Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/13/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200114 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016200114.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: Železnice Slovenskej republiky, Bratislava v skrátenej forme „ŽSR", so sídlom Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501, adresa na doručovanie: ŽRS - SHM, Bratislava, 1. mája 34, 010 60 Žilina, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1780894/2015 zo dňa 16.12.2015, takto r o z h o d o l : Správny súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania proti žalovanému n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred správnym orgánom 1. Obec Teplička nad Váhom ako správca dane (ďalej len „správca dane“) rozhodnutím č.k. 9823/2015 zo dňa 05.10.2015 daňovému subjektu Železnice Slovenskej republiky, Klemensova 8, 813 61 Bratislava (ďalej len „žalobca“ alebo „daňový subjekt“) podľa § 99e ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 582/2004 Z.z.“ alebo „ZoMD“), zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a Všeobecne záväzného nariadenia obce Teplička nad Váhom o miestnych daniach č. 2/2014 (ďalej len „VZN č. 2/2014“) vyrubil daň z nehnuteľnosti na zdaňovacie obdobie 2015 v sume 46.808,04 eura, z toho daň z pozemkov predstavovala sumu 46.127,05 eura a daň zo stavieb sumu 680,993 eura. 2. Svoje rozhodnutie správca dane založil na daňovom priznaní, ktoré podal žalobca dňa 29.01.2015 za zdaňovacie obdobie rok 2015 a na stavebnom povolení č.j.: 7313/13/S4-S/Ta zo dňa 03.10.2013 na stavbu dráhy „ŽSR Terminál intermodálnej prepravy Žilina, 1. etapa výstavby“ vydanom Úradom pre reguláciu železničnej dopravy, sekcia špeciálneho stavebného úradu (ďalej len „úrad“) pre žalobcu ako stavebníka. V úradom vydanom stavebnom povolení je stavba charakterizovaná ako súbor stavieb a je členená na viaceré stavebné objekty a prevádzkové súbory vrátane pozemných stavieb (administratívnej budovy a oplotenia areálu TIP). 3. Z uvedených listinných dôkazov mal správca dane za nesporné, že údaje v daňovom priznaní sú v rozpore so skutkovým stavom a odvolávajúc sa na ust. § 6 ods. 4 zákona č. 582/2004 Z.z. v platnom znení, podľa ktorého sa za stavebný pozemok považuje pozemok uvedený v právoplatnom stavebnom povolení až do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na stavbu, ktorá je predmetom dane zo stavieb podľa § 10 ods. 2 zákona. Pre účely vyrubovacieho konania potom subsumoval celkovú výmeru stavebného pozemku, ktorý tvoria parcely, ktorých parcelné čísla sú uvedené v právoplatnom stavebnom povolení. Stavba „ŽSR Terminál intermodálnej prepravy Žilina, 1. etapa výstavby“ ako komplexná stavba súboru stavieb, na ktorej sú realizované o.i. aj stavby ako pozemné objekty, a to administratívna budova, sú realizované na pozemkoch, ktoré sú uvedené v právoplatnom stavebnom povolení. Potom z explicitného znenia ust. § 6 ods. 4 posledná veta: „Celkovú výmeru stavebného pozemku tvoria parcely, ktorých parcelné čísla sú uvedené v právoplatnom stavebnom povolení“ vyplýva, že všetky parcelné čísla uvedené v stavebnom povolení tvoria jeden stavebný pozemok, na ktorom sú o.i. postavené aj administratívne budovy, ktoré spĺňajú podmienky ust. § 10 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z.z. 4. Z právoplatného stavebného povolenia zo dňa 03.10.2013 vydaného úradom je zrejmé presné vymedzenie parciel nachádzajúcich sa v kat. úz. E.