Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/72/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200627 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016200627.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD. v právnej veci žalobcu: LÁNY s.r.o., Fučíkova 29, 908 51 Holíč, zastúpený: Mgr. Tomáš Kováč, advokát, Mýtna 42, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Námestie Slobody 6, P.O.Box 100, 810 05 Bratislava 15, za účasti: MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, 821 09 Bratislava, zastúpený: JUDr. Juraj Fuska, advokát, Hlavné nám. 5, 811 01 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 09033/2016/B624-SV/07606/Ka zo dňa 10.02.2016, takto r o z h o d o l : Napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 09033/2016/B624-SV/07606/Ka zo dňa 10.02.2016 a rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OÚ-NR-OVBP2-2015/042632-007 zo dňa 21.12.2015 zrušuje podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d/, e/ SSP a vec vracia na ďalšie konanie. Súd žalobcovi voči žalovanému priznáva plnú náhradu trov konania. Pribratému účastníkovi správneho konania súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad dostal dňa 30.10.2015 návrh spoločnosti MH Invest s.r.o., Bratislava na vyvlastnenie vlastníckeho práva do pozemku vo vlastníctve spoločnosti LÁNY s.r.o.. Stavebný úrad listom zo dňa 05.11.2015 oznámil začatie vyvlastňovacieho konania a na deň 30.11.2015 nariadil ústne pojednávanie. Vyvlastňovaní sa ústneho pojednávania zúčastnil do ústneho pojednávania uplatnil námietky: 1/ vyvlastňovaní namietal skutočnosť, že mu zo strany navrhovateľa bolo doručených niekoľko variant kúpnych zmlúv, na ktoré ako vlastník reagoval písomne aj telefonicky ale navrhovateľ mu neodpovedal, 2/ namietal, že zo strany stavebného úradu mu nebolo umožnené nahliadnuť do spisových materiálov, 3/ požiadal o miestne zisťovanie a o vytýčenie predmetných parciel v teréne, 4/ navrhol zámenu pozemkov, ktoré sú predmetom vyvlastnenia za pozemky v susedných katastrálnych územiach, 5/ namietal, že vyvlastňovaný spochybnil znalecký posudok, ktorý predložil navrhovateľ. Namietal, že vlastníkovi pozemku nebola predložená žiadna dokumentácia ako územný plán, územné rozhodnutie, stavebné povolenie ani žiaden iný doklad. Toto boli podstatné námietky, ktoré uviedol na ústnom pojednávaní. Stavebný úrad na základe výsledku vyvlastňovacieho konania rozhodol tak, že rozhodnutím č. OÚ-NR- OVBP2-2015/042632-007 zo dňa 21.12.2015 vyvlastnil vlastnícke právo k pozemkom uvedeným vo výroku citovaného rozhodnutia okresného úradu v kat. úz. E. v spoluvlastníctve spoločnosť LÁNY s.r.o. so sídlom v Holíči v prospech navrhovateľa vyvlastnenia vo verejnom záujme podľa § 108 ods. 2 písm. o/ zákona č. 50/1976 Zb. pre stavbu „Vybudovanie strategického parku, k.ú. W., E., X., Y., E., J.“. Finančnú náhradu za vyvlastnenie vlastníckeho práva k pozemkom uvedeným vo výroku citovaného rozhodnutia okresný úrad určil podľa § 111 ods. 2 Staveného zákona na základe znaleckého posudku č. 188/2015 zo dňa 13.07.2015. Účastník konania spoločnosť LÁNY s.r.o. podal odvolanie proti citovanému rozhodnutiu okresného úradu vo vyvlastnení. V odvolaní odvolateľ uviedol, že s výrokom a odôvodnením rozhodnutia okresného úradu o vyvlastnení nesúhlasí, považuje ho za vecne nesprávne a to z dôvodu absencie podmienok na vyvlastnenie a nedostatočne zisteného skutkového stavu vyvlastňovaných pozemkov. Uviedol, že vyvlastnenie je možné len pri kumulatívnom splnení všetkých podmienok vyvlastnenia a napriek tomu, že nebola splnená podmienka primeranej náhrady okresný úrad vydal rozhodnutie o vyvlastnení. Okresný úrad nezohľadnil aktuálny stav pozemkov v čase rozhodovania vo veci samej a namietal použiteľnosť znaleckého posudku č. 188/2015 zo dňa 13.07.2015 s poukazom na zmenu stavu pozemkov. O odvolaní spoločnosti LÁNY s.r.o. Holíč rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 09033/2016/B624- SV/07606/Ka zo dňa 10.02.2016, ktorým zamietol odvolanie spoločnosti LÁNY s.r.o. a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Nitra zo dňa 21.12.2015. