Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/166/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201593 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016201593.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Eva Fulcová, v právnej veci žalobcu: Ing. N. D., bytom: U. XXX/X, XXX XX Q., zastúpený: JUDr. Ján Vozár, advokát, Magurská 11, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Slovenská informačná služba, P.O.Box 69, 810 00 Bratislava I, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č.77/35-4-5/2016-BP, zm. 77/35-2094-123/2016-BS zo dňa 06.06.2016, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a. Žalobcovi súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Konanie vedené na orgáne verejnej správy. 1. Odbor vnútornej bezpečnosti Slovenskej informačnej služby zaslal dňa 12.2.2015 pod č.p 22- V-3-4-49/2015-S osobitnému pracovisku zriadenému v pôsobnosti SIS v súlade s § 9 zákona číslo 215/2014 Z.z. na plnenie úloh vyplývajúcich z tohto zákona informácie, ktoré boli získané spravodajskou činnosťou realizovanou v rámci vnútrobezpečnostného preverovania, súčasťou boli aj informácie postúpené SIS z externých zdrojov. 2. Cieľom uvedenej spravodajskej činnosti bolo získať informácie smerujúce k potvrdeniu alebo vyvráteniu podozrenia, že prostredníctvom menovaného by malo dochádzať k úniku utajovaných skutočností z prostredia SIS nepovoleným osobám, k prepojeniu Ing. Petra Benča na podnikateľské subjekty a osoby podozrivé z páchania hospodárskej trestnej činnosti a k prepojeniu menovaného na osoby podozrivé zo spolupráce s cudzími spravodajskými službami pôsobiacimi v Slovenskej Republike. 3. V rámci výkonu preverovania platnosti osvedčenia Ing. Benča požiadalo osobitné pracovisko o poskytnutie informácií o bezpečnostnej spoľahlivosti menovaného z evidencii Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva, poskytnutie informácií od ďalších štátnych orgánov a informácie z previerok vykonaných v mieste bydliska Slovenskou informačnou službou a informácie z previerok vykonaných Slovenskou informačnou službou o bezpečnosti prostredia, v ktorom menovaný žije a pohybuje sa o možnosti výskytu bezpečnostných rizík. 4. Osobitné pracovisko následne vykonalo z menovaným v dňoch 11.11.2015 a 18.11.2015 v súlade s § 25 ods. 1 zákona č.215/2004 Z.z. dva bezpečnostné pohovory za účelom objasnenia skutočnosti, ktoré by mohli byť prekážkou na vydanie osvedčenia resp. dôvodom na zrušenie platnosti osvedčenia, pričom menovaný mal možnosť kompletne sa vyjadriť k zisteným skutočnostiam. Cieľom bezpečnostných pohovorov bolo vylúčenie možných identifikovaných bezpečnostných rizík podľa § 14 ods. 2 písm. c) bod 6 a 10 zákona číslo 215/2004 Z.z. nakoľko vzniklo podozrenie, že menovaný preukázal svojim konaním alebo vyjadrením nečestnosť, nedôveryhodnosť vo vzťahu k ochrane utajovaných skutočnosti a prijíma neoprávnené platby, dary alebo iné výhody, alebo zneužila postavenia funkciu na získaní neoprávnených pôžitkov, ako aj ďalšieho v procese preverovania identifikovaného bezpečnostného rizika. Podľa § 14 ods. 2 písm. c) bod 9 nakoľko vzniklo aj podozrenie, že menovaný pod preukázateľným tlakom príbuzných alebo priateľov, ktorí sú zneužiteľní cudzou spravodajskou a informačnou službou, teoristickou skupinou, nelegálnou organizáciou, rizikovou skupinou alebo obdobným jednotlivcom. 5. Menovanému bolo počas bezpečnostného pohovoru zo dňa 11.11.2015 položených osobitným pracoviskom celkom 45 otázok a počas bezpečnostného pohovoru zo dňa 18.11.2015 bolo menovanému položených osobitným pracoviskom celkovo 63 otázok. Osobitné pracovisko po vykonaní oboch bezpečnostných pohovorov analýzou zistilo, že vyjadrenia menovaného v priebehu bezpečnostných pohovorov boli v rozpore zo zistenými skutočnosťami, ktoré by mohli byť prekážkou na vydanie osvedčenia a v súlade s § 25 ods. 4 zákona číslo 215/2004 Z.z. požiadalo pracovisko SIS vykonávajúce polygrafické vyšetrenia o vykonanie polygrafického vyšetrenia menovaného. V dňoch 5.1.2016 a 26.4.2016 osobitné pracovisko písomne oboznámilo menovaného so spôsobom polygrafického vyšetrenia, s podmienkami polygrafického vyšetrenia a predmetom polygrafického vyšetrenia, čo menovaný vzal na vedomie a potvrdil svojím podpisom. Následne boli s menovaným uskutočnené polygrafické vyšetrenia a to v dňoch 12.1.2016, 19.1.2016,26.1.2016 a 3.5.2016. 6. Vykonaním bezpečnostných pohovorov a následne preverením pravdivosti odpovedí menovaného prostredníctvom polygrafických vyšetrení s prihliadnutím na písomné vyjadrenie organizačných zložiek SIS, ktorý bol menovaný služobne zaradený je zrejmé, že jeho vyjadrenia poskytnuté počas bezpečnostných pohovorov nie sú pravdivé. Menovaný svojim konaním preukázal nečestnosť a nedôveryhodnosť vo vzťahu k ochrane utajovaných skutočností. 