Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/172/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201492 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016201492.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: deko deko, s.r.o., IČO: 45 709 815, Borovicová 2621/20, Stupava, zast.: slc partners, s.r.o., advokátska kancelária, Hviezdoslavovo nám. 16, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, IČO: 00 166 405, Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2016/3697, O-240/2016 zo dňa 14.06.2016, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov 1. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 14.06.2016 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Inšpektorátom práce Bratislava (ďalej len „prvostupňový orgán”) č. 2016/185, 2016/4577 zo dňa 16.03.2016, ktorým prvostupňový orgán podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce (ďalej len „zákon o inšpekcii práce”) uložil žalobcovi pokutu vo výške 2.000 Eur. 2. Prvostupňový orgán rozhodol o uložení pokuty pre žalobcu z dôvodu, že na základe výkonu inšpekcie práce u žalobcu ako zamestnávateľa na prevádzke eliaOLIVA, Staré Grunty 24, 841 04 Bratislava, dňa 24.10.2014 o 13:35 hod. bolo zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Žalobca mal porušiť zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že na uvedenom pracovisku využíval závislú prácu fyzickej osoby G.. N. E., ako predajcu prírodných kozmetických prípravkov, pochutín na prírodnom základe a nápojov, s ktorou nemal založený pracovnoprávny vzťah podľa zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce”). II. Žaloba 3. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné, spolu s rozhodním prvostupňového orgánu ho žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Mal za to, že žalovaný vec po právnej a skutkovej stránke nesprávne posúdil. 4. Vyslovil presvedčenie, že v predmetnom prípade z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že p. E. vykonávala pre žalobcu závislú prácu. S poukazom na § 1 ods. 2 Zákonníka práce dôvodil, že na posúdenie určitej činnosti ako závislej práce je potrebné, aby boli zákonné podmienky naplnené kumulatívne, čo v danom prípade splnené nebolo. Namietal záver žalovaného vychádzajúci zo skutočnosti, že p. E. údajne uviedla, že je na prevádzke brigádne a zatiaľ má uzavretú ústnu zmluvu na vykonanie práce. Nebolo mu zrejmé, prečo by p. E. existenciu uzavretej príkaznej zmluvy zamlčala. V tejto súvislosti žalobca rozoberal pojem „brigáda”, resp. „brigádne” a poukazoval pritom na ustanovenia Zákonníka práce, ktorý tento pojem nedefinuje, a preto podľa žalobcu nie je jednoznačné, aký význam má byť tomuto pojmu prisudzovaný. Dôvodil, že p. E.Á. nenapĺňa štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia, na ktorých by sa mohla vzťahovať v Zákonníku práce uvedená Dohoda o brigádnickej práci študenta. Zdôraznil, že Občiansky zákonník neustanovuje pre príkaznú zmluvu obligatórne písomnú formu, a preto ju možno platne uzavrieť aj ústne. 5. Ďalej žalobca dôvodil, že medzi ním a p. E. nebol vzťah podriadenosti a nadriadenosti. Žalobca nemal voči p. E. postavenie zamestnávateľa v pracovnom pomere, v ktorom zamestnávateľ riadi výkon práce, určuje čo, kedy, kde a ako sa má vykonávať, pričom zamestnanec je povinný riadiť sa pokynmi zamestnávateľa. Podľa príkaznej zmluvy predloženej v konaní pred správnymi orgánmi bol príkazník povinný konať pri plnení príkazu podľa svojich schopností a znalostí tak, aby bol predmet príkazu zabezpečený na požadovanej úrovni. Podľa žalobcu v danom prípade nebol naplnený ani ďalší obligatórny znak závislej práce, a to výkon činnosti v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. V právnom vzťahu medzi p. E. a žalobcom dochádzalo k určeniu času na výkon príkazu v súlade s príkaznou zmluvou na základe dohody zmluvných strán, a to najmä s ohľadom na časové možnosti výkonu činnosti na strane p. E., t.j. príkazníka. V príkaznej zmluve určenie času, v ktorom má byť príkaz vykonaný, absentovalo. V tejto súvislosti spochybňoval záver správnych orgánov o tom, že činnosť p. E. (príkazníka) bola vykonávaná v pracovnom čase počas otváracích hodín prevádzky žalobcu. Taktiež mal za to, že v konaní pred správnymi orgánmi nebolo preukázané vykonávanie činnosti príkazníka za mzdu alebo odmenu. Odmena na plnenie príkazu bola v príkaznej zmluve dohodnutá najmä na pokrytie nákladov príkazníka, ktoré mu s plnením príkazu vznikli, t.j, náklady na dopravu do miesta plnenia príkazu, na pomôcky a pod. (čl. III. bod 3.2 príkaznej zmluvy). Zastával názor, že toto plnenie nemožno považovať za mzdu alebo odmenu za vykonanie práce v pracovnom pomere. 