Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/194/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201824 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016201824.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Eva Fulcová, v právnej veci žalobcu: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Mierová 19, 827 15 Bratislava, zastúpený: Bobák, Bollová a spol. s.r.o., advokátska kancelária, Dr. V. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č.MF/016133/2016-243 zo dňa 20.07.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. MF/016133/2016-243 zo dňa 20.07.2016 a rozhodnutie Úradu vládneho auditu č. 176/677/16/22 zo dňa 21.04.2016 z r u š u j e . Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému náhrada trov konania vo výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na orgánoch verejnej správy 1. Na základe poverenia č. MF/014402/2014-1424 z 13.05.2014 bol u žalobcu vykonaný vládny audit č. A662, K3889 zameraný na získanie uistenia o oprávnenosti výdavkov na vybranej vzorke operácií Operačného programu Konkurenciaschopnosť a hospodársky rast (ďalej len „OP KaHR“) v súlade s čl. 62 Nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006. V rámci preverovania bol preverený aj projekt č. 25110120354 „Zvýšenie efektívnosti výroby rozmerných zváraných konštrukcií so súčasným rozšírením výrobného portfólia“, pri ktorom bol prijímateľom nenávratného finančného príspevku (ďalej len „NFP“) spoločnosť Kuenz-SK s.r.o., Perínska cesta 283, 044 58 Kechnec, IČO: 36 211 974 (ďalej len Kuenz - SK s.r.o.). Výsledkom vládneho auditu bolo zistenie, že žalobca nedostatočne vykonal kontrolu žiadosti o NFP (ďalej len „ŽoNFP“), ktorá v čase podania nespĺňala podmienku oprávnenosti žiadateľa na poskytnutie NFP. Po schválení žiadosti o NFP bola s Kuenz - SK s.r.o. uzatvorená Zmluva o poskytnutí NFP č. KaHR-111SP-0902/0354/40 a boli mu neoprávnene poskytnuté verejné prostriedky nad rámec oprávnenia, ktorým došlo k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov - § 31 ods. 1 písm. b/ zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 523/2004 Z.z.“). Na základe výsledkov vládneho auditu bola vyhotovená Správa z hodnotenia kvality č. A662, K3889, zápisnične prerokovaná dňa 21.08.2014. Na základe uvedených výsledkov správny orgán prvého stupňa začal správne konanie a následne vydal rozhodnutie č. I/112/2015 z 18.11.2015, ktoré odvolací orgán na základe včas podaného odvolania rozhodnutím č. MF/007960/2016-243 z 17.02.2016 zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Správny orgán prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu po doplnení dokazovania vydal následne rozhodnutie č. 176/677/16/22 z 21.04.2016, ktoré odvolací správny orgán rozhodnutím č. MF/016133/2016-243 z 20.07.2016 potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. II. Žalobné dôvody 2. Žalobca sa včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 03.10.2016 domáhal aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. MF/016133/2016-243 zo dňa 20.07.2016, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa č. 176/677/16/22 zo dňa 21.04.2016, ktorým rozhodol, že žalobca rozhodol, že žalobca, ako účastník konania, v postavení riadiaceho orgánu pre Operačný program Konkurenciaschopnosť a hospodársky rast poskytol verejné prostriedky nad rámec oprávnenia, porušil § 31 ods. 1 písm. b/ zák. č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých predpisov v znení neskorších predpisov, čím došlo k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov a porušeniu finančnej disciplíny a súčasne uložil žalobcovi, aby podľa § 31 ods. 4 zák. č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých predpisov v znení neskorších predpisov odviedol do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky verejné prostriedky poskytnuté nad rámec oprávnenia , ktorým malo dôjsť k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov vo výške 425.000 Eur a penále vyplývajúceho z tohto rozhodnutia. Žalobca žiada zrušil aj prvostupňové rozhodnutie. 