Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/112/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200875 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016200875.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: GHS Legal, s.r.o., so sídlom Lazaretská č. 3/A, 811 08 Bratislava IČO: 47 232 544, zastúpeného Mgr. Lenkou Gmitrovou, advokátkou, AK Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Obec Chorvátsky Grob, Nám. Josipa Andriča 17, 900 25 Chorvátsky Grob IČO: 00 304 760, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 11/2016-Info/RV zo dňa 18.03.2016 a rozhodnutia Obecného úradu Chorvátsky Grob č. 02/2015-Info/RV zo dňa 15.01.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Obec Chorvátsky Grob č. 11/2016-Info/ RV zo dňa 18.03.2016 a rozhodnutie Obecného úradu Chorvátsky Grob č. 02/2015-Info/RV zo dňa 15.01.2016 zrušuje podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi plnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Rozhodnutím č. 11/2016-INFO/RV zo dňa 18.03.2016 žalovaný v zmysle ust. § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. a ust. § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní napadnuté rozhodnutie Obecného úradu obce Chorvátsky Grob č. 02/2015-Info/RV zo dňa 15.01.2016 o nesprístupnení požadovaných informácií potvrdil a odvolanie žiadateľa (žalobcu v tomto konaní) zamietol. 2.Výrok predmetného rozhodnutia žalovaného bol odôvodnený tým, že dňa 05.01.2016 bola Obecnému úradu obce Chorvátsky Grob doručená žiadosť o poskytnutie informácií podľa zákona č. 211/200 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, ktorej obsahom bola požiadavka sprístupnenia informácie: „Na základe akých úloh a kto konkrétne poveril Ing. Bellu úlohou vypracovať zverejnenú analýzu nákladov?“ Na túto časť žiadosti bola žiadateľovi sprístupnená nasledovná informácia (č.j. 01/2015- Info/RV): Ing. Miloša Bellu poveril ako člena komisie obecného zastupiteľstva vypracovaním analýzy nákladov štatutárny orgán obce Chorvátsky Grob - starosta obce Ing. Radovan Benčík, pričom Ing. Miloš Bella prijal túto ponuku. Súčasťou žiadosti zo dňa 05.01.2016 bola aj požiadavka na sprístupnenie nasledujúcej informácie: „Na základe akých konkrétnych podkladov (podklady žiadame sprístupniť formou zoznamu pozostávajúceho z názvu konkrétneho dokumentu, dátumu vyhotovenia konkrétneho dokumentu a poznámky, či sa dokument týka lokality PROCEMENT alebo lokality spojenej so spoločnosťou Starland Holding, v tomto momente nie je potrebné sprístupniť nám samotný obsah dokumentov) poskytnutých zo strany Obce Chorvátsky Grob, postupoval pán: Ing. Miloš Bella pri vyhotovení zverejnenej analýzy nákladov?“ O tejto žiadosti rozhodol Obecný úrad obce Chorvátsky grob rozhodnutím č. 02/2015-Info/RV zo dňa 15.01.2016 o nesprístupnení požadovaných informácií, nakoľko informáciami povinná osoba nedisponovala vo forme požadovanej žiadateľom („zoznam pozostávajúci z názvu konkrétneho dokumentu, dátumu vyhotovenia konkrétneho dokumentu a poznámky, či sa dokument týka lokality PROCEMENT alebo lokality spojenej so spoločnosťou Starland Holding“). Voči predmetnému rozhodnutiu podal žiadateľ (žalobca) odvolanie v rámci zákonnej lehoty na podanie odvolania podľa § 19 cit. zákona a poukázal na to, že „je absurdné vykladať si zákon o slobodnom prístupe k informáciám tak, že nám zoznam musíte sprístupniť len v prípade, ak Vám takýto zoznam, ktorý sa zhoduje s presným vizuálnym opisom uvedeným v našej žiadosti, už leží na stole. V tomto prípade je účelom zákona poskytnúť možnosť žiadateľovi žiadať o sprístupnenie všetkých informácií, okrem tých, ktorých sprístupnenie zákon vylučuje. V našom prípade to znamená, že bolo z Vašej strany potrebné zoznam vyhotoviť, alebo, tak aby bol splnený účel zákona, sprístupniť nám požadované informácie v podobnej forme, ktorá bude vo svojej podstate našej žiadosti vyhovovať. Určite to neznamená, že zoznam máte skopírovať, ak taký zoznam už niekde máte.