Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/68/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200617 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016200617.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: Z.. J. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. Č.. XXX/.XX, XXX XX W., zastúpený: JUDr. J. Ď., advokát , Y. Č.. X, XXX XX U. XX, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova č.8, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: Y. -X-X-X/.XXXX-K. zo dňa 22. marca 2016, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a. Žalobcovi súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. K o n a n i e p r e d s p r á v n y m o r g á n o m 1. Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia bola 14. októbra 2015 doručená písomná žiadosť žalobcu o priznanie výsluhového príspevku podľa § 33 ods. 1 zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 76/1959 Zb.“). Žalobca svoju žiadosť odôvodnil tým, že v dobe od 24. augusta 1974 do 15. júla 1978 študoval na Vojenskom gymnáziu v K. a s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 10Sd 216/2013 zo 6. júna 2014 a na nariadenie náčelníka generálneho štábu Čs. ľudovej armády, zástupcu ministra národnej obrany č.XX z 2. augusta 1985, ktorým boli vydané „Směrnice náčelníka kádrové správy ministerstva národní obrany pro zpracování výkazu dob a kategorií funkcí (pracovních kategorií) rozhodných pro realizaci kádrových opatření, zabezpečení peněžitými dávkami podle zákona o některých služebních poměrech vojáků a pro sociální zabezpečení“ (ďalej len „smernice“) vyjadril názor, že doba jeho štúdia na vojenskom gymnáziu je dobou ostatnej vojenskej služby, ktorá mu na účel konania o priznaní výsluhového príspevku podľa zákona č. 76/1959 Zb. mala byť započítaná ako doba trvania služobného pomeru. 2. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia žiadosť žalobcu o priznanie výsluhového príspevku posúdil a ako vecne príslušný prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. T.-XXXXXXXXXXXXXX zo 14. januára 2016 podľa § 30 ods. 1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb. zastavil konanie z dôvodu, že v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. 3. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca, v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia o odvolaní nerozhodol. Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. napadnuté rozhodnutie so spisovým materiálom predložil Ministerstvu obrany Slovenskej republiky, sekcii ľudských zdrojov (ďalej len „odvolací orgán“), o čom žalobcu písomne upovedomil. 4. S poukazom na čl. 2 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „Ústava SR“) a na priebeh štvorročného štúdia žiakov na vojenských stredných školách žalobca vo svojom odvolaní vyjadril svoj názor, že celé obdobie štúdia na vojenských stredných školách, vrátane vojenských gymnázií, je potrebné považovať za výkon vojenskej činnej služby (za zamestnanie) zaradenej na účely výsluhového zabezpečenia vojakov podľa osobitných predpisov a na dôchodkové zabezpečenie podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení, do preferovanej I. alebo II. kategórie funkcií, a preto sa domáhal, aby odvolací orgán konal na základe Ústavy SR v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon, napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia na nové prejednanie a rozhodnutie. 5. V rozsiahlom odôvodnení odvolania v častiach II. až V. žalobca popisne poukázal na niektoré aspekty štúdia žiakov na vojenských stredných a odborných školách a uviedol svoje názory smerujúce na to, že doba štúdia na vojenských stredných školách má byť považovaná za službu v ostatných prípadoch. Podľa žalobcovho názoru toto jeho tvrdenie je podporené aj rozsudkom súdu a vydanou smernicou. 6. Žalovaný preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia a existenciu dôvodov pre zastavenie konania a rozhodnutím Č.: Y.-X-X-X/XXXX-K. zo dňa 22. marca 2016 odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. T.-XXXXXXXXXXXXXX zo 14. januára 2016 o zastavení konania o priznanie výsluhového príspevku, nakoľko v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil potvrdil. 7. Rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že preskúmaním napadnutého rozhodnutia zistil, že Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia konanie o priznaní výsluhového príspevku odvolateľa zastavil v súlade s hmotno-právnymi podmienkami upravujúcimi zastavenie konania podľa § 30 ods. 1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb. S poukazom na zistený skutkový stav a právnu úpravu Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia napadnuté rozhodnutie v súlade s § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. podrobne odô- vodnil. S návrhom odvolateľa na hodnotenie doby stredoškolského štúdia na vojenskom gymnáziu ako doby vojenskej činnej služby sa prvostupňový správny orgán vyrovnal správnou úvahou pri použití § 20 ods. 2 zákona č. 92/1949 Zb. Branný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Branný zákon“) a § 24 ods. 1 zákona č. 76/1959 Zb. Súčasne preskúmal existenciu kumulatívnych podmienok konania o priznaní výsluhového príspevku na základe odvolateľovej žiadosti doručenej Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia dňa 23. apríla 1996, t. j. po skončení služobného pomeru a opakovanej žiadosti o výsluhový príspevok doručenej dňa 14. októbra 2015. 