Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/138/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201122 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016201122.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: ERS Holding, spol. s. r.o., IČO 35 702 982, Šamorínska 10, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, za účasti: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., IČO: 35 919 001, Dúbravská cesta 9, Bratislava, právne zastúpený: Soukeník - Štrpka, s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 36 862 711, Šoltésovej 14, Bratislava, o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 12670/2016/B624-SV/24809/Hod zo dňa 18.04.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobou napadnuté rozhodnutia 1. Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-BA- OVBP2-2015/81354/GRJ zo dňa 07.12.2015 vydal rozhodnutie o vyvlastnení - trvalom odňatí vlastníckeho práva k pozemkom parc. KN-C č. XXXXX/XX, ostatné plochy o výmere XXX mX a parcela KN-C č. XXXXX/XX, ostatné plochy o výmere XXX m, katastrálne územie P., okres K. 2, zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom K., katastrálny odbor vo výlučnom vlastníctve žalobcu v prospech vyvlastňovateľa (pribratého účastníka konania). F. rozhodnutie vydal podľa § 108 ods. X písm. f/ a § X14 ods. 1 zák. č. XX/X. Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „stavebný zákon“) v spojení s § 17a A. zákona, § 8 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľníc a ciest pre motorové vozidlá v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. XXX/XXXX Z.z.“). X. Žalobca proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal dňa XX.XX.XXXX odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. XXXXX/XXXX/BXXX-SV/XXXXX/Hod zo dňa XX.XX.XXXX, odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. II. J. X. Žalobca považoval rozhodnutia správnych orgánov vydané v oboch stupňoch za nezákonné, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. X. V prvom rade namietal, že sa nestotožnil s názorom žalovaného v tom, že za pokus o dosiahnutie dohody v zmysle § X10 ods. 1 A. zákona bolo potrebné považovať doručenie výzvy na uzavretie kúpnej zmluvy č. XXXXX/XXXXXX/XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX spolu s výzvou na odstránenie ťarchy z LV č. XXXX. Podľa názoru žalobcu žalovaný ako odvolací orgán neposúdil a nehodnotil dôkazy predložené žalobcom, ktoré preukazujú záujem žalobcu prioritne dosiahnuť majetkoprávne vysporiadanie pozemkov vo vlastníctve žalobcu prostredníctvom dohody s vyvlastňovateľom. V predložených dôkazoch žalobca opakovane vyzýva vyvlastňovateľa (pribratý účastník) na stretnutie za účelom dosiahnutia dohody. J. bližšie neodôvodnil, v čom vidí argumentáciu žalobcu a skutočnosti ním uvádzané za nedôvodné a z akých dôvodov sa na ne neprihliada. X. Žalobca taktiež spochybnil existenciu verejného záujmu deklarovanú žalovaným v jeho rozhodnutí. E. tvrdil, že verejný záujem bol preukázaný právoplatným územným rozhodnutím, ktoré okresný úrad ako prvostupňový správny orgán zohľadnil pri rozhodovaní o vyvlastnení. J. namietal, že k vyvlastňovaným pozemkom má právoplatné rozhodnutie o umiestnení stavby č. SÚ-XXXXX-XX/XXXX/Šin zo dňa XX.XX.XXXX s radom začatých správnych konaní, ktoré nie sú k dnešnému dňu právoplatne ukončené. F. skutočnosť mala byť dostatočným podnetom na tom, aby sa odvolací orgán zaoberal duplicitou viacerých územných rozhodnutí na jednom území a posudzoval zákonnosť a zrozumiteľnosť neskôr vydaného rozhodnutia o umiestnení stavby č. OÚ-BA-U zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý preukazuje podľa § 110 ods. X A. zákona súhlas s cieľmi a zámermi územného plánovania vo vyvlastňovacom konaní. X. Žalobca namietal, že žalovaný si neobstaral potrebné podklady a nevykonal dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci, čím porušil § 32 ods. X A. poriadku, vzhľadom na to, že posúdenie zákonnosti a zrozumiteľnosti územného rozhodnutia zo dňa XX.XX.XXXX bolo tak významnou skutočnosťou, že môže mať vplyv nielen na vyvlastňovacie konanie, ale aj na celý rad správnych konaní súvisiacich so zámerom realizácie výstavby R7 K. C. - K. - O.. X. Za ďalšiu vadu rozhodnutia žalovaného spôsobujúcu jeho nepreskúmateľnosť považoval žalobca skutočnosť, že žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia striktne obmedzil len na citáciu zákonných ustanovení bez ďalšieho zdôvodnenia, ktoré skutočnosti mal za preukázané a ktoré nie, a ktoré skutočnosti boli podkladom na vydanie rozhodnutia odvolacieho orgánu. J. ako odvolací orgán sa v žiadnej časti svojho rozhodnutia nevysporiadal s argumentáciou žalobcu, uvedenom v podanom odvolaní v rámci ktorej poukazoval žalobca na neprimeranosť