3. Rozhodnutím žalovaného z 20.07.2016 bolo nezákonne zasiahnuté do práv žalobcu ako riadiaceho orgánu. Konkrétne ide o základné právo riadiaceho orgánu realizovať operačný program a v rámci neho poskytovať príspevky z fondov EÚ v súlade s pravidlami vyplývajúcimi z právnych aktov EÚ a právnych predpisov SR a podľa ním stanovených podmienok. 4. Žalobca ako riadiaci orgán vyhlásil na svojom webovom sídle www.economy.gov.sk <http:// www.economy.gov.sk> dňa 03.08.2009 výzvu na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok v rámci OP KaHR s kódom KaHR-111SP-0902 (ďalej ako „Výzva kód KaHR-111SP-0902“). Už z tohto kódového označenia je zrejmé, že išlo o výzvu, kde poskytnutie NFP predstavovalo súčasne aj poskytnutie štátnej pomoci - preto ide o skratku „SP“ použitú v kóde uvedenej výzvy. Tu sa zdôrazňuje rozdiel medzi poskytovaním štátnej pomoci a pomoci de minimis, keďže pomoc de minimis je osobitnou kategóriou pomoci. Pri pomoci de minimis to znamená, že finančný strop 200 000 Eur sa vzťahuje nielen na samotného podnikateľa, ale aj na jeho prepojené a partnerské podniky, teda na podnik ako hospodársky subjekt. 5. V III. časti žaloby žalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca napáda uvádzanie výsledkov vykonaného časti potvrdeného prvostupňového rozhodnutia. Žalobca považuje audit za nezákonné opatrenie orgánu verejnej správy, nakoľko trpí rovnakými vadami ako rohodnutie, a to najmä vychádza z nesprávne zisteného skutkového stav, z nesprávneho právneho posúdenia veci a ako také je nedôvodné. Zistenie vládneho auditu č. 4.A.1.001, podľa ktorého sa mali hodnoty za počet zamestnancov a výška obratu podmienky č. 2 vzťahovať nielen na žiadateľa samotného Kuenz - SK, s.r.o., ale aj na jeho materskú spoločnosť ako hospodársky subjekt, bolo založené na rozsudku Súdneho dvora EÚ z 13.06.2002 vo veci C-382/99 Holadnsko/Komisia Zb. 2002, s. I-5163 (ďalej len „rozhodnutie Súdneho dvora EÚ“). Uvedený rozsudok sa však týka oprávnenosti podniku na poskytnutie pomoci de minimis, kedy sa podľa názoru Súdneho dvora EÚ má zohľadniť podnik prijímajúci pomoc nielen sám za seba, ale na úrovni hospodárskeho subjektu, to všetko výlučne z hľadiska dodržania podmienok pre poskytnutie pomoci de minimis. V auditovanom prípade postupu žalovaného však nešlo o poskytnutie pomoci de minimis, a teda problematickým bodom nebolo určenie okruhu podnikov, ktoré boli oprávnené na poskytnutie pomoci de minimis tak, aby nebola prekročená limitná výška 200.000 Eur za tri kalendárne roky (porušené pravidlá kumulácie pomoci de minimis), ale išlo o poskytnutie regionálnej investičnej pomoci, ktorá je štátnou pomocou a otázkou, či sa pravidlá prílohy I Nariadenia 800/2008 vzťahujú aj na veľký podnik ale bo sa naň nevzťahujú. 