Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/137/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201220 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016201220.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členov senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcov: 1/ X., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., 2/ H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX F., obaja zastúpení: JUDr. Karol Spišák, advokát, so sídlom Tuhovská 1, 831 07 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, P.O.BOX 100, 810 05 Bratislava, za účasti: 1/ Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001, 2/ Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, 817 15 Bratislava, 3/ Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, 4/ Ing. F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/ X, XXX XX F., zastúpený: Advokátska kancelária MULARČÍK A PARTNERI, s.r.o., so sídlom Nám. M. Benku 15, P.O.Box 285, 810 00 Bratislava, IČO: 36 860 522, 5/ C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/ XX, XXX XX F., zastúpený: Advokátska kancelária MULARČÍK A PARTNERI, s.r.o., so sídlom Nám. M. Benku 15, P. O. Box 285, 810 00 Bratislava, IČO: 36 860 522, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 15158/2016/B624-SV/28716/Hod zo dňa 28.04.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č.: 15158/2016/B624-SV/28716/Hod zo dňa 28.04.2016 z r u š u j e podľa ust. § 191 ods. 1 písm. g/ SSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi v 1. a 2. rade súd p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Ďalším účastníkom súd n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. O d ô v o d n e n i e 1. Správnou žalobou podanou na tunajšom správnom súde dňa 08.07.2016 sa žalobcovia domáhajú preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 15158/2016/B624- SV/28716/Hod zo dňa 28.04.2016, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-BA- OVBP2-2016/7481/GRJ zo dňa 03.02.2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňovým rozhodnutím Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky v konaní o návrhu na vyvlastnenie nehnuteľností, podaný Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s., IČO: 35 919 001, so sídlom Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania rozhodol tak, že vo veci vyvlastnenia rozhodol o trvalom odňatí vlastníckeho práva k pozemkom: - parcele registra „., k. ú. L. R., vo výmere XXXX mX a parcele registra „C“ par. č. XXXX/XXX, k. ú. L. R., vo výmere XXXX m2 po zomrelej E. F., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. XXX/XX, F., nachádzajúce sa vo vlastníckom podiele 1/1 k celku, - parcele registra „C“ par. č. XXXX/XX, k. ú. L. R., vo výmere XXX m2, po zomrelej spoluvlastnícke E. F., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. XXX/XX, F., nachádzajúce sa v spoluvlastníckom podiele 1/2 k celku, u ktorej prichádzajú do úvahy domnelí dedičia: F. F., N. XXXX/X, XXX XX F., C. F., G. XXXX/XX, XXX XX F., X. F., T. mlyne XX, XXX XX F. a H. F., C. XXX, XXX XX F., ftťóYí sú zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, regionálny odbor Bratislava, Trenčianska 55, 821 09 Bratislava v zmysle ust. § 113a ods. 3 stavebného zákona, v prospech navrhovateľa vyvlastnenia vo verejnom záujme podľa ust. § 108 ods. 2 písm. f) a ust. § 114 ods. 1 stavebného zákona v spojení s ust. § 117a stavebného zákona, ust. § 8 ods. 1 zákona č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení neskorších predpisov a s prihliadnutím na zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov pre verejnoprospešnú stavbu „Diaľnica D4, Ivanka sever - Rača, katastrálne územie Svätý Jur“. 