Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/61/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200486 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016200486.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: PIERS PEZINOK, s.r.o., IČO: 46 275 401, Ambroseho 13, 851 02 Bratislava, zastúpený: FP LEGAL, s.r.o., Ružomberská 6, 821 05 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, 827 99 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. SK/0690/99/2015 zo dňa 29.12.2015, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov 1. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 29.12.2015 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Inšpektorátom Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj (ďalej len „prvostupňový orgán” alebo „SOI”) č. P/0432/01/2014 zo dňa 06.05.2015, ktorým prvostupňový orgán podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa”) uložil žalobcovi pokutu vo výške 700 Eur. 2. Prvostupňový orgán rozhodol o uložení pokuty pre žalobcu z dôvodu, že pri výkone kontroly v prevádzke žalobcu: predaj hodiniek PIERS, OC PLUS, Holubyho 28, Pezinok, bolo zistené porušenie povinností predávajúcim podľa § 15 ods. 1 písm. a/ a b/ a § 18 ods. 1 a 4 zákona o ochrane spotrebiteľa. II. Žaloba 3. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie a rovnako tak rozhodnutie prvostupňového orgánu za nezákonné a nepreskúmateľné, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 4. Uviedol, že bol uznaný vinným z porušenia § 15 ods. 1 písm. a/ a b/ a § 18 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa bez toho, aby sa správny orgán zaoberal otázkou odcudzenia predmetných označení, resp. vandalizmom nezistených osôb. Mal za to, že záver žalovaného by mohol byť akceptovaný v prípade, ak by sa preukázalo, že tieto nezistené osoby konali v mene žalobcu alebo na jeho pokyn. Toto však nebolo zistené ani preukázané, a preto záver žalovaného v tomto smere je podľa žalobcu v rozpore s obsahom spisov, t.j. nezákonný. Zdôraznil, že je neprijateľné, aby bol sankcionovaný za vandalizmus tretích osôb, s ktorými nemá žiadne spojenie ani vplyv na ich konanie. V tejto súvislosti uviedol, že v danom prípade je potrebné vziať do úvahy okolnosti prípadu, t.j., že sa jedná o predajňu fungujúcu ako predajný ostrovček, ktorého vnútro nie je možné uzamknúť, ani inak dôsledne zabezpečiť proti vniknutiu. Už vo svojom odvolaní poukázal na absenciu škodlivého následku, keď spotrebiteľ nebol nijako obmedzený ani ohrozený vo výkone svojich práv. Preto konštatovanie žalovaného v tomto smere považoval za neurčité, hypotetické a založené na domnienkach. 5. Žalobca spochybňoval záver žalovaného o význame reklamačného poriadku a považoval ho za rozporný so znením § 18 ods. 1 prvá veta zákona o ochrane spotrebiteľa. Mal za to, že z tohto zákonného ustanovenia nevyplýva, akým spôsobom má byť predmetná informácia poskytnutá a správny orgán nielenže nezistil, ale ani nepreukázal, že by žalobca spotrebiteľom dané informácie neposkytoval. Dôvodil, že zákon obsahové náležitosti reklamačného poriadku neustanovuje. 6. Vo vzťahu k vybaveniu reklamácie p. K. R., č. reklamácie 0020860, žalobca uviedol, že tvrdenie správneho orgánu o nevybavení tejto reklamácie v zákonnej lehote je v rozpore s § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, ako aj s obsahom spisov. Dôvodil, že spotrebiteľ si ako spôsob vybavenia reklamácie vybral možnosť výberu náhradného tovaru. Nakoľko predávaný tovar je kusový, v danom momente jedinečný, žalobca nemohol uskutočniť výber za spotrebiteľa a poslať mu iný tovar (hodinky) podľa vlastnej úvahy. Spotrebiteľ bol riadne a včas informovaný zamestnankyňou žalobcu a prisľúbil sa do predajne dostaviť za účelom výberu náhradného tovaru. Pokiaľ sa v 30 dňovej lehote napriek výzve nedostavil, dostal sa do omeškania ako veriteľ, keďže neprijal riadne ponúknuté plnenie. 