Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/34/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200259 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1018200259.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobkyne: R. J., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom v D., C. K. 4, zastúpenej spoločnosťou A|K|K|L advokáti s.r.o., IČO: 50666622, so sídlom v Bratislave, Miletičova 5B, za ktorú koná advokát Mgr. Peter Lukášek, proti žalovanému: Univerzita Komenského v Bratislave, IČO: 00397865, so sídlom v Bratislave, Šafárikovo námestie 6, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OŠV 4066/2017/D IV/7 zo dňa 10.12.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Univerzity Komenského v Bratislave č. OŠV 4066/2017/D IV/7 zo dňa 10.12.2017 spolu s rozhodnutím Univerzity Komenského v Bratislave - Lekárskej fakulty č. ŠO 3700/2017 D IV/7 zo dňa 4.9.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobkyni sa p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave rozhodnutím č. ŠO 3700/2017 D IV/7 zo dňa 4.9.2017 vylúčil žalobkyňu zo štúdia podľa § 66 ods. 1 písm. c/ zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 131/2002 Z.z.) pre nesplnenie požiadaviek, ktoré vyplývajú zo študijného programu a zo študijného poriadku na Univerzite Komenského v Bratislave, Lekárskej fakulte. Dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia prestala byť študentkou Lekárskej fakulty v študijnom odbore všeobecné lekárstvo. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na čl. 25 ods. 1 písm. b/ Študijného poriadku Lekárskej fakulty, v zmysle ktorého ak chce študent pokračovať v štúdiu, musí v každom roku štúdia získať za zimný a letný semester minimálne 48 kreditov za úspešne absolvované predmety pre daný rok. Preskúmaním jej študijných výsledkov bolo zistené, že neabsolvovala predmety v takom rozsahu, aby získala minimálne 48 kreditov pre daný ročník, čím nesplnila podmienky pre postup do ďalšieho roku / etapy štúdia. 2. Žalovaný rozhodnutím č. OŠV 4066/2017/D IV/7 zo dňa 10.12.2017 zamietol žiadosť žalobkyne o preskúmanie rozhodnutia a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. ŠO 3700/2017 D IV/7 zo dňa 4.9.2017. V odôvodnení uviedol, že v zmysle § 33 ods. 5 zákona č. 131/2002 Z.z. je Študijný poriadok Lekárskej fakulty vrátane jeho dodatkov riadne zverejnený a stal sa dostupným pre všetkých študentov fakulty. Na základe čl. 25 ods. 7 Študijného poriadku Univerzity Komenského môžu študijné poriadky fakúlt stanoviť aj prísnejšie podmienky na pokračovanie v štúdiu alebo stanoviť iné kontrolné etapy, ako sú stanovené v čl. 25 ods. 1 alebo ods. 2 Študijného poriadku Univerzity Komenského, ak zabezpečujú porovnateľnú alebo vyššiu náročnosť štúdia. Požiadavka uvedená v Študijnom poriadku Lekárskej fakulty vo forme povinnosti študenta tejto fakulty získať v každom roku štúdia za zimný a letný semester minimálne 48 kreditov za úspešne absolvované predmety, je tak plne v súlade so zákonom č. 131/2002 Z.z. a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a vnútornými predpismi univerzity. Podľa žalovaného prvostupňové rozhodnutie spĺňa všetky náležitosti kladené na rozhodnutia správnych orgánov. Je formulované v jednoduchej, jasnej a zrozumiteľnej podobe a jeho stručnosť nemôže byť klasifikovaná ako nesplnenie požiadaviek kladených na rozhodnutia správnych orgánov, nakoľko žalobkyňa nesplnila požiadavky na pokračovanie v štúdiu, ktoré sú ustanovené kogentnými ustanoveniami Študijného poriadku Lekárskej fakulty. Pri posudzovaní jej prípadu a preskúmaním spisového materiálu žalovaný dospel k záveru, že nedošlo k porušeniu jej študentských práv, keďže nezískala dostatočný počet kreditov na postup do ďalšej etapy štúdia a Lekárska fakulta neeviduje žiadne písomné námietky zo strany žalobkyne ani sťažnosti na priebeh skúšok. Námietku