Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/71/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200625 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016200625.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Evy Fulcovej v právnej veci žalobcu: C. W. G. Al-W., št. prísl. U. republika, I. street XX, G. XX, zastúpený: JUDr. Sabina Hodoňová, advokátka, Mariánske nám. č. 31, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Hrobákova 44, 852 42 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: PPZ- HCP-BA2- 2016/001139-003 zo dňa 16.02.2016, takto r o z h o d o l : Napadnuté rozhodnutie žalovaného č. p.: PPZ-HCP-BA2-2016/001139-003 zo dňa 16.02.2016 a rozhodnutie Prezídia Policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava č.p.: PPZ-HCP-BA-143-28/2015-TPC zo dňa 25. 10.2015 z r u š u je a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému náhrada trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. 1/ Prvostupňový orgán vydal rozhodnutie o zrušení trvalého pobytu na päť rokov na území SR č.p.: PPZ- HCP-BA-143-28/2015-TPC zo dňa 25.10.2015 podľa § 50 ods. 1 písm. c/, d/, e/ zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“). 2/ Účastník konania má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt na 5 rokov v zmysle ust. § 43 ods. 1 písm. a/ zákona od 25.08.2009 s platnosťou do 25.08.2014. Trvalý pobyt na 5 rokov bol účastníkovi konania po splnení ďalších podmienok udelený na základe toho, že dňa 01.08.2009 na Matričnom úrade Bratislava - Petržalka uzavrel manželstvo s občiankou Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky p. Mertovou Natáliou. Dňa 25.07.2014 podal účastník konania žiadosť o trvalý pobyt na neobmedzený čas na území SR. Prvostupňový orgán zistil, že manželstvo účastníka konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č. k. 17P/109/2012-59 zo dňa 27.03.2013. 3/ Dňa 06.02.2015 začal prvostupňový orgán konanie vo veci zrušenia trvalého pobytu na 5 rokov na území SR v zmysle § 50 ods. 1 písm. c/, d/, e/ zákona a následne dňa 06.02. 2015 účastníkovi konania zaslal oznámenie a výzvu na začatie správneho konania, aby sa v zmysle ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku pred vydaním rozhodnutia vyjadril k jeho podkladu i spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhol jeho doplnenie. Dňa 04.03.2015 bolo doručené prvostupňovému orgánu vyjadrenie účastníka konania a dňa 11.03. 2015 vydal rozhodnutie o zrušení trvalého pobytu na 5 rokov č.p.: PPZ-HCP- BA6-143-6/2015-TPC/VRA v zmysle § 50 ods. 1 písm. c/, d/, e/ zákona, voči ktorému podal účastník konania dňa 12.05.2015 odvolanie. 4/ Dňa 15.12.2014 bol zastupiteľským úradom dopočutý účastník konania, ktorý uviedol, že prvý raz prišiel na územie Slovenska v roku 2005. V rokoch 2005 až 2009 na Slovensku študoval a počas tohto pobytu Slovensko neopustil. Dňa 19.08.2009 si podal žiadosť o trvalý pobyt na 5 rokov na Slovensku, pretože sa medzitým oženil. Dňa 25.08.2009 sa vrátil do Iraku, pretože mu skončil prechodný pobyt na Slovensku. Po obdržaní pobytu znovu vycestoval na Slovensko dňa 29.01.2010. Od toho času striedavo pracoval na Slovensku aj v Iraku. Zo Slovenska vycestoval a znovu sa tam vrátil asi 4-5 krát, teda spolu bol na Slovensku 7-8 krát. Od januára 2013 bol na území Slovenska naposledy v júli 2014 jeden mesiac, a to od 24.07.2014 do 23.08.2014. S manželkou žil v spoločnej domácnosti, 2 roky spoločne bývali na internáte a potom i u jej rodičov. O rozvode sa dozvedel v júni 2013, čo mu oznámila emailom manželka. Na otázku, či si plnil vyživovaciu povinnosť na svojho syna, odpovedal, že si ju plní a kontakty so svojou manželkou udržiaval a udržiava cez skype, email a viber. Dňa 29.09.2015 prvostupňový správny orgán spísal zápisnicu o podaní vyjadrenia podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku s bývalou manželkou účastníka konania, ktorá uviedla, že so svojím bývalým manželom sa zoznámila na zábave asi koncom roka 2007, ktorý v tom čase študoval na vysokej škole informatiku a počítačové siete asi od roku 2005. Pred uzavretím manželstva sa s bývalým manželom stretávala, keď nerobila, tak každý deň a keď robila, tak každý druhý deň. Po sobáši, t.j. 01.08.2009, ani nežili v spoločnej domácnosti, párkrát bol bývalý manžel u nich a väčšinou bol na internáte. Tiež uviedla, že po skončení školy dňa 24.08.2009 účastník konania vycestoval, lebo musel nastúpiť do práce v ich krajine ako profesor na škole. Bývalý manžel sa nevrátil po dvoch rokoch na Slovensko a v tom čase nemala s ním kontakt. Účastník konania chodil na Slovensko len cez prázdniny a to v lete na mesiac a cez zimu na týždeň a taktiež nemali spoločný bankový účet. V spoločnej domácnosti s účastníkom konania nežila v čase narodenia dieťaťa, lebo dieťa sa narodilo hneď po svadbe dňa 04.08.2009 a bývalý manžel odchádzal na 2 týždne do domovskej krajiny a medzitým dochádzal do bytu k jej rodičom, kde bývala spolu so synom. Na