KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava23. 5. 2017plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/154/2016 z 23. 5. 2017

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 23. mája 2017, sp. zn. 2S/154/2016, ECLI:SK:KSBA:2017:1016201246.3

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/154/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201246
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016201246.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov
senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: ZONER
s.r.o.; IČO 35 770 929, Jaskový rad 5, 831 01 Bratislava, právne zastúpený: Advokátska kancelária MB,
s.r.o., IČO: 50 392 280, Záhradnícka 36, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej
republiky, Štefanovičova 5, 811 04 Bratislava, o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
MF/010744/2016-241 zo dňa 18.04.2016, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. MF/010744/2016-241 zo dňa 18.04.2016 žalovaný zmenil
rozhodnutie vydané ním v prvom stupni pod č. MF/022598/2015-243 zo dňa 30.12.2015, ktorým bola
žalobcovi ako dozorovanému subjektu za porušenie § 35 ods. 2 Zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných
hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon
č.171/2005 Z. z.“) pokuta vo výške 30 000 eur v súlade s § 54 ods. 1 písm. e/ zákona č. 171/2005 Z. z.
za propagovanie hazardných hier, na ktorých propagovanie nebola udelená alebo vydaná licencia podľa
zákona č.171/2005 Z. z. a ktoré sú prevádzkované za podmienok ustanovených týmto zákonom tak, že
uložil žalobcovi pokutu vo výške 20 000 eur.

2. Žalobca považoval rozhodnutia žalovaného vydané v oboch stupňoch za nezákonné a žiada
ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca namietal, že nie je reálnym
vykonávateľom práv spojených s držbou doménových mien, najmä nemá žiaden faktický, technický,
osobný a ani morálny dosah na obsah webových stránok, ktoré boli napojené na doménové mená
lottoland.sk a onlinecasinoadvice.sk. Žalobca nemá žiadne väzby na objednávateľov v registrácií
predmetných doménových mien a ani im neposkytuje žiadne ďalšie služby či DNS Servery. Uvedenú
skutočnosť potvrdil i žalovaný, keď vo svojom rozhodnutí uviedol, že dozorovaný subjekt webové sídla
neprevádzkuje, neposkytuje k nim žiadne iné služby ani webhosting alebo DNS servery a nemá na ich
obsah žiaden dosah.

3. Žalobca len vykonal registráciu doménových mien a je resp. bol evidovaný ako ich držiteľ. Naviac
registráciu doménových mien je možné vykonať len zo súhlasom spoločnosti SK-NIC, a.s., ako najvyššej
inštancie v oblasti doménových mien na území Slovenskej republiky.

4. Žalobca zdôraznil, že nie je možné stotožňovať význam názvu domény s obsahom webovej
stránky, ktorá je s doménou spojená ani s činnosťou prevádzkovateľa webovej stránky. Registrácia



doménového mena je predpokladom poskytovania služby a nie jeho obsahom. Význam doménového
mena nie je odrazom obsahu webovej stránky, na ktorú je napojená. Registrované doménové mená
aj obsah webových stránok môže prevádzkovateľ obsahu kedykoľvek a ľubovoľne meniť. V zmysle
Zákona o elektronickom obchode sa doménou rozumie symbolická adresa v elektronickej komunikácii.
Registráciou domény a s tým spojené postavenie držiteľa domény je možné prirovnať k prideleniu
telefónneho čísla. Tak ako telefónne číslo, tak aj doména je len rad znakov, ktorý je pridelený žiadateľovi a
slúži na spojenie komunikácie. Jedná sa len o cestu, kľúč ako zabezpečiť spojenie koncových užívateľov,
rozdiel je len vo forme, akou sa spojenie uskutočňuje. Zatiaľ čo pri telefónnych číslach je ich vlastníkom
operátor, tak pri doménach je to registrátor. Avšak tak, ako operátor pri používaní telefónnych čísel
nezodpovedá za obsah rozhovorov, ani registrátor domény nemôže a nie je zodpovedný za obsah
webových sídiel, ak nemá na ne reálny dosah. Zodpovedný je výlučne ten, kto fakticky využíva telefónne
číslo, resp. webové sídla.