Č. G. Z., na ktorých je realizovaná stavba, ako komplexná stavba súboru stavieb vrátane pozemných stavieb: „ŽSR Terminál intermodálnej prepravy Žilina, 1. etapa výstavby“ bez konkrétneho vymedzenia, kde sa aká konkrétne pozemná, resp. iná stavba má nachádzať. Za daného stavu sa všetky parcely uvedené v stavebnom povolení považujú za stavebný pozemok až do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na stavbu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia správca dane uviedol i presnú špecifikáciu parciel s výmerami v metroch štvorcových, na ktorých je povolená realizácia predmetnej stavby. 5. Žalobca nesúhlasiac s postupom správcu dane prvostupňové rozhodnutie napadol odvolaním dňa 20.10.2015, ktoré odôvodnil rozporom rozhodnutia s právnymi predpismi. 6. Odvolanie bližšie dôvodil, že Terminál intermodálnej prepravy je inžinierskou stavbou, kde podstatnú časť stavby tvoria prekládkové plochy na prekladanie kontajnerov, žeriavy, koľaje, parkovacie plochy pre kamióny a pod. Len malú časť terminálu tvorí administratívna budova. Potom ak správca dane vníma súbor jednotlivých stavebných objektov ako jednu stavbu, žalobca s týmto názorom nesúhlasí a tvrdí, že jedine administratívna budova z Terminálu bude po kolaudácii zdaňovaná ako stavba. Teda ako stavba nebude zdaňovaný celý terminál a preto je v rozpore s ust. § 6 ods. 4 zákona č. 582/2004 Z.z. pri jeho právnom názore zdaňovanie celého staveniska Terminálu ako stavebného pozemku. Vychádzal pritom žalobca z vety prvej ust. § 6 ods. 4 zákona č. 582/2004 Z.z. a potom má za to, že vyrubovaciemu konaniu majú podliehať len stavebné pozemky a to parcely v celkovej výmere 5885,17 m2 (konkrétne parcely uvedené v prílohe č. 5 daňového priznania). 7. Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že pojem „stavba“ nie je v zákone o miestnych daniach nikde definovaný. Definovaná je iba stavba, ktorá je predmetom dane a preto čo je stavba je treba aplikovať ust. § 43 zákona č. 50/1976 Zb. o stavebnom konaní (stavebný zákon), z ktorého podľa žalobcu vyplýva, že stavbou je samotná administratívna budova ako taká. Stavbou nie je stavebný komplex. Terminál ako stavebný komplex nebude predmetom dane zo stavieb po kolaudácii, preto podľa žalobcu predmetom dane zo stavebných pozemkov sú len tie parcely, ktoré sú zastavané administratívnou budovou (objekt SO 3401 stavebného povolenia). 8. Na základe takto uvedených skutočností žalobca v odvolaní navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vydať nové rozhodnutie podľa podaného daňového priznania. 9. V rámci odvolacieho konania preskúmajúc napadnuté rozhodnutie a dokumentáciu vzťahujúcu sa pre danú vec potvrdil žalovaný rozhodnutím č. 1780894/2015 zo dňa 16.12.2015 rozhodnutie správcu dane, keďže nezistil nezákonnosť postupu pri vydaní prvostupňového rozhodnutia a v celom rozsahu sa stotožnil s právnym názorom správcu dane i jeho odôvodnením a argumentáciou, ktorú správca dane použil. 10. Vychádzal pritom žalovaný zo znenia ust. § 6 ods. 4 zákona č. 582/2004 Z.z., podľa ktorého sa na účely tohto zákona za stavebný pozemok považuje pozemok uvedený v právoplatnom stavebnom povolení až do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na stavbu, ktorá je predmetom dane zo stavieb podľa § 10 ods. 2 cit. zákona, alebo stavbu s bytmi a nebytovými priestormi, ktorá je predmetom dane z bytov podľa § 14 cit. zákona. Celkovú výmeru stavebného pozemku tak tvoria parcely, ktorých parcelné čísla sú uvedené v právoplatnom stavebnom povolení. Všetky pozemky uvedené v právoplatnom stavebnom povolení sa považujú za stavebné pozemky, pričom nerozhoduje výmera parcely, na ktorej bude stavba postavená. Jedinou výnimkou by bol len prípad, ak je medzi pozemkami uvedenými v stavebnom povolení pozemok vo vlastníctve inej osoby, na ktorom bude vedená prípojka elektrického vedenia alebo kanalizácia a nebude