“ 3. Starosta obce ako dovolací orgán dospel k záveru, že obecný úrad pri rozhodovaní v 1. stupni nepochybil, pretože povinná osoba podľa cit. zákona, ako aj podľa smernice EP a Rady č. 2003/98/ ES poskytuje informácie, ktoré má k dispozícii , v stave v akom sa na úrade nachádzajú, pričom nie je povinná informácie vytvárať alebo upravovať, robiť preklady, usporadúvať ich, štatisticky ich spracúvať, poskytovať výťahy z nich a pod. Povinná osoba sprístupní žiadateľovi informácie, ktoré má k dispozícii a teda zákon neukladá povinnej osobe povinnosť informáciu vytvárať na základe žiadosti žiadateľa. Zákon ukladá povinnosť povinnej osobe sprístupniť informácie, ktorými disponuje. Povinná osoba nedisponuje informáciami vo forme a štruktúre požadovanej žiadateľom - „zoznam poostávajúci z názvu konkrétneho dokumentu, dátumu vyhotovenia konkrétneho dokumentu a poznámky, či sa dokument týka lokality PROMCEN alebo lokality spojenej so spoločnosťou Starland Holding.“ Odvolací orgán sa stotožnil s názorom uvedeným v rozhodnutí č. 02/2015-Info/RV zo dňa 15.01.2016 o nesprístupnení požadovaných informácií, preto predmetné rozhodnutie potvrdil a odvolanie zamietol. II. Zhrnutie argumentov žalobcu 4. Žalobca videl nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu v dvoch rovinách: a/ nesprávne právne posúdenie veci, b/ nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zhodne s odôvodnením prvostupňového orgánu konštatoval, že požadovanú informáciu žalobcovi sprístupniť nemusel, pretože požadovanou informáciou nedisponoval. Išlo o absurdné a účelovo obštrukčné konanie, kedy povinná osoba odpovedala na otázku „na základe akých podkladov„ odpoveďou „podkladov obce“ a následne na otázku „akých podkladov obce?“ odpovedal „nedisponujeme touto informáciou. Žalovaný nesprístupnenie informácie odôvodňuje tým, že nemá vytvorený zoznam podkladov porovnávajúci náklady na výstavbu školy a škôlky v oboch lokalitách. Žalovaný so žalobcom v minulosti viac krát komunikoval a v prípade potreby si mohol v súlade s § 3 ods. 2 SP odkomunikovať so žalobcom formu, akou žiada požadované informácie sprístupniť. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej uviedol, že „povinná osoba podľa cit. zákona, ako aj podľa smernice EP a Rady č. 2003/98/ES poskytuje informácie, ktoré má k dispozícii , v stave v akom sa na úrade nachádzajú, pričom nie je povinná informácie vytvárať alebo upravovať, robiť preklady, usporadúvať ich, štatisticky ich spracúvať, poskytovať výťahy z nich a pod.“ Žiadne obdobné ustanovenie, z ktorého by žalovaný mohol vychádzať pri vyhotovení napadnutého rozhodnutia v zákone o slobodnom prístupe k informáciám neexistuje. Citovaná smernica je smernica o opakovanom použití informácií verejného sektora a upravuje podmienky opakovaného sprístupnenia informácií medzi subjektmi verejného sektora navzájom a žiadnym spôsobom nesúvisí so sprístupnením alebo nesprístupnením požadovanej informácie žalobcovi. Žalobca namietal aj rozpor s ust. § 47 ods. 3 SP s tým, že žalovaný v odôvodnení neuviedol odôvodnenie akékoľvek ustanovenie právneho predpisu, o ktoré by opieral svoje rozhodnutie a v odôvodnení nereagoval na akékoľvek skutočnosti, ktoré žalobca namietal po nesprístupnení požadovaných informácií. III. Vyjadrenie žalovaného 5.Žalovaný navrhol v písomnom vyjadrení žalobu zamietnuť a uviedol, že zákon ukladá povinnosť osobe sprístupniť informácie, ktorými disponuje. Povinná osoba nedisponuje informáciami vo forme požadovanej žiadateľom („zoznam pozostávajúci z názvu konkrétneho dokumentu, dátumu vyhotovenia konkrétneho dokumentu a poznámky, či sa dokument týka lokality PROMCEN alebo lokality spojenej so spoločnosťou Starland Holding“). Postupoval v intenciách ustanovenia § 3 ods. 1, § 18 ods. 1, ods. 2 zákona o slobode informácií, keď v otázke č. 1 informácie sprístupnil, nakoľko informáciou disponoval a urobil rozhodnutie zápisom v spise, ale k otázke č. 2 vydal rozhodnutie č. 02/2015- InfoúRV, ktorým nevyhovel žiadosti, keďže danou informáciou nedisponoval - žiadosť žiadateľa smeroval k sprístupneniu informácie „formou zoznamu pozostávajúceho z názvu konkrétneho dokumentu, dátumu vyhotovenia konkrétneho dokumentu a poznámky, či sa dokument týka lokality PROMCEN alebo lokality spojenej so spoločnosťou Starland Holding“. Podstatou zákon o slobode informácií nie je vykonanie konkrétnych úkonov, ktoré smerujú k vyhotoveniu konkretizovanej a špecifickej informácie a takou bola aj žiadosť žalobcu/žiadateľa, aby