Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/179/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201563 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016201563.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Mesto Šaľa, so sídlom Námestie sv. Trojice 7, 927 15 Šaľa, zastúpený: Mgr. Milan Valla, advokát, Vajnorská 43, 831 03 Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Dunajská 68, P.O.BOX 58, 820 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti Protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 23111-7000/2015-OK/5 zo dňa 24.03.2016 a Zápisnice o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 23111-7000/2015-OK/10 zo dňa 22.06.2016 a iné, takto r o z h o d o l : Správny súd žalobu o d m i e t a. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Správnou žalobou podanou na tunajšom správnom súde dňa 23.08.2016 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti Protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 23111-7000/2015-OK/5 zo dňa 24.03.2016 (ďalej aj ako „Protokol“) a Zápisnice o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 23111-7000/2015-OK/10 zo dňa 22.06.2016 (ďalej aj ako „Zápisnica“) s návrhom na ich zrušenie a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. 2. Ku skutkovým okolnostiam prípadu žalobca uviedol, že v rámci zabezpečovania riadneho chodu samosprávy rozhodol o potrebe obstarania osobného motorového vozidla, pričom za týmto účelom vykonal prieskum trhu pre stanovenie predpokladanej hodnoty zákazky. Pri obstarávaní postupoval prostredníctvom elektronického trhoviska - elektronického systému EKS. V rámci ponúk dostupných v tomto systéme dňa 09.12.2015 žalobca preskúmal ponuku OF 68864 s názvom ,,Osobné motorové vozidlo Škoda Superb“ a vyhodnotil ju ako vyhovujúcu, čo potvrdil bez akejkoľvek ďalšej špecifikácie na predmet zákazky jej nezáväznou akceptáciou. Zákazka bola dňa 09.12.2015 uverejnená na webovej stránke EKS pod identifikačným číslom Z201540565, ktorý dňa 14.12.2015 vyhodnotil ponuku uchádzača Autoprofit, s.r.o. ako úspešnú, na základe čoho bola uzavretá dňa 14.12.2015 Kúpna zmluva č. Z201540565. Následne žalovaný dňa 01.02.2016 žalobcovi oznámil začatie kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní po uzavretí Kúpnej zmluvy. Dňa 05.04.2016 bol žalobcovi doručený Protokol, v ktorom žalovaný skonštatoval, že žalobca mal postupovať v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, najmä s princípom nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov tým, že mal predbežne akceptovať Obchodnú ponuku, ktorá obsahovala popis technickej špecifikácie predmetu zákazky, ktorá nebola dostatočne všeobecná a nestranná a neumožňovala predloženie ekvivalentu. Žalobca sa k protokolu vyjadril písomným podaním zo dňa 14.04.2016 doručeným žalovanému dňa 15.04.2016, v ktorom uviedol, že postupoval výberom vhodnej obchodnej ponuky z elektronického katalógu systému EKS, ktorú predbežne akceptoval. Následne bola obchodná ponuka pretransformovaná do objednávkového formuláru, čo pre žalobcu znamenalo, že systém EKS vyhľadal ďalších možných dodávateľov, nakoľko ak by ich systém EKS nevyhľadal, nebolo by podľa žalobcu možné postupovať ďalej vyplnením objednávkového formuláru. Dňa 22.06.2016 došlo k prerokovaniu protokolu o ktorom bola spísaná Zápisnica, v rámci ktorej žalovaný konštatoval, že sa vysporiadal s písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 14.04.2016 a dospel k záveru, že nie je opodstatnené a to bez akéhokoľvek odôvodnenia. 