KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava23. 1. 2017plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/138/2016 z 23. 1. 2017

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 23. januára 2017, sp. zn. 5S/138/2016, ECLI:SK:KSBA:2017:1016201223.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/138/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201223
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016201223.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova
2, 812 85 Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Dunajská 68, P. O. Box 58,
820 04 Bratislava 24, o preskúmanie zákonnosti Protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o
verejnom obstarávaní č. 13315-7000/2015-OK/5 zo dňa 19.01.2016 a Zápisnice o prerokovaní protokolu
o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 13315-7000/2015-OK/10 zo dňa
09.05.2016, takto

r o z h o d o l :

Správny súd žalobu o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 08.07.2016 sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti Protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č.
13315-7000/2015-OK/5 zo dňa 19.01.2016 (ďalej aj ako „Protokol“) a Zápisnice o prerokovaní protokolu
o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 13315-7000/2015-OK/10 zo dňa
09.05.2016 (ďalej aj ako „Zápisnica“) s návrhom na ich zrušenie a vrátenie veci žalovanému na ďalšie
konanie.

2. Ku skutkovým okolnostiam prípadu žalobca uviedol, že v období od 22. októbra 2015 do 19. januára
2016 vykonal žalovaný u žalobcu po uzavretí zmluvy vrátane všetkých dodatkov, kontrolu dodržiavania
zákona o verejnom obstarávaní pri zadávaní nadlimitnej zákazky postupom súťažného dialógu na
poskytnutie služieb s názvom „Dodávka nového informačného systému Generálnej prokuratúry SR
a súvisiacich služieb a tovarov v rámci projektu Elektronické služby Generálnej prokuratúry SR“,
vyhláseného v Úradnom vestníku Európskej únie S92 zo dňa 15. mája 2012 pod zn. 2012/S 92-152377
a vo Vestníku verejného obstarávania č. 92/2012 zo dňa 15. mája 2012 pod zn. 05428-MDS. Žalovaný
zhrnul svoje kontrolné zistenia a závery v Protokole o výsledku kontroly dodržiavania zákona o
verejnom obstarávaní z 19.01.2016, č. 13315-7000/2015-OK/5. Žalobca reagoval na zistené porušenia
zákona Vyjadrením ku kontrolným zisteniam z 08.02.2016 sp. zn. VIII Spr 268/15/1000-9, ktoré
považoval za jediný prostriedok obrany voči záverečným zisteniam kontroly. Žalovaný vo svojom
vyjadrení č. 13315-7000/2015-OK/7 z 18.04.2016 a v Zápisnici o prerokovaní protokolu o výsledku
kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 13315-7000/2015-OK/10 zo dňa 09.05.2016
neakceptoval námietky žalobcu obsiahnuté v jeho písomnom vyjadrení a zotrval na obsahu a znení
kontrolných zistení. Kontrola dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní bola ukončená prerokovaním
Protokolu dňa 09.05.2016 tak, ako to vyplýva zo Zápisnice.

3. Žalobca mal za to, že Protokol a Zápisnica v zásade nie sú rozhodnutiami vydanými v
administratívnom konaní. Považuje ich ale za správne akty, z ktorých vyplýva, že bola vykonaná kontrola
a aké boli jej zistenia. Z uvedeného dôvodu sa na ne nevzťahuje požiadavka formálnych náležitostí



rozhodnutia podľa Správneho poriadku, resp. podľa osobitného predpisu. Ich náležitosti sú upravené
osobitne v zákone o verejnom obstarávaní. Protokol a Zápisnica sú bez ohľadu na ich formu však
procesné úkony správneho orgánu, ktorých obsah má autoritatívny vzťah k jeho adresátom (žalobcovi)
a správny orgán v danom prípade vystupuje v úlohe vykonávateľa štátnej moci, nie iba v pozícii
oznamovateľa.