na ňom postavená stavba spĺňajúca predmet dane zo stavieb podľa § 10 ods. 2 cit. zákona. Výmera pozemkov (parciel) iného vlastníka sa z celkovej výmery stavebného pozemku odpočíta. Uvedený právny názor vyslovilo Ministerstvo financií SR v liste č. MF/018335/2014-725 zo dňa 16.07.2014, ktorý síce bol adresovaný inému správcovi dane, ale ministerstvo ako tvorca zákona o miestnych daniach v ňom uviedlo všeobecné stanovisko k zneniu ust. § 6 ods. 4 zákona č. 582/2004 Z.z. 11. Žalovaný teda po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a na základe zistených skutočností dospel k záveru, že správca dane pri vyrubení dane z nehnuteľnosti za zdaňovacie obdobie 2015 postupoval v súlade so zákonom č. 582/2004 Z.z. a zisteným skutkovým stavom, preto námietky vznesené žalobcom v odvolaní posúdil ako neopodstatnené. II. Žaloba 12. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu v zákonnej lehote dňa 28.01.2016 sa žalobca domáhal v tom čase postupom podľa druhej hlavy piatej časti účinného Občianskeho súdneho poriadku preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a správcu dane s návrhom na ich zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie (petit žaloby spočívajúci v doplnení čísla napadnutých rozhodnutí žalobca odstránil na nariadenom pojednávaní konanom dňa 16.11.2017) namietajúc, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. 13. Žalobca uviedol, že podstata sporu medzi správcom dane a žalobcom ako daňovým subjektom nie je skutková, ale právna a spočíva v odlišnom právnom výklade ust. § 6 ods. 4 zákona č. 582/2004 Z.z., pričom žalobca tvrdí, že rozhodnutie správcu dane a žalovaného boli vydané práve v rozpore s dikciou tohto zákonného ustanovenia. Predmetom vyrubenia vo vyrubovacom konaní správcom dane boli pozemky nachádzajúce sa v kat. úz. E. G. Z., v ktorom sa budovala stavba Terminálu intermodálnej prepravy pre prekladanie kontajnerov v rámci železničnej a cestnej dopravy. Stavba bola povolená stavebným povolením z 03.10.2013, právoplatným dňa 04.11.2013 a bola skolaudovaná v roku 2015 (dňa 28.07.2015). Žalobca nesporuje rozsah staveniska. Staveniskom boli všetky parcely uvedené v tomto stavebnom povolení. Z pohľadu žalobcu je ale dôležité, že na parcelách uvedených v stavebnom povolení sa stavali predovšetkým technologické súčasti dráhy (koľaje, výhybky, trakčné stĺpy, osvetľovacie stĺpy, zabezpečovacie a oznamovacie zariadenia). Iba na niektorých parcelách sa stavala administratívna budova, t.j. stavba, ktorá sa po kolaudácii stala predmetom dane zo stavieb. Pre daň zo stavebných pozemkov je podľa názoru žalobcu podstatné určiť práve to, ktoré stavby budú predmetom dane zo stavieb po ich kolaudácii. Pri uvedenom názore je nesporné, že po kolaudácii stavby bude z celej stavby predmetom dane z nehnuteľnosti len Administratívna budova - stavebný objekt č. SO 3401 na parcelách C-KN č. XXXX/XXX, XXXX/XXX. Pozemky pod koľajami, žeriavom, cestami a ostatnými plochami pre cestné vozidlá a ostatným zariadením terminálu nebudú predmetom dane podľa ust. § 6 ods. 2 písm. b/ zákona č. 582/2004 Z.z. 14. Správca dane a žalovaný pri vyrubení dane zo stavebných pozemkov používa izolovane ustanovenie druhej vety ust. § 6 ods. 4 zákona č. 582/2004 Z.z., t.j. že celkovú výmeru stavebného pozemku tvoria parcely, ktorých parcelné čísla sú uvedené v právoplatnom stavebnom povolení. Pritom ignoruje novelu ust. § 6 ods. 4 zákona, vykonanú zákonom č. 538/2007 Z.z., ktorá sa stala účinnou 01.12.2007. Žalobca tvrdí, že prijatie tohto zákonného ustanovenia malo vplyv na zdaňovanie stavebných pozemkov a jeho právny názor je taký, že do roku 2007 boli stavebnými pozemkami všetky tie