3. Žalobca sa žalobou domáhal preskúmania zákonnosti Protokolu a Zápisnice, pričom uviedol, že mu je zrejmé, že nejde o rozhodnutia správneho orgánu vydanými v správnom konaní, ktoré obsahujú náležitosti rozhodnutia v zmysle Správneho poriadku, avšak podľa žalobcu predstavujú akty orgánu verejnej správy, ktorými môžu byť práva, povinnosti a právom chránené záujmy žalobcu priamo dotknuté. Žalobca ďalej poukázal na právnu úpravu uvedenú v § 3 ods. 1 písm. a) a c) SSP a mal za to, že Protokol o výsledku kontroly a Zápisnica sú správnymi aktmi vydanými správnym orgánom v administratívnom konaní. Taktiež poukázal na doterajšiu súdnu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý konštatoval aj v nadväznosti na súdnu prax Ústavného súdu, a to že súdnemu prieskumu v zásade podliehajú všetky individuálne správne akty, pokiaľ nie sú v rámci negatívnej enumerácie z prieskumu vylúčené. Žalobca na podporu jeho tvrdení ohľadom prípustnosti preskúmavania napadnutého Protokolu a Zápisnice o prerokovaní Protokolu v podanej žalobe poukazuje aj na uznesenie NS SR zo dňa 26. 10. 2015, sp. zn. 5Sžo/62/2014. 4. Žalobca uvádza, že napadnuté rozhodnutia žalovaného síce žalobcovi priamo neukladajú žiadne povinnosti, avšak zasahujú, prípadne môžu zasahovať do širokého spektra jeho právom chránených záujmov. Žalobca poukazuje najmä na právo na ochranu dobrej povesti, ktoré má každá právnická osoba, teda aj žalobca. Za zásah do práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby sa v zmysle súdnej praxe považuje aj kritika, ktorá presahuje rámec oprávnenej kritiky a vždy ním bude skutkové tvrdenie, ktoré nie je pravdivé (napr. uznesenie NS SR zo dňa 23.09.2009, sp. zn. 4Cdo/2l2/2007). Bezúhonnosť, hoci aj iba admimistratívnoprávna, je nepochybne súčasťou dobrej povesti každého subjektu práva. Ak by sa teda preukázala nepravdivosť skutkového tvrdenia žalovaného o tom, že žalobca mal konať v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, napadnuté rozhodnutia predstavujú individuálne správne akty, ktorými sa nepochybne zasahuje do práva žalobcu na ochranu povesti, teda sú opatreniami žalovaného orgánu verejnej správy, ktoré v súlade s § 3 ods. I písm. c) SSP podliehajú súdnemu prieskumu. 5. Ďalej uviedol, že pri zadávaní zákazky v zmysle vyššie popísaného skutkového stavu postupoval v súlade s Obchodnými podmienkami elektronického trhoviska, pričom tento postup mal zabezpečiť dodržanie ustanovenia § 96 ods. 3 ZVO a zároveň konal jediným spôsobom, ktorý mu systém elektronického trhoviska EKS technicky umožnil. Na základe uvedeného má žalobca za to, že k prípadnému naplneniu znakov správneho deliktu porušenia zásady nediskriminácie nemohlo dôjsť konaním žalobcu, ktorý pri používaní systému EKS (ktorý je povinný používať) nemal technické možnosti kontrolovať ani ovplyvňovať dodržanie ustanovenia § 96 ods. 3 Zákona o verejnom obstarávaní, ale musel sa v rámci plnenia svojich povinností spoľahnúť na správnu funkčnosť systému EKS, ktorý má jeho dodržanie automaticky zabezpečiť. Kontrola existencie dostatočného množstva alternatívnych ponúk a následné vyznačenie Obchodnej ponuky ako predbežne akceptovanej je výsledok automatizovaného procesu v rámci systému EKS, do ktorého žalobca nezasahoval a ani nemá technické možnosti zasahovať. Vyznačenie Obchodnej ponuky ako predbežne akceptovanej nebolo konaním žalobcu. Ak teda žalobca nekonal spôsobom, ktorým mohli byť naplnené znaky správneho deliktu, absentuje základný pojmový znak správneho deliktu spočívajúci v konaní - prejavení vôle - a teda nemožno ani tvrdiť, že žalobca postupoval v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní. 6. Žalobca v rámci svojej právnej argumentácie taktiež poukazuje na skutočnosť, že námietky týkajúce sa jeho technických možnosti využitia systému EKS uplatnil už aj v konaní o výkone kontroly zo strany žalovaného, a to pri prerokovaní Protokolu. Žalovaný sa však k týmto jeho námietkam žiadnym konkrétnym spôsobom nevyjadril, ani ich nezohľadnil, iba rámcovo skonštatoval, že tieto nie sú opodstatnené. 