Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/161/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201391 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016201391.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: FERRO CORE, a. s., Hattalova 12/C, 831 03 Bratislava, IČO: 45 680 949, právne zastúpený: advokátska kancelária AK Antol, s. r. o., Kupeckého 2542/72, 902 01 Pezinok, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 603402/2016 zo dňa 02.05.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR č. 603402/2016 zo dňa 02.05.2016 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu v Bratislave č. 134312/2016 zo dňa 09.02.2015 zrušuje podľa § 191 ods. 1 písm. c) S. s. p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Žalobca sa žalobou, ktorú doručil tunajšiemu súdu dňa 28.07.2016, domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 02.05.2016 č. 603402/2016 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Bratislava zo dňa 09.02.2015. 2. V žalobe uviedol, že žalovaný preskúmavaným rozhodnutím potvrdil rozhodnutie Daňového úradu v Bratislave, ktorým tento podľa § 68 ods. 6 zákona o správe daní znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty zo sumy XXX XXX,XX eura na sumu XX XXX,XX eura a určil rozdiel dane XXX XXX,XX eura žalobcovi. Žalobca má za to, že predmetnými rozhodnutiami boli porušené jeho zákonné práva. 3. Žalobca v žalobe tvrdí, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. 4. Žalobca v žalobe ďalej uvádza, že Daňový úrad v Bratislave v súvislosti s výkonom daňovej kontroly u žalobcu porušil zákon, a to vzhľadom na to, že daňovú kontrolu vykonával bez súhlasu žalobcu dlhšie ako to ustanovuje zákon, čím porušil ust. § 30a ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb., ale aj zásadu primeranosti a zákonnosti v daňovom konaní. 5. Žalobca v žalobe uvádza, že daňová kontrola je v dôsledku porušenia lehoty na jej vykonávanie nezákonná, a teda nezákonné sú aj obe preskúmavané rozhodnutia. 6. Daňový úrad dňa 22.09.2011 začal daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie jún 2011. Dňa 22.11.2011 bola daňová kontrola prerušená a následne daňový úrad pokračoval v daňovej kontrole až dňa 22.05.2012. Dňa 28.11.2012 daňovú kontrolu prerušil opätovne, odo dňa 29.12.2014 daňový úrad pokračoval v daňovej kontrole, ktorú ukončil dňa 20.04.2015. 7. Daňová kontrola bola teda prerušená celkovo na 936 dní, čo je viac ako dva a pol násobok najdlhšieho prípustného trvania daňovej kontroly. Takýto postup považuje žalobca za nezákonný a v tejto súvislosti upozorňuje na rozhodovaciu činnosť tunajšieho súdu sp. zn. 2S/137/2014. 8. Žalobca v žalobe ďalej uvádza, že daňový úrad napriek viacerým dopytom vo veci daňovej kontroly za predmetné zdaňovacie obdobie nekonal, a preto bol žalobca nútený vzhľadom na nezákonný postup daňového úradu pri výkone daňovej kontroly podať dňa 24.06.2014 žalobu o nečinnosť. Na základe podanej žaloby Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 2S/137/2014 vydal vo veci uznesenie dňa 03.12.2014, ktorým konštatoval nečinnosť a uložil Daňovému úradu v Bratislave povinnosť konať a rozhodnúť vo veci konania o vrátenie nadmerného odpočtu DPH za predmetné zdaňovacie obdobie. 9. Daňový úrad vzhľadom na zrušenie dodatočného platobného výmeru č. 348606/2015/9104404 zo dňa 27.04.2015 nerozhodol v lehote stanovenej krajským súdom vo vyššie uvedenom uznesení sp. zn. 2S/137/2014, ktoré malo byť pre daňový úrad záväzné. Porušenie tejto povinnosti podľa názoru žalobcu tiež odôvodňuje nezákonnosť daňovej kontroly. 10. Ďalej žalobca v žalobe poukazuje na procesné pochybenia zo strany žalovaného, keď jeho právnemu zástupcovi boli odopreté základné procesné práva a nebol mu umožnený prístup do administratívneho spisu prvostupňového správneho úradu. 11. Ďalej žalobca namieta skutočnosť, že daňový subjekt neumožnil vykonať dôkazy navrhované žalobcom. Ďalej vyjadruje pochybnosti ohľadom svedeckých výpovedí a ich vyhodnotenia prvostupňovým správnym orgánom. 12. Žalobca zdôrazňuje, že nemá žiadnu možnosť ovplyvniť správanie svojich bývalých obchodných partnerov, ktorí nesú zodpovednosť za vedenie účtovníctva, platenie daní a podávanie daňových priznaní. Správca dane bez odstránenia rozporov vykladá zistené skutočnosti vždy v neprospech žalobcu aj napriek dôkazom z mýtneho systému a potvrdeniam všetkých zúčastnených subjektov vrátane prepravcov. 