Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/16/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200148 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016200148.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Asociácia majstrov zvuku - autorov, IČO: 42 353 734, Štefánikova 6, Bratislava, zastúpený: GHS Legal, s.r.o., AK so sídlom Lazaretská 3/A, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Námestie SNP 33, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MK-3244/2015-110/18188 zo dňa 26.11.2015 a rozhodnutia č. MK-2348/2015-230/13197 zo dňa 17.09.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. administratívne rozhodnutia 1. Minister kultúry Slovenskej republiky ako príslušný správny orgán podľa § 61 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov rozhodnutím zo dňa 26.11.2015 č. MK-3244/2015-110/18188 na návrh osobitnej komisie zriadenej podľa § 61 ods. 2 Správneho poriadku v konaní o rozklade podanom Asociáciou majstrov zvuku - autorov so sídlom Štefánikova 6, 811 04 Bratislava, IČO: 42353734, proti rozhodnutiu Ministerstva kultúry SR, sekcie médií, audiovízie a autorského práva č. MK-2348/2015-230/13197 zo dňa 17.09.2015, ktorým zamietlo žiadosť účastníka konania o udelenie oprávnenia na výkon kolektívnej správy podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zmenil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa tak, že vo výrokovej časti rozhodnutia za slová „na výkon kolektívnej správy práv podľa“ vložil slová „§ 80 ods. 1“ a vo zvyšnej časti rozhodnutie č. MK-2348/2015-230/13197 zo dňa 17.09.2015 potvrdil a rozklad účastníka konania zamietol. 2. Vo vzťahu k povahe výsledkov činnosti majstrov zvuku v rozhodnutí č. MK- 2348/2015-230/13197 zo dňa 17.9.2015 ako aj v rozhodnutí o rozklade č. MK-3244/2015-110/18188 zo dňa 26.11.2015 bol konštatovaný a obšírne odôvodnený právny názor, v zmysle ktorého výsledkom činnosti majstra zvuku nie je samostatné dielo, ako nový druh diela, odlišný od druhov diela príkladmo vymenovaných v Autorskom zákone, ako aj v § 3 nového Autorského zákona (zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon, ktorý nadobudol účinnosť 1.1.2016). II. Žaloba a námietky 3. Žalobou doručenou Krajskému súdu dňa 04.02.2016 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. MK-3244/2015-110/18188 zo dňa 26.11.2015, ktorým bolo zmenené rozhodnutie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, sekcie médií, audiovízie a autorského práva č. MK-2348/2015-230/13197 zo dňa 17.09.2015, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o udelenie oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv podľa § 80 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve v znení neskorších predpisov. Žalobca zastával názor, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, v rozhodnutí nebol dostačujúco zistený skutkový stav na posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Prvé správne konanie, iniciované žalobcom žiadosťou zo dňa 28.7.2014, spis. zn. MK-2529/2014-230 bolo správnym orgánom vedené ako proces opakovaných výziev adresovaných účastníkovi konania reakciou na ktoré účastník konania postupne odstraňoval správnym orgánom vyčítané nedostatky žiadosti žalobcu, pričom po opakovanom odstránení nedostatkov podania zo dňa 28.7.2014 žalobcom, ministerstvo prvé správne konanie zastavilo, s odôvodnením, že žalobcovi poskytlo v správnom konaní dostatočnú možnosť a súčinnosť pri odstraňovaní nedostatkov a vzhľadom na plynutie lehôt v správnom konaní s ohľadom na § 80 ods. 6 Autorského zákona („O žiadosti o udelenie oprávnenia rozhoduje ministerstvo do 90 dni odo dňa podania žiadostí.“). Vzhľadom na skutočnosť, že Minister kultúry Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí o rozklade zo dňa 31.3.2015. sp. zn. MK-1777/2015-110/5195 na strane 8 uviedol, že uplynutie 90-dňovej lehoty na vydanie rozhodnutia v zmysle § 80 ods. 6 Autorského zákona je pre rozhodnutie irelevantné, z dôvodu postupného prerušovania správneho konania správnym orgánom, čo malo za následok prerušenie plynutia 90-dňovej lehoty na vydanie rozhodnutia uvedenej v Autorskom zákone, je nepochybné, že prvé správne konanie bolo zastavené výlučne na základe subjektívneho úsudku Ministerstva (žalovaného), že žalobcovi poskytlo podľa vlastného uváženia dostatočnú súčinnosť pri odstraňovaní nedostatkov žiadosti zo dňa 28.7.2014. Upozornil, že príslušní zamestnanci Ministerstva nereagovali na akékoľvek emailové správy a odmietali opakované výzvy na osobné stretnutia a telefonické rozhovory k tejto právnej veci, napriek upozorneniam Ministerstva žalobcom, že by takto navrhovaná aktívna a operatívna komunikácia so žalobcom, pre účely odstránenia vzniknutých nedorozumení, neodporovala zásade písomnosti správneho konania a Správny poriadok takúto možnosť výslovne povoľuje. Napriek skutočnosti, že žalobca považoval postup a rozhodnutie žalovaného v prvom správnom konaní za nezákonný - najmä z dôvodu nepreskúmateľnosti a nedostatku dôvodov rozhodovacej činnosti žalovaného v prvom správnom konaní, pre účely zmierlivého, hospodárneho a rýchleho vybavenia tejto právnej veci nepodal žalobu o preskúmanie rozhodnutia Ministerstva. S prihliadnutím na vysvetlenie postupu Ministerstva v pôvodnom prvostupňovom rozhodnutí a rozhodnutí Ministra kultúry o rozklade žalobcu, ktoré tiež žalobca považoval za nesprávne, zohľadnil právny názor Ministerstva do novej žiadosti v tej istej veci zo dňa 19.06.2015, ktorú podaním zo dňa 07.07.2015 z vlastnej vôle doplnil. 4. Žalobca očakával zo strany Ministerstva (žalovaného) k žiadosti žalobcu obdobný prístup ako pristúp v prvom správnom konaní, v súlade so zásadou právnej istoty a zásadou Jednotnosti rozhodnutí vydaných vo verejnej správe, a týmto spôsobom formuloval aj svoju žiadosť zo dna 19.6.2015. Druhé správne konanie, o ktorého preskúmania touto žalobou žiadal, však žalovaný neviedol ako proces výziev adresovaných žalobcovi, reakciami na ktoré by žalobca postupne odstraňoval správnym orgánom vyčítané nedostatky žiadosti, ale správny orgán prekvapivo zamietol rozhodnutím, bez predchádzajúcej výzvy, žiadosť žalobcu s odôvodnením, že výsledkom činnosti majstra zvuku nie sú diela, resp. nie sú samostatné diela, ktoré by boli novým druhom diela, a teda nie sú splnené požiadavky v zmysle § 80 ods. 2 písm. b) a c) Autorského zákona. Žalovaný prijal právny názor, že výsledkom činnosti majstra zvuku nie sú diela, na základe žalobcovho opisu diela majstra zvuku z podania 13.11.2014 doručeného Ministerstvu hneď v prvom odstránení nedostatkov žiadosti zo dňa 28.07.2014, v prvom správnom konaní. Žalovaný však na žiadnom mieste prvého správneho konania nespochybnil, že opísané diela majstrov zvuku nie sú dielami, a miesto toho aby na základe obsahu podania pristupoval k dielam majstrov zvuku ako spracovaným záznamom zvuku, ktoré sú výsledkom tvorivej duševnej činnosti majstrov zvuku, pristupoval k nim formalizovane ako k zvukovým záznamom v zmysle definície podľa Autorského zákona, ignorujúc akékoľvek snahy žalobcu o operatívne odstránenie vzniknutých nedorozumení prostredníctvom telefonického rozhovoru, alebo elektronickej pošty so žalobcom ako účastníkom správneho konania. Žalobca podal voči rozhodnutiu Ministerstva o zamietnutí žiadosti zo dňa 19.06.2015 rozklad z dôvodu nezákonnosti, kde predovšetkým namietal rozpor s ust. § 3 ods. 2, § 3 ods. 4 a ods. 5 Správneho poriadku. O podanom rozklade rozhodol Minister kultúry SR rozhodnutím zo dňa 26.11.2015 č. MK-3244/2015-110/18188 tak, že rozhodnutie Ministerstva kultúry SR, sekcie médií, audiovízie a autorského práva č. MK-2348/2015-230/13197 zo dňa 17.09.2015 zmenil tak, že vo výrokovej časti rozhodnutia za slová: "na výkon kolektívnej správy práv podľa " vložil slová "§80 ods. 1 a vo zvyšnej časti rozhodnutia potvrdil a rozklad žalobcu ako účastníka konania zamietol. 