Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/11/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200101 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016200101.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Otílii Belavej v právnej veci žalobcu: Hamid Issa S. Y., bytom R. XXXXX H., T., zastúpený: C.. Roman Kerak, advokát, Tomášikova 4, 821 03 Bratislava, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Prezídium policajného zboru, Hrobákova 44, 852 42 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. PPZ-HCP-BA2-2014/011161-016 zo dňa 19.11.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2014/011161-016 zo dňa 19.11.2015 a rozhodnutie Prezídia policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava č. PPZ-HCP- BA6-390-011/2015-AV zo dňa 06.08.2015 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému náhrada trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. 1/ Prvostupňový orgán rozhodnutím zo dňa 06.08.2015 rozhodol podľa § 82 ods. 1 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení zákonov (ďalej len „zákon“) tak, že účastníka konania administratívne vyhosťuje na územie Kamerunskej republiky podľa § 77 ods. 1 zákona a zároveň účastníkovi konania podľa § 82 ods. 3 písm. b/ zákona ukladá zákaz vstupu na územie všetkých členských štátov na dobu 5 rokov. Podľa § 82 ods. 10 písm. c/ zákona lehota zákazu vstupu začína plynúť dňom vykonania administratívneho vyhostenia. Podľa § 82 ods. 2 písm. a/, b/ zákona policajný útvar neurčuje účastníkovi konania lehotu na vycestovania z dôvodu, že v prípade účastníka konania možno predpokladať, že ujde alebo bude iným spôsobom mariť alebo sťažovať výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení, ako aj z dôvodu, že nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť a účastníka konania možno zaistiť podľa § 88 zákona. Podľa § 55 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán vylučuje odkladný účinok odvolania proti tomuto rozhodnutiu. 2/ Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že dňa 06.08.2015 v čase o 10.40 hod. bol účastník konania kontrolovaný hliadkou Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava na ulici Chorvátska 5, Bratislava a bol vyzvaný v zmysle § 75 ods. 1 písm. a/ zákona k preukázaniu svojej totožnosti a k oprávneniu pobytu na území SR. Nakoľko účastník konania nemohol hodnoverným spôsobom preukázať svoju totožnosť, bol predvedený v zmysle ust. § 79 ods. 1 zákona na Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava. Z dôvodu, že účastník konania nie je držiteľom žiadneho platného cestovného dokladu a taktiež na základe dôvodného podozrenia, že účastník konania má na území SR neoprávnený pobyt bol v čase o 10.55 hod. predvedený v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 zákona v súvislosti s konaním o administratívnom vyhostení na správny orgán. 3/ Dňa 06.08.2015 začal správny orgán konanie vo veci administratívneho vyhostenia účastníka konania podľa § 82 ods. 1 písm. b/ zákona a zároveň v zmysle § 3 ods. 2 Správneho poriadku bol vyzvaný, aby sa vyjadril k zisteniu správneho orgánu v zápisnici o vyjadrení účastníka konania podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku vedenej pod č. PPZ-HCP-BA6-390- 006/2015-AV. V zápisnici účastník konania uviedol iba to, že sa nebude vyjadrovať k ničomu až do príchodu jeho splnomocnenej osoby pána Keraka Romana. Správny orgán sa opakovane pokúšal skontaktovať so splnomocnenou osobou avšak neúspešne. Správny orgán v zmysle ust. § 120 ods. 7 zákona dal účastníkovi konania možnosť oboznámiť sa s podkladmi správneho orgánu pre vydanie rozhodnutia o administratívnom vyhostení, prípadne navrhnúť ich doplnenie v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Prvostupňový orgán poukázal v rozhodnutí na ust. § 82 ods. 1 písmena b/, § 2 ods. 1 písm. f/ zákona, čl. 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2016 z 15.03.2006 a uviedol, že účastník konania má na území SR neoprávnený pobyt v zmysle § 2 ods. 1 písm. f/ zákona s poukazom na čl. 1 ods. 1 Európskej dohody o zrušení víz, čo je dôvod na administratívne vyhostenie účastníka konania v zmysle § 82 ods. 1 písm. b/ zákona a účastník konania nie je držiteľom žiadneho oprávnenia, ktoré by ho oprávňovalo k zdržiavaniu sa na území SR. 4/ V prvostupňovom rozhodnutí poukázal na ust. § 81 ods. 1, 2, § 77 ods. 1, § 82 ods. 2 písm. a/, § 83 ods. 2 písm. b/, § 88 ods. 2, § 84 ods. 1 písm. d/ a § 82 ods. 3 písm. b/ zákona a považoval za potrebné v prípade účastníka konania toto oprávnenie využiť a tým zabezpečiť predchádzaniu obdobných skutkov, ktorými je priamo ohrozený verejný záujem. Správny orgán s poukazom na konanie účastníka konania z dôvodu predchádzania obdobným konaním účastníka konania považuje za potrebné uložiť zákaz vstupu na územie všetkých členských štátov. Poukázal na čl. 8 ods. 1, 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a uviedol, že preskúmal taktiež existenciu prekážok administratívneho vyhostenia podľa Dohovoru, ktorý je multilaterálnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika signatárom a konštatuje, že nezistil dôvody brániace vyhosteniu účastníka konania, nakoľko rozhodnutie správneho orgánu je v súlade s uvedeným Dohovorom. Taktiež dospel k záveru, že neboli zistené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali rešpektovať súkromný a rodinný život účastníka konania v zmysle čl. 8 Dohovoru. 