Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/71/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200609 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016200609.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobkyne: L.. N. N., I..: XX.XX.XXXX, O. XX, XXX XX Z., zast.: JUDr. Tomáš Kozovský, advokát, Björnsonova 8, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 00698/Os/2010/15/RK zo dňa 14.03.2016, takto jednohlasne r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov 1. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 14.03.2016 Minister spravodlivosti Slovenskej republiky zamietol rozklad žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, odboru znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti (ďalej len „prvostupňový orgán”) č. 00698/ Os/2010/15 zo dňa 02.11.2015, ktorým bola žalobkyňa podľa § 8 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 5 ods. 1 písm. e/ zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch (ďalej len „zákon o znalcoch”) vyčiarknutá zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, oddielu na zápis znalcov, odbor: Písmoznalectvo, odvetvie: Ručné písmo (identifikácia pisateľa). 2. Prvostupňový orgán rozhodol o vyčiarknutí žalobkyne zo zoznamu znalcov z dôvodu, že na základe podnetu týkajúceho sa zápisu žalobkyne do zoznamu znalcov bolo zistené, že žalobkyňa nespĺňa podmienku odbornej praxe podľa § 5 ods. 1 písm. e/ zákona o znalcoch. II. Žaloba 3. Žalobkyňa považovala napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu, za nezákonné a žiadala ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Mala za to, že správne orgány pri vydávaní napadnutých rozhodnutí porušili najmä Ústavu SR, zákon o znalcoch v spojení s vyhláškou žalovaného č. 490/2004 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o znalcoch (ďalej len „vyhláška”) a základné atribúty právneho štátu, t.j. zákaz retroaktivity a princíp právnej istoty. 4. Uviedla, že vyčiarknutím zo zoznamu znalcov bola ukrátená na svojich subjektívnych právach, čo bude mať negatívny vplyv na jej ďalší pracovný, spoločenský a osobný život. Zdôraznila, že žalovaný jej odňal už raz priznané právo, a to vykonávať činnosť znalca zapísaného v zozname znalcov podľa zákona o znalcoch (zápis vykonaný pod ev.č. 914897 zo dňa 11.12.2012). Poukázala na to, že pri žiadosti o zápis do zoznamu znalcov preukázala splnenie podmienky trvania sedemročnej odbornej praxe podľa § 5 ods. 1 písm. e/ zákona o znalcoch v spojení s § 2 ods. 1 písm. f/ vyhlášky, a to predložením čestného vyhlásenia a dokladu o dĺžke svojej odbornej praxe (potvrdenie zo dňa 21.11.2012), ktorým deklarovala odbornú prax od 01.11.2005 do 31.03.2010 na základe externej bezodplatnej spolupráce s Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline (ďalej len „USI”). Dôvodila, že odbor, v ktorom bola zapísaná, t.j. Písmoznalectvo, odvetvie: Ručné písmo (identifikácia pisateľa), je osobitý tým, že sa nedá na Slovensku študovať a žalobkyňa ako jediná zo zapísaných znalcov (cca 15 znalcov v odbore) spĺňa podmienku vzdelania v tomto odbore, keďže ho študovala na Medzinárodnej škole forenzného písmoznalectva v USA (od 07.06.2009 do 02.11.2011). V tejto súvislosti spochybňovala záver prvostupňového orgánu o tom, že praktická časť počas štúdia na uvedenej škole sa nepovažuje za činnosť, ktorá by sa priamo týkala znaleckej činnosti. Mala za to, že štúdium na tejto zahraničnej škole zahŕňa plnohodnotný výkon odbornej praxe žalobkyne v príslušnom odbore, keďže počas nej samostatne vypracovala 60 znaleckých posudkov pod dozorom starších a skúsených zahraničných znalcov. 