7. Ďalej žalobca namietal postup v rámci správneho konania, keď mu správny orgán odmietol predložiť rovnopis sťažnosti, takže sa k nej nemohol priamo vyjadriť. Tiež namietal, že za účelom objektívneho zistenia skutkového stavu v súvislosti s telefonickým informovaním spotrebiteľa mal správny orgán vypočuť zamestnankyňu žalobcu S. H.B.. Keďže tak neučinil, jeho rozhodnutie je podľa žalobcu predčasne vydané, a preto nezákonné. 8. Záverom žalobca namietal výšku uloženej pokuty a v tejto súvislosti považoval napadnuté rozhodnutie za arbitrárne, nepreskúmateľné, nemajúce oporu v spise a predčasne vydané. Zastával názor, že správny orgán nevysvetlil spôsob určenia výšky sankcie. Odkaz na rozhodovaciu prax v skutkovo obdobných prípadoch je podľa žalobcu neurčitý a nedostatočný. Pokutu v uloženej výške považoval s ohľadom na výšku jeho tržieb za výsmech. III. Vyjadrenie žalovaného 9. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 04.05.2016, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Trval na vyjadreniach obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí. Uviedol, že žalobca v priebehu celého správneho konania nepopieral spoľahlivo zistený skutkový stav. Vo vyjadrení k oznámeniu o začatí správneho konania, ako aj v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu poukázal na odstránenie zistených nedostatkov a k jednotlivým porušeniam sa vyjadril v rozsahu odôvodnenia porušenia daných povinností. 10. Dôvodil, že žalobca ako predávajúci v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa nesie objektívnu zodpovednosť za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona. To znamená, že zodpovedá bez ohľadu na zavinenie, ako aj bez ohľadu na okolnosti, ktoré daný výsledok spôsobili. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na podstatu objektívnej zodpovednosti, pri ktorej je relevantný spôsobený výsledok (porušenie povinností) a nie okolnosti, ktoré ho spôsobili. Rovnako za nepodstatnú považoval námietku žalobcu, že predajňa funguje ako predajný ostrovček, nakoľko žalobca ako predávajúci je povinný v rámci svojej podnikateľskej činnosti zabezpečiť plnenie povinností tak, ako mu vyplývajú zo zákona o ochrane spotrebiteľa, a to bez ohľadu na charakter fungovania danej prevádzkovej jednotky. 11. Ďalej žalovaný poukázal na inšpekčný záznam zo dňa 25.06.2015, kde v bode 4. Reklamačný poriadok, boli zaznamenané zistenia inšpektorov SOI, že v kontrolovanej prevádzkovej jednotke sa reklamačný poriadok nenachádzal na viditeľnom mieste dostupnom spotrebiteľovi a ani na výzvu inšpektorov SOI nebol reklamačný poriadok predložený. Rovnako z tohto inšpekčného záznamu vyplýva, že žalobca nezabezpečil ani označenie prevádzkovej jednotky na vhodnom a trvale viditeľnom mieste obchodným menom a sídlom predávajúceho, menom a priezviskom osoby zodpovednej za činnosť prevádzkarne. Uvedené zistenia boli zo strany žalobcu prostredníctvom osoby konajúcej v jeho mene, prítomnej pri kontrole - zamestnankyne S. H., riadne podpísané. Naviac, uvedená zamestnankyňa so skutkovými zisteniami súhlasila. 12. Žalovaný zastával názor, že v prípade neoznačenia prevádzky predpísaným spôsobom môže dôjsť k sťaženiu kontaktu spotrebiteľa s predávajúcim, resp. zodpovednou osobou v prípade uplatňovania zákonných práv spotrebiteľa, ktorým môže byť napr. právo podávať sťažnosti a podnety (§ 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa). Jedná sa o podstatné informácie, ktoré musia byť spotrebiteľovi poskytnuté, nakoľko obsahujú základné údaje slúžiace na identifikáciu predávajúceho, informácie ohľadom osoby zodpovednej za činnosť prevádzkárne, na ktorú sa môže spotrebiteľ v prípade jeho sťažností, resp. nejasností obrátiť. Mal za to, že v prípade absencie týchto informácií existuje reálna možnosť zníženia rozsahu práv spotrebiteľa garantovaných mu zákonom o ochrane spotrebiteľa. 