4. Nakoľko žalobca realizoval predmetnú zákazku v rámci programu OPIS (Operačný program
informatizácie spoločnosti) a na tento účel mu bol poskytnutý nenávratný finančný príspevok, budú v
nadväznosti na výsledky kontroly Protokol a Zápisnica žalobcom zaslané aj príslušnému riadiacemu
orgánu (Úrad vlády Slovenskej republiky). Riadiaci orgán môže na podklade konštatovaného porušenia
zákona o verejnom obstarávaní žiadať žalobcu o vrátenie neoprávnene vynaložených prostriedkov.
Žalobca uviedol, že výsledky kontroly, v rámci ktorých bolo konštatované porušenie zákona o verejnom
obstarávaní, ktoré mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, sa priamo dotýkajú jeho práv.
Namietal, že Protokol a Zápisnica vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Protokol a
Zápisnicu považoval za opatrenia orgánu verejnej správy podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z.
z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a správnu žalobu za jediný účinný prostriedok ochrany
svojich práv a právom chránených záujmov.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby zo dňa 14.09.2016 navrhol žalobu pre nedostatok
žalobnej legitimácie, resp. z dôvodu jej neprípustnosti odmietnuť, prípadne žalobu ako nedôvodnú v
celom rozsahu zamietnuť. Mal za to, že výsledné materiály z vykonanej kontroly ako aj postup, ktorý
predchádzal ich vydaniu, sú zákonné. Namietal, že v konaní doposiaľ nebolo osvedčené splnenie
procesnej podmienky žalobnej legitimácie žalobcu, keď táto nebola podložená žiadnym konkrétnym
tvrdením žalobcu o ukrátení na jeho právach, ktorému by korešpondovali jeho subjektívne oprávnenia
vychádzajúce z konkrétneho právneho predpisu, ktoré by ovplyvnilo právnu pozíciu žalobcu a zasiahlo
do jeho právnej sféry alebo spôsobilo zmenu jeho právneho postavenia. Podľa názoru žalovaného sa
Protokol nijakým spôsobom nedotkol žalobcových subjektívnych práv (žalobca ich v podanej správnej
žalobe neuviedol), a preto žalobca nie je aktívne legitimovaný.

6. K tvrdeniu žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch na základe
výsledných materiálov z vykonanej kontroly, v ktorých sa konštatuje porušenie zákona o verejnom
obstarávaní, v dôsledku ktorých hrozí žalobcovi korekcia spočívajúca v povinnosti vrátiť nenávratné
finančné príspevky, žalovaný uviedol, že vydaním Protokolu, v ktorom žalovaný konštatoval porušenie
zákona o verejnom obstarávaní, nebol žalobca ukrátený na svojich právach, nakoľko predmetná
korekcia by nebola žalobcovi uložená na základe rozhodnutia žalovaného, ale na základe individuálneho
správneho aktu vydaného na to oprávneným riadiacim orgánom.

7. Žalovaný ďalej namietal, že Protokol a Zápisnica, ktoré žalobca napadol správnou žalobou,
nepodliehajú súdnemu prieskumu, nakoľko nezasiahli do žalobcových práv alebo právom chránených
záujmov. Podľa názoru žalovaného až v prípade udelenia sankcie v podobe finančnej korekcie by bolo
možné konštatovať priamy zásah do práv alebo právom chránených záujmov žalobcu. Výlučne takýto
individuálny správny akt vydaný riadiacim orgánom by bolo možné preskúmať správnou žalobou.

8. Žalovaný ďalej poukázal na to, že nie je podstatné, či výsledné materiály z vykonanej kontroly, ako
jeden z výsledkov dohľadových kompetencií žalovaného nad postupmi vo verejnom obstarávaní, spĺňajú
formálne náležitosti rozhodnutia v oblasti verejnej správy, t. j. či obsahujú výrok, odôvodnenie a poučenie
o možnosti jeho súdneho prieskumu, ale to, či sa nimi zakladajú, menia alebo rušia subjektívne práva
a povinnosti subjektov, ktorých sa dotýkajú.

9. Podľa názoru žalovaného kontrolu postupu zadávania zákazky po uzavretí zmluvy nemožno
považovať za rozhodovací proces vo verejnej správe a výsledné materiály z vykonanej kontroly za
rozhodnutia vydané v takomto konaní, keďže kontrolou sa len zisťuje súlad postupu kontrolovaného
s ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní. Protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona o
verejnom obstarávaní nie je svojou povahou rozhodnutím, nakoľko sa ním neukladajú práva a povinnosti,
ale je iba podkladom pre prípadné uloženie sankcie za spáchanie správneho deliktu na úseku verejného
obstarávania podľa § 149 zákona o verejnom obstarávaní. Obsahom Protokolu sú len kontrolné zistenia
a oprávnenie žalobcu vyjadriť sa ku kontrolným zisteniam, pričom ale výsledkom tohto vyjadrenia by opäť



nebolo založenie subjektívnych práv, ale len korekcia Protokolu jeho dodatkom a vypustenie niektorého
kontrolného zistenia v prípade akceptovania argumentácie žalobcu žalovaným.