5. Mala za to, že ani zákon o znalcoch a ani vyhláška, resp. iný právny predpis alebo metodický pokyn žalovaného neupravuje podmienky výkonu odbornej praxe a v žiadnom prípade neustanovuje, že by odborná prax musela byť vykonávaná až po získaní vzdelania v odbore, ktorý bol predmetom žiadosti o zápis. Záver žalovaného v tomto smere považovala za presahujúci rámec voľnej úvahy správneho orgánu. Ak sa predmetný odbor nedá na Slovensku študovať, podľa žalobkyne moment ukončenia vzdelania v tomto odbore nemôže byť pre žalovaného na výpočet odbornej praxe smerodajný. Zdôraznila, že ak by žalovaný započítaval odbornú prax odo dňa skončenia vzdelania v príslušnom odbore a nie odo dňa ukončenia vysokoškolského vzdelania druhého stupňa, v predmetnom odbore by nemohol byť zapísaný ani jeden znalec. Zhrnula, že žalovaný nezohľadnil všetky osobitosti daného prípadu a postupoval čisto formálne. Žalobkyňa odo dňa ukončenia vysokoškolského vzdelania druhého stupňa (1987), ku dňu zápisu do zoznamu znalcov (2012), ako aj ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia (2016) spĺňala podmienku sedemročnej praxe v príslušnom odbore, a preto ju žalovaný, prihliadnuc na okolnosti a rozhodovaciu prax v danom odbore, už raz do zoznamu znalcov v minulosti zapísal. Tvrdenie žalovaného o tom, že prax žalobkyne je v kolízii s momentom ukončenia vzdelania opísaného v predchádzajúcom bode, žalobkyňa považovala za rozporuplné, v nesúlade s rozhodovacou praxou žalovaného a diskriminačné. 6. Dôvodila, že žalovaný pri jej vyčiarknutí zo zoznamu znalcov konal nad rámec zákona a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a tiež ho považovala za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Uviedla, že § 5 ods. 1 písm. a/ až j/ zákona o znalcoch stanovuje podmienky, ktoré musí žiadateľ splniť ešte pred zápisom do zoznamu znalcov. Žalovaný má povinnosť ich splnenie skúmať už pri podaní žiadosti o zápis a bez splnenia týchto podmienok žiadateľa do zoznamu nezapíše. V prípade, že znalec prestane spĺňať predpoklady v zmysle § 8 ods. 1 písm. a/ až g/ zákona o znalcoch (nie podmienky) byť vedený v zozname, je to dôvod na jeho vyčiarknutie. Ak teda žalovaný raz znalca do zoznamu zapíše, môže ho zo zoznamu vyčiarknuť iba z dôvodov striktne stanovených v § 8 ods. 1 písm. a/ až g/, § 27 ods. 3 písm. d/ a § 34 ods. 6 zákona o znalcoch. V tejto súvislosti poukázala na § 8 ods. 1 písm. d/ zákona o znalcoch, podstatou ktorého je možnosť žalovaného odňať znalcovi už raz priznané právo iba vtedy, ak tento prestal byť v príslušnom odbore činný. Podľa žalobkyne žalovaný nie je oprávnený vyčiarknuť znalca zo zoznamu pre nesprávne posúdenie žiadosti o zápis ani z dôvodu, že odborná prax bola vykonávaná až po získaní vzdelania v odbore, resp., že odborná prax nebola vykonávaná v pracovnom pomere (za odmenu). Tieto dôvody zákon o znalcoch podľa žalobkyne nepozná. Rozporovala záver žalovaného o tom, že odbornú prax je možné vykonávať výlučne v pracovnoprávnom vzťahu (t.j. za odmenu), čo má dokazovať listina poskytnutá Sociálnou poisťovňou. Mala za to, že ani zákon o znalcoch a ani vyhláška nedefinuje pojem odborná prax. Podmienky jej výkonu nie sú upravené, t.j. nie je stanovené, akým spôsobom, v akom rozsahu a v akom vzťahu má žiadateľ o zápis do zoznamu odbornú prax vykonávať. Zákon o znalcoch upravuje len dĺžku praxe. Nedostatok právnej úpravy v danej oblasti, nemôže žalovaný podľa žalobkyne nahrádzať správnou úvahou, ktorá nemá oporu v zákone a ktorou nechráni práva a záujmy fyzických a právnických osôb, ale spôsobuje im ujmu. Zdôraznila, že doklad so Sociálnej poisťovne preukazuje len pracovnoprávny vzťah subjektov, ale nie je dokladom preukazujúcim odbornú prax žiadateľa o zápis do zoznamu. V tejto súvislosti poukázala na list USI zo dňa 25.03.2015 osvedčujúci existenciu externej spolupráce medzi USI a žalobkyňou. Ide o dôkaz zistený v správnom konaní, ktorý korešponduje aj s potvrdením USI zo dňa 21.11.2012, ktorým žalobkyňa preukázala podmienky výkonu odbornej praxe. Zdôraznila, že v správnom konaní nebola preukázaná nehodnovernosť uvedeného dôkazu. Navyše podľa žalobkyne spätné vyčiarknutie zo zoznamu je v rozpore so zásahou materiálnej publicity, právnej istoty a najmä zákazu retroaktivity. 