Slovensko chodieval, keď syn mal polroka, potom keď mal 2 roky, naposledy bol na Slovensku v lete a na Vianoce 2013, keď spolu obnovili kontakt. Ona podala návrh na rozvod, lebo sa manžel dlho neozýval a mala dojem, že o ňu nemá záujem. Bývalý manžel nebol ani na pojednávaní, pretože ho nenašli. Keby sa skôr ozýval, tak by sa nerozviedla. Bývalý manžel jej dával sporadicky peniaze, myslel si, že dostane pobyt, vtedy posielal peniaze a keď dostal rozhodnutie o zrušení pobytu, tak prestal peniaze posielať, odvtedy neposielal nič. Stretnutie otca s dieťaťom je možné len za jej prítomnosti, tak ako je to uvedené v rozsudku. Tiež uviedla, že syn sa na neho teší, napriek tomu, že ho vidí málo, otec mu chýba, by bolo dobre, keby syna bývalý manžel navštevoval a bola by rada, keby prispieval finančne na syna a potrebuje jeho pomoc. 5/ Účastník konania prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu uviedol, že na území Slovenskej republiky má dieťa, o ktoré sa musí ako jeho rodič starať, vychovávať ho, finančne a inak ho podporovať. Splnomocnený zástupca cituje ust. čl. 7 ods. 5 Ústavy SR, čl. 8 ods. 2 Dohovoru a § 50 ods. 2 zákona a má za to, že rozhodnutie o zrušení trvalého pobytu by predstavovalo neprimeraný zásah do jeho práva na rodinný a súkromný život, do práva dieťaťa na rodinný a súkromný život a je v rozpore s povinnosťou štátu konať tak, aby sa rodinný vzťah účastníka konania a jeho dieťaťa rozvíjal. 6/ Prvostupňový orgán na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že účastník konania nesplnil povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 111 ods. 1 písm. a/ zákona, má možnosť požiadať o udelenie iného druhu pobytu na zemí Slovenskej republiky. Taktiež skúmal splnenie podmienok podľa ust. § 50 ods. 2 zákona a čl. 8 Dohovoru a dospel k záveru, že po preskúmaní skutočností bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. 7/ Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 16.02.2016 tak, že prvostupňové rozhodnutie zo dňa 25.10.2015 potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. V odvolaní žalobca namietal porušenie čl. 7 ods. 5 Ústavy SR, čl. 8 ods. 1, 2 Dohovoru, nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia týkajúceho sa Dohovoru o právach dieťaťa a už vôbec nie je uvedené v prvostupňovom rozhodnutí na základe, ktorého prvostupňový orgán dospel k záveru, že zrušenie trvalého pobytu účastníka konania je v najlepšom záujme jeho dieťaťa. Prvostupňové rozhodnutie nespĺňa náležitosti § 47 ods. 3 Správneho poriadku, pretože z neho nevyplýva akými úvahami bol vedený prvostupňový orgán pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov na základe ktorých rozhodol, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníka konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 8/ Z napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že manželstvo účastníka konania s p. Natáliou Mertovou bolo právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č.k. 17P/109/2012-59 zo dňa 27.03.2013 rozvedené. Z uvedeného rozsudku vyplýva, že príčinou rozvratu manželstva bola nezodpovednosť a ľahostajnosť účastníka konania voči manželke a ich spoločnému dieťaťu, ktorých ponechal bez materiálneho zaopatrenia a finančnej pomoci a vrátil sa do domovského štátu po veľmi krátkej dobe po uzavretí manželstva, bez následného záujmu o nich, manželstvo neplnilo svoje spoločenské funkcie, manželia nemali spoločné bývanie a hospodárenie. Účastník konania opustil manželku krátko po sobáši a narodení dieťaťa a ponechal ich bez finančných prostriedkov. 9/ Prvostupňový orgán požiadal o vyjadrenie p. Natáliu Mertovú, s ktorou bola dňa 29.09.2015 spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku. V zápisnici uviedla, že po uzavretí manželstva (dňa 01.08.2009) účastník konania dňa 24.08.2009 musel vycestovať do domovskej krajiny, kde nastúpil do práce. Dieťa sa narodilo dňa 04.08.2009. V spoločnej domácnosti nežili, od svojho odchodu prišiel prvý krát na Slovensko, keď malo dieťa polroka, potom keď malo dva roky a naposledy bol na Slovensku v lete a na Vianoce 2013. Od roku 2010 sa spolu nekontaktovali, dňa 30.03.2012 podala návrh na rozvod manželstva, finančne prispieval na svojho syna sporadicky. Žalovaný na základe uvedeného uviedol, že tvrdenie žalobcu o starostlivosti o svoje dieťa je v danom prípade účelové a zavádzajúce, pretože účastníkovi konania nie je nijakým spôsobom bránené pri realizácii týchto práv. Splnomocnený zástupca účastníka konania nijakým spôsobom nepreukázal skutočný záujem účastníka konania o výkon tohto práva, a ani nepredložil žiaden dôkaz, že účastník konania svoje povinnosti voči svojmu dieťaťu reálne vykonáva. Prvostupňový orgán sa v odôvodnení rozhodnutia sa s možným zásahom do práva účastníka konania v zmysle ust. § 50 ods. 2 písm. a/ zákona v kontexte s čl. 8 ods. 1 Dohovoru zaoberal dostatočným spôsobom. Súčasne poukázal na to, že účastník konania má možnosť požiadať o udelenie iného druhu pobytu na území SR. 10/ Žalovaný k časti odvolania týkajúcej sa citácie čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa a na rozsudky ESĽP č. 46544/99 ods. 61 zo dňa 26.02.2002 splnomocneným zástupcom účastníka konania uviedol, že táto námietka nie je dôvodná, pretože nekonkretizoval podobnosť zmieňovaného prípadu s konaním účastníka konania. Dohovor o právach dieťaťa chráni základné práva a slobody zaručené maloletým deťom, pričom účastník konania v tomto konaní nevystupuje ako zástupca svojho dieťaťa. Žalovaný nemá informácie o tom, že by prebiehalo konanie vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktoré bolo zverené do opatery matky. 