Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/12/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200108 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016200108.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobkyne: I. R., T.. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, XXX XX H., právne zastúpená advokátom JUDr. Angelika Bužek, so sídlom Björnsonova 14, 811 05 Bratislava, IČO: 30 853 991, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2015/7724/RAL zo dňa 20.11.2015, takto r o z h o d o l : Správny súd žalobu z a m i e t a. Žalobkyni súd náhradu trov konania voči žalovanému n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne konanie 1. Dňa 17.04.2015 žalobkyňa doručila Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny (ďalej aj „Úrad“) žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu s odôvodnením, že žiada o príspevok na úpravu bytu pre potreby zabezpečenia bezbariérového a hlavne bezpečného prístupu k činnostiam, ktoré súvisia s uspokojovaním potrieb osobnej hygieny pohybovo postihnutej osoby. 2. K žiadosti žiadateľka priložila vyhlásenie o majetku fyzickej osoby, ktorá žiada o peňažný príspevok na kompenzáciu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, kde prehlásila, že nevlastní majetok v hodnote presahujúcej sumu 39.833,- eur a tiež pripojila potvrdenie o výške dôchodkových dávok č. 57510873860 zo dňa 09.03.2015, potvrdenie o dávkach dôchodkového poistenia vydané Sociálnou poisťovňou, ústredie Naše číslo: 48051124800 zo dňa 12.03.2015 za obdobie kalendárneho roka 2014 a potvrdenie spoločnosti K2 STUDIO, s.r.o. o existencii pracovného pomeru žiadateľky u tejto spoločnosti s pracovným časom menovanej v každý pracovný deň od 08:00 hod. do 16:30 hod. 3. V nadväznosti na predmetnú žiadosť Úrad vyžiadal oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností o podanie posudku v zmysle § 55 zákona č. 447/2008 Z.z. v znení neskorších predpisov o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o peňažných príspevkoch“ alebo „zákon“) v termíne do 20.04.2015. 4. Dňa 25.05.2015 bol podaný komplexný posudok č.: BA/2015/11008/KP/54-55/EJ k miere funkčnej poruchy žiadateľky a ktorým posudkom bola stanovená miera funkčnej poruchy p. I. R. 50% podľa prílohy č. 3, časť V, bod 1, písm. f) k zákonu o peňažných príspevkoch a preto sa v zmysle § 2 ods. 3/ zákona považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, z ktorého žiadateľke vyplývajú nasledovné sociálne dôsledky: V oblasti mobility a orientácie žiadateľka má sťaženú pohybovú schopnosť samostatne sa premiestňovať v dôsledku narušenia telesných funkcií, pohybuje sa s oporou palice a v sprievode inej fyzickej osoby, je schopná prepravovať sa prostriedkami verejnej hromadnej dopravy osôb v sprievode inej fyzickej osoby, nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nie je odkázaná na bezbariérové prostredie. Posudkový lekár kompenzáciu nenavrhol, Rovnako kompenzácia nebola navrhnutá ani v oblasti komunikácie a v oblasti zvýšených výdavkov, kde posudkový lekár konštatuje, že menovanej nevznikajú zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla a je odkázaná len na kompenzáciu zvýšených výdavkov z dôvodu používania technicky náročnej pomôcky- ortézy z tuhých materiálov, čo je kompenzovateľné peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, Tiež v oblasti sebaobsluhy má čiastočne obmedzenú schopnosť zabezpečiť si úkony sebaobsluhy, úkony starostlivosti o svoju domácnosť a realizovať základné sociálne aktivity, stupeň odkázanosti na pomoc inej osoby je II. a je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri niektorých úkonoch, čo toho času pomoc zabezpečuje manžel. Ani z tohto dôvodu kompenzácia nebola navrhnutá. 5. Vychádzajúc z uvádzaných sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, žiadateľke sa nevrhlo kompenzovať tieto formou peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia. 6. Po podaní komplexného posudku dňa 10.06.2015 Úrad vydal rozhodnutie č.: BA1/OPPKŤZP/ SOC/2015/109777-0003, ktorým o žiadosti žiadateľky rozhodol tak, že podľa § 37 ods. 1 zákona o peňažných príspevkov nevyhovel žiadosti, ktorú podala dňa 17.04.2015 žiadateľka I. a nepriznal jej peňažný príspevok na úpravu bytu. Svoje rozhodnutie založil na záveroch komplexného posudku zo dňa 25.05.2015, v ktorom nebola navrhnutá kompenzácia, pretože posudkový lekár v lekárskom posudku dňa 04.05.2015 uviedol, že menovaná nie je odkázaná na bezbariérové prostredie, preto požadovaný peňažný príspevok