Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/114/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200889 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016200889.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, G., zastúpený: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., Kadnárova 83, Bratislava, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Špitálska 14, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BA-VO-4/2016-PK zo dňa 06.04.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I administratívne rozhodnutia 1. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave ako príslušný odvolací orgán podľa § 243 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov preskúmalo podľa § 243 ods. 3 zákona odvolanie kpt. K. I., Q. XXXXXX (žalobcu) zaradeného v stálej štátnej službe vo funkcii starší referent 3. operatívneho oddelenia odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave V, Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky proti rozhodnutiu riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave V č. ORPZ-BAV-VO-26- 003/2016 zo dňa 14.01.2016 (ďalej len „rozhodnutie"), ktorým podľa § 97 ods. 1 zákona odvolateľovi nebol priznaný príplatok za nerovnomerne času služby za obdobie, od 01.09.2011 do 31.07.2015 a rozhodnutím č. KRPZ-BA-VO-4/2016-PK zo dňa 06.04.2016 podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. odvolanie odvolateľa (žalobcu) zamietlo ako nedôvodné s tým, že napadnuté rozhodnutie riaditeľa okresného riaditeľstva č. ORPZ-BAV-VO-26-003/2016 zo dňa 14.01.2016 potvrdilo. II. žaloba a námietky 2. Žalobou doručenou Krajskému súdu dňa 25..05.2016 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BA-VO-4/2016-PK zo dňa 06.04.2016, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave V (ďalej len „OR PZ BA V“) č. ORPZ-BAV- VO-26-003/2016 zo dňa 14.01.2016, ktorým bolo rozhodnuté o nepriznaní príplatku za nerovnomernosť času služby za obdobie od 21.11.2012 do 31.10.2015, ako aj nároku na náhradu mzdy za nadčas za vykonávanie služby v nerovnomernom vykonávanom čase služby na zákonom určený čas voči osobe žalobcu. Podľa názoru žalobcu sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí dostatočným spôsobom nevysporiadal s predloženým rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave III (ďalej len „OR PZ BA III“) v obdobnej veci a taktiež považoval napadnuté rozhodnutie za diskriminačné a nezákonné. 3. Ďalej v žalobe uviedol, že nariadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 24/1998 o úprave času služby príslušníkov Policajného zboru v znení neskorších predpisov bol začiatok a koniec času služby príslušníkov PZ určený od pondelka do piatka od 07,30 do 15,30 (čl. 1 ods. 1). Nadriadeným sa v ods. 2 a 3 umožňuje určiť čas služby inak. Podľa čl. 3 začiatok a koniec času služby policajtov v jednotlivých dňoch určí v osobitných prípadoch nadriadený s ustanovujúcou pôsobnosťou. Pritom o osobitné prípady ide, ak iné určenie času služby policajtov, ako je uvedené v ods. 1, je potrebné na zabezpečenie plnenia úloh Policajného zboru. Podľa § 65 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“) sa jednoznačne určuje, že o rovnomerné rozvrhnutie základného času služby v týždni ide vtedy, ak policajt vykonáva štátnu službu v určených dňoch v týždni tak, že jeho základný čas služby v týždni je splnený. O rovnomerné rozvrhnutie času služby v týždni ide len v tom prípade, ak policajt každý týždeň odslúži presne 40 hodín. Čiže, ak žalobca odslúžil v týždni iný počet hodín ako 40, nejedná sa o rovnomerne rozvrhnutý čas služby v týždni. Je nepodstatné, že v priebehu mesiaca odslúžil presne stanovený počet hodín ako keby bol zaradený v rovnomernom rozvrhnutí základného času služby v týždni, ale tým že čas služby v týždni bol rozdielny, jedná sa o nerovnomerne rozvrhnutý čas služby v