11/ K námietke účastníka konania, že mu nebolo umožnené byť prítomný pri výsluchu bývalej manželky účastníka konania, čím došlo k protiústavnému zásahu, pretože účastníkovi konania bolo znemožnené využiť jeho oprávnenie byť prítomný pri prerokovaní veci, predložiť argumentáciu na podporu svojich stanovísk, vznášať námietky a návrhy na dokazovanie, klásť svedkovi otázky a odvoláva sa na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 231/2010, žalovaný uviedol, že nie je dôvodná. Žalovaný zastáva názor, že nedošlo k porušeniu ust. § 33 ods. 1 Správneho poriadku, pretože nebol prvostupňový orgán povinný upovedomiť účastníka konania, resp. splnomocneného zástupcu o tom, že bývalá manželka účastníka konania sa bude v konaní vyjadrovať. Účastníkovi konania prostredníctvom splnomocneného zástupcu bola daná možnosť pred vydaním rozhodnutia oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia a teda i k vyjadreniu bývalej manželky účastníka konania a mal možnosť navrhnúť dôkazy a ich doplnenie. 12/ Žalovaný na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že dôvodom zrušenia trvalého pobytu na 5 rokov na území SR v zmysle § 50 ods. 1 písm. c/ zákona, kedy štátny príslušník tretej krajiny sa bez písomného oznámenia policajnému útvaru nepretržite zdržiava v zahraničí dlhšie ako 180 dní, čo bolo preukázané listinnými dôkazmi, že účastníka konania dňa 24.08.2009 po skončení školy vycestoval do domovskej krajiny a na územie SR sa vrátil dňa 29.01.2010, kedy si prevzal na správnom orgáne doklad o povolení na pobyt. Následne bol na území Slovenska v období mesiaca január 2013, Vianoce 2013, naposledy v júli 2014, a to od 24.07.2014 do 23.08.2014, kedy dňa 25.07.2014 požiadal o trvalý pobyt na neobmedzený čas. Taktiež bol splnený dôvod na zrušenie trvalého pobytu na 5 rokov v zmysle ust. § 50 ods. 1 písm. d/ zákona, pretože manželia nevedú spoločný rodinný život, ak ide o trvalý pobyt podľa § 43 ods. 1 písm. a/ čo bolo preukázané vyjadrením bývalej manželky účastníka konania, tak i samotným vyjadrením účastníka konania. Taktiež bol splnený dôvod na zrušenie trvalého pobytu na území Slovenska v zmysle § 50 ods. 1 písm. e/ zákona, pretože štátnemu príslušníkovi tretej krajiny bol udelený trvalý pobyt podľa § 43 ods. 1 písm. a/ alebo 46 ods. 1 písm. a/ a jeho manželstvo zaniklo do piatich rokov od udelenia trvalého pobytu na 5 rokov. Táto skutočnosť je preukázaná právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č. k. 17P/109/2012-59 zo dňa 27.03.2013, ktorým bolo manželstvo účastníka konania s Natáliou Mertovou rozvedené. Zánikom manželstva prestal účastníka konania plniť účel pobytu, na ktorý mu bol tento udelený. II. 13/ Dňa 12.04.2016 obdržal Krajský súd v Bratislave žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia prvostupňového rozhodnutia zo dňa 25.10.2015 ako aj rozhodnutia žalovaného zo dňa 16.02.2016. žalobca s napadnutým rozhodnutím v celom rozsahu nesúhlasí, pretože žalovaný nesprávne právne posúdil vec, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a v konaní orgánov verejnej správy bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 14/ Žalobca uviedol, že bolo porušené ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku, pretože žalovaný neumožnil žalobcovi a ani jeho právnemu zástupcovi, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu i spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, čím žalovaný vážne porušil práva žalobcu ako účastníka správneho konania. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že mu nie je známa okolnosť, že by v súčasnosti prebiehalo konanie vo veci úpravy rodičovských práv a povinností. V súčasnosti prebieha konanie vo veci úpravy rodičovských práv a povinností na Okresnom súde Bratislava V vedené pod sp. zn. 22P 69/2015, ktoré nebolo právoplatne skončené. Nezákonným postupom žalovaného bol žalobca zbavený možnosti uviesť v konaní vyššie uvedené skutočnosti a predložiť dôkazy. 15/ Žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu namietal, že nezohľadnil vo svojom rozhodnutí najlepší záujem dieťaťa v zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý má v zmysle čl. 7 ods. 5 ústavy aplikačnú prednosť pred zákonmi SR. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že Dohovor o právach dieťaťa chráni základné práva a slobody zaručené maloletému dieťaťu, pričom účastník konania v predmetnom konaní nevystupoval ako zástupca svojho syna a meritom veci je rozhodovanie o odvolaní. S týmto nemôže žalobca súhlasiť, pretože podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi orgánmi alebo zákonodarnými orgánmi. Podľa rozsudku ESĽP Neulinger a Shuruk proti Švajčiarsku sťažnosť č. 41615/07 bod 135 v súvislosti s čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa by malo byť primárnym hľadiskom pri akejkoľvek činnosti orgánov verejnej moci týkajúcich sa detí zohľadnený najlepší záujem dieťaťa. Žalovaný nesprávne právne posúdil vec, ak dospel k záveru, že nie je povinnosť skúmať najlepší záujem dieťaťa v zmysle § 3 ods. 1 Dohovoru z dôvodu, že žalobca v predmetnom konaní nevystupuje ako zástupca svojho syna. Žalobca ani nemôže vystupovať ako zástupca svojho syna, nakoľko predmetom konania nie je pobytová otázka jeho syna. Taktiež je nesprávnym právnym posúdením záver žalovaného, že najlepší záujem dieťaťa v zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o ochrane práv dieťaťa by mal skúmať na námietku matky, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Žalovaný vo vydanom rozhodnutí nezohľadnil hľadisko najlepšieho záujmu dieťaťa a je to o to viac zarážajúce, keď sama bývalá manželka uviedla, že súhlasí s tým, aby sa žalobca stretával so svojím synom za jej prítomnosti, dieťa sa na otca teší aj napriek tomu, že ho vidí málo a synovi žalobca chýba. 16/ V napadnutom rozhodnutí sa žalovaný nevysporiadal ani s námietkou žalobcu, že podľa rozsudku ESĽP vo veci Kutzner proti Nemecku č. 46544/99 ods. 61 zo dňa 26.02. 2002 štát musí v zásade konať tak, aby sa rodinný vzťah mohol rozvíjať a prijať vhodné opatrenie za účelom zlúčenia rodiča s dieťaťom. Z rozsudku je zrejmé, že žalovaný konal v rozpore s jeho obsahom, nakoľko zrušenie trvalého pobytu žalobcu na území SR nie je opatrením, na základe ktorého sa môže vzťah žalobcu a jeho syna rozvíjať. 17/ Žalobca v napadnutom odvolaní namieta, že jemu ani jeho právnemu zástupcovi nebolo umožnené, aby boli prítomní pri výsluchu bývalej manželky žalobcu. Žalobca túto skutočnosť namietal z dôvodu, že práve zápisnica o výsluchu jeho bývalej manželky bola jedným z hlavných podkladov pre vydanie napadnutého rozhodnutia. S touto otázkou sa však žalovaný vo svojom rozhodnutí nevysporiadal. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že žalobca mal možnosť vyjadriť sa k výpovedi bývalej manželky v rámci vyjadrenia k podkladu rozhodnutia podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Podkladom pre vydanie rozhodnutia nie je samotná zápisnica o podaní vysvetleniami bývalej manželky žalobcu, ale sú ním informácie o skutočnosti, ktoré sú v tejto zápisnici zachytené. V tejto súvislosti poukazuje žalobca na nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 231/2010-38, v ktorom sa konštatuje, že procesný postup správnych orgánov predstavoval protiústavný zásah do označeného základného práva, pretože účastníkovi konania objektívne znemožnil využiť jeho oprávnenie byť prítomný pri prerokovaní veci (vrátane dokazovania), predložiť argumentáciu na podporu svojich stanovísk, vznášať námietky a návrhy, navrhovať a predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení, vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, klásť svedkom otázky, využívať právnu pomoc v konaní alebo uplatňovať opravné prostriedky a z hľadiska konania ako celku ho postavil do podstatne nevýhodnej pozície. Taktiež došlo zo strany orgánov verejnej správy k porušeniu na čl. 6 ods. 1 písm. d/ Dohovoru, ak neumožnil žalobcovi, resp. právnemu zástupcovi, aby sa zúčastnil na výsluchu bývalej manželky žalobcu, ale neumožnil mu ani sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia pred jeho vydaním. 18/ Žalobca uvádza, že tak bol porušený čl. 8 ods. 1 Dohovoru, pretože z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca na území SR svoje právo v zmysle čl. 8 ods. 1 Dohovoru nevyužíval, resp. ho využíval v obmedzenej miere tým, že od uzavretia manželstva až do vydania napadnutého prvostupňového rozhodnutia, čo je obdobie cca asi 6 rokov, sa celkovo zdržiaval na Slovensku len pár mesiacov, finančne na dieťa prispieval len sporadicky a od vydania rozhodnutia o zrušení trvalého pobytu prestal na dieťa prispievať úplne. S týmito skutočnosťami nemôže žalobca súhlasiť a uviedol, že z napadnutého rozhodnutia nemožno zistiť, pre ktorý z dôvodov uvedených v čl. 8 ods. 2 Dohovoru žalovaný zasiahol do práva žalobcu ako aj jeho dieťaťa na rodinný a súkromný život. Žalovaný nesprávne právne posúdil vec ak dospel k záveru, že na to, aby bolo realizované právo na rodinný a súkromný život v celom rozsahu, je potrebná prítomnosť rodiča dieťaťa na území SR a jeho finančná podpora. Nie je zrejmé, ako súvisí finančná podpora dieťaťa s realizáciou práva na rodinný a súkromný život. Podľa rozhodnutia ESĽP vo veci Boughanemi