako celku. Jediným poškodeným v celom prípade je v súčasnosti len žalobca, ktorému správca dane odoprel nárok na odpočítanie dane, ktorý na druhej strane správcovi dane priznal v daňovom priznaní riadne predávajúci. Možno teda konštatovať, že daňovú výhodu v súčasnosti má len štát, ktorý na strane daňovej povinnosti nespochybňuje povinnosť predávajúceho daň odviesť, ale na strane kupujúceho odmieta nárok na odpočítanie, čo je v rozpore s daňovou neutralitou systému dane z pridanej hodnoty v rámci jednotného trhu Európskeho spoločenstva. Podľa názoru žalobcu je podvod a získanie daňovej výhody fikcia správcu dane a nie preukázané kontrolné zistenie. Absolútnu neplatnosť zmluvy nikto nenapadol, zmluva je platná a akceptovaná nielen zmluvnými stranami, ale aj orgánom katastra (býv. katastrálnym úradom), ktorý v medziach svojej kompetencie povolil práva z nej nadobudnuté do katastra nehnuteľností. Z rozsudku Halifax (bod 75) tiež vyplýva, že nemožno hovoriť o zneužití v prípade, „...keď môžu mať predmetné plnenia nejaké iné vysvetlenie ako číre dosiahnutie daňových výhod." Účelom obchodnej transakcie bolo dodanie so ziskom, že žiadne daňové výhody neexistujú a k zneužitiu systému nedošlo. V prípade „Halifax“ súd rozhodol, že „..keď bola zistená existencia zneužívania, príslušné plnenia musia byť znovu definované tak, aby bola nastolená situácia, ktorá by existovala v prípade, keby neexistovali plnenia zakladajúce uvedené zneužívanie.“ Z 96 až 98 rozsudku „Halifax“ vyplýva, že ak správca dane odmietol nárok na odpočítanie dane na vstupe v celom rozsahu, mal zároveň aj vrátiť daň z pridanej na výstupe. Toto však správca dane neurobil, čím poškodil žalobcu. Teda, keď mu nepriznal daň z nákupu, mal mu vrátiť aj daň predaja. Rozsudok v prípade "Halifax" nehovorí o umožnení si žiadať vrátiť daň na výstupe, ale hovorí priamo o tom, že "Správca dane však musí takisto odpočítať daň, ktorá zaťažila plnenie na výstupe..." (bod 96). Preto má žalobca za to, že správca dane to mal urobiť hneď, pokiaľ tvrdí, že daňový subjekt konal podvodne. Neurobil to, a dnes nárokuje na daňovom subjekte celú výšku dane na vstupe bez korekcie o daň na výstupe z tejto transakcie. Žalobca však trval na tom, že konal čestne a jeho konaním nedošlo k žiadnemu podvodu, ani k získaniu daňovej výhody. V danej veci nemožno podľa jeho názoru v jeho neprospech z pozície žalovaného aplikovať ani rozsudok Súdneho dvora zo 6. júla 2006 v spojených veciach C-439/04 „Axel Kittel" a C-440/04 „Recolta Recycling SPRL", nakoľko doposiaľ nebolo preukázané, že by daňový subjekt vedel alebo musel vedieť, že v danej veci, t. j. vo veci prevodu nehnuteľností, ide o podvodné konanie. Žalovaný/správca dane sa odvoláva na rozsudok „Recolta Recycling SPRL", ktorý sa týka jednoznačne podvodného konania. V prípade žalobcu však nemožno hovoriť o takomto konaní, nakoľko reálnosť prevodu nehnuteľnosti potvrdil zápis vkladu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Podľa jeho vedomostí nebolo ku dňu podania žaloby podľa Trestného poriadku vznesené obvinenie orgánmi činnými v trestnom konaní voči žiadnej osobe konajúcej v postavení štatutárneho orgánu, či splnomocnenej osobe, ktoré by malo svedčiť podvodnému konaniu. Preto tvrdenie, že ide o podvodné konanie, nie je ničím podložené a je skôr zo strany žalovaného i správcu dane účelové a zavádzajúce. V prípade žalobcu bola prijatá faktúra pravdivá, zachytávajúca skutočne zrealizované dodanie a táto faktúra bola uvedená v daňovom priznané pravdivo. Správca dane pri rozhodovaní v danej veci, predovšetkým v rozpore so zásadou vyjadrenou v § 3 ods. 6 Daňového poriadku, nebral do úvahy pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní skutočný obsah právnych úkonov rozhodujúcich pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, t. j. v danej veci prevod nehnuteľného majetku a právnu úpravu zápočtu záväzkov a pohľadávok, svoje domnienky vydával za kontrolné zistenia, čo je neprípustné. 11. Správca dane a v odvolacom konaní žalovaný mali prihliadať na právne úkony učinené žalobcom ako právne úkony, ktoré majú právnu relevanciu a tiež ekonomické opodstatnenie, a ich výsledkom nebolo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol žalobca ako daňový subjekt oprávnený. V tejto súvislosti žalobca poznamenal, že zmluvný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sa riadi a -priori ustanoveniami Občianskeho zákonníka, a nie Obchodného zákonníka. Žalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodol tak, že síce potvrdil žalovaným napadnuté prvostupňové rozhodnutie, avšak len v časti výroku I, t. j. že správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku určil rozdiel v sume 779.000,00 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2013, nepriznal nadmerný odpočet v sume 777.677,25 € a vyrubil daň v sume 1.322,75 €, avšak opomenul potvrdiť aj výrok II., v ktorom správca dane určil splatnosť takto vyrubenej dane a spôsob jej úhrady. Žalobca má za to, že týmto postupom sa právoplatné rozhodnutie žalovaného stalo nevykonateľným. V závere žalobca namietal aj porušenie princípu proporcionality. Slovenská republika je právny štát, čo priamo vyplýva z či. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý je založený na princípoch právnej istoty a predvídateľnosti právnych noriem, pričom nejasné a neurčité právne normy nemožno aplikovať a vykladať na ťarchu adresáta právnej normy, ale vždy na ťarchu tvorcu právnej normy, ako to vyplýva z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR. V náleze spis. zn. PL.ÚS 67/07 z 05.02.2008 Ústavnú súd judikoval, že „princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného čl. 1 ods. 1 Ústavy (mutatis mutandis II. ÚS 48/97 PL. US 37/99, PL. US 49/03, PL. ÚS 25/00, PL. ÚS 1/04, PL. ÚS 6/04 atď.)". Ústavný súd v súvislosti s princípom právnej istoty vo svojej judikatúre už viackrát uviedol, že „s jeho uplatňovaním v právnom štáte sa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem (PL. ÚS 15/98 tiež napr. PL. ÚS 1/04, alebo PL. ÚS 8/04)". Taktiež v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. R 102/2011 (uverejneného v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky č. 6/2011 -str. 65) nejasné a neurčité právne normy nemožno aplikovať a vykladať na ťarchu adresáta právnej normy - účastníka správneho konania, ale vždy na ťarchu tvorcu právnej normy. Ani v zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 72/2010 (č. R 58/2010) v prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle či. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie či. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona (III. US 341/07). III. Zhrnutie argumentov žalovaného 12. Vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe sa žalovaný nestotožnil s tvrdením žalobcu, že „rozhodnutie žalovaného a správcu dane považuje za nezákonné a nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pretože vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a v konaní obidvoch orgánov verejnej správy je taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí". V danom prípade bolo dokazovanie vedené správcom dane, ktorý v odôvodnení napadnutého rozhodnutia podrobne popisuje, aké úkony boli zo strany správcu dane vykonané a na základe akých dôkazov dospel k záveru, že zdaniteľný obchod tak, ako je deklarovaný na predloženej dodávateľskej faktúre v nadväznosti na zistené skutočnosti sa neuskutočnil za účelom poctivého podnikania, pretože z vykonaného šetrenia sa daná obchodná transakcia javí ako umelá, bez ekonomického obsahu. Daňový úrad Bratislava vykonal u žalobcu NANOTECHNOLOGY CENTER s.r.o. daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie október 2013, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 9104402/5/5113316/2014/Bli zo dňa 19.11.2014. Na základe výsledkov zistených daňovou kontrolou Daňový úrad Bratislava určil rozdiel dane v sume 779 000,00 eur podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pretože sa daň zistená po daňovej kontrole odlišovala od dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie október 2013, a tým žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet v sume 777.677,25 € a vyrubil mu daň v sume 1.322,75 €. 13. Kontrolou predložených dokladov za zdaňovacie obdobie október 2013 správca dane zistil, že daňový subjekt (žalobca) si za zdaňovacie obdobie október 2013 uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z tovarov a služieb kúpených v tuzemsku v zmysle § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov na základe dodávateľskej faktúry č. 20130011 zo dňa 30.10.2013, ktorú vyhotovil dodávateľ VINOTÉKA 34, s.r.o., Panská 37, 811 01 Bratislava, IČO: 36 291 307, IČ DPH: SK2022182866, za predaj rodinného domu Ivanka, v celkovej sume 4 674 000,00 eur, z toho 20% DPH 779 000,00 eur. S námietkou žalobcu, že výroková časť napadnutého rozhodnutia nezodpovedá zistenému skutkovému stavu, sa žalovaný nestotožnil, pretože správca dane v procese kontroly postupoval v súlade so zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý v ustanovení § 3 ukladá správcovi dane povinnosť postupovať v daňovom konaní v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chrániť záujmy štátu a obcí a dbať pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia je uvedený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 779.000 €, ktorý nadväzoval na zdaniteľný obchod, ktorý bol deklarovaný na faktúre č. 20130011 zo dňa 30.10.2013 vyhotovenej dodávateľom VINOTEKA 34, s.r.o. na celkovú sumu 4.674.000 €, z toho 20 % DPH 779.000 €, ktorý správca dane v rámci daňovej kontroly spochybnil, preto sa s predmetnou námietkou žalobcu nestotožnil. Správca dane k preverovaným obchodným transakciám, ktoré súviseli s fakturovanými zdaniteľnými obchodmi, vykonal šetrenia, na základe ktorých v reťazci obchodných spoločností zistil umelý charakter deklarovaných obchodných transakcií, ktoré boli postupne fakturované medzi spoločnosťami OLAFSON, s.r.o. = VINOTÉKA 34. S.r.o. = NANOTECHNOLOGY CENTER, s.r.o. = OLAFSON, s.r.o. = Ing. Tomáš Novosad a Ing. Barbora Novosadová = Miroslav Micski a Taťjana Micskiová. Správca dane v konaní vykonal úkony, ktoré boli uskutočnené v priebehu výkonu daňovej kontroly a ktoré predstavovali zákonný procesný postup správcu dane pri skúmaní a preverovaní fakturovaného zdaniteľného obchodu v reťazci personálne prepojených spoločnosti: Správca dane z dôvodu preverenia dodania zdaniteľného obchodu na základe faktúry č. 20130011 zo dňa 30.10.2013, ktorú vystavil daňový subjekt dodávateľ VINOTÉKA 34, s.r.o., vykonal dňa 27.08.2014 miestne zisťovanie na adrese sídla spoločnosti Panská 37, Bratislava. Na uvedenej adrese v historickej časti Bratislavy zistil, že na uvedenej adrese sa nachádza obytný dom, na ktorom nenašiel označenie obchodného mena spoločnosti a názov dodávateľskej spoločnosti sa nenachádzal ani na zvončekoch, ktoré sa nachádzajú pred vchodom do budovy (úradný záznam č.: 9104402/5/4010170/2014/Para zo dňa 27.08.2014). Na základe tejto skutočnosti správca dane dňa 28.08.2014 zaslal na adresu sídla spoločnosti VINOTÉKA 34, s.r.o. žiadosť o zapožičanie dokladov (číslo 9104402/5/4011873/2014/Para). Žiadosť bola vrátená na Daňový úrad Bratislava dňa 04.09.2014 s poznámkou pošty „adresát je neznámy". Zároveň uvedenú žiadosť zaslal sprievodným listom na adresu trvalého pobytu konateľa spoločnosti: Vojtech Bílý, Štúrova 1263, 415 01 Teplice, Česká republika (konateľ spoločnosti od 07.10.2013). Zásielka sa vrátila na Daňový úrad Bratislava dňa 06.10.2014 s poznámkou pošty „adresát nezastihnutý". Dňa 06.10.2014 zaslal správca dane na adresu trvalého pobytu konateľa spoločnosti: Vojtech Bílý, Štúrova 1263, 415 01 Teplice, Česká republika, predvolanie číslo 9104402/5/4447342/14/Para zo dňa 03.10.2014. Predvolanie bolo vrátené na Daňový úrad Bratislava dňa 14.11.2014 s poznámkou pošty „adresát nezastihnutý". Správca dane zároveň uvedené predvolanie sprievodným listom zaslal na adresu sídla spoločnosti VINOTEKA 34, s.r.o. Táto zásielka bola doručená dňa 24.10.2014. Dňa 28.10.2014 správca dane prijal list - žiadosť zo dňa 27.10.2014, zaevidovanú na Daňovom úrade Bratislava pod číslom 9104402/5/4810582/2014, v ktorej Office manager spoločnosti VINOTEKA 34, s.r.o. informuje správcu dane, že konateľ spoločnosti v súčasnosti je mimo územia Slovenska a omylom prevzali predvolanie na výsluch svedka číslo 9104402/5/4447298/2014/Para zo dňa 03.10.2014, ktoré bolo adresované bývalej konateľke spoločnosti Ing. Barbore Novosadovej. Správca dane zaslal Ing. Barbore Novosadovej, bývalej konateľke spoločnosti VINOTEKA 34, s.r.o. na adresu trvalého pobytu Panská 253/37, Bratislava predvolanie na výsluch svedka č. 9104402/5/4447298/2014/Para zo dňa 03.10.2014. Predvolanie bolo doručené dňa 24.10.2010. Bývala konateľka spoločnosti sa ústneho pojednávania, ktoré sa malo konať dňa 29.10.2014 i napriek tomu, že predvolanie je bolo doručené, nezúčastnila a ani neoznámila dôvod svojej neúčasti. 14. Správca dane dňa 17.09.2014 prijal odpoveď na výzvu (zaevidovanú na Daňovom úrade Bratislava pod číslom 9104402/5/4327759/2014), v ktorej stavebný úrad uviedol nasledovné zistenia: predmetné pozemky majú funkciu stavebného pozemku, stavebný úrad nevydal stavebníkovi NANOTECHNOLOGY CENTER s.r.o. žiadne stavebné povolenie, stavebné povolenie na stavby Vila Ivanka a rodinný dom pare. číslo XXX/X a XXX/XX v k. ú. Ivanka pri Dunaji bolo vydané na stavebníka Ing. G.. V roku 2013 bola riešená zmena stavebníka na OLAFSSON s.r.o., stavby ku dnešnému dňu nie sú skolaudované, novými majiteľmi sa stali W.. 15. Dňa 29.09.2014 správca dane prijal odpoveď na výzvu spolu s prílohami, (zaevidovanú na Daňovom úrade Bratislava pod číslom 9104402/5/4413422/2014) a to: overené fotokópie originálov listov vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX, Okresného úradu v Senci, okres Senec, obec Ivanka pri Dunaji, katastrálne územie Ivanka pri Dunaji, na základe ktorých: vlastníkmi rozostavaného rodinného domu Vila Ivanka, ktorý sa nachádza na parcele číslo XXX/X a rozostavaného rodinného domu Ivanka, ktorý sa nachádza na parcele číslo XXX/XX sú MiL.. a vlastníkmi pozemkov na parcele číslo XXX/X, XXX/XX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX sú W.; overené fotokópie kúpnych zmlúv vlastníkov pozemkov na parcele číslo XXX/X, XXX/XX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX vedené na liste vlastníctva č. XXXX., Okresného úradu v Senci, okres Senec, obec Ivanka pri Dunaji, katastrálne územie Ivanka pri Dunaji a nehnuteľností postavených na parcelách číslo XXX/X a XXX/XX vedené na liste vlastníctva č. XXXX, Okresného úradu v Senci, okres Senec, obec Ivanka pri Dunaji, katastrálne územie