žalovaný vyhotovil konkrétny zoznam, teda informáciu, ktorou žiadateľ nedisponoval v čase vydania svojho rozhodnutia č. j. 02/2015-Info/RV ku dňu 05.01.2016 a do dnešného dňa ani ňou rovnako nedisponuje. Rozsah práva žiadateľa/žalobcu požadovať sprístupnenie informácií na jednej strane a povinnosť povinnej osoby/žalovaného sprístupňovať informácie, je determinovaná okolnosťou, či danou informáciou subjekt povinnej osoby disponuje, alebo nie. K pojmu „informácia“ sa viaže definícia pojmu „dokument“, ktorá je definovaná v Smernici EP a Rady 2003/98/ES z 17.11.2003 o opakovanom použití informácií verejného sektora, ktorá zároveň podčiarkuje fakt, že sa týka dokumentov, ktoré má subjekt povinnej osoby k dispozícii (držbe) - body 11., 16., čl. 2 ods. 4 a čl. 3 smernice č. 2003/98/ES. Podľa rozsudku NS SR sp. zn. 4Sžo/31/2008 z 26.02.2009 žalovaný nie je povinný vytvárať databázu informácií, ktorými pri podaní žiadosti nedisponuje.. Zákon o slobode informácií v žiadnom ustanovení neukladá povinnému subjektu spracovať údaje do určitých databáz, ak o to požiada žiadateľ. Vytvorením novej informácie, ktorú ale povinná osoba nie je povinná podľa zákona o slobode informácií vytvárať, môže byť vypracovanie rozborov, analýz, referátov, poskytnutie odborných alebo politických stanovísk, prognóz, výkladov právnych predpisov alebo keď posielajú žiadatelia povinnej osobe dotazy na subjektívne názory predstaviteľov povinnej osoby, pričom povinná osoba nemá takéto dokumenty alebo informácie k dispozícii. Preto nebolo povinnosť žalovaného podľa zákona o slobode informácií, informáciu vyhotoviť (vytvoriť), ale iba sprístupniť, ak ňou povinná osoba disponuje. IV. Verejné vyhlásenie rozsudku 6.Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 14.6.2017, postupujúc podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods. 4 SSP. Žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania vo veci a súdom boli poučení, že ak sa výslovne nevyjadria, že žiadajú o nariadenie pojednávania, bude mať súd za to, že súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. V. Relevantné právne predpisy 7.Podľa článku 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonávania ustanoví zákon. 8.Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., zákona o slobode informácií (ďalej len ZSI), osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. 9.Podľa § 3 ods. 1 ZSI, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 10. Podľa § 12 ZSI všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia. 11.Podľa § 16 ods. 1 ZSI, informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie. 12.Podľa § 3 ods. 2 SP, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 13.Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. VI. Posúdenie veci správnym súdom 14. Rozsah a podmienky prístupu k informáciám zaručené Ústavou SR upravuje ZSI, podľa ktorého má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia (§ 12 cit. zák.). Povinná osoba by pri výklade a aplikácii zákona č. 211/2000 Z. z. vždy mala dbať na účel úpravy tohto základného práva. Je to dôležité najmä vtedy, ak zákonná regulácia nedáva explicitnú odpoveď, ako riešiť situáciu, ktorá môže nastať, ak osoba nepostupuje v súlade so zákonom. 15. Štátne orgány a obce majú informačnú povinnosť o všetkých informáciách, ktoré majú k dispozícii, pokiaľ nejde o informácie podľa § 8 až § 11 (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž 4/2004 zo dňa 16. decembra 2004). Nezákonné rozhodnutia a nezákonnosť v postupoch povinných osôb v súvislosti so šírením a sprístupňovaním informácií sú - ako potvrdzuje i judikatúra v správnom súdnictve - najčastejšie zapríčinené práve nepochopením alebo nezohľadnením účelu zákona č. 211/2000 Z. z. Podľa čl. 2 ods. 3 smernice 2003/98/ES o opakovanom použití informácií verejného sektora je dokumentom „každý obsah bez ohľadu na nosič tohto obsahu (na papieri alebo v elektronickej forme, alebo ako zvukový, vizuálny alebo audiovizuálny záznam)” alebo „akákoľvek časť takého obsahu”. Podľa ods. 16 preambuly smernice 2003/98/ES „Verejné sprístupnenie všetkých všeobecne dostupných dokumentov, ktoré má v držbe verejný sektor - týkajúcich sa nielen politických postupov ale aj právnych a a správnych postupov - je základným nástrojom rozšírenia práva na vedomosti, ktoré je základným princípom demokracie.