7. SIS na základe vyššie uvedených skutočností vydala dňa 6.6.2016 rozhodnutie pod č.p. 77/35-4-5/2016-BP, zm. 77/35-2094-123/2016-BS a rozhodla, že preverovaná osoba Ing. Peter Benč nespĺňa predpoklady na vznik oprávnenia na oboznamovania sa s utajovanými skutočnosťami zo stupňom utajenia Prísne tajné podľa § 10 ods.1 písm. g) zákona číslo 215/2004 Z.z. nakoľko sa nepovažujú za bezpečnostne spoľahlivú osobu podľa § 14 ods. 1 citovaného zákona nakoľko uviedol nepravdivé údaje pri bezpečnostnom pohovore a súčasne bolo u neho zistené bezpečnostné riziko podľa § 14 ods. 2 písm. c) bod 6. citovaného zákona. 8. Keďže preverovaná osoba Ing. Peter Benč s týmto rozhodnutím nesúhlasil v zákonnej lehote podal na Krajský súd Bratislava správnu žalobu. II. Žalobné dôvody 9. V čas podanom žalobou na tunajšom súde dňa 26.8.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovanej č.p. 77/35-4-5/2006-BP, zm. 77/35-2094-123/2016-BS zo d§a 6.6.2016, ktorým žalovaná rozhodla tak, že žalobca nespĺňa predpoklady na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami so stupňom utajenia Prísne tajné podľa § 10 ods. 1 písm. g) zákona číslo 215/2004 Z.z., nakoľko sa nepovažuje za bezpečnostne spoľahlivú osobu podľa § 14 ods. 1 citovaného zákona nakoľko uviedol nepravdivé údaje pri bezpečnostnom pohovore a súčasne bol u neho zistené bezpečnostné riziko podľa § 14 ods. 2 písm. c) bod 6 citovaného zákona. 10. S týmto rozhodnutím žalobca nesúhlasí, pokladá ho za nezákonné, bol rozhodnutím žalovanej ukrátený na svojich právach zaručených zákonom a na právom chránených záujmoch. 11. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia vidí žalobca v absencii označenia právnej normy a to § 29 citovaného zákona, ktorá spôsobuje neurčitosť, nezrozumiteľnosť a zmätočnosť výroku rozhodnutia keď žalovaná neuviedla zákonnú úpravu vo vzťahu k predmetu konania a rozhodnutia. 12. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaná vykonala preverovanie platnosti osvedčenia podľa ustanovenia § 29 citovaného zákona avšak vo výroku napadnutého rozhodnutia absentuje označenie tejto právnej normy určujúcej predmet konania a označenia ustanovenia na základe ktorého žalovaný rozhodol. Uvedený nedostatok výroku napadnutého rozhodnutia má za následok nemožnosť vylúčenia existencie zákonnej prekážky z dôvodu neexistencie platného osvedčenia a teda prekážky pre vykonanie preverenia platnosti osvedčenia a následne vydaného rozhodnutia podľa § 29 citovaného zákona. 13. Ďalej žalobca v žalobe napáda nezákonný postup a nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktoré vidí v tom, že platnosť osvedčenia zanikla zo zákona dňa 15.6.2016 pričom napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané dňa 6.6.2016, ale v súlade s ustanovením § 26 ods. 4 zákona číslo 215/2004 Z.z. mu bolo doručené a zároveň oznámené dňa 30.6.2016 teda až po zániku platnosti osvedčenia. Podľa názoru žalobcu toto rozhodnutie je potrebné považovať za nulitné nevyvolávajúce žiaden právne účinky z dôvodu nedostatku právneho základu a neexistencie skutkového základu. 14. Žalobca je toho názoru, že k vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzal nezákonný postup žalovaného, ktorý ho neupovedomil o začatí správneho konania v súlade s platnou právnou úpravou, a tým boli porušené ustanovenia zákona číslo 71/1967 Zb. 15. Žalobca sa nestotožňuje s tým, že je bezpečnostne nespoľahlivá osoba nakoľko pri bezpečnostnom pohovore uvádza len pravdivé údaje a nestotožňuje sa s tým, že by svojim konaním alebo vyjadrením preukázal nečestnosť, nedôveryhodnosť vo vzťahu k ochrane utajovaných skutočností. 16. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že skutkovo relevantné skutočnosti boli zistené len s poskytnutých informácií pričom pravdivosť týchto skutočností vyplývajúcich z týchto informácií nebola potvrdená žiadnym dôkazom, ktorý by preukazoval u jeho osoby výskyt bezpečnostných rizík. Má zato, že bezpečnostné pohovory neboli vykonané v súlade s ustanovením § 25 ods. 1 citovaného zákona nakoľko nebola splnená podmienka, ktorú uvedené ustanovenie vyžaduje a to, že nemal možnosť v priebehu bezpečnostného pohovoru vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam. Žalobca má zato, že sa vyjadriť k zisteným skutočnostiam nielen formou odpovedí na kladené otázky, ale aj komplexne k zisteným skutočnostiam, tak ako to vyžaduje ustanovenie § 25 ods. 1 citovaného zákona. 17. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatuje, že osobitné pracovisko po vykonaní oboch bezpečnostných pohovorov analýzou zistilo, že vyjadrenia menovaného v priebehu bezpečnostných pohovorov boli v rozpore so skutočnosťami, ktoré by mohli byť prekážkou na vydanie usvedčenia. 18. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná pri analýze odpovedi na položené otázky v rámci bezpečnostných pohovorov a analýze vyjadrení k zisteným skutočnostiam, vychádzala len z poskytnutých informácií od spravodajskej činnosti a z informácií zistených v rámci výkonu preverovania platnosti osvedčenia, pričom podľa názoru žalobcu nemožno predmetné informácie považovať za pravdivé a hodnoverné vo vzťahu k jeho odpovediam na položené otázky nakoľko tieto neboli preukázané a konfrontované so žiadnymi dôkazmi. 