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že doklady nachádzajúce sa v predloženom spisovom materiály jednoznačne poukázali na to, že vyvlastňovacie konanie bolo voči odvolateľovi ako účastníkovi konania transparentné, mohol obhajovať svoje práva a záujmy. Zo spisového materiálu okresného úradu je preukázateľné, že odvolateľovi boli všetky písomnosti riadne doručované v lehotách stanovených zákonom, o čom svedčia doručenky, ktoré sú založené v spise. Taktiež výrok rozhodnutia okresného úradu korešponduje s jeho odôvodnením, v ktorom okresný úrad zhrnul a podrobne zhodnotil všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrobu rozhodnutia okresného úradu o vyvlastnení vlastníckeho práva. Keďže žalobca s týmto rozhodnutím nesúhlasil podal na konajúcom súde správnu žalobu. II. Žalobné dôvody Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 12.04.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 09033/2016/B624-SV/07606/Ka zo dňa 10.02.2016, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Nitra č. OÚ-NR-OVBP2-2015/042632-007 zo dňa 21.12.2015, ktorým KM-E parc. č. XXX/X o výmere XXX,XX mX , parc. č. XXX o výmere XXX,XX mX , parc. č. XXX/X o výmere XX,XX mX , parc. č. XXX/X o výmere XXX,XX m2, parc. č. XXX o výmere XX,XX m2, parc. č. XXX o výmere XX,XX m2, parc. č. XXX o výmere XXX,XX m2, parc. č. XXX o výmere XXXX,XX m2, parc. č. XXX/X o výmere XX,XX m2, parc. č. XXX o výmere XXX,XX m2, parc. č. XXX o výmere XXX,XX m2, parc. č. XXX/X o výmere XXX,XX m2, parc.č . XXX o výmere XXX,XX m2, parc. č. XXX o výmere XXX,XX m2, parc. č. XXX o výmere XXX,XX m2, parc.č. XXX o výmere XXX,XX m2, parc. č. XXX o výmere XX,XX m2, parc. č. XXX/X o výmere XX,XX m2, parc. č. XXX/X o výmere XXX,XX m2, parc. č. XXX/X o výmere XX,XX m2, parc. č. XXX/X o výmere XX,XX m2, parc. č. XXX/X o výmere XX,XX mX, parc. č. XXX o výmere XX,XX m2 kat. úz. E. vo výlučnom vlastníctve v prospech MH Invest s.r.o. podľa § 108 ods. 2 písm. o/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov v spojení s § 4a zákona č. 175/1999 Zb. pre stavbu vybudovania strategického parku v k. úz. W., E., X., Y., E., J.. Žalobca ako účastník vyvlastňovacieho konania sa cíti byť ukrátený na svojich právach rozhodnutím žalovaného. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí riadnym spôsobom nevysporiadal s námietkami žalobcu, ktoré boli žalobcom tvrdené počas vyvlastňovacieho konania ako aj v podanom odvolaní. Žalobca v konaní namietal a podľa neho v podanom odvolaní preukázal, že nie sú kumulatívne splnené všetky podmienky pre vyvlastnenie vlastníckeho práva. Konkrétne nie je naplnená podmienka primeranej náhrady. Poukázal na časové rozpätie, kedy bol vyhotovený znalecký posudok č. 188/2015 a to dňa 13.07.2015 na základe obhliadky zo dňa 16.06.2015 a vyvlastňovacie konanie začalo dňa 19.10.2015 a rozhodnutie o vyvlastnení bolo vydané dňa 21.12.2015. Časový rozsah odo dňa prvej obhliadky až po rozhodnutie o vyvlastnení je zásadnou okolnosťou odôvodňujúcou nesprávnosť a z toho dôvodu nezákonnosť rozhodnutia, ktoré má za následok ukrátenie na právach žalobcu. Stav, ktorý bol platný v čase prvej obhliadky dňa 16.06.2015 vykonanej na účely vyhotovenia