týždni. Zamestnávateľ pokiaľ potrebuje zabezpečiť výkon služby tak, aby menovaný vykonával čas služby v týždni v kratšom a následne v dlhšom týždennom čase služby ako 40 hodín musí takéhoto policajta zaradiť do nerovnomerného času služby. Nebolo teda podstatné či minister svojim interným predpisom umožnil nadriadeným plánovať čas služby v týždni inak ako u rovnomerného výkonu času služby. Pokiaľ je policajtovi personálnym rozkazom určený rovnomerný čas výkonu služby v týždni (ako bolo aj v prípade žalobcu) bolo povinnosťou nadriadeného dodržiavať všetky ustanovenia vyplývajúce pre rovnomerný čas služby v týždni zo zákona, ale aj z iných interných predpisov. Uvedené nebolo splnené a nebolo mu plánované týždenné rozvrhnutie času služby v týždni na 40 hodín. 4. V žalobe taktiež poukázal na rozhodnutie riaditeľa OR PZ BA III zo dňa 11.09.2015, ORPZ-BAIII- VO-582/2015, v ktorom bolo rozhodnuté podľa § 97 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. a bol ním priznaný za obdobie september 2011 do apríla 2014 a za jún 2014 príplatok za nerovnomernosť času služby vo výške 100,- €, nakoľko v tam uvedenom období mal menovaný základný čas služby v týždni rozvrhnutý nerovnomerne počas celého kalendárneho mesiaca a charakter štátnej služby vyžadoval jej výkon v nepretržitých zmenách. Uvedený príplatok za nerovnomernosť času služby bude znížený o už vyplatenú sumu za počet skutočne odslúžených hodín v noci a v dňoch služobného pokoja podľa § 97 ods. 3 zákona s poukazom na vtedajšiu právnu úpravu čl. 9 ods. 5 nariadenia ministra vnútra SR č. 17/2008. V tejto veci menovaný žiadal za obdobie od 01.09.2011 do 30.06.2014 priznať príplatok za nerovnomernosť výkonu služby, nakoľko bol velený do výjazdovej skupiny okresného riaditeľstva podľa mesačného plánu služieb výjazdových skupín vydaného riaditeľom okresného riaditeľstva. V ostatnom období mesiacov september až december 2011; január až december 2012; január až december 2013; január až apríl 2014 a jún 2014 bol pravidelne zaraďovaný do výjazdovej skupiny okresného riaditeľstva podľa nariadenia č. 175/2010 počas dennej doby, v noci a v dňoch služobného pokoja, pričom tieto služby nevykonával ako služby nad základný čas služby v týždni podľa § 98 ods. 2 zákona. Základný čas služby v týždni mal teda rozvrhnutý nerovnomerne počas celého kalendárneho mesiaca, za čo mu patrí príplatok za nerovnomernosť času služby do výšky 100,- € mesačne podľa § 97 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. 5. S poukazom na zásadu rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch, vyjadrenou v ustanovení § 2a zákona č. 73/1998 Z .z. mal žalobca za to, že vyššie uvedená vec je obdobnou vecou k ORPZ-BAIII-VO-582/2015, aj k ORPZ- BAIII-VO-157-001/2015 a preto považoval napadnuté rozhodnutie (a rovnako aj rozhodnutie riaditeľa OR PZ BA V) za diskriminačné a nezákonné. V predmetnom prípade išlo podľa jeho názoru o klasickú nerovnomernosť. Je neakceptovateľné aby z dôvodu rozdielností miesta výkonu služby nebol príslušníkom polície priznaný nárok, hoci iným príslušníkom priznaný je. Napadnuté rozhodnutie a rovnako aj rozhodnutie riaditeľa považuje za nespreskúmateľné, nakoľko sa dostatočným spôsobom nevysporiadali s predloženým rozhodnutím ORPZ-BAIII- N/0-582/2015 v obdobnej veci, ale naopak sa uspokojili iba s konštatovaním, že ako správny orgán nie sú viazaní právnym názorom riaditeľa OR PZ BA III a preto nebolo potrebné sa s touto skutočnosťou osobitným spôsobom zaoberať. 6. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave zo dňa 06.04.2016, KRPZ-BA-VO-4/2016-PK a rozhodnutie riaditeľa OR PZ BA V zo dňa 14.01.2016, ORPZ-BAV-VO-26-003/2016 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. a) a písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. OSP. II. Zhrnutie argumentov žalovaného 7. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení naďalej trval na svojom rozhodnutí, tak ako boli dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí. Podľa jeho názoru prvostupňový orgán náležite zistil skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre vydanie rozhodnutia, tak ako je to uvedené v rozhodnutí prvostupňového orgánu č.: ORPZ-BAV-VO- 26-003/20016 zo dňa 14.01.2016, ktorým podľa § 97 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. žalobcovi nebol priznaný príplatok za nerovnomernosť času služby za obdobie od 01.09.2011 do 31.07.2015. Čo sa týka dôvodov uvedených v žalobnom návrhu žalobcu, tieto žalovaný označil za takmer identické s dôvodmi, ktoré žalobca namietal už v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu. S týmito dôvodmi sa však podrobne vysporiadal v rámci odvolacieho konania a preto sa vyjadril iba k tým námietkam, ktoré žalobca uviedol nad rámec uvedený v napadnutom rozhodnutí žalovaného. 8. Riaditeľ OR PZ postupoval v súlade s príslušnými platnými zákonnými ustanoveniami a internými predpismi, teda s ustanovením § 97 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. s poukazom na čl. 9 ods. 5 a 6 nariadenia ministra vnútra SR č. 17/2008 s vydaným metodickým usmernením, ako aj podľa § 98 ods. 1 a 2 zákona. Zaradenie žalobcu do rovnomerného režimu rozvrhnutia času služby, ako aj zmena rozvrhnutia času služby z rovnomerného režimu na nerovnomerný režim boli vykonané jednoznačným spôsobom v súvislostiach so zabezpečením plnenia úloh Policajného zboru. Ustanovenie § 64 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. presne vymedzuje dĺžku základného času služby v týždni na 40 hodín. Súčasne z vety „ak ďalej nie je ustanovené inak“ je možné vyvodiť existenciu ďalších zákonných ustanovení týkajúcich sa základného času služby v týždni, a to nielen ustanovenie § 64 ods. 2 zákona, ktorý presne vymedzuje: „Dĺžka základného času služby v týždni, ktorý je počas celého kalendárneho mesiaca rozvrhnutý nerovnomerne, sa ustanovuje na 38 hodín.“ V ďalších zákonných loveniach je tak určená nielen dĺžka základného času služby v týždni pri rovnomernom rozvrhnutí, je v nich špecifikované rozvrhnutie základného času služby v týždni, pri ktorom sú určené kompetencie ministra a nadriadených, ďalšie zákonné pojmy rovnomerné rozvrhnutie základného času služby v týždni, nerovnomerné rozvrhnutie základného času služby v týždni, prestávky, dovolenka a k meritu veci podstatné - v § 68 zákona - služba vykonávaná nad základný čas služby v týždni, v deň nepretržitého odpočinku v týždni a vo sviatok. Zákon jednoznačne určuje rovnomerné rozvrhnutie základného času služby v týždni, nerovnomerné rozvrhnutie základného času služby v týždni, pričom z povahy služby v Policajnom zbore na obidva režimy bezprostredne nadväzuje služba vykonávaná nad základný čas služby v týždni. Ide pritom o inštitút bežne využívaný v praktickom výkone služby. Určením základného času služby v týždni na 40 hodín a nerovnomerne rozvrhnutého času služby v týždni na 38 hod. boli v nadväznosti ďalej vymedzené kompetencie nadriadených ustanovením § 65 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. Podľa § 68 ods. 1 cit. zákona, ako to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, je policajt povinný vykonávať štátnu službu nad základný čas služby v týždni, v deň nepretržitého odpočinku v týždni alebo vo sviatok. Štátna služba vykonávaná v dôležitom záujme je činnosť, ktorú vzhľadom na jej závažnosť, rozsah alebo na jej neodkladnosť nemožno zabezpečiť v určenom základnom čase službu v týždni a ktorá sa vykonáva na príkaz alebo so súhlasom nadriadeného. 