náhrady za vyvlastnenie. J. žalovaný bližšie neodôvodnil v čom vidí argumentáciu žalobcu a skutočnosti ním uvádzané za nedôvodné a z akých dôvodov na ne neprihliadol. X. Žalobca tiež namietal, že mu správny orgán odňal možnosť konať pred správnym orgánom a porušil jeho práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa § 46 ods. X X. SR. J. nebol v zmysle § 113 ods. X A. zákona zo strany prvostupňového správneho orgánu upovedomený o začatí vyvlastňovacieho konania. E. oznámenie žalobcovi nebolo doručené. U. o začatí vyvlastňovacieho konania a nariadenie ústneho pojednávania č. OÚ-BA-U zo dňa XX.XX.XXXX žalobcovi nebolo doručené. J. pritom má právo zúčastniť sa ústneho pojednávania, uplatniť námietky spolu s návrhmi a žiadosťami a využiť a uplatniť všetky svoje procesné práva na ochranu svojich práv a právom chránených záujmov. Z dôvodu nedoručenia oznámenia o začatí vyvlastňovacieho konania bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred správnym orgánom a uplatniť tak svoje práva. J. bez toho, aby sa mohol akokoľvek vyjadriť k veci, bolo doručené autoritatívne prvostupňové rozhodnutie, čo považoval za porušenie práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu a porušenie vlastníckeho práva garantovaných X. SR. X. Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že nebol ani účastníkom územného konania o umiestnení stavby P. cesta R7 K. - C. - K. - O., napriek skutočnosti, že v zmysle § 34 ods. X A. zákona účastníkom konania byť mal. J. tak bola odňatá možnosť uplatňovania procesných práv účastníkov konania v zmysle A. zákona. F. územného konania sa žalobca dozvedel až na základe listu vyvlastňovateľa s ponukou na odpredaj pozemkov zo dň aXX.XX.XXXX. Vzhľadom k uvedenému tak bola žalobcovi odňatá možnosť uplatniť svoje námietky v rámci územného konania, ako aj odňatá možnosť uplatniť svoje procesné práva v zmysle A. zákona. XX. Žalobca poukázal na skutočnosť, že územné rozhodnutie M. O. nebolo zmenené a nahradené územným rozhodnutím P Preto je duplicitné územné rozhodnutie R7 nezákonné. A. zákon nepripúšťa možnosť vydať na jedno územie vydať viac územných rozhodnutí. X. rozhodnutie R7 v úvode neodkazuje na § 41 A. zákona a rovnako v územnom rozhodnutí absentuje jasný a určitý výrok o zmene územného rozhodnutia M. O. a nahradením ho novým územným rozhodnutím. F. znamená, že Okresný úrad K., odbor výstavby a bytovej politiky nerozhodol, že nahrádza pôvodné právoplatné územné rozhodnutia M. O. novým územným rozhodnutím P čím nespĺňa základnú zákonnú požiadavku na zákonnosť a zrozumiteľnosť. XX. Žalobca namietal, že náhrada za vyvlastňované pozemky nebola primeraná. Z. hodnota pozemkov vo vlastníctve žalobcu bola určená na základe znaleckého posudku č. XXX/XXXX vyhotoveného dňa XX.XX.XXXX spoločnosťou X. - C., a.s. v sume XX,XX m2. Podľa žalobcu bola trhová cena nehnuteľnosti v danej lokalite minimálne v sume XXX,- eur bez V. za mX. O. celkovej výmere pozemkov XXX m2 to predstavuje sumu XXX.XXX,- eur. J. ako dôkaz predložil znalecký posudok T.. Q. A. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý určil na objednávku žalobcu znaleckým posudkom cenu za mX v sume XXX,XX eur. J. poukázal na skutočnosť , že nebol v priebehu vypracovania znaleckého posudku oslovený zo strany znaleckej organizácie a znalecký posudok mu nebol nikdy sprístupnený, teda nemá vedomosť o tom, na základe akých skutočností bol znalecký posudok vypracovaný a aké kritériá boli použité pri určovaní všeobecnej hodnoty pozemkov. T.. Z. žalovaného XX. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. X. námietke žalobcu žalovaný uviedol, že za pokus o dosiahnutie dohody pred samotným vyvlastňovacím konaním treba považovať doručenie výzvy na uzatvorenie kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. F. výzva zo strany žalobcu nebola akceptovaná, t.j. nedošlo k platnému uzavretiu dohody medzi žalobcom a navrhovateľom vyvlastnenia. O. doručenky žalobcom dňa XX.XX.XXXX je súčasťou spisového materiálu prvostupňového správneho orgánu. XX. Žalovaný ďalej uviedol, prvostupňový správny orgán oznámil začatie vyvlastňovacieho konania listom č. OÚ-BA-U zo dňa XX.XX.XXXX a stanovil ústne pojednávanie na deň XX.XX.XXXX. U. o začatí vyvlastňovacieho konania bolo žalobcovi riadne doručené, pričom zásielka adresovaná žalobcovi bola vrátená z dôvodu jej neprevzatia v odbernej lehote. V. uloženia zásielky bol dňa XX.XX.XXXX. Z ústneho pojednávania bola spísaná zápisnica, ktorá bola podpísaná prítomnými účastníkmi konania v súlade s § 22 ods. X A. poriadku, pričom však žalobca sa ústneho pojednávania nezúčastnil. A. spisového materiálu je oznámenie spoločnosti A. záručnej a rozvojovej banky, a.s. listom zo dňa XX.XX.XXXX, že na predmetných nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa vo vlastníctve žalobcu viaznu záložné práva v prospech tejto banky, k ich zániku nedošlo a dňa XX.XX.XXXX bol zo strany záložného veriteľa začatý výkon záložného práva. XX. K námietke žalobcu týkajúcej sa nepreukázania existencie verejného záujmu vo vyvlastňovacom konaní žalovaný uviedol, že otázka verejného záujmu je predmetom dokazovania každého vyvlastňovacieho konania a predstavuje jednu zo zákonných podmienok vyvlastnenia. Je zároveň predmetom správnej úvahy každého správneho orgánu. J. poukazujúc na ustanovenie § 108 ods. X A. zákon zdôraznil, že v danom prípade bol verejný záujem preukázaný právoplatným územným rozhodnutím, ktoré prvostupňový správny orgán zohľadnil pri rozhodovaní o vyvlastnení, čím bol vo vyvlastňovacom konaní preukázaný súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania podľa § 110 ods. X A. zákona. J. zároveň poukázal na skutočnosť, že účelom realizácie predmetnej stavby v navrhovanom úseku je v čo najväčšej možnej miere odstrániť kritický stav z hľadiska bezpečnosti, ochrany života, zdravia a majetku užívateľov cesty, ako aj prispieť z hľadiska technických parametrov cesty využívanej širokou verejnosťou a stavebnými úpravami zabezpečiť prehľadnosť na tomto úseku. P. predmetnej stavby je zaradená do programu diaľnic a rýchlostných ciest na obdobie rokov XXXX-XXXX, ktorý prijala Z. SR. XX. K námietke žalobcu týkajúcej sa nemožnosti dosiahnutia dohody ako zákonnej podmienky predchádzajúcej vyvlastňovaciemu konaniu žalovaný uviedol, že pokus o dosiahnutie dohody so žalobcom bol uskutočnený na základe výzvy na uzatvorenie kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú zaslal žalobcovi navrhovateľ vyvlastnenia spolu s výzvou na odstránenie ťarchy z listu vlastníctva č. XXXX, bez ktorej nemôže dôjsť k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy s navrhovateľom vyvlastnenia. Vzhľadom k tomu, že žalobca uvedenú výzvu neakceptoval a k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy v priebehu celého vyvlastňovacieho konania nedošlo, boli splnené podmienky na postup podľa § X10 ods. 1 A. zákona. J. podľa žalovaného v skutočnosti nemal záujem kúpnu zmluvu s navrhovateľom vyvlastnenia uzavrieť, pričom žalobcove tvrdenia, že nebolo možné v záujme jeho právnej istoty požadovať uspokojenie záložného veriteľa bez uzavretia zmluvy o budúcej zmluvy s navrhovateľom vyvlastnenia, žalovaný považoval za účelové. XX. K námietke žalobcu týkajúcej sa posúdenia otázky neprimeranosti náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom, keď náhradu za vyvlastnenie určil v súlade s § 111 ods. X A. zákona na základe znaleckého posudku. O. žalobca nesúhlasí s takouto stanovenou výškou náhrady, správny orgán v súlade s § 8 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zák. č. XXX/XXXX Z.z.“) odkáže vyvlastňovaného na súd bez prerušenia konania. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na rozsudok G. sp. zn. XSžo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorého znalecký posudok je jedným z dôkazov v správnom konaní, ktorý hodnotí správny orgán ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom však nie je oprávnený posudzovať jeho správnosť (jeho závery), ale hodnotí iba to, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym orgánom. J. dodal, že správne orgány vo vyvlastňovacom konaní neboli oprávnené skúmať výšku sumy za vyvlastňovanú nehnuteľnosť, keďže zákonodarca pre výšku náhrady upravil špecifický druh „revízneho postupu“- žalobu, kde pasívne legitimovaným by bol navrhovateľ vyvlastnenia a ktorá musí byť podaná v jednoročnej prekluzívnej lehote. XX. K námietke žalobcu týkajúcej sa odňatia možnosti konať pred správnym orgánom a porušenia práva na súdnu a inú právnu ochranu žalovaný uviedol, že zo spisového materiálu vyplýva, že oznámenie o začatí vyvlastňovacieho konania s termínom ústneho pojednávania bolo žalobcovi riadne a v dostatočnom časovom predstihu doručené v súlade s § 113 ods. X A. zákona. K. zistené, že doporučená zásielka sa prvostupňovému správnemu orgánu vrátila späť v odbernej lehote, nakoľko ju žalobca neprevzal. V správnom konaní v súvislosti s doručovaním zásielky bola uplatnená fikcia doručenia podľa § X5 ods. 2 A. poriadku, na základe čoho mal prvostupňový správny orgán oprávnene za preukázané, že oznámenie o začatí vyvlastňovacieho konania bolo žalobcovi zákonným spôsobom doručené. XX. V súvislosti s námietkami žalobcu smerujúcimi do územného konania žalovaný uviedol, že tieto neboli predmetom vyvlastňovacieho konania, a preto sa nimi žalovaný v rámci vyvlastňovacieho konania nezaoberal v súlade s uplatnením § 11X ods. 3 A. zákona, podľa ktorého na námietky, ktoré mohol účastník konania uplatniť v územnom konaní sa vo vyvlastňovacom konaní neprihliada, ako aj z dôvodu, že ide o námietky, ktoré spadajú výlučne do územného konania. XX. Žalovaný dodal, že v súdenej veci mal za preukázané, že na predmetnú stavbu - „P. cesta R7 K. - C. - K. - O.