5. Registrácia doménového mena automaticky neznamená, že doménové meno bude prostredníctvom
IP adresy nasmerované na príslušnú webovú stránku. Platne zaregistrované domény môžu byť nečinné
po akúkoľvek dlhú dobu bez toho, aby po ich zadaní boli užívatelia internetu presmerovaní na príslušnú
webovú stránku. V čase registrácie domény registrátor nevie, či po zaregistrovaní bude doména
využívaná, a teda napojená na webovú stránku, a čo bude takto napojená webová stránka obsahovať. V
čase registrácie domén lottoland.sk a onlinecasinoadvice.sk žalobca nemal legálnu ani reálnu možnosť
či povinnosť zistiť, kto je objednávateľom registrácií, overiť si jeho dôveryhodnosť a či činnosti súvisiace
s registrovanými doménovými menami budú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

6. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že hoci nemá žiaden dosah na obsah webových sídiel,
zodpovedá zaň v plnom rozsahu. Inak povedané podľa žalovaného žalobca zodpovedá za obsah
webových sídiel, ktoré vytvoril niekto iný, t.j. zodpovedá za iného. Takéto tvrdenie nemá odporu v zákone,
pričom ani nekorešponduje s teóriou objektívnej zodpovednosti právnických osôb, pretože zodpovedať
je možné len za vlastné konanie alebo opomenutie, nie za konanie alebo opomenutie iného. Byť
registrovaný ako držiteľ doménového mena je statusom a nie činnosťou, ktorá by viedla k uvádzaniu a
tým k informovaniu o prevádzkovateľovi webovej stránky napojenej na doménové meno alebo jej obsah.
Vzhľadom na fakt, že doménové meno je len symbolickou adresou a nie je možné stotožňovať význam
názvu domény s obsahom webovej stránky, ktorá je s doménou spojená a s činnosťou prevádzkovateľa
webovej stránky, ani postavením držiteľa doménových mien, nedochádza k naplneniu protiprávneho
konania podľa § 35 ods. 2 zákona č. 171/2005 Z. z..

7. Žalobca ďalej uviedol, že ako registrátor domén nezodpovedá za konanie toho, kto doménové meno
zneužije na porušenie práva. Taktiež poukázal na diskriminačný charakter rozhodnutia žalovaného,
pretože pri tvrdení o protiprávnosti konania, tohto sa mali dopustiť viaceré subjekty, avšak žalobcovi nie
je známe, že by akýkoľvek iný subjekt bol rovnako postihovaný ako on.

8. Žalobca namietal, že je posudzovaný za činnosť registrátora doménových mien, ktorá nijako nesúvisí s
hazardnými hrami. Poukázal na ustanovenie § 1 ods. 2 písm. b/ Zákona o elektronickom obchode, podľa
ktorého sa tento zákon nevzťahuje na služby informačnej spoločnosti, ktorých predmetom sú lotérie a
iné podobné hry okrem spotrebiteľských hier a súťaží zameraných na podporu predaja tovaru alebo
poskytovania služieb. Skutočnosť, že žalobca je sankcionovaný za činnosť registrátora doménových
mien podľa zákona č. 171/2005 Z. z. potvrdzuje absurdnosť situácie. Žalobca nie je oprávnený (a
teda ani povinný) monitorovať obsah dát a informácií, uložených tretími osobami na zariadeniach
sieti internet. Uvedené podľa žalobcu vyplýva z § 6 ods. 1 Zákona o elektronickom obchode, podľa
ktorého poskytovateľ služieb nezodpovedá za prenášané informácie, ak služby informačnej spoločnosti
pozostávajú výlučne z prenosu informácií v elektronickej komunikačnej sieti alebo z poskytnutia
prístupu do elektronickej komunikačnej siete. Žalobca ako súkromno-právny subjekt nemá oprávnenie,
právomoc či kompetencie posudzovať a rozhodovať o tom, že registráciou doménového mena a najmä
prevádzkovaním webových stránok, dochádza k protiprávnemu konaniu a robiť opatrenia na odstránenie
nežiaduceho stavu. Žalobca nie je držiteľom, užívateľom ani prevádzkovateľom webových sídiel ani
webových stránok, umiestnených na predmetných doménach a ako vyplýva z ustanovení Zákona o
elektronickom obchode nezodpovedá a ani nemôže zodpovedať za obsah webových sídiel a web stránok
čiže umiestnení na týchto doménach.