13. Žalobca tvrdí, že splnil všetky svoje zákonné povinnosti k uplatneniu nadmerného odpočtu, a preto mu patrí právo na odpočet dane. 14. Žalobca ďalej uvádza, že sa domnieva, že v spise obsiahnutý materiál nie je spôsobilý na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia daňového úradu vzhľadom k tomu, že zo spisu nevyplýva presný termín žiadosti o medzinárodné dožiadanie, ako aj jej doručenie, resp. uplynutie lehoty. Žalobca má za to, že spis nie je dostatočne žurnalizovaný a nie je celistvý. 15. Ďalej žalobca upozorňuje, že prvostupňový správny orgán nereagoval dostatočným spôsobom na výzvy a dožiadania žalobcu ohľadom nezákonne prerušeného daňového konania. Napriek tomu žalobca predkladal všetky doklady požadované daňovým úradom. 16. Žalobca ďalej v žalobe poukazuje na rozhodovaciu činnosť NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2011, ako aj na právne názory vyplývajúce z komentovaného znenia Daňového poriadku. 17. Ďalej poukazuje na rozsudok Európskeho súdneho dvora zo dňa 21.06.2012 v právnej veci Mahagében Kft/Nemzeti Adó-és Vámhivatal Dél-dunántúli Regionális Adó Föigazgatósága (C-80/11), z ktorého vyplýva, že daňový orgán nemôže od podnikateľa vyžadovať, aby preveroval svojich dodávateľov a zároveň nemôže zastaviť vrátenie DPH podnikateľovi, ktorému bol dovar, či služby dodané pochybným spôsobom. Táto tolerancia je povinná len dovtedy kým daňový orgán nedokáže, že podnikateľ, ktorému odmieta vrátenie DPH o pochybnostiach vedel, ale nestačí len domnienka daňového orgánu, že podnikateľ konal protiprávne, ale daňový orgán to musí dokázať aj dokladmi. 18. Ďalej žalobca v žalobe poukazuje na rozsudok Súdneho dvora zo dňa 06.12.2012 v právnej veci BONIK (EOOD)/Direktor na Direkcia „Obžalvane i upravlenie na izpălnenieto“ - Varna pri Centralno upravlenie na Nacionalnata agencija za prichodite vo veci C-285/11. 19. Žalobca trvá na názore, že závery uvedené v protokole z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie 2011 sú nelogické, nevychádzajú z obsahu spisu a sú v priamom rozpore so skutkovým stavom zisteným samotným daňovým úradom. 20. Žalobca zdôrazňuje, že nemôže byť zodpovedný za skutočnosť, že spoločnosť Smart Invest s. r. o. nezdokladoval daňovému úradu kúpu tovaru, nemôže byť zodpovedný za to akým spôsobom s tovarom naložila spoločnosť DAVALLIA s. r. o., Pantera Group s. r. o., PROFEET HUNGARY KFT. Žalobca nijakým spôsobom neovplyvňoval ďalšie nakladanie s tovarom kupujúcimi. 21. K skutočnostiam týkajúcim sa prepravy tovaru v predmetnom zdaňovacom období žalobca uvádza, že dožiadanie a kladenie otázok J. bolo zo strany českého daňového úradu nepresné a zavádzajúce. Daňový úrad podľa žalobcu ignoruje skutočnosti potvrdzujúce prepravu tovaru od dodávateľa FERRO CORE, a. s. do Českej republiky. 22. Žalobca k skutočnostiam uvedeným daňovým úradom k dodaniu tovaru pre spoločnosť PROFEET HUNGARY KFT, uvádza, že závery daňového úradu nie sú podložené dôkazmi obsiahnutými v administratívnom spise. Závery daňového úradu sú priamo v rozpore s dôkazmi získanými daňovým úradom svojou vlastnou činnosťou. 23. Daňový úrad vzhľadom ku skutočnosti, že sa mu nepodarilo prostredníctvom medzinárodného dožiadania zastihnúť pána Z. A. na adrese vyvodzuje záver o neuskutočnení obchodu a prepravy. Tento záver podľa žalobcu je v rozpore s pravidlami formálnej logiky a je absolútne neodôvodnený z obsahu administratívneho spisu. Spoločnosť FERRO CORE, a. s. s PROFEET HUNGARY KFT. obchodovala a dodávala tovar do Maďarskej republiky podľa objednávok maďarského odberateľa cca od mája 2011 do novembra 2012. V čase vykonávania obchodov dodávania stavebnej ocele bol tento subjekt kontaktný, so žalobcom normálne komunikoval, ako aj s ďalšími inými subjektmi pôsobiacimi na trhu s hutníckymi výrobkami v Slovenskej republike. 24. V tejto veci za účelom doplnenia dokazovania podal žalobca návrhy na doplnenie dokazovania, ktoré však daňový úrad nerealizoval. 25. Ďalej žalobca v žalobe uvádza, že daňový úrad z nepochopiteľných príčin ignoroval skutočnosti, ktoré sám zistil v administratívnom konaní, a to skutočnosti zistené dožiadaním Prezídia PZ, ktoré podľa názoru žalobcu výslovne potvrdili skutočnosť, že prepravy tak ako ich žalobca deklaroval potvrdené CMR sa uskutočnili podľa záznamov SkyToll, a. s. v smere Košice - Maďarsko, to znamená, že tovar opustil územie SR a bol dodaný do Maďarskej republiky. Ďalej žalovaný ignoroval výpovede vodičov a prepravcov. Daňový úrad ďalej ignoroval aj skutočnosť, že v rámci dokazovania zistil, že tovar, ktorý žalobca predal, nakúpil u spoločnosti ďalej ignoroval aj skutočnosť, že v rámci dokazovania zistil, že tovar, ktorý žalobca predal, nakúpil u spoločnosti SLOVAKIA STEEL MILLS, a. s. a nevysvetlil kde by sa mohol nachádzať, ak by nebol predaný do Maďarska, a to vzhľadom na uskutočnené množstvá prepráv, vykonané platby, počet subjektov zainteresovaných na nákupe, prevoze a vyskladnení a predaji tovaru. Všetky uvedené činnosti sú zdokumentované daňovým úradom, napriek tomu daňový úrad pochybuje o vykonaní prepráv a dodaní tovaru aj napriek tomu, že to sám zistil. 