5/ Správny orgán konštatuje, že na základe vydaného uznesenia pod č. 49P/166/2013 Okresným súdom Bratislava II, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 09.2013, ktorého obsahom je skutočnosť, že súd vydal predbežné opatrenie s nasledovným znením: „Otec je povinný odovzdať maloletého Hesham Abdel Hamid Hamid Issa, nar.18.03.2010 do starostlivosti matky.“ Správny orgán postupoval v súlade s § 55 ods. 2 Správneho poriadku, pretože účastník konania porušuje všeobecne záväzné právne predpisy týkajúce sa upravovania pobytov štátnych príslušníkov tretích krajín a tým spôsobuje hrozbu pre verejnosť, nakoľko nie je známa jeho totožnosť a minulosť účastníka konania. Správny orgán považuje za všeobecný záujem skutočnosť, riadne dodržiavanie predpisov upravujúcich pobyt štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nie sú držiteľmi platných cestovných dokladov a ktorí sa na území členských štátov pohybujú bez potrebného oprávnenia. 6/ Proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 06.08.2015 podal žalobca odvolanie o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 19.11.2015 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. 7/ Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že nesúhlasí s námietkou účastníka konania o tom, že rozhodnutie je nezákonné a v plnej miere nepreskúmateľné a účelovo bola vytvorená situácia na to, aby účastník konania bol zaistený a následne vyhostený a nie je pravdou, že účastník konania nevedel hodnoverným spôsobom preukázať svoju totožnosť. Vo výroku napadnutého prvostupňového rozhodnutia je presne uvedené zákonné ustanovenie právneho predpisu zákona č. 404/2011 Z. z., na základe ktorého správny orgán rozhodol o administratívnom vyhostení účastníka konania. Výrok je formulovaný jasne, stručne a určito, je zrozumiteľný a obsahuje povinné obsahové náležitosti. Z výroku rozhodnutia je zrejmé, že prvostupňový orgán administratívne vyhosťuje účastníka konania podľa § 82 ods. 1 písmena b/ zákona na územie Kamerunskej republiky a podľa tohto ustanovenia policajný útvar vyhostí štátneho príslušníka tretej krajiny, ak má neoprávnený pobyt na území SR. 8/ Žalovaný v odvolacom konania zistil, že účastník konania mal udelený trvalý pobyt na území SR na účel zlúčenia rodiny odo dňa 09.02.2010 do 09.02.2015. Prvostupňový orgán dňa 21.03.2014 začal správne konanie vo veci zrušenia trvalého pobytu účastníka konania na území SR z dôvodu, že pominul účel (manželia nevedú spoločný rodinný život) na základe ktorého mal účastník konania udelený trvalý pobyt na území SR. Prvostupňový orgán vydal dňa 14.04.2014 rozhodnutie, ktorým zrušil trvalý pobyt účastníka konania podľa ustanovenia § 50 ods. 1 písmena d/ zákona a určil účastníkovi konania lehotu 30 dní na vycestovanie od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.05.2014, teda účastníka konania mal vycestovať z územia SR do 08.06.2014. Na základe uvedeného nemôže súhlasiť žalovaný s námietkou účastníka konania o tom, že na území SR nebol neoprávnene a objektívne nemohol za to, že počas väzby mu uplynula platnosť oprávnenia pobytu, nakoľko účastníkovi konania bol právoplatne zrušený pobyt na území SR ku dňu 09.05.2014, odkedy začala plynúť pre účastníka konania 30 dňová lehota na vycestovanie, ktorá uplynula dňa 08.06.2014, teda účastník konania v čase, keď bol vzatý do väzby dňa 06.08.2014 na území SR sa už nachádzal neoprávnene. 9/ Žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí pri určení zákazu vstupu na území všetkých členských štátov na dobu 5 rokov využil oprávnenie podľa § 82 ods. 3 písm. b/ zákona, aby zabezpečil predchádzanie obdobných skutkov, ktorým je priamo ohrozený verejný záujem a uvádza, že s poukazom na konanie účastníka konania z dôvodu predchádzania obdobným konaním považoval za potrebné uložiť zákaz vstupu na území všetkých členských štátov. 10/ Žalovaný na podporu odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia o uložení zákazu vstupu na 5 rokov na územie všetkých členských štátov poukázal na uznesenie Okresného súdu Bratislava II pod č. 49P/166/2013, ktorým súd rozhodol o predbežnom opatrení, na základe ktorého účastník konania bol povinný odovzdať maloletého do starostlivosti matky. Toto uznesenie bolo dôvodom pre zásah do rodinného a súkromného života účastníka konania. Žalovaný písomnosťami zo dňa 07.10.2015 oslovil Okresný súd Bratislava II o zaslanie vyššie uvedeného uznesenia, poprípade o zaslanie iných rozhodnutí ohľadne úpravy rodičovských práv účastníka konania vo vzťahu k jeho dieťaťu. Dňa 20.10.2015 bola doručená žalovanému odpoveď uvedeného súdu, ako aj vydané rozhodnutie súdu týkajúce sa úpravy rodičovských prvá a povinností rodičov k maloletému synovi. Dňa 17.09.2013 bolo vydané uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. 49P/166/2013, ktorým súd vydal predbežné opatrenie, na základe ktorého otec, teda účastník konania je povinný odovzdať maloletého do starostlivosti matky. Žalovaný z uvedeného uznesenia zistil, že matka dieťaťa podaným návrhom žiadala súd o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a súčasne žiadala vydanie predbežného opatrenia o zverení maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti a uloženie zákazu otcovi vycestovať s maloletým do zahraničia, pretože matka dieťaťa mala obavy, že príde o syna, nakoľko otec dieťaťa sa jej niekoľkokrát vyhrážal, že s dieťaťom vycestuje do zahraničia na pár rokov a ona dieťa neuvidí. V uznesení je uvedené, že dňa 16.09.2013 matka oznámila súdu, že dňa 14.09.2013 otec dieťa uniesol obzvlášť násilným a nebezpečným spôsobom tak, že vyskočil s ním z 1. poschodia, čím dieťa vážne ohrozil na zdraví