“ bolo Okresným úradom K. ako príslušným stavebným úradom vydané rozhodnutie o umiestnení stavby pod č. OÚ-BA-U zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatné dňa XX.XX.XXXX. Y. náhradu za vyvlastnenie pozemkom určil prvostupňový správny orgán podľa § 111 ods. X A. zákona podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, vypracovaným spoločnosťou X. - C., a.s. v zmysle vyhlášky M. spravodlivosti SR č. XXX/XXXX Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. J. prvostupňový správny orgán podľa § 111 ods. X A. zákona určil, že pokiaľ ide o rozdelenie výšky náhrady, je navrhovateľ povinný zložiť túto finančnú náhradu na súde, ktorý rozhodne o jej rozdelení. XX. Žalovaný tiež uviedol, že pri rozhodovaní o vyvlastnení bola zohľadnená skutočnosť, že na predmetnú stavbu bolo vydané vyššie uvedené územné rozhodnutie, čím bol vo vyvlastňovacom konaní preukázaný súhlas s cieľmi a zámermi územného plánovania podľa § 110 ods. X A. zákona. V súlade s § 110 ods. X A. zákona bol v konkrétnom prípade nevyhnutný rozsah vyvlastnenia vyhodnotený, tak z hľadiska rozsahu záberu pozemku potrebného na uskutočnenie účelu, na ktorý sa vyvlastňuje, ako aj z hľadiska intenzity zásahu. V danom prípade bol preukázaný rozsah vyvlastnenia podľa podmienok geometrického plánu č. RZ XX/XXXX vyhotovený spoločnosťou W. - C., s.r.o., čím podľa žalovaného je vyvlastnenie v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania podľa § 110 ods. X A. zákona. IV. Q. spis XX. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli uvádzané účastníkmi konania v ich písomných podaniach. K skutočnostiam medzi účastníkmi konania sporným sa súd vyjadril nižšie v texte odôvodnenia tohto rozsudku V. O. posúdenie veci XX. Krajský súd v K. preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 182 A.) a dospel k záveru, že tak rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a aj postup správnych orgánov je v súlade so zákonom a preto žalobu podľa § X90 A. zamietol. XX. Podľa § 2 ods. 1 A. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. XX. Podľa § 6 A., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. XX. Podľa § X77 ods. 1 A. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. XX. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa A., v ktorom je upravené rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov, je posudzovať, či si správny orgán príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. J. rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z toho hľadiska, či ide o takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. O. preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. XX. Podľa čl. XX ods. X X. SR vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. XX. Podľa § 3 ods. X správneho poriadku, orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinnosti. XX. Podľa § X08 ods. 1 A. zákona pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku X, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu. XX. Podľa § 108 ods. 2 písm. f) A. zákona vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre výstavbu a správu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich ochranných pásiem a pre vybudovanie súvisiacich vyvolaných úprav podľa osobitných predpisov. XX. Podľa § X09 ods. 1 A. zákona cieľom vyvlastnenia je dosiahnuť prechod, prípadne obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom a stavbám alebo zriadenie, zrušenie, prípadne obmedzenie práva vecného bremena k pozemkom a stavbám. XX. Podľa § X10 ods. 1 A. zákona vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. XX. Podľa § 110 ods. X A. zákona vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania ten sa dokazuje územným rozhodnutím. O. účel, na ktorý sa vyvlastňuje, nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania priamo vo vyvlastňovacom konaní. XX. Podľa § 110 ods. X A. zákona vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu. Ak možno účel vyvlastnenia dosiahnuť iba obmedzením práva, nemožno právo odňať v plnom rozsahu. Ak sa vyvlastnením prevádza vlastnícke práva iba k časti pozemku alebo sa obmedzuje iné právo k pozemku alebo stavbe a vlastník alebo iný oprávnený by nemohol využívať zostávajúcu časť pozemku alebo obmedzené právo k pozemku alebo stavbe, prípadne by ich mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť, pokiaľ o to vlastník alebo iný oprávnený požiada. XX. Podľa § X11 ods. 1 A. zákona vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu. XX. Podľa § 111 ods. X A. zákona ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Na účely tohto zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite. XX. Podľa § 112 ods. X A. zákona návrh na vyvlastnenie obsahuje označenie účastníkov konania, označenie vyvlastňovaného pozemku alebo stavby, navrhovaný rozsah a odôvodnenie požiadavky s uvedením účelu, na ktorý sa vyvlastnenie navrhuje, návrh náhrady a dôkaz o tom, že pokus o získanie práva k pozemku alebo k stavbe dohodou bol bezvýsledný. O. o obsahu návrhu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis [§ 1X3 písm. c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/XXXX/XX/ XXXXXXXX>]. XX. Podľa § 112 ods. 4 A. zákona sa bezvýslednosť dohody preukazuje doručenkou zaslanej písomnej výzvy na uzavretie dohody obsahujúcou požiadavku žiadateľa, dôvody požadovaného prevodu práva alebo vzniku vecného bremena, návrh odplaty najmenej vo výške ceny určenej podľa § X11 ods. X a upozornenie, že ak na výzvu vlastník pozemku alebo stavby neodpovie do XX dní odo dňa doručenia, bude sa predpokladať, že dohodu odmieta. XX. Podľa § 113 ods. 1 A. zákona na prerokovanie návrhu na vyvlastnenie nariadi stavebný úrad ústne pojednávanie. XX. Podľa § 113 ods. X A. zákona stavebný úrad oznámi účastníkom konania termín uskutočnenia ústneho pojednávania písomne najmenej XX dní vopred. Ak je vyvlastňovaná stavba alebo vyvlastňovaný pozemok predmetom exekučného záložného práva, oznámi stavebný úrad začatie vyvlastňovacieho konania, uskutočnenie ústneho pojednávania a rozhodnutie o vyvlastnení aj exekútorovi, ktorého poveril súd vykonaním exekúcie; exekútor nie je účastníkom vyvlastňovacieho konania. XX. Podľa § 11X ods. 3 A. zákona námietky proti vyvlastneniu musia účastníci konania uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní. Na námietky uplatnené neskoršie a na námietky, ktoré boli v územnom konaní zamietnuté alebo ktoré mohol účastník uplatniť v územnom konaní podľa tohto zákona, sa neprihliada. Na túto skutočnosť sa musia účastníci konania výslovne upozorniť. XX. Podľa § X40 A. zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. XX. Podľa § X4 ods. 1 správneho poriadku dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. XX. Podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel. XX. Podľa § 8 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. ak stavebník diaľnice nezískal diaľničný stavebný pozemok a stavbu na ňom dohodou alebo iným spôsobom, vyvlastní sa na jeho návrh. Na vyvlastnenie sa použijú všeobecné predpisy o vyvlastnení, ak tento zákon neustanovuje inak. XX. Podľa § 8 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. správny orgán v konaní o vyvlastnenie diaľničného stavebného pozemku zisťuje, či je preukázaný verejný záujem na vyvlastnení a či sú splnené podmienky vyvlastnenia, a rozhoduje o náhrade za vyvlastňované pozemky, ktoré stvoria diaľničný stavebný pozemok, vrátane stavieb na nich. XX. Podľa § 8 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. ak v konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o náhrade za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej trhovej cene určenej znaleckým posudkom. S požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. O. na vyššiu náhradu voči stavebníkovi možno uplatniť na súde v lehote do jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, inak toto právo zanikne. stavebník diaľnice je povinný určenú náhradu za vyvlastnenie vyplatiť vyvlastnenému do XX pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení stavebníkovi. XX. V zmysle čl. XX ods. X X. A. republiky (ďalej len „ústava“) vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. U. citovaného článku ústavy je vyvlastnenie upravené v čl. XX ods. X L. základných práv a slobôd a v § 1X8 ods. 2 U. zákonníka, podľa ktorého vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu. J. podmienkami vyvlastnenia alebo obmedzenia vlastníckeho práva je splnenie štyroch podmienok. Z. musí byť vo verejnom záujme, na základe zákona, za náhradu a účel vyvlastnenia sa nemohol dosiahnuť inak (napr. dohodou o kúpe, o zriadení vecného bremena a pod.). G. úpravu vyvlastnenia upravuje stavebný zákon (§ 108 -XXX), ktorý okrem toho, že v § 118 ods. X vymedzuje účely, na ktoré možno vyvlastniť alebo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam obmedziť, upravuje aj základné predpoklady na vyvlastnenie a určuje špeciálny procesný postup, podľa ktorého sa postupuje v každom vyvlastňovacom konaní. XX. Ako už súd uviedol, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. O., stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len „vyvlastniť“ - § X08 ods. 1 A. zákona). Z. možno len vo verejnom záujme pre výstavbu a správu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich ochranných pásiem a