na úpravu bytu nemohol byť v komplexnom posudku ani navrhnutý. Využijúc svoje procesné právo žiadateľka dňa 03.07.2015 doručila Úradu odvolanie voči tomuto prvostupňovému rozhodnutiu, v ktorom vytýka konajúcemu orgánu, že podaný komplexný posudok č.: BA/2015/1100008/KP/54-55/EJ zo dňa 25.05.2015 bol vypracovaný tendenčne a správny orgán sa dostatočne nevysporiadal s jej zdravotným poškodením, ktoré aj v odvolaní bližšie popísala. Tak posudok ako aj rozhodnutie správneho orgánu považuje za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, ktorých odôvodnenie nedáva odvolateľke jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky práva a skutkové relevantné otázky súvisiace s predmetom jej ochrany. Poukázala odvolateľka, že výrok rozhodnutia musí mať odraz v odôvodnení, v ktorom má správny orgán uviesť podstatný obsah k predmetu konania, ktoré skutočnosti má za preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval. Tiež jej nie je zrejmé, ako dospel správny orgán k záveru, že jej zdravotný stav sa zlepšil a čo bolo príčinou, že miera funkčnej poruchy bola znížená na 50%. Z napadnutého rozhodnutia vôbec nie je zrejmé, aký lekár vypracoval lekársky posudok zo dňa 04.05.2015, čo bolo obsahom tohto lekárskeho posudku a tento jej ani nebol vôbec zaslaný. Má zato, že napadnutým rozhodnutím došlo k porušeniu jej práv chránených samotnou Ústavou SR ako aj zákonom o peňažnej kompenzácii, preto navrhla, aby jej odvolaniu bolo vyhovené. 7. Úrad v nadväznosti na podané odvolanie požiadal tak o stanovisko k otázke sociálneho zisťovania a tiež o podanie nového komplexného posudku Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, odborom peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností. Tento komplexný posudok č.: UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2015/7863 bol podaný dňa 22.10.2015, v ktorom zopakovane bola miera funkčnej poruchy žiadateľky určená vo výške 50% podľa prílohy č. 3, časti V., bod 1, písm. f) zákona o peňažných príspevkoch a preto sa odvolateľka považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Komplexný posudok opakuje sociálne dôsledky odvolateľky a konštatuje v oblasti mobility a orientácie, že menovaná má v dôsledku narušenia telesných funkcií sťaženú pohybovú schopnosť samostatne sa premiestňovať, pohybuje sa s oporou palice a v sprievode inej fyzickej osoby. Nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nemá praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí. Nie je odkázaná na úpravu bytu- kúpeľne a preto sa kompenzácie nenavrhujú. 8. V oblasti komunikácie odvolateľka nemá narušenú schopnosť komunikácie, má umožnený styk so spoločenským prostredím a má sprístupnené informácie a ani pre túto oblasť sa kompenzácia nenavrhuje. 9. V oblasti zvýšených výdavkov má odvolateľka zvýšené výdavky súvisiace s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia z dôvodu používania technicky náročnej pomôcky- ortézy z tuhých materiálov a je odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia kompenzovateľnú peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia. 10. V oblasti sebaobsluhy stupeň odkázanosti odvolateľky na pomoc inej fyzickej osoby zodpovedá zaradeniu II v zmysle zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Potrebnú pomoc toho času odvolateľke zabezpečuje manžel a ani pre túto oblasť sebaobsluhy posudok nenavrhuje kompenzáciu. 11. Uvedené sociálne dôsledky ŤZP preto boli vo výrokovej časti komplexného posudku navrhnuté kompenzovať poskytnutím peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia. Odvolateľka I. R. sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, je odkázaná na sprievodcu, nie je na odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nemá praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí. Pri vypracovaní tohto komplexného posudku sa vychádzalo zo spisovej dokumentácie a zo sociálneho zisťovania, z ktorého tiež vyplynulo, že odvolateľka je vydatá, žije v spoločnej domácnosti s manželom a pracuje ako administratívna pracovníčka. Jej zdravotný stav zhoršujú viaceré ochorenia, je v starostlivosti neurológa po opakovanom intracerebrálnom krvácaní, po chirurgickom odstránení kavernózneho angiómu s pooperačnými zmenami v oblasti talamu a ortopéda pre artrózu bedrových a kolenných kĺbov II. stupňa, pre potreby chrbtice a pre osteopéniu. Má sťaženú stabilitu, pohybuje sa iba na krátke vzdialenosti a v sprievode inej osoby, pri chôdzi používa oporu palice, používa vystužený bedrový pás a ortézu pravého