7. Na záver žalobca uviedol, že predbežnou akceptáciou Obchodnej ponuky neboli voči konkrétnym uchádzačom alebo záujemcom uplatnené iné postupy a kritériá, ako voči ostatným uchádzačom alebo záujemcom, teda podľa žalobcu nedošlo k diskriminácii uchádzačov alebo záujemcov. Žalobca vykonal všetky úkony, ktoré mohol vykonať v rámci svojich schopností a technických možností, tak aby dodržal správny druh postupu podľa zákona o verejnom obstarávaní a súčasne v rámci neho zabezpečil dodržanie ustanovenia § 96 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, teda špeciálnej právnej normy, ktorej zmyslom a účelom je zabezpečenie hospodárskej súťaže špecificky pre postupy s využitím elektronického trhoviska. Postupom v intenciách špeciálnej právnej normy nemohlo súčasne dôjsť k porušeniu generálnej právnej normy sledujúcej totožný zmysel a účel, avšak iba všeobecne pre široký okruh situácií. Žalobca má tiež za to, že v jeho prípade neboli naplnené pojmové znaky správneho deliktu, nakoľko komitívne konanie - predbežná akceptácia Obchodnej ponuky, nie je výsledkom úkonov žalobcu, ale je výsledkom automatizovaných postupov systému EKS, ktoré žalobca obligatórne musí využívať a ktorých priebeh nedokáže žiadnym spôsobom ovplyvňovať. 8. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca žiadal napadnuté rozhodnutia zrušiť, nakoľko ich považuje za nesprávne, vychádzajú z nesprávnej interpretácie a aplikácie všeobecne záväzných právnych predpisov a súčasne zasahujú do jeho oprávnených a právom chránených záujmov. 9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby zo dňa 08.09.2016 navrhol, aby Krajský súd v Bratislave konanie pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu zastavil, alternatívne, aby podanú žalobu odmietol. Mal za to, že výsledné materiály z vykonanej kontroly ako aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu, sú zákonné. Vyslovil pochybnosť, že žalobca nespĺňa definičné znaky aktívne legitimovaného subjektu, keď v žalobe neuviedol, ktoré jeho konkrétne práva alebo právom chránené záujmy a akým spôsobom boli Protokolom a vyhotovením Zápisnice dotknuté. V tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR (ďalej len „Najvyšší súd SR" alebo „NS SR") sp. zn. 6Sžf/36/2010 z 26.10.2011 a sp. zn. 6Sžo/227/2010 z 26.10.2011, v rámci ktorých sa rozoberala práve problematika aktívnej legitimácie na podanie správnej žaloby. 10. Ďalej uviedol, že kontrolu zadanej podlimitnej zákazky na predmet zákazky „Osobné motorové vozidlo Škoda Superb" vykonal v rámci svojej dohľadovej právomoci. Podľa § 109 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní je žalovaný ústredným orgánom štátnej správy pre verejné obstarávanie. Zároveň podľa § 112 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní žalovaný vykonáva štátnu správu v oblasti verejného obstarávania a podľa § 112 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní žalovaný vykonáva dohľad nad verejným obstarávaním. Z uvedených ustanovení je teda zrejmé, že výkonom právomoci žalovaného ako orgánu štátnej správy spočívajúcom v konštatovaní porušenia zákona o verejnom obstarávaní, nemohlo dôjsť