5.Rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo podľa žalobcu z nesprávneho právneho posúdenia, keďže na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval príslušnú právnu normu - zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom v znení neskorších predpisov (ďalej len „autorský zákon“) ako aj zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“). Sám správny orgán vo svojom rozhodnutí nevylučuje, že tvorivou činnosťou majstra zvuku môže vzniknúť samostatné dielo spôsobilé autorskoprávnej ochrany, a len konštatuje, že záver že výsledkom činnosti majstra zvuku je samostatné dielo spôsobilé autorskoprávnej ochrany nemožno vyvodiť zo správnym orgánom zisteného skutkového stavu pre účely rozhodnutia v každom prípade a jednoznačne. Podľa žalobcu činnosť majstra zvuku a možnosti jeho tvorby v súčasnosti dosahujú úroveň, ktorá umožňuje vzdelávací proces tohto umeleckého smeru na najvyššej vysokoškolskej úrovni (nejde len o otázky technické, ale aj o otázky z oblastí psychológia - vnímanie podnetov, kognitívnej psychológie, ale rovnako tiež umelecký učebný proces). Zvuková tvorba je samostatným vysokoškolským odborom a je prednášaná na všetkých popredných umeleckých vysokých školách na svete. Na Slovensku napr. Vysoká škola múzických umení v Bratislave (VŠMU) poskytuje na svojich fakultách vzdelanie v odbore zvukovej tvorby - študijný program zvuková skladba (na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU je zriadený v Európe známy Ateliér zvukovej skladby pod vedením známeho prof. Petra Mojžiša, ArtD., držiteľa radu českých (dvojnásobný držiteľ ceny "Slnko v sieť v Kategórii zvuk), ale aj zahraničných cien (nominácia na Českého leva), zvuková tvorba sa prednáša bež na Hudobnej a tanečnej fakulte V$MU a rovnako tak aj v Študijných programoch Divadelnej fakulty VŠMU). V umeleckých kruhoch je úplne nesporné, že výber majstra zvuku zásadne ovplyvňuje výsledné vyznenie (efekt) vnemu na adresátov autorských diel. Aj preto je napokon za činnosť majstra zvuku udeľovaný rad prestížnych cien (americký preslávený Oscar, slovenské ceny - Slnko v sieti, český lev a rada ďalších. Je potrebné vyzdvihnúť, že odbor "zvuk" je študijným odborom na mnohých umeleckých (aj vysokých) školách po celom svete. Ak štát investuje verejné prostriedky do vzdelávania v umeleckých odboroch, správny orgán by nemal umeleckú kvalitu týchto odborov bagatelizovať vyjadreniami, ktorými napríklad na adresu majstrov zvuku argumentuje, že podľa jeho správnej úvahy ide o činnosť technickej povahy, aj keď môže ísť o jedinečný výsledok práce profesionálneho zvukára oceneného vo filmovej súťaží medzinárodného charakteru. Osobitosti vzdelávania v obore zvukovej tvorby v porovnaní s ostatnými umeleckými smermi, teda pripisujú vzdelávaniu na výkon činnosti majstra zvuku váhu, porovnateľnú akejkoľvek inej duševnej tvorivej činnosti, ktorá požíva ochranu Autorského zákona a odôvodňujú dôležitosť vzniku samostatného orgánu kolektívnej správy ich práv. Vo svojom rozhodnutí sa žalovaný opakovane vyhýbal zodpovednosti za neschopnosť objektívne a odborne identifikovať autorské dielo majstra zvuku z obsahu popisu žalobcu uvádzaného už v prvom odstránení nedostatkov podania v prvom správnom konaní. Konštatovanie žalovaného, že v krajinách EÚ neexistujú samostatné organizácie kolektívnej správny s výnimkou Českej republiky opäť vychádzajú z nedostatočného zistenia skutkového stavu, čoho príčinou je postup správneho orgánu v rozpore so zásadou úzkej činnosti žalovaného so žalobcom ako účastníkom konania v správnom konaní. Majstri zvuku v zmysle čl. 5 ods. 1 a 2 Bernského dohovoru majú mať právo požívať k svojim dielam rovnaké práva na území Slovenskej republiky ako na území iného štátu, ktorý pristúpil k Bernskému dohovoru, teda napr. Českej republiky, a teda majú rovnaký nárok na povolenie organizácie kolektívnej správy príslušným správnym orgánom na území SR aký existuje na území ČR. 6. Žalobca argumentoval v žalobe obdobným rozhodnutím správneho orgánu v Českej republike, teda v inom členskom štáte Únie založenej Bernským dohovorom na základe takmer totožnej hmotnoprávnej úpravy. Aj české ministerstvo posudzovalo žiadosť o udelenie oprávnenia na výkon kolektívnej správy žiadateľa OAZA, s.r.o. k rovnakému predmetu práv - výsledok činnosti majstra zvuku. V rozhodnutí ministra kultúry z 15.01.2004, č. j. 10145/2003 najprv uzavrelo, že nemožno upierať, že v konkrétnych prípadoch tvorba majstra zvuku podlieha autorskoprávnej ochrane, avšak malo za "účelné, aby kolektívnu správu majetkových práv zvukárov autorov spravoval už existujúci kolektívny správca, pretože nemožno samostatne užívať zvukovú zložku audiovizuálneho diela." Mestský súd v Prahe však rozhodnutie ministra rozsudkom zo dňa 14.10.2005 č. 5Ca 39/2004-75 zrušil a vec vrátil ministerstvu na ďalšie konanie. V odôvodnení Mestský súd dospel k záveru, že správny orgán nedostatočne posúdil, do akej miery a či vôbec môže výsledok činností majstra zvuku byť predmetom autorskoprávnej ochrany, či výsledok činnosti majstra zvuku môže napĺňať znaky diela požadovaného autorským zákonom len v spojení s iným autorským dielom, a či je možné stotožniť autorské dielo majstra zvuku s dielom hudobným. Súd poukázal na to, že ministerstvo pripustilo, že v niektorých prípadoch môže byť výsledkom činnosti majstra zvuku autorské dielo, a vzhľadom na to, že niektoré majetkové práva autorské alebo majetkové práva súvisiace môžu uplatniť výhradne prostredníctvom kolektívneho správcu, vyvodil, že bez existencie kolektívneho správcu nemôžu byť tieto práva uplatnené vôbec. Neprijal pritom argumentáciu ministerstva, že ochranu práv zvukárov-autorov možno zabezpečiť prostredníctvom už existujúcich kolektívnych správcov - v tomto smere konštatoval, že obe napadnuté rozhodnutia boli pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľnými. Súd sa priklonil k požiadavke, že podklady pre rozhodnutie správneho orgánu by mali byť doplnené znaleckým posudkom či odborným vyjadrením, ktorého spracovanie mal zabezpečiť správny orgán. Ministerstvo ustanovilo znalcom Akadémiu múzických umení, Filmová a televízna fakulta, so šidlom Smetanovo nábrežie 2, Praha 1. ktorá sa obšírne vyjadrila k posúdeniu tvorivých aspektov práce zvukových profesii. Znalecký posudok č.: 032006, spracovaný uznávanou autoritou prof. Ivom Bláhom, ktorý žalobca poskytol aj správnemu orgánu v úplnom znení, potvrdil názor, že výsledkom tvorivej činnosti profesie majster zvuku (zvukový majster / sound designer) môžu byť výtvory s parametrami autorského diela a došlo k objasneniu otázok, ktoré nastolil aj súd. Následne tiež české ministerstvo dospelo k záveru, že výsledok majstra zvuku napĺňa požiadavky na dielo kladené ako špecifické (zvláštne) dielo a to ako v obore zvukovoobrazovom (audiovizuálnom), tak aj zvukovom (auditívnom) a oprávnenie žiadateľovi OÁZA o. s. rozhodnutím zo dňa 15.11.2006 č. 10145/2003 udelilo. 7. Od udelenia oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv bol autorskoprávny charakter tvorby majstrov zvuku potvrdený vo všetkých relevantných súdnych rozhodnutiach, ktorých vystupovala OÁZA ako účastník konania (rozhodnutie odvolacích súdov - Vrchný súd v Prahe spis. zn.: 3Co 21/2008-197, Vrchný súd v Olomouci spis. zn.: 1Co 335/2007-66, Krajský súd v Hradci Králové spis. zn: 16C156/2007-17, Krajský sud v Ústi nad Labem spis. zn.: 34C 57/2007-15 a i.). Napriek tomu však aj po udelení oprávnenia OÁZA, o.s. na základe série podnetov príslušný správny orgán začal konanie, v ktorom opätovne posúdil, či aj v oblasti zvukovej (auditívnej) dochádza k vzniku zvláštnych diel majstrov zvuku. Správny orgán vec starostlivo preskúmal a zaobstaral v tejto veci tri znalecké posudky aj pre oblasť auditívnej, na základe ktorých rozhodnutím z 26.10.2010. č. MK 34053/2010 OAP rozhodlo tak, že oprávnenie OÁZA, o.s. z 15:11.2006 ponechalo v plnom rozsahu v platnosti. Na základe zisteného skutkového stavu v opakovaných znaleckých posudkoch, správny orgán dospel k záveru, že aj v oblasti zvukovej (auditívnej), pokiaľ ide o vytváranie osobitej kompozície zvukových prvkov, môže byť majster zvuku posudzovaný ako autor diela hudobného (ide o vnímanie vývoja hudby hraničných odborov elektronickej hudby, konceptuálnej tvorby), ale dospelo k záveru, že aj v odbore ..