26. Rozhodnutie daňového úradu je v rozpore s obsahom administratívneho spisu, ktorý nad akúkoľvek pochybnosť preukazuje viacerými od sebe nezávislými dôkazmi skutočnosti týkajúce sa dodania tovaru do Maďarskej republiky. 27. Žalobca má za to, že ku všetkým skutočnostiam priložil dostatočné množstvo dôkazov preukazujúcich dodanie, ako aj prepravu predmetného tovaru. Žalobca na základe vyššie uvedených skutočností žiada, aby Krajský súd v Bratislave obe preskúmavané rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a tiež žiada priznať náhradu trov konania. II. 28. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 30.09.2016, uviedol, že s právnou argumentáciou žalobcu uvedenej v žalobe sa žalovaný nestotožňuje. Žalovaný trvá na svojom závere uvedenom v žalobou napadnutom rozhodnutí, že žalobca nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu, t. j. nadobudnutie tovaru v tuzemsku tak, ako bolo deklarované na sporných faktúrach od dodávateľov Smart invest, spol. s r. o., BOKEN s. r. o., Ferramo, s. r. o., a tým nepreukázal ani splnenie zákonom stanovených podmienok na odpočítanie dane uvedených v ust. § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. 29. V podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie jún 2011 žalobca uviedol nadmerný odpočet vo výške XXX XXX,XX eura. Podstatnou časťou uvedeného nadmerného odpočtu je odpočítanie dane v celkovej sume XXX XXX,XX eura z deklarovaného nákupu betonárskej ocele a plechov od spoločnosti Smart invest, spol. s r. o., Kuzmányho 734/28, Trenčín, spol. BOKEN s. r. o. (od 30.09.2011 ŽILSTA s. r. o.), Nádražná 62, Rajec a od spol. Ferramo s. r. o., dnes MG Trade Slovakia s. r. o., Magnezitárska 9, Košice. 30. Žalovaný má za to, že vykonaným dokazovaním preukázal skutočnosť, že nebolo reálne preukázané nadobudnutie tovaru v tuzemsku od dodávateľov Smart invest, spol. s r. o., BOKEN s. r. o. (ŽILSTA s. r. o.), ani Ferramo s. r. o., a teda ani jeho následné dodanie odberateľom v iných členských štátoch EÚ. Tu sa správca dane snažil overiť prepravu tovaru deklarovanú na predložených nákladných listoch CMR. 31. Daňový úrad Bratislave zaslal dňa 09.01.2013 žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 9102404/5/3120970/2012/Kosk za účelom preverenia prepravy tovaru, ktorú mal vykonať dopravca B. B. Z. TRANSPORT KFT. V odpovedi na medzinárodné dožiadanie maďarská finančná správa informovala, že daňový subjekt B. B. Z. TRANSPORT KFT je nekontaktný a nepredložil žiadne doklady. Na bankovom účte daňového subjektu nebol uskutočnený žiaden obrat týkajúci sa žalobcu. 32. Z odpovede na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 25.10.2012 zaslanú za účelom preverenia tovaru, ktorú mal vykonať dopravca J. R. vyplynulo, že dopravca J. R. v kontrolovanom zdaňovacom období jún 2011 nerealizoval žiadnu prepravu tovaru pre žalobcu. 33. Správca dane ďalej na základe predložených nákladných listov CMR overoval prepravu tovaru po území SR. Dňa 29.10.2012 bola správcovi dane doručená písomnosť č. PPZ- BOK-S-217-006/2012, v ktorej Oddelenie finančnej polície Úradu bola proti organizovanej kriminalite Prezídia PZ SR poskytlo informácie z elektronického mýtneho systému o preverovaných vozidlách. Písomnosť bola zaevidovaná pod číslom 3148083/2400. Vozidlá s evidenčnými číslami XTXXXXX, XTXXXXX, ktoré mali pre žalobcu vykonávať prepravu neboli v kontrolovanom zdaňovacom období zaregistrované v elektronickom mýtnom systéme, čo znamená, že v mesiaci jún 2011 neprechádzali územím SR, teda nemohli vykonať prepravu tak, ako je uvedené na predložených nákladných listoch CMR. Predmetné vozidlá boli registrované v preverovanom období v elektronickom mýtnom systéme, avšak pri podrobnej analýze výstupov z elektronického mýtneho systému bolo zistené, že údaje z dokladov CMR poskytnutých žalobcom nesúhlasia s výstupmi z elektronického mýtneho systému, t. j. vozidlá v mesiaci jún v konkrétne dni jazdili inou trasou, prípadne neboli zaznamenané v mýtnom systéme. 