2. Na predmetnú stavbu bolo okresným úradom ako príslušným stavebným úradom vydané rozhodnutie o umiestnení stavby č. OU-BA-OVBP2-2014/58426/ZAV zo dňa 23.10.2014, právoplatné dňa 24.11.2014. Finančnú náhradu za vyvlastnenie pozemkov prvostupňový orgán verejnej správy určil podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom č. 12/2015 a znaleckým posudkom č. 14/215 vyhotovenými dňa 30.01.2015, vypracovanými spoločnosťou ÚEOS - Komercia, a. s., IČO: 31 331 220, so sídlom Ružová dolina 27, 824 69 Bratislava, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností a odhad hodnoty stavebných prác. Okresný úrad v prvostupňovom rozhodnutí zároveň uložil navrhovateľovi vyvlastnenia povinnosť uhradiť náhradu za vyvlastnenie Slovenskému pozemkovému fondu, IČO: 17 335 345, Búdková 36, Bratislava, ktorý je zástupcom prípadných domnelých dedičov, a to do 21 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení. 3. Účastníci konania X. F. a H. F. (ďalej len „odvolatelia“) podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie zo dňa 26.02.2016 proti rozhodnutiu Okresného úradu vo veci vyvlastnenia. Odvolatelia v podanom odvolaní namietali, že predmetné vyvlastňované pozemky sú predmetom dedičského konania, ktoré prebieha na notárskom úrade JUDr. Magdalény Čížovej, pod sp. zn. 30D/1157/2007, D not 140/2007, a preto sa Okresný úrad, ako aj navrhovateľ nemohli v rámci vyvlastňovacieho konania riadiť § 113a ods. 3 Stavebného zákona z dôvodu, že účastníci konania o dedičstve sú známi. V tejto súvislosti odvolatelia namietali skutočnosť, že pred začatím vyvlastňovacieho konania im nebola daná možnosť na uzatvorenie dohody v zmysle § 110 ods. 1 stavebného zákona, ktorej predmetom by bol prevod vlastníckeho práva k pozemkom po zomrelej E. F., u ktorej prichádzajú odvolatelia do úvahy ako domnelí dedičia a tvrdenie Okresného úradu, že okruh dedičov nebol v čase zaslania ponuky na uzatvorenie dohody známy, sa nezakladá na pravde. V podanom odvolaní odvolatelia poukázali aj na výšku priznanej náhrady za vyvlastnenie. Podľa ich tvrdenia, ak by navrhovateľ uzatvoril s odvolateľmi ako potencionálnymi dedičmi kúpnu zmluvu, bola by suma predmetných nehnuteľností určená cit. znaleckými posudkami o 1,2 násobok vyššia, ako suma, resp. náhrada priznaná napadnutým rozhodnutím. Vzhľadom na uvedené skutočnosti podľa tvrdenia odvolateľov boli ich vlastnícke práva porušené, nakoľko neboli splnené podmienky zákonného postupu v zmysle § 108 a nasl. stavebného zákona a žiadali napadnuté rozhodnutie Okresného úradu zrušiť. 4. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, ako odvolací orgán podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku rozhodnutím č. 15158/2016B624-SV/28716/Hod zo dňa 28.4.2016 odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie okresného úradu č. OU-BA- OVBP2-2016/7481/GRJ zo dňa 3.2.2016 (d'alej len „prvostupňové rozhodnutie”).Rozhodnutie bolo právnemu zástupcovi žalobcov doručené dňa 11.05.2016. II. Žaloba 5. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 08.07.2016 sa žalobcovia domáhali zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 15158/2016B624-SV/28716/Hod (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) a vrátenie veci na ďalšie konanie. V žalobe uviedli, že žalovaný uvádza, že v súvislosti so zistením okruhu potencionálnych dedičov po zomrelej E.i F. bolo na základe dožiadania na Okresný súd Pezinok zistené, že predmetné dedičské konanie bolo právoplatne prerušené, až do právoplatného skončenia veci o neplatnosť darovacích zmlúv vedených na Okresnom súde Bratislava II pod spisovou značkou 9C/23/2009 a sp.zn. 50C/23/2009. Žalovaný ďalej konštatuje, že navrhovateľovi vyvlastnenia nebol známy okruh osôb, ktoré by prichádzali do úvahy ako dedičia v zmysle § 113a ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“) a tieto osoby, ktoré zastupuje Slovenský pozemkový fond, ani nie je povinný zisťovať. Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán použili na daný skutkový stav ustanovenie § 113a ods. 3 stavebného zákona. 6. Žalobcovia mali za to, že navrhovateľ vyvlastnenia a následne aj prvostupňový správny orgán nedostatočne zistili skutkový stav, na ktorý následne aplikovali nesprávnu právnu normu. Ak by správny orgán postupoval v súlade s ust. §32 ods.1 zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), v zmysle ktorého je správny orgán ,,povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania, “ na daný skutkový stav by neaplikoval vyššie citované ustanovenie § 113a ods. 3 stavebného zákona, ale namiesto toho ustanovenie § 113a ods. 1 písm. b) stavebného zákona, podľa ktorého „Ak vyvlastňovaná stavba alebo vyvlastňovaný pozemok nemá v katastri nehnuteľností zapísaného vlastníka alebo vlastníctvo je predmetom konania o dedičstvo alebo súdneho konania, účastníkom vyvlastňovacieho konania sú účastníci konania o dedičstve a Slovenský pozemkový fond, ak ide o stavbu alebo pozemok, ktorého