čisto zvukovom dochádza k vzniku špecifických autorských diel, keď vyzdvihlo závery zo znaleckých posudkov, podľa ktorých je takéto zvukové dielo charakterizované osobitným výberom, moduláciou, kombináciou a iným využitím a usporiadaním zvukových prvkov, vytvárajúcich tak nový unikátny a originálny, zmyslami vnímateľný celok. Vždy je to potrebne posúdiť prípad od prípadu...Vykonané dôkazy nevylúčili, dokonca pripustili možnosť, že aj v oblasti čisto zvukovej (auditívnej) môžu vznikať také výsledky tvorivej činností majstra zvuku, ktoré sú jedinečnými výtvormi spĺňajúcimi znaky autorského diela v zmysle S 2 ods. 1 Autorského zákona, bez toho aby sa pritom jednalo o dialo hudobné alebo o umelecký výkon." 8. Vo svojej žalobe taktiež poukázal na skutočnosť, že správna úvaha účelnosti výkonu kolektívnej správy práv je preto v medziach zákona uvažovaná pre posúdenie účelnosti kolektívnej správy práv oproti samostatného výkonu správy práv, nie pre posúdenie, či je účelnejšie vykonávať kolektívnu správu práv prostredníctvom už existujúceho orgánu kolektívnej správy, aj ak účastník konania trvá na tom, že chce kolektívnu správu práv vykonávať samostatne. Podľa konštantnej judikatúry, zaužívanej súdnej praxe ako aj odbornej literatúry ma správna úvaha správneho orgánu svoje hranice. V zmysle rozhodovacej praxe v správnom súdnictve (napr. R 52/2003) skúma súd či uváženie správneho orgánu nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, či je v súlade s pravidlami logického myslenia a či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom. V zmysle odbornej literatúry sa nesprávnosťou správnej úvahy rozumie stav, keď rozhodnutie je síce súladné s platným právom, ale je nehumánne alebo neefektívne, nemorálne alebo nevhodné pre daný prípad, alebo je v rozpore s internou smernicou nadriadeného organa štátnej správy a podobne. K nesprávnosti dochádza vtedy, keď konajúci orgán pri aplikácii noriem pripúšťa úvahu, ale v priestore na úvahu sa pohybuje tak, že volí nevhodný, i keď zákonom dovolený a predvídateľný variant riešenia. Ak by na základe ďalšieho postupu správny orgán pripustil, že diela majstrov zvuku sú samostatnými dielami spôsobilými kolektívnej správy práv, avšak kolektívnu správu by naďalej považoval na základe vlastnej správnej úvahy za neúčelnú, takéto rozhodnutie správneho poriadku považujeme v zmysle vyššie uvedenej definície nesprávností správne úvahy za nesprávne, keďže existujúce orgány kolektívnej správy sa počas svojej existencie žiadnym spôsobom nepričinili o autorskoprávnu ochranu majstrov zvuku, a teda nemožno predpokladať, že sú spôsobilé objektívne a v plnom požadovanom rozsahu spravodlivo a starostlivo hájiť oprávnené záujmy majstrov zvuku. 9.Znalecký posudok o ktorý ťažiskovo, účelovou interpretáciou, opiera svoju argumentáciu žalovaný je znalecký posudok č. 032006, na základe ktorého došlo k udeleniu oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv českej organizácii kolektívnej správy práv OAZA v Českej republike, teda v krajine ktorá je rovnocenným členským štátom Únie založenej Bernským dohovorom ako Slovenská republika, teda v krajine, ktorej rozhodujúci právnym podkladom a predpisom v oblasti autorského práva je totožná medzinárodná zmluva. Samotný rozsah, ktorým sa vyčerpávajúco správny orgán odvoláva na uvedený znalecký posudok, ktorý má pre účely napádaného rozhodnutia výlučne dôkaznú hodnotu listinného dôkazu, naznačuje zjavnú dôkaznú núdzu pre spoľahlivé zistenie skutkového stavu a hodnoverné odôvodnenie svojho rozhodnutia a súvisiaceho pochopenia činnosti majstrov zvuku, teda rozsahu tvorivej duševnej činnosti majstrov zvuku a charakteru diel majstrov zvuku. Žalovanému ako správnemu orgánu nič nebránilo dodržiavať striktne zásadu písomnosti správneho konania potom, ako si| s účastníkom konania na nariadenom ústnom prejednaní vo vzájomnej súčinnosti prerokovali aktuálny skutkový stav v umeleckom svete majstrov zvuku, charakter ich činnosti ako aj charakter ich autorských diel. Žalobca by dokonca privítal, ak bude z nariadeného ústneho prejednania spísaná písomná zápisnica a vyhotovený zvukový záznam, v súlade s argumentáciou žalovaného, teda aby bola aj písomná zápisnica z tohto stretnutia preskúmateľná v ďalšom správnom konaní, a aby sa vyvrátili obavy žalovaného vyslovené na strane 4 napadaného rozhodnutia, že úmyslom účastníka konania bolo získať od správneho orgánu právne poradenstvo. V prípade ak by bol účastník správneho konania presvedčený, že správny orgán má k dispozícii na základe spoločnej konzultácie, všetky potrebné informácie o skutkovom stave týkajúcom sa činnosti majstrov zvuku, žalobca by ako účastník konania viac nenamietal, ak by správny orgán postupoval výlučne v zmysle zásady písomnosti. Súčasný, postupom správneho orgánu vynútený a zavedený stav, kedy si účastník konania vymieňa so správnym orgánom základný skutkové informácie o činnosti majstrov zvuku prostredníctvom rozhodnutí a opravných prostriedkov, žalobca považuje za v zjavnom rozpore so zásadou, úzkej súčinnosti, hospodárnosti a rýchlosti správneho konania. Český znalecký posudok ako listinný dôkaz v správnom konaní spojenom s napádaným rozhodnutím nemôže mať kvalitu znaleckého posudku vyhotoveného v tomto konaní, keďže nie je určený exaktne pre správnym orgánom vyslovené sporné otázky spojené so správnym konaním spojeným s napádaným rozhodnutím, aj keď právny názor žalobcu výrazne podporuje. 10.V zmysle § 36 správneho poriadku: „Ak je pre odborné posúdenia skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecky posudok, správny orgán ustanoví znalca. Proti rozhodnutiu o ustanovení znalca sa možno odvolať." Správny orgán preto jednoznačne pochybil s nenáležité zistil skutkový stav, ak potrebné preskúmanie aktuálnej činnosti majstrov zvuku a výsledkov ich tvorivej činnosti nezabezpečil a ten jednoducho konštatoval, že tvorba majstra zvuku je mu známa z jeho úradne) činnosti na základe podkladov predložených iným účastníkom konania (žalobca vznikol až v roku 2013) ako prílohy k žiadosti z roku 2007. Aj keď účastník konania predložil listinné dôkazy (český znalecký posudok), ktorý zodpovedal na identické otázky potrebné pre rozhodnutie príslušného správneho orgánu v ČR, tieto listinné dôkazy nemajú váhu znaleckého posudku. Správny orgán porušil svoju zákonom stanovenú povinnosť vykonať dôkaz navrhnutý účastníkom konania, prostredníctvom čoho by zistil náležité skutkový stav, alebo nepotrebnosť jeho vykonania presvedčivo v odôvodnení svojho rozhodnutia zdôvodniť. Z rozhodnutia ako aj odôvodnenia rozhodnutia vyplýva jednoznačná potreba doloženia žalobcom navrhovaného dôkazného prostriedku vo forme znaleckého posudku. Z uvedeného je zrejmé, že správny orgán neskúmal charakter tvorby majstra zvuku a túto odbornú otázku, ktorá je pre túto právnu vec úplným základom, nahradil správny orgán výlučne svojimi úvahami, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a nezakladajú sa na skutočnej znalosti činnosti majstrov zvuku. Napriek tomu, že žalobca navrhoval, aby správny orgán ustanovil znalca, ktorý by posúdil odborné otázky vyvstávajúce z charakteru tvorby majstra zvuku, správny orgán tieto návrhy nerešpektoval a znalecký posudok nahradil vlastnou právnou kvalifikáciou a vlastnými úvahami. Žalovaný jednoznačne pochybil a nenáležite zistil skutkový stav, ak potrebné preskúmanie aktuálnej činnosti majstrov zvuku a výsledkov ich tvorivej činnosti nezabezpečil a len jednoducho konštatoval, že tvorba majstra zvuku