proti Francúzsku koncept rodinného a súkromného života, na ktorom je založený článok 8 Dohovoru zahŕňa, aj keď osoby nežijú v spoločnej domácnosti, puto medzi rodičom a jeho alebo jej dieťaťom, bez ohľadu na to, či ide o dieťa splodené v manželstve alebo mimo neho. Napriek skutočnosti, že žalobca nebýva so svojím synom v spoločnej domácnosti, je potrebné ich vzťah subsumovať pod čl. 8 Dohovoru, nakoľko puto medzi žalobcom a jeho synom nepochybne existuje, čo vyplýva aj z tvrdení bývalej manželky žalobcu, ktorá vo veci uviedla, že syn žalobcu sa na neho vždy teší a otec mu chýba. V zmysle ustálenej judikatúry ESĽP dokonca ani otcovstvo oneskorené uznanie dieťaťa, jeho neschopnosť finančne ho podporovať, ani jeho rozhodnutie nechať dieťa v starostlivosti príbuzných neboli považované za výnimočné udalosti, ktoré by jeho otca pozbavili jeho práva na rodinný a súkromný život. 19/ Žalovaný opomenul vyhodnotiť skutočnosť, že žalobca niekoľkokrát žiadal o udelenie víz, aby mohol pricestovať na Slovensko, avšak tieto mu neboli udelené, resp. mu v príchode na Slovensko bránila iná prekážka. Tiež opomenul vyhodnotiť skutočnosť, že žalobca nevedel o tom, že jeho manželka podala návrh na rozvod a tiež, že bývalá manželka si zmenila telefónne číslo a tak počas istého obdobia na ňu žalobca nemal kontakt. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že týmto rozhodnutím nezasiahol do práva žalobcu na rodinný a súkromný život, s čím nemožno súhlasiť. Napadnuté rozhodnutie je nepochybne zásahom do uvedených práv žalobcu a jeho dieťaťa. Zrušenie trvalého pobytu rozhodne nepredstavuje vhodné opatrenie na to, aby sa vzťah žalobcu s jeho dieťaťom mohol rozvíjať tak, ako je uvedené v rozhodnutí ESĽP č. 46544/99 ods. 61 zo dňa 26.02.2002. Zrušením trvalého pobytu na území SR stratil žalobca akúkoľvek možnosť stretávať sa so svojim synom a rozvíjať ich vzťah. Žalobca predkladá formulár zo dňa 15.06.2015, ktorým bola žalobcovi zamietnutá žiadosť o vízum. Z tohto dokumentu je zrejmé, že ešte v čase, keď trvalý pobyt žalobcu na území SR nebol právoplatne zrušený, žalobcovi nebolo udelené vízum, a tak nemohol, ako aj mnohokrát predtým pricestovať na územie SR. Žalobca tak bol ukrátený na svojich právach. III. 20/ Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že preskúmaním rozhodnutia prvostupňového orgánu a administratívneho spisu, žalovaný konštatuje, že dôvodom vydania rozhodnutia o zrušení trvalého pobytu na 5 rokov na území SR boli nasledovné zistenia správneho orgánu: - žalobca sa bez písomného oznámenia policajnému útvaru nepretržite zdržiaval v zahraničí dlhšie ako 180 dní, - manželia neuviedli spoločný rodinný život, - manželstvo zaniklo do piatich rokov od udelenia trvalého pobytu na päť rokov. Na základe týchto skutočností boli naplnené ustanovenia § 50 ods. 1 písm. c/, d/, e/ zákona. 21/ K námietke žalobcu, že mu žalovaný neumožnil a ani jeho právnemu zástupcovi vyjadriť sa k podkladom napadnutého rozhodnutia pred jeho vydaním a tiež nebola mu daná možnosť v konaní uviesť, že na Okresnom súde Bratislava V bol podaný návrh vo veci úpravy rodičovských práv sp. zn. 22P 69/201, žalovaný uviedol, že žalobcovi a jeho splnomocnenému zástupcovi bola vždy daná možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. V novom prejednávaní veci bola zaslaná Výzva na vyjadrenie sa k veci splnomocnenému zástupcovi pod č. PPZ-HCP-BA6-143-25/2015-TPC, na ktorú reagoval splnomocnený zástupca vyjadrením doručeným žalovanému dňa 19.10.2015. 22/ K námietke žalobcu k najlepšiemu záujmu dieťaťa, poukazoval na Dohovor o právach dieťaťa a uviedol, že prvostupňový orgán nezohľadnil najlepší záujem dieťaťa a nesprávne právne posúdil vec, keďže najlepší záujem neposúdil a poukázal na to, že bývalá manželka žalobcu súhlasí s tým, aby sa otec stretával so svojim synom, žalovaný uviedol, že zo strany žalobcu je nelogické tvrdiť, že žalovaný vo svojom rozhodnutí nezohľadnil právo dieťaťa. Rozhodnutie oboch orgánov je správne, pretože žalobca mal na území SR povolený trvalý pobyt, ktorý mu umožňuje okrem iného aj pracovať na území SR, zdržiavať sa tu a je tzv. vyšším pobytovým statusom. Žalobca sa však dobrovoľne, bez oznámenia s tým v rozpore so zákonom zdržiaval mimo územia SR nad dobu 180 dní. Uvedená skutočnosť súvisí aj s tým, ako potom mohol viesť súkromný a rodinný život so svojou manželkou a so synom, keď komunikovali prevažne elektronickou formou. Zároveň v čase do 5 rokov od udelenia trvalého pobytu bolo jeho manželstvo právoplatne rozvedené a syn bol zverený do starostlivosti matky. Zo všetkých týchto skutočností je zrejmé, že žalobca ani nejavil záujem o rodinný život s manželkou a synom. Preto žalovaný považuje túto námietku za bezpredmetnú. 