10. Žalovaný dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/26/2012 zo dňa 29.11.2012,
v zmysle ktorého „Najvyšší súd považuje za potrebné zdôrazniť, že zatiaľ čo protokol a zápisnica
o prerokovaní protokolu ako také nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože
osebe nepredstavujú zásah do práv a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu...“.
Podporne tiež poukázal na rozhodovaciu činnosť tunajšieho súdu (uznesenie č. k. 5S/204/2013-127
zo dňa 17.03.2015, uznesenie č. k. 5S/201/2014-50, 5S/284/2014 zo dňa 13.10.2015, uznesenie č. k.
5S/47/2015-91 zo dňa 01.12.2015, uznesenie sp. zn. 2S/13/2016 zo dňa 24.08.2016) a tiež na obdobnú
aplikačnú prax posudzovania preskúmateľnosti protokolov z kontroly v Českej republike (napr. rozsudok
Městského soudu v Prahe sp. zn. 5A 134/2010 zo dňa 26.08.2014). Keďže podľa názoru žalovaného
výsledné materiály z vykonanej kontroly nepodliehajú súdnemu prieskumu v rámci správneho súdnictva,
nakoľko nie sú rozhodnutím ani opatrením správneho orgánu v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) a c)
SSP, žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu v zmysle § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol pre jej
neprípustnosť.

11. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že v čase od 22.10.2015
do 19.01.2016 vykonal žalovaný u žalobcu kontrolu postupu zadávania zákazky po podpise zmluvy -
nadlimitná zákazka postupom súťažného dialógu na poskytnutie služieb po uzavretí zmluvy vrátane
všetkých dodatkov s názvom predmetu zákazky „Dodávka nového informačného systému Generálnej
prokuratúry SR a súvisiacich služieb a tovarov v rámci projektu Elektronické služby Generálnej
prokuratúry SR“, ktorej Oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania bolo zverejnené v Úradnom
vestníku Európskej únie č. S 92/2012 zo dňa 15.05.2012 pod zn. 152377 a vo Vestníku verejného
obstarávania č. 92/2012 zo dňa 15.05.2012 pod zn. 05428-MDS. Kontrola bola vykonaná podľa § 109,
§ 112, § 137 ods. 2 písm. c), § 146 ods. 6 a 7 v nadväznosti na § 155q ods. 3 zákona o verejnom
obstarávaní. Priebeh a výsledky kontroly boli zachytené v Protokole o výsledku kontroly dodržiavania
zákona o verejnom obstarávaní č. 13315-7000/2015-OK/5 zo dňa 19.01.2016.
12. V záveroch Protokolu sa konštatuje, že kontrolovaný konal v rozpore s § 32 ods. 6 a § 9
ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, konkrétne princípom nediskriminácie, keď v rámci minimálnej
požadovanej úrovne štandardov podmienky účasti týkajúcej sa technickej alebo odbornej spôsobilosti
podľa § 28 ods. 1 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní stanovil požiadavku, aby záujemci
preukázali, že majú k dispozícii experta so skúsenosťami v oblasti dizajnu informačných systémov a
návrhu architektúry riešenia informačných systémov zabezpečujúcich výlučne elektronizáciu služieb
verejnej správy. Identifikované porušenie zákona o verejnom obstarávaní mohlo mať vplyv na výsledok
verejného obstarávania, nakoľko zverejnenie citovaných požiadaviek kontrolovaného v oznámení
o vyhlásení verejného obstarávania mohlo odradiť potencionálnych záujemcov od účasti v tomto
postupe zadávania zákazky už v jej prvotnej fáze. Kontrolovaný konal aj v rozpore s taxatívnym
znením § 28 ods. 1 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní, keď požadoval v rámci stanovenej
podmienky účasti na preukázanie technickej alebo odbornej spôsobilosti, predložiť zoznam poskytnutých
služieb osôb zodpovedných za poskytnutie služby (kľúčových expertov), ktorý má o. i. obsahovať
aj potvrdenie príslušného odberateľa/objednávateľa, resp. zamestnávateľa, o pravdivosti uvádzaných
údajov. Identifikované porušenie zákona o verejnom obstarávaní mohlo mať v danom prípade vplyv
na výsledok verejného obstarávania, nakoľko stanovením požiadaviek na preukázanie odbornej
spôsobilosti týkajúcej sa odbornej alebo technickej spôsobilosti nad rámec taxatívneho znenia § 28
ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, t. j. zvyšovaním požiadaviek na uchádzačov nad rámec zákona,
mohlo odradiť potencionálnych záujemcov od účasti v danom verejnom obstarávaní. Kontrolovaný ďalej
konal v rozpore s princípom transparentnosti podľa § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní ako aj v
rozpore s ustanovením § 23 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní tým, že zverejnil v rámci oznámenia
o oprave uverejnenej vo Vestníku verejného obstarávania iné informácie ako v rámci oznámenia o
oprave uverejnenom v Úradnom vestníku EÚ a zároveň v rámci oznámenia o oprave zverejnenom
vo Vestníku verejného obstarávania úplne absentuje informácia, ktorej podmienky účasti technickej
alebo odbornej spôsobilosti, resp. ktorého kľúčového experta, sa daná zmena týka. Identifikované
porušenie zákona o verejnom obstarávaní mohlo mať v danom prípade vplyv na výsledok verejného
obstarávania, nakoľko mohlo odradiť od účasti tých potencionálnych záujemcov, ktorí sa o svojej účasti v
danom súťažnom dialógu rozhodovali na základe informácií uvedených v oznámení v znení oznámenia
o oprave uverejnenom vo Vestníku verejného obstarávania. Títo záujemcovia tak neboli informovaní
o odstránení diskriminačne stanovenej minimálnej požadovanej úrovne štandardov podmienky účasti