9. Žalobca tiež namietal nedostatočne zistený skutkový stav a nepreskúmateľnosť. rozhodnutia, pretože
tvrdenie žalovaného, že na webových stránkach, na ktoré bol v čase kontroly užívateľ po zadaní
doménového mena www.lottoland.sk <http://www.lottoland.sk> alebo www. onlinecasinoadvice.sk
presmerovaný, sú propagované také hazardné hry, na ktorých prevádzkovanie nebola udelená alebo
vydaná licencia podľa zákona č. 717/2005 Z. z. alebo nie je prevádzkovaná za podmienok ustanovených
týmto zákonom. Podľa žalobcu však správny orgán žiadnym spôsobom nepreukázal takéto tvrdenie a
zároveň žiadnym spôsobom neskúmal, či tieto subjekty sú naozaj oprávnené prevádzkovať hazardné
hry na území SR, či už z dôsledku legislatívy EÚ alebo iných medzinárodných zmlúv, ktorým je Slovenská
republika viazaná a ktoré sú nadriadené národnej legislatíve, teda aj zákonu č. 171/2005 Z. z.

10. Žalobca zároveň poukázal na skutočnosť, že uložením pokuty žalobcovi sa neukončí nelegálna
propagácia hazardných hier a nedosiahne sa tým cieľ sledovaný právnou normou. Uložením pokuty
žalobcovi nemožno dosiahnuť účel a zmysel sledovaný právnou normou, ale naopak, je v rozpore s
ustálenými dobrými mravmi. Účinnú nápravu je nutné zabezpečiť iným spôsobom ako sankcionovaním
žalobcu, pričom je potrebné zasiahnuť priamo voči subjektom, ktorí sú objednávateľmi registrácii
predmetných doménových mien a prevádzkovateľmi webových stránok.

II.
Vyjadrenie žalovaného

11. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 16.08.2016, zotrval na
svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Podľa jeho
názoru žalobca zodpovedá za obsah na webových sídlach www.lottoland.sk <http://www.lottoland.sk>
a www.onlinecasinoadvice.sk <http://www.onlinecasinoadvice.sk> a za porušenie § 35 ods. 2 zákona č.
171/2005 Z.z.. V pravidlách, ktoré sú nastavené spoločnosťou SK-NIC je podmienkou, že domény „.sk“
môžu byť len vo vlastníctve subjektov s trvalým pobytom alebo sídlom na území SR. Keďže žalobca
je vlastníkom vyššie uvedených domén, jeho povinnosťou je dozerať na ich obsah, aby nedošlo k jeho
nelegálnemu zneužitiu, z čoho vzniká povinnosť dodržiavať aj ustanovenia zákona č. 171/2005 Z.z.. Vo
všeobecných obchodných podmienkach žalobcu v bode 6.4 je uvedené, že užívateľ je povinný zaistiť
aby na ním užívanej doméne neboli uverejňované informácie, ktoré sú pohoršujúce, v rozpore s dobrými
mravmi alebo s všeobecne záväznými predpismi ktoréhokoľvek štátu prípadne ktorých zverejnením by
mohla byť spôsobená ujma tretej osobe. V prípade keď bude majiteľovi uložená akákoľvek sankcia z
dôvodu porušenia povinnosti užívateľa, zaväzuje sa užívateľ túto sankciu vrátane všetkých súvisiacich
nákladov ihneď po jej uložení majiteľovi v plnom rozsahu uhradiť. Na základe uvedeného nie je ohrozené
celkové fungovanie registrácie doménových mien, nakoľko subjekty poskytujúce služby registrácie
domén najvyššej úrovne pre Slovenskú republiku v súlade s oficiálnymi pravidlami majú možnosť sa
chrániť práve zaviazaním svojich klientov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca napĺňal objektívnu stránku
skutkovej podstaty správneho deliktu tým, že opomenul konanie a nezabránil, resp. umožnil tak tzv.
proxydržiteľom protiprávne konať, čím napĺňal všetky znaky propagácie hazardných hier podľa § 2 písm.
r/ zákona č. 171/2005 Z.z.