k porušeniu práv a právom chránených záujmov žalobcu, vrátane žalobcovho práva na dobrú povesť a dobrého mena právnickej osoby, nakoľko takéto tvrdenia nemajú difamačný charakter, a teda nie sú objektívne spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu. Vypracovanie Protokolu ako výsledku kontroly vykonanej v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní pri zachovaní práva žalobcu na vyjadrenie sa ku kontrolným zisteniam, nemohlo poškodiť dobrú povesť žalobcu. K zásahu do dobrej povesti žalovaný dodáva, že prostriedkom ochrany pred neoprávneným zásahom je podanie žaloby na všeobecný súd v súlade § 19b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka a zdôrazňuje, že žalobca zároveň nijakým spôsobom nepreukázal, v čom mal údajný zásah do jeho dobrej povesti spočívať. 11. Podľa žalovaného, tvrdenie žalobcu, že následkom Protokolu vydaného v súlade so zákonom má byť vznik akejkoľvek ujmy, nemôže obstáť, keďže Protokol slúži ako nástroj na oficiálne úradné zaznamenanie zistených porušení zákona, pričom nepodlieha povinnému zverejňovaniu a žalovaný ho v rámci výkonu kontroly doručuje len kontrolovanému, pripadne riadiacemu orgánu, ak bola kontrola vykonaná na jeho žiadosť. Protokol ako jeden z výsledných materiálov z vykonanej kontroly je však najmä jedným zo zákonných podkladov pre prípadné začatie správneho konania a jeho vydaním nedochádza k zásahu do právnej sféry žalobcu. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu BA sp. zn. 2S/168/2013 zo dňa 01.07.2016, v ktorom konajúci súd opätovne skonštatoval, že cit.: „Napadnutý protokol o výsledku kontroly dodržiavania ZVO je predovšetkým zhrnutím kontrolných zistení, ktoré viedli žalovaného k záveru o porušení zákona v postupe verejného obstarávateľa, pričom pre žalobcu z neho bezprostredne nevyplývajú žiadne konkrétne práva a povinnosti. Protokol ani vyjadrenie žalovaného k námietkam žalobcu týkajúcim sa kontrolných zistení uvedených v Protokole nie je rozhodnutím orgánu verejnej moci (individuálnym správnym aktom), ktorý by zakladal, menil alebo rušil práva a povinnosti žalobcu alebo sa ich priamo dotýkal. Protokol ako záznam o výsledkoch vykonanej kontroly slúži predovšetkým ako podklad pre ďalší postup žalovaného, ktorý v danom prípade na základe zisteného (a žalobcom v žalobe namietaného) porušenia § 32 ods. 6 ZVO pri stanovení minimálnej požadovanej úrovne týkajúcej sa preukazovania technickej alebo odbornej spôsobilosti v súťaži začal voči žalobcovi správne konanie o uloženie pokuty podľa §149 ods. 1 písm. g/ ZVO. Protokol môže byť tiež použitý ako dôkaz o porušení ZVO zo strany žalobcu v postupe zadávania predmetnej zákazky aj pre potreby prípadného konania o vrátenie poskytnutého finančného príspevku alebo jeho časti podľa zákona č. 528/2008 Z.z., ako to žalobca tvrdí v žalobe. Uloženie pokuty resp. povinnosti vrátiť verejné finančné prostriedky by nepochybne predstavovali zásah do právneho postavenia žalobcu, do jeho práv a právom chránených záujmov, na čo žalobca dôvodne upozorňuje v žalobe“. 