Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/35/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200287 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016200287.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Zuzany Mališovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, Tulčík 310, IČO: 31 303 862, právne zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, 042 83 Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, za účasti: L. V., B. X, XXX XX B., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: OU-BA- OOP3-2015/105891-NMT zo dňa 15.12.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobcovi a pribratému účastníkovi súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 05.08.2014 L. V. ako vlastníčka existujúceho hausbótu požiadala Okresný úrad Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie, o vydanie súhlasu so státím plávajúceho zariadenia č. SK-X-XXXXX umiestneného na polohe č. XXX na Jarovskom ramene rieky Dunaj, podľa § 68 písm. w) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoPK“). 2. Orgán štátnej správy ochrany prírody okresu v pôsobnosti Okresného úradu Bratislava (ďalej „OÚ BA“) zverejnil na svojej internetovej stránke informáciu o začatí správneho konania s poukazom na § 82 ods. 7 ZoPK. 3. V stanovenej lehote potvrdilo záujem byť účastníkom tohto správneho konania podľa § 82 ods. 3 štvrtej vety ZoPK Lesoochranárske zoskupenie VLK, ktorého predmetom činnosti je ochrana prírody a krajiny. 4. Žiadateľka k podaniu priložila plán vyviazania plávajúceho zariadenia, zákres s miestom státia plávajúceho zariadenia, vyjadrenie vlastníka priľahlého pozemku (Vodohospodárska výstavba, š.p.), vyjadrenie správcu vodného toku (Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., OZ Bratislava). 5. Správca vodného toku Dunaj, Slovenský vodohospodársky podnik, a.s. v stanovisku č. 10385-210/2014-Ge zo dňa 11.07.2014 súhlasil s umiestnením plávajúceho zariadenia na polohe č. XXX Jarovského ramena vodného toku Dunaj. 6. Na podnet správneho orgánu vydala k predmetu konania stanovisko Štátna ochrana prírody SR, Regionálne centrum ochrany prírody v Bratislave, podľa ktorého po výzve správneho orgánu a rozhodnutí o prerušení konania žiadateľka k svojmu podaniu doplnila odborné stanovisko orgánu ochrany prírody okresného úradu v sídle kraja v pôsobnosti Okresného úradu Bratislava, vydané listom zn. OU-BA-OSZP1-2015/7767-KTP zo dňa 12.01.2015 podľa § 28 ods. 4 ZoPK k „Projektu posúdenia nepriaznivých vplyvov plávajúcich zariadení v Jarovskom ramene Dunaja, r. km 1 855,00 na integritu územia“. Z tohto stanoviska vyplýva, že navrhovaná činnosť - umiestnenie 226 plávajúcich zariadení na Jarovskom ramene rieky Dunaj, ktoré je súčasťou SKCHVU 007 Dunajské luhy, nebude mať pravdepodobne vplyv na predmet ochrany uvedeného územia NATURA 2000 pri dodržaní stanovených podmienok (zabezpečiť pravidelný odvoz odpadov; do dvoch rokov zabezpečiť vybavenie všetkých hausbótov septikmi a zabezpečiť pravidelný odvoz odpadu z nich; parkovať len na okraji spevnenej cesty, vedľa hausbótu, a nie v trávnatom poraste; neexpandovať na cudzie pozemky; odstrániť nelegálne vytvorené prístupové cesty, sedenia mimo plochy hausbótov, rôzne prístrešky, ohniská, skládky dreva a pod.; do vegetačného obdobia odstrániť všetky vysadené nepôvodné druhy drevín a rastlín a prípadnú výsadbu realizovať len na základe konzultácie so Štátnou ochranou prírody SR, Regionálnym centrom ochrany prírody v Bratislave). Pri dodržaní zadefinovaných podmienok ŠOP SR BA uvedenú činnosť nepovažuje za zásah, ktorý môže spôsobiť podstatné zmeny v biologickej rozmanitosti, štruktúre a vo funkcii ekosystémov. Podkladom tohto odborného stanoviska orgánu ochrany prírody kraja bolo aj stanovisko ŠOP SR v Banskej Bystrici podané listom č. ŠOP SR/4563/2014 zo dňa 04.12.2014. 