6. S poukazom na znenie plnomocenstva predloženého prvostupňovému orgánu namietal, že žalovaný nesprávne právne posúdil ukrátenie na právach žalobcu konaním prvostupňového orgánu z dôvodu neakceptovania právneho zastúpenia žalobcu v správnom konaní na prvom stupni. Vzhľadom na to neboli právnemu zástupcovi žalobcu doručené písomnosti v konaní, v dôsledku čoho žalobca nemohol riadne vykonávať svoje práva. Dôvodil, že správny orgán ho mal na prípadné nedostatky plnomocenstva upozorniť a vyzvať na ich odstránenie. III. Vyjadrenie žalovaného 7. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 17.10.2016, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania zakotveného v § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, za ktorý bola žalobcovi uložená pokuta, vyplynulo zo zistení prvostupňového orgánu počas kontroly nelegálneho zamestnávania vykonanej u žalobcu dňa 24.10.2014 o 13:35 hod. na pracovisku eliaOLIVA a je dôkazovo podložené nielen samotným protokolom, ale aj zápisnicou o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku spísanej s p. E. dňa 24.10.2014 a elektronického výpisu z registra Sociálnej poisťovne. V uvedenej zápisnici p. E. uviedla, že na pracovisku sa v predmetný deň nachádzala od 10:00 hod., ale pre žalobcu vykonáva prácu už tretí piatok. Nemá s ním zatiaľ uzatvorený žiadny pracovnoprávny vzťah a na práci sa dohodli ústne. Prácu vykonáva ako brigádnik. 8. Príkaznú zmluvu predloženú žalobcom považoval žalovaný za účelovú z dôvodu, že o jej existencii sa p. E. počas výkonu inšpekcie práce nezmienila a sama uviedla, že pracuje ako brigádnik. Žalovanému nebolo zrejmé, prečo by túto skutočnosť (existenciu príkaznej zmluvy) p. E. zamlčala, resp. z akého dôvodu by nepravdivo vypovedala, keďže bola pred spísaním záspisnice riadne poučená o následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede a svoju výpoveď následne potvrdila vlastnoručným podpisom. S poukazom na § 1 ods. 3 Zákonníka práce dôvodil, že zákon obligatórne zakotvuje to, v akom právnom vzťahu môžno vykonávať závislú prácu. Zákon jasne stanovuje, že závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu a výnimočne za podmienok ustanovených zákonom aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. Žalovaný považoval znaky závislej práce v tomto prípade za jednoznačne preukázané aj vzhľadom na povahu práce, ktorú p. E. vykonávala. 9. Ďalej žalovaný uviedol, že právny zástupca žalobcu bol v zmysle plnomocenstva zo dňa 03.11.2014 splnomocnený iba na konanie vedené pred prvostupňovým orgánom pod č. IBA-187-32-1.2/P-A28-14 vo veci inšpekcie práce, avšak nebol účastníkom konania (žalobcom) splnomocnený na ďalšie konanie. K splnomocneniu na ďalšie konanie došlo podľa žalovaného až na základe plnomocenstva zo dňa 04.04.2016. IV. Konanie na správnom orgáne 10. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že prvostupňový orgán vykonal u žalobcu ako zamestnávateľa dňa 24.10.2014 o 13:35 hod. inšpekciu práce, a to na pracovisku (na prevádzke) eliaOLIVA, Staré Grunty 24, 841 04 Bratislava. O zisteniach z uvedenej inšpekcie bol vyhotovený protokol č. IBA-187-32-1.2/P-A28-14 zo dňa 31.10.2014 (ďalej aj ako „Protokol”), ktorý bol toho istého dňa so žalobcom prerokovaný. Po vyjdarení splnomocneného zástupcu žalobcu k Protokolu, ktorého argumentačným základom boli žalobné dôvody, bol dňa 10.11.2014 vyhotovený Dodatok č. 1 k Protokolu. 11. Prvostupňový orgán na základe zistených skutočností žalobcu listom zo dňa 02.10.2015 upovedomil, že začína správne konanie vo veci uloženia pokuty za správny delikt kvalifikovaný ako porušenie ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. K upovedomeniu o začatí správneho konania doručenom žalobcovi dňa 12.10.2015 sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril listom zo dňa 19.10.2015, doručeným prvostupňovému orgánu dňa 22.10.2015. 12. Prvostupňový orgán neakceptoval námietky žalobcu a po ich posúdení mu rozhodnutím č. k. 2016/185, 2016/4577 zo dňa 16.03.2016 uložil pokutu vo výške 2.000 eur za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, pričom vychádzal zo stavu zisteného inšpekciou práce. Po odvolaní žalobcu žalovaný ako odvolací orgán preskúmal v zmysle § 59 ods. 1 Správneho poriadku prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu a napadnutým rozhodnutím č. OPS/BEZ/2016/3697, O-240/2016 zo dňa 14.06.2016 rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Inšpektorátu práce Bratislava č. k. 2016/185, 2016/4577 zo dňa 16.03.2016 potvrdil. Odôvodnenia oboch rozhodnutí správnych orgánov sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe a detailnejšie sa súd k jednotlivým ich častiam vyjadril nižšie. Prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, advokátskej