12. Žalovaný v intenciách uvedených rozhodnutí Najvyššieho súdu SR konštatuje, že podľa § 250 ods. 2 O.s.p. resp. 178 ods. 1 SSP je definičným znakom aktívnej legitimácie žalobcu skutočnosť, že žalobou napadnuté rozhodnutie zasiahlo do sféry subjektívnych práv a právom chránených záujmov žalobcu. Ukrátenie na subjektívnych právach žalobcu spôsobené rozhodnutím správneho orgánu predstavuje definičný znak aktívnej legitimácie na podanie správnej žaloby. Žalobca na str. 6 žaloby tvrdí nasledovné, cit.: "Týmto rozhodnutím a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, bol žalobca priamo ukrátený na svojich právach". V tomto kontexte poukazuje žalovaný aj na uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 166/2011, kde je vyjadrená obligatórna podmienka na uplatnenie si práva v rámci SSP, a to konkrétne ukrátenia sťažovateľa na svojich právach, pričom len samotné tvrdenie sťažovateľa o tom, že bol na svojich právach ukrátený nepostačuje na to, aby bol aktívne procesne legitimovaným domáhať sa svojho práva na súde žalobou. Žalovaný ďalej poukazuje na rozsudok sp.zn. 2Sžo/47/2007 z 30.01.2008 a uznesenie Najvyššieho súdu SR 2Sžf/23/2011 z 22.08.2012, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sži/2/2011 z 30.03.2011, nález Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 259/2011 zo dňa 04.07.2012, nález Ústavného súdu SR č. II. ÚS 241/2008. Žalovaný zároveň dáva do pozornosti uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S 76/2015-115 z 31.05.2016. 13. Podľa žalovaného v konaní doposiaľ nebolo osvedčené splnenie procesných podmienok osoby oprávnenej na podanie žaloby - aktívnej procesnej legitimácie žalobcu, keď táto nebola podložená žiadnym konkrétnym tvrdením žalobcu o ukrátení na jeho právach, ktorému by korešpondovali jeho subjektívne oprávnenia vychádzajúce z konkrétneho právneho predpisu, ktoré by ovplyvnilo právnu pozíciu žalobcu a zasiahlo do jeho právnej sféry alebo spôsobilo zmenu jeho právneho postavenia. Žalovaný má za to, že Protokol z vykonania kontroly sa nijako nedotkol žalobcových subjektívnych práv (žalobca ich ani v podanej žalobe neuvádza) a preto žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Podľa žalovaného nie sú tu pochybnosti o skutočnosti, že predmetná žaloba nespĺňa podmienku aktívnej legitimácie žalobcu vyjadrenú v § 178 ods. 1 SSP. 14. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukazuje na skutočnosť, že Protokol nepodlieha súdnemu prieskumu a poukazuje na ust. § 3 ods. 1 písm. b), c), e), § 6 ods. 1, § 7 ods. 1 písm. e) a § 177 ods. 1 SSP. 15. Žalovaný s poukazom na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR tvrdí, že kontrolu postupu zadávania zákazky po uzavretí zmluvy nemožno považovať za rozhodovací proces vo verejnej správe a výsledné materiály z vykonanej kontroly za rozhodnutia vydané v takomto konaní, keďže kontrolou sa len zisťuje súlad postupu kontrolovaného s ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní. Kontrola postupu zadávania zákazky po uzavretí zmluvy podľa § 146a až § 146d ZVO predstavuje jednu z dohľadových kompetencií žalovaného, avšak zároveň predstavuje diametrálne odlišný postup žalovaného ako konanie o námietkach, resp. správne konanie o uložení pokuty, ktoré majú povahu rozhodovacích procesov vo verejnej správe. Vo výsledných materiáloch z vykonanej kontroly sa neukladajú žalobcovi žiadne povinnosti. 16. Žalovaný v bodoch III., IV., V. vyjadrenia k žalobe sa zaoberá zisteniami na základe, ktorých dospel k záverom, že žalobca postupoval pri zadávaní zákazky v rozpore s § 9 ods. 4 ZVO, najmä princípom nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov tým, že predbežne akceptoval Obchodnú ponuku obsahujúcu technickú špecifikáciu predmetu zákazky, najmä technické požiadavky na obstarávané tovary (resp. kombináciu požiadaviek) nezadefinovanú dostatočne všeobecne a nestranne, bez umožnenia predloženia ekvivalentu. 