podľa § 28 ods. 1 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní v súvislosti s kľúčovým expertom č. 2 -
Analytikom. Kontrolovaný porušil aj § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, keď stanovil pravidlo,
že na predloženie konečnej ponuky budú vyzvaní len tí záujemcovia, ktorí predložia návrh riešenia,
ktorého súčasťou bude štruktúrovaný prehľad naplnenia požiadaviek vo forme, ktorá bude súčasťou
informatívneho dokumentu a riešenia budú minimálne na 70 % zhodné s výsledným riešením danej
etapy, t. j. s časťou opisu predmetu zákazky/opisom predmetu zákazky, resp. s výsledným opisom
predmetu zákazky, to znamená, že sa budú minimálne na 70 % aktívne podieľať na vytvorení riešenia/
časti opisu predmetu zákazky, resp. opisu predmetu zákazky, pričom dané porušenie zákona mohlo
mať vplyv na výsledok predmetného verejného obstarávania, nakoľko, ak by kontrolovaný postupoval
v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní a vyzval uchádzača Gratex International na predloženie
konečnej ponuky, nie je možné vylúčiť, že by sa daný uchádzač stal úspešným uchádzačom. Žalovaný
tiež v Protokole konštatoval ďalšie tri postupy kontrolovaného v rozpore so zákonom o verejnom
obstarávaní, ktoré však podľa žalovaného nemali vplyv na výsledok verejného obstarávania.

13. Žalobca zaujal k protokolu dňa 08.02.2016 písomné stanovisko, v ktorom uviedol svoje námietky proti
záverom žalovaného. K námietkam žalobcu vypracoval žalovaný dňa 23.05.2013 písomné vyjadrenie,
v ktorom zotrval na kontrolných zisteniach a záveroch uvedených v Protokole. Dňa 09.05.2016 došlo k
prerokovaniu Protokolu za účasti zástupcov žalobcu i žalovaného, z ktorého bola spísaná Zápisnica.

14. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci, primárne riešil
otázku prípustnosti súdneho preskúmania žalobou napadnutého Protokolu a Zápisnice.

15. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

17. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy
správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako
rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje
alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby,
alebo sa jej priamo dotýka.

18. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, opatrením orgánu verejnej správy je správny akt vydaný orgánom
verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

19. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a
opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za
následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

21. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky").

22. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

23. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia
orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s



negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo
opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti
fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z
prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie
formálne označené, ani to, či pri jeho vydaní procesne postupoval správny orgán podľa zákona č.
71/1967 Z. z. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) alebo podľa iného právneho predpisu.
Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy
je správny súd povinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka
základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky alebo
príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž
vylúčenie súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu nemožno uplatniť. O takýto prípad však
v prejednávanej veci nejde.

24. Žalovaný v prejednávanej veci vykonal v rámci dohľadu nad procesom verejného obstarávania u
žalobcu kontrolu postupu zadávania predmetnej zákazky po uzavretí zmluvy v súlade s § 146 ods.
6 zákona o verejnom obstarávaní a nakoľko kontrolou zistil porušenia zákona, o výsledku kontroly
spracoval Protokol, ku ktorému umožnil žalobcovi sa písomne vyjadriť a ktorý so zástupcami žalobcu
aj ústne prerokoval.