pozemky, ktoré sú v stavebnom povolení uvedené, avšak s účinnosťou od 01.12.2007, teda počínajúc zdaňovacím obdobím 2008, sú stavebnými pozemkami len tie celé parcely, kde bude stáť stavba, ktorá bude predmetom dane zo stavieb. Má za to, že jeho názor má oporu v znení zákona, pričom dikcia ust. § 6 ods. 4 zákona č. 582/2004 Z.z. doslovne znie: „Na účely tohto zákona sa za stavebný pozemok považuje pozemok uvedený v právoplatnom stavebnom povolení až do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na stavbu, ktorá je predmetom dane zo stavieb podľa § 10 ods. 2, alebo stavba s bytmi a nebytovými priestormi, ktoré sú predmetom dane z bytov podľa § 14. Celkovú výmeru stavebného pozemku tvoria parcely, ktorých parcelné čísla sú uvedené v právoplatnom stavebnom povolení.“ 15. Z uvedených dôvodov žalobca v daňovom priznaní na rok 2015 priznal iba tie celé parcely, ktoré budú pri jeho právnom názore čo i len čiastočne zastavané Administratívnou budovou - stavebný objekt č. SO 3401, 1. etapa. Ide o parcely C-KN č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX a XXXX/ XXX. Ich celková výmera pri zohľadnení spoluvlastníckych podielov predstavuje 5885,17 m2 a daň z týchto stavebných pozemkov predstavuje sumu 1.093,4650 eura. Naproti tomu správca dane vyrubil daň zo stavebných pozemkov v zmysle stavebného povolenia v sume 46.016,81 eura, keďže považoval za stavebné pozemky všetky parcely, ktoré sú súčasťou staveniska, spolu o výmere 247668,56 m2. 16. Tvrdí ďalej žalobca, že jeho výklad zákona sa opiera jednak o znenie zákona a o zmysel zásahu do jeho znenia novelou vykonanou zákonom č. 538/2007 Z.z. Keďže správca dane ani žalovaný vôbec túto novelu nereflektovali v postupe zdaňovania stavebných pozemkov, namieta žalobca postup oboch orgánov verejnej správy, ktorý odporuje samotnej dôvodovej správe, v zmysle ktorej dôvodom prečo bolo zasiahnuté do existujúceho znenia definície stavebných pozemkov, bolo práve upresnenie definície stavebného pozemku v tom zmysle, že za stavebný pozemok sa na účely tohto zákona považuje pozemok uvedený v právoplatnom stavebnom povolení až do kolaudácie stavby, ktorá je predmetom dane zo stavieb. Pozemky uvedené v právoplatnom stavebnom povolení na stavby, ktoré nie sú predmetom dane zo stavieb sa nebudú zdaňovať ako stavebné pozemky, napr. inžinierske stavby. Z tejto dôvodovej správy je zrejmé, že právnu normu definujúcu stavebné pozemky pre účely miestnej dane aplikuje žalobca v súlade s jej zákonným znením a navyše v súlade s vôľou zákonodarcu a záverom zopakoval, že predmetom dane zo stavebných pozemkov mali byť len parcely, na ktorých je stavba Administratívna budova. Preto navrhol, aby súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí žalovaného i správu dane pre nesprávny právny názor odporujúci právnej norme a vôli zákonodarcu, ktorými rozhodnutiami sa považuje za stavebné pozemky celé stavenisko, kde sa prevažne nachádzajú technologické časti na prekladanie kontajnerov medzi cestnými vozidlami a železničnými vagónmi, zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 17. Bez zákonnej opory považuje žalobca aj „jedinú výnimku“ pri zdaňovaní stavebných pozemkov uvedenú v odôvodnení rozhodnutia žalovaného na strane 5, 4. odsek, tretia veta vo vzťahu k pozemkom vo vlastníctve inej osoby, na ktorom bude vedená prípojka napr. elektrického vedenia alebo kanalizácia a pod. (námietka všeobecná). III. Vyjadrenie žalovaného 18. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 04.03.2016 po zhodnotení priebehu administratívneho konania neuznal žalobu dôvodnou a túto v celom rozsahu navrhol zamietnuť. 