je mu známa z jeho úradnej činnosti na základe podkladov predložených iným účastníkom konania. Podľa názoru žalobcu z rozhodnutia ako aj odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva jednoznačná potreba doloženia žalobcom navrhovaného dôkazného prostriedku vo forme znaleckého posudku. Žalovaný v rozpore so zákonom nedal účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a navrhnúť jeho doplnenie, pričom žalovaný považoval za rozhodujúci poklad 8 rokov starú prílohu k žiadosti iného účastníka konania. Žalobca sa ako účastník konania dozvedel že nešpecifikovanou dokumentáciou, ktorú nadobudlo ministerstvo zo svojej úradnej činnosti je niektoré z príloh k žiadosti iného účastníka konania zo dna 28.06.2007 a že žalovaný považoval za postup v súlade so zákonom postup, kedy viac ako 8 rokov starú prílohu k žiadosti iného účastníka konania považoval za rozhodujúci podklad, ku ktorému sa žalobcovi ako podkladu umožnil vyjadriť výlučne tým, že mu umožnil nahliadnutie do tohto spisu dňa 06.11.2014. Zároveň sa automaticky vynára otázka, odkiaľ získala nezávislá ministrom kultúry zriadená osobitná komisia vyššej inštancie vedomosť, že sa má jednať práve o podklad zo správneho konania ukončeného v roku 2007, keď toto nevyplýva zo spisu ani z prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu. Uvedené vyvoláva v žalobcovi dôvodné pochybnosti o nezávislosti preskúmania prvostupňového rozhodnutia v rámci inštančného postupu v rámci Ministerstva, ktoré by spĺňalo účel zákonodarcu v súlade s princípom checks and balances právneho štátu. 11. Žalobca poukázal, že medzinárodné vnímanie umeleckej činnosti majstrov zvuku sa nachádza v zlatom veku rozmachu, ktorý je spojený najmä s technologickým pokrokom, ktorý výrazne otvára možnosti umeleckej činnosti majstrov zvuku. Okrem organizácie kolektívnej správy, o ktorej má správny orgán znalosť (OÁZA), existuje na autorskom trhu pevne stabilizovaná organizácia kolektívnej správy vykonávajúca kolektívnu správu majstrov zvuku vo Fínsku (KOPIOSTO). Vo Fínsku žiadne spory ohľadom tvorby majstrov zvuku podľa znalosti žalobcu nevznikajú, v Českej republike došlo k rovnako úplnej stabilizácii a v súčasnej dobe nie sú vedené žiadne súdne spory o autorskoprávnu kvalitu tvorby majstrov zvuku. Dôkazom, že je téma duševnej tvorivej činnosti majstrov zvuku medzinárodnou témou pretraktovanou počas značného obdobia sú rozsudky vyšších súdov, na základe ktorých je k tvorbe majstrov zvuku konečne pristupované pohľadom autorskoprávnych hľadísk (rozsudok Obetlandesgerichthof v Kolíne z 03.12.1999, Az. 6 U 7/98. rozsudok z 13.06.2012 - Aj ZR 1/00. rozsudok Bundesgerichtshof z 27.05.1982. IZR 114/60). Aj keď sa v jednotlivých členských štátoch na umeleckom trhu a v autorskoprávnych úpravách kolektívnej správy vyskytujú odlišnosti, na ktoré žalobca poukázal v rozklade, na medzinárodnej scéne dochádza k neustálemu pozitívnemu vývoju vnímania umeleckého prínosu majstrov zvuku, dôkazom je napríklad skutočnosť, že v Nemecku bola v r. 2014 urobená dohoda autorských profesii na rozdelenie vybraných odmien v oblasti prehrávania audiovizuálnych diel (typicky v kinách či festivaloch), podľa ktorej bol prvýkrát určený podiel pre majstrov zvuku, čo možno považovať za skutočný prelom. V súčasnosti prebiehajú rokovania o obdobnej dohode aj pre vysielanie uvedených diel. V Taliansku došlo k vydaniu rozsudku súdom v Bologni v roku 2002 (Tribunale di Bologna. 02/05/2002), ktorý považoval "jingle" vytvorený pre reklamné účely (že je prácou, ktorá naozaj môže byť zvláštne samostatnou časťou jednej z typických diel hudobných tvorcov / návrhárov) ako duševnú tvorbu majúcu konkrétne znaky vyžadované autorským právom. Toto rozhodnutie nadviazalo na rozhodnutie Najvyššieho súdu Talianska, podľa ktorého k zahrnutiu tvorby, ktorá môže byť chránená podľa autorského práva, je dostatočne skromná tvorivosť, kedy dielo, aj keď je súčasťou veľmi rozšíreného druhu, je identifikované s ohľadom na ďalšie početné tvorby patriace do rovnakého prúdu a je jedinečným výsledkom autorovej osobnosti (Cass. Civ. 7077/1990). Tento záver bol následne doplnený ďalším rozsudkom NS Talianska (Cass.Civ., 5089/2004). 12. S prihliadnutím na skutočnosť, že správny orgán v napádanom rozhodnutí nedokázal dodržať ani základné zákonné náležitosti správneho rozhodnutia, kedy hneď v úvodnej vete nesprávne označil správny orgán, ktorý vydal napádané rozhodnutie, v žalobcovi bola vzhľadom na existujúci malý počet orgánov kolektívnej správy vzbudená dôvodná obava, že súčasné personálne obsadenie správneho orgánu, ktoré sa naviac pri posudzovaní duševnej tvorivej činností odvoláva na vlastné právne vedomosti, neviedlo v minulosti žiadne obdobné správne konanie. Rozhodne však uvedená skutočnosť vzbudzuje v žalobcovi obavu o akýchkoľvek komplexných odborných rozhodnutiach o autorskoprávnej povahe činnosti a diel majstrov zvuku, založených na právnych úvahách správneho orgánu odkazujúcich sa na vlastné právne vedomosti personálneho obsadenia správneho orgánu, ktoré nedokáže správne uviesť ani zákonným ustanovením prvú menovanú náležitosť správneho rozhodnutia. Minister kultúry Slovenskej republiky, nie je príslušný správny orgán na vydanie napádaného rozhodnutia. Minister nie je sám osebe správnym orgánom, ale osobou stojacou v čele správneho orgánu. Správnym orgánom s potrebnou právnou subjektivitou, príslušným na rozhodnutie o rozklade je Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, v ktorého čele stojí minister, ktorý rozhoduje na návrh zriadenej komisie. Nesprávne označenie správneho orgánu môže mať v správnych konaniach vedených žalovaným značné negatívne dôsledky, napríklad nesprávne označenie pasívne legitimovanej strany konania, a súvisiaci nedostatok pasívnej vecnej legitimácie v konaní, ktorý môže byť ďalej spojený so zmeškaním zákonnej lehoty na podanie správnej žaloby s riadnym označením pasívne vecne legitimovaného subjektu. III. Zhrnutie argumentov žalovaného 13. Žalobca v úvode žaloby popisoval správne konanie č. k. MK-2529/2014-230, vedené ministerstvom kultúry vo veci žiadosti žalobcu o udelenie oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv (ďalej len „oprávnenie"); žiadosť žalobcu bola zo dňa 28.7.2014. Uvedené správne konanie bolo ukončené rozhodnutím ministerstva kultúry č. MK-735/2015-230/1254 zo dňa 20.1.2015 o zastavení konania z dôvodu podľa § 30 ods. 1 písm. d) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok"). V žiadosti o udelenie oprávnenia žalobca najskôr žiadal o udelenie oprávnenia vo vzťahu k bližšie nešpecifikovaným predmetom ochrany - dielam majstrov zvuku, ktoré následne v rámci odstránenia nedostatkov podania, na ktoré bol prvostupňovým správnym orgánom vyzvaný, druhovo vymedzil ako zvukové záznamy. Vzhľadom na uvedené tak zo strany žalobcu došlo k zmene v predmete práv, ku ktorým žalobca žiadal o udelenie oprávnenia, od čoho sa následne odvíjal ďalší procesný postup ministerstva kultúry spočívajúci vo vyzývaní žalobcu na odstránenie nedostatkov podania vo vzťahu k uvedenej zmene. Vzhľadom na povahu deklarovanej činnosti žalobcu (činnosť v prostredí audiovizuálnej a hudobnej oblasti a s touto oblasťou súvisiacej tvorby) mal prvostupňový správny orgán za to, že žalobcovi je zrejmý rozdiel v povahe predmetov ochrany v zmysle autorského zákona, teda autorských diel a zvukových záznamov ako predmetov, ku ktorým sa viažu práva súvisiace s autorským právom. V každej z nasledujúcich výziev adresovaných žalobcovi za účelom odstránenia nedostatkov podania bol žalobca výslovne upozornený, že prvostupňový správny orgán žiada o odstránenie nedostatkov podania vo vzťahu k zvukovým záznamom, čo žalobca nenamietal a sám formuloval nasledujúce podania vo vzťahu k právam výrobcu zvukových záznamov k zvukovým záznamom. Žalobca vo svojich podaniach, ako aj v úvode tohto bodu žaloby uvádzal, že prvopočiatočná akcia