7. V záujme objasnenia veci orgán ochrany prírody OÚ BA nariadil vo veci ústne pojednávanie spojené s miestnou obhliadkou určené na deň 22.09.2015 s tým, že na pojednávaní a obhliadke na mieste samom konajúci správny orgán nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že pri prevádzke plávajúceho zariadenia na polohe č. XXX a v jeho bezprostrednom okolí by boli vykonávané také činnosti, ktoré by poškodzovali chránené časti prírody a krajiny alebo inak sa dotkli záujmov chránených zákonom alebo predpismi vydanými na jeho základe. 8. Vzhľadom na to, že pojednávania a miestnej obhliadky sa nezúčastnili všetky prizvané subjekty, orgán ochrany prírody so zisteniami z uvedeného konania a podkladmi rozhodnutia oboznámil účastníkov konania listom zo dňa 06.10.2015, dal možnosť v určenej lehote vyjadriť svoje námietky a pripomienky k podkladom rozhodnutia s tým, že k podkladu rozhodnutia doručilo v určenej lehote svoje stanovisko Lesoochranárske združenie VLK, ktoré opätovne vyjadrilo nesúhlas s vydaním súhlasu na státie plávajúceho zariadenia umiestneného na polohe č. XXX v Jarovskom ramene rieky Dunaj. Svoj nesúhlas zdôvodnilo tým, že umiestnenie plávajúcich zariadení je v rozpore so záujmami ochrany prírody v danom území a udelenie súhlasu nie je v záujme ochrany biotopov európskeho alebo národného významu a ani v záujme ochrany chránených druhov. Tieto svoje tvrdenia LZ VLK žiadnymi dôkazmi nepodporil. 9. Okresný úrad Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie ako orgán štátnej správy ochrany prírody a krajiny rozhodnutím č. OU-BA-OSZP3-2015/8320-13/POS dňa 23.10.2015 vydal súhlas podľa § 68 písm. w) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, prevádzkovateľovi plávajúceho zariadenia p. L. V., B. X, B., na státie plávajúceho zariadenia „hausbót“ č. SK-X-XXXXX umiestneného v Jarovskom ramene rieky Dunaj na polohe č. XXX, vyviazaného na pozemku C-KN s parc. č. XXX/XXX v k. ú. P. a súčasne stanovil podľa § 82 ods. 12 ZoPK podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny tak, ako sú uvedené pod bodom 1 - 7 výrokovej časti tohto rozhodnutia. Súhlas na státie plávajúceho zariadenia vydal na dobu určitú, a to na čas od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia do 03.10.2018. 10. V prvostupňovom rozhodnutí správny orgán na základe podkladov rozhodnutia, platného právneho stavu a dokumentácie ochrany prírody a krajiny konštatoval, že plávajúce zariadenie je umiestnené na pozemku s parc. č. XXX/XXX, druh pozemku „vodné plochy“, nachádzajúce sa v k. ú. P. mimo zastavaného územia obce a v území s prvým stupňom ochrany podľa § 12 ZoPK, kde sa uplatňujú ustanovenia o všeobecnej ochrane prírody a krajiny podľa druhej časti a zákona. Vyväzovacie prvky sú umiestnené na parc. č. XXX/XXX, druh pozemku „ostatné plochy“, nachádzajúcom sa v k. ú. P., mimo zastavaného územia obce, ktoré je súčasťou súvislej európskej sústavy chránených území (Natura 2000) v Chránenom vtáčom území Dunajské luhy SKCHVU007. Státie plávajúceho zariadenia, ani žiadna činnosť spojená s prevádzkou tohto zariadenia na polohe č. XXX nie je v danom území zákonom alebo vyhláškou MŽP SR č. 440/2008 Z. z., ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Dunajské luhy v znení neskorších predpisov, zakázaná. 