17. Žalovaný považoval za dôležité uviesť, že samotné Protokoly a kontrolné zistenia v nich zistené, nezakladajú bezpodmienečne pre žalovaného povinnosť začať ex offo správne konania vo veci uloženia pokuty kontrolovaným subjektom. Nie každé kontrolné zistenie, ktoré žalovaný v Protokole konštatuje, je tak závažné, že by ním bola naplnená jedna zo skutkových podstát uvedených v § 149 zákona o verejnom obstarávaní. Ďalej je žalovaný povinný skúmať, či v tom ktorom prípade nedošlo k uplynutiu subjektívnej, ako aj objektívnej prekluzívnej lehoty, nakoľko iba pri ich zachovaní je možné iniciovať začatie správneho konania. 18. Záverom žalovaný zdôraznil, že až prípadným vydaním prvostupňového rozhodnutia o uložení pokuty žalobcovi, budú môcť práva žalobcu dotknuté, pričom žalobca ako účastník správneho konania bude môcť využiť zákonné prostriedky obrany, t. j. podanie rozkladu, o ktorom následne rozhodne predseda úradu na základe návrhu Osobitnej komisie. 19. Krajský súd v Bratislave preskúmal v prvom rade podmienky žalobnej legitimácie žalobcu, pretože v konaní podľa Súdneho správneho poriadku súd poskytuje ochranu len subjektívnym právam žalobcu, ktorý bol rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Správny súd dospel k záveru, že žalobu je treba odmietnuť, pretože zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. 20. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 21. Podľa § 31 ods. 1, 3 SSP, konanie sa začína doručením návrhu súdu. Žaloba okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 musí obsahovať aj náležitosti ustanovené pre určitý druh konania uvedený v § 6 ods. 2. 22. Podľa § 57 ods. 1 SSP, ak tento zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti v podaní sa uvedie, a) ktorému správnemu súdu je určená, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. 23. Podľa § 32 ods. 1 SSP, účastníkmi konania sú žalobca, žalovaný a ďalší účastníci, ak tento zákon neustanovuje inak. 24. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 25. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmov. 26. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP, v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť dôvody žaloby z ktorých musí byť zrejmé, z akých dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len žalobné body). 27. Podľa § 99 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d). 28. Súdny správny poriadok upravuje podmienky uplatnenia žalobcovho práva na súdnu ochranu. Ustanovenie § 178 ods. 1 priznáva žalobnú legitimáciu žalobcu, a to za predpokladu, že bol rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Tvrdenie o takomto ukrátení musí byť súčasťou správnej žaloby v rámci jej žalobných bodov podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP. 29. Správny súd pre úplnosť dodáva, že žalovaný v prejednávanej veci vykonal v rámci dohľadu nad procesom verejného obstarávania u žalobcu kontrolu postupu zadávania predmetnej zákazky po uzavretí zmluvy v súlade s § 146 ods. 4 ZVO a nakoľko kontrolou zistil porušenia zákona konkrétne § 9 ods. 3 ZOV, o výsledku kontroly spracoval Protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 23111-7000/2015-OK/5 zo dňa 24.03.2016, ku ktorému umožnil žalobcovi sa písomne vyjadriť a na záver vyhotovil Zápisnicu o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 23111-7000/2015-OK/10 zo dňa 22.06.2016. 30. Správny súd z podanej správnej žaloby zistil, že žalobca na strane 6 žaloby uvádza vo všeobecnej rovine, že napadnuté výsledné materiály z vykonanej kontroly môžu zasahovať do širokého spektra jeho právom chránených záujmov a poukazuje najmä na právo na ochranu dobrej povesti. Žalobca ďalej tvrdí, ak by sa preukázala nepravdivosť skutkového tvrdenia žalovaného o tom, že žalobca mal konať v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, potom by napadnuté výsledné materiály z vykonanej kontroly predstavovali individuálne správne akty, ktorými sa nepochybne zasahuje do práva žalobcu na ochranu povesti. 