v rámci práce majstra zvuku je vyhotovenie zvukového záznamu a jeho následná úprava, resp, spracovanie väčšinou elektronickými prostriedkami. Je teda nepopierateľné, že predmet ochrany, ktorý vzniká činnosťou majstra zvuku je predovšetkým zvukový záznam, ktorého následným spracovaním vznikne nový zvukový záznam. Ako je uvedené v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu č. MK-2348/2015-230/13197 zo dňa 17.9.2015. v zmysle § 11 ods. 1 autorského zákona platí, že predmetom autorského práva je aj nové pôvodné dielo, ktoré vzniklo osobitným tvorivým spracovaním iného diela. V zmysle § 71 ods. 2 Autorského zákona sa ustanovenie § 11 tohto zákona primerane vzťahuje aj na výrobcu zvukového záznamu a jeho zvukový záznam. Je to potrebné vykladať tak, že spracovaním zvukového záznamu nevzniká dielo, ale nový zvukový záznam, ku ktorému vznikajú práva výrobcu zvukového záznamu, kto spracoval pôvodný zvukový záznam. Preto žalovaný odmietal tvrdenie žalobcu, že odmietal vysvetliť účastníkovi konania svoj postoj a trval na tom, aby účastník konania upravil svoju žiadosť na predmet ochrany - zvukový záznam a neidentifikoval špecifikáciu predmetu ochrany účastníka konania ako autorské dielo nevymenované v demonštratívnom výpočte § 7 ods. 1 Autorského zákona - upravený záznam zvuku (konečná podoba ktorého je vždy zvukový záznam). 14. Žalobca nedôvodne namietal aj spôsob vedenia správneho konania č. MK-2348/2015-230, ktorý sa líšil od spôsobu vedenia správneho konania č. MK-2529/2014-230 tým, že nebolo vedené ako proces výziev na odstránenie nedostatkov podania (žiadosti žalobcu o udelenie oprávnenia zo dňa 19.6.2015 a doplnenia žiadosti o udelenie oprávnenia zo dňa 7.7.2015). Uvedené prvostupňový správny orgán odôvodnil v napadnutom rozhodnutí č. MK-2348/2015-230/13197 zo dňa 17.90.2015. V správnom konaní č. k. MK-2348/2015-230 žalobca uviedol, že predmetom práv, na správu ktorých žiada o udelenie oprávnenia je autorské dielo nositeľa práv - majstra zvuku, pričom tvrdil, že až z rozhodnutia o rozklade (rozhodnutie ministra kultúry Slovenskej republiky č. MK-3244/2015-110/18188 zo dňa 26.11.2015) sa dozvedel, že žalovaný považoval vymedzenie druhu diela ako bolo uvedené v podaní zo dňa 13.11.2014 (druh diela - zvukový záznam) za prekvalifikovanie predmetu ochrany. Vzhľadom na už uvedenú oblasť pôsobnosti žalobcu (audiovizuálna, hudobná, prípadne iná umelecká oblasť), mal žalovaný za to, že od žalobcu bolo spravodlivé očakávať, že rozdiel v predmetoch ochrany (dielo a zvukový záznam) v zmysle Autorského zákona mu je zrejmý. Keďže žalobca v žiadosti o udelenie oprávnenia zo dňa 19.6.2015 charakterizoval predmet ochrany ako autorské dielo majstra zvuku (druhovo určené popisom činnosti majstra zvuku), nebola podľa názoru prvostupňového správneho orgánu z dôvodov popísaných v rozhodnutí ministerstva č. MK- 2348/2015-230/13197 zo dňa 17.9.2015 splnená základná požiadavka na vymedzenie predmetu práv, ku ktorým žiadal o udelenie oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv, nakoľko takto určený predmet ochrany ministerstvo kultúry nepovažovalo za osobitný druh predmetu ochrany v zmysle Autorského zákona. Nebolo preto potrebné v tomto konaní postupovať vyzývaním účastníka konania na odstránenie formálnych nedostatkov podania v zmysle § 80 ods. 2,3 a 4 Autorského zákona. 15.Vo vzťahu k povinnosti správneho orgánu v zmysle § 3 ods. 2 Správneho poriadku žalovaný uviedol, že podkladom rozhodnutia v správnom konaní boli doklady predložené účastníkom konania. Podkladom pre konanie o udelenie oprávnenia v zmysle § 80 Autorského zákona je vždy žiadosť účastníka konania podľa § 80 ods. 2 tohto zákona a prílohy k tejto žiadosti podľa § 80 Autorského zákona. Podkladom rozhodnutia v konaní o udelenie oprávnenia teda neboli podklady, ktoré by účastníkovi konania neboli známe. Ako uviedol prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia MK-2341 230/13197 zo dňa 17.09.2015, vo formalizovanom správnom konaní, akým je konanie o udelenie oprávnenia, postupuje správny orgán rovnako v každom jednotlivom prípade, teda rovnako s každým subjektom, ktorý je účastníkom takéhoto správneho konania. Správny orgán používa počas celého obdobia, počas ktorého platia stanovené zákonné podmienky pre rozhodovanie rovnaké postupy všetkým subjektom, čím je naplnená zásada legitímneho očakávania. Nie je v rozpore s u zásadou, ak postup správneho orgánu v dvoch správnych konaniach vo vzťahu k jednému subjektu je identický v tom zmysle, že konanie je vedené ako proces výziev na odstránenie nedostatkov konania, ak takýto postup v druhom konaní z vecného hľadiska nebol odôvodnený. 16. Autorské právo nechráni samotnú činnosť, ale výsledok tejto činnosti, ktorý musí spĺňať zákonom ustanovené požiadavky na dielo, resp. iný predmet ochrany. Autorský zákon neobsahuje definíciu „tvorivej duševnej činnosti". Vychádzajúc z právnej teórie, tvorivú činnosť možno charakterizovať ako činnosť spočívajúcu vo vytvorení nehmotného „výtvoru" s tým, že dosiahnutie tohto výsledku závisí od osobných vlastností tvorcu, bez ktorých by tento výtvor nebol vôbec dosiahnutý. Tvorivá duševná činnosť je pojmovým znakom diela, a teda len jednou z právnych podmienok, ktoré musí dielo ako predmet autorského práva spĺňať. Žalobca v rozklade podanom voči rozhodnutiu č. MK-2348/2015-230/13197 zo dňa 17.9.2015 tvrdil, že „účelom autorského zákona je rozhodne chrániť aj tvorivú duševnú činnosť, nie len výsledok duševnej tvorivej činnosti", a že [...] „je zrejmé, že výsledkom tvorivej činnosti nemôže byť nič iné ako dielo a že inou ako tvorivou duševnou činnosťou nemožno dôjsť k vytvoreniu výsledku, ktorým by bolo dielo alebo iný predmet ochrany v zmysle AZ". Ministerstvo kultúry reagovalo, že uvedené tvrdenie žalobcu je sporné z dôvodu, že výsledkom tvorivej činnosti môžu byť aj predmety práva priemyselného vlastníctva (napr. vynálezy). Rovnako výsledkom tvorivej duševnej činnosti môže byť aj napr. myšlienka, systém, metóda, koncept, ktoré nepožívajú autorskoprávnu ochranu. Uvedeným tvrdením žalovaný neprirovnával činnosť majstrov zvuku k myšlienke ani ju nebagatelizoval, len poukázal na nesprávnosť tvrdení žalobcu vo vzťahu k ponímaniu tvorivej duševnej činnosti. Vo vzťahu k povahe výsledkov činnosti majstrov zvuku v rozhodnutí č. MK- 2348/2015-230/13197 zo dňa 17.9.2015 ako aj v rozhodnutí o rozklade č. MK-3244/2015-110/18188 zo dňa 26.11.2015 bol konštatovaný a obšírne odôvodnený právny názor, v zmysle ktorého výsledkom činnosti majstra zvuku nie je samostatné dielo, ako nový druh diela, odlišný od druhov diela príkladmo vymenovaných v Autorskom zákone, ako aj v § 3 nového Autorského zákona (zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon, ktorý nadobudol účinnosť 1.1.2016). Výsledkom takejto činnosti však môže byť spoluautorský podiel majstra zvuku na inom diele, predovšetkým diele audiovizuálnom. Zároveň v oblasti hudobnej tvorby, kde činnosť majstra zvuku prekročí vklad technický a dosiahne určitú mieru tvorivosti, môže byť jej výsledkom vytvorenie diela, avšak vzhľadom na použité prostriedky a postupy bude týmto výsledkom dielo hudobné. V oblasti hudobnej tvorby majster zvuku môže by autorom samostatného diela, avšak nepôjde o nový druh diela (dielo majstra zvuku sui generis), ale o dielo hudobné. 