kancelárie slc partners s.r.o. požiadal Inšpektorát práce Bratislava, aby konanie o uložení pokuty vedené pod sp. zn. 201/460 zastavil. Uvedené vyjadrenie bolo spísané advokátskou kanceláriou, avšak k tomuto podaniu bolo priložené splnomocnenie len v obmedzenom rozsahu a to "na konanie vedenom na Inšpektoráte práce Bratislava pod číslom IBA-187-32-1.2/ P- A28-14 vo veci inšpekcie práce". Toto konanie o uložení pokuty považoval inšpektorát práce za iné konanie, ako konanie o porušení právnych povinností, ktorých sa dopustil účastník konania (žalobca ) a o ktorých už rozhodol inšpektor práce protokolom zo dňa 31.10.2014, v znení jeho dodatku číslo 1. Správny orgán teda neakceptoval toto splnomocnenie a uviedol, že nebude rozhodnutie doručovať advokátskej kancelárii. Napriek tomu však uviedol, že sa bude riadne zaoberať námietkami na žalobcu, ktoré uviedol vo svojom podaní. Z administratívneho spisu súd zistil, že plnomocenstvom zo dňa 03.11.2014 žalobca skutočne splnomocnil advokátsku kanceláriu na zastupovanie "v konaní vedenom na Inšpektoráte práce Bratislava pod č. IBA-187-32-1.2/ P- A28-14 vo veci inšpekcie práce ...". Až následne dňa 04.04. 2016 udelil žalobca rovnakej advokátskej kancelárií plnomocenstvo na zastupovane v konaní o uložení pokuty, teda "v právnej veci vedenej na Inšpektoráte práce Bratislava pod č. 2016/185, 2016/4577 a akýchkoľvek predchádzajúcich a následných súvisiacich konaniach ...". V. Posúdenie veci 13. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. 14. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 17. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 18. Podľa § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu. 19. Podľa § 3 ods. 2 zákona zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3. 20. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ bod 4 zákona o inšpekcii práce inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. 21. Podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce uloží inšpektorát práce zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania pokuty od 2.000 eur do 200.000 Eur a ak sa jedná o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej vo výške 5.000 Eur. 22. Podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. 23. Podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. 24. Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. 25. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 26. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 27. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 28. Podľa § 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 29. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 30. Základným cieľom, resp. poslaním konania v správnom súdnictve je preskúmavať „zákonnosť“ rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmavať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Inými slovami povedané, treba vziať do úvahy, že správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie správneho súdu je výsledkom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. 31. Účelom zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je okrem iného vymedziť nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie, ustanoviť zákaz vykonávania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, výkon kontroly a postih za porušenie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Jednoznačne pritom zákon vymedzuje pojem nelegálne zamestnávanie. Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní považuje za nelegálne zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, také zamestnávanie fyzickej osoby, ktoré je založené na využívaní závislej práce tejto fyzickej osoby a s ktorou nemá založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu. V danom prípade pri výkone inšpekcie práce dňa 24.10.2014 o 13:35 hod. v prevádzke žalobcu inšpektori práce vykonali kontrolný nákup. Kontrolovaná fyzická osoba G.. N. E. na základe tohto kontrolného nákupu vydala inšpektorom práce pokladničný blok v mene žalobcu. Zo zápisnice o podaní informácie zo dňa 24.10.2014 vyplýva, že p. E. na základe dohody s konateľom žalobcu vypomáhala žalobcovi ako brigádnik. Potvrdila, že nemá na výkon predmetnej práce uzatvorený pracovnoprávny alebo iný právny vzťah a uviedla, že jej odmena činí 2,50 Eur na hodinu. Podstatnou námietkou žalobcu bolo poukazovanie na uzatvorenú príkaznú zmluvu zo dňa 08.10.2014 medzi žalobcom ako príkazcom a p. E. ako príkazníkom. Predmetom tejto zmluvy bol záväzok príkazníka pre príkazcu okrem iného vykonávať predaj produktov opísaných v úvode zmluvy (čl. II. Predmet zmluvy). Odmena príkazníka (čl. III. Odmena a platobné