znaleckého posudku sa odlišuje so stavom pozemku, aký bol v čase rozhodnutia o vyvlastnení a preto spochybňuje použiteľnosť znaleckého posudku č. 188/2015 zo dňa 13.07.2015. Na základe nesprávne vyhodnoteného charakteru pozemku a následne neprimeranej výšky náhrady považuje žalobca skutočnosť, že stavebný úrad zamietol žiadosť vlastníka o vykonaní miestnej obhliadky hoci na uskutočnenie miestnej obhliadky bola splnená podmienka nevyhnutnosti, vhodnosti a účelovosti. Žalovaný sa k zamietnutiu obhliadky, ktoré by nepochybne mala vplyv na správne určenie primeranej náhrady za vyvlastňované pozemky vecne nevyjadril. Bez vyjadrenia zostala ďalšia zásadná námietka žalobcu, že už v čase vyvlastňovacieho konania nemal žalobca prístup na svoje pozemky. Došlo podľa neho k vyvlastneniu de facto v intenzite, ktorá narúša podstatu práva na vlastníctvo. Žalobca považuje rozhodnutie a postup orgánov verejnej správy za nesprávne a nezákonné, žalobca bol nimi ukrátený na svojich práva, ide o hrubé porušenie ústavného práva žalobcu vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na Nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 50/2001, sp. zn. II.ÚS 22/2002, PL.ÚS 32/1995 ako aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž/27/1999 zo dňa 28.09.1999 a rozhodnutie 8Sžp/1/2010. Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 26.05.2016 uviedol, že so žalobou v celom rozsahu nesúhlasí, má za to, že rozhodnutie žalovaného ako aj postup, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa je v súlade so zákonmi a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalobca v žalobe uvádza, že bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmov a rozhodnutím a postupom žalovaného a stavebným úradom a napriek rozsiahlosti textu svojej žaloby konkrétne namietal len výšku náhrady za vyvlastnené pozemky. K náhrade za vyvlastnenie uviedol, že v prvostupňovom konaní aj v odvolacom konaní namietal správnosť zistenia všeobecnej hodnoty pozemku, pričom poukazuje na skutočnosť, že v priebehu času sa zmenila hodnota vyvlastňovacieho pozemku. Žalobca namieta, že stav, ktorý bol platný v čase prvej ohliadky dňa 16.06.2015 vykonanej na účely vyhotovenia znaleckého posudku sa diametrálne odlišuje so stavom pozemku, aký bol v čase rozhodnutia o vyvlastnení. K týmto námietkam žalovaný uvádza, že poskytnutie náhrady za vyvlastnenie tak zákon č. 175/1999 Z.z. ako aj stavebný zákon (§ 111 ods. 2), ktorý je všeobecným predpisom o vyvlastňovaní a preto je potrebné postupovať podľa interpretačného pravidla, ktoré určí, ktorá právna norma sa má na konkrétny prípad použiť. V právnej teórii platí vo vzťahu všeobecných a osobitných právnych noriem derogačné pravidlo a to, že špeciálny zákon ruší všeobecný zákon, pričom aplikáciou tohto pravidla možno dospieť k záveru, ku ktorému dospeli obidva orgány správy, že na spôsob riešenie poskytnutia náhrady za vyvlastnenie pre uskutočnenie stavieb, ktoré sú významnou investíciou v danom vyvlastňovacom konaní bolo potrebné postupovať podľa § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Zb., ktorý je zákonom špeciálnym vo vzťahu k všeobecnému predpisu o vyvlastňovaní, čiže stavebnému zákonu. Keďže žalobca vo vyvlastňovacom konaní namietal výšku náhrady požadoval vyššiu náhradu za vyvlastnenie Okresný úrad Nitra postupoval v súlade so zákonom, keď postupom podľa ust. § 4 a ods. 4 zákona č. 175/1999 Zb. vo výroku citovaného rozhodnutia o vyvlastnení odkázal žalobcu s požiadavkou na vyššiu náhradu súd bez prerušenia konania. Tak isto žalovaný v odvolacom konaní postupoval v súlade so zákonom, keď uviedol, že nie je oprávnený v odvolacom konaní konať a rozhodovať