kolena s pružinovými dlahami. O výmenu za sprchovací kút žiadala za účelom bezbariérového, hlavne bezpečného vykonávania osobnej hygieny, nakoľko jej robí problém vstúpiť a vystúpiť do/z vane. 12. Výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, podľa ktorého je miera funkčnej poruchy odvolateľky 50%, čím sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Pri určení miery funkčnej poruchy sa vychádzalo z časti V., bod 1., písm. f) prílohy č. 3 k uvedenému zákonu, na základe ktorej sa hodnotil „Nervový systém“ (poškodenie mozgu, miechy a periférnych nervov). Záverom posudkový lekár na základe zistení a v súlade s posudkovým lekárom prvostupňového správneho orgánu konštatoval, že v dostupnej zdravotnej dokumentácii, ktorú tu aj v tomto komplexnom posudku zo dňa 23.10.2015 cituje, nie je zdokladovaná tak závažná porucha mobility a orientácie, ktorá by menovanú diskvalifikovala z využívania prostriedkov verejnej dopravy. Menovaná je v sprievode inej fyzickej osoby schopná premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy, nastúpiť, vystúpiť, udržať sa a zvládnuť tzv. iné situácie vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb. Nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Preto záverom komplexný posudok konštatuje, že u p. I. R. nebol zistený taký funkčný deficit v oblasti mobility, ani žiadna iná situácia, ktorá by znemožňovala alebo obmedzovala jej mobilitu do takej miery, aby bola odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Napriek ťažkému zdravotnému postihnutiu je schopná premiestniť sa prostriedkom hromadnej dopravy, nastupovať, udržovať sa, vystupovať a zvládať iné situácie v nich. Nespĺňa rozhodujúcu, zákonom stanovenú podmienku pre navrhnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkoch súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla a peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla, ktorou je odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. 13. Posúdením zdravotného postihnutia, konkrétne k žiadosti a odvolaniu odvolateľky vo veci neposkytnutia príspevku na kompenzáciu na úpravu bytu posudkový lekár v komplexnom posudku konštatuje, že posúdením zdravotného postihnutia popísaného v predloženej zdravotnej dokumentácii posudkový lekár nezistil odkázanosť menovanej na úpravu bytu. V pooperačnom období od roku 2005 je dokumentovaný stabilný neurologický nález s pretrvávaním ľahkej poruchy hybnosti pravostranných končatín. Odbornými nálezmi nie je dokumentované také postihnutie pohybového aparátu (kĺbová chrbtica) alebo nervového systému (napr. ochrnutie dolných končatín), ktoré by znemožňovalo menovanej vstúpiť a vystúpiť do/z vane. Menovaná je schopná prekonať bežné bariéry domáceho a pracovného prostredia. S odkazom na ust. § 14 ods. 5 zákona, podľa ktorého je fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže, sociálne dôsledky jej ťažkého zdravotného postihnutia možno prekonať alebo mierniť úpravou bytu, rodinného domu alebo garáže a ďalej § 37 ods. 1 zákona, potom Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny na základe lekárskeho posudku posudkového lekára a posudkového záveru o sociálnych dôsledkoch ŤZP konštatovalo, že podľa aktuálnych lekárskych nálezov odvolateľky napriek ŤZP nie je táto odkázaná na úpravu bytu (kúpeľne) s cieľom dosiahnuť bezbariérovosť a zabezpečiť si sebaobsluhu podľa § 37 ods. 1 citovaného zákona, nakoľko je schopná vstúpiť a vystúpiť do/z vane a tak si zabezpečovať osobnú hygienu. Z uvedených dôvodov nebol peňažný príspevok na úpravu bytu - kúpeľne v komplexnom posudku navrhnutý. Pre vysvetlenie k odvolaniu odvolateľky odvolacieho orgánu uviedol, že posudzovanie zdravotného stavu posudzovanej osoby je uskutočnené komplexne na základe všetkých zdokumentovaných objektívnych lekárskych nálezov a záverov vyšetrovacích metód v aktuálnom časovom slede. Posudzovanie zdravotného stavu nevychádza zo subjektívnych pocitov posudzovaného a nie každý subjektívny pocit fyzickej osoby má klinický a objektívny korelát v posudzovanom zdravotnom stave. Lekárska posudková činnosť vychádza z objektívnych lekárskych nálezov a skutočností a nemôže zohľadňovať subjektívne pocity posudzovanej osoby, ani nemôže zohľadniť želanie fyzickej osoby. Posudkový lekár vo veci vykonal posúdenie zdravotného stavu bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby vzhľadom k tomu, že nemal pochybnosti o správnosti diagnostického záveru v predložených lekárskych nálezoch a nebolo potrebné overiť ich objektívnosť alebo