podmienky) bola stanovená na základe dohody zmluvných strán na 2,50 Eur brutto za vykonávanie činností uvedených v čl. II. zmluvy. Táto zmluva mala byť základom činnosti p. E. vykonávanej v mene žalobcu počas predmetnej inšpekcie práce. Na základe toho žalobca spochybňoval záver správnych orgánov o naplnení skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce, keďže podľa jeho názoru v danom prípade nešlo o nelegálne zamestnávanie z jeho strany, t.j. pri vykonávaní činnosti p. E. neboli naplnené definičné znaky závislej práce podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce. 32. Definícia závislej práce je uvedená v § 1 ods. 2 Zákonníka práce. Je to práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Cieľom právnej úpravy bolo stanoviť, aká práca sa vykonáva v pracovnoprávnych vzťahoch (závislá práca) a aké sú jej znaky. Výslovné vymedzenie znakov v zákone má napomôcť lepšie identifikovať prácu, ktorá sa musí vykonávať v pracovnoprávnom vzťahu (resp. obdobnom pracovnom vzťahu) a znížiť počet obchádzaní Zákonníka práce. Podľa názoru súdu dôkazy nachádzajúce sa v administratívnom spise dostatočným spôsobom preukazujú, že p. E. pre žalobcu vykonávala závislú prácu v zmysle vyššie uvedenej definície. Predovšetkým zo zápisnice o podaní informácie zo dňa 24.10.2014 vyplýva, že p. E. uviedla okolnosti jej práce pre žalobcu, uviedla druh práce (brigádnik - pradavač), ktorý pre žalobcu vykonávala, taktiež i právny titul vykonávania tejto práce, a to ústnu dohodu, čas výkonu práce (v čase otváracích hodín prevádzky žalobcu), ako i osobu, ktorá jej prácu zadáva, t.j. konateľa žalobcu. To znamená, že takto uvedené okolnosti preukazujú splnenie podmienok definície závislej práce, a to aj vzťah nadriadenosti žalobcu ako zamestnávateľa a podriadenosti p. E. ako zamestnanca, ktorý vyplýva už len z tvrdenia p. E. zachyteného v zápisnici o podaní informácie v odpovedi na otázku, či vykonáva predmetnú prácu samostatne alebo na príkaz zamestnávateľa. Túto prácu vykonávala táto fyzická osoba osobne podľa pokynov žalobcu v jeho prevádzke a v pracovnom čase, ktorý zodpovedal otváracím hodinám predmetnej prevádzky žalobcu. Správne orgány oboch stupňov teda správne uzavreli, že činnosť p. E. vykonávaná v mene žalobcu je závislou prácou, pričom žalobca nemal s p. E. platne uzatvorený pracovnoprávny vzťah. Predloženie príkaznej zmluvy zo strany žalobcu považuje súd v tejto súvislosti za účelovú obranu v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za správny delikt. Je totiž nepochybné, že ak by p. E. vykonávala pre žalobcu činnosti na základe predloženej príkaznej zmluvy, nemala by dôvod, aj s ohľadom na poučenie o možných následkoch neúplnosti, resp. nepravdivosti jej tvrdení, v zápisnici o podaní informácie uviesť, že „vypomáha ako brigádnik” a má so žalobcom uzatvorenú ústnu dohodu o vykonávaní práce. Čo sa týka námietky žalobcu, že plnenie, ktoré bolo s p. E. dohodnuté, nie je možné považovať za mzdu alebo odmenu za vykonanie práce v pracovnom pomere, súd konštatuje, že v zmysle definície závislej práce podľa Zákonníka práce odplata nie je obligatórnym znakom závislej práce, preto na uvedenú námietku súd nemohol prihliadnuť ako na dôvodnú. 33. Súd teda zastáva názor, že správne orgány mali v predmetnom správnom konaní k dispozícii dostatok dôkazov pre spoľahlivé zistenie skutkového stavu veci a skutkový stav zistený správnymi orgánmi bol dostačujúci na prijatie záveru o vzniku zodpovednosti žalobcu za správny delikt podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce spočívajúci v porušení zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. 34. Záverom súd uvádza, že ani námietke žalobcu ohľadom neakceptovania jeho právneho zastúpenia v správnom konaní nemožno prisvedčiť. Z obsahu administratívneho spisu totiž vyplýva, že právny zástupca žalobcu vykonal v jeho mene všetky právne úkony, resp. doručoval všetky podania, t.j. vyjadrenie k protokolu, vyjadrenie k upovedomeniu o začatí správneho konania a nakoniec aj odvolanie voči rozhodnutíu vydaného v prvom stupni. Na základe uvedeného nemožno konštatovať, že žalobca bol konaním správnych orgánov dotknutý na svojich právach. Vo svetle uvedeného prípadné nedoručovanie niektorých písomností priamo právnemu zástupcovi žalobcu nepovažuje súd za dôvod zrušenia napadnutých rozhodnutí správnych orgánov. Dôsledkom by totiž bolo iba formálne zopakovanie určitého úkonu (doručenia písomností), bez dopadu na výsledok konania. 35. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 36. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s §175 ods. 1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 37. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).