Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/115/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201002 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016201002.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobkyne: U.. D. P. X., bytom O. XX, XXX XX W., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 37648-2/2016-BA zo dňa 27.05.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobkyni voči žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zaradil žalobkyňu do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa 08.02.2016. 2. Dňa 07.03.2016 žalobkyňa podala žiadosť o dávku v nezamestnanosti v Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava. 3. Prvostupňovým rozhodnutím č. 8632/2016-BAM-DvN zo dňa 31.03.2016 žalobkyni nebol priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti podľa § 104 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Celkovou dobou poistenia v nezamestnanosti 7 dní nesplnila žalobkyňa podmienku nároku na dávku v nezamestnanosti podľa § 104 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. 4. Na základe včas podaného odvolania žalovaný rozhodnutím č. 37648-2/2016-BA zo dňa 27.05.2016 odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 8632/2016-BAM-DvN zo dňa 31.03.2016. 5. V odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že podľa údajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne žalobkyňa bola zamestnancom Krajského súdu v Trnave, v období od 01.07.1998 do 31.08.2015, v pracovnom pomere na neurčitý čas a vykonávala funkciu sudcu. Žalobkyňa v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. v období od 08.02.2013 do 07.02.2016 preukázala dobu poistenia v nezamestnanosti od 01.02.2016 do 07.02.2016 (t.j. 7 dní) u zamestnávateľa Ministerstvo vnútra SR, v pracovnom pomere na dobu určitú. S poukazom na ust. § 19 ods. 3, písm. a/, § 104 ods. 1 a 2, § 128 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z.z. , § 102 ods. 1, 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov argumentoval, že žalobkyňa nemá postavenie poistenca podľa § 6 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a na základe uvedeného je vylúčená z osobného rozsahu poistenia v nezamestnanosti. Dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, pretože žalobkyňa nepreukázala potrebnú dobu poistenia v nezamestnanosti na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s platným právnym stavom. II. 6. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 10.06.2016 sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 37648-2/2016-BA zo dňa 27.05.2016, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 8632/2016-BAM-DvN zo dňa 31.03.2016. 7. Nezákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného vidí žalobkyňa v tom, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, pretože zákon č. 461/2003 Z.z. sa na sudcov vzťahuje, pričom sociálnym poistením podľa tohto zákona je aj poistenie v nezamestnanosti, ktoré povinné poistenie v nezamestnanosti je splnené v prípade ak fyzická osoba - zamestnanec je povinne poistená nemocensky, o ktorú situáciu ide aj v jej prípade. 8. Žalobkyňa uviedla, keďže zákon č. 461/2003 Z.z. sudcom - zamestnancom pre potreby tohto zákona, a rovnako ani ich osobnému úradu - zamestnávateľovi pre potreby zákona č. 461/2003 Z.z. neukladá povinnosť platiť poistné v nezamestnanosti, nemožno pri prisúdení nároku na dávku v nezamestnanosti vyžadovať splnenie povinnosti platiť poistné v nezamestnanosti a vyvodzovať záver o žiadnom poistnom období vzhľadom na to, že zákon č. 461/2003 Z.z. sudcov a ich osobný úrad vyňal spod tejto povinnosti. Podľa ust. § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. je negatívnym spôsobom vymedzená kategória zamestnancov, ktorá je vyňatá zo zákona č. 461/2003 Z.z. a keďže absentuje v ňom vyňatie kategórie sudcov zo zákona č. 461/2003 Z.z. z dôvodu úpravy ich sociálneho zabezpečenia individuálnym zákonom, z uvedeného má za to, že zákon č. 461/2003 Z.z. sa na sudcov vzťahuje. 