19. Poukázal na nález ústavného súdu SPZN PL.ÚS 6/04 ako aj na rozsudok súdu SR číslo konania 6 Sz/19/2014 v zmysle ktorých posúdenie a hodnotenie výsledkov zistených bezpečnostnou previerkou SIS vykonávala, v zmysle zásad správneho poriadku predovšetkým v zmysle zásady materiálnej pravdy, zásady súčinnosti ako aj zásady hodnotenia dôkazov. 20. V zmysle uvedeného súd na preskúmavané konanie aplikuje zákon o správnom konaní a teda uskutočňuje sa dokazovanie v zmysle pravidiel správneho poriadku, zisťuje sa pravdivosť jednotlivých informácií procesom dokazovania a nemožno vychádzať len z informácií zistených spravodajskou činnosťou a informácii zistených v rámci výkonu preverovania platnosti osvedčenia. 21. V ďalšej časti žaloby žalobca na strane 12 až 23 žaloby rozoberá otázky, ktoré mu boli kladené na polygrafickom vyšetrení. 22. Pokiaľ ide o skutočnosti, že v jeho odpovediach pri polygrafickom vyšetrení bola infikovaná lož, žalobca zastáva názor, že je to z dôvodu, že tieto otázky majú veľmi úzky súvis s obsahom služobných úloh, s používaním metódami a taktikových plneniach. Vzhľadom na charakter a obsah jeho služobných úloh a zákonných metód a taktík, ktoré na ich plnenie je oprávnený využívať nebolo možné týmito otázkami a najmä použitím polygrafického vyšetrenia zisťovať bezpečnostnú spoľahlivosť jeho osoby. Uvedené je potrebné preverovať a zisťovať vykonaním dokazovania na preukázanie konkrétnych skutočností. Len týmto spôsobom by tak bolo jednoznačné preukázané, že žalobca preukázal nečestnosť, nedôveryhodnosť vo vzťahu k ochrane utajených skutočností. Poukázal na nezákonnosť použitých dôkazov a podkladov pre rozhodnutia žalobca poukázal na osobitný predpis, ktorým je NR SIS číslo 1/2007 po polygrafickom vyšetrení v znení NR SIS číslo 32/2008. Postup pri vykonávaní bezpečnostných previerok upravuje aj predpis, ktorým je NR SIS číslo 34/2009 a má zato, že postup žalovaného je v rozpore s uvedenými nariadeniami. 23. Žalovaný poukázal nato, že žalovaná pred polygrafickým vyšetrením neskúmala, aký je zdravotný stav žalobcu, tak ako jej to vyplýva z článku 3 ods. 2 NR SIS číslo 1/2007. Žalobca uviedol, že pred polygrafickým vyšetrením bol v psychickom a fyzickom vypätí, ktorému predchádzali udalosti pracovného a súkromného charakteru a žalovaná nepreverovala pred vyšetrením uvedené skutočnosti a nezisťovala jeho spôsobilosť absolvovať polygrafické vyšetrenie, preto považuje tento postup žalovanej za nezákonný a v rozpore s citovaným nariadením. 24. Ďalej žalobca preukázal na skutočnosť, že pokiaľ ide o presnosť, spoľahlivosť a objektívnosť polygrafického vyšetrenia, poukázal na názor PhDr. Antona Uheríka Dr.Sc. ktorý po takmer 40 ročnej vedecko-výskumnej práci na pôde Slovenskej akadémie vied a konštatuje, že doteraz neexistujú seriózne výskumy, ktoré by stanovili aspoň minimálne štandardy vedeckej objektivity polygrafov. 25. Na základe uvedených skutočnosti je žalobca toho názoru, že žalovaná v predmetnej veci nepostupovala v intervenciách vyššie citovaných právnych noriem, vo veci si nezadovážila relevantné a dostatočné skutočnosti a podklady pre vydanie rozhodnutia, a preto ňou zistený skutkový stav bol nedostačujúci na riadne posúdenie veci. Ďalej uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov a je toho názoru, že v konaní a postupe žalovanej došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. Na základe uvedených skutočností žiada, aby súd rozhodnutie žalovanej zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného 26. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 28.10.2016 uviedol, že námietka žalobcu, že rozhodnutie žalovaného nemá náležitosti , ktoré podľa správneho poriadku má mať poukazujúc na absenciu ustanovenia § 29 zákona číslo 215/2004 Z.z. neobstojí. 27. Skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie a úvahy akými bola vedená SIS pri hodnotení dôkazov sú obsahovou súčasťou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené, ich právny význam, dôkazy, ktoré boli vykonaní aj to, ako ich hodnotí správny orgán. Taktiež obsahuje právne posúdenie veci t.j. subsumáciu zisteného skutkového stavu správnym orgánom pod príslušné ustanovenia hmotno-právneho predpisu. Právne posúdenie veci obsahuje odkaz na príslušný právny predpis z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádza, a z ktorého vyvodil svoje právne posúdenie. Nie je uvedená len citácia príslušného ustanovenia, ale je vyložený aj obsah právnej normy, tak aby bol účastníkovi konania zrejmý vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. 28. Napadnuté rozhodnutie obsahuje aj poslednú zákonnú požiadavku obsiahnutú v § 26 ods. 3 zákona číslo 215/2004 Z.z. a to poučením o možnosti podať odvolanie. 