12. K námietke žalobcu ohľadom § 2 písm. d/ Zákona o elektronickom obchode žalovaný uviedol, že
nie je možné na zákon č. 171/2005 aplikovať Zákon o elektronickom obchode, nakoľko tento sa v
zmysle § 2 písm. b/ nevzťahuje na služby informačnej spoločnosti, ktorých predmetom sú lotérie a iné
podobné hry. V uvedenom ustanovení Zákona o elektronickom obchode ide o definície pojmov na účely
Zákona o elektronickom obchode. Nejde o význam domény ako symbolickej adresy, ale o to, na ktoré
webové stránky v danom čase smeruje. Ak je obsah týchto stránok v rozpore so všeobecne - záväznými
právnymi predpismi, tak doména s tým priamo súvisí, pretože používateľa internetu na tento obsah
priamo nasmeruje.

13. Ohľadom tvrdenia žalobcu k objektívnej zodpovednosti žalovaný uviedol, že dozorovaný subjekt bol
takzvaným proxydržiteľom webových stránok, pričom však zákon ani pravidlá nastavených spoločností
SK - NIC nepoznajú tento pojem a nezaoberajú sa ním. Podľa uvedených pravidiel bol žalobca



výlučným vlastníkom webových sídiel vyššie uvedených a keď aj zaregistroval predmetné webové
sídla pre niekoho iného, mal postupovať tak, aby obsah nebol zneužitý na protiprávne konanie a
tým porušený zákon. Žalovaný správny orgán neriešil žalobcu ako registrátora, ale ako vlastníka
(držiteľa) predmetných domén. Zároveň nekontroloval dodržiavanie zákona o elektronickom obchode
a skutočnosť, či žalobca zaregistroval webové sídla pre niekoho iného, ale kontroloval dodržiavanie
zákona č. 171/2005 Z. z., ktorý bol práve opomenutím konania zo strany žalobcu porušený.

14. K námietke žalobcu, že samotná registrácia doménových mien nie je propagáciou hazardnej hry
žalovaný uviedol, že s takýmto tvrdením nemožno súhlasiť. K príčinnej súvislosti medzi protiprávnym
konaním a škodlivým následkom žalovaný konštatoval, že príčina, ktorá vyvolala následok, bola
práve propagácia hazardných hier na vyššie uvedených webových sídlach. Žalobca umožnil smerovať
užívateľov na takéto webové sídla a tým sa zúčastniť na hazardných hrách, čím došlo k propagácii
hazardných hier. Priamosťou spojenia príčiny na následok je práve porušenie § 35 ods. 2 zákona
č. 171/2005 Z. z., nakoľko žalobca ako registrátor a vlastník webových sídiel mal dohliadnuť na to,
aby predmetné webové sídla neboli zneužité na nelegálnu činnosť, a preto je žalobca ako registrátor
uvedených webových sídiel zodpovedný za spôsobený následok.

15. Žalovaný dodal, že pri udelení pokuty sa vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu,
pričom na základe predložených listinných dôkazov bolo zistené porušenie zákona č. 171/2005 Z. z. a
správne orgány sa podrobne zaoberali všetkými dôkazmi vykonanými v rámci konania. Sankcia bola
uložená podľa § 56 ods. 3 zákona č. 171/2005 Z.z., pričom uložením pokuty chcel správny orgán zabrániť
ďalšiemu výkonu činnosti v rozpore so zákonom. Žalovaný dodal, že ako orgán dozoru zasahuje do práv
dozorovaných subjektov v zmysle oprávnení, ktoré mu priznáva zákon č. 171/2005 Z. z., a preto tvrdenie
žalobcu o šikanóznom výkone práva nepovažoval za právne relevantné.