13. Zdôraznil, že žalobca ako predávajúci je povinný v zákonom stanovenej lehote vybaviť reklamáciu spotrebiteľa jedným zo spôsobov, ktoré určuje zákon. V zmysle § 2 písm. m/ zákona o ochrane spotrebiteľa sa vybavením reklamácie rozumie ukončenie reklamačného konania odovzdaním opraveného výrobku, výmenou výrobku, vrátením kúpnej ceny výrobku, vyplatením primeranej zľavy z ceny výrobku a písomná výzva na prevzatie plnenia alebo jej odôvodnené zamietnutie. O vybavení reklamácie je však predávajúci povinný v tej istej lehote vydať písomný doklad. Žalovaný mal za to, že v danom prípade žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by reklamáciu spotrebiteľa vybavil v zákonnej lehote. 14. Uviedol, že relevantné skutočnosti uvádzané v podnete spotrebiteľa boli prepísané do predmetného inšpekčného záznamu, s ktorým sa žalobca oboznámil a ku ktorému sa mal možnosť vyjadriť. Samotné spotrebiteľské podanie je súčasťou administratívneho spisu a žalobca mal možnosť v priebehu celého správneho konania oboznámiť sa s jeho obsahom na základe jeho práva vyplývajúceho z § 23 ods. 1 Správneho poriadku (nahliadnutie do spisu), čo však nevyužil. 15. K výške uloženej pokuty žalovaný uviedol, že pri jej určení sa vychádzalo zo zákonných kritérií v zmysle § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom bolo prihliadnuté najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinností, spôsob a následky porušenia povinností. Ide o skutočnosti výlučne objektívneho charakteru týkajúce sa samotného konania žalobcu a následkov jeho protiprávneho konania na spotrebiteľov. Zároveň pri určení výšky pokuty bola dodržaná zásada podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Navyše zákon o ochrane spotrebiteľa nestanovuje povinnosť pri ukladaní výšky pokuty prihliadať na subjektívne okolnosti, ako sú tržby, resp. zisky jednotlivých spoločností. IV. Konanie na správnom orgáne 16. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 25.06.2014 bola u žalobcu v prevadzkárni: predaj hodiniek PIERS, O.C. PLUS, Holubyho 28, Pezinok, vykonaná kontrola za účelom prešetrenia podnetu spotrebiteľa č. 539/2014, o priebehu ktorej bol vyhotovený inšpekčný záznam podpísaný na mieste inšpektormi SOI a prítomnou predavačkou p. S. H.. Z predmetného inšpekčného záznamu vyplýva, že prevádzkareň v čase kontroly nebola označená v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, a to obchodným menom a sídlom predávajúceho, menom a priezviskom osoby zodpovednej za činnosti prevádzkarne. Z predmetného inšpekčného záznamu ďalej vyplýva, že v súvislosti s podnetom spotrebiteľa č. 539/2014 bol inšpektorom SOI predložený reklamačný lístok č. 0020860, podľa ktorého bola reklamácia hodiniek zo dňa 19.03.2014 vybavená dňa 31.04.2014, t.j. po uplynutí zákonom stanovenej 30 dňovej lehoty. V tomto reklamačnom lístku bol zaevidovaný spôsob vybavenia reklamácie náramkových hodiniek v hodnote 35 Eur: „výmena za iný tovar”. Iné doklady k podnetu spotrebiteľa predložené neboli. Okrem toho bolo v predmetnom inšpekčnom zázname uvedené, že v čase kontroly sa reklamačný poriadok nenachádzal na viditeľnom mieste dostupnom spotrebiteľovi. Reklamačný poriadok nebol inšpektorom SOI predložený ani na ich výzvu. Súčasťou inšpekčného záznamu je aj vyjadrenie zamestnankyne (predavačky) žalobcu p. S. H., ktorá bola s obsahom inšpekčného záznamu oboznámená, porozumela mu a s jeho obsahom súhlasila. 17. Dňa 27.03.2015 vydal prvostupňový orgán oznámenie o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa. K oznámeniu o začatí správneho konania sa žalobca vyjadril listom zo dňa 28.04.2015, kde uviedol, že nedostatky zistené pri kontrole týkajúce sa absencie obchodného mena a sídla predávajúceho, ako aj mena a priezviska osoby zodpovednej za činnosti prevádzkarne, boli obratom ihneď po kontrole odstránené. To isté uviedol aj v súvislosti s nedostatkami absencie reklamačného poriadku. V súvislosti s vybavením reklamácie č. 0020860 uviedol, že táto bola vybavená v zákonnej 30 dňovej lehote telefonicky, kedy bolo klientovi oznámené, že za reklamovaný tovar mu budú vrátené peniaze, resp. si môže osobne vybrať iný náhradný tovar. Keďže sa klient dostavil až po uplynutí zákonnej 30 dňovej lehoty, žalobcovi bolo znemožnené písomne zdokumentovať včasné vybavenie reklamácie. 