34. V nadväznosti na uvedené zistenia správca dane posúdil, že podmienky na odpočítanie dane v zmysle ust. § 49 ods. 1, ods. 2 zákona o DPH neboli splnené a dodatočným platobným výmerom č. 348606/2015/9104404 zo dňa 27.04.2015 vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2011 v sume XXX XXX,XX eura, keď znížil nadmerný odpočet zo sumy XXX XXX,XX eura na sumu XX XXX,XX eura. 35. Žalobca sa prostredníctvom splnomocneného zástupcu proti uvedenému rozhodnutiu v zákonnej lehote odvolal. Toto rozhodnutie bolo zrušené rozhodnutím žalovaného zo dňa 18.08.2015 a vec bola vrátená prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu procesného pochybenia správcu dane, keďže kontrola oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie jún 2011 nebola ukončená v súlade s § 15 ods. 17 zákona o správe dani. 36. V rámci ďalšieho konania správca dane odstránil vytýkané procesné nedostatky, opätovne posúdil a vyhodnotil všetky získané dôkazy a na základe zistených skutočností vydal rozhodnutie č. 134312/2016 zo dňa 09.02.2016, ktorým znížil nadmerný odpočet zo sumy XXX XXX,XX. eura na sumu XX XXX,XX eura a určil daňovému subjektu rozdiel dane za zdaňovacie obdobie jún 2011 v sume XXX XXX,XX eura. 37. K námietke žalobcu týkajúcej sa lehoty na vykonanie daňovej kontroly podľa § 15 ods. 17 zákona o správe daní žalovaný uvádza, že dodatočný platobný výmer zo dňa 27.04.2015 vydaný po daňovej kontrole podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod I zákona o správe daní v nadväznosti na § 165 ods. 2 Daňového poriadku žalovaný rozhodnutím zo dňa 18.08.2015 zrušil a vec vrátil späť na ďalšie konanie a rozhodnutie. V rámci vyrubovacieho konania správca dane procesné nedostatky odstránil a oboznámil žalobcu pri ústnom pojednávaním so zákonne získanými dôkazmi zistenými v lehote na vykonanie daňovej kontroly. Žalobca sa k zisteniam uvedeným v zápisnici v lehote určenej správcom dane vyjadril dňa 18.11.2015. Žalobca podľa názoru žalovaného nepredložil žiadne nové dôkazy, neuviedol žiadne nové podstatné skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na výsledok daňovej kontroly. 38. Žalovaný má za to, že neporušil procesné práva účastníka konania, keď žalobcovi bolo prostredníctvom jeho právneho zástupcu umožnené nahliadať do spisového materiálu. 39. K námietke žalobcu, že daňový úrad porušil základné zásady daňového konania žalovaný uvádza, že túto považuje za bezpredmetnú, pretože zo znenia zákona jednoznačne vyplýva pre správu dane postup dokončiť daňové konania, ktoré začalo podľa zákona o správe daní v zmysle príslušných ustanovení Daňového poriadku. Preto ak bolo rozhodnutie správu dane zrušené a vec vrátená na ďalšie konania po 30.12.2012, správca dane je vrátený do vyrubovacieho konania a postupuje podľa Daňového poriadku a nie podľa zákona o správe daní. Naviac žalobca nijako nekonkretizuje porušenie ním uvádzaných ustanovení zákona o správe daní. 40. K opakovanému spochybňovaniu nepredpojatosti zamestnanca správcu dane, žalovaný uvádza, že v súlade s § 60 ods. 6 Daňového poriadku o námietke zaujatosti zamestnanca rozhodol jeho najbližšie nadriadený vedúci zamestnanec rozhodnutím zo dňa 16.12.2015, ktorým námietke žalobcu nevyhovel. 41. Žalovaný uvádza, že správca dane rozhodoval na základe úplne zisteného skutkového stavu a preverenia uskutočnenia deklarovaných intrakomunitárnych dodávok tovaru do iných členských štátov, a preto formou medzinárodnej výmeny daňových informácií preveroval ďalšie skutočnosti rozhodujúce pre správe určenie dane a z toho dôvodu konanie prerušil. Správca dane teda postupoval v súlade s § 25a ods. 1 zákona o správe daní, keď daňovú kontrolu prerušil z dôvodu začatia konania o inej skutočnosti rozhodujúcej pre ukončenie kontroly a vydanie rozhodnutia. 42. K námietke žalobcu, že spis nie je žurnalizovaný, žalovaný uvádza, že Daňový poriadok upravuje nazeranie do spisov v § 23 a nestanovuje povinnosť správcu dane predkladať žalobcovi obsah spisu s uvedením dátumov, kedy boli jednotlivé dokumenty do spisov založené, ani povinnosť predkladať žurnalizovaný spis. 43. Žalovaný opakovane dáva do pozornosti ust. § 24 ods. 4 Daňového poriadku, keď ako dôkaz podľa neho možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Pretože všetky zistenia správcu dane boli získané v súlade so zákonom, sú tieto zistenia plne relevantnými podkladmi pre vydanie rozhodnutia podľa § 63 Daňového poriadku. 44. Žalovaný sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že odpoveď na medzinárodné dožiadanie týkajúce sa prepravy tovaru, ktorú mal vykonať český dopravca J. R. nie je možné použiť ako dôkaz, pretože ním predložené nákladné listy CMR dostatočne preukazujú vykonanie prepravy a doručenie tovaru do Českej republiky. Z odpovede na medzinárodné dožiadanie č. 9102404/5/3099204/12 jednoznačne vyplýva, že dopravca J. R. v kontrolovanom zdaňovacom období nevykonal prepravu tovaru pre žalobcu. Žalovaný nemá žiaden dôvod pochybovať o relevantnosti odpovede Českej finančnej správy v rámci medzinárodnej výmeny informácií. 