25. Správny súd konštatuje, že zo žaloby nevyplýva, na akých konkrétnych subjektívnych právach
bol žalobca opatreniami, resp. postupom žalovaného ukrátený. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že
výsledky kontroly, v rámci ktorých bolo konštatované porušenie zákona o verejnom obstarávaní, ktoré
mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, sa priamo dotýkajú jeho práv. V Protokole zo dňa
19.01.2016 však nebola žalobcovi uložená žiadna povinnosť, jeho obsahom sú len kontrolné zistenia,
ktoré viedli žalovaného k záveru o porušení zákona v postupe verejného obstarávateľa a oprávnenie
žalobcu vyjadriť sa ku kontrolným zisteniam, pričom pre žalobcu z neho bezprostredne nevyplývajú
žiadne konkrétne práva a povinnosti.

26. Podľa názoru krajského súdu Protokol ani Zápisnica o jeho prerokovaní nie sú rozhodnutiami ani
opatreniami orgánu verejnej správy v administratívnom konaní, ktoré by zakladali, menili, rušili alebo
deklarovali práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu alebo sa ich priamo dotýkali. Ide
o opatrenia predbežnej povahy, ktoré samy osobe nemôžu mať za následok ujmu na subjektívnych
právach žalobcu, pretože slúžia len ako prípadný podklad pre ďalší postup jednak žalovaného, ktorý
na základe zistených porušení zákona mohol voči žalobcovi začať správne konanie o uloženie pokuty
podľa § 149 zákona o verejnom obstarávaní alebo pre riadiaci orgán, ktorý je oprávnený rozhodnúť
o uložení povinnosti vrátiť poskytnutý príspevok alebo jeho časť. Uloženie pokuty, resp. povinnosti
vrátiť verejné finančné prostriedky by nepochybne boli zásahom do právneho postavenia žalobcu, do
jeho práv a právom chránených záujmov, či povinností. K takémuto zásahu však nemôže dôjsť už
vydaním samotného Protokolu o výsledkoch kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní a
ani Zápisnicou o jeho prerokovaní, ktoré nemajú povahu rozhodnutí alebo opatrení týkajúcich sa práv,
právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu, ktoré by nepriaznivo zasahovali jeho právnej
sféry. Preto sú zo súdneho preskúmania v správnom súdnictve vylúčené. Ak by došlo na základe
Protokolu k vydaniu rozhodnutia žalovaného o uložení pokuty pre zistené porušenie zákona o verejnom
obstarávaní, prípadne k rozhodnutiu orgánov správy finančnej kontroly o povinnosti vrátiť finančné
prostriedky poskytnuté na účely financovania zákazky, takéto rozhodnutia sa môžu nepriaznivo prejaviť
v právnej sfére žalobcu a možno ich na základe žaloby podrobiť súdnemu preskúmaniu v správnom
súdnictve.

27. Podľa Správneho súdneho poriadku je neprípustnosť súdneho preskúmania žalobou napadnutých
opatrení správneho orgánu dôvodom pre odmietnutie žaloby. Keďže správny súd dospel k záveru, že
napadnuté správne akty žalovaného zákon zo súdneho preskúmania vylučuje, postupoval podľa § 98
ods. 1 písm. g) SSP a rozhodol vo veci tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. S
ohľadom na uvedený záver sa súd nezaoberal námietkami žalobcu o nezákonnosti kontrolných zistení
uvedených v Protokole, pretože tieto je možné preskúmať až v prípadných neskorších štádiách procesu
vyvodzovania dôsledkov zo zistených porušení zákona v postupe verejného obstarávateľa, ak boli, resp.
budú na základe Protokolu vydané rozhodnutia s priamym dopadom na právne postavenie žalobcu.



28. Je potrebné dodať, že súdna prax v minulosti pripustila i súdne preskúmanie protokolu Úradu pre
verejné obstarávanie o kontrole dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní (rozsudok Najvyššieho
súdu SR vo veci sp. zn. 5Sžf/26/2012), avšak za situácie, keď úrad uložil kontrolovanému v záveroch
protokolu povinnosť uviesť zistené nedostatky do súladu so zákonom (priamo zasiahol do právnej
sféry kontrolovaného) a kontrolovaný nemal k dispozícii žiaden iný prostriedok ochrany svojich práv
v rámci správneho súdnictva, pretože úrad nevyvodil voči kontrolovanému deliktuálnu zodpovednosť
za zistené porušenia zákona a poskytovateľ finančného príspevku bez ďalšieho odmietol akceptovať
výsledky verejného obstarávania a bez rozhodnutia podľa zákona č. 528/2008 Z. z. odstúpil od zmluvy
o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. O takýto prípad v danej veci ale nejde.

29. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.

30. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Krajský súd v Bratislave.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1016201223)

  1. 23. 1. 2017Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/138/2016 z 23. 1. 2017
  2. 23. 1. 2017Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/138/2016 z 23. 1. 2017 (toto rozhodnutie)