29. Žalobca sa argumentáciou snaží vyvolať dojem nezákonitosti napadnutého rozhodnutia poukázaním na absenciu § 29 vyššie uvedeného zákona v jeho výrokovej časti, ktorá má podľa názoru žalobcu spôsobovať neurčitosť, nezrozumiteľnosť a zmätočnosť tejto časti rozhodnutia. Žalovaný uviedol, že § 29 citovaného zákona je právnym základom na otvorenie bezpečnostnej previerky na účely preverenia, či osoba spĺňa predpoklady na vznik oprávnenia podľa § 10 ods. 12 citovaného zákona a nie je právnou normou na základe ktorej bolo rozhodnuté o tom, že žalobca nespĺňa predpoklady na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami zo stupňom utajenia Prísne tajné podľa citovaného zákona. 30. Žalobca v žalobe ďalej napadá nezákonný postup pri doručovaní napadnutého rozhodnutia ktoré vidí v tom, že platnosť osvedčenia zanikla zo zákona dňa 15.6.2016 pričom napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo síce vydané 6.6.2016 ale v súlade s ustanovení, § 26 ods. 4 zákona číslo 215/2004 Z.z. nebolo doručené a oznámené dňa 30.6.2016 teda až po zániku platnosti osvedčenia. 31. Preverovanie platnosti osvedčenia o vzniku oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami žalobcu začalo dňa 22.7.2015 a to z dôvodu, že zistené skutočnosti týkajúce sa sťažovateľa by mohli predstavovať bezpečnostné riziko uvedené v § 14 ods. 2 písm. c) bod 6 a 10 zákona číslo 215/2014 Z.z. Z uvedeného vyplýva, že preverovanie platnosti osvedčenia žalobcu začalo v súlade so zákonom a počas platnosti osvedčenia žalobcu o vzniku oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňa Prísne tajné zo dňa 15.6.2011 SIS po dôkladnej analýze všetkých dostupných informácií zistila skutočnosti zakladajúce bezpečnostnú nespoľahlivosť žalobcu vo vzťahu k ochrane utajovaných skutočností, nakoľko sa nepovažuje za bezpečnostne spoľahlivú osobu podľa § 14 ods. 1 vyššieho citovaného zákona z dôvodu, že uviedol nepravdivé údaje pri bezpečnostnom pohovore a zároveň bol u neho zistené bezpečnostné riziko a preto bolo vydané rozhodnutie dňa 6.6.2016 v zmysle ustanovenia § 26 ods. 2 zákona číslo 215/2004 Z.z. 32. Dve vyhotovenia predmetného rozhodnutia boli dňa 6.6.2016 doručené príslušnej organizačnej zložke SIS v ktorej bol žalobca služobne zaradený. Príslušnej organizačnej zložke SIS sa nepodarilo vyhotovenie rozhodnutia žalobcovi doručiť z dôvodu, že počas doručovaniu uvedeného rozhodnutia dňa 7.6.2016 pri telefonickom rozhovore s priamym nadriadeným žalobca uviedol, že sa nenachádza v mieste bydliska, pravdepodobne ani nie je v stave schopnom prebrať akúkoľvek písomnosť a požiadal o doručenie iným zákonným spôsobom. Na základe uvedeného bolo predmetné rozhodnutie dňa 8.6.2016 vrátené osobitnému pracovisku na ďalšie doručenie. Osobitné pracovisko následne dňa 8.6.2016 odoslalo predmetné rozhodnutie žalobcovi prostredníctvom Slovenskej pošty ako úradnú zásielku so službou opakovaného doručenie na žiadosť odosielateľa. Predmetná zásielka bola dňa 10.6.2016 neúspešne doručovaná, pričom bola žalobcovi zanechaná písomná výzva s upozornením, že predmetná zásielka mu bude opakovane doručenia v termíne 13.6.2016. Keďže ani v tento deň si žalobca zásielku neprevzal bola predmetná zásielka dňa 13.6.2016 uložená na pošte v Lubietovej. Žalobca si predmetnú zásielku prevzal predposledný deň odbernej lehoty a 30.6.2016. Na základe vyššie uvedeného žalovaný konštatuje, že žalobca sa vedome od 7.6.2016 vyhýbal prevzatiu predmetnej zásielky, pričom mal vedomosť o jej obsahu. 33. Žalovaný poukázal na nález Ústavného súdu SR spisová značka PL.ÚS 6/04 ktorý sa zoberal aplikáciou ustanovenia správneho poriadku na konanie o vykonaní bezpečnostnej previerky. Vo svojom náleze konštatoval,:“§ 81 ods. 1 zákona teda nemá za následok to, že by spôsob konania (jeho rozhodujúcej časti) úradu pri vykonávaní bezpečnostných previerok nebol náležite ustanovený zákonom. Spôsob jeho konania ustanovil všeobecne správny poriadok (vrátane základných pravidiel konania uvedených v § 3) a osobitne zákon, najmä v časti o vykonávaní bezpečnostných previerok (stupne previerok, ich priebeh, podkladové materiály, bezpečnostný pohovor a pod. Na rozhodnutie, ktoré je iba časťou resp. určitým úsekom konania, sa vzhľadom na špecifickosť bezpečnostných previerok vzťahuje osobitná úprava zákona (§ 26 a nasledujúci.)“ 34. Z uvedeného vyplýva, že SIS nepochybila pri preerovaní platnosti osvedčenia žalovaného a konal v absolútne v súlade so zákonom, číslo 215/2004 Z.z. ako aj ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. 35. Argumentácia žalobcu, že sa nestotožňujú s tým, že je bezpečnostne nespoľahlivá osoba a k priebehu bezpečnostných pohovorov žalovaný uviedol, že osobitné pracovisko vykonal v rámci predmetného preverovania zo žalobcov dňoch 11.11.2015 a 18.11.2015 dva bezpečnostné pohovory za účelom objasnenia skutočnosti, ktoré by mohli byť prekážkou na vydanie osvedčenia resp. dôvodov na zrušenie platnosti osvedčenia pričom sa žalobca mal možnosť komplexne vyjadriť ku všetkým zisteným skutočnostiam. Žalobcovi bolo počas bezpečnostného pohovoru zo dňa 11.11.2015 položených osobitným pracoviskom celkovo 45 otázok a počas bezpečnostného pohovoru zo dňa 18.11.2015 bol položených osobitným pracoviskom celkovo 63 otázok, pričom žalobcovi bolo umožnené, aby sa dostatočne hodnoverným spôsobom a podrobne vyjadril ku všetkým položeným otázkam. Z predmetných bezpečnostných pohovorov boli spísané záznami s obsahom ktorých žalobca súhlasil, čo opäť potvrdil svojim podpisom samostatne na každej strane predmetného záznamu. 