vlastníctvo je predmetom dedičského konania, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve. “ Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán vec nesprávne právne posúdili, čím došlo k porušeniu procesných práv X. a H. F., pretože s nimi nebolo konané ako s účastníkmi predmetného vyvlastňovacieho konania. Žalobcovia poukázali na to, že vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. “ (čl. 20 ods. 4 Ústavy SR) 7. Uviedli tiež ,že vyvlastnenie ako aj nútené obmedzenie vlastníckeho práva je dovolené, iba ak sa uskutoční v súlade so štyrmi kumulatívne určenými podmienkami čl. 20 ods. 4 Ústavy SR. Ak sa jedna z týchto podmienok nesplní, zásah do vlastníctva nemožno označiť za také vyvlastnenie alebo obmedzenie vlastníckeho práva, ktoré je v súlade s Ústavou SR. 8. Napadnuté Rozhodnutie 2 ako aj Rozhodnutie 1 podľa žalobcov nebolo vydané v súlade so všetkými vyššie uvedenými podmienkami čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, pretože nebolo vydané v medziach zákona. Nezákonnosť Rozhodnutia 2 a Rozhodnutia 1 vidia v tom, že neboli splnené podmienky na jeho vydanie stanovené platnými právnymi predpismi Slovenskej republiky, najmä neboli splnené podmienky stanovené stavebným zákonom. 9 Ďalšou z podmienok na vydanie rozhodnutia o vyvlastnení podľa žalobcov je preukázanie, že cieľ vyvlastnenia nebolo možné dosiahnuť dohodou ani iným spôsobom, pričom návrh na uzavretie dohody sa predkladá vlastníkovi dotknutých pozemkov, resp. jeho právnemu nástupcovi. V tomto prípade to znamená, že Národná diaľničná spoločnosť pochybila, keď ponuku na uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníctva k dotknutým pozemkom (ďalej len „Ponuka“) predložila Slovenskému pozemkovému fondu a nie účastníkom konania o dedičstve, ktorí sú zároveň s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a ust. § 113a ods. 1 písm. b) stavebného zákona zároveň účastníkmi vyvlastňovacieho konania. 10. Žalovaný, ani Okresný úrad Bratislava ako prvostupňový správny orgán, pochybenie Národnej diaľničnej spoločnosti pri predkladaní Ponuky nesprávnemu subjektu, Národnej diaľničnej spoločnosti vôbec nevytkli. Práve naopak, považovali podmienku vyvlastnenia zakotvenú v ust. § 110 ods.1 a v ust. § 112 ods. 4 stavebného zákona, predložením Ponuky Slovenskému pozemkovému fondu za splnenú. Zarážajúce je, že Slovenský pozemkový fond na predloženie Ponuky nielenže nijakým spôsobom nereagoval, ale existenciu tejto vážnej skutočnosti ani neoznámil účastníkom konania o dedičstve, ktorých mal zastupovať. Eduard a H. sa preto o predložení Ponuky v rozhodnom čase nedozvedeli a nemohli na ňu ani reagovať, čím bola zmarená možnosť prijatia Ponuky X. a H. F.. Keďže nebola splnená podmienka spočívajúca v povinnosti navrhovateľa vyvlastnenia pokúsiť sa cieľ vyvlastnenia dosiahnuť dohodou, ako ani podmienka preukázania verejného záujmu vyvlastnenia, neboli splnené zákonné podmienky na vydanie rozhodnutia o vyvlastnení, teda rozhodnutie o vyvlastnení nemá zákonný podklad, je nezákonné. Žalobcovia na záver žaloby uviedli, že z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že žalovaný po preskúmaní Rozhodnutia 1 zistil, že tento správny akt vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, že prvostupňový správny orgán neúplne zistil skutkový stav, že Rozhodnutie 1 bolo nedostatočne odôvodnené a napriek tomu ho potvrdil a odvolanie proti nemu zamietol. Rozhodnutie 2 žalovaného vychádza z nesprávnej interpretácie právnej normy, je nezákonné, arbitrárne, a taktiež pri rozhodovaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Vzhľadom na uvedené žalobcovia žiadali, aby súd v zmysle §191 ods.1 písm. c/,d/ e/ a g/ Správneho súdneho poriadku napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil ho žalovanému na nové konanie. III. Vyjadrenie žalovaného a ďalších účastníkov 11. So žalobou žalovaný nesúhlasil v plnom rozsahu, nakoľko mal za to, že rozhodnutie žalovaného ako aj postup, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia žalovaného je v súlade so zákonmi a ostatnými všeobecnými záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike, najmä s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona, správneho poriadku, ako aj Ústavy Slovenskej republiky. 