18. Následne prvostupňový orgán a žalovaný vo veci vydali v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom odôvodnenia týchto rozhodnutí sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe a detailnejšie sa súd k jednotlivým ich častiam vyjadril nižšie. V. Posúdenie veci 19. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 20. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 21. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 23. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 24. Podľa § 2 písm. m/ zákona o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie vybavením reklamácie ukončenie reklamačného konania odovzdaním opraveného výrobku, výmenou výrobku, vrátením kúpnej ceny výrobku, vyplatením primeranej zľavy z ceny výrobku, písomná výzva na prevzatie plnenia alebo jej odôvodnené zamietnutie. 25. Podľa § 15 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa na vhodnom a trvale viditeľnom mieste prevádzkarne musí byť uvedené a/ obchodné meno a sídlo predávajúceho alebo miesto podnikania fyzickej osoby, b/ meno a priezvisko osoby zodpovednej za činnosť prevádzkarne. 26. Podľa § 18 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci je povinný spotrebiteľa riadne informovať o podmienkach a spôsobe reklamácie vrátane údajov o tom, kde možno reklamáciu uplatniť, a o vykonávaní záručných opráv. Reklamačný poriadok musí byť na viditeľnom mieste dostupnom spotrebiteľovi. 27. Podľa § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa ak spotrebiteľ uplatní reklamáciu, predávajúci alebo ním poverený zamestnanec alebo určená osoba je povinný poučiť spotrebiteľa o jeho právach podľa všeobecného predpisu; na základe rozhodnutia spotrebiteľa, ktoré z týchto práv spotrebiteľ uplatňuje, je povinný určiť spôsob vybavenia reklamácie podľa § 2 písm. m/ ihneď, v zložitých prípadoch najneskôr do 3 pracovných dní odo dňa uplatnenia reklamácie, v odôvodnených prípadoch, najmä ak sa vyžaduje zložité technické zhodnotenie stavu výrobku alebo služby, najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po určení spôsobu vybavenia reklamácie sa reklamácia vybaví ihneď, v odôvodnených prípadoch možno reklamáciu vybaviť aj neskôr; vybavenie reklamácie však nesmie trvať dlhšie ako 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po uplynutí lehoty na vybavenie reklamácie má spotrebiteľ právo od zmluvy odstúpiť alebo má právo na výmenu výrobku za nový výrobok. 28. Podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo § 26 pokutu do 66 400 eur; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166 000 eur. 29. Podľa § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti. 30. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 31. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 32. Podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. 33. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 34. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 35. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 36. V danom prípade súd po oboznámení s obsahom administratívneho spisu k jednotlivým žalobným námietkam ustálil nasledovný záver. 37. Vo vzťahu k námietkam žalobcu týkajúcim sa porušenia § 15 ods. 1 písm. a/ a b/ a § 18 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa súd uvádza, že z inšpekčného záznamu opísaného v bode 16 tohto rozsudku jednoznačne vyplýva, že kontrolovaná prevádzkareň žalobcu nebola označená podľa § 15 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona o ochrane spotrebiteľa, t.j. kontrolovaná prevádzkareň žalobcu neobsahovala označenie obchodného mena a sídla predávajúceho, meno a priezvisko osoby zodpovednej za činnosť prevádzkarne, a to na vhodnom a trvale viditeľnom mieste prevádzkarne. Bez právneho významu sa javí obrana žalobcu poukazujúca na vandalizmus tretích osôb, resp. na charakter predmetnej prevádzkarne. Zodpovednosť