žalobkyne, že bola donútená zapísať si predmet „Slovenský jazyk“ a potom jej fakulta oznámila, že kredity z tohto predmetu jej nezapočíta, vyhodnotil ako neopodstatnenú. Podľa žalovaného sa uvedené tvrdenie žalobkyne nezakladá na pravde, pretože si tento predmet v akademickom roku 2016/2017 nezapísala, a preto nemôžu vzniknúť okolnosti, ktoré by mali za následok porušenie jej študentských práv. II. Žaloba 3. Žalobkyňa sa včas podanou žalobou domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OŠV 4066/2017/D IV/7 zo dňa 10.12.2017, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. ŠO 3700/2017 D IV/7 zo dňa 4.9.2017 a vrátenia veci orgánu verenej správy prvého stupňa na ďalšie konanie; uplatnila si nárok na náhradu trov konania. Namietala, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právne posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Podľa jej názoru bolo rozhodnutie vydané v rozpore so zákonom č. 131/2002 Z.z., pretože neexistovali dôvody nesplnenia požiadaviek vyplývajúcich zo študijného programu a zo študijného poriadku. 4. Podľa názoru žalobkyne je Študijný poriadok Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave zo dňa 17.12.2013, najmä čl. 22 ods. 6 (v zmysle ktorého je v každom roku štúdia študent povinný zapísať si a úspešne absolvovať predmety najmenej za 48 kreditov), v rozpore so zákonom č. 131/2002 Z.z. a teda neplatný. Interným predpisom kogentnej povahy, ktorý obligatórne vysoká škola vydáva podľa § 15 ods. 1 písm. b/ zákona č. 131/2002 Z.z., je študijný poriadok vysokej školy. Hoci fakulta môže podľa § 33 ods. 3 písm. a/ citovaného zákona vydať fakultatívne študijný poriadok ako vnútorný predpis podrobnejšie upravujúci podmienky štúdia, tak takýto predpis nesmie meniť, rušiť alebo sprísňovať podmienky štúdia stanovené nadradeným vnútorným predpisom, ktorým je študijný poriadok vysokej školy. S ohľadom na to, že študijný poriadok vysokej školy v čl. 22 ods. 5 v druhej vete určoval, že v každom roku štúdia je študent povinný zapísať si a úspešne absolvovať predmety najmenej za 40 kreditov v dennej forme štúdia, akékoľvek sprísnenie podmienky zapísania a absolvovania predmetov nad stanovený počet 40 kreditov v inom internom dokumente fakulty je neplatné a nebude sa naň prihliadať. Žalobkyňa ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia v súlade so študijným poriadkom vysokej školy úspešne absolvovala predmety v súhrnnom hodnotení 42 kreditov, čím splnila všetky požiadavky vyplývajúce zo študijného programu a študijného poriadku vysokej školy. Poukázala aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/260/2013 zo dňa 14.1.2015 v obdobnej právnej veci. 5. Ďalej namietala nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu. Minimálne požiadavky kladené na konanie a rozhodnutie správnych orgánov, od aplikácie ktorých nemožno upustiť, vyplývajú napríklad z Rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy (77)31 zo dňa 28.9.1977 o ochrane jednotlivca v súvislosti s rozhodnutiami správnych orgánov, resp. z Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy Rec (2007)7 zo dňa 20.6.2007 o dobrej verejnej správe, v zmysle ktorého musia byť rozhodnutia správnych orgánov formulované v jednoduchej, jasnej a zrozumiteľnej podobe a musia obsahovať primerané zdôvodnenie obsahujúce skutkové a právne dôvody, pre ktoré boli vydané. Žalovaný sa nevysporiadal so všetkými jej námietkami uvedenými v žiadosti o preskúmanie prvostupňového rozhodnutia, najmä námietkou nezákonného obmedzenia jej práv a porušenia zákazu nerovnakého zaobchádzania. Podľa jej názoru nestačí sa s námietkami vysporiadať len tým, že žalovaný neeviduje žiadne námietky voči priebehu skúšok. Žalovaný sa nevysporiadal so skutočnosťami, ktoré viedli k nedosiahnutiu počtu 48 kreditov a okolnosťami, za ktorých nedošlo k absolvovaniu predmetu „fyziológia“, s okolnosťami, za ktorých jej neboli priznané kredity za predmet „slovenský jazyk“, hoci bola povinná si ho zaradiť do študijného plánu (všeobecné lekárstvo študovala v anglickom jazyku), potom je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nedostatočné a nepreskúmateľné. 