III.
Konanie na správnom orgáne

16. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné
tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Správne orgány v administratívnom konaní
vydali v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom ich odôvodnenia sú obdobné ako
vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi
sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku.

IV.
Právne posúdenie veci

17. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a
dospel k záveru, že tak rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a aj postup správnych
orgánov je v súlade so zákonom a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

18. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

21. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP
je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom



predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi
ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená
zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V
rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v
žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť
postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu
podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom
predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu
konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto
konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

22. Podľa § 1 ods. 1 písm. a/ zákona č. 171/2005 Z.z. tento zákon upravuje podmienky prevádzkovania
hazardných hier a podmienky propagovania hazardných hier,

23. Podľa § 1 ods. 1 písm. f/ zákona č. 171/2005 Z.z. tento zákon upravuje štátny dozor nad
prevádzkovaním hazardných hier, propagovaním hazardných hier a nad súvisiacimi činnosťami v
rozsahu vymedzenom týmto zákonom.

24. Podľa § 2 písm. r/ zákona č. 171/2005 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie propagovaním
hazardnej hry akákoľvek forma informovania alebo podnecovania k účasti na hazardnej hre dostupnej
na území Slovenskej republiky, vrátane hazardnej hry prevádzkovanej prostredníctvom internetu, ktorej
sa môže hráč zúčastniť z územia Slovenskej republiky najmä zaplatením vkladu alebo uskutočnením
stávky, alebo akákoľvek forma informovania o prevádzkovateľovi hazardnej hry, o fyzickej osobe alebo o
právnickej osobe, ktorá bez licencie podľa tohto zákona prevádzkuje hazardnú hru v akejkoľvek podobe
s cieľom uplatniť túto hazardnú hru na trhu; propagovaním hazardnej hry nie je

1. označenie sídla právnickej osoby, trvalého pobytu fyzickej osoby, označenie prevádzkarne alebo
organizačnej zložky právnickej osoby alebo fyzickej osoby obchodným menom, ako aj označenie budov,
pozemkov a iných nehnuteľných vecí alebo hnuteľných vecí vo vlastníctve alebo v nájme tejto osoby,
ak je táto osoba prevádzkovateľom hazardnej hry alebo bez licencie podľa tohto zákona prevádzkuje
hazardnú hru,

2. označenie listov a obálok obchodným menom alebo ochrannou známkou prevádzkovateľa hazardnej
hry, fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá bez licencie podľa tohto zákona prevádzkuje hazardnú
hru,

3. označenie produktov alebo ich obalov údajmi, ktoré sa musia na nich uvádzať podľa osobitného
predpisu,

4. zverejnenie výročnej správy o hospodárení, účtovnej závierky, auditu podniku alebo iných informácií
o podniku, ak povinnosť ich zverejnenia vyplýva prevádzkovateľovi hazardnej hry, fyzickej osobe alebo
právnickej osobe, ktorá bez licencie podľa tohto zákona prevádzkuje hazardnú hru, z osobitného
predpisu,

25. Podľa § 35 ods. 2 zákona č. 171/2005 Z. z. propagovanie hazardnej hry je dovolené, len ak na
jej prevádzkovanie bola udelená alebo vydaná licencia podľa tohto zákona a je prevádzkovaná za
podmienok ustanovených týmto zákonom.

26. Podľa § 56 ods. 3 zákona č. 171/2005 Z. z. orgány dozoru uložia dozorovanému subjektu podľa §
12 písm. e) a f) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/171/20150101.html> pokutu od
20 000 eur do 500 000 eur, ak propaguje hazardné hry v rozpore s týmto zákonom.

27. Účelom deliktuálneho konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu deliktu
(priestupku, či iného správneho deliktu), kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť.
Orgány prejednávajúce správne delikty sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak,
aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku
sa v deliktuálnom konaní vykladajú v prospech obvineného. Objasniť správny delikt znamená okrem



iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty správneho
deliktu, medzi ktoré patrí aj jeho subjektívna stránka. Definičným znakom správneho deliktu je zavinenie,
pričom pri správnom delikte prejednávanom v tomto konaní na naplnenie subjektívnej stránky postačuje
zavinenie z nedbanlivosti.

28. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania správneho deliktu a dokazovania vykonaného
správnym orgánom, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech
obvineného a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť,
či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za správny delikt.

29. Pre preukázanie spáchania správneho deliktu nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo
skupinou dôkazov, či vo forme výpovede alebo listiny, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne
preukazujú vinu. Z pripojeného administratívneho spisu, z dôkazov, ktoré, boli podkladom pre
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu i žalovaného, jednoznačne vyplynulo, že opis skutku
vyplynuvší z vykonaných dôkazov je totožný so skutkom, ako bol popísaný v napadnutých rozhodnutiach
a súd nemá žiadny relevantný dôvod spochybňovať skutkové ani právne závery správnych orgánov.

30. Z dikcie ustanovenia § 35 ods. 2 zákona č. 171/2005 Z.z. vyplýva, že dovolené je propagovanie len
takej hazardnej hry, na ktorej prevádzkovanie bola udelená alebo vydaná licencia podľa tohto zákona a
je prevádzkovaná za podmienok ustanovených týmto zákonom.

31. Propagovaním hazardnej hry je akákoľvek forma informovania alebo podnecovania k účasti
na hazardnej hre dostupnej na území Slovenskej republiky, vrátane hazardnej hry prevádzkovanej
prostredníctvom internetu, ktorej sa môže hráč zúčastniť z územia Slovenskej republiky, alebo akákoľvek
forma informovania o prevádzkovateľovi hazardnej hry, o fyzickej osobe alebo o právnickej osobe, ktorá
bez licencie podľa tohto zákona prevádzkuje hazardnú hru v akejkoľvek podobe s cieľom uplatniť túto
hazardnú hru na trhu.

32. Žalovaný vychádzal v prvom rade z premisy, že domény „.sk“ môžu byť len vo vlastníctve subjektov
s trvalým pobytom alebo sídlom na území SR. Žalobca bol v čase rozhodnom pre konanie správnych
orgánov výlučným vlastníkom doménových mien www.lottoland.sk <http://www.lottoland.sk> alebo www.
onlinecasinoadvice.sk, hoci ich registroval pre tretiu osobu. Súd prisvedčil žalovanému, že žalobca ako
vlastník domén bol zároveň zodpovedný v súlade so zákonom i s pravidlami určenými SK-NIC, a.s. za
to, že na doménach v jeho vlastníctve nebudú uverejňované informácie, ktoré sú pohoršujúce, v rozpore
s dobrými mravmi alebo s všeobecne záväznými predpismi, prípadne ktorých zverejnením by mohla byť
spôsobená ujma tretej osobe. Povinnosťou žalobcu bolo teda i dozerať, aby nedošlo k nelegálnemu
zneužitiu predmetných domén, z čoho vzniká povinnosť dodržiavať aj ustanovenia zákona č. 171/2005
Z.z.. Súd dodáva, že za správne považoval posúdenie veci zo strany správneho orgánu, keď žalobcu
správny orgán riešil ako vlastníka (držiteľa) predmetných domén, nie ako registrátora.

33. Súd nevylučuje zodpovednosť i ďalších osôb, že propagovali hazardné hry na predmetných
doménach v rozpore so zákonom č. 171/2005 Z.z., čo vo svojej žalobe naznačil i žalobca. Predmetom
prieskumu je však rozhodnutie o skutku a jeho posúdení z hľadiska príslušnej právnej úpravy týkajúceho
sa žalobcu, pričom skutočnosť, či bola vyvodená zodpovednosť i voči ďalším osobám je pre posúdenie
zákonnosti napadnutých rozhodnutí právne irelevantná.