12. K námietke žalobcov, že navrhovateľ vyvlastňovacieho konania - Národná diaľničná spoločnosť, a.s. (ďalej len ..NDS“) a následne Okresný úrad Bratislava (ďalej len „OÚ BA“) nedostatočne zistili skutkový stav a následne nesprávne aplikovali ustanovenia § 113a ods. 3 uviedol, že dedičské konáme po zomrelej Agneši Brúderovej, ktorého predmetom sú aj vyvlastňované pozemky, je vedené na Okresnom súde Bratislava III poď sp. zn. 30D/1157/2007, D not 140/2007. Predmetné konanie bolo uznesením Okresného súdu Bratislava III č. k. 30D/1157/2007-154 zo dňa 16.06.2009 prerušené, a to do právoplatného skončenia veci o neplatnosť darovacích zmlúv vedených na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 50C/23/2009 a sp. zn. 9C/23/2009, t. j. dedičské konanie neprebiehalo. Zo samotnej žaloby, podľa ktorej konanie vedené pod spisovou značkou 50C/23/2009 nie je doposiaľ právoplatne skončené, ako aj z telefonického dopytu na Okresný súd Bratislava III zo dňa 04.07.2016 je zrejmé, že dedičské konanie po zomrelej E. F. je stále prerušené, t.j. nie je doposiaľ skončené. Žalovaný je toho názoru, že ak vlastník vyvlastňovaného pozemku zomrel, pričom dedičské konanie nie je skončené, tak ako je to aj v tomto prípade, zastupuje domnelých dedičov, a teda aj žalobcov, v konaní o vyvlastnenie pozemkov Slovenský pozemkový fond, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu o dedičstve, plne v súlade § 113a ods. 3 stavebného zákona. Žalobcovia sú účastníkmi konania, avšak treba vziať na zreteľ skutočnosť, že sú zastúpení Slovenským pozemkovým fondom. Podotkol, že v tomto prípade sa jedná o zastúpenie na základe zákona a teda nie je možné, aby sa konalo priamo s dedičmi, čo však nevylučuje, aby im ako účastníkom konania boli doručované rozhodnutia vydané vo vyvlastňovacom konaní. Zastúpenie zanikne až právoplatnosťou rozhodnutia o dedičstve. 13. Vo vyjadrení ďalej žalovaný uviedol že žalobcovia tiež namietli nesprávny postup, spočívajúci v zaslaní dohody na získanie práv k vyvlastňovaným pozemkom Slovenskému pozemkovému fondu, ktorý podľa ich názoru, svojou nečinnosťou zmaril právo žalobcov na vyplatenie vyššej náhrady za vyvlastňované pozemky. Má za to, že obligatórne zakotvená povinnosť v ustanovení § 110 ods.1 stavebného zákona spočíva v pokuse navrhovateľa vyvlastňovacieho konania-NDS o získanie práv k nehnuteľnosti, buď kúpnou zmluvou alebo zmluvou o vzniku, zmene, zániku vecného bremena. NDS zaslala za účelom dosiahnutia takejto dohody ponuku na uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníctva osôb evidovaných na listoch vlastníctva zo pričom ju adresovala Slovenskému pozemkovému fondu, ako zástupcovi domnelých dedičov po zomrelej E. F. z dôvodu, že jej okruh dedičov nebol vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti známy. Uvedená ponuka však nebola zo strany Slovenského pozemkového fondu akceptovaná, a preto nebol ani dôvod zvýšiť sumu určenú znaleckým posudkom za vyvlastňované nehnuteľnosti 1,2 násobne. Pokiaľ dedičské konanie nie je právoplatne skončené, domnelí dedičia - žalobcovia, nemajú žiaden právny titul, na základe ktorého môžu nakladať s predmetom dedičského konania, ktorým sú aj vyvlastňované pozemky, a teda uzatvárať akékoľvek dohody, či zmluvy týkajúce sa vyvlastňovaných nehnuteľností. Preto nebol dôvod na to, aby NDS zaslala žalobcom akýkoľvek návrh na uzatvorenie kúpnej zmluvy a vec tak nemohla byť riešená dohodou podlá § 110 ods. 1 stavebného zákona s domnelými dedičmi. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že cena za vyvlastnené nehnuteľnosti, ktorá je stanovená znaleckým posudkom sa násobí 1,2 násobkom podlá § 6 ods. 1 zákona č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, iba v prípade, ak ide o náhradu za výkup pozemku, ktorý sa vyvlastňuje podľa všeobecných predpisov (stavebný zákon). Žalovaný má za to, že Okresný úrad postupoval pri určení sumy za vyvlastňované nehnuteľnosti plne v súlade s ustanoveniami stavebného zákona, keď priznal náhradu za vyvlastňované nehnuteľnosti podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom č. 12/2015 a znaleckým posudkom č. 14/2015 vyhotovenými dňa 30.01.2015, vypracovanými spoločnosťou UEOS - Komercia, a. s., IČO: 31331220, so sídlom Ružová dolina 27, 824 69 Bratislava, a to v celkovej výške 306.435,64 Eur. Takáto kompenzácia rovnováhy medzi záujmom verejným a zásahom do vlastníckeho práva jednotlivca je podľa jeho názoru primeraná a adekvátna skutočnosti, že vlastník je povinný strpieť tento legitímny spôsob prechodu vlastníckeho práva na iného vo verejnom záujme. K námietke žalobcov, že nebol preukázaný verejný záujem uviedol, že verejný záujem je potrebné chápať ako záujem, ktorý možno označiť ako všeobecne prospešný záujem, ktorý je opakom čisto súkromného záujmu. 