19. Žalovaný sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom a argumentáciou správcu dane tak ako bol tento vyjadrený v prvostupňovom rozhodnutí zo dňa 05.10.2015 č.k. 9823/2015 a v jeho rozhodnutí zo dňa 16.12.2015, č. 1788194/2015. 20. K námietke žalobcu, že zákon č. 582/2004 Z.z. definuje len stavbu, ktorá je predmetom dane zo stavieb, nie však výraz „stavba“, už v rozhodnutí uviedol, že podľa zákona č. 582/2004 Z.z. predmetom dane zo stavieb nie sú všetky stavby definované stavebným zákonom, ale iba tie stavby, ktoré vymedzuje § 10 ods. 2 zákona. Podľa tohto ustanovenia predmetom dane zo stavieb sú stavby, ktoré majú jednu alebo viac nadzemných alebo podzemných podlaží, spojené so zemou pevným základom, pričom na daňovú povinnosť nemá vplyv skutočnosť, že sa stavba prestala užívať. Podlažie stavby podľa § 12 ods. 4 zákona č. 582/2004 Z.z. je časť vnútorného priestoru stavby vymedzená podlahou a stropnou konštrukciou. V prípade, že stavba nemá stropnú konštrukciu, za podlažie sa na účely zákona považuje časť stavby vymedzená podlahou a strešnou konštrukciou. Ak stavba spĺňa vyššie uvedené podmienky a nachádza sa na území SR, zaraďuje sa do predmetu dane zo stavieb podľa členenia uvedeného v § 10 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z.z. 21. K zaradeniu pozemku ako stavebného pozemku pre účely dane z nehnuteľnosti žalovaný k námietke žaloby uviedol, že podľa § 6 ods. 4 zákona č. 582/2004 Z.z. sa na účely tohto zákona za stavebný pozemok považuje pozemok uvedený v právoplatnom stavebnom povolení až do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na stavbu, ktorá je predmetom dane zo stavieb podľa § 10 ods. 2 zákona, alebo stavbu s bytmi a nebytovými priestormi, ktorá je predmetom dane z bytov podľa § 14 citovaného zákona. Celkovú výmeru stavebného pozemku preto tvoria parcely, ktorých parcelné čísla sú uvedené v právoplatnom stavebnom povolené. Všetky pozemky uvedené v právoplatnom stavebnom povolení sa považujú za stavebné pozemky, pričom nerozhoduje výmera parcely, na ktorej bude stavba postavená. Jedinou výnimkou by bol len prípad, ak je medzi pozemkami uvedenými v stavebnom povolení pozemok vo vlastníctve inej osoby, na ktorom bude vedená prípojka elektrického vedenia alebo kanalizácia a nebude na ňom postavená stavba spĺňajúca predmet dane zo stavieb podľa § 10 ods. 2 zákona. Výmera pozemkov (parciel) iného vlastníka sa z celkovej výmery stavebného pozemku odpočíta. Tento právny názor uviedlo Ministerstvo financií SR v liste č. MF/018335/2014-725 zo dňa 16.07.2014, adresovaný síce inému správcovi dane, avšak ministerstvo ako tvorca zákona o miestnych daniach v ňom uviedlo svoje stanovisko k zneniu ust. § 6 ods. 4 zákona č. 582/2004 Z.z., na čo poukázal žalovaný už aj vo svojom rozhodnutí. 22. Žalovaný po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a na základe zistených skutočností dospel k záveru, že správca dane pri vyrubení dane z nehnuteľnosti na zdaňovacie obdobie 2015 postupoval v súlade so zákon č. 582/2004 Z.z. a zisteným skutkovým stavom, preto námietky vznesené žalobcom v odvolaní posúdil ako neopodstatnené. 23. V rámci odvolacieho konania žalovaný postupoval podľa § 74 ods. 2 daňového poriadku, podľa ktorého odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú po preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uloží správcovi dane s určením primeranej lehoty. 