6. Táto otázka však v rozhodnutí Súdneho dvora EÚ nebola prejednávaná. To znamená, že už vládny audit odôvodňoval svoje zistenia nesúvisiacim rozhodnutím Súdneho dvora EÚ, ktorá sa na auditovaný prípad nemohlo vzťahovať. Keďže žalobca ako účastník konania v rámci podaného odvolania voči rozhodnutiu Správy finančnej kontroly zo dňa 18.11.2015 č. I/112/2015 namietal nedôvodnosť použitia uvedeného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ spolu s príslušným odôvodnením, v ďalšom konaní správny orgán na uvedené rozhodnutie nepoukazoval. V dôsledku uvedeného auditné zistenie 4.A.1.001 z vládneho auditu A662,K3889, ktoré sa v prvostupňovom rozhodnutí uvádza ako základ pre konanie orgánov verejnej správy, zostali neodôvodnené a tým nepreskúmateľné a nezákonné, v dôsledku čoho nemôže byť základom pre akékoľvek ďalšie rozhodovanie orgánu verejnej správy. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca žiada správny súd, aby v súlade s § 27 ods. 1 SSP posúdil aj zákonnosť auditného zistenia p.č. 4.A.1.001 z vládneho auditu A662, K3889 (na podklade správy z hodnotenia kvality č. A662, vládny audit č. A662, K3889, zo dňa 22.08.2014) ako opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré bolo vydané Ministerstvom financií Sr, Štefanovičova 5, Bratislava, IČO: 00 151 742 ako auditujúcim orgánom (ďalej len „orgán auditu“) a z tohto dôvodu konal s týmto subjektom ako s ďalším účastníkom konania podľa § 32 ods. 3 písm. c/ SSP. 7. Žalovaný sa v rozhodnutí z 20.07.2016 nevysporiadal so žiadnym z konkrétnych argumentov uvádzaných žalobcom ako odvolateľom v 2. časti odvolania - Konkrétne dôvody odvolania - posúdenia oprávnenosti prijímateľa a postup MH SR ako riadiaceho orgánu v rámci konania o ŽoNFP, ale sústredil sa výlučne na jedinú skutočnosť, ktorou je odpoveď Európskej komisie na otázku správneho orgánu. Napriek rozsiahlemu odvolaniu žalobcu je rozhodnutie žalovaného z 20.07.2016 stručné a žalovaný sa v odôvodnení obmedzuje len n konštatovanie neodôvodnenosti argumentov uvádzaných v odvolaní, avšak bez bližšieho vysvetlenia svojho stanoviska. Rozhodnutie žalovaného z 20.07.2016 je teda nepreskúmateľné, nakoľko z jeho obsahu nemožno jednoznačne vyvodiť, akými úvahami sa žalovaný riadil a prečo považuje námietky žalobcu za nesprávne, mylné či vyvrátené. Žalovaný v odôvodnení iba formálne prevzal časť argumentácie prvostupňového rozhodnutia a to so všetkými vadami, ktorými argumentácia trpí. V odôvodnení sa dokonca uvádza, že žalovaný sa k časti odôvodnenia nevyjadruje. 8. Podľa rozsudku najvyššieho súdu SR zo dňa 28.11.2001, 6 Sž 73/01 v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku odvolací orgán sa musí v rozhodnutí vysporiadať so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní. 9. Okrem uvedeného má žalobca za to, že nepreskúmateľným je aj výrok prvostupňového rozhodnutia. Chápanie porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 zákona č. 523/2004 Z.z. ako správneho deliktu sa už prejavilo v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR, a to v rozsudku sp. Zn. 3Sžf/86/2009 zo dňa 13.05.2010, v ktorom súd aplikoval na postihovanie porušenia finančnej disciplíny zásadu správneho trestania spoločnú s trestaním trestných činov. Z uvedeného dôvodu je potrebné venovať výroku prvostupňového rozhodnutia osobitnú pozornosť. Výrok prvostupňového rozhodnutia neobsahuje čas spáchania prejednávaného skutku a rovnako neobsahuje prsné určenie všeobecne záväzného právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. Hoci tieto skutočnosti boli uvádzané aj v odvolaní, žalovaný sa s nimi vysporiadal len konštatovaním, že výrok prvostupňového rozhodnutia obsahuje všetky povinné náležitosti. Podľa názoru žalobcu však z výroku prvostupňového rozhodnutia nie je jasné, ktoré ustanovenie zákona č. 523/2004 Z.z. žalovaný porušil. 10. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Sr zo dňa 30.09.1998, sp. zn. 5 Sž 66/98, výrok rozhodnutia je jadrom celého rozhodnutia, ktorým sa určujú konkrétne práva a povinnosti účastníkov správneho konania. Musí v presnej, stručnej a úplnej formulácii vyjadriť záver správneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Sr zo dňa 17.12.2009, sp. zn. 8Sžo 12/2009, vadou, ktorá má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia tiež je, ak v rozhodnutí nie je náležite vecne opísaný skutok, ktorý bol dôvodom pre vydanie rozhodnutia s uvedením dôkazov a ich hodnotením, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia. 11. Žalobca má zato, že žalovaný v konaní porušil zásadu materiálnej pravdy, ktorá je upravená najmä v ustanovení § 3 ods. 4 Správneho poriadku a ďalej konkretizovať v jeho ďalších ustanoveniach (§ 32 a § 46 Správneho poriadku). Za zistenie skutočného stavu veci treba považovať zistenie všetkých skutočností, ktoré sú podľa príslušného hmotnoprávneho predpisu právne významné, pričom je potrebné zistiť všetky rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia. Stav veci sa musí zistiť súčasne presne, čo znamená, že musí zodpovedať reálnej skutočnosti. Zistenie úplného a presného stavu vecí je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu. 12. Žalovaný však na základe administratívneho spisu, ktorý obsahoval všetky potrebné podklady nepripúšťajúce dvojitý výklad, najmä: Výzva, kód KaHR-111SP-0902, informácia pre žiadateľov - často kladené otázky (FAQ), v rámci ktorej dňa 08.09.2009 žalovaný uviedol, že : „pri posudzovaní oprávnenosti veľkého podniku sa berú do úvahy len údaje za žiadateľa. Údaje za partnerské, resp. prepojené podniky sa zohľadňujú len pri stanovovaní oprávnenosti mikro, malých a stredných podnikateľov v súlade definície MSP, ktorá je súčasťou výzvy“, dospel k záveru, ktorý absolútne odporuje zistenému skutkovému stavu. 13. V súvislosti s nesprávne zisteným skutkovým stavom je tiež potrebné poukázať na nasledujúce skutočnosti. Konanie o uložení sankcie za porušenie finančnej disciplíny je v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.05.2010, sp. zn. 3Sžf/86/2009 konaním v oblasti správneho trestania, v ktorom je potrebné aplikovať zásady aplikované v trestných veciach. Z tohto dôvodu má žalovaný za to, že vydaním rozhodnutia založenom na nesprávnom skutkovom základe, bola v konaní nepochybne porušená aj zásada prezumpcie neviny. Judikatúra (R 11/2014) v tejto súvislosti uvádza, že správny orgán je povinný dokázať vinu obvineného z priestupku, a ak sú o nej pochybnosti, musí rozhodnúť v prospech obvineného z priestupku (in dubio pro reo). 14. Žalovaný pri rozhodovaní nevychádzal zo skutočného znenia Nariadenia 800/2008, ale právne posúdenie založil výlučne na nezáväznom dokumente, ktorý je elektronická odpoveď Európskej komisie na hypotetickú otázku. Žalobca poukazuje na to, že jednou zo základných zásad správneho konania je zásada zákonnosti. 15. V odôvodnení oboch napadnutých rozhodnutí sa orgány verejnej správy nijako nevysporiadal s argumentáciou žalobcu k odlišnému výkladu/významu odpovede Európskej komisie pre posudzovaný prípad (viď odvolanie žalobcu zo dňa 04.12.2015 č. 29639/2015-1230-60365, s. 7 a nasl.). V prvostupňovom rozhodnutí je citovaná len časť odpovede Európskej komisie, pričom zjavnú účelovosť tejto citácie napáda žalobca aj v samotnom podanom odvolaní zo dňa 11.05.2016, s. 6 . 