45. Vysvetlenie žalobcu, že ak prepravy neboli zachytené prostredníctvom systému elektronického mýta, v tom prípade vozidlá neboli registrované alebo nemali zapnuté jednotky na úhradu mýta, žalovaný považuje za bezpredmetné. Skutočnosť, že dopravcovia, ktorí mali vykonať prepravu predmetného tovaru podľa tvrdenia žalobcu používajú palubnú jednotku na meranie elektronického mýta v rozpore so zákonom, nemôže byť dôvodom pre poskytovanie úľav žalobcovi. 46. K požiadavke žalobcu, aby vo veci boli vypočutí ďalší svedkovia žalovaný uvádza, že žalobcom navrhovaní svedkovia sú štatutárni zástupcovia žalobcu, a preto boli účastníkmi daňového konania. Svedok môže byť len osoba, ktorá nie je v postavení daňového subjektu. 47. Žalovaný zastáva názor, že nie je povinnosťou správcu dane, ani žalovaného vyhľadávať za žalobcu dôkazy svedčiace v jeho prospech, a to až dovtedy, kým sa v plnom rozsahu nepotvrdia nároky ním uplatňované. Daňové konanie je riadené zásadou prejednávacou a nie vyhľadávacou čo skonštatoval aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 6Sžf/37/2011. Z uvedeného dôvodu bolo povinnosťou žalobcu predkladať dôkazy preukazujúce nárok na uplatnenie práva na odpočítanie dane a oprávnenosť nároku vrátane nadmerného odpočtu riadne preukázať. 48. Žalobca podľa názoru žalovaného doposiaľ nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov tak, ako boli deklarované na sporných faktúrach a tým nepreukázal ani splnenie zákonom stanovených podmienok na odpočítanie dane. Žalobca preukazoval nárok na odpočítanie dane faktúrami, o ktorých pravdivosti správca dane vzhľadom na zistené skutočnosti nadobudol počas vykonaného dokazovania oprávnené pochybnosti. 49. Z predloženého spisového materiálu žalovaný dospel k názoru, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Žalobca nepreukázal, že nákup tovaru sa uskutočnil tak, ako je deklarované na predložených faktúrach, čím nebola splnená podmienka nároku na odpočítanie dane. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca trvá na svojich záveroch uvedených v žalobou napadnutom rozhodnutí a navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave preskúmavané rozhodnutie potvrdil a žalobu zamietol. III. 50. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 S. s. p., preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 51. Podľa ust. § 6 ods. 1 S. s. p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 52. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 53. V intenciách § 6 ods. 1 S. s. p. súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) S. s. p. rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 54. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. 55. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že Daňový úrad Bratislava vykonal u platiteľa dane z pridanej hodnoty FERRO CORE, a. s. (žalobcu) daňovú kontrolu o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 9104404/5/246285/2015/Kosk zo dňa 30.01.2015 a spolu s Výzvou zo dňa 02.02.2015 ho doručil splnomocnenému zástupcovi žalobcu. Pretože daňovému subjektu nebolo umožnené v zákonnej lehote vyjadriť sa k zisteniam uvedeným v protokole, správca dane opakovane zaslal výzvu zo dňa 05.03.2015 na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie, ktorá bola daňovému subjektu doručená dňa 10.03.2015. Vo výzve bol deň na prerokovanie protokolu určený na 20.04.2015, pričom daňový subjekt (žalobca) toto právo využil a písomné vyjadrenie k protokolu doručil 20.03.2015. 56. Na základe výsledkov, zistených vykonanou daňovou kontrolou, Daňový úrad Bratislava znížil platiteľovi dane z pridanej hodnoty nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie jún 2011 zo sumy XXX XXX,XX eura na sumu XX XXX,XX eura dodatočným platobným výmerom č. 348606/2015/9104404 zo dňa 27.04.2015, nakoľko sa daň zistená po daňovej kontrole odlišovala od dane uvedenej v daňovom priznaní. 57. Daňový subjekt nesúhlasil so závermi správcu dane, že nemá právo na odpočítanie dane z dôvodu, že odberateľ tovaru si nesplnil svoju daňovú povinnosť. Z tohto dôvodu podal vo veci voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté potvrdzujúcim rozhodnutím žalovaného. 58. Úlohou súdu bolo teda preskúmať zákonnosť postupu Finančného riaditeľstva SR v Banskej Bystrici pri vydávaní rozhodnutia č. 603402/2016 zo dňa 02.05.2016. 