a živote. Matka nevie, v akom stave sa jej dieťa nachádza. Z návrhu matky, ktorý bol doplnený listinným dôkazom, mal súd za preukázané existenciu nezhôd a konfliktov medzi rodičmi dieťaťa a dôvodnú obavu, že by budúcim výkonom rozhodnutia bol ohrozený a zdravý vývoj dieťaťa narušený. Vzhľadom na to, že matka dieťaťa podaním zo dňa 16.09.2013 súdu oznámila skutočnosť, že otec dieťa odviezol, resp. „uniesol“ na neznáme miesto, pričom matka dieťaťa má dôvodné obavy o zdravie dieťaťa a jeho život a otec svojím konaním porušil právo spoločného rozhodovania o obvyklom pobyte dieťaťa podliehajúce rozhodovaniu súdu, v prípade nezhody rodičov o podstatných veciach týkajúcich sa starostlivosti o maloleté dieťa súd aplikujúc ustanovenia § 76 ods. 1 písmena b/ O. s. p. a uložil otcovi povinnosť odovzdať maloletého do starostlivosti matky, ktorá zabezpečovala osobnú starostlivosť dieťaťa a bolo predbežné zverené do starostlivosti, pričom matka tiež preukázala skutočnosť, že dieťa sa aktuálne nachádza na neznámom mieste. 11/ Z Okresného súdu Bratislava II bol doručený žalovanému rozsudok Okresného č.k. 49P/144/2013-83, na základe ktorého súd rozhodol zveriť maloletého syna do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 01.05.2014 a v časti výroku o výživnom vykonateľný dňa 16.04.2014, podľa ktorého otec dieťaťa je povinný prispievať na výživu maloletého sumou 100,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky. V odôvodnení rozsudku Okresného súdu Bratislava II je okrem iného uvedené, že zo správy Slovenského výboru pre UNICEF zo dňa 22.11.2013 súd zistil, že matka dieťaťa požiadala o spoluprácu v súvislosti s hľadaním svojho syna, ktorého otec zobral na neznáme miesto. V čase vyhotovenia správy bol maloletý v odbornej starostlivosti krízového strediska Linky detskej istoty SV UNICEF v súvislosti s traumatizujúcou udalosťou a z toho vzniknutých následkov. Ďalej z rozsudku vyplýva aj skutočnosť, že starostlivosť zabezpečuje výhradne matka, pričom otec na výživu neprispel, odkedy manželia prestali viesť spoločnú domácnosť. 12/ Žalovaný ďalej oslovil súd aj o poskytnutie informácie ohľadne obžaloby č. 1Pv 359/14/1102-164 zo dňa 29.01.2015 podanej dňa 31.01.2015 Okresnou prokuratúrou Bratislava II na účastníka konania. Po preskúmaní predmetnej obžaloby žalovaný zistil, že účastník konania dňa 09.05.2014 neoprávnene vnikol do bytu poškodenej Evy Zemanovej (svokra účastníka konania) a to spôsobom, že sa vyšplhal po plechovej ríne na balkón bytu na 1. poschodie vo výške 6 metrov, preskočil zábradlie balkóna, pričom poškodená Eva Zemanová sa snažila brániť jeho odsotením, čo sa jej nepodarilo, účastník konania ju fyzicky napadol, následkom čoho sa zosunula na zem a následne účastník konania vstúpil do bytu, cez kuchyňu vbehol do detskej izby a schmatol svojho maloletého syna, ktorý bol zverený rozsudkom Okresného súdu Bratislava II do osobnej starostlivosti matky Ivany Zemanovej (manželka účastníka konania) a so súhlasom ktorej maloletý v tom čase bol v osobnej starostlivosti poškodenej Evy Zemanovej. Napriek namietaniu poškodenej Evy Zemanovej účastník konania odomkol vchodové dvere a s maloletým synom odišiel na neznáme miesto, teda neoprávnene vnikol do obydlia iného prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu, ak rodič odňal dieťa z opatrovania toho, kto mal podľa úradného rozhodnutia povinnosť starať sa o neho a taký čin spáchal závažným spôsobom konania, čím spáchal porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona v súbehu s prečinom únosu podľa § 210 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d/ Trestného zákona. Žalovaný ďalej zistil, že účastníka konania s maloletým dieťaťom sa podarilo vypátrať na území Maďarska, kde následne bol dňa 28.07.2014 zadržaný maďarskou políciou, na základe vydaného európskeho zatýkacieho rozkazu. 13/ Žalovanému bola dňa 23.10.2015 doručená odpoveď súdu, v ktorej sa uvádza, že trestná vec obžalovaného účastníka konania je v konaní a zatiaľ nebolo vo veci rozhodnuté, nakoľko účastník konania pred nariadeným termínom hlavného pojednávania (02.10.2015) bol z územia SR administratívne vyhostený a v súčasnosti sa zisťuje jeho pobyt, nakoľko obžalovaný zaslal súdu odpoveď, že chce byť na pojednávaní prítomný. Účastník konania zatiaľ nebol v trestnom konaní odsúdený a teda reagujúc na námietky účastníka konania o tom, že je bezúhonnou osobou a nikdy nebol súdne trestaný odvolací orgán uviedol, že je to síce pravda, avšak konštatoval, že vychádzajúc z vyššie uvedených skutkov, ktorých sa dopustil účastník konania je nevyvrátiteľný fakt, že účastník konania svoje dieťa, ktorého mala matka dieťaťa na základe rozhodnutia súdu v osobnej starostlivosti, dvakrát odniesol bez súhlasu matky a zdržiaval sa s maloletým dieťaťom mesiace na neznámych miestach v štátoch EÚ a svojím konaním vystavil svoje dieťa životu a zdraviu nebezpečným situáciám. 14/ Žalovaný uviedol, že účastník konania je osobou, ktorá nerešpektuje a opakovane porušuje právne predpisy SR, rozhodnutia príslušných štátnych orgánov SR a ako právne spôsobilý subjekt je povinný na území SR rešpektovať zákony SR, dodržiavať ich a svoje konanie smerovať tak, aby nedošlo k porušovaniu zákonov ako aj ohrozovaniu zákonom chránených záujmov štátu. 