16. Podstata dôvodu nezákonnosti oboch napadnutých rozhodnutí, ak ich základom bola iba všeobecná odpoveď Európskej komisie a z nej odvodené právne posúdenie konanie žalobcu ako riadiaceho orgánu pri overovaní oprávnenosti žiadateľa Kuenz - SK, s.r.o., spočíva v tom, že Európska komisia odpovedala na otázku, ktorá bola vo vzťahu k správnemu konaniu irelevantná, pretože sa týkala poskytnutia pomoci de minimis, a nie o regionálnej pomoci, ktorá bola poskytnutá v prejednáavnom prípade. 17. Druhou podstatnou skutočnosťou, ktorou sa žalovaný nijak osobitne nezaoberal a ani ju nevyhodnocoval, a to aj napriek tomu, že podľa názoru žalobcu má zásadný vplyv na právne posúdenie konania žalobcu, bola podmienka uvedená v odpovedi Európskej komisie, že „pre veľké podniky to znamená, že všetky podmienky Nariadenia majú byť skontrolované na úrovni hospodárskeho subjektu“. Ak však nariadenie 800/2008 v nadväznosti na svoj článok 2 ods. 8 nestanovuje pre veľký podnik žiadne podmienky týkajúce sa definovania podmienok oprávnenosti veľkého podniku, pretože práve naopak, stanovuje podmienky pre určenie podniku ako MSP, potom logicky nikdy nemôže dôjsť k porušeniu ním stanovených podmienok. Stručne povedané, ak podmienka neexistuje, nemôže byť ani porušená. Preto neexistuje právny základ pre rozhodnutie žalovaného (a prvostupňového orgánu verejnej správy), že pri stanovení oprávnenosti Kuenz - SK, s.r.o. ako veľkého podniku neboli splnené podmienky Nariadenia. Tento nedostatok právneho základu je evidentný aj z toho, že v žiadnom z napadnutých rozhodnutí sa neuvádza, ktoré konkrétne ustanovenia Nariadenia 800/2008 bolo porušené vo vzťahu k veľkému podniku, keďže príloha I Nariadenia 800/2008 sa ohľadom na článok 2 ods. 8 tohto nariadenia na veľký podnik nepoužije, keďže sa použije iba pre MSP. Pre úplnosť považujeme za potrebné uviesť, že odpoveď Európskej komisie ako taká nie je nesprávna, je však žalovaným nesprávne interpretovaná a nesprávne aplikovaná. To znamená, že žalobca rozporuje jej nesprávnu, a preto nezákonnú aplikáciu na právne posúdenie konania žalobcu zo strany oboch správnych orgánov. 18. V prípade konania o žiadosti žiadateľa Kuenz - SK, s.r.o. na základe Výzvy kód KaHR-111SP-0902 a Schémy pomoci to znamená, že pre poskytnutie regionálnej investičnej pomoci, ktorá bola zlučiteľná so spoločným trhom, musel žiadateľ a jeho prepojené/partnerské podniky splniť všetky podmienky, ktoré Nariadenia 800/2008 stanovuje pre túto kategóriu pomoci (ide najmä o splnenie všetkých podmienok z článkuj 13 Nariadenia 800/2008, a to v zmysle definície investičnej pomoci uvedenej v čl. 2 tohto nariadenia, ako aj všeobecného pravidla uvedeného v článku 3 tohto nariadenia). Z hľadiska právneho posúdenia obsiahnutého v napadnutom rozhodnutí žalovaného z 20.07.2016 považujeme za kľúčové uviesť, že limity týkajúce sa určenia MSP sú z hľadiska posúdenia splnenia podmienok pre regionálnu investičnú pomoc irelevantné, keďže jej oprávnenými prijímateľmi môžu byť v zmysle článku 13 Nariadenia 800/2008 MSP ako aj veľké podniky. 19. V danom prípade bolo dôležité správne určiť veľkosť podniku prijímateľa na úrovni hospodárskeho subjektu. Pri tomto určení v súlade s pravidlami podľa Prílohy I. Nariadenia prijímateľ zohľadnil údaje za seba, aj za svoj prepojený/partnerský podnik, teda na úrovni hospodárskeho subjektu, s výsledkom, že ide o veľký podnik. Napriek tomu, že pre veľký podnik sú stanovené menej priaznivé podmienky pre zlučiteľnú regionálnu investičnú pomoc ako pre MSP?, v prípade prijímateľa boli všetky tieto podmienky splnené , preto nedošlo k žiadnemu rozporu s pravidlami poskytovania regionálnej investičnej pomoci podľa