9. Ohľadne rozhodnutia riaditeľa OR PZ BA III č. ORPZ-BAIII-VO-582/2015 zo dňa 11.09.2015, na ktoré poukázal žalobca vyslovil žalovaný názor, že jednotlivé okresné riaditeľstvá ako útvary Policajného zboru plnia úlohy samostatne, v odlišných podmienkach výkonu služby a osobitnej bezpečnostnej situácie, preto nie je možné jednoduchým spôsobom medzi nimi prenášať výsledky akýchkoľvek rozhodnutí. Uvedené ustanovenia zákona a interných predpisov za rozhodujúce kritérium pre zaradenie konkrétneho policajta na konkrétnu funkciu a následné špecifické určenie času služby určujú jednoznačným spôsobom vyhodnotenie bezpečnostnej situácie a z nej vyplývajúce plnenie úloh útvarmi Policajného zboru, ktoré riadi a za ktorých činnosť zodpovedá na každom jednotlivom stupni príslušný nadriadený. Rozdielne zaradenie policajtov v rovnomernom alebo nerovnomernom rozvrhnutí základného času služby v týždni v rovnakom alebo podobnom služobnom zaradení tak podľa právneho názoru žalovaného ešte neznamená porušenie zásady rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch. 10. Vo vzťahu k žalobnému návrhu preskúmal podrobne zákonné dôvody, ako aj konkrétne podmienky a možnosti služobného zaradenia žalobcu do rovnomerného alebo nerovnomerného režimu rozvrhnutia času služby. Zo zistených skutočností vyplynul dôležitý poznatok, ktorý priamo a zásadným spôsobom ovplyvňuje zaradenie žalobcu na konkrétnu funkciu a pri danom zaradení policajta v jeho funkcii konkrétne určuje jeho rovnomerný alebo prípadne nerovnomerný režim rozvrhnutia času služby. Ako už bolo uvedené a vyplýva jednoznačne z ustanovenia § 65 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. o nerovnomernom rozvrhnutí základného času služby v týždni a ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, aj o začiatku a konci času jednotlivej služby pri rovnomernom rozvrhnutí základného času služby v týždni rozhoduje nadriadený. Žalobca bol zaradený v priebehu posudzovaného obdobia do rovnomerného režimu rozvrhnutia času služby, riaditeľ okresného riaditeľstva pritom postupoval v súlade s príslušnými platnými zákonnými ustanoveniami a internými predpismi, teda s ustanovením § 97 ods. 3 zákona a ustanovením čl. 1 ods. 3 nariadenia ministra vnútra SR č. 24/1998 v znení nariadenia ministra vnútra SR č. 22/2008. Žalobca bol tak zaradený do rovnomerného režimu rozvrhnutia času služby, pričom nadriadený súčasne určil, že charakter jeho služobnej činnosti si vyžadoval v posudzovanom období výkon štátnej služby aj v noci a v dňoch služobného pokoja. Predmetné ustanovenie zákona priamo určuje, že v Policajnom zbore sú zaradení policajti, ktorí plnia úlohy uvedeným spôsobom. Ich zaradenie je rozpracované nariadením ministra vnútra SR č. 22/2008, v ktorom bol do článku 1 doplnený nový odsek 3, ktorý upravuje čas služby policajtov zaradených v takých útvaroch, u ktorých povaha štátnej služby nevyžaduje nerovnomerné rozvrhnutie, avšak vzhľadom na ich osobitosť nebola pre nich postačujúca ani doterajšia úprava rovnomerného režimu. Podľa tohto ustanovenia začiatok a koniec času služby policajtov v jednotlivých dňoch urči v osobitných prípadoch nadriadený s ustanovovacou pôsobnosťou. O osobitné prípady ide, ak iné určenie času služby policajtov je potrebné na zabezpečenie plnenia úloh Policajného zboru. V odvolacom konaní bolo zistené, že žalobcovi boli v posudzovanom období priznané všetky súvisiace platové náležitosti v súlade s príslušnými platnými zákonnými úniami a internými predpismi, predovšetkým príplatok za nerovnomernosť času. Z uvedených ustanovení zákona a interných predpisov jednoznačne vyplýva, že je upravený aj režim v osobitných prípadoch (nariadením ministra vnútra SR č. 22/2008), ktorý upravuje čas služby policajtov zaradených v takých útvaroch, u ktorých povaha štátnej služby nevyžaduje nerovnomerné rozvrhnutie, avšak vzhľadom na ich osobitosť nebola pre nich postačujúca ani doterajšia úprava rovnomerného režimu. Názov tohto režimu nebol v zákone ani v interných predpisoch jednoznačne stanovený. Žalovaným bolo taktiež zistené, že jediná relevantná zákonná podmienka