pre vybudovanie súvisiacich vyvolaných úprav podľa osobitných predpisov (§ 108 ods. X písm. f/ A. zákona). Z. záujem na vyvlastnení na účely uvedené v odseku X sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní (§ 108 ods. X veta prvá A. zákona). Z. možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. XX. Vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a ten sa dokazuje územným rozhodnutím. O. účel, na ktorý sa vyvlastňuje, nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania priamo vo vyvlastňovacom konaní, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Z. sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu. Ak možno účel vyvlastnenia dosiahnuť iba obmedzením práva, nemožno právo odňať v plnom rozsahu. Ak sa vyvlastnením prevádza vlastnícke právo iba k časti pozemku alebo sa obmedzuje iné právo k pozemku alebo stavbe a vlastník alebo iný oprávnený by nemohol využívať zostávajúcu časť pozemku alebo obmedzené právo k pozemku alebo stavbe, prípadne by ich mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť, pokiaľ o to vlastník alebo iný oprávnený požiada (§ 110 ods. 1, X a X A. zákona). XX. Vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu. Ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Na účely tohto zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite (§ X11 ods. 1 a X A. zákona). K. dohody sa preukazuje doručenkou zaslanej písomnej výzvy na uzavretie dohody obsahujúcou požiadavku žiadateľa, dôvody požadovaného prevodu práva alebo vzniku vecného bremena, návrh odplaty najmenej vo výške určenej podľa § 111 ods. X a upozornenie, že ak na výzvu vlastník pozemku alebo stavby neodpovie do XX dní odo dňa doručenia, bude sa predpokladať, že dohodu odmieta (§ 112 ods. X A. zákona). XX. Ak stavebník diaľnice nezískal diaľničný stavebný pozemok a stavbu na ňom dohodou alebo iným spôsobom, vyvlastní sa na jeho návrh. Na vyvlastnenie sa použijú všeobecné predpisy o vyvlastnení, ak tento zákon neustanovuje inak. A. orgán v konaní o vyvlastnenie diaľničného stavebného pozemku zisťuje, či je preukázaný verejný záujem na vyvlastnení a či sú splnené podmienky vyvlastnenia, a rozhoduje o náhrade za vyvlastňované pozemky, ktoré tvoria diaľničný stavebný pozemok, vrátane stavieb na nich. XX. Ak v konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o náhrade za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej trhovej cene určenej znaleckým posudkom. S požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. O. na vyššiu náhradu voči stavebníkovi možno uplatniť na súde v lehote do jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, inak toto právo zanikne. A. diaľnice je povinný určenú náhradu za vyvlastnenie vyplatiť vyvlastnenému do XX pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení stavebníkovi (§ 8 ods. 1, X a X zákona č. XXX/ XXXX Z. z.). XX. Vyvlastňovacie konanie a následné rozhodnutie o vyvlastnení musí byť v súlade nielen s ústavou, ale musí rešpektovať aj podmienky obsiahnuté v stavebnom zákone, v zákone o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic, ako aj v zákone č. XXX/XXXX Z. z., ktoré sú aplikovateľné na danú vec. G. úpravu vyvlastnenia upravuje stavebný zákon v ustanoveniach § 108 až XXX, ktorý okrem toho, že v § 108 ods. X vymedzuje účely, na ktoré možno vyvlastniť alebo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam obmedziť, upravuje aj základné predpoklady na vyvlastnenie a určuje špeciálny procesný postup, podľa, ktorého sa postupuje v každom vyvlastňovacom konaní. XX. Žalobca nesúhlasil s tým, že navrhovateľ vyvlastnenia (pribratý účastník) mu pred podaním návrhu na vyvlastnenie zaslal dostatočnú výzvu na uzavretie zmluvy, na základe ktorej by získal práva k predmetnému pozemku. Podľa jeho názoru nebola splnená základná podmienka, že pokus o dohodu bol bezvýsledný. XX. Vychádzajúc z dikcie ustanovenia (§ 112 ods. X A. zákona) sa v tomto kontexte za dostatočne preukázané splnenie predpokladu na podanie návrhu na vyvlastnenie (bezvýslednosť dohody) považuje dôkaz o tom, že navrhovateľ vyvlastnenia zaslal vyvlastňovanému výzvu na uzavretie dohody obsahujúcu požiadavku žiadateľa, dôvody požadovaného prevodu práva alebo vzniku vecného bremena, návrh odplaty najmenej vo výške ceny určenej podľa § 111 ods. X A. zákona a upozornenie, že ak na výzvu vlastník pozemku alebo stavby neodpovie do XX dní odo dňa doručenia, bude sa predpokladať, že dohodu odmieta. F. navrhovateľ vyvlastnenia preukazuje doručenkou zaslanej písomnej výzvy na uzavretie dohody. XX. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ vyvlastnenia pred podaním návrhu na vyvlastnenie zaslal žalobcovi pokus o dosiahnutie dohody v zmysle § 112 ods. X A. zákonníka (výzva na uzatvorenie kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX). Vzhľadom k tomu, že žalobca uvedenú výzvu neakceptoval a k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy v priebehu celého vyvlastňovacieho konania nedošlo, súdu neostáva len súhlasiť so žalovaným, že v danej veci boli splnené podmienky na postup podľa § X10 ods. 1 A. zákona a námietku žalobcu preto súd považoval za nedôvodnú. XX. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia existencie verejného záujmu, súd pripomína, že skúmanie existencie verejného záujmu na vyvlastnení náleží správnemu orgánu, ktorý je povinný svoj záver náležite odôvodniť. U. preukazovania verejného záujmu sa zaoberal X. súd napr. v náleze PL. ÚS XX/XX a dospel k záveru, že právny poriadok pozná inštitút vyvlastnenia vo verejnom záujme aj pre výstavbu diaľnic, ciest a miestnych kominikácií. A. zákon v ustanovení § 108 ods. X písm. f/ uvádza, že vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre výstavbu a správu diaľnic. F. formulácia v spojení s odsekom X tohto ustanovenia vyjadruje, že ak je daný expropriačný titul (dôvod) - výstavba diaľnice - musí sa ešte preukázať, že táto výstavba je vo verejnom záujme, pričom toto ustanovenie nemožno vykladať tak, že verejný záujem je už zákonom daný, a teda, že ho v rámci vyvlastňovacieho konania netreba preukazovať; naopak § 108 ods. X A. zákona výslovne ustanovuje, že verejný záujem sa vo vyvlastňovacom konaní musí preukazovať. XX. Z. záujem nemožno chápať ani aritmetickým ani automaticky. Z. záujem nie je ani vždy totožný so záujmom kolektívu. Z. záujem je potrebné chápať ako záujem, ktorý možno označiť ako všeobecne prospešný záujem. Verejný záujem, ktorý je predmetom posudzovania v rámci vyvlastňovacieho konania, je podľa aktuálnej koncepcie vyvlastnenia predmetom správnej úvahy a zisťuje sa v priebehu konania na základe zvažovania najrôznejších partikulárnych záujmov, po zvážení všetkých rozporov a pripomienok. Z odôvodnenia rozhodnutia, ktorého podstatou je otázka existencie verejného záujmu, musí jednoznačne vyplynúť, prečo verejný záujem prevážil nad inými či už súkromnými alebo aj verejnými záujmami (napríklad výstavba diaľnice na pozemku, kde sa nachádza škola). Z. záujem je predmetom dokazovania v rámci rozhodovania o určitej otázke, napríklad vyvlastnení, a nie je možné ho vopred a priori stanoviť. Z tohto dôvodu spadá zisťovanie verejného záujmu do právomoci moci výkonnej a nie zákonodarnej. Z odvolania žalovaného ako aj účastníka konania vyplýva, že verejný záujem na vyvlastnení aj naďalej stotožňujú s existenciou účelu vyvlastnenia tak, že pokiaľ sa koná o vyvlastnení pre účely stavby uvedenej v zákone, je prezumovaný verejný záujem na vyvlastnení dotknutých nehnuteľností. F. úvaha je v rozpore s príslušnými ustanoveniami A. zákona (upravujúcimi otázky vyvlastnenia) aj s citovaným záverom ústavného súdu. Preto nie je opodstatnená ani námietka žalovaného a účastníka konania, že zrušenie napadnutých rozhodnutí by znamenalo len formálne zopakovanie konania. Je potrebné zdôrazniť že pri vyvlastnení musí byť nepochybne daný jeho zákonný účel a v konaní sa musí preukázať aj verejný záujem. XX. V danom prípade obsahom napadnutých rozhodnutí je správna úvaha týkajúca sa zisťovania i preukázania verejného záujmu na vyvlastnení, vyplývajúca z citovaného zákonného ustanovenia ako aj z vyššie spomínaného nálezu X. súdu SR. J. správny orgán dôvodil verejný záujem nie len existenciou príslušného rozhodnutia o umiestnení stavby, ale poukázal i na skutočnosť, že účelom realizácie predmetnej stavby v navrhovanom úseku je v čo najväčšej možnej miere odstrániť kritický stav z hľadiska bezpečnosti, ochrany života, zdravia a majetku užívateľov cesty, ako aj prispieť z hľadiska technických parametrov cesty využívanej širokou verejnosťou a stavebnými úpravami zabezpečiť prehľadnosť na tomto úseku. XX. Pri akomkoľvek rozhodnutí možno polemizovať o jeho odbornej úrovni, či správny orgán mohol svoje argumenty vysvetliť podrobnejšie, alebo sa precíznejšie vysporiadať s tvrdeniami účastníka konania, ktoré možno považovať za právne významné. Súd však hodnotí preskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov správny orgán vydal meritórne rozhodnutie. A., ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia a ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy. V tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. Pre súd je rozhodujúce, či rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. V konaní vznesené námietky žalobcu sú v napadnutých rozhodnutiach podrobne opísané a je zrejmé, že sa nimi správne orgány zaoberali, pričom súd dospel zároveň k záveru, že sa v rozhodnutí s nimi zrozumiteľne a preskúmateľne vyporiadali. Je zrejmé, na základe čoho dospel žalovaný vo