6. Žalobkyňa argumentovala aj nesprávnym právnym posúdením veci v súvislosti s nezákonným obmedzením jej práv a porušením zákazu nerovnakého zaobchádzania. Poukázala na § 55 ods. 2 a § 70 ods. 1 písm. b/, písm. d/ zákona č. 131/2002 Z.z. Je v súlade s jej legitímnymi očakávaniami ako študentky, aby mala možnosť absolvovať zapísaný predmet, ktorý tvorí jej študijný plán a zvoliť si tempo a poradie absolvovania predmetov v rámci študijného plánu. Neodôvodnenými zásahmi do študijného plánu zo strany vysokej školy po tom, ako si študent záväzne vytvoril svoj študijný plán a podľa neho prispôsobil tempo štúdia a poradie absolvovania zapísaných predmetov, predstavuje nezákonný zásah do práv študenta, ktorý bol v predmetnej veci závažný a mal podstatný vplyv na vykonávanie skúšok, t.j. na opakované neúspešné absolvovanie predmetu „fyziológia“. Na začiatku akademického roka 2016/2017 si vytvorila študijný plán a zvolila si tempo štúdia; mimo iné ju študijné oddelenie prinútilo zapísať si predmet „slovenský jazyk“ s možným kreditovým ohodnotením 2 kredity. Zapísala si predmety, ktoré vo vzájomnej kombinácii predstavovali 60 kreditov. Vedela si určiť, že ak by nezvládla absolvovať predmet „fyziológia“ s 11 kreditmi, tak kombinácia všetkých ostatných predmetom jej garantovala dosiahnutie 49 kreditov. Neskôr jej však bolo oznámené, že predmet „slovenský jazyk“ sa jej nezapočíta do celkového počtu kreditov. Takýmto neodôvodneným zásahom do študijného plánu došlo k situácii, že kreditová hodnota za absolvovanie všetkých predmetov, okrem fyziológie, nestačila na dosiahnutie 48 kreditov. 7. Žalobkyňa absolvovala skúšku z predmetu „fyziológia“ v riadnom termíne s úspešnosťou viac ako 70%, no úroveň znalostí skúšajúcej z anglického jazyka bola nízka a jej odpovediam počas praktickej časti nerozumela. Počas skúšania strhávala body, ktoré žalobkyňa dosiahla na teste a tým test urobila na presne 70%, čo je minimálny počet na „prejdenie“. Je v súlade s jej právami a dobrými mravmi, aby hodnotenie skúšky vychádzalo z jej vedomostí a bolo posudzované všetko, čo zodpovedala. Na prvom opravnom termíne už test nemusela písať a prešla priamo na praktickú časť skúšky. Nová skúšajúca mala oveľa lepšiu znalosť angličtiny a odpoveď na rovnaké otázky ohľadom fyziológie oka bola hodnotená na „A“. Na ďalší deň absolvovala ústnu skúšku, kde ju skúšajúca vyhodila, ale jej subjektívny pocit a pocit jej kolegov z ústnej skúšky bol taký, že neprešla z dôvodu, že skúšajúca chcela, aby dosiahla lepšie hodnotenie. Na druhom opravnom termíne ju mali skúšať viacerí skúšajúci, z ktorých si žalobkyňa nemohla vybrať podľa § 70 ods. 1 písm. d/ zákona č. 131/2002 Z.z. Po dlhom čakaní pred miestnosťou so skúšajúcim sa žalobkyňa informovala, kedy pôjde na rad, a dostala odpoveď, že bola vylúčená zo štúdia. Považuje to za hrubé porušenie povinnosti vykonávať práva v súlade s dobrými mravmi a v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a právom zvoliť si svojho učiteľa / skúšajúceho. III. Vyjadrenie žalovaného 8. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. V podrobnostiach sa pridržiaval odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a doplnil, že žalobkyňa bola študentkou druhého ročníka vysokoškolského štúdia v odbore všeobecné lekárstvo s výučbou v anglickom jazyku na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Na konci akademického roka 2016/207 zistil, že žalobkyňa absolvovala akademický rok s počtom 42 kreditov. Poukázal na čl. 25 ods. 1 písm. b/ Študijného poriadku Lekárskej fakulty Univerzity Komenského č. 12/2013, podľa ktorého je nevyhnutné získať za akademický rok 48 kreditov. Žalobkyňa teda nesplnila podmienku na ďalšie pokračovanie v štúdiu. 