pre služobné zaradenie policajta v uvedenom režime osobitných prípadov je určená v uvedenom čl. 1 ods. 3 nariadenia ministra vnútra SR č. 22/2008 takto: „O osobitné prípady ide, ak iné určenie času služby policajtov je potrebné na zabezpečenie plnenia úloh Policajného zboru. “ Preskúmaním jednotlivých konkrétnych úloh, ktoré žalobca plnil v týždňoch a mesiacoch v rámci celého posudzovaného obdobia bolo zistené, že ich charakter plne zodpovedá služobnému zaradeniu policajta. Súčasne boli zistené relevantné súvislosti medzi jednotlivými zmenami režimu rozvrhnutia času služby (teda z rovnomerného na nerovnomerný a naopak v mesiaci apríl 2015, ako aj uvedeného zaradenia do nerovnomerného režimu od 01.08.2015,) a to vo väzbe na zabezpečenie plnenia úloh Policajného zboru v širšom celoštátnom meradle, ako aj vo väzbe na plnenie medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky. Na vydané konkrétne úlohy reagoval riaditeľ okresného riaditeľstva v rámci svojej pôsobnosti ich zabezpečením a prenesením v rámci stanoveného služobného postupu až na jednotlivých policajtov, medzi ktorých patrí aj žalobca. 11. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti má žalovaný za to, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a internými predpismi, preto navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a napadnuté rozhodnutia potvrdiť. III. pojednávanie 12. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný § 9 ods. 1 zákona č. 162/2015 správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 SSP a rozhodol vo veci dňa 11.10.2017 v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovaného podľa § 114 SSP. 13. Právny zástupca žalobcu pred súdom uviedol, že trvá na podanej žalobe, poukazuje na jej písomne znenie. Žiada aby súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie vydané v oboch stupňoch a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Podstata sporu medzi účastníkmi spočíva vo výklade ust. § 65 zák. č. 73/1998 Z. z. Práve žalobca vzhľadom na nerovnomerne rozhodený pracovný čas nemôže a nevie si rozvrhnúť svoj týždenný režim mimo zamestnania a predmetný príplatok má slúžiť ako paušálna kompenzácia práve za takéto znevýhodnenie. Taktiež poukázal na skutočnosť, že prebehli rokovania na úrovni KR PZ a Prezídia PZ, kedy už bol zmenený prístup k možnosti poskytnutia predmetného príplatku tak, že do budúcnosti sú tieto príplatky policajtom priznávané, s výnimkou však Okresného riaditeľstva PZ Bratislava V. Ako vyplýva z prvostupňového rozhodnutia žalobca mal 10 nerovnomerne rozvrhnutých služieb v mesiaci december 2012 a tiež vyplýva z tohto rozhodnutia, že nie je pravdivé tvrdenie, že sa takáto služba vyskytla lx do mesiaca. 14. Právny zástupca žalovaného pred súdom uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú a žiada ju zamietnuť. Žalobca je operatívny pracovník, ktorý vykonáva pracovnú činnosť prevažne cez deň od 07.30 hod do 15.30 hod. Občas (lx/mesiac) vykonáva výjazdové služby. Podľa charakteru týchto výjazdov si môže v zmysle § 97 ods. 3 zák. č. 73/1998 Z. z. účtovať zmennosť podľa odslúžených hodín. Podľa jeho vedomostí Ministerstvo vnútra SR zverilo právo rozhodnúť o predmetnom príplatku nadriadenému, a to v závislosti od charakteru služby. Žalobca mal nárok v zmysle § 97 zákona účtovať si zmennosť až do výšky 100 eur. V takomto prípade je nepodstatné, či mu bol príplatok poskytnutý podľa § 97 alebo z dôvodu podľa § 65, de facto dostal žalobca príspevok v rovnakej výške. IV. Relevantné právne predpisy 15. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 16. Podľa § 64 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. dĺžka základného času služby v týždni je 40 hodín, ak ďalej nie je ustanovené inak. 17. Podľa § 64 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. dĺžka základného času služby v týždni, ktorý je počas celého kalendárneho mesiaca rozvrhnutý nerovnomerne, sa ustanovuje na 38 hodín. 