Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/192/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201653 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016201653.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej, v právnej veci žalobcu: SUNDERMANN s.r.o., IČO: 17 309 255, Opavská 10, 831 01 Bratislava, zastúpený: JUDr. Laura Bíróová, advokátka, Klincová 37/B, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 103475348/2016 zo dňa 11.07.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 103475348/2016 zo dňa 11.07.2016 ako aj rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 102942737/2016 zo dňa 14.04.2016 zrušuje podľa ust. § 191 ods. 1 písm. e/ SSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov 1. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 11.07.2016 žalovaný potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Daňovým úradom Bratislava (ďalej aj ako „správca dane“), ktorým správca dane podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „daňový poriadok“) určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie jún 2013 v sume XXX,XX Eur a znížil nadmerný odpočet DPH za uvedené zdaňovacie obdobie zo sumy XX.XXX,XX Eur na sumu XX.XXX,XX Eur. 2. Správca dane nepriznal právo na odpočítanie DPH z dôvodu, že odpočítanie dane z faktúry č. 372013 zo dňa 20.06.2013, vystavenej spoločnosťou AGRODREVO s.r.o., IČO: 44 111 568, 067 33 Zubné 481, je v rozpore s ust. § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „zákon o DPH”). Správca dane posúdil nadobudnutie tovaru žalobcom od spoločnosti AGRODREVO s.r.o. ako neuskutočnené a faktúru ako účelovo vystavenú. II. Žaloba 3. Žalobca považoval rozhodnutia vydané v oboch stupňoch za nezákonné, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Namietal, že správca dane ako i žalovaný vec po právnej a skutkovej stránke nesprávne posúdili a správnymi orgánmi zistený skutkový stav nemá oporu v administratívnom spise. 4. V úvode žaloby rozporoval závery konštatované v napadnutom rozhodnutí žalovaného. K porušeniu § 14 ods. 1 daňového poriadku uviedol, že síce doručil správcovi dane vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly, vrátane príloh, iba v listinnej podobe, z ust. § 14 ods. 2 daňového poriadku vyplýva, že prílohy k podaniu môžu subjekty podľa ods. 1 doručovať aj inak ako elektronickými prostriedkami. Prílohy k vyjadreniu boli rozhodujúcimi dôkazmi, ktorými žalobca preukázal dodanie tovaru, a to jednak predložením faktúr o preprave tovaru do Banskej Štiavnice a jednak dokladmi preukazujúcimi, že tovar bol dodaný do prevádzky žalobcu v obci Zubné. V prípade dodávky tovaru, ktorého kúpna cena bola účtovaná faktúrou č. 372013 na sumu XXX,XX Eur, žalobca predložil stav tovaru na sklade prírezov na výrobu klinov v Zubnom k 30.06.2013, potvrdenie o prijatí klinov na sklad a faktúru č. 225 vystavenú žalobcom odberateľovi HIRJAK-HARTWOOD, s.r.o., ktorou žalobca účtoval kúpnu cenu za predané stavebné kliny vyrobené z tovaru dodaného spoločnosťou AGRODREVO, s.r.o. Túto skutočnosť vie potvrdiť svedok W. K., ktorý bol žalobcom poverený na fyzické preberanie tovaru na sklade výrobkov v Zubnom. K porušeniu § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 51 zákona o DPH žalobca uviedol, že tento záver žalovaného nemá oporu v administratívnom spise, nakoľko žalobca preukázal opodstatnenosť odpočtu DPH, a to dôkazmi uvedenými vyššie. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že správu Daňového úradu Prešov z 22.09.2015 nie je možné automaticky aplikovať na predmetnú vec, nakoľko sa v tejto veci rieši obdobie júna 2013 a správa je zo septembra 2015. Mal za to, že za obdobie vyše dvoch rokov sa situácia v spoločnosti AGRODREVO, s.r.o. mohla podstatným spôsobom zmeniť. 5. Podľa žalobcu bolo v priebehu konania preukázané, že v rokoch 2013 a 2014 konal s bývalým konateľom spoločnosti AGRODREVO, s.r.o. p. O. B., ktorého osobne poznal a ktorý prehlásil, že naďalej je oprávnený konať v mene spoločnosti AGRODREVO, s.r.o., a to na základe plnej moci udelenej konateľom spoločnosti dňa 24.08.2012. Touto plnou mocou bol p. O. B. splnomocnený na všetky právne úkony súvisiace s činnosťou a prevádzkou spoločnosti AGRODREVO, s.r.o. Žalobca zdôraznil, že nemal dôvod skúmať, či spoločnosť AGRODREVO, s.r.o. je alebo nie je rizikovým daňovým subjektom. S touto spoločnosťou spolupracoval dlhšiu dobu, p. O. B. ako spoločník a konateľ mu bol známy a keďže dodávky tovaru boli realizované podľa dohody, nemal dôvod bližšie skúmať