“ Podľa prílohy k zákonu o slobode informácií je tento zákon prebratím (transpozíciou resp. vykonaním) týchto smerníc. 16.Žalobca položil žalovanému dňa 09.12.2015 otázku: „Na základe akých podkladov a akých informácií poskytnutých zo strany obce pán. Ing. Miloš Bella postupoval pri vyhotovení analýzy nákladov?“ Na túto otázku získal dňa 21.12.2015 odpoveď: „podkladov poskytnutých zo strany Obce Chorvátsky Grob, miestnych obhliadok a odborných znalostí p. Bellu“. Na žiadosť o sprístupnenie informácií zo dňa 05.01.20016: „Na základe akých konkrétnych podkladov (podklady žiadame sprístupniť formou zoznamu pozostávajúceho z názvu konkrétneho dokumentu, dátumu vyhotovenia konkrétneho dokumentu a poznámky, či sa dokument týka lokality PROCEMENT alebo lokality spojenej so spoločnosťou Starland Holding, v tomto momente nie je potrebné sprístupniť nám samotný obsah dokumentov) poskytnutých zo strany Obce Chorvátsky Grob, postupoval pán: Ing. Miloš Bella pri vyhotovení zverejnenej analýzy nákladov?“ Z odpovedi žalovaného z 21.12.2015 pritom vyplýva, že disponoval podkladmi, ktoré poskytol p. Ing. Milošovi Bellovi a na základe ktorých postupoval menovaný pri vyhotovení zverejnenej analýzy nákladov. 17. Žalovaný v tomto konaní namietal, že ako povinná osoba nedisponuje informáciami vo forme požadovanej žiadateľom („zoznam pozostávajúci z názvu konkrétneho dokumentu, dátumu vyhotovenia konkrétneho dokumentu a poznámky, či sa dokument týka lokality PROMCEN alebo lokality spojenej so spoločnosťou Starland Holding“), preto bolo rozhodnuté tak, že žiadosti o poskytnutie informácie, ktorá bola doručená dňa 05.01.2016 - sa nevyhovelo. Krajský súd sa v tomto smere s argumentáciou žalovaného nestotožnil a zastáva názor, že predmetná žiadosť žalobcu bola zo strany žalovaného nesprávne právne posúdená, v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 ZSI a § 16 ods. 1 ZSI v zmysle ktorého, ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie. Uvedené znamená, že ak žalovaný nedisponoval informáciou vo forme požadovanej žiadateľom/žalobcom, mal s ním dohodnúť iný spôsob jej sprístupnenia. Tento postup zo strany žalovaného nebol ani v súlade so zásadou súčinnosti, ktorá je upravená v § 3 ods. 2 Správneho poriadku. 18.Podľa názoru konajúceho súdu povinná osoba disponuje požadovanými informáciami, okrem iného, aj vtedy, ak s požadovanými informáciami pri svojej činnosti pracuje, resp. ak sú predmetom jej činnosti. Zákon o slobode informácií neukladá povinnej osobe povinnosť na základe žiadosti o informácie vytvárať informácie, ktoré v momente podania tejto žiadosti neexistujú. Môžu nastať dva prípady vytvárania nových informácií povinnou osobou. V prvom prípade ide o vytvorenie úplne novej informácie (vypracovanie rozborov, analýz, referátov, poskytnutých odborných stanovísk, výklad právnych predpisov, prognóz), pričom povinná osoba nemá také dokumenty alebo informácie vôbec vytvorené - spracované. V druhom prípade môže byť vytvorením novej informácie aj určitý kvalifikovaný spôsob spracovania informácií, ktoré sa už u povinnej osoby nachádzajú a v dôsledku ktorého vzniká kvalitatívne nová informácia. O vytvorenie novej informácie sa nejedná, ak ku príprave odpovede na žiadosť o informácie stačí mechanické vyhľadanie a zhromaždenie údajov, ktoré sa u povinnej osoby nachádzajú a ktoré musia byť vyhľadané v dokumentoch. Krajský súd sa na základe uvedených dôvodov nestotožnil s právnym názorom, pre ktorý bola zamietnutá žiadosť žalobcu povinnou osobou, ani s dôvodmi, pre ktoré bolo zamietnuté jeho odvolanie nadriadeným orgánom. Preto rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného Obec Chorvátsky Grob č. 11/2016-Info/RV zo dňa 18.03.2016 a rozhodnutie Obecného úradu Chorvátsky Grob č. 02/2015-Info/RV zo dňa 15.01.2016 zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom viazaný vysloveným právnym názorom súdu v tomto rozsudku, bude postupovať v naznačenom smere. 19.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP. Prihliadol pritom na skutočnosť, že žalobca mal v konaní plný úspech 20. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).