Ivanka pri Dunaji a to: - kúpna zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uzatvorená s predávajúcim OLAFSSON, s.r.o., Panenská 18, 811 03 Bratislava, IČO: 36 750 263,v mene ktorého konallng. Tomáš I. - konateľ a kupujúcim VINOTÉKA 34, s.r.o., Panská 37, 811 01 Bratislava, IČO: 36 291 307, v mene ktorého konala Ing. Z. I., predmetom ktorej je predaj nehnuteľnosti rozostavaného rodinného domu Vila Ivanka, ktorý sa nachádza na parcele číslo XXX/X a rozostavaného rodinného domu Ivanka, ktorý sa nachádza na parcele číslo XXX/XX a pozemkov na parcele číslo XXX/ X XXX/XX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX, za celkovú kúpnu cenu vo výške 1.000.000 €, spolu s rozhodnutím číslo vkladu: V XXXX/XX zo dňa 11.11.2013, ktoré vydal Okresný úrad Senec, katastrálny odbor na návrh navrhovateľa OLAFSSON, s.r.o.; - kúpna zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uzatvorená s predávajúcim VINOTÉKA 34, s.r.o., Panská 37, 811 01 Bratislava, IČO: 36 291 307, v mene ktorého koná Ing. Z. I. a kupujúcim NANOTECHNOLOGY CENTER s.r.o., Panenská 18, 811 03 Bratislava, IČO: 46 010 343, v mene ktorého konal Zdeno B., predmetom ktorej je predaj nehnuteľnosti rozostavaného rodinného domu Vila Ivanka, ktorý sa nachádza na parcele číslo XXX/X a rozostavaného rodinného domu Ivanka, ktorý sa nachádza na parcele číslo XXX/XX a pozemkov na parcele číslo XXX/X, XXX/XX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX, za celkovú kúpnu cenu vo výške 3.895.000 €, cena neobsahuje sadzbu DPH, spolu s rozhodnutím číslo vkladu: V XXXX/XX zo dňa 15.11.2013, ktoré vydal Okresný úrad Senec, katastrálny odbor na návrh navrhovateľa VINOTÉKA 34, s.r.o., Panská 37, 811 01 Bratislava, doručený dňa 11.11.2013; - kúpna zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uzatvorená predávajúcim NANOTECHNOLOGY CENTER s.r.o., Panenská 18, 811 03 Bratislava, IČO: 46 010 343 v mene ktorého koná Ing. G. I. a kupujúcim OLAFSSON, s.r.o., Panenská 18, 811 03 Bratislava, IČO: 36 750 263, v mene ktorého konal Ing. G. I. - konateľ, predmetom ktorej je predaj nehnuteľnosti rozostavaného rodinného domu Vila Ivanka, ktorý sa nachádza na parcele číslo XXX/X a rozostavaného rodinného domu Ivanka, ktorý sa nachádza na parcele číslo XXX/XX a pozemkov na parcele číslo XXX/X, XXX/XX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX za celkovú kúpnu cenu vo výške 900.000 €, v cene je zahrnutá príslušná sadzbu DPH, spolu s Rozhodnutím číslo vkladu: V XXXX/XX zo dňa 21.11.2013, ktoré vydal Okresný úrad Senec, katastrálny odbor na návrh navrhovateľa NANOTECHNOLOGY CENTER s.r.o., Panenská 18, 811 03 Bratislava, doručený dňa 11.11.2013; - kúpna zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uzatvorená s predávajúcim OLAFSSON, s.r.o. Panenská 18, 811 03 Bratislava, IČO: 36 750 263, v mene ktorého koná Ing. G. I. - konateľ a kupujúcim v prvom rade Ing. G. I., rod. I., trvalé bytom, Nešporova 576/6 149 00 Praha - Háje, a kupujúcim v druhom rade Ing. Z. I., rod O., B. 253/37, 811 03 Bratislava, predmetom ktorej je predaj nehnuteľnosti rozostavaného rodinného domu Vila Ivanka, ktorý sa nachádza na parcele číslo XXX/X a rozostavaného rodinného domu Ivanka, ktorý sa nachádza na parcele číslo XXX/XX a pozemkov na parcele číslo XXX/X, XXX/XX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX, za celkovú kúpnu cenu vo výške 999 000,00 eur, spolu s rozhodnutím číslo vkladu: V 7167/13 zo dňa 02.12.2013, ktoré vydal Okresný úrad Senec, katastrálny odbor na návrh navrhovateľov OLAFSSON, s.r.o., Panenská 18, 811 03 Bratislava a Ing. Tomáš Novosad, Nešporova 576/6 149 00 Praha -Háje, a Ing. Barbora Novosadová, Panská 253/37, 811 03 Bratislava, doručený dňa 22.11.2013, - kúpna zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uzatvorená s predávajúcim v prvom rade Ing. Tomáš Novosad, rod. Novosad, trvalé bytom Nešporova 576/6 149 00 Praha - Háje a predávajúcim v druhom rade Ing. Barbora Novosadová, rod Vojteková, Panská 253/37, XXX XX Z. a kupujúcim v prvom rade W. W., rod. W., trvalé bytom J. XX, XXX XX Z. a kupujúcim v druhom rade G., rod K., trvalé bytom J. XX, 811 03 Bratislava, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľnosti rozostavaného rodinného domu O. R., ktorý sa nachádza na parcele č. XXX/X a rozostavaného rodinného domu R., ktorý sa nachádza na parcele č. XXX/XX a pozemkov na parcele č. XXX/X, XXX/XX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX za celkovú kúpnu cenu vo výške XXX.XXX €, spolu s rozhodnutím č. vkladu: V XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré vydal Okresný úrad M., katastrálny obor na návrh navrhovateľov R.. G. I., I. XXX/X, XXX XX B. - K., a R.. Z. I., B. č. XXX/XX, XXX XX Z. a W. W., trvale bytom J. č. XX, XXX XX Z., G. W., rod. K., trvale bytom J. XX, XXX XX Z., doručený dňa XX.XX.XXXX. XX. B. E. posudok číslo XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX nebol vypracovaný pre kontrolovaný daňový subjekt I. H. s.r.o., ale zadávateľom pre vypracovanie posudku bola spoločnosť T., s.r.o., B. XX, Z.. Podľa znaleckého posudku všeobecná hodnota stavieb je v sume X.XXX. XXX,XX € a všeobecná hodnota pozemkov v sume XXX.XXX,XX €, čiže hodnota za predmetné nehnuteľnosti bola podľa posudku v sume celkom X.XXX.XXX,XX €. Z uvedeného vyplýva, že ani znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný pre inú právnickú osobu, nepreukazuje hodnotu stavieb a pozemkov, za akú tieto nehnuteľnosti nadobudol žalobca, ktorý ho nadobudol v celkovej sume X.XXX.XXX € (rozdiel v cena X XXX XXX,XX eura), a preto odvolávanie sa žalobcu na uvedený znalecký posudok bolo z jeho strany nedôvodné. X. XX.XX.XXXX zaslal správca dane R.. G. I. (bývalému konateľovi spoločnosti NANOTECHNOLOGY CENTER s.r.o.) na adresu trvalého pobytu Nešporova 575, 140 00 Praha, Česká republika, predvolanie na výsluch svedka číslo 9104402/5/4449369/2014/ Bli zo dňa 03.10.2014. Predvolanie na výsluch svedka bolo vrátené na Daňový úrad Bratislava dňa 03.11.2014 s poznámkou pošty „neprevzaté". Správca dane zároveň zaslal dňa 06.10.2014 na adresu sídla spoločnosti NANOTECHNOLOGY CENTER s.r.o., Panenská 18, 811 03 Bratislava upovedomenie o WDOČutí svedka číslo 9104402/5/4449367/2014/Bli zo dňa 03.10.2014, v ktorom správca dane oznámil žalobcovi že dňa 29.10.2014 sa uskutoční ústne pojednávanie so svedkami Ing. Barbora Novosadová a Ing. Tomáš Novosad. Upovedomenie bolo vrátené na Daňový úrad Bratislava dňa 29.10.2014 s poznámkou pošty „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Dňa 06.10.2014 zaslal správca dane na adresu trvalého pobytu konateľa spoločnosti E. B., V. XX, XXX XX Y. W. predvolanie číslo 9104402/5/4449363/2014/Bli zo dňa 03.10.2014, ktoré bolo doručené dňa 10.10.2014. Zo spisového materiálu vyplýva, že bývalý konateľ spoločnosti Ing. Tomáš Novosad sa ústneho pojednávania, ako svedok (na základe predvolania číslo 9104402/5/4449369/20J4/BU zo dňa 03.10.2014) nezúčastnil, ale dňa 29.10.2014 u správcu dane pojednával ako splnomocnený zástupca žalobcu. Dňa 29.10.2014 spísal správca dane so splnomocneným zástupcom spoločnosti NANOTECHNOLOGY CENTER s.r.o. Ing. Tomášom Novosadom zápisnicu o ústnom pojednávaní číslo 9104402/5/4820199/2014/Bli zo dňa 29.10.2014. Splnomocnený zástupca sa na otázky správcu dane a to: - z akého dôvodu spoločnosť VINOTÉKA 34, s.r.o dňa 30.10.2013 (v ten deň bola len vystavená faktúra číslo 20130011) postúpila pohľadávku (z faktúry číslo 20130011) v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30.10.2013 na spoločnosť COLLARD ENTERPRISES LLC, Vermont Avenue 1090, N.W. Washington DC 20005, USA, - či podpísal s predávajúcim VINOTÉKA 34, s.r.o. protokol o odovzdaní a prevzatí nehnuteľnosti, - či vie vysvetliť podstatu postúpenia pohľadávky v zmysle: Zmluvy o postúpené pohľadávky zo dňa 03.11.2013 medzi postupcom COLLARD ENTERPRISES LLC a postupníkom Zdeno Pabiš, Dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov zo dňa 30.10.2013 medzi zmluvnými stranami COLLARD ENTERPRISES LLC a NANOTECHNOLOGY CENTER, s. r. o. a Zmluvy o postúpení pohľadávok medzi postupcom NANOTECHNOLOGY CENTER s. r. o. a postupníkom COLLARD ENTERPRISES LLC, - či vie preukázať vznik pohľadávok a záväzkov formou zmluvných dokumentov, z dôvodu, že splnomocnený zástupca sa k uvedeným otázkam správcu dane v čase spísania zápisnice nevedel vyjadriť, preto správca dane v rámci pojednávania prijal termín na predloženie jeho odpovedí do 12.11.2014. 