7. Ďalej žalobkyňa namietala postup správnych orgánov v súvislosti so zisťovaním skutkového stavu danej veci. Uviedla, že počas celého správneho konania namietala nedostatočne zistený skutkový stav veci. Žalovaný nielenže nevykonal ani jeden ňou navrhovaný dôkaz, ale ani ju v správnom konaní nevypočul a nezbavil ju povinnosti mlčanlivosti tak, ako o to žiadala. Preto vinou žalovaného nemala v správnom konaní právo svoje tvrdenia na svoju obranu dostatočne preukázať a vyvrátiť tak podľa nej klamlivé a škodlivé tvrdenia pisateľky podnetu. Okrem toho namietala, že žalovaný nezohľadnil doplnenie rozkladu žalobkyne zo dňa 14.01.2016 a vo svojom rozhodnutí sa o tomto podklade vôbec nezmienil. Taktiež prvostupňový orgán mal porušiť § 49 ods. 1 a 2 správneho poriadku, keď rozhodol takmer po viac ako jednom roku bez toho, aby žalobkyňu ako účastníčku konania upovedomil o predĺžení lehoty. III. Vyjadrenie žalovaného 8. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 19.05.2016, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. K jednotlivým žalobným námietkam uviedol nasledovné. Väčšina znalcov zapísaných v niektorom odvetví predmetného odboru bola do zoznamu zapísaná ešte pred nadobudnutím účinnosti zákona o znalcoch. To znamená, že nemuseli preukazovať splnenie predpokladov na zápis do zoznamu poddľa § 5 ods. 1 zákona o znalcoch. Dôvodil, že je potrebné rozlišovať medzi vzdelaním a vykonávaním praxe, pričom každé vzdelanie vo väčšej alebo menšej miere spočíva aj v prakticky zameraných činnostiach. Mal za to, že vypracovávanie akýchsi skúšobných znaleckých posudkov nie je možné vyhodnotiť ako výkon praxe, ale len ako súčasť vzdelávania. 9. Ďalej žalovaný uviedol, že na základe podnetu W.. W. E. a W.. F. M. došlo k prevereniu listín predložených k žiadosti žalobkyne o zápis do zoznamu znalcov, čím bolo zistené, že odborná prax bola údajne vykonávaná bezodplatne, čo vyplývalo aj z potvrdenia vydaného Sociálnou poisťovňou. Zdôraznil, že pri vyčiarknutí zo zoznamu sa teda nejednalo o rozhodnutie vychádzajúce z rovnakých podkladov ako pri zápise. 10. Potvrdil síce, že pre odbor Písmoznalectvo nie je možné v Slovenskej republike získať vysokoškolské vzdelanie. Nebolo mu však zrejmé, prečo by malo získanie vysokoškolského vzdelania v inom odbore predstavovať moment, od ktorého by bolo možné započítavať prax v odbore, ktorý tvoril predmet žiadosti o zápis. Vzťah vzdelania a praxe tkvie podľa žalovaného v tom, že plnohodnotná prax môže byť vykonávaná jedine vtedy, ak jej predchádza získanie vzdelania v danom odbore. Z tohto hľadiska preto nie je vzdelanie v odlišnom odbore relevantné. Uviedol, že pod pojem „prax v odbore” nebol povinný zahrnúť akúkoľvek prax, ale posúdenie dostatočnosti preukázanej praxe je predmetom správnej úvahy. V tejto súvislosti dôvodil, že zmyslom predpokladu na zápis podľa § 5 ods. 1 písm. e/ zákona o znalcoch je to, aby bola znalecká činnosť podľa § 2 ods. 1 písm. a/ uvedeného zákona vykonávaná osobami, ktoré majú dostatočné praktické skúsenosti. Tento predpoklad na zápis musí byť splnený spoločne s ostatnými predpokladmi. Právnym následkom nepreukázania čo i len jedného z nich je zamietnutie žiadosti o zápis podľa § 5 ods. 6 uvedeného zákona, resp. vyčiarknutie zo zoznamu podľa § 8 ods. 1 písm. d/ zákona o znalcoch. Zdôraznil, že povinnosťou správneho orgánu je vykladať právne normy v súlade so zmyslom a účelom príslušných ustanovení. Preto zastával názor, že zmysel a účel zákona bol v danom prípade dodržaný. 