o námietke žalobcu týkajúcej sa vyššej náhrady za vyvlastnenie. Znalecký posudok je jedným z dôkazov o správnom konaní, ktorý hodnotí správny orgán ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom správny orgán hodnotí to, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym orgánom. Správny orgán nemôže znalecký posudok označiť ako nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky. Znalecký posudok predložený navrhovateľom o vyvlastňovacom konaní bol vypracovaný znaleckou organizáciou zapísanou v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR, preto žalovaný nemal dôvod pochybovať o jeho hodnovernosti. Na základe vyššie uvedeného žalovaný má za to, že obidva správne orgány dostatočným spôsobom podľa § 32 Správneho poriadku zistili skutočný stav týkajúci sa primeranej náhrady za vyvlastnenie a ich postup je plne v súlade so zákonom. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že mali správne orgány v predmetnom vyvlastňovacom konaní postupovať podľa § 36 Správneho poriadku a vo veci nariadiť kontrolné dokazovanie znalcom na zistenie trhovej ceny za vyvlastňovanie nehnuteľnosti. Postup vyvlastňovacích orgánov podľa § 36 Správneho poriadku v danom prípade bolo v rozpore s vyššie uvedenou aplikačnou zásadou. Daná skutočnosť vyplýva aj z dôvodov k Vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1990 Z.z. O niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku. To znamená, že Okresný úrad Nitra a ani žalovaný neboli oprávnený skúmať výšku sumy za vyvlastňovanú nehnuteľnosť uvedenú v znaleckom posudku MH Invest s.r.o., keďže zákonodarca pre výšku náhrady upravil špecifický druh revízneho postupu - žalobu, kde pasívne legitimoval ním by bola spoločnosť MH Invest, s.r.o., ktorá musí byť podaná v jednoročnej prekluzívnej lehote. Z predloženého spisového materiálu nevyplýva, že by sa žalobca obrátil s výškou náhrady, resp. s požiadavkou za vyvlastnený pozemok na súd. K námietke žalobcu, že správny orgán nezdôvodnil prečo mu náhrada nemôže byť poskytnutá formou naturálnej náhrady oproti priznanej relutárnej náhrady žalovaný uvádza, že stavebný zákon v ust. § 111b ods. 1 pripúšťa pri splnení určených podmienok poskytnutie náhrady za vyvlastnenie formou náhradného pozemku a v tom prípade má tento spôsob vecného plnenie prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch. Jednou z týchto podmienok je skutočnosť, že MH Invest s.r.o. má vo svojom vlastníctve pozemky, s ktorými môže disponovať, t.j. môže ich ponúknuť vyvlastňovanému na zámenu za pozemky, ktoré sú vo vlastníctve vyvlastňovaného a ktoré potrebuje pre uskutočnenie stavby. Stavebný zákon neukladá navrhovateľovi vyvlastnenia povinnosť, aby kupoval alebo inak získaval pozemky za účelom zámeny a preto v prípade, že MH Invest s.r.o. nedisponuje pozemkami spôsobilými na zámenu je možné náhradu za vyvlastnené pozemky poskytnúť výlučne len v peniazoch. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd žalobu ako bez dôvodnú zamietol. IV. Pribratý účastník Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S 72/2016-97 zo dňa 27.07.2016 bol do konania pribratý účastník správneho konania spoločnosť MH Invest s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava. Pribratý účastník vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 02.09.2016 uviedol, že nesúhlasil so žalobou a stotožňuje sa s vyjadrením žalovaného a navrhuje žalobu zamietnuť podľa jeho právneho názoru bolo vyvlastňovacie rozhodnutie vydané podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 175/1999 Z.z., ktorý obsahuje osobitnú úpravu pre prípad, keď vo vyvlastňovacom konaní nedôjde k dohode o výške náhrady za