Nariadenia 800/2008. Žiadnymi z vyššie uvedených argumentov sa žalovaný (a ani prvostupňový orgán verejnej správy) v rámci ním vedeného konania, nezaoberal, hoci bol na to podľa názoru žalobcu povinný. Na záver dodávame, že žiadna z týchto podmienok aplikovateľných v zmysle Nariadenia na regionálnu investičnú pomoci sa netýka výšky obratu hospodárskeho subjektu, ktorý je prijímateľom, ani počtu jeho zamestnancov, čím sa opäť zdôrazňuje nesprávna a teda nezákonná aplikácia inak korektnej odpovede Európskej komisie na konanie žalobcu. Všetky podmienky Nariadenia 800/2008 predstavujú kogentné ustanovenia, a preto musia byť realizované len tak, ako sú stanovené. 20. Žalovaný úplne ignoroval právo žalobcu, ktorý je riadiacim orgánom, stanoviť vlastnú podmienku poskytnutia pomoci na základe zákonného oprávnenia vyplývajúceho z § 13 ods. 3 písm. j/ zákona č. 528/2008 Z.z., ktorá sa vo výzve, kód KaHR-111SP-0902 a v Schéme pomoci prejavila vo forme obmedzenia oprávnených veľkých podnikov, a to napriek tomu, že práve právny základ pre toto oprávnenie bol predmetom samostatných listov žalobcu obsahujúcich podrobné vysvetlenie zo dňa 18. januára 2016 a následne 12. februára 2016. 21. Pre účely splnenia podmienok Výzvy kód KaHR-111SP-0902 a jej príloh (najmä Schémy štátnej pomoci) bolo potrebné overiť oprávnenosť Kuenz - SK s.r.o. podľa osobitnej podmienky stanovenej žalobcom ako riadiacim orgánom na právnom základe vyplývajúcim z § 13 ods. 3 písm. .j/ zákona č. 528/2008 Z.z., ktorá bola zahrnutá v bode 2 definície oprávneného prijímateľa zo strany 2 Výzvy kód KaHR-111SP-0902. Ustanovenie § 13 ods. 3 písm. j/ zákona č. 528/2008 Z.z. predstavuje právny základ, výslovne oprávňujúci riadiaci orgán stanoviť si akékoľvek ďalšie podmienky poskytnutia pomoci a podpory. Táto osobitná podmienka oprávnenosti prijímateľa, ktorý je v zmysle Nariadenia 800/2008 veľkým podnikom, spočívala v tom, že okruh oprávnených prijímateľov - veľkých podnikov bol na základe vlastného rozhodnutia riadiaceho orgánu limitovaný len na takých veľkých podnikateľov, ktorí sami za seba nezamestnávali viac ako 1000 zamestnancov a výška ich ročného obratu nepresiahla 50 mil. EUR. Stanovenie ďalšej podmienky poskytnutia pomoci v zmysle § 13 ods. 3 písm. j/ zákona č. 528/2008 Z.z. predstavuje právo žalobcu ako riadiaceho orgánu vyplývajúce mu priamo zo zákona, ktoré žalobca vo Výzve kód KaHR-111SP-0902 aj skutočne využil. 22. Pre zvýšenie právnej istoty žalobca navyše využil aj možnosť počas trvania Výzvy kód KaHR-111SP-0902 dodatočnej informovanosti žiadateľov a v súlade s časťou 4.2.2 bod 25 a 26 Systému riadenia a v zverejnenej informácii k danej Výzve (FAQ) dňa 08.09.2009 uviedol, že „pri posudzovaní oprávnenosti veľkého podniku sa berú do úvahy len údaje za žiadateľa. Údaje za partnerské, resp. prepojené podniky sa zohľadňujú len pri stanovovaní oprávnenosti mikro, malých a stredných podnikateľov v súlade definície MSP, ktorá je súčasťou výzvy.“ Z hľadiska ustanovení časti 4.2.2 bol 25 a 26 Systému riadenia v žiadnom prípade nemožno tvrdiť, že zverejnená informácia (FAQ) nemá právne zaväzujúci charakter, ako uvádzal v prvostupňovom rozhodnutí orgán verejnej správy, keďže priamo text Systému riadenia stanovuje presný opak, pričom tejto záväznosti si bol vedomý žalobca. Z uvedených dôvodov preto tvrdenie prvostupňového orgánu verejnej správy, že táto osobitná podmienka oprávnenosti mala byť „dostatočne jasne naformulovaná vo Výzve“, nezodpovedá skutočnému stavu veci. 23. V dôsledku uvedeného preto neexistoval žiaden zákonný