36. Osobitne pracovisko po vykonaní oboch bezpečnostných pohovorov podrobnou analýzou zistilo, že vyjadrenia žalobcu v priebehu oboch bezpečnostných pohovorov boli v rozpore zo zistenými skutočnosťami, ktoré by mohli byť prekážkou na vydanie osvedčenia alebo dôvodom na zrušenie platnosti osvedčenia, a preto v súlade s § 25 ods. 4 zákona číslo 215/2004 Z.z. požiadalo dňa 14.12.2015 a následne 20.4.2016 pracovisko SIS vykonávajúce polygrafické vyšetrenie o vykonaní vyšetrenia žalobcu. 37. Počas polygrafického vyšetrenia, ktoré sa uskutočnilo v dňoch 12.1.2016, 19.1.2016, 26.1.2016 bolo zostavených celkom osem preverovaných otázok. Z výsledku polygrafického vyšetrenia v uvedenom zázname o polygrafickom vyšetrení žalobcu vyhotovenom príslušným pracoviskom SIS vyplýva, že na dve otázky bola u žalobcu identifikovaná lož, na jednu otázku lož identifikovaná nebola a na jednu otázku bola výsledkom neuzatvoriteľná reakcia. 38. Počas polygrafického vyšetrenia uskutočneného dňa 3.5.2016 bolo žalobcovi položených sedem otázok a z výsledku polygrafického vyšetrenia vyplýva, že na štyri otázky bola u žalobcu identifikovaná lož , na jednu otázku lož identifikovaná nebola a na dve otázky bola výsledkom neuzatvoriteľná reakcia. 39. Ďalej žalovaný vo svojom vyjadrení rozoberal na strane 12, 13, 14,15, 16, 17, 18 odpovede na jednotlivé otázky, ktoré boli žalobcovi dané na polygrafickom vyšetrení. 40. Vykonaním bezpečnostného pohovoru, následným preverením pravdivosti odpovedi žalobcu prostredníctvom polygrafického vyšetrenia, s prihliadnutím na písomné vyjadrenie žalobcu pred polygrafickým vyšetrením je zrejmé, že jeho vyjadrenia poskytnuté počas bezpečnostného pohovoru neboli pravdivé. Žalobca vyššie uvedeným konaním tak preukázal nečestnosť a nedôveryhodnosť vo vzťahu k ochrane utajovaných skutočností a na základe týchto skutočností bol vyvodený záver, že žalobca sa nepovažuje za bezpečnostne spoľahlivú osobu podľa § 14 ods. 1 zákona číslo 215/2004 Z.z. nakoľko uviedol nepravdivé údaje pri bezpečnostnom pohovore a zároveň bolo u žalobcu zistené bezpečnostné riziko podľa § 14 ods. 2 písm. c) bod 6 vyššie uvedeného zákona. 41. Na strane 19 až 30 svojho vyjadrenia žalovaný rozoberá aplikáciu zásad správneho poriadku vo vzťahu ku konaniu vo veci bezpečnostnej previerky a to zásadu materiálnej vyjadrenej pravdy v § 3 ods. 5 správneho poriadku, zásadu súčinnosti, zásada voľného hodnotenia dôkazov. 42. Žalovaná má zato že v rámci konania vo veci bezpečnostnej previerky konala plne v súlade so zákonom číslo 215/2004 Z.z. ako aj ostatnými príslušnými všeobecne-záväznými právnymi predpismi, pričom reagovala na všetky žalobcom vytknuté námietky a to tak zásadu námietky materiálnej pravdy, zásadu súčinnosti ako ja zásadu hodnotenia dôkazov. 43. Na strane 23 až 30 svojho vyjadrenia žalovaná poukazovala na výhrady, ktoré má žalobca k priebehu otázkam položenými na polygrafickom vyšetrení a bezpečnostnom pohovore a k jednotlivým výhradám sa vyjadrila. 44. Na základe všetkých uvedených skutočností vo svojom vyjadrení žalovaná má zato, že nepochybila počas výkonu bezpečnostnej previerky, nakoľko všetky úkony boli realizované v súlade so zákonom číslo 215/2004 Z.z., so správnym poriadkom, príslušnými internými predpismi, ako aj odbornými postupmi. Nepochybila ani pri vydaní napadnutého rozhodnutia, nakoľko napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom požadovaní formálne a materiálne náležitosti a je riadne a dostatočne odôvodené. Napadnuté rozhodnutie vydala na základe úplného a správneho zistenia skutkového a právneho stavu veci nakoľko uvedenie nepravdivých informácií počas bezpečnostného pohovoru ex lege zakladá bezpečnostnú nespoľahlivosť, pričom uvedením nepravdivých informácií počas bezpečnostného pohovoru sa žalobca po skonfrontovaní so skutkovým a právnym stavom sám priznal. Uvedenie nepravdivých informácií bolo potvrdené aj polygrafickým vyšetrením čím zároveň došlo k preukázanie bezpečnostnej nespoľahlivosti a konštituovaniu bezpečnostného rizika podľa § 14 ods. 2 zákona číslo 215/2004 Z.z. Na základe uvedených skutočností žalovaná žiada, aby súd žalobu ako bezpredmetnú zamietol. IV. Právne posúdenie Krajského súdu 45. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených žalobe (§ 182 SSP) a dospel k záver, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo v súlade so zákonom. 46. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutia orgánov verejnej správy, opatrenia orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytuje ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 47. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejne správy a opatrení orgánov verejnej správy. 