vyvlastnenie. V takomto prípade treba postupovať podľa § 4a ods. 4 zákona o významných investíciách. Podaním žaloby voči vyvlastňovaciemu rozhodnutiu jeho nesúhlasu s výškou náhrady za vyvlastnenie žalobca obchádza ust. § 4a ods. 4 zákona o významných investíciách, ktoré ustanovuje ako inštitút má v takomto prípade žalobca využiť. Účelom vyššie citovaného ustanovenia je tak vyňať rozhodovanie o prípadných nezhodách medzi účastníkmi ohľadom hodnoty vyvlastňovacej nehnuteľnosti do samotné civilného súdneho konania a nebrzdiť tak realizáciu významne investície. V. Právne posúdenie súdu prvého stupňa K 01.07.2016 boli prijaté tri samostatné kódexy a to Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok. Podľa prechodných ust. § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ak nie je ďalej ustanovené inak platí tento zákon aj na konanie začaté podľa tretej časti O.s.p., predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd rozhodol danú vec už podľa SSP. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 185 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného aj orgánu verejnej správy prvého stupňa bolo potrebné zrušiť podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d/, e/ SSP. Podľa ust. § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 09033/2016/B624- SV/07606/Ka zo dňa 10.02.2016 a rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OÚ-NR-OVBP2-2015/042632-007 zo dňa 21.12.2015. Podľa ust. § 108 ods. 1 Stavebného zákona, pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu. Podľa ods. 2 písm. o) citovaného ustanovenia, vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre uskutočnenie stavieb, ktoré sú významnou investíciou podľa osobitných predpisov. Podľa ust. § 110 ods. 1 citovaného zákona, vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a ten sa dokazuje územným rozhodnutím. Pokiaľ účel, na ktorý sa vyvlastňuje, nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania priamo vo vyvlastňovacom konaní. Podľa ust. § 110 ods. 3 citovaného zákona, vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu. Ak možno účel vyvlastnenia dosiahnuť iba obmedzením práva, nemožno právo odňať v plnom rozsahu. Ak sa vyvlastnením prevádza vlastnícke právo iba k časti pozemku alebo sa obmedzuje iné právo k pozemku alebo stavbe a vlastník alebo iný oprávnený by nemohol využívať zostávajúcu časť pozemku alebo obmedzené právo k pozemku alebo stavbe, prípadne by ich mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť, pokiaľ o to vlastník alebo iný oprávnený požiada. Podľa ust. § 111 ods. 1 Stavebného zákona, vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu. Podľa ust. § 111 ods. 2 citovaného zákona, ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Na účely tohto zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti nehnuteľnosti považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite. Podľa ust. § 111 ods. 3 Stavebného zákona, ak v priebehu vyvlastňovacieho konania nedôjde medzi doterajším vlastníkom a tými, ktorým na vyvlastňovanom pozemku alebo stavbe viaznu práva zanikajúce vyvlastnením, k dohode o rozdelení náhrady, zloží navrhovateľ náhradu na súde, v ktorého obvode pozemok alebo stavba leží. Súd rozhodne o uspokojení týchto nárokov, najmä s prihliadnutím na to, aby sa neohrozilo zabezpečenie nárokov záložných veriteľov. Podľa ust. § 112 ods. 1, 2 Stavebného zákona, vyvlastňovacie konanie vykonáva stavebný úrad. Vyvlastňovacie konanie sa začína na návrh orgánu štátnej správy, právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má predmet vyvlastnenia využiť na účel, na ktorý sa vyvlastňuje. Pokiaľ je navrhovateľom orgán príslušný