úplnosť. Mal za to odvolací orgán, že posudzovanie odkázanosti menovanej na požadované formy kompenzácie bolo vykonané v súlade s platnými právnymi predpismi a pre hodnotenia o stanovení miery funkčnej poruchy skúmal jednotlivé telesné, zmyslové a psychické funkcie a ich poruchy. Miera funkčnej poruchy a jednotlivé druhy odkázanosti podľa citovaného zákona o peňažných príspevkoch sa posudzujú na základe nálezov odborných lekárov, kde sa zohľadňuje nielen samotný trvalý chorobný nález, ale aj jeho stupeň, forma a rozsah trvalého funkčného znevýhodnenia, ktoré trvá aj napriek komplexne zabsolvovanej liečbe. Zdravotný stav odvolateľky (miera funkčnej poruchy ako aj druh zdravotného postihnutia) bol v roku 2005 a 2006 posudzovaný podľa vtedy platných právnych predpisov. 14. Žalovaný v plnom rozsahu sa stotožňujúc so závermi podaného komplexného posudku Ústredia zo dňa 22.10.2015 o jednak stanovení miery funkčnej poruchy aj sociálnych dôsledkoch ŤZP odvolateľky aj s nenavrhnutím kompenzácie v zmysle žiadosti o poskytnutie príspevku žiadateľky na úpravu bytu (kúpeľne), komplexne sa stotožňujúc s argumentáciou obsiahnutou v tomto komplexnom posudku dňa 20.11.2015 vydal rozhodnutie č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2015/7724/RAL, ktorým odvolanie odvolateľky p. I. R. zamietol a napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č.: BA1/OPPKŤZP/SOC/2015/109777-0003 zo dňa 10.06.2015, ktorým nevyhovel jej žiadosti a peňažný príspevok na úpravu bytu nepriznal, ako vecne správne potvrdil. Zopakoval žalovaný výsledky jednak sociálnych zistení, ktoré vyplynuli v priebehu tohto administratívneho konania i na základe podaného odvolania, rovnako zopakoval závery komplexného posudku zo dňa 22.10.2015 tak, ako ich súd vyššie uviedol a námietku odvolateľky ohľadne zaujatosti a tendenčnosti konania Úradu neuznal za opodstatnenú. Zákon o peňažných príspevkoch, ktorý je hmotnoprávnym predpisom určujúcim podmienky pre oblasť poskytovania kompenzácie ŤZP, ustanovuje a zaručuje právo účastníka konania na zásadu rovnakého zaobchádzania v súlade so zákon č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov („antidiskriminačný zákon“) v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sú všetky štátne orgány, teda aj Úrad práce, povinné túto zásadu dodržiavať. 15. Preskúmal odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, i postup prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že Úrad postupoval pri vydávaní odvolaním napadnutého rozhodnutia v súlade s platnými právnymi predpismi a v rámci odvolacieho konania vychádzal druhostupňový správny orgán zo spoľahlivo zisteného i doplneného skutkového stavu a z platnej právnej úpravy; zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a doplnil podklad pre rozhodovanie do tej miery, aby bol spoľahlivým dokladom pre rozhodovanie; tiež dbal na to, aby postup správneho konania bol v súlade so základnými pravidlami správneho konania. Po komplexnom zdravotnom posúdení aktuálneho nepriaznivého stavu odvolateľky s prihliadnutím na jej diagnózy, objektivizovaný klinický stav na základe predloženej spisovej dokumentácie, lekárskych správ a nálezov, tento neposkytuje také údaje, na podklade ktorých by toho času v zmysle zákona o peňažných príspevkov odvolateľka spĺňala podmienky pre poskytnutie požadovaného peňažného príspevku. Subjektívne konštatovania ohľadne zdravotného stavu neboli potvrdené objektívnymi zisteniami v predložených odborných lekárskych nálezoch. Keďže zo zistení nevyplynuli také skutočnosti, ktoré by podmienili zmenu v posudkovom závere Ústredia, nebolo možné vyhovieť odvolaniu posudzovanej. Námietky uvedené v odvolaní nemajú tak oporu v platných právnych predpisoch, preto ich nebolo možné v odvolacom konaní zohľadniť a v rámci odvolacieho konania sa odvolací orgán zaoberal predmetom napadnutého prvostupňového rozhodnutia v kontexte tých odvolacích dôvodov, ktoré odvolateľka v odvolaní uplatnila. Mal za to odvolací orgán, že toto rozhodnutie vychádza z riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu a je dostatočne jasne, zrozumiteľne a do dostatku dôvodov tak komplexný posudok ako aj rozhodnutie zdôvodnené. Preto na základe uvedených skutočností rozhodol tak, že odvolanie zamietol a ako vecne správne prvostupňové rozhodnutie potvrdil. II. Žaloba 16. Včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.01.2016, t.j. v čase podania postupom podľa druhej hlavy piatej časti OSP sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 20.11.2015 