23/ K námietke žalobcu, že nebol prizvaný na výsluch bývalej manželky, čo považuje za dôležité z dôvodu, že tento výsluch bolo dôležitý pre vydanie rozhodnutia žalovaného, žalovaný uviedol, že v tomto prípade bolo postupované v súlade so zákonom. Manželka žalobcu bola vypočutá v súlade s § 22 ods. 1 Správneho poriadku. Boli jej kladené otázky týkajúce sa vzťahu so žalobcom, ich kontakte, ako aj kontaktu so synom. Uvedené informácie boli použité ako podklad pre vydanie rozhodnutia. Žalobca v prípade, že mal záujem, mohol kedykoľvek nahliadnuť do spisu, aby sa oboznámil s jeho obsahom, čo však neurobil ani v odvolacom konaní. 24/ K námietke žalobcu o zásahu do súkromného a rodinného života, žalovaný uviedol, že toto právo ani nevyužíval. Žalobca právo na rodinný a súkromný život ani nevyužíval a na území Slovenskej republiky sa zdržiaval minimálny čas a zároveň neprispieval finančne na syna a keď, tak iba sporadicky. Po vydaní prvostupňového rozhodnutia prestal na dieťa prispievať úplne, a preto zo strany žalobcu nebol preukázaný žiaden záujem o rodinu. 25/ K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný opomenul, že žalobca žiadal o vízu, ktoré mu neboli udelené, zároveň žalobca nemohol kontaktovať bývalú manželku, nakoľko si zmenila číslo telefónu, ako aj to, že sa nedozvedel, že podala žiadosť o rozvod a zrušením povolenia na pobyt stratil žalobca akúkoľvek možnosť stretávať sa so synom, žalovaný uviedol, že tieto tvrdenia nemajú vplyv na vydanie rozhodnutia. Žalobca po tom, ako mu bol trvalý pobyt na území SR zrušený poukazuje na to, že mu neboli udelené víza, aby mohol vstúpiť na územie SR, avšak v čase keď mohol voľne cestovať, resp. sa tu zdržiavať, toto právo nevyužíval a vycestoval z územia SR, zároveň si neplnil ani povinnosti, ktoré mu zo statusu trvalého pobytu na území SR ako štátneho príslušníka tretieho štátu vyplývajú. K zmene telefónneho čísla a o nevedomosti o tom, že bývalá manželka podala žiadosť o rozvod, sa žalovaný nevyjadruje, pretože rozhodnutie o rozvode je pre správny orgán je záväzné. Vzhľadom na uvedené žiada, aby súd žalobu v zmysle § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. IV. 26/ Správny súd doručil vyjadrenie žalovaného žalobcovi na ktoré reagoval podaním doručeným súdu dňa 03.02.2017. Vo vyjadrení žalobca uviedol, že žalobca nepopieral, že prvostupňový orgán si povinnosť v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku splnil, avšak naďalej trvá na tom, že bolo rovnako povinnosťou žalovaného umožniť žalobcovi, aby sa vyjadril k podkladom rozhodnutia v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Žalovaný si túto povinnosť nesplnil. K námietke týkajúcej sa opomenutia aplikácie Dohovoru o právach dieťaťa vyplýva, že žalovaný túto námietku dostatočným spôsobom nevyvrátil, ale stručne uviedol, že považuje rozhodnutia oboch orgánov za správne. Čo sa týka prítomnosti žalobcu, resp. právneho zástupcu žalobcu pri výsluchu svedka - bývalej manželky žalobcu uviedol, že so závermi nesúhlasí, nakoľko je logické, že žalobca sa nemôže vyjadriť k spôsobu získania podkladu rozhodnutia bez toho, aby sa pri získavaní takéhoto podkladu zúčastnil. K tvrdeniu žalovaného týkajúceho sa zásahu do rodinného a súkromného života, žalobca uviedol, že skutočnosť, že žalovaný zo strany žalobcu „nevidí žiaden záujem o rodinu“, nie je dôvod na taký zásah v zmysle čl. 8 ods. 2 Dohovoru. Naďalej žalobca trvá na tvrdení, že žalovaný sa nedostatočným spôsobom vysporiadal s rodinným a súkromným životom žalobcu, s oprávnenosťou zásahu do jeho práva na rodinný a súkromný život, ako aj s najlepším záujmom dieťaťa v zmysle Dohovoru o ochrane práv dieťaťa. Argumenty, ktoré žalovaný uviedol v predmetnom vyjadrení, nie sú spôsobilé spochybniť námietky žalobcu uvedené v žalobe. Naďalej trvá na zrušení rozhodnutia oboch orgánov verejnej správy a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. V. 27/ Krajský súd ako súd vecne príslušný podľa § 10 SSP dospel na základe vykonaného dokazovania, že žaloba žalobcu je dôvodná. 28/ Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 29/ V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 30/ Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP (zákon č. 162/2015 Z.z.). Oba zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 31/ Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 32/ Správny súd z pripojeného administratívneho spisu žalovaného zistil, že rozhodnutím č.p.: UHCP-4664-111/RHCP-BA-OCP-Ž-2009/Veti zo dňa 25.08.2009 podľa § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov bol žalobcovi udelený dňom 25.08.2009 prvé povolenie na trvalý pobyt na území SR, ktoré platí päť rokov odo dňa jeho udelenia. Rozhodnutie bolo vydané na základe toho, že uzavrel s Natáliou Mertovou dňa 01.08.2009 manželstvo (sobášny list matričného úradu Bratislava- Petržalka zv. 20 ročník 2009 str. 245 por. č. 146. Dňa 04.08.2009 sa narodil z uvedeného manželstva syn Ryan Alasadi (rodný list v knihe narodení matričného Bratislava-Nové Mesto zv. 61 ročník 2009 str. 95 por. č. 1262). Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 17P/1009/2012-59 zo dňa 27.03.2013 bolo manželstvo Natálie Alasadi Mertovej a žalobcu rozvedené, súdom bol zverený maloletý Ryan Alasadi, nar. 04.08.2009 zverený do osobne starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Dňa 15.12.2014 bol na veľvyslanectve SR Bagdad dopočutý žalobca na položené otázky, z odpovedí vyplýva, že žalobca dňa 25.08.2009 po skončení školy vycestoval do domovskej krajiny, na územie SR sa vrátil dňa 29.01.2010, kedy si prevzal na správnom orgáne doklad o povolení na pobyt. Následne bol na území Slovenska v období mesiaca január 2013, Vianoce 2013, naposledy v júli 2014 a to od 24.07. do 23.08.2014. S manželkou žili 2 roky na internáte a potom u jej rodičov, o rozvode sa dozvedel v júni 2013, vyživovaciu povinnosť na dieťa sa plní a kontakt s bývalou manželkou udržiava prostredníctvom skype, email a viber. Žalovaný prostredníctvom Zastupiteľského úradu SR, Bagdad žiadal o doručenie výzvy vo veci začatia zrušenia povolenia na trvalý pobyt na päť rokov na území SR č.p.: PPZ-HCP-BA6-143-3/2015-TCP zo dňa 06.02.2015 žalobcovi, ktorú prevzal dňa 22.03.2015 na Veľvyslanectve SR v Bagdade. Dňa 04.03.2015 podal žalobca žalovanému Vyjadrenie ku konaniu vo veci zrušenia pobytu na 5 rokov na území SR. Dňa 11.03.2015 pod č.p.: PPZ-HCP- BA6-143-6/2015-TPCNRA bolo vydané rozhodnutie o zrušení trvalého pobytu na päť rokov na území SR žalobcovi podľa § 50 ods. 1 písm. c/, d/ a e/ zákona, proti ktorému podal žalobca odvolanie doručené žalovanému dňa 12.05.2015. Dňa 14.07.2015 bolo pod č.p.: PPZ-HCP-BA2-2015/0007425-003 vydané rozhodnutie, ktorým bolo rozhodnutie vydané Oddelením cudzineckej polície PZ Bratislava č.p.: PPZ- HCP-BA6-143-6/2015-TPC zo dňa 11.03.2015, ktorým bol účastníkovi konania zrušený trvalý pobyt na päť rokov na území SR podľa § 50 ods. 1 písm. c/, d/ a e/ zákona č. 404/2011 Z.z. zrušuje a vec vracia prvostupňovému orgánu na névé prejednanie a rozhodnutie. Dňa 24.08.2015 bolo doručené Riaditeľstvu hraničnej a cudzineckej polície PZ Bratislava, Hrobáková 44, 852 42 Bratislava Oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia žalobcu, ktorého prílohou bolo plnomocenstvo udelené: Martin Škamla, advokát, Advokátska kancelária Škamla, s.r.o., Makovického 15, 010 01 Žilina na zastupovanie vo všetkých konaniach súvisiacich s pobytom žalobcu na území SR dňa 09.07.2015. Dňa 06.11.2014 bola spísaná Zápisnica o podaní vyjadrenia podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku za účelom podania vyjadrenia Natáliou Mertovou, aby podala vyjadrenie týkajúce sa manželstva a žiadosti o udelenie trvalého pobytu na území SR v zmysle § 46 ods. 1 pís. a/ zák. č. 404/2011 Z.z. svojho manžela p. Ehab Alsadi na území SR. Dňa 29.09.2015 pod č.p.: PPZ-HCP-BA6-143-24/2015-TPC bola spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku za účelom podania vysvetlenia a Mertovou Natáliou týkajúce sa zrušenia trvalého pobytu na území SR p. Alsadi Ehab. Z odpovedí uvedených v Zápisnice spísanej dňa 29.09.2015 vyplýva, že asi koncom roka 2007 sa zoznámila so žalobcom, keď študoval na vysokej škole informatiku a počítačové siete od roku 2005; pred uzavretím manželstva sa stretávali keď nerobila tak každý deň, a ak robila tak každý druhý deň; po sobáši nežili v spoločnej domácnosti, párkrát bol u nich a bol aj na internáte, musel vycestovať 24.08.2009 po skončení školy, musel tam zostať 2 roky; nemali spolu kontakt a na Slovensko chodil len cez prázdniny, a to v lete aj na mesiac a cez zimu na týždeň; nemali spoločný bankový účet; nežili v spoločnej domácnosti v čase narodenia dieťaťa, nakoľko sa dieťa narodilo hneď po svadbe a žalobca odchádzal za dva týždne; dieťa navštevoval a dochádzal do bytu jej rodičov; nezhody počas manželstva nemali a od roku 2010 sa nekontaktovali, pretože si vymenila telefón, bývalý manžel prvýkrát prišiel na Slovensko keď mal syn polroka, potom keď mal dva roky, naposledy bol na Slovensku v lete a aj na Vianoce 2013, kedy obnovili kontakty; návrh na rozvod podala ona, pretože si myslela, že o ňu nemá žalobca záujem; návrh na rozvod podala dňa 30.03.2012; na pojednávaní sa nezúčastnil, rozviedla sa bez jeho prítomnosti a bývalý manžel sa začal ozývať až po rozvode, keby začal ozývať skôr nerozviedla by sa; bývalý manžel finančne prispieva sporadicky po tom ako dostal rozhodnutie o zrušení pobytu prestal posielať peniaze a odvtedy neposiela nič; so stykom bývalého manžela s dieťaťom súhlasí, ale len za jej prítomnosti; syn sa na neho teší, aj napriek tomu, že ho vidí málo, otec mu chýba, dorozumievajú sa po slovensky. Dňa 09.10.2015 obdržal právny zástupca žalobcu od prvostupňového orgánu podanie Vyjadrenie účastníka konania v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku - výzva na vyjadrenie, v ktorej stanovil lehotu 5 dní odo dňa prevzatia tejto výzvy na vyjadrenie k zrušeniu trvalého pobytu na päť rokov na území SR. Dňa 19.10.2015 bolo doručené prvostupňovému orgánu vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu. Dňa 25.10.2015 bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, proti