48. Podľa § 14 ods. 1 zákona číslo 215/2004 Z.z. za bezpečnostne spoľahlivú osobu sa nepovažuje ten, kto uviedol nepravdivé údaje v osobnom dotazníku, v bezpečnostnom dotazníku alebo pri bezpečnostnom pohovore, kto bol pracovne zaradený a aktívne vykonával činnosť v ustanovených štruktúrach bývalej Štátnej bezpečnosti podľa prílohy č. 1 alebo bývalej spravodajskej správy Generálneho štábu Československej ľudovej armády do 31. decembra 1989 s výnimkou osoby, ktorá vykonávala v týchto štruktúrach len obslužné alebo len zabezpečovacie činnosti, alebo vedome spolupracoval s týmito štruktúrami, alebo u koho bolo zistené bezpečnostné riziko. 49. Podľa § 14 ods. 2 písm. c) bod 6. zákona č 215/2004 Z.z. za bezpečnostné riziko sa považuje zistenie, že osoba preukázala svojím konaním alebo vyjadrením nečestnosť, nedôveryhodnosť vo vzťahu k ochrane utajovaných skutočností. 50. Podľa § 26 ods. 2 zákona č. 215/2004 Z.z. ak úrad bezpečnosti previerkou zistí, že navrhovaná osoba nespĺňa predpoklady na vznik oprávnenia podľa § 10 ods. 1, vydá o tom rozhodnutie. 51. Podľa § 29 zákona č, 215-2004 úrad je na základe zistenia nových skutočností povinný počas platnosti osvedčenia preveriť, či osoba spĺňa predpoklady na vznik oprávnenia podľa § 10 ods. 1 a v prípade zisteniam že nespĺňa tieto predpoklady, zrušiť platnosť osvedčenia. Na také zrušenie platnosti osvedčenia sa primerane vzťahujú ustanovenia § 24 až 26. 52. Podľa § 23 zákona č 215/2004 Z.z. obsahom bezpečnostnej previerky IV. stupňa je vyhodnotenie podkladových materiálov uvedených v § 16 ods. 1 písm. a) až f). 53. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z.z. bezpečnostný pohovor s navrhovanou osobou sa vykonáva, ak sa v priebehu bezpečnostnej previerky zistili skutočnosti, ktoré by mohli byť prekážkou na vydanie osvedčenia alebo dôvodom na zrušenie platnosti osvedčenia. V priebehu bezpečnostného pohovoru má navrhovaná osoba možnosť vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam. Z uskutočneného bezpečnostného pohovoru sa vyhotoví písomný záznam, ktorý zúčastnené strany podpíšu. Odopretie podpisu, dôvody tohto odopretia a námietky proti obsahu sa v ňom zaznamenávajú. 54. Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 215/2004 Z.z. bezpečnostný pohovor s navrhovanou osobou podľa odseku 1 vykonáva ten orgán, ktorý vykonával bezpečnostnú previerku, a to tak, aby nedošlo k zásahu do práv tretích osôb a nebol ohrozený zdroj informácií. 55. Podľa § 25 ods. 3 zákona č. 215/2004 súčasťou bezpečnostného pohovoru môže byť aj psychologické overenie pravdovravnosti, ktoré možno uskutočniť, iba ak navrhovaná osoba o to požiada. O takej možnosti musí byť navrhovaná osoba poučená. 56. Podľa § 25 ods. 4 zákona č. 215/2004 Z.z. sa polygrafické vyšetrenie uskutoční vždy, ak sú vyjadrenia navrhovanej osoby v priebehu bezpečnostného pohovoru v rozpore so zistenými skutočnosťami, ktoré by mohli byť prekážkou na vydanie osvedčenia alebo dôvodom na zrušenie platnosti osvedčenia. 57. Podľa čl. 2 písm. b) NR SIS č. 34/2009 na účely tohto nariadenia sa rozumie bezpečnosti previerkou zisťovanie, či navrhovaná osoba spĺňa predpoklady ustanovené zákonom č 2015/2004 Z.z. na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami a preverované týchto predpokladov podľa čl. 9 ods. 2 cit. nariadenia. 58. Podľa čl. 5 ods. 2 NR SIS č. 34/2009 príslušný nadriadený alebo príslušný bezpečnostný zamestnanec podľa čl. 11 ods. 2 v dostatočnom časovom predstihu pred uplynutím doby platnosti osvedčenia o vzniku oprávnenia a oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, najskôr však deväť mesiacov pred uplynutím tejto doby a najneskôr šesť mesiacov pred uplynutím tejto doby, vyzve príslušníka alebo zamestnanca na vyplnenie podkladových materiálov prekladaných navrhovanou osobou. Vyplnené podkladové materiály predkladané navrhovanou osobou príslušník alebo zamestnanec odovzdá príslušnému nadriadenému alebo príslušnému bezpečnostnému zamestnancovi podľa čl. 11 ods. 2; vyplnený bezpečnostný dotazník odovzdá v obálke zabezepečenej tak, aby nebolo možné neoprávnene sa oboznámiť s jej obsahom. 59. Podľa čl. 7 ods. 3 NR SIR č. 34/2009 ak sú vyjadrenia navrhovanej osoby v priebehu bezpečnostného pohovoru v rozpore so zistenými skutočnosťami, ktoré by mohli byť prekážkou na vydanie osvedčenia alebo dôvodom na zrušenie platnosti osvedčenia, vždy sa vykonáva psychofyziologické overenie pravdovravnosti (ďalej len „polygrafické vyšetrenie“). 60. Podľa čl. 9 ods. 3 NR SIS č. 34/2004 ak sa počas platnosti osvedčenia zistia nové skutočnosti, osobitné pracovisko vypracuje písomnú informáciu, v ktorej uvedie identifikáciu zistených skutočností, spôsob ich zistenia a odporúčania ďalšieho postupu vo veci; písomnú informáciu predloží osobitné pracovisko na schválenie riaditeľovi. 61. Podľa čl. 9 ods. 2 NR SIS č. 34/2009 osobitné pracovisko preverí, či príslušník alebo zamestnanec naďalej spĺňa predpoklady na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, ak takéto preverenie ako odporúčanie schváli riaditeľ podľa odseku 1. Pred preverením, či príslušník alebo zamestnanec naďalej spĺňa predpoklady na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, osobitné pracovisko odstúpi nové skutočnosti organizačnej zložke Slovenskej informačnej služby zodpovednej za vnútornú bezpečnosť Slovenskej informačnej na účely plnenia úloh spravodajskej ochrany informačnej služby; to naplatí, ak boli nové skutočnosti zistené podľa odseku 3. 