59. Pre riadne zistenie zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného súd preskúmal aj správnosť procesného postupu správnych orgánov v daňovom konaní a dodržanie procesného postupu správnych orgánov v daňovom konaní a dodržanie procesných práv žalobcu počas daňového konania. 60. Z obsahu administratívneho spisu mal súd jednoznačne za preukázané, že daňový úrad dňa 22.09.2011 začal daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie jún 2011. Dňa 28.11.2011 bola daňová kontrola prerušená a daňový úrad následne pokračoval v daňovej kontrole dňa 21.05.2012. 61. Dňa 28.11.2012 daňový úrad daňovú kontrolu opätovne prerušil a to do dňa 29.12.2014, keď pokračoval v daňovej kontrole, ktorú ukončil dňa 20.04.2015. 62. Zo spisu mal súd rovnako za preukázané, že žalobca sa u žalovaného niekoľkokrát domáhal konania vo veci ukončenia predmetnej daňovej kontroly. Vzhľadom ku skutočnosti, že nebol vo veci úspešný, podal žalobu na tunajší súd, ktorý uznesením sp. zn. 2S/137/2014 konštatoval dôvodnosť návrhu a rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť vo veci ukončenia predmetnej daňovej kontroly konať a rozhodnúť. 63. Je zrejmé, že žalovaný svojím rozhodnutím zo dňa 18.08.2015 zrušil dodatočný platobný výmer č. 348606/2015/9104404 zo dňa 27.04.2015 z dôvodu, že daňová kontrola trvala viac ako 12 mesiacov, a preto vyhotovený protokol z nej má charakter nezákonne získaného dôkazu. 64. Daňový úrad vzhľadom na zrušenie vyššie citovaného daňového platobného výmeru nerozhodol v lehote stanovenej krajským súdom. 65. Následne daňový úrad vo veci opätovne rozhodol svojím rozhodnutím zo dňa 09.02.2016, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného zo dňa 02.05.2016, ktoré sú predmetom súdneho prieskumu. IV. 66. Účelom daňovej kontroly je zistiť alebo preveriť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržanie osobitných predpisov. Daňová kontrola je z tohto pohľadu jedným z najvýznamnejších nástrojov v podmienkach správy daní, ktorá slúži na ochranu fiškálnych záujmov štátu pri súčasnom zachovaní práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 67. Daňová kontrola predstavuje verejno-mocenský zásah do individuálnej sféry daňového subjektu, ktorý v konečnom dôsledku najčastejšie smeruje k dorubovaniu daní a sekundárne k ukladaniu sankcií. 68. Pre posúdenie, či bola dodržaná maximálna dĺžka trvania daňovej kontroly je dôležité vymedziť jej deň začatia a deň jej skončenia. V prejednávanej veci mal súd z obsahu administratívneho spisu nesporne za preukázané, že daňový úrad začal daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie jún 2011 dňa 22.09.2011 a ukončil ju dňa 20.04.2015. 69. Daňová kontrola je ukončená spravidla dňom doručenia protokolu z daňovej kontroly alebo doručením oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok, prípadne zánikom nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 70. Lehotu na vykonanie daňovej kontroly je možné prerušiť. Daňový poriadok rozlišuje obligatórne a fakultatívne prerušenie daňovej kontroly. Daňová kontrola je prerušená dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení kontroly. Správca dane následne pokračuje v daňovej kontrole z vlastného podnetu alebo na podnet kontrolovaného daňového subjektu, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo. Ak je daňová kontrola prerušená, lehota na jej vykonanie neplynie, t. j. daňová kontrola sa predlžuje o čas, po ktorý bola prerušená. Prerušenie daňovej kontroly teda znamená, že časový interval medzi začatím daňovej kontroly a ukončením môže byť dlhší než jeden rok. 71. V prejednávanej veci súd konštatoval, že daňová kontrola bola prerušená prvýkrát rozhodnutím Daňového úradu v Bratislave II č. 601/321/150306/2011/MagI zo dňa 22.11.2011 podľa ust. § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. z dôvodu, že vo veci začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia, ktorou bola skutočnosť, že Daňový úrad Bratislava II zaslal dňa 22.11.2011 dožiadania do Českej republiky a Maďarskej republiky v súvislosti s preverením intrakomunitárnych dodávok tovarov na území spoločenstva. 72. Oznámením zo dňa 22.05.2012 Daňový úrad Bratislava oznámil žalobcovi, že pominuli prekážky, pre ktoré sa daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu prerušila a bude vo veci pokračovať v konaní. V ďalšom prvostupňový správny orgán pokračoval v konaní vypočúvaním svedkov, ako aj opakovanými žiadosťami o predloženie dokladov. 73. Rozhodnutím zo dňa 28.11.2012 č. 9102404/1/3524885/2012/Kosk Daňový úrad Bratislava opätovne vo veci prerušil kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie jún 2011 z dôvodu, že opakovane poslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií opätovne do Maďarskej republiky v súvislosti s preverením intrakomunitárnych dodávok tovarov na území spoločenstva. 