11. Žalovaný vyslovil presvedčenie, že existuje silný verejný záujem na tom, aby bola znalecká činnosť podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona o znalcoch vykonávaná výlučne osobami, ktoré spĺňajú predpoklad na zápis podľa § 5 ods. 1 písm. e/ uvedeného zákona. Ustanovenie § 8 ods. 1 písm. d/ zákona o znalcoch je normou ochrannou, ktorej účelom je ochrana verejného záujmu na riadnom vykonávaní znaleckej činnosti. Ak sa uvedené ustanovenie vzťahuje na situácie, keď osoba zapísaná v zozname prestala spĺňať niektorý z predpokladov na zápis, nie je zrejmé, kvôli čomu by sa toto ustanovenie nemalo vzťahovať aj na prípady, keď nesprávne zapísaná osoba nikdy nespĺňala všetky predpoklady na zápis. V tejto súvislosti žalovaný nespochybňoval, že žiadosť žalobkyne o zápis do zoznamu znalcov bola nesprávne posúdená. Táto skutočnosť by podľa neho však nemala žalobkyni umožniť vykonávanie znaleckej činnosti fakticky do konca života. Žalovanému nebolo zrejmé, v čom má spočívať údajné porušenie filozofie zákona o znalcoch, materiálnej publicity zoznamu a zákazu retroaktivity. 12. Konštatoval, že jeho úlohou je zistiť skutočný stav veci. Vzhľadom na to podľa žalovaného nemožno akceptovať uznanie akéhokoľvek dokladu slúžiaceho na preukázanie praxe, obzvlášť v prípade, ak je hodnovernosť takéhoto dokladu vážne spochybnená. Zo žalobkyňou predloženého potvrdenia vyplýva, že žalobkyňa mala so znaleckým ústavom (USI) externe spolupracovať (od 01.11.2005 do 31.03.2010) a až následne sa stala jeho zamestnakyňou. Žalovaný zdôraznil, že je fakticky nemožné zistiť, aký bol v uvedenom období charakter spolupráce medzi znaleckým ústavom a žalobkyňou. Zrejmé je však to, že išlo o spoluprácu bez akéhokoľvek zmluvného základu vykonávanú bezodplatne. Vykonávaná mala byť počas obdobia presahujúceho 4 roky. V tejto súvislosti považoval za neakceptovateľné vykonávanie znaleckej činnosti v mene znaleckého ústavu zo strany osôb, ktoré nespĺňajú zákonné predpoklady, a to nielen z hľadiska vykazovania znakov nelegálnej práce, ale aj z hľadiska oboznamovania sa s dôvernými materiálmi, ku ktorým takéto osoby nemajú mať prístup a nie sú viazené mlčanlivosťou. Mal za to, že ak by bol uznaný takýto spôsob preukazovania praxe, v konečnom dôsledku by to znamenalo, že znalecké ústavy by mohli hocikomu potvrdiť vykonávanie praxe v rozsahu svojej pôsobnosti, a to bez ohľadu na to, či by existoval zmluvný vzťah medzi týmito subjektmi, či by dotyčné osoby získali vzdelanie v predmetnom odbore alebo či by mali aspoň nejaké predchádzajúce skúsenosti s danou problematikou. 13. Žalovaný uzavrel, že žalobkyňou navrhnuté ústne pojednávanie z dôvodov týkajúcich sa osoby podávateľky podnetu, resp. vykonávania konzultácií, bolo vyhodnotené tak, že by sa tým neprispelo k objasneniu veci, pretože nebolo potrebné zisťovať motiváciu vedúcu k podaniu podnetu a ani skutočnosti týkajúce sa konzultácií, ktoré nepredstavujú výkon praxe v odbore. To isté platí aj v prípade nezbavenia žalobkyne povinnosti mlčanlivosti. Listiny týkajúce sa vykonávania tzv. externej spolupráce mohli byť predložené aj bez zbavenia povinnosti zachovávať mlčanlivosť, keďže tá sa vzťahuje na skutočnosti zistené pri výkone alebo v súvislosti s výkonom znaleckej činnosti. Znaleckou činnosťou pritom nie je prípadné vykonávanie činnosti pre znalecký ústav osobou, ktorá nemala k tomuto subjektu akýkoľvek právny vzťah a predovšetkým nezískala vzdelanie v odbore, nemala prax, neabsolvovala odborné minimum a ani odbornú skúšku znalca. IV. Konanie na správnom orgáne 14. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 26.11.2012 bola prvostupňovému orgánu doručená žiadosť žalobkyne o zápis do zoznamu znalcov z odboru: Písmoznalectvo, odvetvia: Ručné písmo (identifikácia pisateľa). Keďže prvostupňový orgán túto žiadosť vyhodnotil tak, že žalobkyňa splnila všetky zákonné podmienky na zápis do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov podľa § 5 ods. 1 zákona o znalcoch, pozval ju na zloženie sľubu znalca a ku dňu 11.12.2012 bola žalobkyňa do predmetného zoznamu znalcov zapísaná. 15. Listom zo dňa 26.11.2014 prvostupňový orgán oznámil žalobkyni začatie správneho konania vo veci vyčiarknutia zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, oddiel na zápis znalcov, odbor: Písmoznalectvo, odvetvie: Ručné písmo (identifikácia pisateľa), a to z dôvodu, že sa prvostupňovému orgánu na základe podnetu týkajúceho sa zápisu žalobkyne do zoznamu znalocov, tlmočníkov a prekladateľov a preštudovania osobného spisu žalobkyne javilo, že nespĺňala predpoklad na zápis do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekldateľov podľa § 5 ods. 1 písm. e/ zákona o znalcoch, nakoľko nevykonávala prax v odbore, ktorý je predmetom činnosti v trvaní najmenej sedem rokov. 16. Po následnom vyjadarení žalobkyne k začatiu správneho konania a zaobstaraní podkladov pre rozhodnutie prvostupňového orgánu vydal prvostupňový orgán rozhodnutie č. 00698/Os/2010/15 zo dňa 02.11.2015, ktorým vyčiarkol žalobkyňu zo znamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, oddiel na zápis znalcov, odbor: Písmoznalectvo, odvetvie: Ručné písmo (identifikácia pisateľa). Voči tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa rozklad, ktorého argumentačným základom boli žalobné námietky, o ktorom rozhodol žalovaný v úvode tohto rozsudku opísaným rozhodnutím, odôvodnenie ktorého je obdobné ako vyjadrenie k žalobe. Detailnejšie sa súd k jednotlivým jeho častiam vyjadril nižšie. V. Posúdenie veci 17. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. 18. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 21. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 22. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona o znalcoch znalec, tlmočník alebo prekladateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba splnomocnená štátom na vykonávanie činnosti podľa tohto zákona, ktorá je zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov. 23. Podľa § 2 ods. 7 zákona o znalcoch výkon činnosti podľa tohto zákona nie je podnikanie. 24. Podľa § 5 ods. 1 písm. e/ zákona o znalcoch ministerstvo zapíše do zoznamu do 60 dní od doručenia písomnej žiadosti o zápis fyzickú osobu, ktorá vykonáva prax v odbore, ktorý je predmetom činnosti, v trvaní najmenej päť rokov a v prípade znalcov najmenej sedem rokov. 25. Podľa § 5 ods. 6 zákona o znalcoch ministerstvo zamietne žiadosť o zápis, ak fyzická osoba nespĺňa predpoklady na zápis podľa odseku 1. 26. Podľa § 2 ods. 1 písm. f/ vyhlášky k písomnej žiadosti o zápis do zoznamu sa pripojí doklad o dĺžke odbornej praxe žiadateľa, ktorý možno v osobitných prípadoch nahradiť čestným vyhlásením; osobitným prípadom je najmä zánik podnikateľa alebo inej organizácie, v ktorej žiadateľ vykonával odbornú prax, v osobitných prípadoch je odbornou praxou i vykonávanie znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti. 27. Podľa § 8 ods. 1 písm. d/ zákona o znalcoch ministerstvo vyčiarkne zo zoznamu toho, kto nespĺňa predpoklady na zápis do zoznamu; ak znalec, tlmočník alebo prekladateľ prestal vykonávať prax v odbore, ktorý je predmetom činnosti, ministerstvo ho vyčiarkne zo zoznamu, ak do dvoch rokov opätovne nezačne vykonávať prax v odbore, ktorý je predmetom činnosti. 