17. Dňa 14.11.2014 správca dane prijal od žalobcu vyjadrenie k zápisnici o ústnom pojednávaní spolu s prílohou zo dňa 10.11.2014 (zaevidované na Daňovom úrade Bratislava pod evid. číslom 9104402/5/5077456/2014). Žalobca správcovi dane nepredložil žiadne nové listinné a iné dôkazy, ktoré by preukázali úhradu dodávateľskej faktúry č. 20130011 zo dňa 30.10.2013, ktorú vystavil dodávateľ VINOTÉKA 34, s.r.o., pre odberateľa NANOTECHNOLOGY CENTER s.r.o., prevzatie nehnuteľnosti (protokol o odovzdaní a prevzatí nehnuteľnosti má formálne nedostatky - podpis odovzdávajúceho p. Vojtecha Bíleho nie je zhodný s podpisom, ktorý bol overený notárom na kúpnej zmluve o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 26.11.2013 a pri preberajúcom p. Ing. Šimkovi nie je uvedená funkcia resp. splnomocnenie). Žalovaný sa s námietkou daňového subjektu, že „tvrdenia správcu dane, ktoré súvisia s ústnym pojednávaním s Ing. Tomášom Novosadom, sú v zrejmom rozpore ", nestotožnil, pretože správca dane dňa 06.10.2014 odoslal dve predvolania: predvolanie číslo 9104402/5/4449363/2014/Bli zo dňa 03.10.2014 bolo adresované konateľovi spoločnosti NANOTECHNOLOGY CENTER s.r.o. Zdenovi Pabišovi, s termínom ústneho pojednávania na deň 29.10.2014 o 12:00 hod. v priestoroch Daňového úradu Bratislava. Predvolanie č. 9104402/5/4449369/2014/Bli zo dňa 03.10.2014 bolo adresované bývalému konateľovi spoločnosti NANOTECHNOLOGY CENTER s.r.o., Ing. Tomášovi Novosadovi, s termínom ústneho pojednávania na deň 29.10.2014 o 11:00 hod. v priestoroch Daňového úradu Bratislava. Správca dane zápisnicu o ústnom pojednávaní spísal s Ing. Tomášom Novosadom v zmysle zaslaného predvolania číslo 9104402/5/4449363/2014/Bli, ktorým predvolával konateľa spoločnosti p. Zdena Pabiša. V danom prípade bol Ing. Tomáš Novosad v pozícii splnomocneného zástupcu uvedenej spoločnosti, a preto tvrdenie daňového subjektu, že „tvrdenia správcu dane sú zrejmom rozpore", nie je možné akceptovať, pretože Ing. Tomáš Novosad sa ústneho pojednávania v zmysle zaslaného predvolania číslo 9104402/5/4449369/2014/Bli, na ktorom mal vypovedať ako svedok, nezúčastnil. 18. Námietka žalobcu, že správca dane nepochopil obchod a zápočet, bola podľa žalovaného je subjektívny názor, pretože úkony, ktoré daňové subjekty pri vzájomnom zápočte pohľadávok podnikali, pôsobia nelogicky a nedávajú význam, sú zavádzajúce a vzbudzujú úvahy vedúce k záveru, že k úhrade faktúry č. 20130011 zo dňa 30.10.2013 za predaj nehnuteľnosti nedošlo. Správca dane na základe predložených dokladov podrobne zdokumentoval kolobeh pôžičiek a vzájomných zápočtov v schéme vzájomných započítaní pohľadávok a záväzkov v protokole (strana 10) a v rozhodnutí na strane 9. Okrem iného správcovi dane chýbali zmluvné dokumenty, ktoré sa týkajú postúpených pohľadávok (ktoré žalobca správcovi dane nepredložil), a preto správca dane prijal záver v danej veci, že po posúdení vzájomných súvislosti k úhrade faktúry nedošlo. Správca dane na základe predložených dokladov podrobne zdokumentoval kolobeh pôžičiek a vzájomných zápočtov v schéme vzájomných započítaní pohľadávok a záväzkov v protokole (strana 10) a v rozhodnutí na strane 9. Okrem iného správcovi dane chýbali zmluvné dokumenty, ktoré sa týkajú postúpených pohľadávok (ktoré žalobca správcovi dane nepredložil), a preto správca dane prijal záver v danej veci, že po posúdení vzájomných súvislostí k úhrade faktúry nedošlo. Správca dane dňa 29.10.2014 spísal so splnomocneným zástupcom spoločnosti NANOTECHNOLOGY CENTER s.r.o. Ing. Tomášom Novosadom zápisnicu o ústnom pojednávaní číslo 9104402/5/4820199/2014/Bli zo dňa 29.10.2014. V závere ústneho pojednávania konania boli prijaté opatrenia, pretože splnomocnený zástupca sa nevedel vyjadriť k položeným nasledujúcim otázkam: či v danej obchodne transakcií podpísal protokol o odovzdaní a o prevzatí nehnuteľnosti. Z akého dôvodu spoločnosť VINOTÉKA 34, s.r.o. dňa 30.10.2013, t.j. v ten deň, kedy bola len vyhotovená faktúra číslo 20130011, postúpila pohľadávku (z faktúry číslo 20130011) v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30.10.2013 na spoločnosť COLLARD ENTERPRISES LLC, Vermont Avenue 1090, N.W. Washington DC 20005, Spojené štáty americké, nevedel vysvetliť podstatu postúpenia pohľadávky v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 3.11.2013 medzi postupcom COLLARD ENTERPRISES LLC a postupníkom Zdeno Pabiš, Dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov zo dňa 30.10.2013 medzi zmluvnými stranami COLLARD ENTERPRISES LLC a NANOTECHNOLOGY CENTER s.r.o. a Zmluvy o postúpení pohľadávok medzi postupcom NANOTECHNOLOGY CENTER s.r.o. a postupníkom COLLARD ENTERPRISES LLC, nevedel preukázať vznik pohľadávok a záväzkov formou zmluvných dokumentov, a preto správca dane prijal opatrenia, aby splnomocnený zástupca požadované dokumenty a vyjadrenia predložil do 12.11.2014. K posúdeniu správcovi dane chýbali zmluvné dokumenty, ktoré sa týkajú postúpených pohľadávok, tak ako je to uvedené v čl. II uzatvorených zmlúv o postúpení pohľadávok. 19. Správca dane dňa 14.11.2014 prijal od daňového subjektu vyjadrenie k zápisnici o ústnom pojednávaní spolu s prílohou zo dňa 10.11.2014 (zaevidované na Daňovom úrade Bratislava pod číslom 9104402/5/5077456/2014). Daňový subjekt správcovi dane nepredložil žiadne nové listinné a iné dôkazy, ktoré by preukázali úhradu dodávateľskej faktúry č. 20130011 zo dňa 30.10.2013, ktorú vystavil dodávateľ VINOTÉKA 34, s.r.o., pre odberateľa NANOTECHNOLOGY CENTER s.r.o. Podľa žalovaného skúmanie reálnosti deklarovaných platieb vo vzťahu k dani z pridaní hodnoty bolo v danom prípade zo strany správcu dane správne, pretože podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu (§ 22), z uvedeného je zrejmé, že zdaniteľným obchodom podľa tohto zákona je dodanie tovaru, ak je: za protihodnotu (§ 22) uskutočnené zdaniteľnou osobou (§ 3), ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, s miestom dodania v tuzemsku. Z uvedeného vyplýva, že predmetom dane podľa tohto zákona sú len také zdaniteľní obchody, pri ktorých sú naplnené všetky 3 zákonom uvedené predpoklady. Všeobecne platí, že dodanie tovaru pri neexistencii protihodnoty nie je predmetom dane. Správca dane dňa 19.11.2014 zistil informáciu, že na pozemky parc. č. XXX/X, XXX/XX, XXX/X, XXX/ X, XXX/X, XXX/XX, vedené na LV č. XXXX a na nehnuteľnostiach postavených na parcelách č. XXX/ X a XXX/XX, vedené na Y.2, k. ú. Ivanka pri Dunaji, bola vyhlásené dobrovoľná dražba, termín dražby 28.10.2013, cena najnižšie podaná 1.350.000 € (táto informácia bola uvedená v regionálnych novinách BRATISLAVSKO č. 40 zo dňa 04.10.2013). O zistenej skutočnosti bol správcom dane spísaný úradný záznam č. 9104402/5/5104239/2014/ Bli zo dňa 19.11.2014. 