74. Písomným podaním zo dňa 13.01.2015 pod č. 9104404/5/72135/2015/Kosk Daňový úrad v Bratislave oznámil žalobcovi, že dňa 29.12.2014 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, a preto daňový úrad bude pokračovať vo výkone kontroly, ktorá bola začatá dňa 22.09.2011. 75. Listom zo dňa 07.08.2012 prvostupňový správny orgán predložil žiadosť na Finančné riaditeľstvo SR o predĺženie lehoty na výkon daňovej kontroly, ktorá bola predĺžená oznámením Finančného riaditeľstva SR zo dňa 23.08.2012 na obdobie o 6 mesiacov. 76. Podľa intertemporálnych ustanovení Daňového poriadku po 01.01.2012 platí, že daňová kontrola začatá a neukončená pred jeho účinnosťou sa dokončí podľa dovtedy platného zákona o správe daní a poplatkov (§ 165 ods. 4 Daňového poriadku). 77. O takúto situáciu išlo v prejednávanej veci, keďže daňová kontrola bola začatá dňa 22.09.2011. 78. Podľa § 15 ods. 17 zákona o správe daní a poplatkov v poslednom účinnom znení platilo, že správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov od jej začatia, pričom nadriadený orgán mohol túto lehotu predĺžiť o ďalších šesť, resp. dvanásť mesiacov v prípade zahraničných závislých osôb. Jedinou zákonnou výnimkou, kedy neplatili lehoty na vykonanie daňovej kontroly bola situácia, keď sa kontrola vykonávala na žiadosť orgánov činných v trestnom konaní (§ 15 ods. 19). 79. Zákon o správe daní a poplatkov neobsahoval explicitné ustanovenia o možnosti správcu dane prerušiť daňovú kontrolu, keďže však § 15 ods. 16 zákona o správe daní a poplatkov odkazoval na primerané použitie prvej časti zákona o správe daní a poplatkov aj na daňovú kontrolu a § 25a upravujúci prerušenie daňového konania patril do uvedenej prvej časti predmetného zákona, dôvodom pre prerušenie daňovej kontroly bola možnosť aj získať informácie v rámci ich medzinárodnej výmeny podľa osobitných predpisov. 80. Podľa § 25a ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov, správca dane môže konanie prerušiť najmä ak sa začalo konanie o predbežnej otázke (§ 26) alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej o vydanie rozhodnutia. 81. Lehota jedného roka na vykonanie daňovej kontroly je lehotou zákonnou a je pre správcu dane vykonávajúceho daňovú kontrolu záväzným limitom determinujúcim zákonnosť uskutočňovanej daňovej kontroly. 82. Uvedenú lehotu nemožno porovnávať s lehotami na rozhodnutie. Daňová kontrola ako proces smerujúci k obstaraniu dôkazného prostriedku (protokolu), ktorý nie je procesom meritórneho rozhodovania o daňovej povinnosti daňového subjektu totiž predstavuje závažný a intenzívny zásah do individuálnej právom chránenej sféry daňového subjektu zo strany orgánu daňovej správy, čo celkom jednoznačne vyplýva z charakteru povinnosti kontrolovaného daňového subjektu počas daňovej kontroly. Cieľ daňovej kontroly tak nie je možné dosahovať na úkor práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. 83. Zákaz prekročiť zákonom ustanovený časový rámec pre výkon daňovej kontroly platí bezvýnimočne len za podmienky, že kontrolovaný daňový subjekt poskytne správcovi dane vykonávajúcemu daňovú kontrolu potrebnú súčinnosť. Ak teda správca dane nerešpektuje maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, poruší tým nielen ustanovenie o maximálnej dĺžke trvania, ale aj zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti pri správe daní. 84. Daňová kontrola v takom prípade nie je vykonaná v súlade so zákonom, t. j. v rámci zákonom maximálne povolenej dĺžky trvania daňovej kontroly a protokol z nej tak nadobúda povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. Ak dĺžka daňovej kontroly napriek skutočnosti, že kontrolovaný daňový subjekt neodopieral povinnú súčinnosť orgánu daňovej správy prekročila zákonom ustanovenú maximálnu dobu trvania, protokol z tejto daňovej kontroly predstavuje nezákonný dôkazný prostriedok, ktorý v daňovom konaní nemôže byť použitý. 85. V tejto súvislosti súd upozorňuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS/24/2010 zo dňa 29.06.2010, z ktorého vyplýva, že „...ak teda daňový úrad v sťažovateľovom prípade nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, porušil tým nielen ustanovenie § 30a ods. 7 zákona o správe daní a poplatkov, ale aj zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti v daňovom konaní. Daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť a contratio § 29 ods. 4 veta prvá zákona o správe daní a poplatkov. V prípade, že použitý bol, je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením a vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole o takejto kontrole je rovnako nezákonné...