62. Podľa čl. 9 ods. 3 NR SIS č. 34/2009 ak boli nové skutočnosti zistené plnením úloh spravodajskej ochrany informačnej služby, osobitné pracovisko preverím, či príslušník alebo zamestnanec naďalej spĺňa predpoklady na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami na základe písomného oznámenia organizačnej zložiek Slovenskej informačnej služby zodpovednej za vnútornú bezpečnosť Slovenskej informačnej služby. 63. Podľa čl. 9 ods. 5 NR SIS č. 34/2009 ak osobitné pracovisko zistí, že príslušník alebo zamestnanec nespĺňa predpoklady na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, analytik vypracuje záverečnú správu a vyhotoví rozhodnutie o zrušení platnosti osvedčenia; toto rozhodnutie vedúci osobitného pracoviska predloží riaditeľovi na schválenie. 64. Úlohou súdu v danej veci preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovanej číslo 77/35-4-5/2016-BP, zm 77/35-2094-123/2016-BS zo dňa 6.6.2016. 65. Súd po preskúmaní spisového materiálu, administratívneho spisu orgánu verejnej správy, ako aj rozhodnutia žalovanej dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Súd vyhodnotil námietky žalobcu, ktoré uviedol v žalobe ako nedôvodné. 66. Podľa ustanovenia § 47 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné ak sa všetkým účastníkom konania vyhovie v plnom rozsahu. 67. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. 68. V odôvodení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a ich vyjadrenia k podkladom rozhodnutia. 69. Podľa § 26 ods. 2 a 3 zákona číslo 215/2004 Z.z. ak úrad bezpečnostnou previerkou zistí, že navrhovaná osoba nespĺňa predpoklady na vznik oprávnenia podľa § 10 ods. 1 nedá o tom rozhodnutie. 70. V rozhodnutí podľa odseku 2 musí byť uvedené ustanovenie, podľa ktorého úrad rozhodol o tom, že sa osoba nemôže oboznamovať s utajovanými skutočnosťami, skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený úrad pri hodnotení dôkazov a poučenia o možnosti podať odvolanie. 71. Súd má zato, že napadnuté rozhodnutie žalovanej spĺňa všetky predpoklady ktoré sú uvedené vo vyššie citovaných ustanovení Správneho poriadku ako ja zákona číslo 215/2004 Z.z. 72. Námietka žalobcu, že výrok rozhodnutia neobsahuje ustanovenie § 25 zákona číslo 215/2004 Z.z. nie je taká chyba, ktorá by po zrušení preskumavaného rozhodnutia mohla privodiť priaznivejší výsledok pre žalobcu a taktiež nerobí rozhodnutie nezákonné a nezrozumiteľné. 73. Súd sa stotožnil s názorom žalovanej, že ustanovenie § 29 je právnym základom na otvorenie bezpečnostnej previerky na účely preverenia či osoba spĺňa predpoklady na vznik oprávnenia podľa § 10 ods. 1 citovaného zákona a nie právnou normou na základe ktorej bolo rozhodnuté, že žalobca nespĺňa predpoklady na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami so stupňom utajenia Prísne tajné. 74. Ustanovenia podľa ktorého žalovaná rozhodla o tom, že žalobca nespĺňa predpoklady na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami je obsiahnuté vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia a to ustanovenia § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1, 2. 75. Taktiež odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, úvahy akými bola vedená žalovaná pri hodnotení dôkazov a skutočnosti, ktoré boli zistené , dôkazy ktoré boli vykonané. Žalovaná vyhodnotila dôkazné prostriedky najmä z hľadiska jeho pravdivosti, úplnosti a komplexne vo vzájomnej súvislosti a zistenie skutkového stavu subsuovala pod príslušné hmotno-právne ustanovenia. 76. Súd má ďalej za preukázané, že preverovanie platnosti osvedčenia o vzniku oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami žalobcu podľa § 29 zákona číslo 215/2004 Z.z. je v súlade s článkom 9 ods. 2 NR SIS číslo 34/2009 a začalo dňa 22.7.2015 a to z dôvodu, že zistené skutočnosti týkajúce sa sťažovateľa by mohli predstavovať bezpečnostné riziko uvedené v § 14 ods. 2 písm. c) bod 6 a bod 10 zákona číslo 215/2004 Z.z., počas platnosti osvedčenia žalobcu o vzniku oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupne Prísne tajné zo dňa 15.6.2011 a vlastnosť osvedčenia zanikla zo zákona dňa 15.6.2016. Preskumavané rozhodnutie bolo vydané 6.6.2016 podľa ustanovenie § 26 ods. 2 vyššie uvedeného zákona o nesplnení predpokladov na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. 