20. V prípade tvrdenia žalobcu o ekonomickej motivácii žalobcu nadobudnúť označenú nehnuteľnosť, žalovaný uviedol, že: l. Prvý predávajúci - spoločnosť OLAFSON, s.r.o., Panenská 18, Bratislava (v mene ktorého konal Ing. Tomáš Novosad) predal predmetné nehnuteľnosti spoločnosti VINOTÉKA 34. s.r.o., Panská 37, Bratislava (v mene ktorej konala Ing. Barbora Novosadová) za kúpnu cenu 1.000.000 €. Návrh do katastra nehnuteľnosti bol doručený na príslušný kataster dňa 07.11.2013, 2. Druhý predávajúci - spoločnosť VINOTÉKA 34, s.r.o., Panská 37, Bratislava (v ktorej boli od 07.06.2006 do 27.11.2013 konatelia spoločnosti Ing. Tomáš Novosad a Ing. Barbora Novosadová, od 28.11.2013 je konateľom spoločnosti Vojtéch Bílý, bytom Štúrova 1263, Teplice, Česká republiky) predal predmetné nehnuteľnosti žalobcov - spoločnosti NANOTECHNOLOGY CENTER s.r.o., Panenská 18, Bratislava za 3. 895.000 € (v zmluve je uvedené, že cena neobsahuje sadzbu DPH), v skutočnosti bola nehnuteľnosť predaná za cenu 4.674.000 €, z toho DPH v sume 779.000 €. Návrh do katastra nehnuteľnosti bol doručený na príslušný kataster dňa 11.11.2013, 3. Tretí predávajúci - spoločnosť NANOTECHNOLOGY CENTER s.r.o., Panenská 18, Bratislava (v mene ktorého konal Ing. Tomáš Novosad) predal predmetné nehnuteľnosti spoločnosti OLAFSON, s.r.o. Panenská 18, Bratislava (v mene ktorého konal Ing. Tomáš Novosad) za 900.000 €, z toho DPH v sume 150.000 €, dátum doručenia návrhu na kataster dňa 19.11.2013. 4. Štvrtý predávajúci spoločnosť OLAFSON, s.r.o., Panenská 18, Bratislava (v mene ktorého konal Ing. Tomáš Novosad) predal predmetné nehnuteľnosti fyzickým osobám: Ing. Tomášovi Novosadovi a Ing. Barbore Novosadovej za 999.000 € (z toho DPH 0,00 eur), dátum doručenia návrhu na kataster dňa 22.11.2013. 5. Piaty predávajúci - fyzické osoby Ing. Tomáš Novosad a Ing. Barbora Novosadová, predali predmetné nehnuteľnosti W. W. a G. W. za XXX.XXX €, z toho DPH v sume 0,00 €, dátum doručenia návrhu 28.01.2014. Z tejto chronológie získaných dôkazov nevyplýva tvrdenie daňového subjektu, že v daných obchodných transakciách bol zapojený občan Ukrajiny, ale zo zistených skutočností vyplývalo, že predajná cena sa výrazne navýšila a to na sumu 4.674.000 €, z toho DPH v sume 779.000 € medzi druhým predávajúcim spoločnosťou VINOTÉKA 34, s.r.o. a druhým kupujúcim spoločnosťou NANOTECHNOLOGY CENTER, s.r.o., ktorá si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnila (z tejto obchodnej transakcie) právo na odpočítanie DPH v sume 779.000 € bez ekonomického opodstatnenia. Medzi prvým a štvrtým predávajúcim a kupujúcim obchodné transakcie predmetnými nehnuteľnosťami boli zrealizované (návrh do katastra) v novembri 2013 a to 07.11.2013, 11.11.2013, 19.11.2013, 22.11.2013, pri piatom predaji bol návrh do katastra zrealizovaný dňa 28.01.2014. Vo všetkých obchodných transakciách sa na predaji a kúpe nehnuteľností zúčastnil Ing. Tomáš Novosad, ktorý bol v reťazci obchodných spoločností personálne prepojený vo všetkých transakciách, ktoré súviseli s nákupom a predajom predmetných nehnuteľností. 21. Nesúhlasil s tvrdením daňového subjektu (žalobcu), že súčasné hodnotenie dôkazov zo strany správcu dane považuje za hrubé porušenie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu a že tvrdenia správcu boli nepodložené, a preto nepreskúmateľné, pretože v daných obchodných transakciách bola správcom dane zistená existencia dlhodobého personálneho prepojenia osôb - konateľov zúčastnených spoločností. Na obchodoch -predaji a nákupe tovaru (nehnuteľností) sa zúčastňujú len spoločnosti, ktoré sú zapojené do reťazca firiem, ktoré sú navzájom personálne a ekonomicky prepojené a navzájom spolupracujú. Za predávajúcu spoločnosť OLAFSSON s.r.o. vystupuje ako konateľ Ing. Tomáš Novosad. Spoločnosť OLAFSSON s.r.o. nie je platiteľom DPH (podal si žiadosť, ale žiadosti bola zamietnutá). Kupujúcu spoločnosť VINOTÉKA 34, s.r.o. zastupovali v čase od 07.04.2006 do 28.11.2013 Ing. Tomáš Novosad a Ing. Barbora Novosadová. V spoločnosti VINOTÉKA 34, s.r.o., ktorá predala nehnuteľnosť spoločnosti NANOTECHNOLOGY CENTER s.r.o. je v súčasnosti konateľom pán Zdeno Pabiš (od 09.04.2014). Od 29.03.2011 až do dňa 08.04.2014 bol konateľom Ing. Tomáš Novosad. Spoločnosť NANOTECHNOLOGY CENTER s.r.o. predala nehnuteľnosť opäť spoločnosti OLAFSSON s.r.o. Táto ďalej fakturovala nehnuteľnosť osobám Ing. Tomášovi Novosadovi a Ing. Barbore Novosadovej, ktorí nehnuteľnosť ďalej predali osobám Miroslavovi Micskiovi a Taťjane Micskiovej. 22. Žalobca len formálne potvrdil zdaniteľné obchody a predloženie požadovaných dokladov, ústne alebo písomné potvrdenie zástupcov jednotlivých daňových subjektov, že sa dodanie tovaru (nehnuteľnosti) uskutočnilo, správca dane nepovažoval za hodnoverný a dostatočný dôkaz vecného preukázania uskutočnenia obchodných transakcií, ktoré by jednoznačne preukázali reálnosť obchodov. Faktúrami deklarované dodávky tovaru (nehnuteľnosti) poukazujú iba na fakturačné toky v pomerne veľkých objemoch cez personálne a ekonomicky ovládané spoločnosti, zúčastnené v reťazci obchodníkov. Správca dane hodnotil vyššie uvedené a zistené skutočnosti, ktoré boli rozhodujúce pi správne určenie dane, pričom pri hodnotení postupoval podľa zásady voľného hodnotenia, všetky skutočnosti hodnotil podľa svojej úvahy a to každú skutočnosť jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo vyšlo najavo. Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi nárok na odpočet dane nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať skutočnosť vo všetkých jej znakoch -v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte. Tvrdenia žalobcu, že „správca dane urobil vyhodnotenie bez dostatočného zistenia skutkového stavu", je v tom prípade tiež odporujúce a zmätočné, pretože daňovou kontrolou správca dane zhromaždil dostatok dôkazov rozhodujúcich pre vyrubenie alebo vybratie dane. Na základe zaslaných výziev správca dane získal informácie zo stavebného úradu Obecného úradu Ivanka pri Dunaji a Okresného úradu, katastrálny odbor Senec, na ktoré v procese daňovej kontroly prihliadal. Získané informácie a zhromaždené dôkazy vo vzájomných súvislostiach nepreukazujú reálnosť nákupu a predaja nehnuteľnosti, ktorá by mala ekonomické opodstatnenie. Správca dane pri posúdení práva na odpočítanie dane vychádzal z dikcie ustanovení zákona o DPH, zohľadňujúc tiež závery rozsudkov Súdneho dvora ES obsahujúce výklad Šiestej smernice DPH (od 01.01.2007 nahradenej smernicou Rady 2006/112/ES) o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa dani z obratu. Predmetné plnenia (deklarované na faktúrach od umelo vloženého daňového subjektu) i napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach šiestej smernice a vo vnútroštátnej právnej úprave preberajúcej túto smernicu vedú len k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami. 23. Správca dane daňovou kontrolou získal dôkazy, ktoré