14. Na to, aby došlo k vyvlastneniu nehnuteľností podľa ustanovenia § 108 ods. 1 a 2 písm. í) stavebného zákona musia byť súčasne splnené dve podmienky naraz. Prvou z nich je, že musí ísť o verejný záujem a druhou je, že sa tak koná pre výstavbu a správu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhoval, aby Krajský súd v Bratislave žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku. 15. Ďalší účastníci 2/a 3/ žiadali žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a ďalší účastníci 4/,5/a 6/ žiadali preskúmavané rozhodnutie ako nezákonné zrušiť a vrátiť ho na nové konanie. IV. Právne posúdenie 16. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, III. Vyjadrenie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie vydané v prvom stupni, je nutné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 17. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 19. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 20. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. 21. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinnosti. 22. Podľa § 56 Správneho poriadku, správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, upovedomí ostatných účastníkov konania o obsahu podaného odvolania, vyzve ich, aby sa k nemu vyjadrili, a podľa potreby doplní konanie vykonaním novonavrhnutých dôkazov. 23. Podľa § 108 ods. 1 Stavebného zákona pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu. 24. Podľa § 108 ods. 2 písm. f) Stavebného zákona vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre výstavbu a správu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich ochranných pásiem a pre vybudovanie súvisiacich vyvolaných úprav podľa osobitných predpisov. 25. Podľa § 109 ods. 1 Stavebného zákona cieľom vyvlastnenia je dosiahnuť prechod, prípadne obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom a stavbám alebo zriadenie, zrušenie, prípadne obmedzenie práva vecného bremena k pozemkom a stavbám. 26. Podľa § 110 ods. 1 Stavebného zákona vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. 27. Podľa § 110 ods. 2 Stavebného zákona vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania ten sa dokazuje územným rozhodnutím. Pokiaľ účel, na ktorý sa vyvlastňuje, nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania priamo vo vyvlastňovacom konaní. 28. Podľa § 110 ods. 3 Stavebného zákona vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu. Ak možno účel vyvlastnenia dosiahnuť iba obmedzením práva, nemožno právo odňať v plnom rozsahu. Ak sa vyvlastnením prevádza vlastnícke práva iba k časti pozemku alebo sa obmedzuje iné právo k pozemku alebo stavbe a vlastník alebo iný oprávnený by nemohol využívať zostávajúcu časť pozemku alebo obmedzené právo k pozemku alebo stavbe, prípadne by ich mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť, pokiaľ o to vlastník alebo iný oprávnený požiada. 29. Podľa § 111 ods. 1 a 2 Stavebného zákona vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu. Ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Na účely tohto zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite. 30. Podľa § 112 ods. 4 Stavebného zákona sa bezvýslednosť dohody preukazuje doručenkou zaslanej písomnej výzvy na uzavretie dohody obsahujúcou požiadavku žiadateľa, dôvody požadovaného prevodu práva alebo vzniku vecného bremena, návrh odplaty najmenej vo výške ceny určenej podľa § 111 ods. 2 a upozornenie, že ak na výzvu vlastník pozemku alebo stavby neodpovie do 15 dní odo dňa doručenia, bude sa predpokladať, že dohodu odmieta. 