11. Uviedol, že podľa Regionálneho územného systému ekologickej stability mesta Bratislavy sa poloha č. XXX na Jarovskom ramene rieky Dunaj nachádza v nadregionálnom biocentre Bratislavské luhy, ktorého funkčnosť však nie je státím predmetného plávajúceho zariadenia negatívne ovplyvnená. 12. V zákonnej lehote sa žalobca odvolal s tým, že rozhodnutie o vydaní súhlasu na státie plávajúceho zariadenia považoval za neodôvodnené a podľa názoru žalobcu nie je v záujme ochrany prírody a krajiny v danom území. Vyslovil názor, že z pohľadu ochrany biodiverzity a ochrany životného prostredia je udelenie súhlasu neodôvodneným zásahom do biotopov chránených druhov. Navrhol, aby odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zrušil alebo zmenil tak, aby nebol žiadateľovi súhlas vydaný. 13. Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie ako odvolací orgán rozhodnutím č. OU-BA-OOP3-2015/105891-NMT zo dňa 15.12.2015 potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu, OSŽP č. OU-BA-OSZP3-2015/8320-13/POS zo dňa 23.10.2015 a odvolanie žalobcu zamietol. Žalovaný mal za to, že z celého odôvodnenia vydaného rozhodnutia je zrejmé, že žiadne záujmy ochrany prírody chránené zákonom o ochrane prírody a krajiny alebo všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho vykonanie, alebo nesplnenie podmienok, ktoré môžu byť dôvodom na zamietnutie žiadosti o vydanie súhlasu podľa § 82 ods. 11 ZoPK, v konaní zistené neboli. Žalovaný zároveň poukázal na skutočnosť, že v odvolacom konaní neboli vznesené žiadne nové skutočnosti, návrhy ani nové podnety, ktoré by neboli známe prvostupňovému orgánu pred vydaním rozhodnutia vo veci a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom. II. Žaloba 14. Žalobca sa včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.02.2016 domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP3-2015/105891-NMT zo dňa 15.12.2015 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu č. OSŽP č. OU- BA-OSZP3-2015/8320-13/POS zo dňa 23.10.2015, ktorým bol udelený súhlas prevádzkovateľovi plávajúceho zariadenia p. L. V. na státie plávajúceho zariadenia „hausbót“ č. SK-X-XXXXX umiestneného v Jarovskom ramene rieky Dunaj na polohe č. XXX, vyviazaného na pozemku C-KN s parc. č. XXX/XXX v k. ú. P.. 15. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné, ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 250j ods. 2 písm. a/ OSP), je výsledkom nedostatočne zisteného skutkového stavu nepostačujúceho na posúdenie veci (§ 250j ods. 2 písm. c/ OSP). Svoje žalobné dôvody bližšie žalobca zdôvodnil len tým, že napadnutým rozhodnutím tak žalovaného ako aj prvostupňového orgánu boli porušené záujmy ochrany prírody vyjadrené v ustanoveniach zákona o ochrane prírody a krajiny, na ktoré poukázal už vo svojom podaní zo dňa 26.05.2015, 29.09.2015, 16.10.2015 a tiež v odvolaní zo dňa 30.10.2015. Naďalej žalobca tvrdí, že udelenie súhlasu v danom prípade nie je v záujme ochrany biotopov európskeho a národného významu a ani v záujme ochrany chránených druhov. Pripomenul že zariadenie, ktorého sa vydanie súhlasu týka, sa nachádza v CHVÚ Dunajské luhy a v bezprostrednej blízkosti územia európskeho významu SKUEV 0269 Ostrovné Lúčky. 16. Poukázal na to, že predmetné územie je zaradené do návrhu doplnenia území NATURA 2000, ako rozšírenie európskeho významu Bratislavské luhy, z dôvodu výskytu prioritného biotopu 91E0* Lužné vŕbovo - topoľové a jelšové lesy, biotopu európskeho významu 3150, prirodzené eutrofné a mezotrofné stojaté vody s vegetáciou plávajúcich a/alebo ponorených cievnatých rastlín typu Magnot potamion, alebo Hydrocharition a prioritného biotopu suchomilné travinno-bylinné a krovinové porasty na vápnitom substráte s významným výskytom druhov čeľade Orchidaceae, ktorých zastúpenie v sieti chránených území NATURA 2000 vyhodnotila európska komisia ako nedostačujúce. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na stanovisko ŠOP SR zo dňa 04.12.2014. Tiež poukázal na ničenie biotopov vhodných na hniezdenie Rybárika riečneho a Bučiačika močiarneho v súvislosti s udelením predmetného súhlasu. Preto tvrdí žalobca, že vo veci konajúce orgány verejnej správy sa ku konkrétnym argumentom žalobcu počas administratívneho konania dostatočne nevyjadrili, a to vo vzťahu k ochrane prírodných biotopov, ani vo vzťahu k ochrane druhov, pre ktoré bolo vyhlásené CHVÚ Dunajské luhy. Nad rámec odvolania poukázal žalobca, že z podmienok prvostupňového rozhodnutia so státím plávajúceho zariadenia umiestneného v Jaroveckom ramene je spojený vjazd a státie motorovým vozidlom na území s druhým stupňom ochrany, pričom na takúto činnosť je potrebné v inom konaní povoliť výnimku zo zakázaných činností. 17. Žalobca navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného a aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného 18. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 06.04.2016 uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne a vydané v súlade s platnými predpismi. Zotrval na svojom stanovisku, právnom názore i argumentácii ako to vyplýva z napadnutých rozhodnutí. Žalovaný konštatoval, že ako príslušný odvolací orgán po tom, čo komplexne preskúmal rozhodnutie č. OU-BA-OSZP3-2015/8320-13/POS zo dňa 23.10.2015, ktorým Okresný úrad, OSŽP vydal súhlas podľa § 68 písm. w) ZoPK prevádzkovateľovi plávajúceho zariadenia L. V., B. X, B., na státie plávajúceho zariadenia „hausbót“ č. SK-X-XXXXX umiestneného v Jaroveckom ramene rieky Dunaj na polohe č. XXX, vyviazaného na pozemku C-KN s parc. č. XXX/XXX v k. ú. P. a rozhodnutie č. j.: OU-BA-OOP3-2015/105891-NMT zo dňa 15.12.2015 právoplatné dňa 15.01.2016, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu zistil, že tieto nie sú v rozpore s príslušnými zákonnými ustanoveniami, dostatočným spôsobom boli zabezpečené procesné práva účastníkov a boli vydané správne rozhodnutia, ktoré boli v legitímnych očakávaniach žalobcu. Poukázal na to, že žalobca v žalobe neuviedol žiadne nové právne skutočnosti, či dôkazy, ktoré by preukazovali porušenie platných právnych predpisov zo strany konajúceho orgánu. 19. Žalovaný mal za to, že bol dostatočne spoľahlivo zistený skutkový stav, rozhodnutie je zákonné, má predpísané náležitosti s tým, že žalovaný rozhodol podľa § 46 zákona o správnom konaní. 20. Na základe vyššie uvedeného žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. IV. Vyjadrenie pribratého účastníka 21. Krajský súd uznesením zo dňa 06.06.2017 pribral v zmysle § 33 SSP do konania L. V., B. X, XXX XX B., ako účastníka správneho konania, pretože výsledkom konania by mohli byť dotknuté jeho práva a povinnosti. 22. Pribratý účastník sa k žalobe nevyjadril. V. Posúdenie veci 23. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Vec rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 SSP. 24. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 25. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostanými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 26. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 27. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, ochranou prírody a krajiny podľa tohto zákona sa rozumie starostlivosť štátu, právnických osôb a fyzických osôb o voľne rastúce rastliny, voľne žijúce živočíchy a ich spoločenstvá, prírodné biotopy, ekosystémy, nerasty, skameneliny, geologické a geomorfologické útvary, ako aj starostlivosť o vzhľad a využívanie krajiny. Ochrana prírody a krajiny sa realizuje najmä obmedzovaním a usmerňovaním zásahov do prírody a krajiny, podporou a spoluprácou s vlastníkmi a užívateľmi pozemkov, ako aj spoluprácou s orgánmi verejnej správy. 28. Podľa § 67 písm. h/ zákona o ochrane prírody a krajiny, okresný úrad v sídle kraja môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku zo zakázaných činností v územiach s druhým, tretím, štvrtým alebo piatym stupňom ochrany, v chránených vtáčích územiach a ak ide o prírodné pamiatky a národné prírodné pamiatky a ich ochranné pásma podľa § 24 a ak ide o druhy podľa § 40 v súvislosti s povoľovaním výnimky z územnej ochrany, ak tak určí ministerstvo a povoľuje výnimku podľa § 7b ods. 2. 29. Podľa § 68 písm. w/ zákona o ochrane prírody a krajiny, okresný úrad vydáva súhlas prevádzkovateľovi plávajúceho zariadenia na státie plávajúceho zariadenia na vodnom toku alebo inej vodnej ploche. 30. Podľa § 82 ods. 12 zákona o ochrane prírody a krajiny, v rozhodnutí vydanom podľa tohto zákona, ktorým sa dáva súhlas na výkon činnosti alebo ktorým sa povoľuje výnimka zo zákazu činnosti podľa tohto zákona, môže konajúci orgán určiť podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny a obmedziť ich časovú platnosť. 31. Predmetom úpravy zákona č. 543/2002 Z. z. a súvisiacich predpisov je ustanovenie pôsobnosti orgánov štátnej správy a obcí, povinností právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny. Cieľom tejto právnej úpravy je dlhodobé zabezpečenie zachovania prírodnej rovnováhy a ochrany rozmanitosti podmienok a foriem života, prírodných hodnôt a krás a utváranie podmienok na trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov a na poskytovanie ekosystémových služieb. Nástrojom, ktorý má orgán ochrany prírody na dosiahnutie tohto účelu je aj udeľovanie súhlasov alebo výnimiek zo zakázaných činností. Zákon taxatívnym spôsobom vymenúva činnosti, na vykonanie ktorých sa na území, na ktorom platí prvý až piaty stupeň ochrany, vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody a činnosti, ktoré sú na území, na ktorom platí druhý až piaty stupeň ochrany, zakázané. Okresný úrad v sídle kraja je v zmysle § 67 písm. h/ zákona oprávnený rozhodovať o výnimke zo zakázaných činností. Uvedené ustanovenie zákona nestanovuje obmedzenie dôvodov udelenia výnimky, iba vyžaduje, aby bol takýto prípad odôvodnený. Vzhľadom na to, že zákonodarca bližšie nevymedzil dôvody udelenia výnimky, je súd toho názoru, že poveril orgán verejnej správy určením spôsobu aplikácie tohto zákonného ustanovenia podľa svojho uváženia. Zákon tu prenechal orgánu verejnej správy diskrečnú právomoc, čo v takýchto prípadoch znamená, že je vecou voľnej úvahy, aké dôvody uvedie v odôvodnení rozhodnutia, pričom orgán verejnej správy posudzuje každú vec osobitne podľa špecifických okolností. Nesmie však zabúdať na cieľ a zmysel zákona. Súd rozhodnutie preskúmava len z hľadiska účelnosti a vhodnosti správneho uváženia, či orgán nevybočil z medzí a hľadísk stanovených zákonom. 