15/ Žalovaný vykonaného dokazovania mal preukázané, že účastník konania ako zodpovedný rodič svojim správaním a konaním sa nepodieľal na mravnom a intelektuálnom vývoji svojho dieťaťa a ohrozil zdravie a život dieťaťa, čo je v rozpore všeobecne uznávanými morálnymi hodnotami a normami. Protiprávne skutky účastníka konania odôvodňujú uloženie zákazu vstupu účastníkovi konania na územie všetkých členských štátov na dobu päť rokov, nakoľko je vysoká pravdepodobnosť zopakovania spáchania protiprávnych činov z jeho strany na území SR ako aj územiach členských štátov EÚ. 16/ Žalovaný taktiež nesúhlasil s námietkou účastníka konania o tom, že je rodinným príslušníkom občana EÚ, nakoľko jeho syn je občan SR, teda správny orgán v napadnutom prvostupňovom rozhodnutí podľa ustanovenia § 87 ods. 8, 5 nesmie vylúčiť odkladný účinok odvolania proti rozhodnutiu o administratívnom vyhostení občana únie ako rodinného príslušníka únie. Žalovaný poukázal na ust. § 2 ods. 5 zákona a dospel k záveru, že účastník konania nie je rodinným príslušníkom občana ÉÚ. 17/ Žalovaný na základe preskúmania listinných dôkazov zistil, že nie sú splnené podmienky čl. 8 ods. 2 Dohovoru, pretože rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. 49P/144/2013 súd rozhodol o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať majetok maloletého syna, cit.: „že starostlivosť o dieťa zabezpečuje matka, nakoľko zo strany otca, ktorý sa konania nezúčastnil, nebol vznesená žiadna výhrada voči matke v tomto smere, súd návrhu v časti zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti matky vyhovel s prihliadnutí na skutočnosť, že matka má vytvorené podmienky, s dieťaťom býva u svojej matky, ktorá jej pomáha. Napokon otec napriek tomu, že má vedomosť o prebiehajúcom konaní, sa na pojednávanie nedostavil, zmenil miesto pobytu bez jeho oznámenia súdu, jeho konanie možno posudzovať len ako nezáujem o dieťa. Pokiaľ ide o návrh matky na určenie, že matka je oprávnená maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, súd návrhu vyhovel majúc za to, že pokiaľ zabezpečuje starostlivosť o dieťa výhradne matka, pričom v priebehu konania došlo k udalostiam spočívajúcim v nevhodnom a neuváženom správaní otca, ktorý dieťa bez súhlasu matky odviedol mimo územia SR, je takéto rozhodnutie nesporne v záujme dieťaťa.“ 18/ Spoločnosť mala a má záujem na ochrane a vytváraní zdravého rodinného prostredia a na zabezpečenie riadnej výchovy a výživy detí. Z ustanovení § 28 ods. 1 a 2 zákona č. 46/2005 Z. z. je zrejmé, že tieto rodičovské práva a povinnosti upravené v zákone o rodine sú v súlade s čl. 18 Dohovoru č. 104/1991 Zb. o právach dieťaťa. Účastník konania, ako zodpovedný rodič svojím správaním a konaním sa nepodieľal na mravnom a intelektuálnom vývoji svojho dieťaťa a svojím správaním ohrozil zdravie a život dieťaťa, čo je v rozpore so všeobecne uznávanými morálnymi hodnotami a normami. Z týchto skutočností vyplývajú protiprávne skutky účastníka konania, ktoré odôvodňujú uloženie zákazu vstupu účastníka konania na územie všetkých členských štátov na dobu 5 rokov, nakoľko je vysoká pravdepodobnosť z opakovania spáchania protiprávneho činu zo strany účastníka konania na území SR ako aj na území členských štátov Európskej únie. II. 19/ Žalobca doručil dňa 27.01.2016 žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného č. p.: PPZ-HCP-BA2-2014-011161-016 zo dňa 19.11.2015 a rozhodnutie prvostupňového orgánu č. PPZ-HCP-BA6-390-011/2015-AV zo dňa 06.08.2015 zrušil a vec vrátil na nové konanie. 20/ Tvrdenie oboch orgánov verejnej správy, že nevedel hodnoverným spôsobom preukázať svoju totožnosť pri kontrole hliadkou Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava ktorá ho očakávala pred Ústavom na výkon väzby Bratislava, Chorvátska 5 je deformovaná, pretože pri kontrole po prepustení z väzby musela vedieť jeho totožnosť a navyše žalobcova totožnosť bola zrejmá aj z potvrdenia Ústavu na výkon väzby Bratislava o prepustení z výkonu väzby aj s uvedením jeho osobných údajov. 21/ Žalobca k tvrdeniu žalovaného v rozhodnutí na str. 7 uviedol, že žalobca nemal žiadnu vedomosť a ani v čase rozhodovania o tom, že mu bol zrušený trvalý pobyt na území SR ku dňu 09.05.2014, kedy mu začala plynúť lehota na vycestovanie. Žalobca sa na území SR nachádzal nie z dôvodu, že by mal v úmysle neoprávnene vstúpiť alebo zotrvať na území SR bez príslušných dokladov, ale bol na územie SR premiestnený a odovzdaný štátnym orgánom SR na základe európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného Okresným súdom Bratislava II. Žalobcovi nebolo umožnené dobrovoľne opustiť územie SR a namiesto toho bola účelovo vyvolaná situácia, ktorú nemohol sám objektívne ovplyvniť. Je tiež nevyhnutné uviesť, že sa zdržiaval na území SR nie je v rozpore so zákonom. Dňa 06.08.2014 bol uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava II sp. zn.. 0TP 827/2014 vzatý do väzby. 22/ Z dikcie ust. § 82 ods. 3 písm. b/ zákona vyplýva, že policajný útvar môže, nie musí postupovať v zmysle tohto ustanovenia. Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé aká pohnútka viedla správny orgán k tomu, aby mu uložila zákaz vstupu do členských krajín a ešte k tomu v maximálnej výmere, ktorú umožňuje ust. § 82 ods. 3 písm. b/ zákona, v tejto časti je rozhodnutie nepreskúmateľné a tým nezákonné. Rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci. 23/ Správny orgán nevzal do úvahy, že napadnutým rozhodnutím zásadne a neprimerane zasiahol do súkromného a rodinného života žalobcu a jeho maloletého syna a rodičovský vzťah medzi ním ako otcom a jeho synom by bol napadnutým rozhodnutím vážne narušený a ich kontakt by bol uložením zákazu vstupu na území všetkých členských štátov znemožnený. Rovnako dochádza týmto rozhodnutím k reálnemu znemožneniu, aby žalobca ako otec uhrádzal maloletému synovi výživné, pretože mimo krajín EÚ nie je schopný objektívne zarobiť čiastku výživného, ktorú chce žalobca uhrádzať. 