34. Možno teda zhrnúť, že žalobca nedostatočne zodpovedne pristupoval k svojim povinnostiam ako
vlastníka a z dôvodu jeho opomenutia došlo k nelegálnemu zneužitiu domén v jeho vlastníctve. Tým, že
na žalobcových doménach boli propagované hazardné hry (§ 2 písm. r/ zákona č. 171/2005 Z.z.), ktoré
však neboli licencované v súlade so zákonom, naplnil žalobca pojmové znaky správneho deliktu podľa
§ 35 ods. 2 zákona č. 171/2005 Z.z.. Pokiaľ ide o žalobcom bagatelizujúce tvrdenie, že ani operátor
telefónnych liniek nezodpovedá za obsah rozhovorov a SMS správ užívateľov telefónnych liniek, súd
uvádza, že uvedená námietka nemohla byť považovaná za právne významnú predovšetkým z dôvodu,
že v danom prípade bolo posudzované konanie žalobcu z hľadiska osobitného predpisu, ktorým je zákon
č. 171/2005 Z.z., pričom toto skutkovo nie je porovnateľné so situáciou, ktorú žalobca opisuje vo svojej
žalobe.



35. Niet pochýb o tom, že žalobca bol vlastníkom predmetných domén a skutočnosť, že ich registroval
pre tretiu osobu, nezbavovala ho povinnosti dozerať na legálny obsah informácií dostupných na týchto
doménach. Pokiaľ by žalobca s potrebnou starostlivosťou, ktorú od neho možno spravodlivo požadovať,
pristupoval ku svojim povinnostiam, na ktoré ho ako vlastníka zaväzujú príslušné právne predpisy,
dokázal by zabrániť zneužitiu jeho domén a túto skutočnosť by aj v prípade zistenia protiprávneho
konania správny orgán bol povinný zohľadniť.

36. Súdu nad rámec uvedeného nedá nepoznamenať, že žalobcovi nič nebránilo urobiť aj také
preventívne opatrenia, ktoré by dopredu zneužitiu jeho domén zabránilo. Pokiaľ pri výkone svojej
činnosti nebol žalobca dostatočne obozretný, prípadné následky jeho konania riešené v deliktuálnom
konaní nemožno považovať za šikanózny postup zo strany správnych orgánov.

37. Žalobca tiež namietal, že správne orgány nepreukázali, že hazardné hry propagované na
predmetných doménach neboli skutočne licencované, a z tohto dôvodu považoval rozhodnutia
správnych orgánov za nepreskúmateľné a vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutkového stavu.

38. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci
rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie Ústavou garantovaného
základnému práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia)
dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne
len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých
mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej
možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť
rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo či právne
argumentovať proti záverom rozhodnutia.

39. Pri akomkoľvek rozhodnutí možno polemizovať o jeho odbornej úrovni, či správny orgán mohol
svoje argumenty vysvetliť podrobnejšie, alebo sa precíznejšie vysporiadať s tvrdeniami účastníka
konania, ktoré možno považovať za právne významné. Súd však hodnotí preskúmateľnosť rozhodnutia
správneho orgánu len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti,
na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov správny orgán vydal meritórne
rozhodnutie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí
dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia a ako sa vyhodnotili vykonané
dôkazy. V tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných
podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. Pre súd je rozhodujúce, či rozhodnutie vydané
na základe zákonom povolenej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Podľa
názoru súdu je zrejmé, na základe čoho dospel žalovaný k právnemu záveru vo svojom rozhodnutí a z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uvedené podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva.

40. Pokiaľ žalobca požaduje dôkaz o tom, či boli predmetné hazradné hry licencované, súd upriamuje
pozornosť na logický predpoklad, že pokiaľ nie preukázané (v konaní účastníkmi alebo správnym
orgánom preverené), že na hazardnú hru bola udelená licencia, je to dôkaz o tom, že uvedené hra
nie je licencovaná - teda že na jej prevádzkovanie bola udelená alebo vydaná licencia podľa zákona
č. 171/2005 Z.z. a je prevádzkovaná za podmienok ustanovených týmto zákonom. Pokiaľ došlo k
propagácii hazardnej hry, o ktorej licencii niet dôkazu, správny orgán bez pochybností môže konštatovať,
že došlo k porušeniu § 35 ods. 2 zákona č. 171/2005 Z.z..