32. Na druhej strane, ani orgán verejnej správy nemôže rozhodovať celkom podľa svojej ľubovôle. Pri použití voľnej úvahy musí rozhodovať tak, aby bola zachovaná právna istota a predvídateľnosť postupu orgánov verejnej správy v súlade so zákonom stanovenými podmienkami (pozri napr. uznesenie NSSR vo veci sp. zn. 5Sžo/27/2011 zo dňa 29.02.2012). Svojvôľa by sa prejavila napr. v nelogickom a neekvivalentnom dôvode výnimky, v uvedení nepravdivého dôvodu alebo v tom, že orgán verejnej správy rozhodne bez akéhokoľvek podkladu, bez logického súvisu, neobjektívne (zaujato), extrémne neopodstatnene, či v zjavnom rozpore so záujmami definovanými zákonom o ochrane prírody uvedenými napr. v § 2 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. 33. V preskúmavanej veci bolo správnymi orgánmi oboch stupňov a ŠOP SR zhodne konštatované, že plávajúce zariadenie hausbót je umiestnené na pozemku parc. č. XXX/XXX, druh pozemku vodné plochy v k. ú. P., mimo zastavaného územia obce a v území s prvým stupňom ochrany podľa § 12 zákona č. 543/2002 Z. z., kde sa uplatňujú ustanovenia o všeobecnej ochrane prírody a krajiny podľa druhej časti zákona. Tiež bolo listinne preukázané, že vyväzovacie prvky sú umiestnené na parc. č. XXX/XXX, druh pozemku ostatné plochy v k. ú. P., mimo zastavaného územia obce, ktorá je súčasťou súvislej európskej sústavy chránených území (Natura 2000) v Chránenom vtáčom území Dunajské luhy SKCHVU007. Státie plávajúceho zariadenia, ani žiadna činnosť spojená s prevádzkou tohto zariadenia na polohe č. XXX nie je podľa zistení konajúceho orgánu prvého stupňa a vychádzajúc z predložených stanovísk príslušných štátnych orgánov v danom území zákonom alebo vyhláškou MŽP SR č. 440/2008 Z. z., ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Dunajské luhy v znení neskorších predpisov, zakázaná. 34. Tiež bolo preukázané v administratívnom konaní, že poloha č. XXX na Jarovskom ramene rieky Dunaj sa nachádza v nadregionálnom biocentre Bratislavské luhy, ktorého funkčnosť nie je státím predmetného plávajúceho zariadenia negatívne ovplyvnená. 35. Súd v danom prípade po preskúmaní rozhodnutia orgánov verejnej správy oboch stupňov a oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že orgány verejnej správy oboch stupňov nepostupovali pri rozhodovaní o udelení výnimky zo zákazov podľa zákona č. 543/2002 Z. z. svojvoľne. Z predloženého administratívneho spisu je celkom zrejmé, že prvostupňový orgán postačujúco a spoľahlivo zistil skutkový stav v danej veci, v konaní nevychádzal len z tvrdení žiadateľa (pribratý účastník v súdnom konaní) a nimi predloženej písomnej dokumentácie, ale sám zadovážil ako orgán verejnej správy podklady pre rozhodnutie. Týmito boli: odborné stanovisko zn. OU-BA-OSZP1-2015/7767-KTP zo dňa 12.01.2015 vydané podľa § 28 ods. 4 zákona 543/2002 Z. z. k „Projektu posúdenia nepriaznivých vplyvov plávajúcich zariadení v Jarovskom ramene Dunaja, r.km 1855,00 na integritu územia“, podľa ktorého navrhovaná činnosť - umiestnenie 226 plávajúcich zariadení na Jarovskom ramene rieky Dunaj, ktorá je súčasťou SKCHVU007 Dunajské luhy, nebude mať pravdepodobne vplyv na predmet ochrany uvedeného územia NATURA 2000 pri dodržaní určených podmienok tak, ako ich prvostupňový orgán uviedol pod bodom 1. až 7. výrokovej časti svojho rozhodnutia; stanovisko Štátnej ochrany prírody SR v Banskej Bystrici podané listom č. ŠOP SR/4563/2014 zo dňa 04.12.2014. Pre objasnenie veci v súlade s ustanoveniami zákona sa uskutočnilo aj ústne pojednávanie spojené s miestnou ohliadkou zákonom predpísaným postupom. Na toto boli predvolaní všetci účastníci konania, dotknuté orgány a zúčastnené osoby, mali možnosť riadne sa oboznámiť s predmetom konania, vyjadriť sa k doterajšími podkladom a uplatniť svoje pripomienky a námietky k návrhu žiadateľa. Vo vzťahu k osobe žalobcu súd poukazuje, že tento svoje procesné právo nevyužil, konania na mieste samom a miestnej ohliadky sa nezúčastnil. Svoje tvrdenia žalobca v administratívnom konaní a ani v súdnom preskúmavacom konaní ničím dôkazne nepodporil. 