24/ Taktiež nesúhlasí s vylúčením odkladného účinku odvolania, pretože odôvodnenie tohto rozhodnutia je absolútne nedostatočné, nepreskúmateľné a svojvoľné. Účastník konania dáva do pozornosti, že v zmysle § 87 ods. 8, piata veta: „Policajný útvar nesmie vylúčiť odkladný účinok odvolania proti rozhodnutiu o administratívnom vyhostení občana únie alebo rodinného príslušníka občana únie“. Je zrejmé, že jeho syn je štátnym príslušníkom Slovenskej republiky, teda je aj občanom Európskej únie a teda on ako jeho otec je rodinný príslušník občana únie. Touto skutočnosťou sa správny orgán vôbec nezaoberal. 25/ k tvrdeniam žalovaného na str. 10-11 napadnutého rozhodnutia žalobca uviedol, nebol nikdy súdne trestaný a je bezúhonnou osobou a dáva do pozornosti žalovanému čl. 50 ods. 2 ústavy. III. 26/ Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 01.04.2016 navrhol, aby súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. 27/ Žalovaný k námietke žalobcu uvedenej v časti II. bod 3 poukázal na oprávnenia príslušníkov Policajného zboru vyplývajúce z § 18 ods.1 zákona č. 171/1993 Zb. a § 75 ods. 1 písm. a/ zákona a zároveň na § 11 ods. 1 písm. a/ zákona z ktorých je zrejmé, že postup hliadky Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava je v súlade so zákonom. Žalobca bol dňa 06.08.2015 kontrolovaný a podľa zákonom stanovených oprávnení bol požiadaný, aby preukázal svoju totožnosť a vysvetlil skutočnosti, ktoré boli predmetom kontroly. Žalobca nevedel žiadnym zákonom stanoveným spôsobom preukázať totožnosť a oprávnenosť pobytu na území SR, resp. schengenského priestoru. K námietke žalobcu v časti II. bod 4 žalovaný uviedol, žalobca mal v minulosti udelené povolenie na trvalý pobyt na území SR, ktoré mu bolo rozhodnutím zrušené na základe objektívne zistených skutočností a to, že zanikol dôvod, pre ktorý mu povolenie bolo udelené. Žalobca bol po udelení povolenia na pobyt správnym orgánom poučený o svojich povinnostiach (§ 111 zákona) a keby konal podľa tohto poučenia nebol by vznikol dôvod začať voči nemu konanie o administratívnom vyhostení. K námietke žalobcu v časti II. bod 5 uviedol, že žalobca bol vo výkone väzby a bolo voči nemu vedené konanie na súde, ktoré sa týkalo únosu syna do zahraničia, ako aj nerešpektovania rozhodnutia súdu o tom, že výchova syna bola určená výhradne jeho matke. Zároveň čo sa týka jeho totožnosti žalobca sa zdržiaval na území SR bez dokladu totožnosti, čo je v rozpore s právnym poriadkom SR. 28/ K námietke žalobcu uvedenej v časti III. bod 6 žalovaný uviedol, že obidva správne orgány v rozhodnutiach dostatočne odôvodnili skutočný stav veci a boli v nich posúdené všetky okolnosti prípadu a bolo z ich strany postupované v súlade so zákonom. Nebolo nutné opätovne dokazovať, že žalobca nerešpektoval zákon a právoplatné rozhodnutia štátnych orgánov, t.j. uznesenie súdu SR o zákaze vycestovať so svojim dieťaťom mimo územia SR, keďže samostatné jeho zadržanie spolu s dieťaťom prebehlo na území Maďarska (§ 34 ods. 6 Správneho poriadku). K námietke žalobcu uvedenej v časti III. bod 9-12 žalovaný uviedol, že práve samotné konanie žalobcu bolo v rozpore s čl. 8 ods. 1, 2 Dohovoru, keď svojim konaním zamedzil matke svojho dieťaťa styk s ním a to aj napriek právoplatnému rozhodnutiu súdu SR, čim porušil ustanovenia Dohovoru o právach dieťaťa. Žalobca bez vedomia matky odviedol dieťa z miesta obvyklého pobytu a vystavil ho ohrozeniu zdravia, prípadne ho vystavil psychickej ujme plynúcej z odlúčenia od osoby, na ktorú je maloletý značne citovo viazaný. Námietka žalobcu o nemožnosti uhrádzať výživné je irelevantná, nakoľko tento stav si žalobca svojim konaním privodil sám. Žalobca bol vyzvaný, aby sa vyjadril k podkladom, skutočnostiam a dôkazom zisteným v konaní ktoré tvoril podklad rozhodnutia sa odmietol vyjadriť k veci a neuviedol žiadne nové skutočnosti. 29/ K námietkam žalobcu uvedeným v časti IV. žalovaný uviedol, že oba správne orgány postupovali v súlade s § 87 ods. 8 zákona, čo vyplýva z uvedených rozhodnutí. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že je rodinným príslušníkom občana Európskej únie, nakoľko jeho syn je občanom SR a teda prvostupňový orgán v rozhodnutí podľa § 87 ods. 8 zákona nesmel vylúčiť odkladný účinok odvolania proti rozhodnutiu o administratívnom vyhostení občana Únie alebo rodinného príslušníka. S poukazom na ust. § 2 ods. 5 zákona žalovaný konštatoval, že žalobca nie je príslušníkom občana Únie a riadne to odôvodnil. Odkladný účinok vylúčil taktiež pre to, že si to vyžadoval naliehavý všeobecný záujem alebo ak je nebezpečenstvo, že odkladom rozhodnutia utrpí účastník konania alebo niekto iný nenahraditeľnú ujmu. Žalobca svojim konaním porušoval všeobecne záväzné právne predpisy týkajúce sa upravovania pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín a tým spôsoboval hrozbu pre verejnosť, nakoľko nie je známa totožnosť a minulosť účastníka konania. IV. 30/ Krajský súd ako súd vecne príslušný podľa § 10 SSP dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. 