9. Zákon č. 131/2002 Z.z. umožňuje fakultám vydávať vnútorné predpisy, ale už neustanovuje zákaz meniť, rušiť alebo sprísňovať podmienky stanovené študijným poriadkom vysokej školy. Študijný poriadok Lekárskej fakulty a jeho dodatky boli prijaté v súlade s legislatívnym postupom univerzity a boli schválené v Akademickom senáte Lekárskej fakulty aj v Akademickom senáte Univerzity Komenského. S poukazom na čl. 25 ods. 7 Študijného poriadku Univerzity Komenského môžu študijné poriadky fakúlt stanoviť aj prísnejšie podmienky na pokračovanie v štúdiu, ak zabezpečujú porovnateľnú alebo vyššiu náročnosť štúdia. Požiadavka na dosiahnutie 48 kreditov je tak plne v súlade so zákonom. 10. Nesúhlasil s námietkou žalobkyne o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia. Rozhodnutia správnych orgánov prvého aj druhého stupňa spĺňajú všetky náležitosti kladené na rozhodnutia správnych orgánov, obsahujú výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Odôvodnenie druhostupňového rozhodnutia j dostatočne rozsiahle a vysporiadava sa so všetkými námietkami žalobkyne uvedenými v žiadosti o preskúmanie prvostupňového rozhodnutia. Prvostupňové rozhodnutie je formulované v jednoduchej, jasnej a zrozumiteľnej forme a jeho stručnosť nemožno kvalifikovať ako nesplnenie požiadaviek kladených na rozhodnutia správnych orgánov. 11. Žalobkyňa nikdy nevzniesla námietky proti priebehu skúšania v predmete „fyziológia“ a v akademickom roku 2016/2017 si ani nezapísala predmet „slovenský jazyk“. Svedčí o tom ňou podpísaný protokol o zapísaných predmetoch do druhého ročníka zo dňa 5.9.2016, a preto nemohla za uvedený predmet v prípade úspešného zloženia skúšky získať dva kredity. 12. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadrila. IV. Pojednávanie 13. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) rozhodol na pojednávaní dňa 26.9.2018 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobkyne a povereného zástupcu žalovaného. V. Relevantné právne predpisy 14. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 15. Podľa § 15 ods. 1 písm. b/ zákona č. 131/2002 Z. z., verejná vysoká škola vydáva tieto vnútorné predpisy: študijný poriadok verejnej vysokej školy. 16. Podľa § 33 ods. 3 písm. a/ zákona č. 131/2002 Z. z., fakulta ďalej vydáva aj tieto vnútorné predpisy: študijný poriadok fakulty, ak rozhodne, že potrebuje na vlastné podmienky podrobnejšie upraviť študijný poriadok verejnej vysokej školy (§ 15 ods. 1 písm. b/). 17. Podľa § 55 ods. 2 zákona č. 131/2002 Z. z. práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým uchádzačom a študentom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania vo vzdelaní ustanovenou osobitným zákonom. V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu veku, pohlavia, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, rasy, farby pleti, zdravotného postihnutia, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, náboženského vyznania alebo viery, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia. 18. Podľa § 66 ods. 1 písm. c/ zákona č. 131/2002 Z.z. okrem riadneho skončenia štúdia sa štúdium skončí vylúčením zo štúdia pre nesplnenie požiadaviek, ktoré vyplývajú zo študijného programu a zo študijného poriadku vysokej školy. 19. Podľa § 66 ods. 2 písm. c/ zákona č. 131/2002 Z.z. dňom skončenia štúdia je podľa odseku 1 písm. c) a d) deň, keď rozhodnutie o vylúčení zo štúdia nadobudlo právoplatnosť. 