18. Podľa § 64 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. súčasťou základného času služby v týždni sú sviatky, ktoré sú dňami pracovného pokoja (ďalej len „sviatok"). 19. Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., o rovnomernom rozvrhnutí základného času služby v týždni rozhoduje minister; určí aj začiatok a koniec času služby v jednotlivých dňoch. O nerovnomernom rozvrhnutí základného času služby v týždni a ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, aj o začiatku a konci času jednotlivej služby pri rovnomernom rozvrhnutí základného času služby v týždni rozhoduje nadriadený. Rozhodnutie o spôsobe rozvrhnutia základného času služby v týždni sa vykoná písomne a policajt s ním musí byť oboznámený. Dĺžka jednej nepretržitej zmeny môže byť najviac 12 hodín. Výnimku nad rámec takto stanoveného času v prípadoch špecifických činností ustanoví minister interným predpisom. 20. Podľa § 65 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. o rovnomerné rozvrhnutie základného času služby v týždni ide vtedy, ak policajt vykonáva štátnu službu pravidelne v určených dňoch v týždni tak, že jeho základný čas služby v týždni je splnený. 21. Podľa § 65 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. o nerovnomerné rozvrhnutie základného času služby v týždni ide vtedy, ak je základný čas služby rozvrhnutý nerovnomerne na jednotlivé týždne tak, že v niektorých týždňoch je kratší, v iných dlhší než určený základný čas služby v týždni, ale v rámci príslušného obdobia, spravidla štvortýždenného, najdlhšie ročného, sa jeho priemerná dĺžka rovná dĺžke základného času služby v týždni. 22. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, je policajt povinný vykonávať štátnu službu nad základný čas služby v týždni, v deň nepretržitého odpočinku v týždni alebo vo sviatok. 23. Podľa § 68 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. štátna služba vykonávaná v dôležitom záujme je činnosť, ktorú vzhľadom na jej závažnosť, rozsah alebo na jej neodkladnosť nemožno zabezpečiť v určenom základnom čase služby v týždni a ktorá sa vykonáva na príkaz alebo so súhlasom nadriadeného. 24. Podľa § 97 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. policajtovi, ktorý má základný čas služby v týždni rozvrhnutý nerovnomerne počas celého kalendárneho mesiaca a charakter štátnej služby vyžaduje jej výkon v nepretržitých zmenách, patrí príplatok do výšky 100 eur mesačne. 25. Podľa § 97 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. minister môže určiť, ktorému ďalšiemu policajtovi so základným časom služby v týždni rozvrhnutým nerovnomerne počas celého kalendárneho mesiaca patrí príplatok do výšky 100 eur mesačne. 26. Podľa § 97 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. policajtovi, ktorý nemá priznaný príplatok podľa odseku 1 alebo 2 a charakter jeho služobnej činnosti si vyžaduje výkon štátnej služby v noci a v dňoch služobného pokoja, sa príplatok prizná podľa počtu skutočne odslúžených hodín v noci a v dňoch služobného pokoja vo výške určenej ministrom, najviac však do výšky 100 eur mesačne. 27. Podľa čl. 9 ods. 3 nariadenia ministra vnútra SR č. 17/2008, príplatok za nerovnomernosť času služby vo výške 100 € mesačne patrí okrem policajta uvedeného v čl. 9 ods. 1 citovaného nariadenia aj policajtovi, ktorý má základný čas služby v týždni rozvrhnutý nerovnomerne počas celého kalendárneho mesiaca. 