41. Z dôvodu, že žalobca vo svojej žalobe naznačil šikanózny postup voči nemu zo strany správnych
orgánov, posúdil možnosť moderácie uloženej sankcie. Správne súdnictvo je v zásade koncipované
na kasačnom princípe, t.j. súd preskúmava rozhodnutia správnych orgánov čo do ich zákonnosti
a zákonnosti postupu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia a nenahrádza správnu
úvahu príslušného správneho orgánu. V prípadoch preskúmavania rozhodnutí o uložení sankcie však
rozhoduje v plnej jurisdikcii a ak dospeje k záveru, že pokuta uložená správnym orgánom je síce v
rámci zákonných medzí, avšak v konkrétnom prípade zjavne neprimeraná, najmä vzhľadom na mieru
závažnosti, dĺžku či následok protiprávneho konania, môže využiť moderačné oprávnenie zakotvené v
§ 198 SSP a zmeniť správne rozhodnutie v časti výšky sankcie tak, aby bola primeraná okolnostiam



prípadu a zároveň bol naplnený účel trestania, t.j. aby bolo učinené zadosť jeho represívnej aj
preventívnej (všeobecnej i špeciálnej) funkcii.

42. Sankcia za správny delikt musí byť uložená v takej výške, aby jednak odrádzala od ďalšieho
protiprávneho konania a bola dostatočne zreteľná v majetkovej sfére delikventa na to, aby ju vnímal
ako trest za už spáchané protiprávne konanie, avšak nesmie byť zjavne neprimeraná povahe skutku a
jeho dôsledkom. Pre určovanie jej výšky je rozhodujúca závažnosť porušenia zákona a jeho následky,
t.j. akým spôsobom bol zákon porušený, ďalej treba zohľadniť charakter ohrozeného práva alebo
chráneného záujmu, či následok porušenia bol trvalý a v akom bol rozsahu. Je tiež potrebné, aby správny
orgán bral ohľad aj na majetkové pomery delikventa, a to aj v prípade, že toto výslovne nevyplýva zo
zákona. Bez ich zohľadnenia je totiž ťažko stanoviť sankciu proporcionálne a pre prípad jej stanovenia v
nadmernej, či dokonca pre delikventa likvidačnej miere, by takáto sankcia ťažko mohla plniť preventívno
- výchovnú funkciu.

43. Žalovanému nemožno vytknúť nedostatočnosť odôvodnenia výšky uloženej sankcie s ohľadom na
zákonom ustanovené atribúty, ktoré správny orgán má zohľadniť pri určení druhu a výšky sankcie.
Zákon č. 171/2005 Z.z. pripúšťa dozorovanému subjektu, ak propaguje hazardné hry v rozpore s týmto
zákonom, uloženie pokuty od 20 000 eur do 500 000 eur. Žalovaný (prvostupňový správny orgán) bol
oprávnený aplikovať príslušné zákonne ustanovenie a rozhodnúť v rámci zákonom určeného rozpätia.
Súd dodáva, že žalobcovi bola uložená sankcia na spodnej hranici zákonnej sadzby.

44. Z vyššie uvedeného pre súd vyplynulo, že správne orgány oboch stupňov dostatočne zistili skutkový
stav a správne vykonali dokazovanie, zistený skutkový stav po právnej stránke správne posúdili a svoje
rozhodnutia i dostatočne určite zrozumiteľne a preto i preskúmateľne odôvodnili. Po preskúmaní veci
súd konštatoval, že neboli zistené žiadne porušenia zásad správneho konania a žalovaný prihliadol na
všetko, čo vyšlo v konaní najavo. Preto súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

45. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 ods. 1 v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že
žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže si náhradu, hoci bol v konaní úspešný, nežiadal a
zároveň súd nepovažoval priznanie náhrady voči žalobcovi za spravodlivé.

46. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 S.s.p.).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
<https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/20160701.html> S.s.p. uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 <https://
www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/20160701.html> S.s.p. sa podáva a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1016201246)