8. Žalovaný uviedol, že dôvodom pre zastavenie konania podľa § 30 ods. 1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb. je preskúmanie toho, či sa v tej istej veci právoplatne rozhodlo a či sa skutkový stav podstatne nezmenil. Právoplatné rozhodnutie v tej istej veci a posúdenie, či sa skutkový stav podstatne nezmenil sú obligatórnymi zákonnými predpokladmi zastavenia konania podľa uvedeného ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. Aby mohol správny orgán zastaviť konanie v intenciách § 30 ods. 1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb., musia byť oba predpoklady tohto ustanovenia naplnené súčasne. 9. S prvým predpokladom zastavenia konania podľa § 30 ods. 1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb., t. j. preskúmaním, či sa v tej istej veci právoplatne rozhodlo, sa Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia v napadnutom rozhodnutí vysporiadal a podľa názoru žalovaného ako odvolacieho orgánu ho aj v postačujúcej miere náležité odôvodnil, pričom s takýmto právnym záverom sa žalovaný stotožnil. 10. S druhým predpokladom zastavenia konania podľa § 30 ods. 1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb., t. j. preskúmaním, či sa skutkový stav podstatne nezmenil, sa Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia v odôvodnení napadnutého rozhodnutia tiež vysporiadal, čím vyjadrenie vyriešenia veci samej považoval žalovaný za úplné. 11. V rozhodnutí poukázal na ustanovenie § 33 ods. 1 zákona č. 76/1959 Zb. podľa ktorého vojakom z povolania prepusteným zo služobného pomeru podľa § 26 ods. 1 písm. a) až c) a e) až g) a ods. 2 patrí výsluhový príspevok a) po dobu jedného roka od prepustenia zo služobného pomeru vo výške 20% platu, ak konali službu v ozbrojených silách po dobu kratšiu ako 10 rokov; b) po dobu dvoch rokov od prepustenia zo služobného pomeru vo výške 30% platu, ak konali službu v ozbrojených silách po dobu najmenej 10 rokov, ale kratšiu ako 20 rokov; c) do 60 rokov veku vo výške 30% platu, ak konali službu v ozbrojených silách po dobu najmenej 20 rokov. Táto výmera sa zvyšuje za 21. a každý ďalší ukončený rok služby o 1% platu. 12. Posúdením zisteného skutkového stavu žalovaný konštatoval že je nesporné, že odvolateľov služobný pomer vrátane základnej služby trval v dobe od 29. augusta 1978 do 18. apríla 1996, t. j. 17 rokov, 7 mesiacov a 20 dní. Inú vojenskú činnú službu odvolateľ preukázateľne nevykonával. Službu v ozbrojených silách konal po dobu najmenej 10 rokov, ale kratšiu ako 20 rokov a zo služobného pomeru vojaka z povolania bol prepustený podľa § 26 ods. 2 písm. e) zákona č. 76/1959 Zb. 18. apríla 1996. Odvolateľ splnil zákonom ustanovenú podmienku na priznanie výsluhového príspevku po dobu dvoch rokov od prepustenia zo služobného pomeru, a to podľa § 33 ods. 1 písm. b) zákona č. 76/1959 Zb. Výsluhový príspevok mu bol priznaný právoplatným rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. XXXXXXXXXXXXXX-T. X z 24. apríla 1996 po dobu od 19. apríla 1996 do 18. apríla 1998. 13. Dôvody, pre ktoré sa odvolateľ domáhal započítania doby od 29. augusta 1974 do 15. júla 1978, počas ktorej študoval na Vojenskom gymnáziu v K. ako doby výkonu vojenskej činnej služby, považoval žalovaný ako odvolací orgán za neopodstatnené. 14. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že na štúdium na vojenských gymnáziách boli žiaci prijímaní po úspešnom skončení povinnej školskej dochádzky (základnej deväťročnej školy). Žiaci 1. až 4. ročníka vojenských gymnázií sa štúdiom pripravovali na štúdium na vysokých vojenských školách. Počas tohto štvorročného štúdia neboli vojakmi v činnej službe, t. j. nevykonávali ani základnú (náhradnú) vojenskú službu. Prijatím žiaka na štúdium na vojenskom gymnáziu po skončení povinnej školskej dochádzky týmto žiakom v roku, v ktorom dovŕšili 17. rok veku, vznikla branná povinnosť podľa Branného zákona. Neboli však povolaní na výkon základnej (náhradnej) vojenskej služby. Základnú vojenskú službu vykonávali až odo dňa nástupu na štúdium na vojenskú vysokú školu v 1. a 2. ročníku tohto štúdia tak, ako tomu bolo aj v odvolateľovom prípade. 15. Započítanie stredoškolského štúdia na vojenskom gymnáziu by podľa názoru žalovaného bolo porušením či. 2 ods. 2 Ústavy SR. 16. Štúdium po skončení povinnej školskej dochádzky sa v súlade so smernicou u žiakov vojenských stredných škôl vykazovalo ako doba štúdia v I. a II. časti výkazu so zaradením tejto doby do III. pracovnej kategórie. 17. Poukázal na ustanovenie § 24 ods. 1 zákona č. 76/1959 Zb. podľa ktorého vojakmi z povolania sú práporčíci, dôstojníci a generáli, ktorí vykonávajú vojenskú službu ako svoje povolanie v služobnom pomere, do ktorého boli prijatí na vlastnú žiadosť po vykonaní základnej (náhradnej) služby. Z uvedeného vyplýva, že ani žiaci vojenských gymnázií počas štúdia v 1. až 4. ročníku nemohli byť vojakmi v ďalšej službe alebo vojakmi z povolania, nakoľko do služobného pomeru mohli byt' prijatí až po vykonaní základnej služby. 18. K rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 10 Sd 216/2013 žalovaný uviedol, že predmetný rozsudok nie je rozhodnutím o tom, že štúdium mladistvých počas 1. a 2. ročníka štúdia na vojenských stredných odborných školách alebo štúdium na štvorročných vojenských gymnáziách je na účely dôchodkového zabezpečenia potrebné hodnotiť ako zamestnanie zaradené do I. kategórie zamestnaní alebo I. kategórie funkcií. Uvedeným rozsudkom súdu bolo v osobitnom konaní o starobnom dôchodku Sociálnej poisťovni iba uložené, aby preukázala, či štúdium v 1. a 2. ročníku vojenskej strednej odbornej školy možno považovať za ostatnú vojenskú službu podľa § 132 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. 19. Žalovaný sa stotožnil s napadnutým rozhodnutím a s odôvodnením Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia uvedeným v napadnutom rozhodnutí. 20. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej zistil, že toto obsahuje všetky zákonné náležitosti v súlade s § 47 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb., nie je dôvod na jeho zrušenie alebo zmenu, a preto vo veci rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. II. Ž a l o b a 21. Žalobca sa žalobou z 11. apríla 2016 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. Y.-X-X- X/XXXX-K. z 22. marca 2016, vec mu vrátil na ďalšie konanie a aby ho zároveň zaviazal na úhradu trov konania. 22. Ako žalobný dôvod žalobca uviedol, že príslušné správne orgány vo svojich rozhodnutiach neoprávnene kvalifikovali dobu jeho štúdia na Vojenskom gymnáziu K. v čase od 29. augusta 1974 do 28. augusta 1978 ako občianske zamestnanie započítané do III. pracovnej kategórie a prijali tak nesprávny právny názor, v dôsledku čoho žalobcovi vznikol nárok na výsluhový príspevok v zmysle § 33 ods. 1 písm. b) zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 76/1959 Zb.“) a nie v zmysle § 33 ods. 1 písm. c) zákona č. 76/1959 Zb. 23. V žalobe uviedol historický vývoj problematiky chovancov a zaraďovanie do jednotlivých kategórií funkcií. Poukázal na skutočnosť, že žalobca tak, ako mnohí iní žiadatelia vykonával v súčasnom demokratickom systéme neprípustnú tzv. detskú prácu, keď ako mladiství plnili povinnosti dozornej a strážnej služby, pričom niektorí jeho spolužiaci boli ešte maloletí, teda nedovŕšili na začiatku štúdia ani vek 15 rokov. Nie je teda relevantné, čo za dobu služobného pomeru považuje ako správny orgán MS SR pridržiavajúc sa formalistický prekovaných právnych predpisov. Na základe argumenta a simili možno skutočne aplikovať na danú vec rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 10 Sd 216/2013 zo 06.06.2014 považujúc štúdium na vojenskej strednej škole za vojenskú službu pri priznávaní nárokov na starobný dôchodok. 24. Žalobca ďalej uviedol, že rozhodnutia správnych orgánov sa totiž neodvíjali iba zo strnulého citovania dávno prekonaných právnych predpisov, no zohľadňovali demokratické pomery súčasného zriadenia SR na rozdiel od doby neslobody, v ktorej boli tieto predpisy prijímané. Aktuálne je totiž neprípustné, aby palnými zbraňami v službe disponovali ani nie 15 ročné deti. Okrem držania zbraní a cvičenia s nimi v prvých ročníkoch museli žiaci vojenských škôl absolvovať kurzy zberačov ranených, čo jasne deklaruje záujem armády na ich ďalšom využití aj za brannej pohotovosti štátu. Žiaci vojenských škôl chodievali niekoľkokrát za mesiac do služieb na rote, batérii, trvalo zabezpečovali bojovú pohotovosť a bez výnimky sa zúčastňovali bojových poplachov a výjazdov do vytýčených záložných priestorov, často aj o 02:00 hod. ráno. Od prvého ročníka museli držať pohotovosť, aby mohli okamžite privolať svojich veliteľov do kasárni. Na žiakov vojenských skôr, rovnako ako na vojakov VZS sa povinne vzťahoval jednotný Disciplinárny poriadok, ako aj všetky Základné vojenské poriadky. Ak všeobecný predpis, ktorým bol do 31.12.2003 zákon č. 100/1988 Zb. a od 01.01.2004 zákon č. 461/2003 Z. z., konkrétne v § 255 jasne stanovuje, že za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj náhradná doba získaná pred 01.01.2004 počas štúdia pri príprave na povolanie, potom sa táto doba jednoducho pri priznávaní výsluhových dôchodkov nemôže vypariť. Ak špeciálny predpis, v danom prípade zákona č. 114/1998 Z. z. a zákon č. 328/2003 Z. z. niektorý právny inštitút nespomína, potom platí všeobecná norma, teda v tomto prípade zákon č. 100/1988 Zb. a zákon č. 461/2003 Z. z.. Práve započítanie nielen posledného ročníka štúdia na strednej škole, ale aj predchádzajúcich rokov štúdia je podstatným v merite predmetnej veci. Toto štúdium bolo prípravou na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách a držanie zbraní nielen mladistvými, ale dokonca maloletými osobami sa nepochybne za detskú prácu považuje v zmysle Listiny základných práv a slobôd č. 23/1991 Zb. sa podľa jej článku 33 zakotvilo právo na bezplatné vzdelanie na základných a stredných školách a osobám mladším ako 18 rokov bol taktiež zakázaný vojenský výcvik. Štúdium na VSOŠ je možné považovať za ostatnú vojenskú službu podľa § 132 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení pretože činnosť, ktorú žiaci, ale aj žalobca vykonávali pred nástupom na základnú vojenskú službu, bola výkonom služby. Od veku 16 rokov a 1 deň žiak vojenskej strednej školy zároveň podliehal aj brannému zákonu č. 92/1949 Zb.. Jeho účelom bolo doplňovanie tzv. vojenských kádrov cestou ich sústavného vzdelávania, odborného štúdia, výchovy a výcviku v režime branného zákona za predpokladu využitia takejto investície v priebehu ich celoživotnej vojenskej kariéry až do penzijného veku. V zmysle prílohy 3 smernice sa doba štúdia poslucháčov do dovŕšenia veku 17 rokov započítavala do nástupu vojenskej činnej služby ako doba potrebná na prípravu na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky, t. j. v III. pracovnej kategórii. Branný zákon stanovil nižšiu vekovú hranicu, t. j. 16 rokov a 1 deň. III. V y j a d r e n i e ž a l o v a n é h o 25. Žalovaný súdu doručil vyjadrenie k žalobe dňa 22. júna 2016, v ktorom sa v plnom rozsahu stotožnil s prvostupňovým ako i druhostupňovým rozhodnutím správneho orgánu. 26. Vo vyjadrení zároveň poukázal na skutočnosť, že žalobca nepodal opravný prostriedok voči rozhodnutiu Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. XXXXXXXXXXXXXX-T. X zo dňa 24. apríla 1996 ktorým priznal žalobcovi v zmysle § 33 zákona č. 76/1959 Zb. výsluhový príspevok od 19. apríla 1996 do 18. apríla 1998, pričom mu bolo zhodnotené obdobie od 29. augusta 1978 do 18. apríla 1996, teda 17 rokov, 7 mesiacov a 20 dní v dôsledku čoho bolo po prvý krát právoplatne rozhodnuté už v roku 1996. 