77. Predmetné rozhodnutie vydané 6.6.2016 sa žalovaná snažila doručiť žalobcovi dňa 7.6.2016 ale žalobca počas telefonického rozhovoru s priamym nadriadeným uviedol, že sa nenachádza v mieste bydliska a pravdepodobne ani nie je v stave schopnom prebrať akúkoľvek písomnosť a požiadal o doručenie iným zákonným spôsobom. Na základe uvedeného žalovaná následne dňa 8.6.2016 odoslala predmetné rozhodnutie žalobcovi prostrednícvtom Slovenskej pošty. Predmetná zásielka bola dňa 10.6.2016 neúspešne doručená, pričom bola žalobcovi zanechaná písomná výzva s upozornením, že úradná zásielka mu bude opakovane doručená 13.6.2016. Keďže ani v tento deň si žalobca zásielku neprevzal bola predmetná dňa 13.6.2016 uložená na pošte v Lubietovej. Žalobca si predmetnú zásielku prevzal predposledný deň odbernej lehoty a to 30 .6.2016. Žalobca vedel, že mu bude doručená poštová zásielka obžalovanej a to už dňa 7.6.2016. Zásielka bola neúspešne doručená dňa 10.6.2016 a opakovane doručovaná dňa 13.6.2016. 13.6.2016 bola uložená na pošte. Žalobca si mohol zásielku prevziať do 15.6.2016 kedy mu zanikla platnosť osvedčenia avšak žalobca čakal na koniec odbernej lehoty a zásielku prevzal dňa 30.6.2016 hoci vedel o jej obsahu. 78. Čo sa týka vyhodnotenia obsahu žalobcových odpovedí v rámci bezpečnostných pohovoroch konaných v dňoch 11.11.2015 a 18.11.2015 za účelom objasnenia skutočnosti, ktoré by mohli byť prekážkou na vydanie osvedčenia nie je v kompetencii súdu ich hodnotiť. 79. Súd po preskúmaní administratívneho spisu žalovanej zistil, že žalobca mal počas bezpečnostných pohovorov dostatok času sa podrobne vyjadriť k jednotlivým otázkam v zmysle § 25 ods. 1 zákona číslo 215/2004 Z.z. Otázky položené žalobcovi počas oboch bezpečnostných pohovorov boli cielene zostavené po dôkladnej analýze zistených skutočností počas výkonu preverovania platnosti osvedčenia žalobcu s cieľom získania pravdivých a jednoznačných odpovedí žalobcu na položené otázky. Z predmetných bezpečnostných pohovorov boli spísaní záznamy s obsahom, ktorých žalobca súhlasil čo potvrdil svojim podpisom na samostatne na každej strane záznamu. 80. Čo sa týka polygrafického vyšetrenia súd tak ako aj žalovaná poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 2Sž/6/2012-68 zo dňa 18.4.2013 v ktorom sa uvádza:“ podmienky použitia tohto procesného inštitútu v priebehu bezpečnostnej previerky ustanovuje priamo zákon číslo 215/2004 Z.z. v § 25 ods. 3 a 4 či mu priznáva príslušnú mieru relevantnosti. Ďalej sa v rozhodnutí uvádza, že príslušný orgán je “povinný zo zákonom stanovených podmienok psychologické psychofiologické overenie pravdovravnosti uskutočniť a následne prehodnotenie dôkazov zohľadniť jeho výsledok“ “ 81. Žalovaná ktorá uskutočňuje konanie vo veciach bezpečnostnej previerky má postavenie správneho orgánu a jej úlohou je preskumávať všetky skutočnosti svedčiace tak v prospech ako aj neprospech žalobcu vo vzťahu k jeho bezpečnostnej spoľahlivosti. Vychádzajúc zo zásady materiálnej pravdy je správny orgán povinný preskúmavať materiály predkladané navrhovanou osobou ako aj informácie získané od ďalších subjektov a tieto následne analyticky vyhodnotiť a v prípade zistenia skutočnosti, ktoré by mohli byť prekážkou na vydanie osvedčenia alebo dôvodom na zrušenie jeho platnosti, uskutočniť navrhovanou osobou bezpečnostný pohovor v rámci ktorého je navrhovanej osobe daná možnosť vyjadriť sa ku všetkým zistením skutočnostiam. 82. Žalovaná ako oprávnený orgán podľa § 18 zákona číslo 215/2004 Z.z. vykonala v súlade s § 29 citovaného zákona preverenie platnosti osvedčenia žalobcu a po dôkladnej analýze všetkých dostupných informáciách zistila skutočnosti zakladajúce bezpečnostné riziko vo vzťahu k ochrane utajovaných skutočností nakoľko sa nepovažuje za bezpečnostné spoľahlivú osobu podľa § 14 ods. 1 zákona číslo 205/2004 Z.z. z dôvodu, že uviedol nepravdivé údaje pri bezpečnostnom pohovore a zároveň bol u neho zistené bezpečnostné riziko podľa § 14 ods. 2 písm. c) bod 6 vyššie uvedeného zákona. 83. Súd má zato, že žalovaná zistila skutkový stav v súlade so zásadou materiály pravdy a konala plne v súlade so zákonom číslo 215/2004 Z.z. a ostatnými príslušnými všeobecno- záväznými právnymi predpismi. Spoľahlivo zistila skutkový stav veci, preskúmala všetky informácie a tieto následne analyticky vyhodnotila a po zistení skutočnosti, ktoré by mohli byť dôvodom na zrušenie platnosti osvedčenia žalobcu uskutočnila so žalobcom bezpečnostné pohovory v rámci ktorých bola daná možnosť, konkrétne sa vyjadriť ku všetkým zisteným skutočnostiam. 84. Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalovaná dostatočne zistila skutkový stav veci, ktorý po právnej stránke správne posúdila. Súd má zato, že napadnuté rozhodnutie žalovanej bol s pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko námietky žalobcu neodôvodňuje zrušenie napadnutého rozhodnutia žalobu v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol. 85. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi súd voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania nepriznal nakoľko nemal žalobca vo veci úspech. 86. Toto rozhodnutie senát na Krajskom súde v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. v znení zákona číslo 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Proti výroku o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby nemožno v zmysle § 439 ods. 2 písm. e) S.s.p. podať kasačnú sťažnosť.