vnútorné a vlastnícke pomery v spoločnosti. Skutočnosť, že spoločnosť AGRODREVO, s.r.o. pravdepodobne porušovala svoje zákonné povinnosti voči štátu nemôže byť žalobcovi na ujmu. Žalobca tovar riadne odoberal a ďalej s ním obchodoval, riadne viedol účtovníctvo a plnil si všetky zákonom stanovené povinnosti. V danom prípade podľa žalobcu nebola spochybnená materiálna existencia tovaru. Poukázal na to, že disponuje odovzdávajúcim a preberacím protokolom. Podľa žalobcu správca dane a žalovaný nesprávne posúdili rozloženie dôkazného bremena, keď ho v celom rozsahu určili žalobcovi ako daňovému subjektu podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku. Dôkazné bremeno, že u iného daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu, je podľa žalobcu na správcovi dane, resp. orgánoch činných v trestnom konaní. Žalobcovi ako daňovému subjektu zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie obstarávacích procesov svojich dodávateľov. Z uvedených dôvodov mal za to, že žiadnu zo zákonom uložených povinností neporušil. 6. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný nesprávne vyhodnotil dôkazy uvedené v bode 4 tohto rozsudku ako dôkazy nepreukazujúce dodanie tovaru, t.j. fyzické plnenie. Tiež žalovaný podľa žalobcu nezistil riadne skutkový stav, nakoľko nevypočul svedka W. K. a svedka O. B., bývalého konateľa spoločnosti AGRODREVO, s.r.o. a jej splnomocneného zástupcu. Týmto postupom mal žalovaný porušiť jednu zo základných zásad daňového konania a správy daní a zároveň porušiť § 3 daňového poriadku v spojení s § 49 a 51 zákona o DPH. Dôvodil, že podmienky nároku na odpočet DPH v plnom rozsahu splnil. V prípade, že žalovaný požaduje z dôvodu možnej zneužiteľnosti, aby platiteľ uplatňujúci právo na odpočítanie dane preukázal, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený práve osobou uvedenou na faktúre a tiež, že splnil podmienky, ktoré pre nárok na odpočítanie zákon stanovil, musel by mať na to oporu v zákone. Správca dane a žalovaný v protokoloch a ani v rozhodnutiach neuviedli v tomto smere odvolanie na žiadny právny predpis a jeho paragrafové znenie. Preto mal žalobca za to, že ak bude z uvedených dôvodov postihovaný, pôjde o významný procesný nedostatok celého daňového konania. 7. Dôvodil, že žalovaným poukázané rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-255/2 Halifax nie je možné použiť na tento prípad, nakoľko obchodné transakcie, ktoré boli predmetom kontroly, nemali za cieľ získať daňovú výhodu u žalobcu. Žalobca daň riadne zaplatil dodávateľovi a aj odviedol správcovi dane pri predaji obchodného tovaru. Daňovú výhodu preto získal jeho dodávateľ. Žalobca pri obchodných transakciách mal k dispozícii faktúry od platiteľa, postavenie ktorého si dostupným spôsobom overil a mal dodaný aj tovar, ktorý bol predmetom následnej fakturácie. Tovar reálne skontroloval a prevzal do svojich zásob. Žalobca nemal oprávnenie skúmať obchodné zmluvy spoločnosti AGRODREVO, s.r.o. a tiež jeho platobnú disciplínu voči správcovi dane, keďže ide o predmet daňového tajomstva, ku ktorému nemal žalobca žiadny legitímny prístup. Zdôraznil, že správca dane a žalovaný v tomto prípade neuniesli dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 2 a 3 daňového poriadku. III. Vyjadrenie žalovaného 8. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 25.11.2016, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Podľa žalovaného správca dane nespochybňoval, že žalobca má v sklade v Zubnom uskladnený tovar, avšak žalobca nepreukázal, že tento tovar bol nakúpený od spoločnosti AGRODREVO, s.r.o. V tejto súvislosti dôvodil, že doklady o prijatí tovaru na sklad neboli podpísané, ich prevzatie nebolo potvrdené ani podpisom p. K.. Mal za to, že doklad o množstve tovaru skladovanom v sklade prírezov na výrobu klinov v Zubnom, potvrdenia o nákupe a preprave tovarov, ako aj doklady o predaji tovaru spoločnosti HIRJAK-HARDWOOD, s.r.o. nemožno považovať za relevantné dôkazy o tom, že sa jednalo o tovar od spoločnosti AGRODREVO, s.r.o. Šetrením správcu dane a odpoveďou na základe dožiadania správcu dane bolo podľa žalovaného jednoznačne preukázané, že uvedená spoločnosť nevykonávala v rokoch 2013 a 2014 činnosť. Konateľom spoločnosti bol bezdomovec p. W., ktorý nemal o fungovaní spoločnosti žiadne vedomosti a nevedel ani s kým podpisoval dokumenty o nadobudnutí podielu v spoločnosti AGRODREVO, s.r.o. Z uvedeného dôvodu žalovaný neakceptoval argumenty žalobcu, že nákup tovaru od spoločnosti AGRODREVO, s.r.o. bol preukázaný. 