vo vzájomných súvislostiach preukazujú umelé vytvorenie obchodného reťazca. Skupina vzájomne prepojených daňových subjektov podieľajúcich sa na obchodnej transakcii vykonala viac plnení, ktoré ako celok vytvorili umelú situáciu, ktorej jediným cieľom bolo vytvorenie podmienok na získanie daňové výhody - vrátenia dane z pridanej hodnoty. U niektorých spoločností v reťazci (VINOTÉKA 34 s.r.o.) bola navýšená hodnota nehnuteľností vykompenzovaná na vstupe odpočítaním dane z pridanej hodnoty, podané daňové priznanie za IV. štvrťrok 2013 sa vyznačovalo vysokými obratmi a zároveň nízkou daňovou povinnosťou, ktorá nebola uhradená a v daňovom systéme je vedená ako nedoplatok. Daňovému subjektu, ktorý bol v danom prípade v postavení dodávateľa, vznikla povinnosť zaplatiť daň z pridanej hodnoty podľa § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ktorý nadväzuje na článok 203 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorý stanovuje, že daň z pridanej hodnoty platí každá osoba, ktorá uvedie túto daň na faktúre akákoľvek osoba, ktorá uvádza DPH na faktúre alebo inom dokumente slúžiacom ako faktúra, je povinná zaplatiť DPH podľa vnútorného systému. Citovaný článok je zahrnutý do hlavy XI. Povinnosti zdaniteľných osôb a niektorých nezdaniteľných osôb smernice 2006/112/ES. Tento článok smernice je premietnutý aj do zákona o DPH (§ 69 ods. 5 zákona o DPH) a problematikou sa zaoberajú rozhodnutia Súdneho dvora ES C-342/87 Genius Holding BV a C-454/98 Schmeik a Strobel. 24. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora vyplýva právo členských štátov vnútroštátnym právom zabezpečiť v záujme ochrany oprávnených nárokov štátov na inkaso DPH podmienky na zamedzenie zneužívania jednotného systému DPH, avšak s prihliadnutím na zásadu proporcionality so zamedzením neprimeraného zásahu do práv platiteľov DPH na vrátenie DPH nimi zaplatenej v súvislosti so zabezpečovaním ich zdaniteľných plnení na vstupe. V tomto ohľade je úprava DPH vnímaná ako právo každého platcu DPH na odpočet DPH zaplatenej ním na vstupe vzťahujúce sa na všetky operácie výroby a distribúcie po odpočítaní dane, ktorou boli priamo zaťažené jednotlivé nákladové prvky tvoriace cenu, pričom otázka, či DPH splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola zaplatená do štátnej pokladnice, nemá vplyv na právo platiteľa dane na odpočet DPH zaplatenej na vstupe. Uvedený výklad zásady neutrality DPH vyplýva z judikatúry Európskeho súdneho dvora, napr. rozsudky ESD v spojených veciach Kittel (C-439/04) a obchodná spoločnosť Recolta Recycling (C-440/04) a v spojených veciach Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd (C-355/03), Bond House Systems (C-484/03). Avšak Súdny dvor vo svojej judikatúre taktiež konštatoval, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť (Kittel a Recolta Recycling č. C-439/04, C-440/04). Súdny dvor EÚ vo veci C-255/02 Halifax definoval zneužitie práva. Podľa vyjadrenia generálneho advokáta vo veci Halifax z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva všeobecná zásada práva Spoločenstva spočívajúca vtom, že o právo Spoločenstva sa nemožno opierať na zneužívajúce alebo podvodné účely. O žiadne ustanovenie práva Spoločenstva sa nemožno opierať na zaistenie výhod, ktoré sú zjavne v rozpore s jeho účelmi a cieľmi. Táto všeobecná zásada výkladu je uplatniteľná aj na ustanovenia šiestej smernice (teraz smernica 2006/112/ES). Pravidlá DPH majú byť vykladané v súlade so všeobecnou zásadou zákazu zneužitia práva Spoločenstva. Boj proti daňovým podvodom je uznaným cieľom smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorú zákon o DPH transponuje. O zneužitie práva sa jedná v prípade, ak predmetné plnenia napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach šiestej smernice a vo vnútroštátnej právnej úprave preberajúcej túto smernicu (zákon o DPH) viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami. Na druhej strane z celku objektívnych prvkov musí takisto vyplývať, že hlavný cieľ predmetných plnení je získať daňovú výhodu. Právo na odpočet stanovené v šiestej smernici je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a nemôže byť v zásade obmedzené. Uplatňuje sa bezprostredne na celkovú výšku dane z pridanej hodnoty zaťažujúcej plnenia uskutočnené na vstupe. Je to však iba v prípade, ak neexistujú podvodné alebo zneužívajúce okolnosti, a pod podmienkou prípadného zosúladenia podľa podmienok stanovených v článku 20 šiestej smernice keď raz vzniknuté právo na odpočet zostáva k dispozícii platiteľovi dane. Podľa Súdneho dvora EÚ šiestu smernicu treba vykladať v tom zmysle, že bráni právu platiteľa dane na odpočet DPH na vstupe, keď plnenia predstavujúce základ tohto práva predstavujú zneužitie. 25. Žalovaný zistil, že predložené dôkazy a zistenia správcu dane nasvedčujú tomu, že uplatnenie odpočítania dane daňovým subjektom za dodanie tovarov - nehnuteľnosti aj napriek formálnemu dodržaniu zákonom určených podmienok (faktúra od platiteľa), viedlo k získaniu daňovej výhody a aj konanie daňového subjektu viedlo k takémuto cieľu. Predložené dôkazy a zistenia nasvedčujú zneužitiu práva, ktoré viedli odvolací orgán k záveru, že práve zneužitie práva na odpočítanie DPH bolo hlavným cieľom transakcií uvedených na faktúre od dodávateľa - spoločnosti VINOTÉKA 34, s.r.o. Právo platiteľa dane na odpočítanie DPH na vstupe od DPH splatnej na výstupe, ktorá vznikla z uskutočnenia zdaniteľných dodávok, predstavuje prirodzený dôsledok zásady neutrality. Ak sa však zistí zneužitie práva, ako tomu bolo aj v odvolacím orgánom posudzovanom prípade, príslušné ustanovenia smernice o práve na odpočítanie dane, riadne vykladané v súlade so zásadou zakazujúcou zneužitie práva Spoločenstva, uvedené právo nepriznávajú. Skutočným obsahom právneho úkonu bolo iba profitovať na odpočítaní dane z pridanej hodnoty za zdaniteľný obchod, s cieľom získať daňovú výhodu, čo je v rozpore s platnou legislatívou. III. verejné vyhlásenie rozsudku 26. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 11.10.2017, postupujúc podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods. 4 SSP. Žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania vo veci a súdom boli poučení, že ak sa výslovne nevyjadria, že žiadajú o nariadenie pojednávania, bude mať súd za to, že súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. IV. Relevantné právne predpisy 27. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 28. Daňový poriadok v § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa tohto ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. 29. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy SR. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. 30. Podľa § 3 ods. 2 DP správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 31. Podľa § 3 ods. 6 prvá veta DP pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. 32. Podľa § 44 ods. 1 DP daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných zákonov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 33. Podľa § 45 ods. 2 DP kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu (písm. a/), zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly (písm. b/), poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou (písm. c/), predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia (písm. d/), predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia (písm. e/), umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom (písm. f/), zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie (písm. g/), umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, a k výstupným dátam z týchto softvérov (písm. h/). 