9. S poukazom na ust. § 1 ods. 3, § 2 písm. e/, § 3 ods. 1 písm. a/ § 4 ods. 1, § 6 ods. 1, 3, § 19 ods. 1 a § 104 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z. žalobkyňa bola názoru, že aj sudca je povinne poistený v nezamestnanosti a má preto rovnaké práva pri výkone sociálneho poistenia ako ktorýkoľvek iný poistenec, t. j. má aj nárok na dávku v nezamestnanosti. Zákon č. 461/2003 Z.z. viaže povinné poistenie v nezamestnanosti na povinné nemocenské poistenie, ktoré sa na kategóriu zamestnancov - sudcov vzťahuje, t. j. keďže sudca je povinne nemocensky poistený, je zároveň povinne poistený aj v nezamestnanosti. Žalobkyňa uviedla, že z hľadiska výkladu zákona č. 461/2003 Z.z., tento vo svojich ustanoveniach rozlišuje pojem poistenie v nezamestnanosti a platenie poistného. Osobitným predpisom, na ktorý zákon č. 461/2003 Z.z. odkazuje, je príkladmo zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, ale je ním tiež zákon č. 385/2000 Z. z., ktorý sa vzťahuje na kategóriu sudcov. 10. Žalobkyňa v zmysle § 128 ods. 10 písm. a) a b) zákona č. 461/2003 Z.z. a § 102 ods. 1 a 2 zákona č. 385/2000 Z.z. má za to, že sudca - zamestnanec a osobný úrad - zamestnávateľ sú zákonnými výnimkami, ktoré neplatia poistné v nezamestnanosti, s ktorými počíta samotný zákon č. 461/2003 Z.z. Zákon o sociálnom poistení nespája však, podľa jej názoru, s neplatením poistného následok, ktorým je orgánom verejnej správy tvrdené nepoistenie sudcu v nezamestnanosti. 11. Žalobkyňa ďalej uviedla, že nemožno od nej vyžadovať povinnosť platiť poistné v nezamestnanosti a vyvodzovať z uvedenej situácie záver o jej nepoistení v nezamestnanosti s následkom nepriznania dávky v nezamestnanosti, keď samotný zákon č. 461/2003 Z.z. jej uvedenú povinnosť ako predpoklad poistenia v nezamestnanosti, neukladal. Keďže žalobkyňa je poistenou v nezamestnanosti, patrí jej rovnaký nárok ako ostatným poistencom po splnení aj požiadavky evidencie uchádzačky o zamestnanie, ktorou je dávka v nezamestnanosti. Opačný záver by bol v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania pri výkone sociálneho poistenia. Žalobkyňa ďalej namietala, že žalovaný neuviedol v rozhodnutí subjekt a zákonnú úpravu aplikovateľnú na zabezpečenie jej straty príjmu z činnosti zamestnanca, na účely zákona č. 461/2003 Z.z. v dôsledku nezamestnanosti. 12. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobkyňa navrhla, aby súd zmenil rozhodnutie žalovaného tak, že žalobkyňa má nárok na dávku v nezamestnanosti v maximálnej výške 56,4165 eura denne od 08.02.2016 po dobu podporného obdobia šesť mesiacov, alternatívne navrhla rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. III. 13. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 12.08.2016 uviedol, že žalobkyňa v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t. j. v období od 08.02.2013 do 07.02.2016 preukázala nasledovnú dobu poistenia v nezamestnanosti: od 01.02.2016 do 07.02.2016 (t.j. 7 dní) u zamestnávateľa Ministerstvo vnútra SR, v pracovnom pomere na dobu určitú. Celkovou dobou poistenia v nezamestnanosti v počte 7 dní žalobkyňa nesplnila podmienku na dávku v nezamestnanosti podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. V zmysle § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti sa vyžaduje doba poistenia v nezamestnanosti najmenej 730 dní. Preukázaním 7 dní poistenia v nezamestnanosti v pracovnom pomere na určitú dobu v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie (od 08.02.2012 do 07.02.2016) žalobkyňa nesplnila ani podmienku nároku na dávku v nezamestnanosti podľa § 104 ods. 2 pís. a/ zákona č. 461/2003 Z.z. 14. Podľa údajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne bola žalobkyňa v období od 01.07.1998 do 31.08.2015 zamestnancom Krajského súdu v Trnave v pracovnom pomere na neurčitý čas a vykonávala funkciu sudcu a v období od 01.02.2016 do 07.2016 bola zamestnankyňou Ministerstva vnútra SR v pracovnom pomere na dobu určitú. 15. Žalovaný uviedol, že v zmysle § 19 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na zamestnanca podľa osobitného predpisu. Za osobitný predpis sa na účely aplikácie tohto ustanovenia považuje „napríklad zákon č. 154/2001 Z. z.