9. Ďalej žalovaný uviedol, že správca dane vykonal daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie marec, apríl 2013 a marec 2014 v roku 2015 v zmysle § 46 ods. 1 daňového poriadku. V roku 2015 preto správca dane požiadal listom zo dňa 10.06.2015 miestne príslušného správcu dane (Daňový úrad Prešov, pobočka Humenné) o preverenie dodávok tovarov od spoločnosti AGRODREVO, s.r.o. deklarovaných žalobcom vo faktúrach predložených ku kontrole za uvedené zdaňovacie obdobia. Daňový úrad Prešov, pobočka Humenné, v roku 2015 zistil informácie nielen o aktuálnom stave podnikateľskej činnosti spoločnosti AGRODREVO, s.r.o., ale aj o podnikateľskej činnosti za uvedené zdaňovacie obdobia, o čom zaslal správcovi dane odpoveď zo dňa 22.09.2015. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že p. W. sa stal konateľom spoločnosti AGRODREVO, s.r.o. od 15.08.2012. V jeho vyjadrení pred Daňovým úradom Prešov, pobočka Humenné, zachytenom v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 24.10.2014 popísal, ako nadobudol podiel v uvedenej spoločnosti a zároveň potvrdil, že je bezdomovec. Odkedy sa stal konateľom spoločnosti za spoločnosť nekonal, žiadnu činnosť nevyvíjal, účtovné ani iné doklady nevystavoval, daňové priznania nepodával ani nepodpisoval. Pán W. potvrdil, že bývalých konateľov spoločnosti AGRODREVO, s.r.o. nepozná, nikdy nebol v banke a nepoveril tretiu osobu na zastupovanie spoločnosti. Na tomto mieste žalovaný dôvodil, že v mene spoločnosti je oprávnený konať len konateľ spoločnosti alebo zástupca ním poverený (§ 13 ods. 1 Obchodného zákonníka). Z vyjadrenia p. W.a podľa žalovaného vyplýva, že podpis na plnomocenstve nie je jeho, aj keď sa podobá. Tiež poukázal na neštandardný podpis na predmetnom plnomocenstve cez meno a priezvisko p. W., čo ho robí nečitateľným. Svoju argumentáciu žalovaný oprel aj o vyjadrenie predchádzajúceho konateľa spoločnosti AGRODREVO, s.r.o. p. F. Š. zachyteného do zápisnice Okresného riaditeľstva PZ v Humennom dňa 11.08.2015, v ktorom tiež spochybnil udelenie splnomocnenia p. B. dňa 23.01.2012. 10. Mal za to, že je povinnosťou každého daňového subjektu, vrátane žalobcu, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť, preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby mal dostatočné podklady na preukázanie existencie, resp. vzniku nárokov v zmysle daňových zákonov. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na zásadu poctivého obchodného styku a na to, že základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je vedomosť jej štatutárneho zástupcu nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky podnikania, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. 11. Žalovaný mal za to, že v tomto prípade sa jedná o typickú ukážku tzv. bieleho koňa, t.j. väčšinou bezdomovca, ktorý sa stane konateľom spoločnosti bez toho, aby si uvedomil, aké povinnosti mu z tejto pozície vyplývajú a aké sú dôsledky jeho konania. Cieľom takéhoto konania je obchádzanie platných právnych predpisov a krátenie príjmov štátneho rozpočtu tak, že bez vedomia konateľa sú vystavované doklady, z ktorých si odberatelia uplatňujú odpočítanie DPH. Podozrenia z obchádzania zákona s cieľom získať daňovú výhodu podľa žalovaného umocňujú aj poznatky Kriminálneho úradu finančnej správy. Tieto poznatky potvrdzujú podozrenie, že žalobca si neoprávnene uplatnil nárok na odpočítanie dane v zdaňovacích obdobiach, ktoré boli predmetom vykonaných daňových kontrol (03/2013, 04/2013, 06/2013, 07/2013, 11/2013, 12/2013, 01/2014 a 03/2014). Kriminálny úrad finančnej správy operatívno- pátracou činnosťou colníkov zistil, že spoločnosť AGRODREVO, s.r.o. v rokoch 2013-2014 nevyvíjala žiadnu obchodnú činnosť, od nikoho žiadny tovar nenakupovala ani nikomu žiadny tovar nepredávala. Ďalej žalovaný dôvodil, že žalobca preukazoval úhradu faktúr od spoločnosti AGRODREVO, s.r.o. najmä dokladmi o započítaní záväzkov a pohľadávok jednostranným právnym úkonom, podľa ktorých si žalobca započítal pohľadávky voči uvedenej spoločnosti. Tieto pohľadávky mali vzniknúť napr. v roku 2013 a 2014, t.j. v období, kedy táto spoločnosť nevykonávala žiadnu činnosť. 12. Zdôraznil, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (žalobcu), ktorý je povinný preukázať, že zdaniteľné obchody, ktoré sú uvedené v ním predložených faktúrach, boli uskutočnené. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Tiež žalovaný poprel, že by sa v napadnutom rozhodnutí odvolával na rozsudky Súdneho dvora EÚ. Podľa žalovaného správca dane v daňovom konaní postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránil záujmy štátu a dbal na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na pojednávaní. Tiež správca dane podľa žalovaného dodržiaval ostatné zásady daňového konania a postupoval v súlade s § 3 daňového poriadku. Skutkový stav bol zo strany správcu dane zistený objektívne a vyčerpávajúco. Uviedol, že tak napadnuté rozhodnutie, ako aj v rozhodnutie správcu dane, obsahujú príslušné ustanovenia právnych predpisov, o ktoré správne orgány svoje tvrdenia opierajú. Záverom dodal, že na základe vykonaných dôkazov a zisteného skutkového stavu podľa žalovaného nebol dôvod na vypočutie žalobcom navrhovaných svedkov. IV. Konanie na správnom orgáne 13. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že Daňový úrad Bratislava vykonal u žalobcu, platiteľa DPH, daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobia marec 2013, apríl 2013, jún 2013, júl 2013, november 2013, december 2013, január 2014 a marec 2014, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 102680278/2016 zo dňa 08.03.2016. Protokol bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 102684184/2016 daňovému subjektu (žalobcovi) doručený dňa 11.03.2016. Dňa 23.03.2016 predložil žalobca svoje písomné vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole. 14. Daňový úrad Bratislava vydal dňa 14.04.2016 rozhodnutie č. 102942737/2016, ktorým podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku určil žalobcovi za zdaňovacie obdobie jún 2013 rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume XXX,XX Eur. 15. Správca dane kontrolou predložených dokladov zistil nasledovné skutočnosti, ktoré neskôr premietol do protokolu a preskúmavaného rozhodnutia. 16. Správca dane zistil, že žalobca si odpočítal DPH na základe nasledujúcich faktúr od spoločnosti AGRODREVO, s.r.o., a to za predaj bukových prírezov: - faktúra č. 322013 zo dňa 05.03.2013 na sumu XXX,XX Eur, z toho DPH XXX,XX Eur, - faktúra č. 34/2013 zo dňa 24.04.2013 na sumu XXX,XX Eur, z tohto DPH XXX,XX Eur, - faktúra č. 372013 zo dňa 20.06.2013 na sumu XXX,XX, z toho DPH XXX,XX Eur, - faktúra č. 732013 zo dňa 29.07.2013 na sumu XXX,XX Eur, z toho DPH XXX,XX Eur, - faktúra č. 1022013 zo dňa 11.11.2013 na sumu XXX,XX Eur, z toho DPH XX,XX Eur, - faktúra č. 1032013 zo dňa 11.11.2013 na sumu X.XXX,XX Eur, z toho DPH XXX,XX Eur, - faktúra č. 111/2013 zo dňa 22.11.2013 na sumu X.XXX,XX Eur, z toho DPH XXX,XX Eur, - faktúra č. 117/2013 zo dňa 02.12.2013 na sumu X.XXX,XX Eur, z toho DPH XXX,XX Eur, - faktúra č. 124/2013 zo dňa 11.12.2013 na sumu XXX,XX Eur, z toho DPH XXX,XX Eur, - faktúra č. 125/2013 zo dňa 12.12.2013 na sumu X.XXX,XX Eur, z toho DPH XXX,XX Eur, - faktúra č. 128/2013 zo dňa 19.12.2013 na sumu X.XXX,XX Eur, z toho DPH XXX,XX Eur, - faktúra č. 6/2014 zo dňa 27.01.2014 na sumu X.XXX,XX Eur, z toho DPH XXX,XX Eur, - faktúra č. 7/2014 zo dňa 27.01.2014 na sumu XXX,XX Eur, z toho DPH XXX,XX Eur, - faktúra č. 9/2014 zo dňa 14.03.2014 na sumu XXX,XX Eur, z toho DPH XXX,XX Eur, 17. Za účelom preverenia zdaniteľných obchodov požiadal správca dane miestne príslušného správcu dane - Daňový úradu Prešov, pobočka Humenné, o preverenie uskutočnenia obchodu, preverenie prepravy tovaru, pôvodu tovaru a zaslanie dokladov súvisiacich s uvedenými faktúrami. Zároveň žiadal o preverenie skutočností súvisiacich s podnikateľskou činnosťou spoločnosti AGRODREVO, s.r.o. a obchodnou spoluprácou tejto spoločnosti so žalobcom. Dňa 28.09.2015 bola správcovi dane doručená odpoveď na dožiadanie č. 145303/2015. Z obsahu tejto odpovede vyplýva, že spoločnosť AGRODREVO, s.r.o. je nekontaktná a písomností zasielané na adresu sídla spoločnosti sa vracajú s poznámkou „adresát neznámy”. Tiež, že podľa zistení dožiadaného správcu dane spoločnosť AGRODREVO, s.r.o. od 23.01.2012 nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť. Túto skutočnosť Daňový úrad Prešov vyvodil výlučne z výpovedí konateľa spoločnosti W. W. a bývalého konateľa F. Š.. V administratívnom spise sa nenachádza žiaden ďalší dôkaz podporujúci toto tvrdenie Daňového úradu Prešov. 