34. Podľa § 46 ods. 1 DP daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. 35. Podľa § 46 ods. 8 DP zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b/ a c/. Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 36. Podľa § 46 ods. 9 DP daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8 (písm. a/), doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2 (písm. b/), alebo zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu (písm. c/). 37. Podľa § 24 ods. 1 DP daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov (písm. a/), skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (písm. b/), vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť (písm. c/). 38. Podľa § 24 ods. 2, ods. 3 DP správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (ods. 2). Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti (ods. 3). 39. Podľa § 24 ods. 4 DP ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 40. Podľa § 8 ods. 1 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z. z. dodaním tovaru je dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy. 41. Podľa § 9 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu. 42. Podľa § 19 ods. 1, ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi (ods. 1). Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby (ods. 2). 43. Podľa § 49 ods. l zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 44. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (písm. a/), ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12 (písm. b/), ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a (písm. c/), zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru (písm. d/). 45. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. VI. Posúdenie veci správnym súdom 46. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania. Daňový subjekt preukazuje aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov, ktoré vedie. 47. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 1726224/2015 zo dňa 01.12.2015, ktorým podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 20227437/2015/9104402/Para zo dňa 14.05.2015, ktorým prvostupňový orgán podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určil rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie október 2013 v sume 779.000 € a tým žalobcovi nepriznal uplatnený nadmerný odpočet v sume 777.677,25 € a vyrubil daň v sume 1.322,75 €. Rámcovo je možné vymedziť, že odvolací orgán konštatoval vecnú správnosť rozhodnutia správcu dane, ktorý po vykonanom dokazovaní ustálil, že predaj označenej nehnuteľnosti sa uskutočnil fakturačne a to s cieľom uplatniť právo na odpočítanie DPH z prijatej faktúry jednotlivými platiteľmi v reťazci dodávateľov a odberateľov a uplatňovať si takýmto spôsobom vzniknuté nadmerné odpočty. Daňový subjekt iba formálne potvrdil zdaniteľné obchody - predložením požadovaných dokladov a ústnymi resp. písomnými potvrdeniami zástupcom jednotlivých daňových subjektov, že dodanie tovaru (nehnuteľnosti) sa uskutočnilo s tým, že správca dane tieto nepovažoval za hodnoverný a dostatočný dôkaz vecného preukázania uskutočnenia obchodných transakcií, ktoré by jednoznačne preukázali reálnosť obchodov. 48. Z ustanovení § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. vyplývajú hmotnoprávne podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu boli naozaj dodané konkrétnym platiteľom DPH (t.j. uskutočnenie zdaniteľného plnenia). Na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet DPH. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar alebo služba mu boli dodané ním uvádzanou spoločnosťou. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú bez ďalšieho predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/17/2011 zo dňa 23.2.2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2013 zo dňa 17.1.2013). Správny súd poukazuje aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/108/2014 zo dňa 29.09.2016, sp. zn. 8Sžf/22/2014, 8Sžf/23/2014 a 8Sžf/24/2014 zo dňa 17.09.2015, sp. zn. 3Sžf/125/2013 zo dňa 25.11.2014, podľa ktorých uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového subjektu. 49. Obchod je spojovací medzičlánok medzi rôznymi hospodárskymi odvetviami zameranými na uskutočňovanie obehu tovaru. Obchod predstavuje výmenu produktov (statkov, výrobkov, tovaru a služieb) formou kúpy a predaja. Správny súd pri obchodnej činnosti prízvukuje ekonomickú analýzu a zdôvodnenie opodstatnenosti relevantných obchodných transakcií. Vzhľadom na uvedené daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie dane. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ v § 49 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z.), ktoré je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. 50. Správny súd v tomto kontexte poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z ktorých vyplýva, že: „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“. Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena, v daňovom konaní platí zásada, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov ním vedených. Avšak nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno“. Daňový subjekt vyčerpá vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Plnenia, ktoré nie sú samé osebe poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú osobou podliehajúcou dani a hospodársku činnosť v zmysle čl. 2 bodu 1, čl. 4 a čl. 5 ods. 1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17.5.1977, ak spĺňajú objektívne kritériá bez ohľadu na úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, a/ alebo prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť, ktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom platiteľom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.3.2011, rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics a C-484/03 Bond House). 51. Subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 51; vo veci C-384/04, bod 33). Inými slovami, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky zo dňa 27.9.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24, ako aj zo dňa 21.12.2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, bod 25). Ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka tovaru alebo služby je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet tomuto platiteľovi dane (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 61). Určenie opatrení, ktoré možno v tom-ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho- ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Mahagében kft. a Pétér Dávid). Znakom jednej zo zásad obchodného práva, t. j. poctivého obchodného styku, je predpoklad riadneho fungovania obchodnej spoločnosti. Z toho plynie očakávanie, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má presnú vedomosť o obsahu a rozsahu činností, ktorými spoločnosť napĺňa definíciu pojmu podnikania. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu chýbajú, pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. oprávnené (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/17/2011 zo dňa 23.2.2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2013 zo dňa 17.1.2013). 52. Súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa preukáže, že platiteľ dane sa svojou participáciou (kúpou) zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Bolo na žalobcovi (on mal dôkazné bremeno), aby preukázal, že vynaložil adekvátne úsilie a prijal všetky opatrenia, a ktoré možno od neho rozumne požadovať a ktoré by účinne viedli k tomu, aby nebol súčasťou fiktívneho obchodu, ktorého účelom bolo získať(neoprávnene) nadmerný odpočet DPH (účasti na daňovom podvode). Osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie. Z toho dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne. Obchod, o existencií ktorého svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania. V takom prípade by sa dalo hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality DPH žalobcom. Z obsahu preskúmavaných rozhodnutí nevyplýva, že by správne orgány od žalobcu požadovali doklady, ktoré by mal on zabezpečiť od iného daňového subjektu (svojho subdodávateľa, resp. odberateľa). Správca dane mal právo preveriť existenciu obchodu, príp. odstrániť vzniknuté pochybnosti, avšak nemal povinnosť žalobcovi napovedať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov rozsiahleho dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení o skutočnom vykonaní deklarovaného zdaniteľného obchodu. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že dodaný tovar aj skutočne bol dodaný tak, ako to deklaroval. Toto však neučinil. 53. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že Daňový úrad Bratislava vykonal u daňového subjektu (žalobcu) daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie október 2013, o výsledku ktorej bol vyhotovený protokol č. 9104402/5/5113316/2014/Bli zo dňa 19.11.2014. Vykonanou daňovou kontrolou boli získané dôkazy, ktoré vo vzájomných súvislostiach vyhodnotil správca dane i odvolací orgán. Preverením faktúry č. 20130011 zo dňa 30.10.2013 od dodávateľa VINOTÉKA 34, s.r.o., ako aj rozsiahlym šetrením vykonal správca dane nie len tzv. formálnu kontrolu, ale skúmal aj ekonomickú reálnosť realizovaných transakcií. Schéma formálnych transakcií je graficky zobrazená na str. 11 rozhodnutia Daňového úradu a schéma vzájomných započítaní pohľadávok a záväzkov na str. 9. Podľa názoru správneho súdu správca dane, ako aj žalovaný správne vyhodnotili zistený skutkový stav s tým, že v danom prípade platiteľ dane nepreukázal zmysel obchodnej transakcie - kúpy pozemkov parc. č. 741/7, 744/12, 742/1, 742/8, 744/6, 928/30, vedených na LV č. 1353, Okresného úradu v Senci, okres Senec, k. ú. Ivanka pri Dunaji a nehnuteľností postavených na parc. č. 741/7 a 744/12 na LV č. 3302, Okresného úradu v Senci, okres Senec, obec Ivanka pri Dunaji a ani nepredložil také dôkazy, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť dôvodný záver správnych orgánov, že konal v úmysle získať daňovú výhodu. Konštrukcia vzájomných započítaní pohľadávok a záväzkov spolu s predloženými zmluvnými dokladmi rovnako nedostatočne preukazovali úhradu dodávateľskej faktúry č. 20130011. Úvahy správnych orgánov týkajúce sa charakteru transakcií, ich časovej nadväznosti, personálnych prepojení, neunesení dôkazného bremena, neplatení vlastnej daňovej povinnosti a obštrukcii daňových subjektov korešpondovali so zásadou voľného hodnotenia dôkazov i formálnej logiky. 54. Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena medzi daňový subjekt a správcu dane, súd poznamenáva, že nie je úlohou daňových orgánov odstraňovať rozpory vzniknuté v rámci šetrenia správcu dane, ktorým sa overuje pravdivosť tvrdení žalobcu, ako aj pravdivosť skutočnosti uvedených na dokladoch predložených žalobcom. Je povinnosťou daňového subjektu, ktorý si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z daňových dokladov preukázať relevantnými dôkazmi, že nim uplatnený nárok bol oprávnený. Dôkazná povinnosť správcu dane spočíva až v overení pravdivosti tvrdení daňového subjektu. Pokiaľ daňový subjekt spoľahlivo nepreukáže pravdivosť svojich tvrdení, nemôže mu byť uznané právo na odpočítanie dane. Právo na odpočítanie dane z tovaru vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Právo na odpočítanie dane teda vzniká len za predpokladu, že tovar bol i skutočne dodaný a dodanie daňovým subjektom náležite preukázané. Pri posudzovaní správnosti daňového priznania sa nemôže vychádzať len z faktúr a iných písomností ale k tomuto účelu musí byť vykonané dokazovanie na zistenie, či predložené faktúry a písomnosti odrážajú v skutočnosti a či majú i obsahový podklad. Ani doklady so všetkými požadovanými náležitosťami nemusia byť dostatočným podkladom pre uznanie práva odpočítať daň, ak nie je preukázané, že skutočne k uskutočneniu zdaniteľného obchodu došlo tak, ako je na daňových dokladoch deklarované. Nie je úlohou ani povinnosťou daňových orgánov preukazovať v skutočnosti tvrdené daňovým subjektom, táto povinnosť spočíva len na daňovom subjekte. V danom prípade vznikli v rámci daňovej kontroly u správcu dane dôvodné pochybnosti opravdivosti žalobcom predložených dokladov a o skutočnostiach v týchto dokladoch uvedených. Správca dane umožnil žalobcovi uvedené pochybnosti odstrániť, z dôkazov predložených žalobcom však o odstránení pochybnosti nemožno hovoriť. 55. Podľa názoru správneho súdu správca dane a žalovaný postupovali pri rozložení dôkazného bremena v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ (rozhodnutia citované vyššie). Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca v žalobe namietal rovnaké skutočnosti, ktoré namietal už v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. Žalovaný sa v rozhodnutí napadnutom žalobou podrobne vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami, svoje závery náležite a zrozumiteľne odôvodnil, pričom súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje. Zo schémy deklarovaných transakcií však vyplýva, že účastníci reťazca v skutočnosti nemali záujem využiť daný tovar (nehnuteľnosť) pre svoju potrebu a nemali ani za cieľ hľadať jeho konečných odberateľov. Súd sa stotožňuje so žalovaným, že uvedené tvrdenie potvrdzuje i tá skutočnosť, že pri takýchto transakciách absentovalo ich ekonomické opodstatnenie. Podľa názoru súdu bolo v konaní pred daňovými orgánmi dostatočne preukázané, že žalobca bol súčasťou reťazca, ktorého zámerom bolo využitie systému DPH s cieľom získať nenáležitú daňovú výhodu. 56. Súd nezistil žiadne namietané porušenia zásad daňového konania, daňové orgány vykonali riadne dokazovanie, v zodpovedajúcom rozsahu, náležite zistili skutkový stav veci a žalovaný v napadnutom rozhodnutí prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom naň kladené náležitosti a je riadne odôvodnené (rozdiel dane na úhradu 1.322,75 € bol prepočítaný priamo vo výrokovej časti s uvedením príslušných ustanovení zákona č. 563/2009 Z. z.). Žalovaný sa v rozhodnutí vyrovnal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu, podrobne rozobral predložené dôkazy aj skutkový stav, ktorý správne právne vyhodnotil. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane, je vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 57. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s §175 ods.1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 58. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).