ktorému podal právny zástupca žalobcu odvolanie doručené 18.11.2015 prvostupňovému orgánu. Dňa 28.11.2015 bol spísaný Úradný záznam č.p.: PPZ-HCP-BA6-143-31/2015-PPC, z ktorého vyplýva oznámenie bývalej manželky žalobcu, že od bývalý manžel sa prestal ozývať, skončila medzi nimi emailová komunikácia, prestal sa zaujímať o syna, neplatí výživné na syna a preto podala na bývalého manžela trestné oznámenie a chce zmeniť priezvisko svojho syna. Dňa 16.02.2016 vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie. 33/ Podľa § 43 ods. ods. 1 písm. a/ zákona, policajný útvar udelí trvalý pobyt na päť rokov, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 48 ods. 2, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý je manželom štátneho občana Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky alebo závislým príbuzným v priamom rade štátneho občana Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. 34/ Podľa § 50 ods. 1 písm. c/ zákona, policajný útvar zruší trvalý pobyt, ak štátny príslušník tretej krajiny sa bez písomného oznámenia policajnému útvaru nepretržite zdržiava v zahraničí dlhšie ako 180 dní. 35/ Podľa § 50 ods. 1 písm. d/ zákona, policajný útvar zruší trvalý pobyt, ak manželia nevedú spoločný rodinný život, ak ide o trvalý pobyt podľa § 43 ods. 1 písm. a/. 36/ Podľa § 50 ods. 1 písm. e/ zákona, policajný útvar zruší trvalý pobyt, ak štátnemu príslušníkovi tretej krajiny bol udelený trvalý pobyt podľa § 43 ods. 1 pís. a/ alebo § 46 ods. 1 písm. a/ a jeho manželstvo zaniklo do piatich rokov od udelenia trvalého pobytu na päť rokov. 37/ Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. 38/ Podľa čl. 8 ods. 2 Dohovoru, štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojov a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných. 39/ Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi orgánmi alebo zákonodarnými orgánmi. 40/ Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 41/ Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva azáujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 42/ Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav vec a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 43/ Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 44/ Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať prepísané náležitosti. 45/ Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 46/ Správny súd dáva do pozornosti žalovanému, že prvostupňové konanie a odvolacie konanie orgánov verejnej správy tvorí jeden celok. Žalovaný nedal možnosť žalobcovi a ani jeho právnemu zástupcovi vyjadriť sa k podkladom napadnutého rozhodnutia v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Taktiež žalobcovi a jeho právnemu zástupcovi nebolo umožnené, aby boli prítomní pri podaní vyjadrenia bývalej manželky žalobcu, ktoré sa konalo dňa 29.09.2015. Správny súd, konštatuje, že došlo zo stany žalovaného k porušeniu je ústavného práva, nakoľko mu bolo znemožnené využiť jeho oprávnenie byť prítomný pri prerokovaní veci (vrátane dokazovania), predložiť argumentáciu na podporu svojich stanovísk, vznášať námietky a návrhy, navrhovať a predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení, vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, klásť svedkom otázky, využívať právnu pomoc v konaní alebo uplatniť opravné prostriedky a z hľadiska konania ako celku ho postavil do nevýhodnejšej pozície (nález ÚS SR sp. zn. III.ÚS 231/2008). 47/ Správny súd ďalej konštatuje, že orgány verejnej správy vo svojich rozhodnutiach sa plne nevenovali odôvodneniu rozhodnutí v časti týkajúcej sa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o ochrane práv dieťaťa, pretože sa nezaoberali hľadiskom najlepšieho záujmu dieťaťa žalobcu a to aj napriek tomu, že bývala manželka vo výpovedi zo dňa 29.09.2015 uviedla, že súhlasí aby sa žalobca stretával so svojim synom za jej prítomnosti. Maloletý syn sa na otca teší aj napriek tomu, že ho vidí málo, žalobca synovi chýba. 48/ Správny súd ďalej konštatuje, že z rozhodnutí oboch správnych orgánov nie je zrejmé, pre ktorý z dôvodov uvedených v čl. 8 ods. 2 Dohovoru zasiahli do práv žalobcu a jeho syna na rodinný a súkromný život, v tejto časti odôvodnenia rozhodnutie je nepreskúmateľné. 49/ Vzhľadom na uvedené súd rozhodnutie žalovaného zo dňa 16.02.2016 a rozhodnutie prvostupňového orgánu zo dňa 25.10.2015 zrušuje podľa § 191 ods. 1 písm. d/ a g/ SSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. V novom konaní orgány verejnej správy budú postupovať v súdom naznačenom smere. 50/ O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške100%, pretože bol v konaní úspešný. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 51/ Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákonov č. 33/2001 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedeného mesiac od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný ávrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.