svojom rozhodnutí k právnemu záveru o existencii verejného záujmu a z odôvodnení napadnutých rozhodnutí uvedené podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva. XX. Za nedôvodnú považoval súd žalobnú námietku týkajúcu sa primeranosti náhrady za vyvlastňovaný pozemok. XX. Pokiaľ ide o námietku nedostatočného odôvodnenia výšky náhrady za predmet vyvlastnenia, súd zdôrazňuje, že právne predpisy neumožňujú správnemu orgánu vo vyvlastňovacom konaní revidovať zákonnosť a správnosť znaleckého posudku, pričom navyše tento nebol žiadnym iným dôkazom v konaní spochybnený. A. orgán preto mohol iba akceptovať závery znaleckého posudku a primeranú náhradu určiť na základe týchto záverov. XX. Správny orgán konajúci v prvom stupni v súlade s § 111 ods. X A. zákona náhradu za vyvlastnenie na základe znaleckého posudku. O. žalobca nesúhlasil s obsahom znaleckého posudku, alebo nepovažoval jeho vypracovanie za zodpovedajúce právnym predpisom, mohol na uvedenú skutočnosť reagovať napr. predložením iného znaleckého posudku a vyvolať tak polemiku o správnosti záverov znaleckého posudku, z ktorého ako podkladu pre rozhodnutie vychádzali správne orgány. V. bremeno svojich tvrdení znáša vždy účastník, ktorý správnemu orgánu také (protichodné) tvrdenia predkladá. O. nepredloží dôkaz potvrdzujúci ním tvrdené skutočnosti, uvedené nemožno považovať pre konania za právne relevantné a pri svojom rozhodnutí nemôže správny orgán na také tvrdenia prihliadať. XX. Zároveň súd poukazuje na § 8 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z.. A. orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej trhovej cene určenej znaleckým posudkom. S požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. O. na vyššiu náhradu voči vyvlastniteľovi možno uplatniť na súde v lehote do jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, inak toto právo zanikne. O. žalobca nesúhlasil s výškou náhrady stanovenou spomínaným znaleckým posudkom, správny orgán bol povinný odkázať ho na všeobecný súd, čo aj správny orgán urobil, preto súd jeho postup považoval za zákonný. XX. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že mu nebolo oznámené začatie vyvlastňovacieho konania, a tým mu správne orgány obmedzili jeho právo na spravodlivý proces, súd uvádza, že táto žalobná námietka nekorešponduje so procesným stavom vyplývajúcim z administratívneho spisu správnych orgánov. Z administratívneho spisu predloženého žalovaným vypláva, že prvostupňový správny orgán oznámil začatie vyvlastňovacieho konania listom č. OÚ-BA-U zo dňa XX.XX.XXXX a stanovil ústne pojednávanie na deň XX.XX.XXXX. U. o začatí vyvlastňovacieho konania bolo žalobcovi doručené náhradným spôsobom - zásielka adresovaná žalobcovi bola vrátená z dôvodu jej neprevzatia v odbernej lehote. Vychádzajúc z ustanovenia § X4 ods. 2 správneho poriadku súd akceptoval tvrdenie žalovaného, že k pochybeniu zo strany konajúcich správnych orgánov nedošlo. J. neprevzal na pošte zásielku určenú mu do vlastných rúk ani po druhom neúspešnom pokuse o doručeniu mu zásielky na adrese jeho sídla podľa obchodného registra, o čom bol i náležite upovedomený (resp. žalobca nepreukázal opak), a preto sa písomnosť považuje za doručenú (tzv. fikcia doručenia). XX. Na námietky žalobcu smerujúce voči územnému konaniu a územnému rozhodnutiu súd nemohol prihliadať, a to z dôvodu, že uvedené rozhodnutie je právoplatné, zákon pre jeho súdnu revíziu pozná osobitný procesný postup, pričom však žalobca uvedené rozhodnutie nenapadol samostatnou žalobou a námietky voči tomuto rozhodnutiu a procesnému postupu vo veci územného konania rozhodujúceho správneho orgánu uvádzal žalobca v podaní doručenom súdu po lehote v zmysle § X81 ods. 1 A.. A. teda v konaní o predmetnej žalobe neprislúchalo posudzovať zákonnosť územného rozhodnutia, hoci sa žalobca, ako vyplýva z jeho námietok, v podstate tohto domáhal. O. ide o skutočnosť, že žalobca uvedené námietky uplatnil aj vo vyvlastňovacom konaní, v rámci vyvlastňovacieho konania sa správny orgán nimi takisto nemusel zaoberať, keďže spadajú výlučne do územného konania. XX. Na základe uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru, že žalovaný aj prvostupňový správny orgán riadne zistili skutkový stav veci, vec správne právne posúdili, poskytli žalobcovi priestor na vyjadrenie vo veci a pri vyhodnotení zisteného skutkového stavu postupovali správne. A. súd preto vyhodnotil žalobu žalobcu ako nedôvodnú a zamietol ju podľa § 190 A.. XX. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 a § 168 A., žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania, a u úspešného žalovaného správny súd nezistil dôvod na priznanie náhrady trov konania podľa § 168 SSP. 7X. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).