18. K dátumu 23.01.2012 došlo k zániku funkcie konateľa a spoločníka tejto spoločnosti p. O. B. a vzniku funkcie konateľa a spoločníka p. F. Š.. Dňa 15.08.2012 nastal zánik funkcie konateľa a spoločníka p. F. Š. a vznik funkcie konateľa a spoločníka p. W. W.. Na ústnych pojednávaniach dožiadaného správcu dane a orgánov činných v trestnom konaní obidvaja konatelia, t.j. F. Š. a W. W. ako svedkovia uviedli, že za spoločnosť AGRODREVO, s.r.o. nevystavili žiadne faktúry, nedodali žiaden tovar a nevystavili žiadne splnomocnenie na zastupovanie a vykonávanie ekonomickej činnosti za uvedenú spoločnosť. Pán W. W. uviedol, že je bezdomovec a bola mu sľúbená a vyplatená odmena, ak podpíše dokumenty, ktoré boli vopred pripravené u notárky. Pri podpise bol prítomný neznámy muž, ktorý vzal všetky podpísané dokumenty. Zastupovaním spoločnosti nikoho nepoveril a splnomocnenie na p. O. B. ním nebolo podpísané. 19. Ďalej súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že správca dane v rámci preverovania zdaniteľných plnení od spoločnosti AGRODREVO, s.r.o. vypočul ako svedka konateľa žalobcu R.. Z.. Z jeho výpovede vyplýva, že objednávky boli zadávané väčšinou telefonicky, mailom alebo písomnou korešpondenciou. Za spoločnosť AGRODREVO, s.r.o. konal s p. B., ktorý mal byť splnomocneným zástupcom tejto spoločnosti. Predmetné faktúry nemali byť podľa vyjadrenia R.. Z. uhradené v plnej výške, a to z dôvodu, že žalobca eviduje voči spoločnosti AGRODREVO, s.r.o. pohľadávky vo výške približne XXX Eur a spoločnosť AGRODREVO, s.r.o. nevykonáva už v čase kontroly v roku 2016 žiadnu činnosť. Preto žalobca nechal túto pohľadávku otvorenú. Z výpovede konateľa žalobcu tiež vyplynulo, že prepravu fakturovaného tovaru zabezpečovala spoločnosť AGRODREVO, s.r.o., ktorá znášala aj náklady s tým spojené. 20. V administratívnom spise sa ďalej nachádza písomnosť Kriminálneho úradu finančnej správy - odstúpenie poznatku. V tomto dokumente Kriminálny úrad finančnej správy oznamuje Daňovému úradu Bratislava 3 poznatok, že žalobca v rokoch 2013 a 2014 nakupoval drevo od spoločnosti AGRODREVO, s.r.o.. Uvádza, že operatívno pátracou činnosťou colníkov pobočky OZCKD Výhod PO bolo zistené, že táto spoločnosť so sídlom Zubnom v rokoch 2013 a 2014 nevyvíjala žiadnu obchodnú činnosť, od nikoho žiaden tovar nenakupovala ani nikomu žiaden tovar nepredávala. Opieral sa pritom o vyjadrenia konateľa spoločnosti AGRODREVO, s.r.o. W. W.. Z tohto dôvodu usúdil, že je tu dôvodný predpoklad, že odpočet dane na základe prijatých faktúr od spoločnosti AGRODREVO, s.r.o. je neoprávnený. Žiaden iný dôkaz o svojich tvrdeniach, ako výpoveď W. W. neuviedol k svojmu listu nepripojil. 21. Žalovaný a správca dane vo veci vydali v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom odôvodnenia týchto rozhodnutí sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe a detailnejšie sa súd k jednotlivým ich častiam vyjadril nižšie. V. Posúdenie veci 22. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane vydané v prvom stupni, je nezákonné z dôvodu, že zistenie skutkového stavu daňovými orgánmi bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. 23. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 24. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 25. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 26. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 27. Podľa § 14 ods. 1 písm. a/ daňového poriadku povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 finančnej správe má daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty. 28. Podľa § 14 ods. 2 daňového poriadku prílohy k podaniu môžu subjekty podľa odseku 1 doručovať aj inak ako elektronickými prostriedkami. 29. Podľa § 14 ods. 3 daňového poriadku na podanie, ktoré má predpísanú štruktúrovanú formu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu a ktoré osoba podľa odseku 1 doručila inak ako elektronickými prostriedkami spôsobom podľa § 13 ods. 5, sa neprihliada. 30. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 31. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 32. Podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. 33. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 34. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 35. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 36. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 37. Podľa § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca. 38. Daňový poriadok zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (hmotnoprávne ako aj procesné), ktoré sú podľa § 1 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky zverejnené v Zbierke zákonov. 