31. Podľa § 113a ods. 1 písm. b) Stavebného zákona, ak vyvlastňovaná stavba alebo vyvlastňovaný pozemok nemá v katastri nehnuteľností zapísaného vlastníka alebo vlastníctvo je predmetom konania o dedičstvo alebo súdneho konania, účastníkom vyvlastňovacieho konania sú účastníci konania o dedičstvo a Slovenský pozemkový fond, ak ide o stavbu alebo pozemok, ktorého vlastníctvo je predmetom dedičského konania, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve. 32. Podľa § 113a ods. 3 Stavebného zákona, ak vlastník vyvlastňovaného pozemku alebo vyvlastňovanej stavby zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho a pozemok alebo stavba nebola predmetom dedičského konania, účastníkmi vyvlastňovacieho konania sú osoby, ktoré preukážu, že ako dedičia prichádzajú do úvahy. Navrhovateľ vyvlastnenia nie je povinný zisťovať takýchto domnelých dedičov. Domnelých dedičov zastupuje Slovenský pozemkový fond až do právoplatnosti osvedčenia o dedičstve alebo právoplatnosti rozhodnutia súdu o dedičstve. 33. Podľa § 111 ods. 4 Stavebného zákona náhrada, ktorú nemožno vyplatiť preto, lebo do dňa vykonateľnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia nebolo právoplatne skončené konanie o dedičstve, súdne konanie alebo nebola určená oprávnená osoba, sa odovzdá Slovenskému pozemkovému fondu, ktorý s ňou naloží ako s náhradou* za vyvlastnenia pozemku, s ktorým nakladá. 34. Podľa § 140 Stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 35. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 129/1996 Z.z. ak stavebník diaľnice nezískal diaľničný stavebný pozemok a stavbu na ňom dohodou alebo iným spôsobom, vyvlastní sa na jeho návrh. Na vyvlastnenie sa použijú všeobecné predpisy o vyvlastnení, ak tento zákon neustanovuje inak. 36. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 129/1996 Z.z. správny orgán v konaní o vyvlastnenie diaľničného stavebného pozemku zisťuje, či je preukázaný verejný záujem na vyvlastnení a či sú splnené podmienky vyvlastnenia, a rozhoduje o náhrade za vyvlastňované pozemky, ktoré tvoria diaľničný stavebný pozemok, vrátane stavieb na nich. 37. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z.z. ak v konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o náhrade za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej trhovej cene určenej znaleckým posudkom. S požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenie konania na súd. Požiadavku na vyššiu náhradu voči stavebníkovi možno uplatniť na súde v lehote do jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, inak toto právo zanikne. Stavebník diaľnice je povinný určenú náhradu za vyvlastnenie vyplatiť vyvlastnenému do 21 pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení stavebníkovi. 38. Podľa § 17a Cestného zákona ak tento zákona neustanovuje inak, vzťahujú sa na vyvlastnenie ustanovenia osobitných predpisov. 39. Pri rozhodovaní danej veci súd ustálil, že sporná medzi účastníkmi bola otázka účastníctva zákonných dedičov vo vyvlastňovacom konaní a následných prípadných porušení práv žalobcov v dôsledku ich opomenutia ako účastníkov konania. Ide teda o výklad ustanovenia §113a ods. 1 a §113a ods.3 stavebného zákona. 40. Podľa § 460 a nasl. Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Smrťou fyzickej osoby síce zanikajú práva a povinnosti, ktoré sú neoddeliteľne spojené s osobou zomrelého, avšak väčšina týchto práv a povinností existuje naďalej a iba prechádza podľa stanovených pravidiel na určené subjekty. Dedením teda prechádzajú na osobu dediča majetkové práva a povinnosti, ktoré smrťou fyzickej osoby nezanikajú, ale presahujú medze existencie tohto subjektu. 41. Úprava dedičského práva je obsiahnutá v dvoch základných právnych predpisoch, ďalšie ju menia, dopĺňajú a upravujú. Zásadná hmotnoprávna právna norma je Občiansky zákonník (zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, siedma časť s názvom „Dedenie v ustanoveniach § 460 - 487, ďalej len ,.OZ“). Tento zákon upravuje dedičské právo tak, že nadobudnutie dedičstva viaže na okamih smrti fyzickej osoby, resp. potvrdenie dedičstva má spätný účinok ku dňu úmrtia tejto osoby („ex tunc“). Právnu úpravu dedičstva riešia taktiež ďalšie právne predpisy, a to napr. zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. 42. Z uvedeného vyplýva, že dedičia v tomto prípade boli účastníkmi vyvlastňovacieho konania, a to v akomkoľvek štádiu tohto konania, vrátane povinnosti správnych orgánov ponúknuť dedičom kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľností spôsobom ustanoveným v § 112 ods. 4 stavebného zákona a § 110 ods. 1 stavebného zákona. Ak § 110 ods. 1 stavebného zákona ustanovuje, že vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nie je možné dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom, bol správny orgán povinný, za predpokladu, že mu bol známy okruh dedičov, ponúknuť dohodu o získanie práva k vyvlastňovaným pozemkom. 