Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/11/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200101 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016200101.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: S. Y. Y. W., nar. XX.XX.XXXX, R. XXXXXX H., T., štátna príslušnosť Kamerun, zastúpený: Mgr. Roman Kerak, advokát, Tomášikova 4, 821 03 Bratislava, proti žalovanému: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Hrobákova 44, 852 42 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: PPZ-HCP-BA2-2014/011161-016 zo dňa 19.11.2015, takto r o z h o d o l : Správny súd p r i z n á v a žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: PPZ- HCP-BA2-2014/011161-016 zo dňa 19.11.2015 odkladný účinok, a to až do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou podanou na tunajšom správnom súde dňa 27.01.2016 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: PPZ-HCP-BA2-2014/011161-016 zo dňa 19.11.2015, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava č.p.: PPZ-HCP-BA6-390-011/2015-AV zo dňa 06.08.2015. Prvostupňovým rozhodnutím bolo žalobcovi uložené administratívne vyhostenie podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na územie Kamerunskej republiky. Zároveň bol žalobcovi uložený zákaz vstupu na územie všetkých členských štátov na dobu päť rokov. 2. Žalobca v žalobe nesúhlasil s tvrdeniami správnych orgánov o tom, že nevedel hodnoverným spôsobom preukázať svoju totožnosť pri kontrole hliadkou Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava, ktorá ho čakala pred Ústavom na výkon väzby Bratislava. Mal za to, že príslušná hliadka, ktorá ho kontrolovala po prepustení z väzby, musela poznať jeho totožnosť, nakoľko v zmysle § 114 zákona o pobyte cudzincov bol Ústav na výkon väzby Bratislava povinný bezodkladne informovať oddelenie cudzineckej polície o žalobcovom prepustení z väzby. Napokon totožnosť žalobcu bola zrejmá aj z potvrdenia Ústavu na výkon väzby Bratislava o prepustení z výkonu väzby aj s uvedením jeho osobných údajov. 3. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že sa nestotožnil s námietkou žalobcu o tom, že na území Slovenskej republiky nebol neoprávnene a objektívne nemohol za to, že mu počas väzby uplynula platnosť oprávneného pobytu. Žalovaný argumentoval tým, že žalobcovi bol zrušený trvalý pobyt ku dňu 09.05.2014, kedy mu začala plynúť lehota na vycestovanie. K tomuto argumentu žalobca uviedol, že o zrušení trvalého pobytu nemal vedomosť a ani sa v čase vydania rozhodnutia a v čase plynutia lehoty na vycestovanie nenachádzal na území Slovenskej republiky. Za absurdnú považoval skutočnosť tvrdenú žalovaným, že platnosť oprávneného pobytu mu uplynula dňom 08.06.2014, a teda v čase, keď bol vzatý do väzby, sa na území Slovenskej republiky nachádzal neoprávnene. Žalobca sa nachádzal na území Slovenskej republiky nie z dôvodu, že by mal v úmysle neoprávnene vstúpiť alebo zotrvať na území Slovenskej republiky bez príslušných dokladov oprávňujúcich na vstup, resp. pobyt na tomto území, ale bol na územie Slovenskej republiky premiestnený a odovzdaný štátnym orgánom Slovenskej republiky na základe európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného Okresným súdom Bratislava II. Príkazom sudcu pre prípravné konanie zo dňa 06.08.2014, sp. zn.: 0Tp 827/2014 bol vzatý do väzby a umiestnený v Ústave na výkon väzby Bratislava. Podľa názoru žalobcu jeho totožnosť aj minulosť musela byť Oddeleniu cudzineckej polície PZ Bratislava dostatočne známa, nakoľko na území Slovenskej republiky mal takmer 5 rokov trvalý pobyt, bol ženatý so slovenskou štátnou občiankou a ich syn je slovenský štátny občan a narodil sa na Slovensku. 4. Žalobca ďalej namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, keď z neho nie je zrejmé, na základe akých skutočností bol žalobcovi uložený zákaz vstupu na územie všetkých členských štátov a ešte k tomu v maximálnej výmere. Napadnuté rozhodnutie považoval v tejto časti za absolútne nepreskúmateľné a tým nezákonné. Mal za to, že správny orgán nijakým spôsobom nezisťoval skutkový stav a ani presvedčivo nezdôvodnil svoje rozhodnutie. Správny orgán tiež pri svojom rozhodovaní nezohľadnil skutočnosť, že napadnutým rozhodnutím zásadne a neprimerane zasiahne do súkromného a rodinného života žalobcu a jeho maloletého syna Heshama Abdela Hamid Hamid Issa, nar. 18.03.2010. V dôsledku vydania druhostupňového rozhodnutia došlo k vážnemu narušeniu vzájomného rodičovského vzťahu medzi žalobcom a jeho synom a uložením zákazu vstupu na územie členských krajín je znemožnený aj ich vzájomný kontakt. Rovnako tým došlo k reálnemu znemožneniu plnenia vyživovacej povinnosti vo vzťahu k maloletému, ku ktorej bol zaviazaný rozsudkom Okresného súdu Bratislava II. Žalobca totiž uviedol, že mimo členských štátov Európskej únie nie je objektívne schopný zarobiť sumu výživného, hoci ho chce uhrádzať. Z uvedeného je zrejmé, že správny orgán nielenže neprihliadol na súkromný a rodinný život žalobcu, nezvážil dôsledky svojho rozhodnutia na jeho osobu a jeho maloletého syna, ale tieto skutočnosti ani nijako neskúmal. 5. Podľa názoru žalobcu napadnuté rozhodnutia prvostupňového i odvolacieho správneho orgánu vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzali správne rozhodnutia, sú v rozpore s obsahom spisov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na posúdenie veci, rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 6. Žalobca súčasne s podaním žaloby navrhol, aby súd podľa § 250c ods. 1 O.s.p. uznesením odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného do doby právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej (pozn. súdu: s účinnosťou od 01.07.2016 ide o návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby podľa § 185 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“)). Svoj návrh odôvodnil tým, že výkonom napadnutého rozhodnutia mu s poukazom na uvádzané skutočnosti hrozí závažná ujma. 7. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 8. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 9. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 10. V danom prípade správny súd považoval dôvody uvedené v žiadosti žalobcu o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, resp. v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby za dôvodné a opodstatnené, nakoľko okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi závažná ujma spočívajúca v zásahu do jeho súkromného a rodinného života. 11. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti postupoval správny súd v súlade s ustanovením § 185 písm. a) SSP a rozhodol o žiadosti žalobcu spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).