u právnických osôb za správny delikt sa zakladá na zásade objektívnej zodpovednosti, ktorá vyplýva aj z ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa. To znamená, že pre administratívne trestanie podľa zákona o ochrane spotrebiteľa je charakteristická objektívna zodpovednosť predávajúceho. Pri objektívnej zodpovednosti je podstatný spôsobený výsledok, t.j. porušenie povinností, nie okolnosti, ktoré ho spôsobili. Súd prisvedčil žalovanému, že žalobca ako predávajúci je povinný v rámci svojej podnikateľskej činnosti zabezpečiť plnenie povinností tak, ako mu vyplývajú zo zákona o ochrane spotrebiteľa, a to bez ohľadu na charakter fungovania danej prevádzkovej jednotky. Súd preto považuje obranu žalobcu v tomto smere za subjektívnu a výlučne účelovú. Uvedené platí aj v súvislosti s porušením povinnosti žalobcu vyplývajúcej z § 18 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa. Z predmetného inšpekčného záznamu taktiež vyplýva, že v čase kontroly sa reklamačný poriadok nenachádzal na viditeľnom mieste dostupnom spotrebiteľovi. Súd súhlasí so žalobcom, že zákon o ochrane spotrebiteľa neupravuje obsahové náležitosti reklamačného priadku. Nemôže sa však stotožniť s obranou žalobcu zameriavajúcou sa na znenie prvej vety § 18 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa o absenciu formy, akou majú byť predmetné informácie poskytnuté spotrebiteľovi. Možno jednoznačne konštatovať, že reklamačný poriadok tvorí informatívnu funkciu s cieľom oboznámiť spotrebiteľa o samotnom procese reklamácie, vrátane práv a povinností vyplývajúcich z platnej právnej úpravy. Tieto informácie sa poskytujú práve formou reklamačného poriadku, ktorý musí byť spotrebiteľovi k dispozícii na viditeľnom mieste prevádzkarne. Uvedené vyplýva aj z gramatického výkladu ustanovenia § 18 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa. Je nesporne preukázané, že žalobca vo svojej prevádzkarni nemal k dispozícii reklamačný poriadok vôbec, tento nebol inšpektorom SOI predložený ani dodatočne na základe ich výzvy. 38. V súvislosti s námietkami žalobcu ohľadom vybavenia reklamácie p. K. R. súd uvádza nasledovné. Prílohu predmetného inšpekčného záznamu tvorí reklamačný lístok žalobcu č. 0020860, z ktorého vyplýva, že reklamácia bola uplatnená dňa 19.03.2014 na výrobok - náramkové hodinky v hodnote 35 Eur zakúpené dňa 18.03.2014. Zároveň zo samotného inšpekčného záznamu vyplýva, že na základe výzvy inšpektorov SOI bol tento reklamačný lístok predložený a podľa údajov z neho vyplývajúcich mala byť reklamácia vybavená dňa 31.04.2014. Aj keď ide vzhľadom na počet dní daného mesiaca o nesprávny údaj, nič to nemení na skutočnosti, že ide o dátum po uplynutí zákonnej 30 dňovej lehoty na vybavenie reklamácie (§ 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa). V predloženom reklamačnom lístku bol zaevidovaný spôsob vybavenia, a to výmena za iný tovar. Inšpekčný záznam bol podpísaný predavačkou žalobcu p. S. H., ktorá bola prítomná pri kontrole a s obsahom inšpekčného záznamu vyslovila súhlas. Nenachádza sa v ňom však vyjadrenie uvedenej predavačky žalobcu o telefonickom informovaní spotrebiteľa týkajúcom sa vybavenia reklamácie. V tejto súvislosti súd navyše poukazuje na § 2 písm. m/ zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý upravuje spôsoby vybavenia reklamácie a ktorý žalobcom poukazovaný spôsob telefonického vybavenia reklamácie nepozná. Jedným zo spôsobov vybavenia reklamácie je písomná výzva na prevzatie plnenia alebo jej odôvodnené zamietnutie. Práve upravením týchto spôsobov vybavenia reklamácie zákonodarca pamätal aj na situácie, kedy je spotrebiteľ pasívny. To znamená, že ak by žalobca v rámci 30 dňovej lehoty zaslal spotrebiteľovi písomnú výzvu na prevzatie plnenia (navyše adresa spotrebiteľa v tomto prípade bola žalobcovi známa), došlo by k vybaveniu reklamácie aj v prípade žalobcom zdôrazňovanej pasivity spotrebiteľa. Podľa § 18 ods. 9 zákona o ochrane spotrebiteľa bol žalobca o vybavení reklamácie povinný v lehote 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie vydať spotrebiteľovi písomný doklad. Súd sa na tomto mieste taktiež stotožňuje s názorom žalovaného, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by reklamáciu spotrebiteľa vybavil v zákonnej lehote. Doručenie SMS správy žalobca nepreukázal, nenavrhol v tomto ohľade vykonanie žiadnych dôkazov. 