“ o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, na ktorý odkazom č. 42 v citovanom ustanovení zákon č. 461/2003 Z.z. doslovne odkazuje. Zákonodarca citovaným termínom „napríklad“ predpokladá väčší počet týchto osobitných právnych predpisov a demonštratívne je uvádzaný len zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry. 16. Žalovaný konštatoval, že v zmysle § 143 ods. 3 zákona č. 154/2001 Z. z. prokurátor nie je platiteľom príspevku na poistenie v nezamestnanosti, za prokurátora služobný úrad neplatí príspevok na poistenie v nezamestnanosti. Zastával názor, že identická právna úprava v tejto veci je obsiahnutá v zákone č. 385/2000 Z. z. s tým, že v zmysle § 102 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z. sudca neplatí príspevok na poistenie v nezamestnanosti a za sudcu osobný úrad sudcu neplatí príspevok na poistenie v nezamestnanosti. 17. Z uvedeného právneho stavu a v nadväznosti na demonštratívny výpočet osobitných predpisov na účely aplikácie § 19 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. žalovaný analogicky usúdil, že zákon č. 385/2000 Z. z je takisto osobitným predpisom, na ktorý odkazuje § 19 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. Sudcov je preto potrebné obdobne ako prokurátorov považovať za osoby, na ktoré sa poistenie v nezamestnanosti nevzťahuje. 18. Žalovaný preto nemôže súhlasiť s výkladom prezentovaným žalobkyňou v žalobe, podľa ktorého je sudca na účely poistenia v nezamestnanosti zamestnanom, ktorý však nie je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti. 19. Poukázal na to, že žalobkyňa, ktorá na Krajskom súde v Trnave vykonávala funkciu sudcu nebola v zmysle § 19 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. v spojení s § 102 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. poistená v nezamestnanosti, nebola povinná platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a ani osobný úrad sudcu za ňu neplatil príspevok na poistenie v nezamestnanosti. V prípade žalobkyne je možné zohľadniť len 7 dní povinného poistenia v nezamestnanosti u zamestnávateľa Ministerstvo vnútra SR. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa nemá postavenie poistenca podľa § 6 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a na základe § 19 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona je vylúčená z osobného rozsahu poistenia v nezamestnanosti. S poukazom na tieto skutočnosti žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol podľa § 190 SSP. IV. 20. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní podľa§ 107 ods. 1 SSP a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 21. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej iba SSP). 22. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 23. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 24. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 25. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 26. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 27. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená, dôchodkovo poistená alebo poistená v nezamestnanosti podľa tohto zákona. 28. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, povinne poistený v nezamestnanosti je zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený, ak tento zákon neustanovuje inak. 29. Podľa § 19 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z., poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na zamestnanca podľa osobitného predpisu, na obvineného vo väzbe a na odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody. 30. Podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie (ďalej len „evidencia nezamestnaných občanov“) bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky, ak tento zákon neustanovuje inak. 31. Podľa § 104 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec po skončení výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu bol zaradený do evidencie nezamestnaných občanov, má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov a/ bol poistený v nezamestnanosti z výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu alebo bol dobrovoľne poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky a b/ nebol povinne poistený v nezamestnanosti z iného výkonu činnosti zamestnanca. 32. Podľa § 128 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z.z., poistné na poistenie v nezamestnanosti platí a/ zamestnanec, ak osobitný predpis42/ neustanovuje inak, b/ zamestnávateľ, ak osobitný predpis42/ neustanovuje inak, c/ dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti. 33. Podľa § 102 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia sa sudca posudzuje ako zamestnanec; osobný úrad sudcu sa posudzuje ako zamestnávateľ. 