“. 86. K námietke žalovaného ohľadom nutnosti prerušiť daňovú kontrolu z dôvodu získania medzinárodnej výmeny informácií súd konštatoval, že s touto nie je možné v tomto prípade súhlasiť. 87. Pri procese medzinárodnej výmeny informácií by mal správca dane prerušiť daňovú kontrolu dňom odoslania žiadosti o poskytnutie informácie príslušnému orgánu cudzieho štátu a v daňovej kontrole pokračovať dňom doručenia odpovede na túto žiadosť. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na ust. § 44 Daňového poriadku podľa ktorého sa daňová kontrola vykonáva vždy len v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu, čo znamená, že správca dane by nemal pri jej výkone zbytočne zaťažovať daňový subjekt, no zároveň ju musí vykonať v takom rozsahu, aby čo najpresnejšie a najobjektívnejšie zistil potrebné skutočnosti na splnenie jej účelu. Rozsah a spôsob daňovej kontroly, ktorý zvolí správca dane musí spĺňať požiadavku nevyhnutnosti, primeranosti a účelnosti. 88. Citované ustanovenie je potrebné vykladať v spojitosti s jednou zo základných zásad správy daní podľa ust. § 3 ods. 2 druhá veta Daňového poriadku, podľa ktorej je správca dane povinný vybaviť vec bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré najmenej zaťažujú daňový subjekt a ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 89. Okrem účelnosti a dôvodnosti prerušenia daňovej kontroly z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií je potrebné posudzovať primeranosť samotnej dĺžky prerušenia daňovej kontroly. 90. V tomto smere súd poukazuje na ustanovenia zákona č. 442/2012 o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, ktorý implementuje smernicu Rady č. 2011/16/EÚ z 15.02.2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a o zrušení smernice č. 77/799/EHS. 91. Tieto právne predpisy boli prijaté s cieľom zefektívniť a zrýchliť spoluprácu pri výmene informácií medzi členskými štátmi Európskej únie v daňových záležitostiach. Z tohto dôvodu sú v smernici stanovené konkrétne lehoty na poskytnutie informácie na základe žiadosti cudzieho štátu. 92. Podľa čl. 7a ust. § 6 ods. 5 uvedeného zákona je príslušný orgán daného štátu povinný poskytnúť požadovanú informáciu čo najrýchlejšie, najneskoršie však do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Ak však dožiadaný orgán tieto informácie má, je potrebné ich zaslať do dvoch mesiacov od uvedeného dňa. 93. Úvaha správcu dane o tom, či je prerušenie daňovej kontroly opodstatnené teda nie je neobmedzená. Jednoznačným a pre správcu záväzným motívom pri úvahách o ďalšom procesnom postupe musí byť zásada proporcionality. 94. Správca dane v takom prípade musí dôsledne posúdiť a zdôvodniť, či sú dané dôvody, pre ktoré je nutné daňovú kontrolu prerušiť, a to nielen významné pre rozhodnutie vo veci v rámci ktorej daňová kontrola prebieha, ale aj pre samotný priebeh, efektivitu a účelnosť daňovej kontroly. 95. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že prerušenie daňovej kontroly musí byť v súlade so zákonom, musí byť účelné a nevyhnutné na preukázanie takých skutočností, ktoré správcovi dane nie sú známe a ktoré majú vplyv na zistenie potrebných skutočností za účelom ktorých je daňová kontrola vykonávaná. V prejednávanej veci súd ustálil, že daňová kontrola bola začatá dňa 22.09.2011. Dňa 20.04.2015 bola daňová kontrola ukončená po opakovanom prerušení z totožných dôvodov. 96. Súd z obsahu administratívneho spisu nemal za preukázané, že by žalobca so správcom dane nespolupracoval, resp. že by mu nebol poskytol primeranú súčinnosť. Ak teda správca dane nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, porušil tým Daňový poriadok, ako aj zásadu primeranosti v daňovom konaní. 97. V prejednávanej veci súd poukazuje aj na rozhodovaciu činnosť NS SR sp. zn. 8Sžf/55/2011. 98. Ostatnými hmotnoprávnymi námietkami žalobcu sa súd vzhľadom na vyššie uvedené nezaoberal. 99. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 167 ods. 1 S. s. p. tak, že v konaní úspešnému žalobcovi súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorých rozhodne súd samostatným uznesením po skončení veci. 100. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2001 Z. z.). 101. Podľa ust. § 191 ods. 6 S. s. p. je správny orgán viazaný právnym názorom súdu vysloveným v zrušujúcom rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Proti výroku o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby nemožno v zmysle § 439 ods. 2 písm. e) S.s.p. podať kasačnú sťažnosť.