27. Žalovaný ďalej uviedol že Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia ako vecne príslušný prvostupňový správny orgán vydal 14. januára 2016 Rozhodnutie č. T.-XXXXXXXXXXXXXX, ktorým konanie o priznanie výsluhového príspevku žalobcu zastavil v zmysle § 30 ods. 1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), podľa ktorého správny orgán konanie zastaví\ ak v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Prvostupňový správny orgán sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal s hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie výsluhového príspevku žalobcovi v zmysle § 33 ods. 1 písm. b) zákona č. 76/1959 Zb. a nie podľa § 33 ods. 1 písm. c) zákona č. 76/1959 Zb., ako aj s procesnoprávnymi podmienkami pre postup a vydanie rozhodnutia v zmysle § 30 ods. 1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb. 28. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu podal žalobca 03. februára 2016 na Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia rozsiahle odvolanie, v ktorom žiadal odvolací orgán napadnuté rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zrušiť a zaviazať ho vydať nové rozhodnutie z dôvodu, že podľa názoru žalobcu spĺňal podmienky pre zaradenie do I. či II. kategórie funkcií. 29. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, sekcia ľudských zdrojov ako vecne príslušný druhostupňový orgán vydal 22. marca 2016 Rozhodnutie o odvolaní č.: Y.-X-X-X/XXXX-K. z 22. marca 2016, ktorým odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. T.- XXXXXXXXXXXXXX zo 14. januára 2015 po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a existencie dôvodov pre zastavenie konania zamietol a napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. 30. Pri rozhodovaní o nároku na dávku sociálneho zabezpečenia Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia ako prvostupňový správny orgán vychádzal z podkladov, ktoré mal k dispozícii a ktoré sú relevantné pre zistenie, či žalobca spĺňal zákonom ustanovené podmienky pre priznanie výsluhového príspevku, a to konkrétne, či po prvé splnil hmotnoprávnu podmienku výkonu služby v ozbrojených silách po určitú dobu, a po druhé, či túto službu absolvoval v I. alebo II. kategórii funkcií. 31. Príloha 1 Nariadenia č. 11 obsahuje Smernicu pre spracovanie výkazu dôb a kategórii funkcií (pracovných kategórií) rozhodných pre realizáciu kádrových opatrení, pre zabezpečenie peňažnými dávkami podľa zákona o niektorých služobných pomeroch vojakov a pre sociálne zabezpečenie (ďalej len „Smernica“). 32. Podľa bodu 5 časti A Prílohy č. 1 k Nariadeniu č. 11 výkaz a ústrižok schvaľuje veliteľ (náčelník) útvaru, u ktorého holi spracované. Tento veliteľ rieši i prípadné námietky vojaka z povolania k vykazovaným údajom. 33. Podľa bodu 6 časti A Prílohy č. 1 k Nariadeniu č. 11 v prípade, ak vojak z povolania nemá námietky k vykazovaným údajom, vyjadrí to svojim podpisom a uvedením dňa oboznámenia sa s údajmi v oddiely VI výkazu. 34. Podľa bodu 7 časti A Prílohy č. 1 k Nariadeniu č. 11 ak má vojak z povolania proti vykazovaným údajom námietky, výkaz nepodpisuje, svoje námietky uvedie na voľnom liste a doloží ich dokladmi, ktoré má k dispozícii. Ak vojak z povolania nesúhlasí s tým, ako jeho námietky riešil veliteľ útvaru, postúpia sa jeho námietky služobným postupom vyššiemu nadriadenému alebo príslušnému orgánu (veliteľstvu). 35. Príloha č. 3 Smernice stanovila zásady pre vykazovanie doby základnej (náhradnej) služby poslucháčov (žiakov) vojenských škôl z radov občianskej mládeže, kde sa podrobnejšie ustanovujú zásady pre vykazovanie údajov o výkone základnej (náhradnej) služby poslucháčov (žiakov) vojenských škôl, ktorí sa stali vojakmi z povolania v rokoch 1945 až 1977 a v ich kádrovom spise č. 1 nie sú údaje o výkone základnej (náhradnej) služby vyznačené. 36. Podľa bodu 1 Prílohy č. 3 k Smernici poslucháči (žiaci) vojenských škôl do dovŕšenia veku 17 rokov boli vo vojenských školách vedení ako chovanci a doba štúdia sa im započítava do nástupu vojenskej činnej služby ako doba potrebná k príprave na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky [§ 10, ods. 1, písm. d) zákona č. 121/1975 Zb., t. j. sú zaradení v III. pracovnej kategórii (Oddiel 1)1, viď, príloha 1, por. číslo 4. 37. Podľa bodu 4 Prílohy č. 1 k Smernici pokiaľ občianske zamestnanie III. pracovnej kategórie alebo náhradnú dobu nemožno preukázať údajom v kádrovom spise alebo hodnoverným dokumentom, môže vojak z povolania predložiť prehlásenie podpísané pred orgánom národného výboru dvoma svedkami, ktorí s vojakom pracovali (študovali), alebo dvoma svedkami, ktorí s ním síce nepracovali (neštudovali), avšak môžu preukázať, že vojak z povolania bol v preukazovanej dobe zamestnaný (študoval), a môžu preukázať aj spôsob a dobu nadobudnutia vedomostí o zamestnaní (štúdiu) vojaka. 38. Podľa Prílohy č. 1 k Smernici, ktorá v tabuľke na strane 16 a nasl. definuje občianske zamestnania a niektoré druhy služieb považované za občianske zamestnania je pod č. 4 uvedené, že ako doba občianskeho zamestnania sa vykazuje aj doba štúdia (interného) po skončení povinnej školskej dochádzky (aj v zahraničí), teda doba štúdia na vojenských školách pred povolaním k výkonu základnej (náhradnej) služby (vojenské gymnáziá, VSOŠ, JMK, VOŠ). 