17. Vo vzťahu k udeleniu oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv Ministerstvom kultúry Českej republiky organizácii kolektívnej správy OÁZA, Ochranná asociace zvukařů - autorú a najmä k záveru, ktorý v tejto časti žaloby uvádzal žalobca, je potrebné upriamiť pozornosť na časť odôvodnenia rozhodnutia Ministerstva kultúry Českej republiky, ktoré žalobca cituje, a to že „vykonané dôkazy nevylúčili ba dokonca pripustili možnosť, že aj v oblasti čisto zvukovej (auditívnej) môžu vznikať také výsledky tvorivej činnosti majstra zvuku, ktoré sú jedinečnými výtvormi spĺňajúcimi znaky autorského diela v zmysle § 2 ods. 1 Autorského zákona, bez toho aby sa pritom jednalo o dielo hudobné alebo umelecký výkon. " Z uvedeného vyplýva, že česky správny orgán v danej veci rozhodol o udelení oprávnenia na základe pripustenia určitej možnosti, avšak nie jednoznačnosti. Ministerstvo kultúry sa nestotožňuje s rozhodnutím Ministerstva kultúry Českej republiky v danej veci. O pochybnostiach o autorskoprávnej povahe výsledkov činnosti majstrov zvuku svedčia aj opakované súdne a správne konania vedené s organizáciou kolektívnej správy práv OÁZA v Českej republike, ako aj názory významných predstaviteľov českej akademickej obce (napr. viď Telec, Tůma, Autorský zákon. Komentár. 1. vydaní. Praha: C.H.Beck, 2007, str. 785 „Možno pochybovať aj o účelnosti kolektívnej správy v prípade autorských práv zvukárov. Výkony zvukárov (napr. zvukový mastering, samplovame) sú spravidla povahy technickej alebo remeselnej, alebo ide o spracovanie diel hudobných (výnimočne môže ísť o spoluautorský príspevok do diela hudobného). To však nič nemení na tom, že samotná práca so zvukmi spadá mimo kategóriu umenia a výsledky tejto činnosti nemôžu používať ochranu podľa Autorského zákona. V rozhodnutí č. MK-2348/2015-230/13197 zo dňa 17.9.2015, ako aj v rozhodnutí č. MK-3244/2015-110/18188 zo dňa 26.11.2015 bol konštatovaný právny názor, že výsledkom činnosti majstra zvuku, ak je táto činnosť tvorivá, je tvorivý podiel majstra zvuku na inom diele (predovšetkým diele audiovizuálnom) alebo v určitých prípadoch môže byť výsledkom činnosti majstra zvuku dielo hudobné. Ak sa majster zvuku spoluautorsky podieľa na vytvorení audiovizuálneho diela, môže byť považovaný za spoluautora tohto diela. Práva autorov audiovizuálnych diel zastupuje v súčasnosti v Slovenskej republike organizácia kolektívnej správy LITA, autorská spoločnosť a SAPA, Slovenská asociácia producentov v audiovízii. V prípade vytvorenia hudobného diela môže byť majster zvuku vo vzťahu k ním vytvoreným hudobným dielam zastupovaný organizáciou kolektívnej správy SOZA. V zmysle § 81 ods. l písm. b) Autorského zákona je organizácia kolektívnej správy povinná prevziať za zvyčajných podmienok zastúpenie každého nositeľa práv pri výkone jeho práva, ak o to požiada a preukáže, že predmet ochrany bol príslušne použitý. Vzhľadom na právny názor žalovaného týkajúci sa povahy výsledku činnosti majstra zvuku je teda irelevantné tvrdenie žalobcu, že žiadna z existujúcich organizácií kolektívnej správy nemá zverejnené dokumenty na správu práv majstrov zvuku a nevyberá pre nich žiadne odmeny, resp., že existujúce organizácie kolektívnej správy sa žiadnym spôsobom nepričinili o autorskoprávnu ochranu majstrov zvuku. 18. V zmysle § 21 ods. 1 prvá veta Správneho poriadku, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak kto ustanovuje osobitný zákon. Vzhľadom na povahu správneho konania o udelenie oprávnenia žalovaný vedie takéto správne konanie v každom prípade ako konanie písomné, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že podkladom pre rozhodnutie v takomto konaní je žiadosť žiadateľa o udelenie oprávnenia a prílohy k tejto žiadosti. Ústne pojednávanie nariadi správny orgán predovšetkým vtedy, keď to bude nevyhnutné na splnenie účelu konania a pre uplatnenie práv účastníkov konania. Spravidla to bude vhodné v prípade protichodných záujmov viacerých účastníkov konania, alebo keď je potrebné vypočúvať svedkov prípadne vykonávať iné dôkazy. Ministerstvo kultúry má za to, že v prípade správneho konania o udelenie oprávnenia nebol dôvod na nariadenie ústneho pojednávania. Okrem toho žalobca nežiadal o nariadenie ústneho pojednávania, ale o neformálne osobné stretnutie, resp. telefonickú alebo e-mailovú komunikáciu za týmto účelom, čo prvostupňový správny orgán vyhodnotil ako neprípustné vzhľadom na dodržiavanie zásad správneho konania. Pokiaľ ide o ustanovenie znalca, resp. vyhotovenie znaleckého posudku, žalovaný má za to, že doklady, ktoré sú súčasťou spisu, ako aj skutočnosti známe žalovanému z úradnej činnosti poskytli dostatočný obraz o povahe činnosti majstrov zvuku, a teda nedošlo k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu. Okrem toho ministerstvo kultúry zastáva názor, že to, či sú v konkrétnom prípade splnené pojmové znaky diela v zmysle Autorského zákona, je otázkou právnou, a tak je táto otázka sama o sebe vylúčená z odborného posúdenia. Správny orgán sa dostatočne vysporiadal s predloženým znaleckým posudkom č. 032006 na str. 5 a 6 odôvodnenia rozhodnutia o rozklade č. MK-3244/2015-110/18188, ktorý ako dôkaz žalobca predložil spolu s podaným rozkladom voči rozhodnutiu žalovaného č. MK-2348/2015-230/13197 zo dňa 17.09.2015. Posudok sa venoval činnosti majstrov zvuku v oblasti audiovizuálne tvorby a hudobnej tvorby. V tom smere bol posudok v súlade s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu, v ktorom sa uvádzalo, že práca majstrov zvuku prichádza na rad spravidla v postprodukčnom procese tvorby hudobných, či audiovizuálnych diel. V rozklade voči rozhodnutiu č. MK-2348/2015-230/13197 zo dňa 17.09.2015 žalobca vykonanie dôkazu formou vyhotovenia znaleckého posudku nenavrhol. 19. Žalovaný ďalej poukázal na rozhodnutie č. MK-3244/2015-110/18188 zo dňa 26.11.2015, v ktorom bolo vyslovené: ..Opis činnosti majstra zvuku na účely posúdenia, či výsledkom takejto činnosti môže byť dielo v zmysle AZ spĺňajúce zákonné pojmové znaky diela, ktoré tak následne môže byť spôsobilé požívať autorskoprávnu ochranu, malo ministerstvo k dispozícii z predchádzajúcich správnych konaní s účastníkom konania, a to z konania č. MK - 1383/2007-70 a konania č. MK-735/2015-230. Po posúdení uvedených podkladov poskytnutých ministerstvu účastníkom konania v správnom konaní, ako aj ďalších skutočností známych správnemu orpánu z úradnej činnosti, ministerstvo dospelo k záverom uvedeným v rozhodnutí č. MK-2348/2015-230/13197 zo dňa 17.9.2015." K uvedenému konštatoval, že žalobcovi boli známe všetky doklady, ktoré boli podkladom rozhodnutia v správnom konaní. Opis činnosti majstrov zvuku, ktorý malo ministerstvo kultúry k dispozícii zo správneho konania č. MK-1383/2007-70 bol len jedným z podkladov rozhodnutia a rovnako bol žalobcovi známy. Ako vyplynulo z prvostupňového rozhodnutia č. MK-2348/2015-230/13197 zo dňa 17.9.2015, prístup k činnosti majstrov zvuku v krajinách Európskej únie je taký, že z hľadiska autorskoprávnej ochrany výsledkov ich činnosti, tieto buď nepožívajú autorskoprávnu ochranu, prípadne sú majstri zvuku považovaní za spoluautorov (audiovizuálnych diel, resp. hudobných diel). Z toho dôvodu neexistujú ani v týchto krajinách Európskej únie, s výnimkou Českej republiky, samostatné organizácie kolektívnej správy práv spravujúce práva osobitne majstrov zvuku. K uvedenému záveru žalovaný dospel na základe poznatkov získaných priamo od zástupcov niektorých členských krajín Európskej únie, pôsobiacich v autorskoprávnej oblasti, s ktorými prichádza do kontaktu v rámci svojej úradnej činnosti, teda ide o skutočnosti známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Žalobca poukazoval na judikatúru niektorých krajín, ako aj na konkrétnu organizáciu kolektívnej správy (KOPIOSTO), ale nijako nepreukázal, že majstri zvuku sú v zmysle uvedenej judikatúry považovaní za autorov zvláštnych diel majstrov zvuku, resp. či sú ako autori takýchto diel zastupovaní organizáciou kolektívnej správy práv. Žalobca uvádzal, že v Nemecku v roku 2014 v rámci dohody autorských profesií na rozdelenie odmien v oblasti prehrávania audiovizuálnych diel bol majstrom zvuku vyčlenený podiel z odmien. To však nepreukazuje, že tento podiel z odmien bol majstrom zvuku priznaný ako autorom diel sui generis a nie napr. ako spoluautorom audiovizuálnych diel. Podobne priznanie dostatočnej tvorivosti tzv. "Jinglu" talianskou judikatúrou, ktorý je aj v Slovenskej republike považovaný za