39. Žalovaný a tiež správca dane vo svojich rozhodnutiach tvrdili, že v konaní (daňovou kontrolou) bolo preukázané, že obchod deklarovaný žalobcom ako titul na zdaniteľné plnenie, z ktorého mu vznikol nárok na odpočítanie DPH, neprebehol spôsobom tvrdeným žalobcom a žalobca nepreukázal jeho reálnosť, pretože neuniesol dôkazné bremeno, keď sa mu právne relevantným spôsobom nepodarilo preukázať prijatie zdaniteľného obchodu deklarovaného vo faktúre uvedenej v ods. 2 tohto rozsudku od dodávateľa (spoločnosti AGRODREVO, s.r.o.), ktorého vierohodnosť a pravdivosť bola správcom dane spochybnená. 40. V danej súvislosti súd poukazuje na početnú judikatúru Súdneho dvora EÚ zaoberajúcu sa výkladom záväzných dokumentov EÚ v oblasti spoločného systému DPH (rozsudok vo veci C-80/11 z 21.06.2012 - Mahagében a Dávid, rozsudok vo veci C - 285/11 z 06.12.2012 - Bonik, rozsudok vo veci C-18/13 z 13.02.2014 - Maks Pen,...). Vyplýva z nej, že právo zdaniteľných osôb odpočítať DPH, ktorú majú zaplatiť, DPH splatnú alebo už zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného systému DPH zavedeného právnou úpravou Únie. Ako Súdny dvor opakovane zdôraznil, právo na odpočítanie dane uvedené v článku 167 a nasl. smernice 2006/112 je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Predovšetkým sa toto právo uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce plnenia uskutočnené na vstupe. Na odpočítanie je potrebné, aby dotknutá osoba bola jednak zdaniteľnou osobou v zmysle tejto smernice a jednak, aby zdaniteľná osoba využívala uvedené tovary a služby zakladajúce toto právo na výstupe pre potreby svojich vlastných zdaniteľných plnení, a že na vstupe musia byť tieto tovary a služby poskytnuté inou zdaniteľnou osobou. Ak sú tieto podmienky splnené, právo na odpočítanie dane nemôže byť v zásade zamietnuté. 41. Na druhej strane však osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie. Prináleží teda vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Tak je to v prípade, ak daňový podvod spácha samotná zdaniteľná osoba, ako aj v prípade, ak zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že svojou kúpou sa zúčastnila na plnení, ktoré bolo súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Zdaniteľná osoba sa totiž musí na účely smernice 2006/112 považovať za účastníka na tomto podvode, a to bez ohľadu na otázku, či má alebo nemá prospech z opätovného predaja tovaru alebo poskytnutia služieb v rámci jej uskutočnených zdaniteľných plnení na výstupe. Právo na odpočítanie dane tak možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb. 42. Keďže zamietnutie práva na odpočítanie dane je výnimkou z uplatnenia základnej zásady, ktorú predstavuje toto právo, je povinnosťou príslušných daňových úradov predložiť dostatočné objektívne dôkazy, že skutočnosti uvedené v predchádzajúcom odseku tohto rozsudku sú splnené. Vnútroštátnym súdom napokon prináleží overiť, či dotknuté daňové orgány preukázali existenciu takýchto objektívnych skutočností. Vnútroštátnemu súdu potom prináleží vykonať celkové posúdenie všetkých skutočností a skutkových okolností veci, aby bolo vzhľadom na objektívne skutočnosti predložené daňovými orgánmi možné určiť, či daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou podvodu, ktorého sa dopustil jeho dodávateľ, resp. dodávatelia. 43. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že zdaniteľná osoba si nemôže odpočítať DPH, ktorá je uvedená na faktúrach vystavených dodávateľom v prípade, ak sa ukáže, že hoci bolo dodanie uskutočnené, no v skutočnosti nebolo vykonané ani dodávateľom, ani jeho subdodávateľom (napr. preto, že títo nedisponovali potrebnými zamestnancami, hmotnými prostriedkami a aktívami, že náklady na poskytnutie plnenia neboli zaznamenané v ich účtovníctve a totožnosť osôb, ktoré podpísali niektoré dokumenty ako dodávatelia, sa ukázala ako nejasná), avšak až za súčasného splnenia dvoch podmienok, a to, že táto skutočnosť predstavuje podvodné konanie a ak sa preukáže, že vzhľadom na objektívne skutočnosti predložené daňovými úradmi zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou podvodu, pričom prislúcha vnútroštátnemu súdu túto skutočnosť overiť. 44. Dôkazné bremeno, že u iného daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu, je na správcovi dane, resp. orgánoch činných v trestnom konaní. Žalobcovi ako daňovému subjektu zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov. Ani stav ich účtovníctva. Skutočnosť, či žalobca ako daňový subjekt vedel, alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel a vedomosť daňového subjektu stanovuje a dokazuje správca dane, pričom musia byť v rozumnej miere, ktorú možno predpokladať v obvyklom obchodnom styku daňových subjektov (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf 1/2010 zo dňa 19.08.2010). 45. Právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. 46. Z preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že v danom prípade bol skutkový stav ustálený na základe zistení správcu dane tykajúcich sa ekonomickej činnosti dodávateľa žalobcu (spoločnosti AGRODREVO, s.r.o.). Základ týchto zistení tvorila predovšetkým výpoveď konateľa uvedenej spoločnosti p. W.a (viď bod 17 tohto rozsudku) a tiež výsledky šetrenia Kriminálneho úradu finančnej správy (viď bod 11 tohto rozsudku). Daňové orgány svoje zistenia, že AGRODREVO, s.r.o. nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť v čase, v ktorom sa mal uskutočniť žalobcom deklarovaný zdaniteľný obchod opreli výlučne o výpoveď p. W. a list Kriminálneho úradu finančnej správy, ktorý sa taktiež opiera výlučne o výpoveď p. W.. Z toho podľa daňových orgánov vyplýva, že žalobcom deklarovaný obchod sa neuskutočnil, t.j. dodanie a prepravu tovaru pre žalobcu neuskutočnila spoločnosť AGRODREVO, s.r.o. Žalobca za účelom preukázania reálnosti deklarovaného zdaniteľného obchodu (dodania tovaru od spoločnosti AGRODREVO, s.r.o.) predložil viaceré dôkazy opísané v bode 4 tohto rozsudku a v tejto súvislosti tiež navrhol vypočuť viacerých svedkov. Žalovaný žalobcom predložené dôkazy a návrhy na doplnenie dokazovania odmietol s odôvodnením, že nákup tovaru žalobca preukazoval len dokladmi od rizikového daňového subjektu, ktorý nepreukázal uskutočnenie fakturovaného zdaniteľného obchodu. 47. Podľa názoru súdu žalovaný ani správca dane pri ustálení skutkového stavu veci nevykonali potrebné dokazovanie v kontexte s dokladmi a vyjadreniami žalobcu. Je nesporné, že plná moc konateľa spoločnosti AGRODREVO, s.r.o. na splnomocneného zástupcu p. B. sa v administratívnom spise nachádza. Podpis p. W. na plnej moci je úradne overený. Napriek tvrdeniu p. W. (ktorého dôveryhodnosť, vzhľadom na to, že je bezdomovec, spochybňujú na viacerých miestach aj samotné daňové orgány), že podpis nie je jeho, mali daňové orgány skúmať toto jeho tvrdenie. Sám uviedol, že nevie, aké dokumenty podpisoval, nevie o tom, že sa stal konateľom a spoločníkom nejakej spoločnosti a že prijal odmenu za podpis dokumentov. Za týchto okolností bolo nepostačujúce uspokojiť sa s jeho tvrdením, že plnú moc nepodpísal. 48. Žalovaný a správca dane si na základe výpovede tohto svedka vytvorili nesprávny záver o tom, že reálnosť dodania zdaniteľného plnenia spoločnosťou AGRODREVO, s.r.o. bola spochybnená, že dodávateľ žalobcu takéto dodanie nemohol uskutočniť, keďže nevykonával žiadnu ekonomickú činnosť. Zo žalobcom predložených dôkazov a z jeho vyjadrení totiž vyplýva, že konal so splnomocneným zástupcom spoločnosti AGRODREVO, s.r.o. p. B.. V tejto súvislosti predložil kópiu plnomocenstva vystaveného pre p. Pažúra konateľom uvedenej spoločnosti p. W., pričom podpis p. W. bol úradne overený. Pán B. bol bývalým konateľom spoločnosti AGRODREVO, s.r.o., s ktorou žalobca v minulosti opakovane spolupracoval. Poznali sa osobne. Ako spresnil konateľ žalobcu pán Z. na pojednávaní dňa 15.02.2017, plná moc na pána B. mu bola dokonca doručená z emailovej adresy spoločnosti AGRODREVO, s.r.o.. Vzhľadom na to, že pána B.Ž. dlho poznal ako konateľa spoločnosti AGRODREVO, s.r.o., spolupracoval s ním a tento mu predložil overenú plnú moc z mailovej adresy tejto spoločnosti, ako aj vzhľadom na to, že zo strany spoločnosti AGRODREVO, s.r.o. boli splnené všetky dodávky dreva, nemal dôvod pochybovať o jej hodnovernosti. Súd na tomto mieste poukazuje na skutočnosť, že v obchodnom styku sa dobromyseľnosť konania a nadobudnutia práv predpokladá. Zároveň platí, že daňový orgán nie je oprávnený zamietnuť právo na odpočet dane z dôvodu, že sa zdaniteľná osoba neubezpečila, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tovar alebo službu, na základe ktorej sa požaduje vykonanie nároku na odpočet dane, spĺňala podmienky zdaniteľnej osoby, že disponovala predmetným tovarom a bola schopná ho dodať a že si splnila svoju povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť DPH, alebo z dôvodu, že uvedená zdaniteľná osoba nemá okrem danej faktúry iné dokumenty, ktorých povaha by preukazovala, že uvedené podmienky boli splnené (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-80/11 z 21.06.2012 - Mahagében a Dávid, čl. 51). 