24. Žalovaný pri preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia postupoval v zmysle tohto zákonného ustanovenia a napadnuté rozhodnutie preskúmal v rozsahu požadovanom odvolaním. V rámci odvolacieho konania vydal svoje rozhodnutie dňa 14.05.2015 v súlade s ust. § 63 daňového poriadku, pričom v odôvodnení rozhodnutia v zmysle § 63 ods. 5 uviedol všetky skutočnosti - dôkazy, ktoré boli podkladom rozhodnutia. V odôvodnení sa žalovaný vysporiadal so všetkými námietkami žalovaného uvedením všetkých úvah, ktoré ovplyvnili hodnotenie predložených dôkazov, pričom uviedol znenie konkrétnych ustanovení právnych predpisov, z ktorých vychádzal pri rozhodovaní. 25. Žalovaný pri posúdení opodstatnenosti vyrubenia dane z nehnuteľnosti, namietaná časť - daň z pozemkov, v rozsahu odvolania postupoval podľa ustanovenia zákona č. 582/2004 Z.z. ako hmotnoprávneho predpisu upravujúceho okrem iných miestnych daní i daň z nehnuteľnosti, pričom využil listinné dôkazy získané v súlade so zákonom. 26. Po oboznámení sa s predmetom žaloby zistil, že jej podstatou je odlišný právny výklad znenia ust. § 6 ods. 4 zákona č. 582/2004 Z.z., pričom žalobca v žalobe uvádza skutočnosti, ktorými poukazuje na nesprávnosť postupu správcu dane ako aj žalobcu pri aplikácii tohto ustanovenia. Žalovaný trvá naďalej na názore k problematike zdanenia predmetných pozemkov ako stavebných pozemkov, ktorý uviedol tak v rozhodnutí o odvolaní, ako i v tomto vyjadrení k žalobe, preto nemôže súhlasiť s dôvodmi podania žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 1780894/2015 zo dňa 16.12.2015. 27. Daňový poriadok upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré vzniknú v súvislosti so správou daní. Žalovaný správny orgán v rámci odvolacieho konania postupoval v súlade s ustanoveniami tohto zákona, rešpektoval základné zásady daňového konania a v odvolacom konaní postupoval v súlade s ust. § 3 ods. 1 daňového poriadku. 28. Keďže v danej veci žalovaný a správca dane zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu a správne aplikoval príslušné zákonné ustanovenia. Nemôže súhlasiť s tvrdením žalobcu, že napadnuté rozhodnutie by bolo vydané v rozpore s právnymi predpismi. Preto navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. IV. Právne posúdenie veci 29. Krajský súd v Bratislave, ako súd správny vecne a miestne príslušný na konanie, vec preskúmal a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a napadnutými rozhodnutiami dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a potom tejto nie je možné priznať úspech. 30. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia/opatrenia orgánu verejnej správy je posudzovať, či orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi a aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci preskúmavacieho konania správny súd skúma aj procesné pochybenia orgánu verejnej správy namietané v žalobe, a to či uvedené procesné pochybenie je takou vadou konania pred týmto orgánom, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 31. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 32. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 33. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 34. Predmetom preskúmania v danom prípade boli rozhodnutia vydané správcom dane obcou Teplička nad Váhom č.k. 9823/2015 zo dňa 05.10.2015 v spojení s rozhodnutím žalovaného č. 1780894/2015 zo dňa 16.12.2015, vo veci vyrubenia dane z nehnuteľnosti (stavebných pozemkov) na zdaňovacie obdobie 2015. 35. Medzi účastníkmi konania je sporný výklad ust. § 6 ods. 4 zákona č. 582/2004 Z.z. (v znení platnom v čase rozhodovania) a to, či dani z nehnuteľnosti v prípade stavebných pozemkov za obdobie medzi právoplatným stavebným povolením a do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na stavbu, ktorá je predmetom dane zo stavieb podľa § 10 ods. 2, alebo stavba s bytmi a nebytovými priestormi, ktoré sú predmetom dane z bytov podľa § 14, majú podliehať všetky stavebné pozemky uvedené v právoplatnom stavebnom povolení bez zreteľa na účel, ktorému budú po právoplatnosti vydaného kolaudačného rozhodnutia slúžiť, alebo len z pozemkov uvedených v právoplatnom stavebnom povolení na stavby, na ktorých bude stáť stavba. 