31. Správny súd uvádza, že žalobca v správnej žalobe neuvádza konkrétne ukrátenie na svojich právach, pričom len samotné tvrdenie žalobcu o tom, že bol na svojich právach ukrátený nepostačuje na to, aby mal aktívnu žalobnú legitimáciu domáhať sa svojho práva na súde správnou žalobou. Tvrdenie o takomto ukrátení musí byť súčasťou správnej žaloby v rámci jej žalobných dôvodov, čo v danom prípade absentuje. 32. Žalobca v žalobe poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, a to uznesenie sp. zn. 5Sžf/31/2011 zo dňa 25.08.2011, podľa konajúceho súdu ako aj podľa žalovaného rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vychádzalo z iného právneho stavu a z iných skutkových okolností ako je tomu v danom prípade. Protokol o výsledku kontroly a zápisnica o prerokovaní protokolu o výsledkoch kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní boli vypracované podľa zákona o verejnom obstarávaní účinného ku dňu 09.02.2016, neobsahovali žiadne povinnosti odstrániť zistené nedostatky v procese verejného obstarávania, čo bolo jednou z podmienok spôsobilosti na súdny prieskum rozhodnutia podľa citovaného uznesenia NSSR sp. zn. 5Sžf 31/2011. Citované uznesenie NS SR sa týkalo súdneho prieskumu protokolu z vykonanej kontroly postupu zadávania zákazky po uzavretí zmluvy a zápisnice z prerokovania protokolu pri kontrole vykonávanej podľa znenia ZVO účinného do dňa 31.12.2009. V zákona o verejnom obstarávaní, platnom a účinnom v čase začatia výkonu kontroly je proces výkonu kontroly po uzavretí zmluvy osobitne upravený v § 146a až § 146d ZVO. Podľa daného zákona o verejnom obstarávaní, na rozdiel od úpravy výkonu kontroly podľa staršej úpravy zákona o verejnom obstarávaní účinnej do 31. 12. 2009, t. j. úpravy zákona o verejnom obstarávaní v prípade posudzovanom NS SR vo veci sp. zn. 5Sžf/31/2011, sa už žalovaným neukladajú kontrolovanému subjektu (t. j. žalobcovi) povinnosti tak, ako tomu bolo podľa § 13 ods. 6 zákona o kontrole. NS SR však vo svojom uznesení vo veci sp. zn. 5Sžf/31/2011 vychádzal práve z tejto staršej právnej úpravy 33. Po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že Protokol č. 23111-7000/2015-OK/5 o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní zo dňa 24.03.2016 a Zápisnica o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 23111-7000/2015-OK/10 zo dňa 22.06.2016 nepodliehajú súdnemu prieskumu v rámci úpravy správneho súdnictva. Napadnutý protokol o výsledku kontroly a dodržiavania ZVO a Zápisnica o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní sú predovšetkým zhrnutím kontrolných zistení, ktoré viedli žalovaného k záveru o porušení zákona v postupe verejného obstarávateľa, pričom pre žalobcu z nich bezprostredne nevyplývajú žiadne konkrétne práva a povinnosti. Protokol ani Zápisnica žalovaného nie sú rozhodnutím orgánu verejnej moci (individuálnym správnym aktom), ktoré by zakladali, menili alebo rušili práva a povinnosti žalobcu alebo sa ich priamo dotýkali, slúžia predovšetkým ako podklad pre ďalší postup žalovaného. 34. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP pretože je neprípustná, nakoľko smeruje proti opatreniu predbežnej povahy, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 35. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. 36. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.