č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2015/7724/RAL, ktorým v spojení s prvostupňovým rozhodnutím nebolo vyhovené jej žiadosti zo dňa 17.04.2015 o priznanie peňažného príspevku na úpravu bytu. 17. Žalobkyňa konštatuje, že je ŤZP podľa komplexného posudku podaného Ústredím dňa 22.10.2015 zhodne s pôvodným komplexným posudkom zo 25.05.2015 s určenou mierou funkčnej poruchy 50% podľa prílohy č. 3, časti V., bod 1., písm. f) zákona o peňažných príspevkoch. Napriek tejto skutočnosti, že sa žalobkyňa považuje za fyzickú osobu s ŤZP, nebolo jej žiadosti o peňažný príspevok na úpravu bytu vyhovené. Preto využijúc možnosť podania žaloby v správnom súdnictve žiadala, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu konajúcich orgánov vydaniu rozhodnutia predchádzajúceho. Má za to, že napadnutým rozhodnutím bola na svojich právach ukrátená (bez uvedenia ako) a preto navrhla rozhodnutie žalovaného zo dňa 20.11.2015 č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2015/7724/RAL podľa § 250j ods. 2 písm. b), c), d) OSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Dôvody v čom má spočívať vecná nesprávnosť a nezákonnosť napadnutých rozhodnutí a postupu vydaniu rozhodnutia predchádzajúceho žalobkyňa nijako nezdôvodnila a nezdôvodnila ani zrušujúce dôvody uvádzané v petite svojej žaloby, len všeobecne skonštatovala, že napadnutým rozhodnutím bola ukrátená na svojich právach. Zároveň si žalobkyňa uplatnila náhradu trov konania. III. Vyjadrenie žalovaného 18. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 29.02.2016 dôvody žaloby neuznal za právne relevantné a žalobu navrhol zamietnuť. Považuje vo veci vykonané dokazovanie za komplexné rozhodnutie vychádzajúce zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, na odvolanie žalobkyne ako podklad pre definitívne rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu bol doplnený komplexný posudok dňa 22.10.2015, ktorý nijako sa neodlišuje ani v miere funkčnej poruchy žalobkyne a ani v návrhu na prípadnú kompenzáciu v zmysle žiadosti žalobkyne oproti komplexnému posudku podanému dňa 25.05.2015 a vydaním prvostupňového rozhodnutia zo dňa 10.06.2015. 19. Vzhľadom k doloženému celkovému zdravotnému stavu žalobkyne a z ohľadu na podstatu základného zdravotného problému boli vzaté do úvahy diagnostické závery odborných vyšetrení (neurologické a ortopedické od roku 2005, t.j. opakovane diagnóza coxartróza, gonartróza obojstranne II. stupňa) a možné degeneratívne poškodenie bedrových a kolenných zhybov, tieto posudkový lekár hodnotil obojstranne napriek faktu, že nie je dokumentované na úrovni ľahkej funkčnej poruchy, tak ako je verifikovaná porucha v poslednom ortopedickom náleze na pravom bedrovom zhybe a nosenie ortézy na pravom kolene má podpornú funkciu. 20. Vychádzajúc z uvedeného posudkový lekár odvolacieho orgánu na základe zdravotného postihnutia popísaného v predloženej zdravotnej dokumentácii nezistil odkázanosť žalobkyne na úpravu bytu a odbornými nálezmi nie je zdokumentované také postihnutie pohybového aparátu (kĺbová chrbtica) alebo nervového systému (napr. ochrnutie dolných končatín), ktoré by znemožňovalo žalobkyni vstúpiť do vane, resp. vystúpiť z vane, a táto je schopná prekonať bežné bariéry domáceho a pracovného prostredia. 21. I zo sociálneho zisťovania vychádzajúc zo spisovej dokumentácie Úradu vyplynulo, že žalobkyňa je vydatá, žije v spoločnej domácnosti s manželom a pracuje ako administratívna pracovníčka, jej zdravotný stav zhoršujú viaceré ochorenia. Žalobkyňa je v starostlivosti neurológa po opakovanom intracerebrálnom krvácaní, po chirurgickom odstránení kaverznózneho angiómu s pooperačnými zmenami v oblasti talamu, taktiež aj ortopéda pre artrózu bedrových a kolenných kĺbov 2. stupňa, pre poruchy chrbtice a pre osteopéniu. Má sťaženú mobilitu, pohybuje sa iba na krátke vzdialenosti a v sprievode inej osoby. Pri chôdzi používa oporu palice, používa vystužený bedrový pás a ortézu pravého kolena s pružinovými dlahami. O výmene vane za sprchovací kút požiadala za účelom bezbariérového a bezpečného vykonávania osobnej hygieny, nakoľko jej robí problém vstúpiť a vystúpiť do/z vane. 22. Zhrňujúc všetky okolnosti prípadu žalovaný konštatoval, že nebolo možné v zmysle ust. § 37 ods. 1 zákona o peňažných príspevkov žiadaný peňažný príspevok poskytnúť, pretože záväzným podkladom pre rozhodnutie o odvolaní bol pre žalovaného komplexný posudok č. UPS/US1/SSVOPPKPC1/ SOC/2015/7863 zo dňa 22.10.2015, kde kompenzácia nebola navrhnutá. 