36. V danom prípade žalobca zastáva názor, že použijúc dikciu ust. § 6 ods. 4 zákona č. 582/2004 Z.z. v znení novely vykonanej zákonom č. 537/2007 Z.z., mal správca dane vo vyrubovacom konaní na zdaňovacie obdobie 2015 pod daň z nehnuteľnosti - stavebných pozemkov, podriadiť len tie parcely, na ktorých po skolaudovaní stavby „ŽSR Terminál intermodálnej prepravy Žilina, 1. etapa výstavby“ bude stáť stavba Administratívna budova, t.j. stavebný objekt SO 3401, 1. etapa. Konkrétne sa jedná o pozemky parc. č. C-KN č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX Q. XXXX/XXX. 37. Oproti tomu správca dane zastáva názor, že dane z nehnuteľnosti - stavebných pozemkov do obdobia právoplatného kolaudačného rozhodnutia stavby podliehajú všetky stavebné pozemky, a teda stavenisko uvádzané v právoplatnom stavebnom povolení č.j. 7313/13/S4-S/Ta zo dňa 03.10.2013 na stavbu „ŽSR Terminál intermodálnej prepravy Žilina, 1. etapa výstavby“. Teda súbor všetkých stavebných pozemkov u stavby, ktorá bude členená na viaceré stavebné objekty a prevádzkové súbory, vrátane pozemkových stavieb. 38. Správca dane vyrubovacie rozhodnutie č. 9823/2015 zo dňa 05.10.2015 vydal za skutkového a právneho stavu aký bol k 01.01.2015, keďže sa jednalo o zdaňovacie obdobie pre rok 2015. To znamená, že rozhodujúcimi podkladmi pre vydanie rozhodnutia o vyrubení dane bolo daňové priznanie podané žalobcom dňa 29.01.2015 pre zdaňovacie obdobie rok 2015 a právoplatné stavebné povolenie č.k. 7313/13/S4-S/Ta zo dňa 03.10.2013 (pozn. súdu: kolaudačné rozhodnutie č. 16023/2015/C342- SŽDD/46090 bolo vydané až dňa 28.07.2015). 39. Za daného skutkového stavu sa súd stotožňuje s právnym názorom správcu dane a potvrdzujúcim rozhodnutím žalovaného, že zdaneniu v zmysle ust. § 6 ods. 4 zákona č. 582/2004 Z.z. museli podliehať na zdaňovacie obdobie rok 2015 všetky stavebné pozemky uvádzané v právoplatnom stavebnom povolení na stavbu, ktorá je predmetom dane zo stavieb podľa § 10 ods. 2 zákona o celkovej výmere všetkých parciel uvádzaných v stavebnom povolení zo dňa 03.10.2013 s výnimkou výmery tých parciel, ktoré sú vo vlastníctve iného vlastníka. Súd pritom vychádzal z obsahu stavebného povolenia zo dňa 03.10.2013 vo vzťahu k stavbe „ŽSR Terminál intermodálnej prepravy Žilina, 1. etapa výstavby“ a v ňom uvádzanom zozname parciel pod stavbou TIP v kat. úz. E.C. G. Z. (najmä str. 3 - 9 rozhodnutia). 40. Ak správca dane takto pri vyrubení dane zo stavebných pozemkov k predmetnej stavbe na zdaňovacie konanie rok 2015 postupoval a žalovaný sa s právnym názorom správcu dane stotožnil, súd uvedený právny názor považuje za vecne správny a postup konajúcich orgánov za zákonný, argumentáciu žalovaného za logickú a odpovedajúcu zákonnej dikcii ust. § 6 ods. 4 zákona č. 582/2004 Z.z. 41. Pokiaľ žalobca okrajovo spomenul v žalobe bez uvedenia, v čom mal spočívať zásah do subjektívnych práv žalobcu, výnimku v podobe odpočítania parciel iných vlastníkov, touto sa súd vzhľadom na jej všeobecnosť a absenciu zásahu do sféry subjektívnych práv žalobcu nemal povinnosť zaoberať. 42. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi v konaní neúspešnému náhradu trov konania voči žalovanému nepriznal. 43. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 755/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov z znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd SR (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.