hudobné dielo (a práva ku ktorému sú kolektívne spravované organizáciou kolektívnej správy SOZA, Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam), nijako nepreukazuje skutočnosť, že dielom majstra zvuku je zvláštny druh diela. Žalovaný v napádaných rozhodnutiach nepopieral tvorivosť majstra zvuku pri výkone jeho činnosti, ale povahu výsledku takejto činnosti. V zmysle § 61 ods. 2 Správneho poriadku o rozklade rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy na základe návrhu nim ustanovenej osobitnej komisie. V zmysle § 4 ods. 1 zákona 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov ministerstvo riadi a za jeho činnosť zodpovedá minister. Z toho vyplýva, že vedúcim ústredného orgánu štátnej správy, ktorý je v zmysle § 61 ods. 2 správneho poriadku oprávnený rozhodnúť o rozklade, je minister. Kompetenciu rozhodovať o rozklade správny poriadok zveruje vedúcemu ústredného orgánu štátnej správy, v tomto prípade ministrovi. Ide v podstate o osobitný prípad funkčnej príslušnosti, pretože rozhodovanie v prvom i druhom stupni sa uskutočňuje na správnom orgáne toho istého stupňa. Absenciu devolutívneho účinku rozkladu eliminuje povinnosť prejednať rozklad pred vydaním druhostupňového rozhodnutia v osobitnej komisii zriadenej vedúcim ústredného orgánu štátnej správy. Žalobca preto nesprávne žiadal o zrušenie rozhodnutia ministerstva č. MK-3244/2015-110/18188 zo dňa 16.11.2015, keďže uvedené rozhodnutie je rozhodnutím ministra kultúry SR. IV. Pojednávanie 20. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný § 9 ods. 1 SSP nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 SSP dňa 11.10.2017 a dňa 15.11.2017 v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a v prítomnosti povereného zástupcu žalovaného. 21. Žalobca pred súdom uviedol, že trvá na podanej žalobe, žiada aby súd zrušil rozhodnutia žalovaného vydané v oboch stupňoch a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Taktiež zotrval aj na svojich námietkach uvedených v podanej žalobe. Od roku 2014 sa žalobca snaží o získanie oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv autorov; v iných krajinách takáto správa bežne funguje. Pokiaľ sa správny orgán nestotožnil so skutočnosťou, že predmet činnosti majstrov zvuku je autorským dielom, tak v administratívnom konaní boli správnemu orgánu predložené dôkazy o tom, že uvedená činnosť je svojou povahou výsledkom tvorivej činnosti a ako taká je spôsobilá pre kolektívnu správu, ktorá bola predmetom žiadosti. Pre prípad zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia aby v odôvodnení svojho rozsudku by súd usmernil správny orgán v tom smere ako postupovať s ohľadom na zmenu zákonnej úpravy (Autorský zákon), kedy nová právna úprava ustanovuje iné náležitosti predmetnej žiadosti ako právna úprava staršia a to z dôvodu, aby správny orgán do budúcnosti nezvolil procesný postup - ktorý by pri prípadnom preskúmaní považoval za nezákonný. Znalecké dokazovanie by mal vykonať správny orgán, vychádzajúc zo zásady materiálnej pravdy mal správny orgán posúdiť žiadosť žalobcu, či z tejto žiadosti dostatočne vyplýva potreba kolektívnej správy práv a či je správnemu orgánu známa povaha predmetného diela z hľadiska autorsko-právnej ochrany. Pokiaľ správny orgán nemal zo žiadosti a z podkladov predložených žalobcom dostatočne zistené skutočnosti, mal nariadiť znalecké odkazovanie, resp. tak mal urobiť, pokiaľ nemienil toto zisťovať priamo žalobcu dopytom. 22. Zástupkyňa žalovaného pred súdom uviedla, že žalobu považuje za nedôvodnú a žiada ju zamietnuť. Poukázala na písomné vyjadrenie k žalobe, pričom nepovažovala za potrebné ďalej sa vyjadrovať k argumentom žalobcu, ktoré sa nachádzajú v stanovisku. V. Relevantné právne predpisy 23. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 24. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (ďalej len AZ) účinného do 31.12.2015, predmetom autorského práva je literárne a iné umelecké dielo a vedecké dielo, ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora, najmä a) slovesné dielo a počítačový program, b) ústne podané, predvedené alebo inak vykonané slovesné dielo, najmä prejav a prednáška, c) divadelné dielo, predovšetkým dramatické dielo, hudobnodramatické dielo, pantomimické dielo a choreografické dielo, ako aj iné dielo vytvorené na zverejnenie, d) hudobné dielo s textom alebo bez textu, e) audiovizuálne dielo, predovšetkým filmové dielo, f) maľba, kresba, náčrt, ilustrácia, socha a iné dielo výtvarného umenia, g) fotografické dielo, h) architektonické dielo, predovšetkým dielo stavebnej architektúry a urbanizmu, dielo záhradnej a interiérovej architektúry a dielo stavebného dizajnu, i) dielo úžitkového umenia, j) kartografické dielo v analógovej alebo v inej forme. 25. Podľa § 11 ods. 1 AZ, predmetom autorského práva je aj nové pôvodné dielo, ktoré vzniklo osobitným tvorivým spracovaním iného diela. 26. Podľa § 80 ods. 1 AZ, o udelení oprávnenia na výkon kolektívnej správy (ďalej len „oprávnenie“) rozhoduje Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) na základe písomnej žiadosti právnickej osoby (ďalej len „žiadateľ “). 27. Podľa § 80 ods. 2 AZ, písomná žiadosť obsahuje a) názov, sídlo, identifikačné číslo, ak bolo pridelené, a označenie štatutárneho orgánu žiadateľa, meno a priezvisko a trvalý pobyt osoby, ktorá je štatutárnym orgánom, alebo osôb, ktoré sú jeho členmi, b) vymedzenie práv, ktoré majú byť kolektívne spravované, c) vymedzenie predmetu práv podľa písmena b), alebo ak ide o diela, vymedzenie ich druhu, d) prílohy podľa odsekov 3 a 4. 28. Podľa § 80 ods. 7 AZ, Ministerstvo udelí oprávnenie žiadateľovi, a) ktorého žiadosť o udelenie oprávnenia spĺňa náležitosti podľa odseku 2, b) ktorý žiada o oprávnenie k právam a k takému predmetu týchto práv, a ak ide o diela, k takému ich druhu, kde je ich kolektívny výkon účelný, c) ktorý spĺňa predpoklady na zabezpečenie riadneho a účelného výkonu kolektívnej správy. 29. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 30. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. VI. Posúdenie veci správnym súdom 31. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je v medziach žalobných dôvodov posúdiť, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náležitosti a že ho vydal orgán na to príslušný, pričom postupoval v medziach zákonom stanoveného postupu. 32. Autorské právo poskytuje právnu ochranu subjektívnym právam a právom chráneným záujmom fyzických aj právnických osôb v súvislosti s vytvorením a používaním autorských diel a iných predmetov autorskoprávnej ochrany. Tieto subjektívne práva môžu byť majetkovej alebo osobnostnej povahy. Predmetom autorskoprávneho vzťahu je autorské dielo. § 7 ods. 1 Autorského zákona exemplifikatívne uvádza jednotlivé druhy diel. Nie však každý výtvor ľudskej činnosti možno nazvať autorským dielom. Musí ísť o dielo literárne, iné umelecké alebo vedecké, ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora. Okrem toho musí byť vyjadrené vo forme vnímateľnej ľudskými zmyslami; tento okamih vyjadrenia diela je zároveň okamihom vzniku autorského práva k dielu. Z uvedeného možno vyvodiť tri základné pojmové charakteristiky (znaky), ktoré musí dielo kumulatívne splniť na to, aby mohlo byť predmetom autorskoprávnej ochrany. Z hľadiska právnej teórie možno hovoriť o tzv. pozitívnom vymedzení diela. 1. je nevyhnutné, aby dielo malo literárny, iný umelecký alebo vedecký charakter. Citovaná právna úprava (zákon č. 618/2003 Z. z.) vymedzila dva druhy diel, a to umelecké (vrátane literárnych), ktoré sú spravidla spôsobilé pôsobiť na estetické cítenie jednotlivcov, a diela vedecké, ktoré sú špecifické svojím obsahom, formou, jazykovým štýlom a použitými vedeckými metódami. 