43. Žalovaný nesprávne tvrdil tvrdil, že ak dedičské konanie nie je právoplatne skončené, domnelí dediča - žalobcovia, nemajú žiaden právny titul, na základe ktorého môžu nakladať s predmetom dedičského konania, ktorým sú aj vyvlastňované pozemky, a teda uzatvárať akékoľvek dohody, či zmluvy týkajúce sa vyvlastňovaných nehnuteľností, a preto nebol dôvod na to, aby zaslal žalobcom akýkoľvek návrh na uzatvorenie kúpnej zmluvy a vec tak nemohla byť riešená dohodou podľa § 110 ods. 1 Stavebného zákona s domnelými dedičmi. 44. Súd v rámci konania skúmal tvrdenia žalovaného, že správnemu orgánu 1. stupňa, ako aj žalovanému, nebol okruh dedičov známy. Z administratívneho spisu súd zistil, že správny orgán 1. stupňa si zaobstaral potvrdenie notárky - súdnej komisárky JUDr. Magdalény Čížovej o tom, že po poručiteľke E., rodenej U. ako dedičia zo zákona v I. dedičskej skupine do úvahy prichádzajú synovia poručiteľky X., H.r a právni nástupcovia syna poručiteľky K.. Y. F., K.. F. F. a C. F.. Zároveň v potvrdení notárka uviedla pod akým číslom konania je vedené dedičské konanie po poručiteľke. Súd ďalej zistil, že správny orgán 1. stupňa doručoval oznámenie o začatí vyvlastňovacieho konania aj žalobcom. Toto tvrdenie žalovaného sa v konaní teda nepotvrdilo. 45. Ďalším argumentom žalovaného vo vzťahu k žalobnej námietke žalobcu ohľadom ich postavenia ako dedičov vo vyvlastňovacom konaní bola skutočnosť, že konanie o dedičstve bolo na Okresnom súde Bratislava III prerušené. Súd z administratívneho spisu zistil, že Okresný súd Bratislava III skutočne rozhodol o prerušení konania vedeného pod sp. zn. 30 D 1157/2007, D not 140/2007, a to až do právoplatného ukončenia veci o neplatnosť darovacích zmlúv vedených na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 50 C/23/2009 a 9 C/23/2009. Dôvodom tohto prerušenia mala byť skutočnosť, že v konaniach na Okresnom súde Bratislava II je vedené konanie o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, ktorou poručiteľka previedla na X. a H. nehnuteľnosti v katastrálnom území Trnávka a katastrálnom území Vajnory, Bratislava. Išlo teda o posudzovanie úkonu darovania nehnuteľností v týchto katastrálnych územiach, ktoré vykonala poručiteľka vo vzťahu k svojim dvom synom. Na tomto mieste súd poukazuje na to, že predmetom vyvlastnenia v tomto konaní sú nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území Svätý Jur. Ide teda o úplne iné pozemky ako tie, ktoré sú predmetom konania pred Okresným súdom Bratislava II. Z uvedeného vyplýva, že napriek prerušeniu konania o dedičstve z dôvodu neukončeného konania prebiehajúeeho na Okresnom súde Bratislava II, sa dedičská spôsobilosť žiadneho z účastníkov konania nespochybnila. Nemôže preto slúžiť ani ako argument správnemu orgánu 1. stupňa ani žalovanému, že mu nebol známy okruh osôb, ktoré by prichádzali do úvahy ako dedičia v zmysle ustanovenia §113a ods. 3 stavebného zákona a že zároveň nie je povinný v zmysle citovaného ustanovenia zisťovať okruh takýchto osôb, ktoré v takom prípade zastupuje Slovenský pozemkový fond. 46. Súd v tejto súvislosti konštatuje nesprávne použitie § 113a ods. 3 Stavebného zákona správnymi orgánmi oboch stupňov. Tento sa totiž vzťahuje na situáciu, ak vlastník vyvlastňovaného pozemku alebo vyvlastňovanej stavby zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho a pozemok alebo stavba nebola predmetom dedičského konania. V prejednávanom prípade však poručiteľka zomrela v roku 2007, teda ešte pred začatím vyvlastnenia a v čase začatia vyvlastňovacieho konania dedičské konanie už prebiehalo. Preto bolo v tomto prípade nevyhnutné použiť § 113a ods. 1 písm. b) Stavebného zákona, podľa ktorého ak vyvlastňovaná stavba alebo vyvlastňovaný pozemok nemá v katastri nehnuteľností zapísaného vlastníka alebo vlastníctvo je predmetom konania o dedičstve alebo súdneho konania, účastníkom vyvlastňovacieho konania sú účastníci konania o dedičstve a Slovenský pozemkový fond, ak ide o stavbu alebo pozemok, ktorého vlastníctvo je predmetom dedičského konania, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve. 47. Žalovaný na jednej strane