na vyvlastňovacie konanie, ustanoví odvolací orgán, ktorý iný stavebný úrad v jeho pôsobnosti vykoná konanie a vydá rozhodnutie o vyvlastnení. Podľa ust. § 112 ods. 4 citovaného zákona, bezvýslednosť dohody sa preukazuje doručenkou zaslanej písomnej výzvy na uzavretie dohody obsahujúcou požiadavku žiadateľa, dôvody požadovaného prevodu práva alebo vzniku vecného bremena, návrh odplaty najmenej vo výške ceny určenej podľa § 111 ods. 2 a upozornenie, že ak na výzvu vlastník pozemku alebo stavby neodpovie do 15 dní odo dňa doručenia, bude sa predpokladať, že dohodu odmieta. Podľa ust. § 113 ods. 1 citovaného zákona, na prerokovanie návrhu na vyvlastnenie nariadi stavebný úrad ústne pojednávanie. Podľa ust. § 113 ods. 3 citovaného zákona, námietky proti vyvlastneniu musia účastníci konania uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní. Na námietky uplatnené neskoršie a na námietky, ktoré boli v územnom konaní zamietnuté alebo ktoré mohol účastník uplatniť v územnom konaní podľa tohto zákona, sa neprihliada. Na túto skutočnosť sa musia účastníci konania výslovne upozorniť. Podľa ust. § 140 Stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 32 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie. Podľa ust. § 34 ods. 1 až 6 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať. Podľa § 36 Správneho poriadku, ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca. Proti rozhodnutiu o ustanovení znalca sa možno odvolať. Podľa názoru Krajského súdu v Bratislave žalovaný orgán verejnej správy ako aj orgán verejnej správy prvého stupňa v preskúmavanej veci nepostupovali v intenciách vyššie citovaných právnych noriem a vo veci nedostatočne zistili skutočný stav hlavne ohľadne výšky náhrady za vyvlastnené pozemky žalobcu a preto ich právny záver bol predčasný. Z uvedených dôvodov ich rozhodnutia súd považoval za skutkovo a právne nesprávne a preto ich s poukazom na ust. § 191 ods. 1 písm. d/, e/ SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave v senáte „1S“ pod sp. zn. 1S 83/2016 v obdobnej veci tých istých účastníkov rozhodol tak, že obe rozhodnutia orgánu verejnej správy zrušil a to rozsudkom č.k. 1S 83/2016-120 zo dňa 14.07.2016. Konajúci súd poukazuje na toto rozhodnutie a s jeho právnym názorom a s jeho odôvodnením sa plne stotožňuje. Z vyššie citovaných ustanovení je zrejmé, že zákonodarca na účel a podmienky vyvlastnenia ustanovil v právnych normách § 108 až 116 Stavebného zákona tak, že podľa § 108 ods. 1 zákona, pozemky stavby a práva k nim potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme uvedených v odseku 2 možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám obmedziť rozhodnutím stavebného úradu, pričom v ust. § 108 ods. 2 zákona ustanovil právne dôvody na základe ktorých je možné vyvlastnenie uskutočniť. Ust. § 109 určuje cieľ vyvlastnenia a § 110 podmienky vyvlastnenia. V ustanovení § 111 sú zakotvené zákonné predpoklady vyvlastnenia za náhradu s tým, že podmienky poskytnutia náhrady sú stanovené v § 111 ods. 2 tak, že ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch určuje sa jej primeranosť podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom a na účely tohto zákona sa za trhovú cenu nehnuteľností považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite. Výklad právnych noriem Stavebného zákona ustanovujúcich účel a podmienky vyvlastnenia nehnuteľností je nevyhnutné uskutočňovať v súlade s právnou úpravou ustanovenou v Ústave SR. Právny inštitút vyvlastnenia ustanovuje Ústava SR v článku 20 ods. 4 ako výnimočný spôsob zásahu do vlastníckeho práva, pri splnení ustanovených podmienok tak, že vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva, je