28. Podľa čl. 9 ods. 5 nariadenia ministra vnútra SR č. 17/2008, príplatok za nerovnomernosť času služby patrí aj policajtovi, ktorý nemá priznaný príplatok podľa ods. 1 alebo 3 a v priebehu kalendárneho mesiaca vykonával štátnu službu v noci alebo v dňoch služobného pokoja vo výške 2,50 € za každú ukončenú, skutočne odslúženú hodinu v noci alebo v dňoch služobného pokoja, najviac však do výšky 100 € mesačne. VI. Posúdenie veci správnym súdom 29. Policajný zbor je ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý plní úlohy vo veciach vnútorného poriadku, bezpečnosti, boja proti zločinnosti vrátane jej organizovaných foriem a medzinárodných foriem a úlohy, ktoré pre Policajný zbor vyplývajú z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky. Služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených (§ 47 zákona č. 73/1998 Z. z.). Nadriadený s personálnou kompetenciou plne zodpovedá za plnenie špecifických úloh, stanovených Policajnému zboru a to na určenom území a v rozsahu svojej pôsobnosti. Na zmeny v bezpečnostnej situácii preto Policajný zbor musí reagovať flexibilne a operatívne prispôsobiť svoje vnútorne štruktúry k aktuálnej situácii, aj vzhľadom na konkrétne miesto výkonu služby. 30. Je nevyhnutné zdôrazniť, že o rovnomernom rozvrhnutí základného času služby v týždni podľa § 65 ods. 2 zákona 73/1998 Z. z. rozhoduje minister, ktorý zároveň určuje začiatok, ako aj koniec času služby v jednotlivých dňoch. Podľa čl. 1 ods. 1 nariadenia ministra vnútra SR č. 24/1998 je pre rovnomerný režim začiatok a koniec času služby policajtov určený na pondelok až piatok od 07:30 hod do 15:30 hod. Ďalší režim predstavuje úprava v zmysle ust. § 65 ods. 2 cit. zákona, kedy o nerovnomernom rozvrhnutí základného času služby v týždni a ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, aj o začiatku a konci času jednotlivej služby pri rovnomernom rozvrhnutí základného času služby v týždni rozhoduje nadriadený. Z uvedeného vyplýva, že zaradenie policajta predstavuje prvok služobnej disciplíny v komplexnej štruktúre plnenia zákonom stanovených úloh Policajného zboru. Základnou povinnosťou policajta je plnenie si svojich služobných povinností, ktoré boli uložené nadriadenými. Nadriadený s príslušnou kompetenciou zodpovedaná za plnenie stanovených úloh, ktoré plní Policajný zbor v zmysle ust. § 2 zákona č. 171/1993 Z. z. Pre zaradenie príslušníka PZ na konkrétnu funkciu a následné určenie času služby je kritérium vyhodnotenie bezpečnostnej situácie a z nej vyplývajúce plnenie úloh. Žalobca bol v priebehu relevantného obdoba zaradený do rovnomerného režimu rozvrhnutia služby a riaditeľ OR PZ postupoval v súlade s ustanovením § 97 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. a ust. čl. 1 ods. 3 nariadenia ministra vnútra SR č. 24/1998 v znení nariadenia č. 22/2008. Nadriadený súčasne určil, že charakter služobnej činnosti žalobcu vyžadoval v relevantnom období výkon štátnej služby aj v noci a v dňoch služobného pokoja. Toto zaradenie upravuje čl. 1 ods. 3 nariadenia ministra vnútra SR č. 22/2008, ktorý upravuje čas služby policajtov zaradených na takých útvaroch, kedy povaha ich služby nevyžaduje nerovnomerné rozvrhnutie, ale vzhľadom na ich osobitosti by nebola postačujúca ani úprava rovnomerného režimu. Podľa tohto ustanovenia začiatok a koniec času služby policajtov v jednotlivých dňoch určí v osobitných prípadoch nadriadený s ustanovovacou pôsobnosťou. Žalobca bol v súlade s ust. § 97 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. ako aj čl. 1 ods. 3 nariadenia ministra vnútra SR č. 22/2008 v relevantnom období zaradený do rovnomerného režimu rozvrhnutia času služby a nadriadený súčasne určil, že jeho služobná činnosť vyžadovala aj výkon štátnej služby aj v noci a v dňoch služobného pokoja. To znamená, že neobstojí námietka žalobcu, že pokiaľ je policajtovi personálnym rozkazom určený rovnomerný čas výkonu služby v týždni (ako bolo aj v prípade žalobcu) bolo povinnosťou nadriadeného dodržiavať všetky ustanovenia vyplývajúce pre rovnomerný čas služby v týždni zo zákona, ale aj z iných interných predpisov. 