31/ Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 32/ V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 33/ Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP (zákon č. 162/2015 Z.z.). Oba zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 34/ Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 35/ Správny súd z pripojeného administratívneho spisu žalovaného zistil, že dňa 06.08.2015 bol spísaný úradný záznam Úradom hraničnej a cudzineckej polície MV SR Bratislava, že dňa 06.08.2015 v čase o 10.40 hod. vykonávala hliadka OCP PZ Bratislava hliadkovú činnosť na ulici Chorvátska 5, Bratislava, pričom si všimla podozrivú osobu. Hliadka následne vyzvala, aby preukázala svoju totožnosť a oprávnenosť pobytu. Osoba nevedela hodnoverne preukázať svoju totožnosť, pričom vzniklo podozrenie, že sa osoba nachádza na území SR neoprávnene. Následne bola osoba predvedená v čase o 10.55 hod v zmysle § 79 ods. 1 zákona na OCP PZ Bratislava k ďalšiemu riešeniu. Jedná sa o: S.36/ Dňa 06.08.2015 o 17.00 hod. bola so žalobcom spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku z ktorej vyplýva, že žalobca uviedol, že v konaní ho bude zastupovať p. Roman Kerka na položené otázky sa nechcel vyjadriť až do prítomnosti jeho právneho zástupcu. Dňa 06.08.2015 bol spísaný úradný záznam Oddelením cudzineckej polície PZ Bratislava č. PPZ- HCP-BA6-3901-017/2015-AV, ktorým správny orgán začal voči žalobcovi konanie o administratívnom vyhostení. Žalobca na konanie o administratívnom vyhostení splnomocnil p. Keraka Romana avšak správnemu orgánu sa s ním nepodarili skontaktovať. 37/ Dňa 06.08.2015 vydal prvostupňový orgán rozhodnutie o administratívnom vyhostení č. PPZ-HCP- BA6-390-011/2015-AV, ktorým rozhodol podľa § 82 ods. 1 písm. b/ zákona , že žalobcu administratívne vyhosťuje na územie Kamerunskej republiky podľa § 77 ods. 1 zákona a zároveň podľa § 82 ods. 3 písm. b/ zákona mu ukladá zákaz vstupu na územie všetkých členských štátov na dobu 5 rokov a podľa § 55 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán vylučuje odkladný účinok odvolania proti tomuto rozhodnutiu. Žalobca odmietol podpísať a prevziať rozhodnutie dňa 06.08.2015. 38/ Dňa 06.08.2015 bola spísaná Zápisnica o podaní vyjadrenia podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku č. PPZ-HCP-BA6-390-012/2015-AV, z ktorej vyplýva, že žalobcovi bol predložený kompletný spisový materiál č. PPZ-HCP-BA6-3902015-AV, ktorý tvorí podklady pre vydanie rozhodnutia a bol poučený o jeho právach podľa § 33 Správneho poriadku. opätovne na položené otázky správneho orgánu sa odmietol vyjadriť. Dňa 14.08.2015 bolo do spisu založené plnomocenstvo žalobcu udelené Mgr. Romanovi Kerakovi, advokátovi. 39/ Dňa 24.08.2015 doručil právny zástupca žalobcu prvostupňovému orgánu odvolanie proti rozhodnutiu o administratívnom vyhostení žalobcu. 40/ Dňa 27.08.2015 si zabezpečil prvostupňový orgán obžalobu na obvineného Abdel Hamid Hamid Issa č.k. 1 Pv 359/14/1102-164 zo dňa 29.01.2015 preto, že „dňa 09.05.2014 v čase približne o 12.00 hod. v Bratislave na Mierovej ulici č. 68 neoprávnene a bez súhlasu vnikol do bytu oprávneného užívateľa - poškodenej Evy Zemanovej, a to takým spôsobom, že po plechovej ríne sa vyšplhal na balkón bytu, ktorý sa nachádzal na prvom poschodí obytného domu približne v 6 metrovej výške, preskočil zábradlie na balkóne, v čom sa mu poškodená Eva Zemanová snažila zabrániť odsotením, čo sa jej nepodarilo, pričom na balkóne je fyzicky napadol takým spôsobom, že ju viac krát, približne 10 až 12 krát, udrel päsťou do ľavej časti spánkovej oblasti hlavy, v dôsledku čoho sa zosunula na zem, následne obvinený cez balkónové dvere vstúpil do bytu a cez kuchyňu vbehol do detskej izby, kde schmatol maloletého Heshama Abdela Hamida Hamida Issu, nar. 18.03.2010, ktorý bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava sp. zn. 49P/144/2013 zo dňa 01.04.2014, právoplatným 01.05.2014, zverený do osobnej starostlivosti jeho matky - poškodenej Ivany Zemanovej a napriek namietaniu poškodenej Evy Zemanovej, ktorá v tom čase mala maloletého so súhlasom poškodenej Ivany Zemanovej v osobnej starostlivosti a ktorá kričala o pomoc, odomkol vchodové dvere bytu a s maloletým odišiel na neznáme miesto, teda neoprávnene vnikol do obydlia iného prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu, ako rodič dieťa odňal dieťa z opatrovania toho, kto mal podľa úradného rozhodnutia povinnosť starať sa o neho a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania (násilím), čím spáchal prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/ TZ v súbehu s prečinom únosu podľa § 210 ods. 1, ods. 2 písm. a/ TZ s poukazom na § 138 písm. d/ TZ. 41/ Dňa 07.10.2015 požiadal prvostupňový orgán Okresný súd Bratislava II. o zaslanie ním vydaného uznesenia pod č. 49P/166/2013-71213229336, pretože ho nemá k dispozícii. Žiadal o poskytnutie informácií, či boli vydané Okresným súdom Bratislava II aj iné rozsudky ohľadne úpravy rodičovských práv žalobcu vo vzťahu k jeho maloletému synovi a žiadal o ich zaslanie. Okresný súd Bratislava II zaslal dňa 20.10.2015 prvostupňovému orgánu rozhodnutia týkajúce sa úpravy práv a povinností ku maloletému, opatrené doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti: 1/ Uznesenie č.k. 49P/166/2013-7 zo dňa 17.09.2013, ktorým rozhodol o vydaní predbežného opatrenia, ktorým otec je povinný odovzdať maloletého Hesham Abdel Hamid Hamid Issa, nar. 18.03.2010 do starostlivosti matky; 2/ uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 49P/162/2013-16 zo dňa 18.09.2013, ktorým zamietol návrh žalobcu zo dňa 09.09.2013 o vydanie predbežného opatrenia, ktorým žiadal, aby bol mal. Hesham Abdel Hamid Hamis ISSa v rovnakej starostlivosti rodičov a aby boli otcovi umožnené mať syna vo voľnom čase; 3/ rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 49P/144/2013-83 zo dňa 01.01.2014, ktorým bol mal. Hesham Abdel Hamid Hamid Issa, nar. 18.03.2010 zverený do osobnej starostlivosti matky, matka je oprávnená maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, otec je povinný prispievať na výživu maloletého sumou 100,- eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky, počnúc dňom 20.08.2013, zročné výživné za obdobie od 20.08.2013 do 31.03.2014 vo výške 735,20 eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 50,- eur popri bežnom výživnom vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky, pod následkom straty výhody splátok, počnúc dňom 01.04.2014; 4/ uznesenie Krajského súdu v Bratislave, ktorým odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 01.04.2014, č.k. 49P/144/2013-83 o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na odvolanie otca odmietol. 