39. Tabuľka uvedená na strane 33 a 34 Prílohy č. 3 k Smernici sa vzťahovala na sporné obdobie v rokoch 1973 - 1979, pričom podľa poradového čísla 23 týkajúceho sa vojenských gymnázií sa základná služba vykonávala až odo dňa nástupu k štúdiu na vojenskej vysokej škole (v 1. a 2. ročníku) a zápočet sa vykonával až odo dňa nástupu k štúdiu na vojenskej vysokej škole. 40. Na presné vykazovanie a sledovanie dôb vojenskej služby v I. a II. kategórii funkcií a predchádzajúceho občianskeho zamestnania v jednotlivých pracovných kategóriách (I., II., a III.) pre posúdenie nároku a výpočet dávok sociálneho zabezpečenia a na posúdenie nárokov a určenie výšky peňažných dávok podľa zákona č. 76/1959 Zb. s odkazom na § 111 a 130 zákona č. 121/1975 Zb. sa predpisom Všeob-P-3 pre každého vojaka v služobnom pomere zaviedol Výkaz dôb a kategórií funkcií (pracovných kategórií) rozhodných pre realizáciu kádrových opatrení, pre zabezpečenie peňažnými dávkami podľa zákona o niektorých služobných pomeroch vojakov a pre sociálne zabezpečenie. 41. Z Výkazu dôb a kategórií funkcií (pracovných kategórií) rozhodných pre realizáciu kádrových opatrení, pre zabezpečenie peňažnými dávkami podľa zákona o niektorých služobných pomeroch vojakov a pre sociálne zabezpečenie, ktorý vypracovala Vysoká vojenská škola pozemného vojska 14. marca 1996 (ďalej len „výkaz“), a s ktorým žalobca 28. marca 1996 svojim vlastnoručným podpisom vyjadril súhlas. 42. Pokiaľ žalobca nesúhlasil so zaradením doby jeho štúdia na vojenskom gymnáziu od 29. augusta 1974 do 28. augusta 1978 do III. pracovnej kategórie, mal v zmysle bodu 7 časti A Prílohy č. 1 k Nariadeniu č. 11 možnosť vzniesť proti výkazu námietky, čo však neurobil. Ku dňu skončenia pracovného pomeru vojaka z povolania žalobcu, teda k 18. aprílu 1996 bola preukázaná doba vojenskej činnej služby žalobcu v trvaní 17 rokov, 7 mesiacov a 20 dní. 43. Pre nárok na výsluhový príspevok bolo žalobcovi zhodnotené obdobie od 29. augusta 1978, keď nastúpil do výkonu základnej vojenskej služby do 18. apríla 1996, kedy bol prepustený zo služobného pomeru vojaka z povolania. V tomto období žalobca vykonával vojenskú činnú službu 4 v zmysle § 20 ods. 2 zákona č. 92/1949 Zb. 44. S podmienkami štúdia na vojenskom gymnáziu (bezplatné ošatenie, strava, ubytovanie, vojenský organizovaný režim, odlúčenie od rodiny, nosenie rovnošaty a pod.) bol žalobca oboznámený pred nástupom na vojenské gymnázium. Do služobného pomeru vojaka z povolania bol žalobca prijatý až po ukončení základnej vojenskej služby, ktorú absolvoval ako študent vysokej školy. Z uvedeného dôvodu doba jeho štúdia na vojenskom gymnáziu nebola službou v ozbrojených silách, a teda sa ani nemohla započítať do doby výkonu služby v ozbrojených silách pre potreby priznania výsluhového príspevku podľa § 33 ods. 1 písm. c) zákona č. 76/1959 Zb. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti podľa vtedy platných právnych predpisov žalobcovi vznikol nárok na výsluhový príspevok podľa § 33 ods. 1 písm. b) zákona č. 76/1959 Zb., teda po dobu dvoch rokov od prepustenia zo služobného pomeru vo výške 30 % platu, pretože konal službu v ozbrojených silách po dobu viac ako 10 rokov, ale kratšiu ako 20 rokov. 45. Pokiaľ žalobca poukazoval na údaje uvedené v osobnej karte vojaka z povolania, ktorá podľa jeho výkladu preukazuje výkon vojenskej činnej služby od 29. augusta 1974, kde je doba od 29. augusta 1974 do 31. augusta 1980 označená ako „ostatná vojenská služba“ žalovaný uviedol, že osobná karta vojaka z povolania nie je dokladom preukazujúcim skutočnosti rozhodné pre nárok na priznanie dávky sociálneho zabezpečenia vojakov. Prvostupňový správny orgán vychádzal pri posudzovaní nárokov žalobcu prioritne z relevantnej právnej úpravy, ako aj z výkazu. K osobnej karte vojaka z povolania, na ktorú sa žalobca v žalobe odvolával dodal, že táto osobná karta žiadnym spôsobom neznehodnocuje výpovednú hodnotu samotného výkazu zo 14. marca 1996. 46. Na záver žalovaný uviedol že žalobca nesplnil podmienku pre priznanie výsluhového príspevku podľa § 33 ods. 1 písm. c) zákona č. 76/1959 Zb. (trvalej dávky), z dôvodu, že jeho doba vojenskej činnej služby netrvala najmenej 20 rokov (v dobe prepustenia žalobcu zo služobného pomeru mu trvala vojenská činná služba 17 rokov), z tohto dôvodu bol žalobcovi priznaný výsluhový príspevok podľa § 33 ods. 1 písm. b) ako dočasná dôchodková dávka osobitného systému sociálneho zabezpečenia. 47. S použitím gramatického výkladu je žalovaný zároveň toho názoru, že v prípade, ak správny orgán počas konania zistí splnenie niektorej podmienky pre zastavenie konania uvedenej v § 30 ods. 1 Správneho poriadku pod písmenom a) až j), toto konanie musí zastaviť a nie je tu ponechaný priestor na uplatnenie voľnej úvahy správneho orgánu, či konanie zastaní alebo nie. 48. Z vyššie uvedeného je preto zrejmé, že zákon stanovuje formálne kritériá pre posudzovanie doby štúdia na vojenských gymnáziách a neobsahuje zákonné zmocnenie pre odchylné posúdenie tejto doby u jednotlivca na základe jej obsahu či podobnosti so službou vykonávanou po dosiahnutí 18 roku veku v I. alebo II. kategórii funkcií, preto akékoľvek iné rozhodnutie správneho orgánu o započítaní tejto doby by bolo konaním v rozpore so spôsobom, ktorý pre jej posudzovanie ustanovuje zákon. 49. Vzhľadom na uvedené, keďže nie je dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí, žiadal aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. IV. Z á v e r y s p r á v n e h o s ú d u 50. Krajský súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s obsahom podanej žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, podaním žalobcu z 24.10.2017, pripojeným administratívnym spisom žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 51. Podľa ust. § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 52. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 53. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP (zákon č. 162/2015 Z. z.). Oba zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 54. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 55. Pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. 56. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 57. Podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len „v medziach žaloby“) dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. 58. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 59. Podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. 60. Podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia 61. Predmetom súdneho prieskumu je posúdenie rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu z hľadiska námietok uvedených v žalobe. 62. Žalobca dňa 14.10.2015 prvostupňovému správnemu orgánu doručil žiadosť o prepočítanie výsluhového dôchodku priznaného 24. apríla 1996 v zmysle § 33 ods. 1 písm. b) zák. č. 76/1959 Zb. a žiadal o započítanie štúdia v rokoch 1974 - 1978 vo Vojenskom gymnáziu v Opave pre nárok na výsluhový dôchodok a priznanie výsluhového príspevku v zmysle § 33 ods. 1 písm. c) . 63. Žalobca bol prepustený zo služobného pomeru vojaka z povolania dňom 18. apríla 1996 a od 19. apríla 1996 do 18. apríla 1998 mu bol priznaný výsluhový dôchodok podľa § 33 ods. 1 písm. b zákona č.76/1959 Zb. 64. Pre nárok na výsluhový dôchodok žalobcovi bolo zhodnotené obdobie základnej (náhradnej) vojenskej služby a služobného pomeru od 29.08.1978 do 29.08.1980, vo vojenskej škole , I kategórii, od 29.08.1980 do 31.08.1980 ako ďalšia služba vo vojenskej škole v I. kategórii funkcií, od 01. septembra 1980 do 10. júla 1982 - práporčík z povolania v I. kategórii funkcií, od 11. júla 1982 do 28. novembra 1983- dôstojník z povolania v I. kategórii funkcií a od 29. novembra 1983 do 31. decembra 1985 - dôstojník z povolania v I. kategórii funkcií, od 01. januára 1986 do 31. decembra 1992 - dôstojník z povolania, v I. kategórii funkcií a od 01. januára 1993 do 18. apríla 1996 - služba v I. kategórii funkcií, teda spolu ku dňu skončenia služobného pomeru vojaka z povolania k 18. aprílu 1996 bola preukázaná doba vojenskej činnej služby žalobcu v trvaní 17 rokov, 7 mesiacov a 20 dní. Tento výkaz doby žalobca pri prepustení zo služobného pomeru vlastnoručne podpísal. 65. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 328/20021 Z. z. dávky výsluhového zabezpečenia poskytované policajtovi a dávky výsluhového zabezpečenia poskytované profesionálnemu vojakovi závisia od doby trvania služobného pomeru v ozbrojených bezpečnostných zboroch, doby trvania služobného pomeru v ozbrojených zboroch, doby trvania služobného pomeru v hasičskom a záchrannom zbore, doby trvania služobného pomeru v horskej záchrannej službe, doby trvania služobného pomeru v národnom bezpečnostnom úrade, doby trvania služobného pomeru v Slovenskej informačnej službe a od doby trvania služobného pomeru v ozbrojených silách a u policajtov od sumy služobného platu a u profesionálneho vojaka od sumy služobného príjmu, ktorí dosiahli v ustanovenom období pred vznikom nároku na dávku. 66. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. dobou trvania služobného pomeru rozhodujúcou na vznik nároku na výsluhový dôchodok, odchodné, úmrtné, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok a pre výšku týchto dávok je doba a) výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej vojenskej služby alebo prípravnej vojenskej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu, b) trvania služobného pomeru v ozbrojených bezpečnostných zboroch, v ozbrojených zboroch a v ozbrojených silách Československej republiky, Československej socialistickej republiky a Českej a Slovenskej Federatívnej republiky pred 01. januárom 1993. c) trvania služobného pomeru príslušníka Federálnej bezpečnostnej informačnej služby v období od 01. júla 1991 do 31. decembra 1992, d) trvania služobného pomeru v armáde Českej republiky v období od 01. januára 1993 do 31. marca 1993, e) hodnotená ako doba služby podľa predpisu o súdnych rehabilitáciách a podľa predpisu o mimosúdnych rehabilitáciách, f) trvania služobného pomeru od 01. januára 1993 v ozbrojených bezpečnostných zboroch, v ozbrojených zboroch, v Slovenskej informačnej službe, v Národnom bezpečnostnom úrade a v ozbrojených silách Slovenskej republiky, g) pracovného pomeru colníka v colnej správe, ktorá bola započítaná do 30. júna 1998 podľa § 266 ods. 1 a 2 zákona č. 200/1998 Zb. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, h) trvania služobného pomeru hasiča, i) výkonu zamestnania ako pracovníka Hlavnej správy požiarnej ochrany ministerstva, zariadení ministerstva na úseku požiarnej ochrany, inšpekcie požiarnej ochrany národného výboru alebo verejného požiarneho útvaru národného výboru, ak bol zamestnanec vymenovaný do hodnosti, j) výkonu zamestnania ako príslušníka Zboru požiarnej ochrany, k) výkonu zamestnania v Mestskom požiarnom zbore hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava, Mestskom požiarnom zbore mesta Košice a Mestskom hasičskom a záchrannom zbore hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava, l) výkonu zamestnania záchranára v Slovenskom ústrednom výbore Československého zväzu telesnej výchovy do 31. mája 1990, m) výkonu zamestnania záchranára v Horskej službe na Slovensku od 01. júna 1990 do 31. decembra 2002, n) výkonu zamestnania záchranára v Správe Tatranského národného parku do 31. decembra 1994, o) výkonu zamestnania záchranára v Štátnych lesoch Tatranského národného parku od 01. januára 1995 do 31. decembra 2002, p) výkonu zamestnania ako zamestnanec Horskej záchrannej služby od 01. januára 2003 do 31. decembra 2007, r) výkonu zamestnania v závodnom požiarnom útvare do 31. marca 2002, ak bol zamestnanec vymenovaný do hodnosti a ak doba trvania služobného pomeru hasiča podľa písmena h), doba trvania výkonu zamestnania podľa písmena i), j) alebo k) alebo súčet týchto dvoch je najmenej desať rokov, s) pracovného pomeru príslušníkov Zboru ozbrojenej ochrany železníc, ktorý sa považuje za služobný pomer príslušníkov železničnej polície podľa zákona č. 230/1992 Zb. o Federálnej železničnej polícii v znení neskorších predpisov. 67. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení účinnom v dobe štúdia žalobcu na VSOŠ vojakmi z povolania sú práporčíci, dôstojníci a generáli, ktorí vykonávajú vojenskú službu ako svoje povolanie v služobnom pomere, do ktorého boli prijatí na vlastnú žiadosť po vykonaní základnej (náhradnej) služby. 68. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 92/1949 Zb. Branný zákon v znení účinnom v dobe štúdia žalobcu na VSOÔ vojsko je súhrn vojakov. Vojakmi sa rozumejú osoby, ktoré boli odvedené (§15 ods. 1) a majú služobnú povinnosť (§ 20). 69. Podľa § 5 ods. 2 zákona č 92/1949 Zb. branná povinnosť vzniká 01. januárom roku, v ktorom občan dovŕši 17. rok, ak však bola prevzatá dobrovoľne (§ 6 ods. 1) dňom prevzatia. Trvá do 31. decembra roku, v ktorom občan dovŕši 60. rok. Osoby staršie majú brannú povinnosť, len ak konajú činnú službu v čase mimoriadnych opatrení (§ 46 ods. 4), alebo ak im bol na ich žiadosť čas trvania brannej povinnosti predĺžený (§ 22 ods. 3). 70. Podľa § 15 ods. 1, 2 zákona č. 92/1949 Zb. zápis je úradné konanie, ktorého účelom je vziať brancov do vojenskej evidencie, zistiť predbežne ich spôsobilosť na vojenskú činnú službu a urobiť opatrenie na zlepšenie zdravotnej a inej spôsobilosti brancov pre výkon vojenskej činnej služby. Odvody sú pravidelné, mimoriadne alebo dobrovoľné. Účelom odvodu je rozhodnúť o povinnosti brancov na vojenskú činnú službu podľa zistenej telesnej a duševnej spôsobilosti brancov na túto službu. Rozhodnutie, že branec je povinný vojenskou činnou službou (odvedený), sa nazýva odvedením (odsek 2). 71. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 92/1949 Zb. služobnou povinnosťou je povinnosť vojenských osôb včas nastúpiť a vykonávať vojenskú činnú službu (odsek 2). 72. Podľa § 20 ods. 2 zákona č. 92/1949 Zb. vojenská činná služba zahrňuje: základnú službu, náhradnú službu, ďalšiu službu, službu vojakov z povolania, službu vojakov vo výslužbe, povolaných prechodne na činnú službu, vojenské cvičenia a mimoriadnu službu. 73. Podľa § 20 ods. 4 zákona č. 92/1949 Zb. vojaci, ktorí plnia niektorú z povinnosti uvedených v odseku 2, sú vojakmi v činnej službe, ostatní vojaci sú vojakmi mimo činnej služby. 74. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 92/1949 Z. služobná povinnosť vzniká dňom odvedenia. Týmto dňom sa odvedení zaraďujú do vojska a stávajú sa vojakmi. Až do dňa nastúpenia základnej (náhradnej) služby označujú sa vojaci výrazom „odvedenci“. 75. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení účinnom v rozhodnom období, § 1 ods. 1 základné školy, učilištia a stredné školy sú súčasťou československej výchovnovzdelávacej sústavy; v právnych vzťahoch vystupujú vo svojom mene a majú zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov, pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak. 76. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 29/1984 Zb. sústavu základných a stredných škôl tvorí základná škola, základná umelecká škola, učilište, stredné odborné učilište, gymnázium, stredná odborná škola a špeciálne školy. 77. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 29/1984 Zb. stredné školy poskytujú žiakom stredné odborné vzdelanie, úplné stredné vzdelanie, úplné stredné odborné vzdelanie a vyššie odborné vzdelanie a pripravujú ich na výkon povolaní a činností v národnom hospodárstve, správe, kultúre, umení a v ostatných oblastiach života; pripravujú žiakov aj na štúdium na vysokých školách. 78. Podľa § 18 zákona č. 29/1984 Zb. právo študovať na stredných školách majú žiaci a ďalší uchádzači podľa schopností, vedomostí, záujmov a zdravotnej spôsobilosti. 79. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 29/1984 Zb. na štúdium na stredných školách sa prijímajú žiaci a ďalší uchádzači, ktorí úspešne skončili základnú školu. 80. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 29/1984 Zb. vojenskými strednými školami sú vojenské gymnáziá, vojenské stredné odborné školy a vojenské stredné odborné učilištia; ustanovenia tohto zákona sa na tieto školy vzťahujú s výnimkou ustanovení §§ 5, 6, §§ 10 až 12, § 13 ods. 3, § 14, § 19 ods. 2, 3 a 5 písm. b), § 24, §§ 28 až 33, § 34 ods. 1 a 4, § 35, § 37, § 42 ods. 1, § 46, § 52, §§ 54 až 57, §§ 60 až 63, § 64 od§. 1 f 4, 5, 6 a 7, § 65 až 67. 