36. Po preskúmaní veci súd súhlasí s tvrdením žalobcu, ale len do tej miery, že je možné predpokladať a je nepochybné, že vjazd a státie motorových vozidiel do chránenej krajnej oblasti a prírodnej rezervácie zaiste bude mať určitý negatívny vplyv na ochranu prirodzených procesov v danej oblasti a na životné prostredie. Zároveň z preskúmania mal súd za preukázané, že sa orgány verejnej správy v preskúmavanom rozhodnutí v danej veci v dostatočnej miere zaoberali ochranou prírody v danej oblasti, tiež možným negatívnym vplyvom povolenia výnimky naň. Zároveň určili dodržanie stanovených podmienok pre výkon tejto výnimky, tak ako sú tieto uvedené pod bodom 1. až 7. výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia a odôvodnenia rozhodnutia žalovaného. 37. Zo zistení súdu nevyplýva taký záver, ktorý by odôvodňoval nepovolenie žiadanej výnimky. Súd súhlasí so žalovaným, že orgány verejnej správy sa vecou riadne zaoberali a súladne so základnými zásadami obsiahnutými v § 3 Správneho poriadku pred vydaním rozhodnutia si zabezpečili všetky potrebné právne relevantné podklady, v ich rozhodnutiach sú vyjadrené postačujúce uváženia o potrebe zásahu do územia podliehajúceho príslušnému stupňu ochrany a tým privolenie v podobe výnimky zo zákona nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom. 38. Vychádzajúc z uvedeného ochrana prírody podľa názoru súdu bola v danom prípade naplnená tým, že prvostupňové rozhodnutie obsahuje podrobne vymenované podmienky vykonávania povolenej činnosti uvedené pod bodom 1. až 7. výrokovej časti rozhodnutia zo dňa 23.10.2015 a tiež tým, že platnosť tejto výnimky je časovo obmedzená len do 03.10.2018. 39. Súd odôvodnenosť povolenia výnimky ďalej vidí aj v tom, že možný negatívny dopad na životné prostredie spôsobený vjazdom a státím konkrétneho motorového vozidla, ktorému je povolená výnimka, je nepochybne menší ako významný negatívny vplyv spôsobený nekontrolovaným vjazdom a státím motorového vozidla/vozidiel v takomto území. Naopak súd zastáva rovnaký názor ako orgán verejnej správy, že povolením uvedenej výnimky je možné takýmto regulovaným a kontrolovaným spôsobom efektívnejšie zabezpečovať ochranu prírody aj tým, že orgány oprávnené kontrolovať danú lokalitu budú schopné prehľadne monitorovať neoprávnený vjazd motorových vozidiel, zabraňovať tejto činnosti a minimalizovať negatívne vplyvy na dané územie. 40. Vzhľadom na uvedené dospel krajský súd k záveru, že preskúmavané rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a námietky žalobcu uvádzané v žalobe neodôvodňujú ich zrušenie. Zastáva názor, že tak prvostupňový orgán ako aj žalovaný dospeli k vecne správnemu právnemu záveru, ktorému predchádzalo riadne a spoľahlivo vykonané dokazovanie postačujúce pre rozhodnutie veci a preto súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 41. O náhrade trov konania súd rozhodol vo vzťahu k žalobcovi podľa § 167 SSP a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal, keď základným predpokladom na priznanie náhrady trov konania je vecný úspech v konaní. Vo vzťahu k pribratému účastníkovi súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 169 SSP, keďže tomuto žiadne trovy nevznikli, súd mu náhradu trov konania ani nepriznal. 42. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia cestou Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.