možné iba v nevyhnutnej miere vo verejnom záujme a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Splnenie ústavných predpokladov nespočíva len v povinnosti zákonom upraviť nevyhnutnú mieru a verejný záujem zásahu do vlastníckeho práva, ale aj v povinnosti poskytnúť za vyvlastňovanú nehnuteľnosť primeranú náhradu. Otázka primeranosti náhrady bola riešená aj Ústavným súdom SR napr. PL. ÚS 18/02-22, PL. ÚS 37/1995, ako aj Európskym súdom pre ľudské práva, Veľká komora rozhodnutie č. 31423/96 PAPACHELAS proti Grécku a Európskym súdom pre ľudské práva rozhodnutie č. 75252/01- Evaldsson a ostatní proti Švédsku. Podľa názoru Krajského súdu v Bratislave námietky žalobcu týkajúce sa finančnej náhrady za vyvlastňované nehnuteľnosti, vznesené tak v správnom konaní, ako aj v žalobe sú dôvodné. Povinnosťou správnych orgánov vo vyvlastňovacom konaní podľa § 32 Správneho poriadku v spojení s § 111 ods. 2 Stavebného zákona, je zistiť skutočný stav týkajúci sa primeranej náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti. Z administratívneho spisu je nesporné, že žalobca vo vyvlastňovacom konaní opakovane vzniesol námietku, proti navrhnutej náhrade za vyvlastňované pozemky najmä čo do výšky ponúknutej finančnej náhrady. Ako bolo uvedené vyššie Stavebný zákon predpokladá, že pri určovaní primeranej náhrady bude správny orgán postupovať podľa trhovej ceny inej nehnuteľnosti, a to rovnakej alebo porovnateľnej teda nielen z polohy a umiestnenia pozemku o vyvlastnení ktorého sa koná. Skutočnosť, že trhová cena je určená znaleckým posudkom, nezbavuje správny orgán povinnosti postupovať v súlade so zásadou zákonnosti a zistil skutočný stav, týkajúci sa primeranej náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti. Primeraná náhrada sa zisťuje vždy analyzovaním miestneho trhu, všetkými tromi rovnocennými metódami, ktorými sú porovnávanie kúpnych cien, kapitalizácia čistých výnosov a náklady podľa cien stavebných prác. Analýza porovnateľných kúp v znaleckom posudku nesmie chýbať. Znamená to, že znalec oprie hodnotenie o porovnanie ceny za jeden m2 z viacerých nedávno predávaných nehnuteľností. Všeobecná hodnota nehnuteľností je najpravdepodobnejšia cena ku dňu ohodnotenia, v danom mieste a čase, ktorú by mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou a opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou (§ 2 písm. g) vyhlášky č. 492/2004 Z.z.), navrhovateľ vyvlastnenia je povinný podať aj návrh náhrady. Toto však nezbavuje správny orgán povinnosti skúmať, či tento návrh náhrady je zákonný, či ide o primeranú náhradu za vyvlastnené pozemky. O to viac, že z danej veci zo strany dotknutého vlastníka, boli vznesené vážne výhrady, proti navrhnutej náhrade. Súd konštatoval, že správny orgán sa s námietkami vlastníka náležitým spôsobom nevysporiadal, konštatoval len, že cena bola navrhnutá na základe výpočtu znaleckého posudku č. 191/2015 zo dňa 13.07.2015, ktorý vyhotovila spoločnosť ÚEOS - Komercia, a.s., Ružová dolina 27, Bratislava, vo výške 15,11 eura za m2. Na odborné posúdenie zistenia primeranej náhrady a objasnenie nezrovnalostí pri zisťovaní navrhnutej ceny, mal podľa názoru súdu, správny orgán možnosť ustanoviť ďalšieho (kontrolného) znalca. Podľa názoru súdu, práve bolo povinnosťou žalovaného, v danej veci postupovať v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 36 Správneho poriadku a vo veci nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie znalcom na zistenie trhovej ceny za vyvlastňovanú nehnuteľnosť žalobcu. V tejto súvislosti súd upozorňuje aj na rozhodovaciu činnosť NS SR napr. sp. zn. 8Sžo 221/2008, 26S 13/2014, 8Sžo 63/2014, 4Sžo 65/2015. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca v správnom konaní predovšetkým namietol výšku spravodlivej náhrady za vyvlastnenie vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom. Súd poukazuje na skutočnosť, že pri vyvlastnení ako výnimočného spôsobu zásahu do vlastníckeho práva, musia byť splnené ústavné podmienky korešpondujúce s článkom 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého sa vyžaduje, aby pozbavenie majetku na daný účel, spĺňalo princíp zákonnosti, aby bolo uskutočnené vo verejnom záujme a sledovalo legitímny cieľ. Medzi požiadavkami ochrany základných práv jednotlivca musí byť dosiahnutá spravodlivá rovnováha spočívajúca aj v stanovení včasnej a spravodlivej náhrady. Na účely Stavebného zákona sa určenie primeranosti náhrady odvíja od trhovej ceny rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite t.j. v čase začatia vyvlastňovacieho konania. Momentom určenia spravodlivej náhrady za vyvlastnenie je jej časové zohľadnenie v samotnom procese vyvlastnenia. V tomto prípade žalobca v administratívnom konaní namietal neprimeranosť dĺžky lehoty od začatia správneho konania a vypracovanie znaleckého posudku a vyvlastnenie. Podľa názoru súdu správny orgán musí vychádzať z aktuálneho znaleckého posudku predloženého vo vyvlastňovacom konaní. Hlavne žalobca poukazoval na fakt, že predmetom vyvlastnenia sú pozemky, ktoré v čase začatia vyvlastňovacieho konania a v čase rozhodnutia, zmenili svoj charakter. Krajský súd v Bratislave s poukazom na závery uvedené vyššie, považoval námietky žalobcu uvedené v žalobe za dôvodné, a preto postupom podľa ust. § 191 písm. d), e) S.s.p. preskúmavané rozhodnutie žalovaného orgánu, ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Námietky, ktoré v konaní uplatnil, tak žalovaný ako aj účastník konania, považoval súd za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť právne posúdenie danej veci. K námietke pribratého účastníka, že podaním správnej žaloby žalobca obchádza ust. § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z.z., súd uvádza, že s touto nie je možné sa stotožniť. Žalobca nemal v úmysle „zdržiavať“ vyvlastňovacie konanie, tak ako sa to pribratý účastník snaží naznačiť. Táto skutočnosť je zrejmá už zo samotnej žaloby, keď žalobca nespochybňuje vyvlastnenie ako také, namieta len výšku ceny vyvlastňovaných nehnuteľností. Súd je názoru, že žalovaný správny orgán vo vyvlastňovacom konaní, keďže postupuje v zmysle Správneho poriadku, je povinný rešpektovať jeho základné zásady, ku ktorým nepochybne patrí ust. § 32 a nasl. Správneho poriadku. To znamená presné a úplné zistenie skutočného stavu veci za splnenia podmienky zaobstarania si potrebných dôkazov. Je nepochybné, že žalobca v priebehu celého administratívneho konania namietal výšku ceny nehnuteľností. Žalovaný bol teda povinný vykonať všetky dôkazy pre posúdenie veci, čo v tomto prípade malo byť riešené hlavne postupom podľa § 36 Správneho poriadku, bez toho, aby tým bol dotknutý účel vyvlastňovacieho konania. Správne orgány vo vyvlastňovacom konaní musia rešpektovať nielen verejný záujem, rovnako musia rešpektovať a dodržiavať procesné pravidlá. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku tak, že správny súd priznal žalobcovi, voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca mal vo veci plný úspech. Podľa ust. § 175 ods. 2 Správneho súdneho poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákonov č. 33/2001 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Proti výroku o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby nemožno v zmysle § 439 ods. 2 písm. e) SSP podať kasačnú sťažnosť.