23. K uvádzaným námietkam žaloby, že napriek skutočnosti, že i podľa druhostupňového komplexného posudku zo dňa 22.10.2015 je žalobkyňa považovaná za fyzickú osobu s ŤZP, jej nebolo žiadosti o peňažný príspevok na úpravu vyhovené, žalovaný uviedol, že ako odvolací orgán pri vydávaní napadnutého rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a z platnej právnej úpravy, zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a doplnil podklad pre rozhodovanie do tej miery, aby bol spoľahlivým základom pre rozhodovanie. Žalovaný dbal nato, aby postup správneho konania bol v súlade so základnými pravidlami správneho konania. Pripomenul, že posudkový lekár posudzuje jednotlivé druhy odkázanosti nielen na samotné diagnostikované ochorenie, ale hlavne podľa stupňa, formy a štádia ochorenia, ktoré sú objektivizované v nálezoch odborných lekárov a z nich vychádzajúcej potreby skutočnej odkázanosti, nie podľa subjektívneho hodnotenia pocitov posudzovanej fyzickej osoby, resp. fyzickej osoby ŤZP. Žalobkyňa ako účastník takéhoto konania má zákonnú povinnosť podľa § 55 ods. 3 zákona o peňažných príspevkov predložiť pre posúdenie jej zdravotného stavu na účely konania vo veciach kompenzácie lekárske nálezy, tieto doložené doklady sa stávajú dôkazom preukazujúcim jej tvrdenie o zlom, resp. nepriaznivom zdravotnom stave. Tiež má účastník konania povinnosť preukázať skutočnosti rozhodné na poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu. Na základe týchto listinných dôkazov, komplexných nálezov a zdravotnej dokumentácie alebo i neskôr v konaní doložených nálezov v zmysle § 11 a 13 zákona o peňažných príspevkoch vychádza posudkový lekár a sociálny pracovník pri výkone ich posudkovej činnosti. Posudkový lekár vychádza vždy z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, resp. ak účastník konania v priebehu konania predloží ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, posudkový lekár ju posúdi a zohľadní v lekárskom posudku. 24. Zákon o peňažných príspevkoch taxatívne stanovuje podmienky splnenia pre poskytovanie žiadanej formy kompenzácie. Ak je žiadateľ o poskytnutie peňažného príspevku považovaný za fyzickú osobu s ŤZP, nestáva sa automaticky poberateľom žiadaného peňažného príspevku. Až po splnení všetkých taxatívne zákonom stanovených podmienok je možné žiadaný peňažný príspevok poskytnúť. Žalovaný v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia dostatočne a zrozumiteľne žalobkyni odôvodnil, prečo jej nebol priznaný peňažný príspevok na úpravu bytu a zároveň sa aj dostatočne vyjadril ku všetkým jej námietkam uvedeným v odvolaní voči rozhodnutiu Úradu. Preto záverom navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol, pretože žaloba nezakladá dôvod na zrušenie, ani zmenu napadnutého rozhodnutia. IV. Právne posúdenie veci 25. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o peňažných príspevkoch“), ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50%. 26. Podľa § 14 ods. 5 zákona o peňažných kompenzáciách, je fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže, ak sociálne dôsledky jej ťažkého zdravotného postihnutia možno prekonať alebo zmierniť úpravou bytu, rodinného domu alebo garáže. 27. Podľa § 37 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch, fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže, možno poskytnúť peňažný príspevok na úpravu bytu, peňažný príspevok na úpravu rodinného domu alebo peňažný príspevok na úpravu garáže s cieľom dosiahnuť ich bezbariérovosť a zvýšiť schopnosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím premiestňovať sa, orientovať sa, dorozumievať sa alebo zabezpečiť si sebaobsluhu. Peňažný príspevok podľa prvej vety možno poskytnúť aj vtedy, ak odstránením bariér umožní alebo uľahčí premiestňovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. 28. Podľa § 55 ods. 6 zákona o peňažných príspevkoch, podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok. 29. Podľa § 55 ods. 13 zákona o peňažných príspevkoch, príslušný orgán doručí účastníkovi konania spolu s rozhodnutím aj komplexný posudok, ktorý je podkladom tohto rozhodnutia. 30. Podľa § 34 ods. 3 zákona č. 71/1967 Z.z. (ďalej len „Správny poriadok“), účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. 31. Predmetom preskúmania v danom prípade bolo rozhodnutie žalovaného zo dňa 20.11.2015, č. UPS/ US1/SSVOPPKPC2/SOC/2015/7724/RAL, ktorým žalovaný v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava číslom BA1/OPPKŤZP/SOC/2015/109777-0003 zo dňa 10.06.2015 o žiadosti žalobkyne zo dňa 17.04.2015 o priznanie peňažného príspevku na úpravu bytu rozhodol právoplatne dňa 27.11.2015 tak, že jej žiadosti nevyhovel a peňažný príspevok na úpravu bytu žalobkyni nepriznal. 