39. Žalobca ďalej namietal nevypočutie predavačky p. S. H.. Súd v tejto súvislosti poukazuje na § 32 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Je teda na úvahe správneho orgánu, či už zaobstarané dôkazy považuje za účelom úplného zistenia skutkového stavu veci za dostatočné. Ako bolo uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku, predavačka žalobcu p. S. H. vo vyjadrení k inšpekčnému záznamu neuviedla nič o telefonickom informovaní spotrebiteľa, čiže mala možnosť sa k zisteniam správneho orgánu vyjadriť, a preto aj súd nepovažuje jej výsluch bez ďalších relevantných dôkazov za natoľko potrebný, že by mohol byť spôsobilý zvrátiť žalovaným ustálený skutkový stav danej veci. V súvislosti s namietaným postupom správneho orgánu, kedy žalobcovi nebol predložený podnet spotrebiteľa, súd uvádza, že kontrola SOI bola síce vykonaná na základe podnetu spotrebiteľa p. Q. R. (reklamáciu uplatnil p. K. R. - brat pisateľa podnetu), skutkový stav danej veci však bol ustálený až na základe predmetnej kontroly, o výsledku ktorej bol spísaný inšpekčný záznam, ktorý navyše obsahoval relevantné skutočnosti vyplývajúce z podnetu p. R.. Okrem toho, podnet p. R. je súčasťou administratívneho spisu správneho orgánu a žalobca mal možnosť v priebehu celého správneho konania doň nazrieť tak, ako mu to vyplýva z § 23 ods. 1 Správneho poriadku, čo však neučinil. Preto sa súdu jeho obrana aj v tejto súvislosti javí ako účelová. 40. Čo sa týka výšky a odôvodnenia uloženej pokuty, námietka žalobcu, že následky porušenia povinností nedosahovali takú úroveň, že by pre ne mal žalovaný žalobcu sankcionovať v takej výške, nebola spôsobilá spochybniť zákonnosť postupu žalovaného v predmetnej veci, a to s poukazom na ustanovenie § 24 zákona o ochrane spotrebiteľa výslovne stanovujúceho povinnosť pre orgán dozoru uložiť pokutu v stanovenom rozsahu za akékoľvek porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zákona. Na úvahu správneho orgánu je ponechaná výška sankcie v zákonom vymedzenej sadzbe. Podľa názoru súdu v rozhodnutiach správnych orgánov bola dostatočným spôsobom zdôvodnená výška uloženej pokuty, je z nich zrejmé, akými úvahami sa správny orgán riadil pri uložení sankcie, keď uviedol ako posudzoval charakter protiprávneho konania, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinností. Pokuta bola uložená v zákonnom rozmedzí, v dolnej hranici. Navyše, nevystavenie reklamačného poriadku na viditeľnom mieste a neoznačenie prevádzkarne zákonným spôsobom skutočne sťažilo spotrebiteľovi potup pri vybavení reklamácie, keď sa márne domáhal od predavačky informácie o zodpovednej osobe a o vybavení reklamácie. 41. Súd vychádzajúc zo skutkových zistení v danej veci dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov v danom prípade postupovali v súlade s citovanou právnou úpravou, vo veci si zadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v odôvodnení rozhodnutia uviedli dôvody, na základe ktorých v danej veci rozhodli, námietkami žalobcu sa náležite zaoberali a žalovaný sa súčasne v dôvodoch svojho rozhodnutia náležite vyporiadal s odvolacími námietkami. Napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu, súd teda považuje za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 42. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s §175 ods.1 SSP, tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech v konaní, nepriznal ich náhradu avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 43. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom ozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).