42/ V administratívnom spise sú založené tlačové správy zo dňa 10.05.2014, 29.07.2014, 31.10.2013; údaje o dokladoch zo dňa 23.09.2015 žalobcu č. cestovného pasu 06/763796 dátum ukončenia platnosti 10.07.2011, č. cestovného pasu 01644505 dátum ukončenia platnosti 23.02.2017. 43/ Rozhodnutie žalovaného č.p.: PPZ-HCP-BA2- 2014/011161-016 zo dňa 19.11.2015, ktorým žalovaný odvolanie účastníka konania proti rozhodnutiu správneho orgánu I. stupňa vydané pod č.p.: PPZ-HCP- BA6-390-011/2015-AV zo dňa 06.08.2015 zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. 44/ Úlohou správneho súdu bolo bol preskúmať zákonnosť oboch rozhodnutí správnych orgánov v rozsahu podanej žaloby. 45/ Podľa § 2 ods. 1 písm. j/ zákona, na účely tohto zákona sa rozumie ohrozením verejného poriadku porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného zákonom týkajúceho sa základných ľudských práv a slobôd, ochrany maloletých a iných zraniteľných osôb alebo opakované porušovanie záujmu chráneného zákonom týkajúceho sa riadneho výkonu verejnej správy, životného prostredia, verejného poriadku alebo občianskeho spolunažívania. 46/ Podľa § 2 ods. 5 zákona, rodinným príslušníkom občana Únie je štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je a/ manžel, b/ jeho dieťa mladšie ako 21 rokov, jeho nezaopatrené dieťa a takéto dieti jeho manžela, c/ jeho závislý priamy príbuzný v zostupnej alebo vzostupnej línii a takáto osoba jeho manžela, d/ akýkoľvek iný rodinný príslušník, na ktorého sa nevzťahujú písmená a/ až c/ a je nezaopatrenou osobou krajiny, z ktorej prichádza, e/ akýkoľvek iný rodinný príslušník, na ktorého sa nevzťahujú písmená a/ až c/ a je členom jeho domácnosti, f/ akýkoľvek iný rodinný príslušník, na ktorého sa nevzťahujú písmená a/ až c/ a je z vážnych zdravotných dôvodov odkázaný na jeho starostlivosť, g/ jeho partner, s ktorým má občan Únie trvalý, riadne osvedčený vzťah, h/ štátny príslušník tretej krajiny s právom pobytu v rovnakom členskom štáte, v ktorom má občan Únie právo pobytu a občanom Únie je štátny občan Slovenskej republiky, s ktorým sa štátny príslušník tretej krajiny navráti na pobyt alebo sa k nemu pripája na pobyt späť na územie Slovenskej republiky a spĺňa niektorú z podmienok uvedených v písmenách a/ až g/ vo vzťahu k štátnemu občanovi Slovenskej republiky. 47/ Podľa § 77 ods. 1 zákona, administratívne rozhodnutie je rozhodnutie policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktoré ho príjme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky alebo územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, uloží zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky alebo územie všetkých členských štátov, ak v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie. 48/ Podľa § 87 ods. 8 posledná veta zákona, Policajný útvar nesmie vylúčiť odkladný účinok odvolania proti rozhodnutiu o administratívnom vyhostení občana Únie alebo rodinného príslušníka občana Únie. 49/ Podľa § 82 ods. 1 písm. b/ zákona, policajný útvar môže administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ak má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky. 50/ Podľa § 82 ods. 2 písm. b/ zákona, policajný útvar môže v rozhodnutí o administratívnom vyhostení uložiť zákaz vstupu podľa odseku 1 písm. b/ až k/ na jeden rok až päť rokov. 51/ Podľa § 120 ods. 1 zákona, ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. 52/ Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 53/ Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 54/ Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav vec a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 55/ Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 56/ Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať prepísané náležitosti. 57/ Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 58/ Podľa § 55 ods. 2 Správneho poriadku, ak to vyžaduje naliehavý všeobecný záujem alebo ak je nebezpečenstvo, že odklad výkonu rozhodnutia utrpí účastník konania alebo niekto iný nenahraditeľnú ujmu, môže správny orgán odkladný účinok vylúčiť; naliehavosť treba odôvodniť. Odkladný účinok nemožno vylúčiť, ak tak ustanovuje osobitný zákon. 59/ Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. 