32. Konajúci vecne a miestne príslušný správny súd na tomto mieste pripomína, že priznanie peňažného príspevku je podmienené splnením podmienok stanovených zákonom č. 477/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Peňažné príspevky na kompenzáciu sú podľa charakteru nároku fakultatívnymi dávkami, tzn. že na ich priznanie neexistuje právny nárok, dôvod uplatnenia priznania nároku sa posudzuje na základe konania, ktoré začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby a len za splnenia všetkých zákonom stanovených podmienok možno fyzickej osobe s ŤZP peňažný príspevok na kompenzáciu poskytnúť. Základnou podmienkou poskytnutia peňažného príspevku na kompenzáciu je skutočnosť, že fyzická osoba má zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50%, čím sa stáva fyzickou osobou s ŤZP. Ďalšou podmienkou je, že v komplexnom posudku, vydanom príslušným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, bol navrhnutý požadovaný druh peňažného príspevku na kompenzáciu. 33. Komplexný posudok ako podklad spracovaný posudkovým lekárom a sociálnymi pracovníkmi prvostupňového alebo druhostupňového správneho konania, je výsledkom lekárskej posudkovej činnosti a sociálnej posudkovej činnosti. Lekársku posudkovú činnosť podľa § 63 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch vykonáva posudkový lekár, ktorým je na účely tohto zákona lekár, ktorý získal odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo odbornú spôsobilosť na výkon certifikovaných pracovných činností v certifikovanej pracovnej činnosti posudkové lekárstvo. Z uvedeného vyplýva, že len posudkový lekár v prvostupňovom, prípadne druhostupňovom administratívnom konaní je oprávnený a schopný odborne posúdiť odkázanosť posudzovanej fyzickej osoby na žiadanú formu kompenzácie, a to predovšetkým na základe doložených komplexných správ a nálezov, ktoré je v zmysle zákona o peňažných príspevkoch účastník konania povinný doložiť k žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku. Okrem doložených nálezov, ktoré sa stávajú dôkazom preukazujúcim tvrdenie žiadateľa o jeho zlom nepriaznivom zdravotnom stave, má tiež povinnosť preukázať účastník konania skutočnosti rozhodné na poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu. Na základe týchto listinných dôkazov, komplexných nálezov a zdravotnej dokumentácie, či i neskôr v konaní doložených nálezov, vychádzajúc z ust. § 11 a § 13 zákona o peňažných príspevkoch posudkový lekár a sociálny pracovník pri výkone ich posudkovej činnosti vo veci konajú a svoju činnosť zavŕšia podaním komplexného posudku, v ktorom zhodnotiac dôkazy kompenzáciu navrhnú, alebo nenavrhnú. 34. Podľa § 63 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch, sociálnu posudkovú činnosť na účely tohto zákona môže vykonávať len sociálny pracovník. Týmto môže byť fyzická osoba, ktorá získala vysokoškolské vzdelanie v študijnom odbore sociálna práca v I., II. alebo III. stupni alebo má uznaný doklad o takomto vysokoškolskom vzdelaní vydaný zahraničnou vysokou školou. 35. Posudzovanie miery funkčnej poruchy aj jednotlivých druhov odkázanosti podľa zákona o peňažných príspevkoch sa posudzuje na základe nálezov odborných lekárov, kde sa zohľadňuje nielen samotný trvalý chorobný nález, ale aj jeho stupeň a rozsah jeho trvalého funkčného znevýhodnenia, ktoré trvá aj napriek komplexne absolvovanej liečbe. Subjektívne domnienky/tvrdenia, musia mať objektívny podklad. Posudzovanie je vysoko individuálny výkon a funkčná porucha podľa § 2 ods. 4 zákona je nedostatok telesných, zmyslových alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Posudkový lekár určí mieru funkčnej poruchy v desiatkach percent podľa druhu zdravotného postihnutia tak ako je uvedený v prílohe č. 3 zákona o peňažných príspevkoch. Zároveň posudkový lekár posudzuje jednotlivé druhy odkázanosti na samotné diagnostikované ochorenie, podľa stupňa, formy a štádia ochorenia, ktoré sú objektivizované v nálezoch odborných lekárov a z nich vychádzajúcej potreby skutočnej odkázanosti. Teda nie podľa subjektívneho hodnotenia pocitov posudzovanej fyzickej osoby s ŤZP. 36. Ak má posudkový lekár pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z komplexných nálezov, resp. si potrebuje overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru, môže predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu. Povinnosť posudkového lekára pozvať fyzickú osobu na posúdenie zdravotného stavu v zmysle ust. § 11 ods. 10 mu vzniká len vtedy, ak o to fyzická osoba písomne požiada alebo požiada podaním žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom. 37. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a mieste príslušný vec preskúmal a na verejnom vyhlásení rozsudku za splnenia zákonom predpokladaných podmienok ako sú ustanovené v § 107 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), dňa 25.05.2017 žalobu zamietol, keď dospel k záveru, že táto je nedôvodná. 38. Podľa § 249 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu a aký konečný návrh robí. 39. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 40. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 41. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 42. Úlohou Krajského súdu v Bratislave bolo posúdiť vecnú správnosť a zákonnosť vydaných rozhodnutí vo veci žiadosti žalobkyne zo dňa 17.04.2015 o priznanie peňažného príspevku na úpravu bytu. Súd s odkazom na v čase začatia konania doručením žaloby dňa 27.01.2016 platné ustanovenie § 249 ods. 2 O.s.p. musí konštatovať, že žaloba tak ako bola súdu dňa 27.01.2016 podaná, nespĺňala už v čase podania zákonné požiadavky čo do konkretizácie dôvodov a tvrdení, pre ktoré považuje žalobkyňa vydané rozhodnutia za vecne nesprávne, nezákonné, ale táto sa v petite žaloby obmedzila len na zrušujúci dôvod rozhodnutia odporcu zo dňa 20.11.2015 podľa § 250j ods. 2 písm. b) c) d) O.s.p. Neprináleží súdu nahrádzať dôvody absentované v žalobe, inak by prekročil rozsah svojich právomocí. Vzhľadom na uvedený všeobecný a nie konkretizujúci obsah žaloby, súd ani nemal osvedčenú aktívnu legitimáciu žalobkyne v danej veci, keďže podmienkou pre túto vecnú legitimáciu nie je len účastníctvo v administratívnom konaní, ale celkom konkrétne tvrdeniami a dôvodmi v podobe námietok žaloby vymedzenými skutočnosťami, v zmysle ktorých aktívne legitimovaný účastník konania žalobca/opomenutý účastník tvrdí, že týmito sa konkrétne a v akom rozsahu a do akých práv žalobcu zasiahlo. Napriek uvedenému, vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o vec sociálneho zamerania, súd meritne preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a ako mu vyplynulo z jeho zistení z predloženého administratívneho spisu, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, boli zistené všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, v rámci odvolacieho konania žalovaný riadne doplnil podklad pre rozhodovanie do tej miery, aby bol spoľahlivým základom pre rozhodovanie tým, že zadovážil komplexný posudok zo dňa 22.10.2015 a vychádzali zo stanoviska sociálneho pracovníka. Po komplexnom zdravotnom posúdení aktuálne nepriaznivého stavu žalobkyne s prihliadnutím na jej diagnózy, objektivizovaný klinický stav na základe predloženej spisovej dokumentácie za súčinnosti žalobkyne, predložených lekárskych správ a nálezov, súhlasí súd so záverom žalovaného, že aktuálne tento objektivizovaný stav neposkytuje podklady, na základe ktorých by bolo v čase rozhodovania orgánu verejnej správy podľa zákona o peňažných príspevkoch možné skonštatovať, že žalobkyňa spĺňala podmienky pre poskytnutie požadovaného peňažného príspevku na úpravu bytu z dôvodu bezbariérovosti. Súd sa v tomto smere celkom stotožnil s právnym záverom žalovaného, pre ktorého podklad tvoril komplexný posudok podaný posudkový lekárom dňa 22.10.2015. Z rozhodnutia žalovaného jednoznačne vyplýva zodpovedanie všetkým odvolacím dôvodom, ktoré si uplatnila vo včas podanom odvolaní žalobkyňa, teda v rámci vysporiadania sa s dôvodmi odvolania sa žalovaný vo svojom rozhodnutí riadne čo do dostatku dôvodu tak k otázke zistenia skutkového stavu k skutočnostiam, ktoré sa zohľadňujú v postupe rozhodovania o žiadosti na priznanie daného uplatneného príspevku na peňažnú kompenzáciu tak i k otázke námietky nepreskúmateľnosti riadne a súladne s požiadavkami preskúmateľnosti vysporiadal. Vzhľadom na uvedené súd žalobe ako nedôvodnej nemohol vyhovieť a túto na verejnom vyhlásení rozsudku určenom na termín dňa 25.05.2017 ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol i s poukazom aj na všeobecnosť podanej žaloby. 43. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobkyni, vzhľadom na jej vecný neúspech náhradu trov konania voči žalovanému nepriznal. 44. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd SR (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.