49. Samotná skutočnosť, že dodávateľ žalobcu si v rozhodnom čase neplnil svoje zákonné povinnosti vo vzťahu k štátu, t.j. napríklad nepodal daňové priznania a neodviedol do štátneho rozpočtu DPH, je len dôkazom o protiprávnosti konania tohto dodávateľa, ale nemožno to považovať za objektívny dôkaz protiprávnosti konania žalobcu, ani v tom nemožno badať jeho vedomosť o existencii porušenia daňových právnych predpisov, či jeho priamu, cielenú a úmyselnú participáciu na daňovom podvode. Súd je toho názoru, že k spochybneniu nároku žalobcu na zníženie dane zaplatenej na vstupe na základe uplatneného nadmerného odpočtu nepostačuje konštatovanie, že dodávateľ žalobcu nevykonával v rozhodnom čase žiadnu ekonomickú činnosť. Predovšetkým v kontexte dôkazov predložených žalobcom, ktoré vyvracajú výpoveď konateľa spoločnosti AGRODREVO, s.r.o. p. W. a výsledky šetrenia Kriminálneho úradu finančnej správy o nevykonávaní žiadnej ekonomickej činnosti uvedenej spoločnosti. Ide napríklad o výpis z účtu žalobcu, ktorý obsahuje čiastočnú úhradu faktúry č. 372013 spolu s oznámením žalobcu adresovanom spoločnosti AGRODREVO, s.r.o. o jednostrannom započítaní pohľadávok. Priama úhrada spolu s jednostranným úkonom žalobcu podľa názoru súdu dokazujú, že žalobca za dodaný tovar spoločnosti AGRODREVO, s.r.o. zaplatil. Keďže uvedená spoločnosť úhradu od žalobcu prijala, vynára sa preto pochybnosť o objektívnom zistení skutkového stavu daňovými orgánmi týkajúcom sa nevykonávania ekonomickej činnosti spoločnosti AGRODREVO, s.r.o. 50. Za danej dôkaznej situácie, s ktorou sa mohol oboznámiť súd, vonkoncom nemožno tvrdiť, že žalobca nemohol prijať tovar od svojho dodávateľa (spoločnosti AGRODREVO, s.r.o.), a to z dôvodov uvedených vyššie. Pochybnosti a nezrovnalosti v zistenom skutkovom stave daňovými orgánmi môžu byť odstránené v daňovom konaní. Prináleží preveriť nezávislým daňovým orgánom, akým spôsobom prebehol žalobcom deklarovaný zdaniteľný obchod. Pokiaľ k náležitému zisteniu skutkového stavu bude potrebné vypočuť žalobcom navrhovaných svedkov, nič nebráni daňovým orgánom tak urobiť. V danom prípade daňové orgány k svojej povinnosti čo najúplnejšie zistiť skutkový stav nepristúpili komplexne, náležite starostlivo a dostatočne zodpovedne. 51. Súdu sa javí potrebným v ďalšom konaní zistiť, a to bez pochybností, reálnosť uskutočnenia dodávky tovaru spoločnosťou AGRODREVO, s.r.o., najmä miestnym zisťovaním alebo výsluchom svedkov, prípadne z účtovných dokladov. Tiež porovnaním množstva prijatého dreva s množstvom výrobkov z neho vyrobených. Podľa názoru súdu sa výsluchom p. K. môžu vyjasniť nezrovnalosti v súvislosti s prevzatím tovaru pre žalobcu od spoločnosti AGRODREVO, s.r.o., keďže žalobcom predložené dodacie listy nie sú podpísané. Predovšetkým je však potrebné vypočuť p. B. ako bývalého konateľa spoločnosti AGRODREVO, s.r.o., a to v súvislosti s podrobnosťami pri uskutočnení deklarovaného zdaniteľného obchodu a tiež v súvislosti s jeho činnosťou v mene spoločnosti AGRODREVO, s.r.o. ako jej splnomocneného zástupcu. Pokiaľ žalovaný dospeje k záveru, že zdaniteľný obchod prebehol, ale konanie dodávateľa žalobcu napĺňa znaky daňového podvodu, v takom prípade bude žalovaný povinný riadne odôvodniť (alebo v prípade potreby zisťovať), a to znova bez pochybností, či žalobca vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet DPH je súčasťou daňového podvodu. Súdu neušlo, že výrobná hala spoločnosti AGRODREVO, s.r.o. sa nachádzala v Zubnom, teda na rovnakom mieste, ako prevádzka žalobcu. Potvrdil to aj konateľ žalobcu na pojednávaní dňa 15.02.2017. Tento doslova uviedol, že v rozhodnom čase táto prevádzka riadne fungovala. Vyvrátil tak tvrdenie daňových orgánov, že v tomto čase už spoločnosť AGRODREVO, s.r.o. nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť. Úlohou daňových orgánov bude vykonať ďalšie dokazovanie aj v tomto smere. 52. Záverom súd uvádza, že námietky žalobcu procesného charakteru (úvod bodu 4 tohto rozsudku) a tiež námietky uvedenej v bode 7 tohto rozsudku, by už vo svetle uvedeného nepredstavovala podstatný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia, a preto sa nimi súd nezaoberal. V ďalšom konaní však bude povinnosťou správnych orgánov zaoberať sa aj vznesenými námietkami žalobcu procesného charakteru a vysporiadať sa s nimi dostatočne presvedčivým spôsobom. 53. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane ako nezákonné podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom, viazaný v tomto rozsudku vysloveným právnym názorom súdu, bude postupovať v naznačenom smere. 54. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 55. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).