2. dielo musí byť vyjadrené v podobe vnímateľnej ľudskými zmyslami. Autorské právo k dielu vzniká momentom, keď je dielo vyjadrené v podobe vnímateľnej ľudskými zmyslami bez ohľadu na jeho obsah, kvalitu, účel, podobu alebo formu vyjadrenia. Teda právna ochrana sa neposkytuje tvorivým myšlienkam autora, ktoré sú ešte len súčasťou jeho vnútornej duševnej sféry. 3. existuje vlastná tvorivá duševná činnosť autora diela. 33. Autorský zákon č. 618/2003 Z. z. nedefinoval pojem tvorivosť, avšak už zo samotného pojmu tvorivosť vyplýva, že pôjde o činnosť novú, jedinečnú a neopakovateľnú, vlastnú iba konkrétnej fyzickej osobe - autorovi. Tvorivá duševná činnosť ako pojmový znak diela je jednou z právnych podmienok, ktoré musí dielo ako premet autorského práva spĺňať. Citované ustanovenie § 80 Autorského zákona upravuje hmotnoprávne a procesné podmienky na získanie oprávnenia vykonávať kolektívnu správu autorských práv. Ustanovenie upravuje podstatné náležitosti žiadosti o udelenie oprávnenia na výkon kolektívnej správy, ako aj postup ministerstva pri udelení oprávnenia na výkon kolektívnej správy žiadateľovi. Oprávnenie sa udeľuje v správnom konaní a na jeho udelenie nie je právny nárok. Ustanovenie § 80 ods. 2 AZ upravuje náležitosti, ktoré má žiadosť o výkon kolektívnej správy práv obsahovať. Okrem identifikačných údajov právnickej osoby, ktorá žiada o oprávnenie, a údajov o jej štatutárnom orgáne je potrebné v žiadosti vymedziť jednak výhradné majetkové práva, ktoré bude žiadateľ spravovať. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobca podal dňa 23.06.2015 žiadosť ma Ministerstvo kultúry SR o udelenie oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv podľa § 80 a nasl. zákona č. 618/2003 Z. z. Žalobca ako žiadateľ žiadal o udelenie kolektívnej správy práv nositeľov práv - zvukárov (ďalej len „autor"), k výsledkom ich tvorivej činnosti - spracovaným zvukovým záznamom (ďalej len „dielo") tak ako boli vymedzené v bode II. žiadosti. V prípade, že by mal správny orgán zato, že žiadateľ nespĺňa všetky zákonom stanovené predpoklady na výkon kolektívnej správy práv uvedených v písm. a) - e), žiadal správny orgán, aby mu udelil oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv v užšom rozsahu ako rozsahu písm. a) - e), avšak aby v uvedenom prípade podrobne zdôvodnil, prečo neudelil žiadateľovi oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv v zvyšnom požadovanom rozsahu. Popis druhu diela bol vymedzený v bode I. žiadosti s tým, že diela majstrov zvuku vznikajú ako výsledok tvorivej činnosti autora, ktorý vyhotovuje miešaniny z jednotlivých zdrojov zvuku, vzájomne ich vyvažuje, koriguje, prípadne ich inak elektronicky spracúva. Výsledky tejto tvorivej činnosti sú ďalej využívané buď ako samostatné dielo, alebo ako súčasť iného diela, napr. audiovizuálneho diela. Prvopočiatočná akcia je vyhotovenie zvukového záznamu a jeho úprava väčšinou elektronickými prostriedkami. V doplnení žiadosti zo dňa 07.07.2015 upravil rozsah požadovaných práv. Správny súd zastáva názor, že vo vzťahu k povahe činnosti majstrov zvuku v rozhodnutí správneho orgánu č. MK-2348/2015-230/13197 zo dňa 17.09.2015, ako aj v rozhodnutí ministra o rozklade č. MK-3244/2015-110/18188 z 26.11.2015 bol vyslovený a náležite zdôvodnený právny názor, na základe ktorého výsledkom činnosti majstra zvuku nie je samostatné dielo ako nový druh diela. A ak je výsledkom činnosti majstra zvuku zvukový záznam, ide o osobitný predmet ochrany podľa Autorského zákona (§ 5 ods. 25 AZ, pričom ustanovenie § 11 AZ sa primerane vzťahuje aj na výrobcu zvukového záznamu a jeho zvukový záznam). Resp. výsledkom činnosti majstra zvuku môže byť kompozícia hudby k audiovizuálnemu dielu, kedy sa majster zvuku považuje za spoluautora audiovizuálneho diela. A teda ak v oblasti hudobnej tvorby, kde činnosť majstra zvuku prekročí vklad technický a dosiahne určitú mieru tvorivosti, môže byť jej výsledkom vytvorenie diela, ale vzhľadom na použité prostriedky a postupy bude týmto výsledkom dielo hudobné (porovnateľná činnosť s činnosťou hudobného skladateľa). 34. Nebolo možné akceptovať ani procesnú námietku žalobcu, že správny orgán postupoval v rozpore so zásadou upravenou v § 3 ods. 2 Správneho poriadku. Zásada aktívnej súčinnosti účastníkov konania a správneho orgánu vychádza z koncepcie, že účastník konania je aktívnym činiteľom tohto procesu, a nie iba pasívnym objektom činnosti správnych orgánov. Premietnutie tejto zásady do správneho konania sa prejavuje v tom, že v celom priebehu konania sa ráta s aktívnou spoluúčasťou účastníka konania. Správny poriadok ukladá správnym orgánom vytvárať pre takúto spoluúčasť optimálne podmienky. Aktívnemu uplatňovaniu zásady súčinnosti účastníkov konania má napomôcť aj povinnosť správnych orgánov poskytovať účastníkom pomoc a poučenie, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Ide najmä o poučenie o procesných právach príslušných subjektov konania, ktoré im patria, a o tom, aké dôsledky má vykonanie alebo nevykonanie určitých procesných úkonov. Správny súd nezistil žiadny nezákonný procesný postup žalovaného s tým, že podkladom pre jeho rozhodnutie boli práve doklady predložené žiadateľom (žalobcom) tak ako to upravuje § 80 Autorského zákona. Súčinnosť správneho orgánu nemožno vykladať tým spôsobom, že by mal správny orgán stanovenú povinnosť „napomáhať“ žiadateľovi pri formulácii vymedzenia predmetu ochrany práv, ku ktorým žiada udelenie oprávnenia na výkon kolektívnej správy. Uvedený vyplýva aj z osobitosti tohto konania, ktoré je formalizované. Zisťovanie podkladov pre rozhodnutie patrí k ťažiskovým činnostiam orgánov verejnej správy v správnom konaní. Výsledky tohto procesu slúžia ako podklad na vydanie rozhodnutia. Požiadavka zákona čo najúplnejšie a najpresnejšie zistiť skutočný stav veci je procesným vyjadrením zásady materiálnej pravdy (§ 3 ods. 4). V nadväznosti na námietku žalobcu ohľadne nevykonania znaleckého dokazovania správny súd uvádza, že pri zisťovaní podkladov pre rozhodnutie sa správny orgán spravidla obmedzí na posúdenie predložených podkladov a ich podradenie pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy. Podobne ako iné procesné predpisy aj správny poriadok pozná inštitút znaleckého dokazovania. Znalca ustanovuje správny orgán podľa § 36 Správneho poriadku na účely posúdenia odborných otázok dôležitých pre správne konanie. Znalca ustanoví správny orgán spravidla vtedy, ak určité skutočnosti nemôže posúdiť sám, alebo ak by to nebolo vhodné alebo možné. V predmetnom správnom konaní o žiadosti žalovaný posudzoval splnenie pojmových znakov diela podľa Autorského zákona tak, ako bol popis druhu diela vymedzený v žiadosti, čiže otázku právnu. 35. Úlohou súdu v správnom súdnictve je kontrola zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, a nie nahrádzať rozhodovaciu činnosť správneho orgánu, k čomu by došlo, pokiaľ by súd dopĺňal vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia správneho orgánu podstatným spôsobom, pretože a priori povinnosťou správneho orgánu bolo náležite odôvodniť svoje rozhodnutie v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku, čo v danom prípade splnené bolo. Súd sa v právne relevantných častiach stotožnil s argumentáciou žalovaného obsiahnutou v odôvodnení jeho rozhodnutia s tým, že nepovažoval za nevyhnutné, všetky argumenty duplicitne a detailne uvádzať. Je toho názoru, že správny orgán pre potreby vyslovených záverov dostatočne zistil skutkový stav veci a tento po právnej stránke správne posúdil. Žalovaný svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobcu. Vyššie uvedené sa podľa názoru súdu v celom rozsahu vzťahuje aj na prvostupňové rozhodnutie žalovaného. Preto dospel k záveru, že neexistuje niektorý zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného a teda žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 36. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s §175 ods.1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 37. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).