28. Podľa § 8 ods. 2 zákona o znalcoch o vyčiarknutí fyzickej osoby alebo právnickej osoby zo zoznamu rozhodne ministerstvo bezodkladne po zistení niektorého z dôvodov uvedeného v odseku 1; vyčiarknutie zo zoznamu sa vykoná ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyčiarknutí. 29. Podľa § 49 ods. 1 správneho poriadku v jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne. 30. Podľa § 49 ods. 2 správneho poriadku v ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť. 31. V súčasnosti podmienky výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti a prekladateľskej činnosti, práva a povinnosti znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ako aj podmienky činnosti znaleckých ústavov, a pôsobnosť žalovaného pri výkone ich činnosti upravuje zákon o znalcoch, ktorým bol zrušený predtým platný zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch. Z dôvodovej správy k zákonu o znalcoch vyplýva, že jedným z aspektov, ktorý rieši zákon o znalcoch, je vymedzenie rozsahu práv a povinností, ktoré okrem tlmočníkov a prekladateľov vznikajú aj znalcom pri výkone činností poskytovaných súkromným osobám na rôzne účely. Zákon o znalcoch v § 5 ods. 1 taxatívne vymedzuje podmienky, ktoré musí žiadateľ o zápis do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov spĺňať, aby mohol byť do zoznamu zapísaný. Keďže znalecká činnosť je považovaná za vysoko odbornú činnosť s mimoriadne vážnymi dôsledkami, znalec zapísaný v zozname musí po celú dobu výkonu činnosti spĺňať zákonné podmienky na jej riadny výkon upravené v § 5 ods. 1. V opačnom prípade má žalovaný ako dohľadový orgán štátu nad znaleckou činnosťou zákonné splnomocnenie vyčiarknuť znalca, ktorý uvedené podmienky nespĺňa (viď § 8 ods. 1 písm. d/ zákona o znalcoch). Z tohto dôvodu je žalovaný povinný kedykoľvek dôsledne skúmať zákonné podmienky riadneho výkonu znaleckej činnosti. Jednou z týchto podmienok je dĺžka odbornej praxe (§ 5 ods. 1 písm. e/ zákona o znalcoch). Zákon o znalcoch ukladá budúcim znalcom povinnú 7 ročnú prax v odbore. Samotná dĺžka praxe stanovená zákonodarcom svedčí o tom, že povinnej praxi prikladá mimoriadnu dôležitosť. V danom prípade bolo dôvodom vyčiarknutia žalobkyne nesplnenie zákonnej podmienky na zápis do zoznamu, a to práve podmienky odbornej praxe. Základnou právnou otázkou v tomto prípade bolo teda posúdenie výkonu odbornej praxe žalobkyne, a to z dvoch hľadísk. Jednak z hľadiska preukázania odbornej praxe a jednak z hľadiska jej trvania po dosiahnutí potrebného vzdelania v príslušnom odbore. 32. Z hľadiska výkladu ustanovenia § 8 ods. 1 písm. d) zákona o znalcoch súd prisvedčil žalovanému, že ide o právnu úpravu jednoznačne zakladajúcu právomoc ministerstva v záujme riadneho vedenia zoznamu, vyčiarknuť zo zoznamu osobu, ktorá nespĺňa predpoklady na zápis. Želateľným stavom tu jednoznačne bude zoznam, v ktorom budú po celú dobu trvania zápisov zapísané iba také osoby, ktoré v danom rozhodnom čase spĺňajú všetky zákonné podmienky zápisu kumulatívne. Je potom namieste, aby žalovaný či už z vlastného podnetu, alebo na podnet inej fyzickej či právnickej osoby priebežne preveroval, či v zozname zapísané osoby spĺňajú podmienky zápisu. Súd v tejto súvislosti ďalej tiež prisvedčil žalovanému že v § 5 a § 8 obsiahnuté podmienky a predpoklady tvoria sústavu zákonných podmienok, ktoré musia byť dané nielen na to, aby osoba bola do zoznamu znalcov zapísaná, ale aj na to, aby mohla v zozname znalcov po celú dobu trvania zápisu aj zotrvať. Taktiež nedôvodná je námietka žalobcu ne bis in diem, keďže predmet konania spočívajúci vo vyčiarknutí účastníčky konania zo zoznamu je odlišný od konania o zápis do zoznamu a v tomto zmysle nemôže byť založená prekážka "v tej istej veci“. 