60/ Podľa čl. 8 ods. 2 Dohovoru, štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojov a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných. 61/ Správny súd s námietkou žalobcu uvedenou v časti II. bod 3. nesúhlasí, pretože podľa § 18 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. policajt je oprávnený vyzvať osobu, ak je to potrebné na plnenie úloh podľa tohto zákona, aby preukázala svoju totožnosť dokladom totožnosti. Taktiež podľa § 75 ods. 1 písm. a zákona policajný útvar je oprávnený vykonávať kontrolu oprávnenosti pobytu, plnenia podmienok pobytu a dodržiavania povinnosti cudzinca podľa tohto zákona a podľa § 75 ods. 2 písm. b/ zákona pri výkone kontroly podľa odseku 1 je policajt oprávnený požadovať preukázanie totožnosti a vyžadovať vysvetlenie ku skutočnostiam, ktoré sú predmetom kontroly. Podľa § 111 ods. 1 písm. c/ zákona štátny príslušník tretej krajiny je povinný preukázať na požiadanie policajta totožnosť a oprávnenosť pobytu predložením platného cestovného dokladu a dokladu o pobyte alebo identifikačného preukazu vydaného ministerstvom zahraničných vecí osobám požívajúcim diplomatické výsady a imunitu podľa medzinárodného práva. Na žalobcu ako štátneho príslušníka tretej krajiny sa vzťahujú osobitné ustanovenia zákona, ktorý upravuje práva a povinnosti uvedeného okruhu subjektov čo bolo v súlade s ústavou. Preto súd konštatuje, že postup príslušníkov hliadky Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava, aby žalobca preukázal svoju totožnosť a vysvetlil skutočnosti, ktoré boli predmetom kontroly, bol v súlade s uvedenými ustanoveniami zákonom. 62/ Správny súd k námietke žalobcu, že nemal vedomosť o vydaní rozhodnutia, ktorým mu bol zrušený trvalý pobytu ku dňu 09.05.2014, kedy mu začala plynúť lehota na vycestovanie, pretože sa v tom čase nenachádzal na území SR, čo preukázal Protokolom o prevzatí/odovzdaní osoby zo dňa 06.08.2014 (č.l. 17 súdneho spisu), uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k. 0Tp/827/2014-99 bol žalobca dnom 06.08.2014 zobratý do väzby ( č.l. 18 súdneho spisu) uvádza, že je opodstatnená. Z poukazom na uvedené žalobcovi nebolo umožnené dobrovoľne opustiť územie SR. Správny súd vyzval žalovaného Výzvou na vyjadrenie a predloženie spisov, ktorá bola žalovanému doručená dňa 10.03.2016, aby súdu predložil úplný žurnalizovaný a originálny zväzok listín, týkajúcich sa veci, vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí súd konštatuje, že túto povinnosť si žalovaný nesplnil a súdu nedoručil rozhodnutie o zrušení trvalého pobytu žalobcu napriek tomu, že v rozhodnutiach sa na toto rozhodnutie odvolával. Súd konštatuje, že v tejto časti obe rozhodnutia sú nepreskúmateľné. 63/ Správny súd s námietkou žalobcu uvedenou v časti III. bod 6-8 žaloby súhlasí, nakoľko z oboch rozhodnutí orgánov verejnej správy nie je zrejmé prečo mu bol uložený zákaz vstupu do členských krajín na dobu 5 rokov, v tejto časti je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné nakoľko neviedli dôvody na základe ktorých k takémuto zákazu dospeli. 64/ Správny súd s námietkou žalobcu, že napadnutým rozhodnutím sa zásadne a neprimerane zasiahne do súkromného a rodinného života žalobcu a jeho maloletého syna a správny orgán na túto skutočnosť ani neprihliadol a ani je neskúmal uvádza, že táto námietka nie je opodstatnená a rozhodnutiami nebol porušený čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru. Súd sa stotožnil s odôvodnením uvedeným v napadnutom rozhodnutí žalovaného, že práve konanie žalobcu bolo v rozpore s čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru a Dohovorom o právach dieťaťa, keď dva krát bez vedomia matky odviedol dieťa z miesta obvyklého pobytu a vystavil ho ohrozeniu zdravia, psychickej ujme. Žalobca ako by opomenul svoje správanie voči synovi a ktoré skutočnosti viedli k vydaniu rozsudku Okresného súdu Bratislava II. č.k. 49P/144/2013-83 cit.: „že starostlivosť o dieťa zabezpečuje matka, nakoľko zo strany otca, ktorý sa konania nezúčastnil, nebol vznesená žiadna výhrada voči matke v tomto smere, súd návrhu v časti zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti matky vyhovel s prihliadnutí na skutočnosť, že matka má vytvorené podmienky, s dieťaťom býva u svojej matky, ktorá jej pomáha. Napokon otec napriek tomu, že má vedomosť o prebiehajúcom konaní, sa na pojednávanie nedostavil, zmenil miesto pobytu bez jeho oznámenia súdu, jeho konanie možno posudzovať len ako nezáujem o dieťa. Pokiaľ ide o návrh matky na určenie, že matka je oprávnená maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, súd návrhu vyhovel majúc za to, že pokiaľ zabezpečuje starostlivosť o dieťa výhradne matka, pričom v priebehu konania došlo k udalostiam spočívajúcim v nevhodnom a neuváženom správaní otca, ktorý dieťa bez súhlasu matky odviedol mimo územia SR, je takéto rozhodnutie nesporne v záujme dieťaťa.“ Taktiež je potrebné pripomenúť žalobcovi, že mu bolo preukázané unesenie syna z bytu jeho starej matky, ktorú aj fyzicky napadol a z tohto dôvodu je voči nemu vedené trestné konanie na Okresnom súde Bratislava II. 65/ K námietke žalobcu ohľadne vylúčenia odkladného účinku odvolania proti prvostupňovému rozhodnutie podľa § 55 ods. 2 Správneho poriadku a tým porušeniu § 87 ods. 8 posledná veta zákona správny súd uvádza, že s touto námietkou sa stotožňuje. Prvostupňový orgán v rozpore s § 87 ods. 8 posledná veta vylúčil odkladný účinok odvolania, pretože žalobca je rodinným príslušníkom občana Únie podľa § 2 ods. 5 písm. b/ zákona. 66/ Súd vzhľadom na uvedené rozhodol tak, že zrušil obe rozhodnutia orgánov verejnej správy poľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/f/ SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude postupovať v súdom naznačenom smere. 67/ O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške100%, pretože bol v konaní úspešný. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 68/ Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákonov č. 33/2001 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.