20. Podľa § 108 zákona č. 131/2002 Z.z. na rozhodovanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem rozhodovania o uložení pokuty podľa § 2a (písm. a/), rozhodovania o zastavení konania alebo rozhodovania o prerušení konania podľa § 47 (písm. b/), rozhodovania o udelení oprávnenia podľa § 49a (písm. c/), rozhodovania o priznaní sociálneho štipendia podľa § 96 (písm. d/). VI. Posúdenie veci správnym súdom 21. Správny súd v predmetnej veci preskúmaval zákonnosť rozhodnutia žalovaného a jemu predchádzajúceho rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ktorým bola žalobkyňa vylúčená zo štúdia na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave pre nesplnenie požiadaviek na získanie 48 kreditov za jeden akademický rok. Žalobkyňa namietala nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného. 22. Správny súd sa zaoberal najskôr námietkou náležitostí rozhodnutia o vylúčení zo štúdia. Ako vyplýva z gramatického výkladu § 108 ods. 1 zákona 131/2002 Z. z., toto ustanovenie vylučuje pôsobnosť všeobecného predpisu o správnom konaní na konanie a rozhodovanie vo veciach študijných práv a povinností študenta na vysokej škole, avšak vylúčenie pôsobnosti správneho poriadku na konanie o vylúčenie zo štúdia samo osebe neznamená vylúčenie tohto rozhodnutia zo súdneho prieskumu. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR je každé rozhodnutie orgánu verejnej správy preskúmateľné súdom, pokiaľ ho zákon výslovne nevylúči z preskúmania. Zákon č. 131/2002 Z. z. v žiadnom zo svojich ustanovení nevylučuje právomoc súdu preskúmať rozhodnutia vydané podľa tejto právnej normy. V danom prípade je jednoznačné, že zákonom č. 131/2002 Z. z. zákonodarca zveril vysokým školám a im príslušným orgánom kompetenciu rozhodovať aj o vylúčení zo štúdia na vysokej škole a je nepochybné, že takýmto rozhodnutím môže byť fyzická osoba ukrátená na svojich právach. 23. Aj napriek tomu, že zákon č. 131/2002 Z. z. formuluje náležitosti rozhodnutia vo veciach práv a povinností študenta vysokej školy všeobecne, nemožno neprihliadať na skutočnosť, že Slovenská republika ako právny štát a člen Európskej únie presadzuje súladnosť správania správneho orgánu so všetkými právnymi predpismi v intenciách čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a s princípmi dobrej správy. V praxi to znamená, že každé rozhodnutie musí byť náležite odôvodnené, aby bolo preskúmateľné a závery v ňom uvedené verifikovateľné. Tieto princípy sú vyjadrené v Rezolúcii Výboru ministrov Rady Európy (77)31 zo dňa 28.9.1977 o ochrane jednotlivca v súvislosti s rozhodnutiami správnych orgánov, aj v Odporúčaní Výboru ministrov Rady Európy Rec (2007)7 zo dňa 20.6.2007 o dobrej verejnej správe. Hoci ide o tzv. „soft law“ pre členské štáty Rady Európy, na ich dodržiavaní trvá Európsky súd pre ľudské práva ako na minimálnych štandardoch náležitostí rozhodnutí správnych orgánov. Rozhodnutia musia byť formulované v jednoduchej, jasnej a zrozumiteľnej podobe a musia obsahovať primerané zdôvodnenie obsahujúce skutkové a právne dôvody, pre ktoré boli vydané. podľa názoru správneho súdu rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov neobsahujú primerané odôvodnenie, pretože z nich nie je možné jednoznačne zistiť konkrétne dôvody vedúce k vylúčeniu žalobkyne z vysokoškolského štúdia. 24. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia. 25. Vzhľadom na absenciu relevantného odôvodnenia prvostupňového a napokon aj druhostupňového správneho orgánu sa správny súd nemohol vecou zaoberať po právnej stránke. Súd totiž nie je povinný a ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov, pričom vecne preskúmať zákonnosť správneho rozhodnutia je možné len za predpokladu jeho náležitého odôvodnenia, keď správny orgán náležitým spôsobom vyhodnotí námietky účastníka správneho konania. Na to, aby mohol byť názor žalovaného o dôvodnosti vylúčenia žalobkyne zo štúdia preskúmaný, museli byť v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvedené argumenty minimálne o predmetoch, ktoré si žalobkyňa v akademickom roku 2016/2017 zapísala, štúdium ktorých predmetov úspešne ukončila skúškou s počtom kreditov, ktoré predmety neukončila skúškou a celkový sumár kreditov za jednotlivé predmety. Žalovaný sa nevysporiadal s námietkou žalobkyne o nezákonnosti Študijného poriadku Lekárskej fakulte v počte kreditov, ktoré je nevyhnutné dosiahnuť v príslušnom akademickom roku. Takisto sa nevysporiadal s námietkou nerovnakého zaobchádzania žalobkyne; nestačí len všeobecné tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa nenamietala priebeh skúšky v predmete „fyziológia“. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysporiadal s námietkou žalobkyne o porušení zásady rovnakého zaobchádzania správny súd, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutie pre nedostatok dôvodov. Uvedené nedostatky predstavujú nezákonnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a vedú k zrušeniu napadnutého rozhodnutia. 26. Okrem uvedených nedostatkov správny súd považuje žalobu za dôvodnú aj v časti namietaného rozporu Študijného poriadku LF UK so zákonom č. 131/2002 Z. z. Nakoľko tento zákon odkazuje v § 15 ods. 1 písm. b/ na študijný poriadok vysokej školy, je neprípustné, aby boli podmienky na štúdium zmenené, zrušené či dokonca sprísnené študijným poriadkom fakulty. Správny súd sa stotožnil s tvrdením žalobkyne, že študijný poriadok vysokej školy je voči študijnému poriadku fakulty nadradeným vnútorným predpisom obligatórne vydávaným vysokou školou. Fakulta je síce v zmysle § 33 ods. 3 písm. a/ zákona č. 131/2002 Z. z. oprávnená vydať študijný poriadok fakulty ako fakultatívny vnútorný predpis, ktorým môže podrobnejšie upraviť študijný poriadok verejnej vysokej školy, avšak táto podrobnejšia úprava podmienok musí byť v súlade s nadradeným predpisom, teda Študijným poriadkom vysokej školy aj so zákonom č. 131/2002 Z. z., čo sa v tomto prípade nestalo. Študijný poriadok Univerzity Komenského v Bratislave v čl. 22 ods. 5 v druhej vete určoval, že v každom roku štúdia je študent povinný zapísať si a úspešne absolvovať predmety najmenej za 40 kreditov v dennej forme štúdia. Naproti tomu Študijný poriadok Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave už upravuje limit 48 kredit v jednom akademickom roku (čl. 22 ods. 6) bez bližšieho odôvodnenia. Podľa názoru správneho súdu nie je možné bez akéhokoľvek argumentovania v prospech zvýšenia kreditov v jednom akademickom roku dospieť k záveru o ich zákonnosti; navyše zvýšenie kreditov na Lekárskej fakulte môže evokovať nižší stupeň úrovne náročnosti iných študijných odborov v rámci celej Univerzity Komenského v Bratislave. K tomuto správny súd dopĺňa, že Krajský súd v Bratislave už rozhodol v obdobnej veci rozsudkom sp. zn. 2S/260/2013 zo dňa 14.1.2015, ktorý je právoplatný a ktorý tiež vytýka nezákonnosť Študijného poriadku Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v súvislosti s požiadavkou na dosiahnutie vyššieho počtu kreditov za akademický rok, ako je tomu v Študijnom poriadku Univerzity Komenského v Bratislave. 27. Vychádzajúc z uvedených skutočností a právnych predpisov, správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a rovnakou vadou trpí aj prvostupňové rozhodnutie, preto ich správny súd obe zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 3 písm. a/ SSP. 28. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§ 191 ods. 6 SSP). Orgány verejnej správy sa budú v ďalšom konaní dôsledne zaoberať zistením skutkového stavu a odôvodnením rozhodnutia v intenciách tohto rozsudku. Vysporiadajú sa so všetkými pre vec podstatnými námietkami žalobkyne a aj s namietanou nezákonnosťou Študijného poriadku Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave v súvislosti s počtom kreditov potrebných v konkrétnom akademickom roku. 29. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnej žalobkyni priznal právo na úplnú náhradu trov konania. o výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. 30. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).