33. Žalobkyňa tvrdila, že prílohy predložené k jej žiadosti na zápis do zoznamu znalcov boli dostatočné na to, aby jej správny orgán prvého stupňa vyhovel. Predovšetkým upriamila pozornosť na čestné vyhlásenie a doklad o dĺžke svojej odbornej praxe (potvrdenie zo dňa 21.11.2012), ktorým deklarovala odbornú prax od 01.11.2005 do 31.03.2010, a to na základe externej bezodplatnej spolupráce s USI. Zároveň tvrdila, že dosiahla potrebné vzdelania v odbore, ktoré ukončila v roku 2011 (viď bod 4 tohto rozsudku). Práve uvedená prax žalobkyne bola správnymi orgánmi dodatočne v priebehu predmetného správneho konania spochybnená a vyhodnotená ako nedostačujúca. 34. Z administratívneho spisu je zrejmé, že došlo k dôvodným pochybnostiam ohľadom reálneho výkonu odbornej praxe žalobkyne (popísané v bode 12 tohto rozsudku). Súd prisvedčil žalovanému, že výkon praxe ako podmienka odbornosti znalca je mimoriadne dôležitá a musí byť preukázaná bez pochybností. Akékoľvek potvrdenie, či prehlásenie o vykonanej praxi musí byť správnym orgánom preskúmateľné čo do obsahu. Je pravdou, že zákon expresis verbis neukladá znalcovi vykonávať prax v odbore formou pracovnoprávneho vzťahu za odmenu. Nakoľko však prax v odbore je mimoriadne dôležitá z hľadiska neskoršieho výkonu znaleckej činnosti, je nutné aby ju znalec vykonával riadne, počas celej doby praxe, aby táto bola dohľadateľná, preukázateľná, ale predovšetkým aby napĺňala svoj účel. Z administratívneho spisu, ako aj z vyjadrení žalobkyne vyplýva, že žalobkyňa vykonávala podľa svojho tvrdenia túto prax sporadicky, nie každý deň, nevedela presne špecifikovať v akom rozsahu a akú konkrétnu činnosť. Samotní školitelia dokonca nepovažovali pobyt žalobkyne v ÚSI za prax v odbore Písmoznalectvo. Žalobkyni boli vopred známe podmienky zápisu do zoznamu znalcov. Z tohto dôvodu bolo v jej vlastnom záujme, aby mala svoju odbornú prax riadne zdokumentovanú a bola bez akýchkoľvek pochýb schopná ju preukázať. Správne orgány oboch stupňov postupovali správne, keď do povinnej praxe znalca nezapočítali prax, ktorú žalobkyňa podľa svojich vlastných tvrdení získala aj počas štúdia na The International School of Forensic Document Examination v USA. Na preverenie tejto praxe nemal správny orgán dostatočné podklady. Znovu bolo na žalobkyni, aby túto absolvovanú prax riadne preukázala, podložila relevantnými dokladmi. 35. Rovnako neobstojí ani námietka žalobkyne, že o jej žiadosti už správny orgán raz rozhodol, keď ju zapísal do zoznamu znalcov a následne bez zmeny skutkového stavu veci bola zo zoznamu vyčiarknutá. Ako bolo uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku, znalec musí počas celej doby výkonu činnosti spĺňať zákonné podmienky na zápis do zoznamu. To znamená, že aj keď je jeho žiadosť o zápis vybavená kladne napriek nesplneniu zákonných podmienok, a to z dôvodu pochybenia správneho orgánu, zákon nevylučuje, aby žalovaný, ako dohľadový štátny orgán, po opätovnom preskúmaní podkladov na zápis, vyčiarkol zo zoznamu znalca, ktorý zákonom predpokladané podmienky nespĺňa. Vyčiarknutie znalca zo zoznamu po opätovnom preskúmaní podmienok na zápis do zoznamu znalcov je jednou zo zákonných možností vyčiarknutia znalca zo zoznamu. Vyčiarknutie ako sankcia za spáchaný správny delikt podľa § § 27 ods. 3 písm. d/ zákona o znalcoch a nesplnenia podmienok tzv. „starých“ znalcov podľa § 34 ods. 6 zákona o znalcoch tým nie je nijak dotknutá. 