34. Podľa § 102 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z., sudca neplatí príspevok na poistenie v nezamestnanosti. Za sudcu osobný úrad sudcu neplatí príspevok na poistenie v nezamestnanosti. 35. Krajský súd po preskúmaní žalobou napadnutých rozhodnutí ako aj konania, ktoré vydaniu rozhodnutí predchádzalo v intenciách námietok vznesených žalobkyňou dospel k záveru o zákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí. 36. Primárnym v danej veci bolo posúdenie, či žalobkyňa, ktorá bola zamestnancom Krajského súdu v Trnave, v období od 01.07.1998 do 31.08.2015, v pracovnom pomere na neurčitý čas a vykonávala funkciu sudcu a od 01.02.2016 do 07.02.2016 u zamestnávateľa Ministerstvo vnútra SR v pracovnom pomere na určitú dobu, spĺňa podmienky pre uplatnenie nároku na dávku v nezamestnanosti. 37. Zákon o sociálnom poistení upravuje jednak osobný rozsah sociálneho poistenia, t. j. vymedzuje okruh subjektov, ktorý podlieha právnej úprave sociálneho poistenia a taktiež vecný rozsah sociálneho poistenia, t. j. upravuje podmienky nároku na jednotlivé druhy dávok sociálneho poistenia a právny režim ich poskytovania. 38. Poistenie v nezamestnanosti je samostatným systémom sociálneho poistenia a zákon č. 461/2003 Z.z. ho definuje ako poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca, ku ktorej došlo z dôvodu nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti pre fyzické osoby, ktoré nevykonávajú činnosť zamestnanca, ale podliehajú poisteniu v nezamestnanosti. 39. Z dikcie § 6 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., ktorý je zaradený vo všeobecných pojmoch zákona č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že poistenec podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená, dôchodkovo poistená alebo poistená v nezamestnanosti podľa zákona č. 461/2003 Z. z. Ustanovenie § 19 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., ktorý upravuje už osobný rozsah poistenia v nezamestnanosti v nadväznosti na ust. § 6 ods. 1 stanovuje, že povinne poistený v nezamestnanosti je zamestnanec, ktorý je nemocensky poistený, ak tento zákon neustanovuje inak. To znamená, že nie automaticky, kto je nemocensky poistený, je poisteným aj v nezamestnanosti. V ust. § 19 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. sa explicitne uvádza, že poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na zamestnanca podľa osobitného predpisu. 40. Pokiaľ ide o posúdenie otázky, čo možno v danom prípade považovať za osobitný predpis, správny súd sa plne stotožnil s argumentáciou žalovaného, ktorý uviedol, že na účely aplikácie tohto ustanovenia sa považuje „napríklad zákon č. 154/2001 Z. z.“ o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, na ktorý odkazom č. 42 v citovanom ustanovení zákon č. 461/2003 Z.z. doslovne odkazuje s tým, že zákonodarca citovaným termínom „napríklad“ predpokladá väčší počet týchto osobitných právnych predpisov a demonštratívne je uvádzaný len zákon č. 154/2001 Z. z. A teda možno povedať, že identická právna úprava v tejto veci je obsiahnutá v zákone č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a v zmysle zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry. 41. Potom na základe logického výkladu zákona č. 461/2003 Z.z. možno uzavrieť, že poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na sudcu ako zamestnanca podľa osobitného predpisu a preto nemožno ani vychádzať z aplikácie § 6 ods. 1 aj na kategóriu sudcov v spojení s § 19 ods. 1 a ods. 3 zákona o sociálnom poistení. 42. Rovnaký záver vyplýva aj z § 102 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z., pretože tento hovorí, že sudca sa posudzuje ako zamestnanec a osobný úrad sudcu ako zamestnávateľ s tým, že vymenúva jednotlivé účely poistenia a to zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia, ale nie však poistenia v nezamestnanosti. 43. Možno preto súhlasiť s argumentáciou žalovaného, že žalobkyňa nemá postavenie poistenca podľa § 6 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a rovnako je vylúčená z osobného rozsahu poistenia v nezamestnanosti. Treba povedať, že dávka v nezamestnanosti je dávka, ktorá je po splnení zákonných podmienok vyplácaná zo základného fondu poistenia v nezamestnanosti a ktorá slúži na zabezpečenie príjmu poistenca v dôsledku nezamestnanosti. Nárok na dávku v nezamestnanosti má uchádzač o zamestnanie, ktorý splnil podmienky nároku na dávku. Ako bolo už vyššie konštatované, poistenie v nezamestnanosti sa však na sudcov ako zamestnancov podľa osobitného predpisu, zákona č. 385/2000 Z. z. nevzťahuje. 44. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že aj sudca je povinne poistený v nezamestnanosti, keďže je povinne nemocensky poistený je zároveň povinne poistený aj v nezamestnanosti vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súdu nebolo možné súhlasiť. Z ust. § 19 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. jednoznačne vyplýva, že povinne poistený v nezamestnanosti je zamestnanec, ktorý je nemocensky poistený, ak tento zákon neustanovuje inak a následne ustanovenie § 19 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. explicitne uvádza, že poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na zamestnanca podľa osobitného predpisu, za ktorý sa nesporne považuje aj zákon o sudcoch a prísediacich. 45. Žalobkyňa ďalej namietala, že sudcom - zamestnancom pre potreby zákona o sociálnom poistení, a rovnako ani ich osobnému úradu - zamestnávateľovi pre potreby zákona o sociálnom poistení neukladá povinnosť platiť poistné v nezamestnanosti, nemožno pri prisúdení nároku na dávku v nezamestnanosti vyžadovať splnenie povinnosti platiť poistné v nezamestnanosti a vyvodzovať záver o žiadnom poistnom období vzhľadom na to, že zákon č. 461/2003 Z.z. sudcov a ich osobný úrad vyňal spod tejto povinnosti. Súd s týmto právnym názorom žalobkyne nemohol súhlasiť, pretože z ustanovenia § 102 zákona č. 385/2000 Z. z. jednoznačne vyplýva, že tento v odseku 1 vymenúva jednotlivé účely poistenia - zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia, pre ktoré sa sudca posudzuje ako zamestnanec a osobný úrad sudcu ako zamestnávateľ, ale účel - poistenie v nezamestnanosti v tomto citovanom ustanovení zákona sa nenachádza. Následne v § 102 ods. 2 je uvedené, že sudca neplatí príspevok na poistenie v nezamestnanosti a za sudcu osobný úrad sudcu neplatí príspevok na poistenie v nezamestnanosti. Súd má za to, že sudca je z poistenia v nezamestnanosti vyňatý a v nadväznosti na túto skutočnosť potom sudca nemá ani povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a ani osobný úrad za sudcu túto povinnosť nemá. 46. V súvislosti s námietkou žalobkyne, že žalovaný v rozhodnutí neuviedol subjekt a zákonnú úpravu aplikovateľnú na zabezpečenie jej straty príjmu z činnosti zamestnanca na účely zákona č. 461/2003 Z.z. v dôsledku nezamestnanosti súd uvádza, že zákon takúto povinnosť žalovanému neukladá a teda nemožno v tomto smere hovoriť, že rozhodnutie nie je súladné so zákonom. 47. Žalobkyňa tvrdila, že je ukrátená na svojich právach, pretože dávka v nezamestnanosti jej prináleží rovnako ako iným poistencom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v zmysle antidiskriminačného zákona. 48. Podľa názoru súdu o diskriminácii žalobkyne v zmysle § 6 ods. 3 č. 461/2003 Z.z. v spojení so zákonom č. 365/20004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) by bolo možné hovoriť len vtedy, ak by bola posudzovaná odlišne a menej priaznivo ako iná osoba z dôvodu uvedeného v zákone, k čomu v danom prípade nedošlo, pretože antidiskriminačný zákon, kritérium povolania - výkon funkcie sudcu, nepovažuje za diskriminačný dôvod. 49. Súd s poukazom na vyššie uvedené konštatovanie zastáva názor, že zákonodarca v oblasti sociálneho zabezpečenia sudcov výslovne vylúčil sudcov ako zamestnancov z poistenia v nezamestnanosti. Pre splnenie priznania poistenia v nezamestnanosti z dôvodu nezamestnanosti, ako bolo už povedané, musí byť jednak splnená podmienka, že fyzická osoba už nevykonáva činnosť zamestnanca a zároveň podlieha poisteniu v nezamestnanosti, pričom táto druhá podmienka v prípade žalobkyne splnená nebola. 50. Krajský súd v Bratislave preto dospel k záveru o zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a žalobu s poukazom na § 190 SSP zamietol. 51. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobkyni voči žalovanému náhradu trov konania pre jej neúspech v konaní nepriznal. 52. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.