31. Pre právne posúdenie veci správnym súdom bolo rozhodujúce, že služobné zaradenie žalobcu ako policajta bolo vykonané v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami ako aj cit. interných predpisov. Z týchto predpisov zároveň vyplýva, že čas služby policajtov môže byť upravený aj tzv. osobitným režimom, t. j. upraveným časom služby policajtov zaradených v takých útvaroch PZ, u ktorých povaha služby nevyžaduje nerovnomerné rozvrhnutie, ale vzhľadom na ich osobitosť by nebol pre nich dostačujúci ani úprava tzv. rovnomerného režimu. Štátna služba vykonávaná v dôležitom záujme je činnosť, ktorú vzhľadom na jej závažnosť, rozsah alebo na jej neodkladnosť nemožno zabezpečiť v určenom základnom čase služby v týždni a ktorá sa vykonáva na príkaz alebo so súhlasom nadriadeného. Podľa § 97 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. je v takomto prípade policajtovi, ktorý nemá priznaný príplatok podľa odseku 1 alebo 2 a charakter jeho služobnej činnosti si vyžaduje výkon štátnej služby v noci a v dňoch služobného pokoja, sa príplatok prizná podľa počtu skutočne odslúžených hodín v noci a v dňoch služobného pokoja vo výške určenej ministrom, najviac však do výšky 100 eur mesačne. Na takto vymedzený rámec nadväzuje ust. čl. 9 ods. 5 nariadenia ministra vnútra SR č. 17/2008, v zmysle ktorého príplatok za nerovnomernosť času služby patrí aj policajtovi, ktorý nemá priznaný príplatok podľa ods. 1 alebo ods. 3 a v priebehu kalendárneho mesiaca vykonával štátnu službu v noci alebo v dňoch služobného pokoja vo výške 2,50 € za každú ukončenú, skutočne odslúženú hodinu v noci alebo dňoch služobného pokoja, najviac do výšky 100 € mesačne. Takýto režim predstavuje službu vykonávanú nad základný čas, aj keď formálne môže vykazovať identické znaky nerovnomerného rozvrhnutia základného času služby podľa § 65 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. Vo výjazdovej službe, ktorá je operatívnou, plní policajt úlohy samostatne a charakter jednotlivých úloh si môže vyžadovať odlišné spôsoby ich realizácie. Rozhodujúcim faktorom je pritom rozdelenie a plnenie zákonom vymedzených úloh konkrétnym útvarom PZ a konkrétnym policajtom, ktoré s vlastnou zodpovednosťou vykonáva a zabezpečuje nadriadený policajta. V predmetnej veci išlo o právne posúdenie sporného výkladu, ako však poznamenal zástupca žalovaného na pojednávaní- žalobca mal nárok v zmysle § 97 zákona účtovať si príplatok až do výšky 100 €. V takomto prípade je nepodstatné, či mu bol príplatok poskytnutý podľa § 97 alebo z dôvodu podľa § 65 zákona č. 73/1998 Z. z., a teda de facto dostal príspevok v rovnakej výške. Nebolo možné zo strany správneho súdu konštatovať, že by týmto postupom bolo dotknuté právo alebo právom chránený záujem žalobcu nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania v zmysle § 2a zákona č. 73/1998 Z. z. 32. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je v medziach žalobných dôvodov posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci súd konštatoval, že rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náležitosti a vydal ho orgán na to príslušný, pričom postupoval v medziach zákonom stanoveného postupu. Súd sa v právne relevantných častiach stotožnil s argumentáciou žalovaného obsiahnutou v jeho vyjadrení, ktoré bolo obdobné ako odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia. Je toho názoru, že správny orgán pre potreby vyslovených záverov dostatočne zistil skutkový stav veci a tento po právne stránke správne posúdil. Svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu. 33. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že neexistuje niektorý zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného a teda žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 34. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s §175 ods.1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 35. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).