36. Podmienka absolvovania odborného vzdelania a odbornej praxe je v podstate spôsobom, ktorým štát zabezpečuje, že znaleckú činnosť budú vykonávať iba ním splnomocnené, dostatočne odborne spôsobilé osoby. Účelom zavedenia uvedených ustanovení zákona o znalcoch bolo zabezpečenie preverenia odbornej spôsobilosti znalcov. Musí byť verejným záujmom, aby výkon znaleckej činnosti bol vykonávaný výlučne osobami preukazujúcimi svoju odbornosť nielen vykonanými odbornými skúškami, ale aj splnením požiadavky dĺžky odbornej praxe, pričom tento verejný záujem musí v každom prípade prevážiť nad individuálnymi záujmami konkrétneho znalca na výkon znalectva ako zárobkovej činnosti. Jednoznačne treba mať za to, že je verejný záujem na tom, aby znaleckú činnosť vykonávala iba osoba, ktorá spĺňa zákonné podmienky, a teda ktorej odbornosť bola kvalifikovaným spôsobom preverená. Z dôvodu uvedeného neobstojí ani námietka žalobcu o porušení zákazu retroaktivity a princípu právnej istoty. 37. Záverom súd nepovažuje za relevantnú ani námietku žalobkyne, že správny orgán pri svojom rozhodnutí nebral do úvahy jedinečné okolnosti daného prípadu, hlavne s ohľadom na to, že výkon jej znaleckej činnosti je jej jediným príjmom. Súd na tomto mieste poukazuje aj na dôvodovú správu k zákonu o znalcoch, z ktorej jednoznačne vyplýva, že výkon znaleckej, tlmočníckej činnosti a prekladateľskej činnosti nie je podnikaním podľa Obchodného zákonníka ani podľa Živnostenského zákona. Výkon tejto činnosti má preto charakter vedľajšej činnosti popri zamestnaní u fyzických osôb ako aj u právnických osôb, kde nemôže tvoriť hlavnú (v zmysle „jedinú“) náplň ich podnikania alebo činnosti. Práve vedľajší charakter výkonu znaleckej prípadne tlmočníckej a prekladateľskej činnosti zabezpečuje ich vysoko odborný výkon, keďže hlavnou pracovnou náplňou je vedecká, výskumná prípadne iná špecializovaná činnosť, ktorá v spojitosti s dlhoročnou praxou dáva záruku kvalitného výkonu znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti. Tento záver je navyše explicitne vyjadrený aj v zákone, a to v ustanovení § 2 ods. 7 zákona o znalcoch. 38. To isté platí aj o námietkach žalobkyne procesného charakteru uvedených v bode 7 tohto rozsudku. Obsah administratívneho spisu totiž dával dostatočný podklad pre rozhodnutie správnych orgánov bez toho, aby bolo potrebné nariadiť v správnom konaní ústne pojednávanie a vypočuť žalobkyňu, keďže by sa tým viac neprispelo k objasneniu veci. Tiež nedodržanie poriadkových lehôt uvedených v § 49 ods. 2 správneho poriadku nie je dôvodom na zrušenie vecne správnych rozhodnutí správnych orgánov. 39. Žalovanému však súd neprisvedčil v argumentácii ohľadom získaného odborného vzdelania potrebného na zápis do zoznamu znalcov. Zákon totiž v § 5 ods. 1 stanovuje podmienku vysokoškolského vzdelania v odbore, ktorý je predmetom žiadosti o zápis. V Slovenskej republike nie je možné získať vysokoškolské vzdelanie v odbore Písmoznalectvo. Zákon neurčuje aké alternatívne vzdelanie má správny orgán uznať za relevantné, preto nejednoznačná právna úprava nemôže byť na ťarchu účastníka správneho konania, v tomto prípade žalobkyne. 40. Súd na tomto mieste uvádza, že aktivity žalobkyne ohľadom jej samovzdelávania, sledovania odbornej literatúry a účasti na medzinárodných podujatiach hodnotí vysoko pozitívne, napriek tomu ale pre posúdenie splnenia povinnej praxe neobstoja. 41. Súd vychádzajúc zo skutkových zistení v danej veci dospel k záveru, že žalovaný v danom prípade postupoval v súlade s citovanou právnou úpravou, vo veci si zadovážil dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v odôvodnení rozhodnutia uviedol dôvody, na základe ktorých v danej veci rozhodol a námietkami žalobcu sa náležite zaoberal. Napadnuté rozhodnutie žalovaného súd teda považuje za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 42. O trovách konania rozhodol súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 43. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).