81. Vojenské gymnázium, ktoré žalobca navštevoval od 29.08.1974 do 28.08.1978 mu poskytovalo vzdelanie a pripravovalo ho na výkon povolania vojaka z povolania, teda žalobca sa vzdelával a pripravoval na výkon povolania vojaka z povolania prihliadnuc na ustanovenie § 20 ods. 2 zákona č. 92/1949 Zb. a § 58 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z., z ktorého dôvodu nie je možné považovať obdobie rokov štúdia žalobcu na Vojenskom gymnáziu v Opave za vojenskú činnú službu podľa citovaného § 2 ods. 2 zákona č. 92/1949 Zb. a taktiež nie je prípustné uvažovať o kvalifikácii tejto doby vzdelávania ako doby trvania služobného pomeru, ktorá je rozhodujúca na vznik nároku na výsluhový dôchodok. Žalobca vo 4. ročníku vojenského gymnázia vykonával základnú službu, pričom v zmysle citovaného § 24 ods. 1 zákona č. 76/1959 Zb. vykonanie základnej služby bolo zákonnou podmienkou pre to, aby mohol vykonávať vojenskú službu ako svoje povolanie vojaka z povolania a zároveň v zmysle citovaného § 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. sa výkon vojenskej základnej služby považuje za dobu trvania služobného pomeru, ktorá je rozhodujúca na vznik nároku na výsluhový dôchodok. Z výkazu doby trvania služobného pomeru na účely výsluhového zabezpečenia vystaveného 14.03.1996 Vysokej vojenskej školy a pozemného vojska vo Vyškove vyplýva, že žalobcovi na účely vzniku nároku na výsluhový dôchodok v súlade s citovaným §58 ods. 1 zákona č.328/2002 Z. z. bola zhodnotená doba trvania služobného pomeru, ktorá zahŕňala základnú službu na vojenskom gymnáziu od 29.08.1974 do 28.08.1978, základnú službu vo vojenskej škole od 29.08.1978 do 28.08.1980, ďalšiu službu vo vojenskej škole od 29.08.1980 do 31.08.1980, práporčíka od 01.09.1980 do 10.07.1982, dôstojníka z povolania od 11.07.1982 do 28.11.1983 ,dôstojníka z povolania od 29.11.1983 do 31.12.1985, dôstojníka z povolania od 01.01.1986 do 31.12.1992, od 01.01.1993 do 18.04.1996 služba v I. kategórii. Za všetku uvedenú dobu trvania služobného pomeru bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok, čo vyplýva z rozhodnutia VÚSZ č. 65210023586901-VÚSZ/DO 1 z 24. apríla 1996, ktorým bol žalobcovi priznaný od 19. apríla 1996 do 18. apríla 1998 výsluhový príspevok v zmysle § 33 zákona č. 76/1959 Zb. Teda týmto rozhodnutím žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok za všetku dobu trvania služobného pomeru, pričom treba zdôrazniť, že žalobca výkaz doby trvania služobného pomeru vlastnoručne podpísal, teda vedel aká doba trvania služobného pomeru mu môže byť zhodnotená a dokonca proti rozhodnutiu, ktorým mu bol priznaný výsluhový dôchodok od 19.04.1996 nepodal odvolanie. Zo žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu upravujúceho poskytovanie dávky výsluhového zabezpečenia profesionálnemu vojakovi nevyplýva, že by do doby trvania služobného pomeru v ozbrojených silách malo byť započítané aj celé štúdium vojenskej strednej odbornej školy a teda aj štúdium žalobcu v 1. až 3. ročníku tejto školy, nakoľko podľa § 58 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. dobu trvania služobného pomeru rozhodujúcom na vznik nároku na výsluhový dôchodok je doba výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej vojenskej služby alebo prípravnej vojenskej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jeho výkonu. Vojenská činná služba v súlade s ustanovením § 20 ods. 2 zákona č. 92/1949 Zb. zahrňuje základnú službu, náhradnú službu, ďalšiu službu, službu vojakov z povolania, službu vojakov vo výslužbe povolaných prechodne na činnú službu, vojenské cvičenia a mimoriadnu službu, teda nezahrňuje obdobie, kedy sa študent vojenskej strednej odbornej školy vzdelával a pripravoval na výkon povolania vojaka z povolania do času, kým nebol odvedenec. Potom keď bol odvedenec a bol ešte študentom 4. ročníka vojenskej strednej odbornej školy sa toto obdobie považovalo za vykonávanie základnej služby a ako už bolo uvedené, obdobie vykonávania základnej služby aj v čase, keď žalobca bol ešte študentom 4. ročníka vojenskej strednej odbornej školy, ale už bol odvedenec mu bolo započítané do doby trvania služobného pomeru a teda aj zhodnotené pri priznaní výsluhového dôchodku. 82. Krajský súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 10 Sd 216/2013 zo 06.06.2014 nie je možné aplikovať aj na danú vec, pretože týmto rozhodnutím súd preskúmaval rozhodnutie sociálnej poisťovne ohľadne nároku na starobný dôchodok, pričom v danom prípade žalobca žiadal o prepočítanie výsluhového dôchodku, ktorý mu bol priznaný podľa zákona č. 328/2002 Z. z. a nie podľa zákona č. 100/1988 Zb., resp. zákona č. 461/2004 Z. z.. 83. V danom prípade prvostupňový správny orgán správne rozhodol, ak konanie na základe žiadosti žalobcu o zvýšenie - prepočítanie priznaného výsluhového dôchodku podľa § 30 ods. 1 písm. i) zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní zastavil, lebo v tejto veci už právoplatne bolo rozhodnuté a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Tak, ako bolo uvedené, o žiadosti žalobcu na priznanie výsluhového dôchodku bolo právoplatne rozhodnuté a ako vyplýva z obsahu administratívnych spisov, žalobcovi pre nárok na výšku výsluhového dôchodku bola zhodnotená doba služobného pomeru od 29. augusta 1978 t. j. od času, kedy žalobca bol odvedenec do 18. apríla 1996, kedy žalobca bol prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka. Obdobie, kedy žalobca študoval na vojenskom gymnáziu preto podľa názoru súdu nie je možné započítať do doby trvania služobného pomeru v ozbrojených silách, nakoľko to nepripúšťa ustanovenie § 58 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z.. 84. Námietky žalobcu, v ktorých poukazuje, že on, prípadne jeho spolužiaci vykonávali práce ako maloleté deti s konaním o priznaní nároku žalobcu na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nemajú žiaden súvis. 85. Krajský súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 86. O náhrade trov konania žalobcu rozhodol podľa § 167 tak, že žalobca nemá právo na ich náhradu, lebo v konaní nebol úspešný. Žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil. 87. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).