tvrdí, že so žalobcami konal ako s účastníkmi vyvlastňovacieho konania, nakoľko im doručoval oznámenie o začatí vyvlastňovacieho konania, ktoré si však neprevzali. Na strane druhej ale tvrdí, že pri plnení povinnosti podľa § 110 ods. 1 stavebného zákona zaslal ponuku na uzatvorenie zmluvy výlučne Slovenskému pozemkovému fondu ako zástupcovi domnelých dedičov, a to z dôvodu, že mu okruh dedičov nebol známy. A ďalej len konštatoval, že uvedená ponuka nebola v zmysle ustanovenia § 110 ods. 4 stavebného zákona zo strany Slovenského pozemkového fondu akceptovaná. Ak vzhľadom na uvedené správny orgán 1. stupňa, ako aj žalovaný usúdili, že týmto konali so žalobcami ako s účastníkmi konania v zmysle § 113 a ods. 1 písm. b) stavebného zákona, postupovali nesprávne. 48. Slovenský pozemkový fond v tomto konaní zastáva postavenie vlastníka pozemku po dobu do právoplatného skončenia konania o dedičstve. Mal by preto zastupovať záujmy dedičov, vlastníkov, ktorí sú známi. Nejde preto len o formálne nahradenie vlastníka pozemku, ako tomu bolo v danom prípade, ale ide tu o dočasné vstúpenie do práv a povinností budúceho vlastníka, ktorý je vopred známy . 49. Súd pri rozhodovaní zobral do úvahy všetky špecifiká a samotný účel vyvlastňovania pozemkov vo verejnom záujme. Je pravdou, že nadobúdanie pozemkov vo verejnom záujme má v slovenskom právnom poriadku osobitný režim. Dôležitá pri tom je včasnosť a možnosť štátu čo najrýchlejšie nadobudnúť pozemky dôležité pre realizovanie verejných záujmov. V tomto prípade by správnym použitím § 113a ods. 1 písm. b) stavebného zákona nedošlo k ohrozeniu realizácie stavby vo verejnom záujme. Na účely získania stavebného povolenia je totiž potrebné preukázať vzťah k pozemku pod stavbou. Na tieto účely bolo možné použiť napríklad formu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. 50. Súd sa stotožnil s tvrdením žalobcov, že postup žalovaného a prvostupňového správneho orgánu bol v príkrom rozpore s čl. 20 ods. 4 Ústavy SR a § 110 ods. 1 stavebného zákona, pretože tu nebol daný dôvod na postup vyvlastnenia nehnuteľností a cieľ vyvlastnenia bolo možné jednoznačne dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Z žaloby ako aj administratívneho spisu vyplýva, že žalobcovia niekoľkokrát zdôraznili svoju ochotu uzatvoriť kúpnu zmluvu na predaj pozemkov. Žalovaní uviedli , že jeden z ďalších účastníkov, Ing. F. F., v minulosti uzavrel kúpnu zmluvu s Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. na strane kupujúceho, a tak isto ako vo vyššie uvedenom prípade ide o pozemky, ktoré budú využité na stavbu „D 4 Bratislava, Ivanka sever - Rača. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 1,2 násobku náhrady určenej v znaleckom posudku. Žalobcovia majú teda za to, že keby s nimi Národná diaľničná spoločnosť, a.s. uzatvorila kúpnu zmluvu, tak po dohode by mohlo dôjsť k obdobnému predaju pozemkov a suma, ktorá bola určená znaleckými posudkami číslo 12/2015 a číslo 14/2015 by mala byť navýšená koeficientom 1,2 násobok náhrady ceny stanovenej znaleckými posudkami. Túto námietku žalobcov nemožno z dôvodu nesprávneho postupu správneho orgánu tak, ako je odôvodnený v predchádzajúcich bodoch tohto rozsudku, vyhodnotiť len ako námietku o výške náhrady, resp. námietku o cene a ako takú ju podľa § 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z.z. odkázať na všeobecný súd. 51. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že v konaní pred správnymi orgánmi došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu otázky účastníctva žalobcov v správnom konaní a následnému nesprávnemu postupu žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, a preto je žaloba dôvodná. Na základe toho súd rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie vydané v prvom stupni, ako nezákonné podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný, viazaný v tomto rozsudku vysloveným právnym názorom súdu, bude postupovať v naznačenom smere. 52. O nároku na náhradu trov konania žalobcov rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. Ďalším účastníkom súd nárok na náhradu trov konania v zmysle § 169 SSP nepriznal, nakoľko si ich neuplatnili. 53. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). o d ô v o d n e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. V Bratislave, dňa 16.05.2017