dôvod, pre ktorý žalovaný ako aj prvostupňový orgánu verejnej správy ignorovali uplatnenie práva žalobcu ako riadiaceho orgánu v zmysle § 13 ods. 3 písm. j/ zákona č. 528/2008 Z.z. pri stanovovaní osobitnej podmienky. Žalobca plnohodnotne uplatnil uvedenú osobitnú podmienku oprávnenosti spôsobom, ako ju sám stanovil, a to nielen v prípade žiadateľa Kuenz - SK, s.r.o., ale v prípade všetkých žiadateľov v rámci Výzvy kód KaHR-111SP-0902, ktorí boli veľkými podnikmi rovnako. Keďže neexistuje právny základ na aplikáciu ustanovení Prílohy I Nariadenia 800/2008 na posúdenie oprávnenosti prijímateľa, ktorý je veľkým podnikom, žalobca po zaradení žiadateľa Kuenz - SK, s.r.o. do kategórie veľkých podnikov na neho aplikoval osobitnú podmienku oprávnenosti stanovenú pri veľkých podnikoch v bode 2. podmienky, v dôsledku čoho vyhodnotil, že ide o oprávneného žiadateľa. Keďže z údajov za prepojený podnik vyplývalo, že sú prekročené hraničné hodnoty pre MSP, žiadateľ Kuenz - SK, s.r.o. bol zaradený ako veľký podnik. To napokon vyplývalo aj s ním predloženého Modelového vyhlásenia pre kvalifikáciu sa ako MSP. Zaradením prijímateľa Kuenz - SK, s.r.o. ako veľkého podniku boli z hľadiska Nariadenia 800/2008 skonzumované v ňom uvedené požiadavky na určenie kategórie podniku, vrátane aplikácie prílohy I Nariadenia 800/2008. 24. Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa a auditu č. 4.A.1.001 bez možnosti vrátenia orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Žalobca navrhol aj priznanie odkladného účinku správnej žaloby. III. Vyjadrenie žalovaného 25. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 15.12.2016 uviedol, že v rámci vyhlásenia Výzvy KaHR-111SP-0902 z 03.08.2009 (ďalej len „Výzva“) na realizáciu projektu „Zvýšenie efektívnosti výroby rozmerných zváraných konštrukcií so súčasným rozšírením výrobného portfólia“ Kuenz - SK s.r.o. ŽoNFP (ŽoNFP zaregistrovaná dňa 04.12.2009 pod č. NFP25110121001), v ktorej Kuenz - SK s.r.o. sa sám označil ako MSP a prepojený podnik. Podľa kontrolného záznamu OP KaHR pre kontrolu formálnej správnosti ŽoNFP z 21.10.2010 a po doplnení z 28.10.2010 bol Kuenz - SK s.r.o. posúdený žalobcom ako oprávnený žiadateľ podľa podmienok definovaných v o Výzve na predkladanie ŽoNFP a kritéria oprávnenosti ŽoNFP boli splnené. Dňa 18.06.2010 bol Kuenz - SK s.r.o. zaslané Rozhodnutie o schválení ŽoNFP, následne s ním žalobca v zastúpení Slovenskou inovačnou a energetickou agentúrou uzatvoril Zmluvu o poskytnutí NFP č. KaHR-111SP-0902/0354/40 na realizáciu projektu „Zvýšenie efektívnosti výroby rozmerných zváraných konštrukcií so súčasným rozšírením výrobného portfólia“ a poskytol mu NFP v celkovej sume 425.000,00 Eur (BV č. 83 zo dňa 16.12.2011). 26. Žalobca napáda vládny audit A662, K3889 ako kvalifikovaný podklad pre vydanie rozhodnutia v správnom konaní pre vady identické s vadami rozhodnutia v správnom konaní z dôvodu nesprávne zisteného skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia veci a neodôvodnenia. Podklady z vykonaných vládnych auditov sú vo všeobecnosti pre správne orgány iba podnetmi získanými na základe oznamovacej povinnosti podľa § 31 ods. 10 zákona č. 523/2004 Z.z. Správny orgán následne predložené podklady v súlade s § 18 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „ zákon č. 71/1967 Zb.“) analyzuje a po preskúmaní podnetu po obsahovej a právnej stránke správny orgán na základe vlastnej správnej úvahy posúdi, či a do akej miery sú splnené zákonné podmienky pre začatie správneho konania ex offo. Z uvedeného vyplýva, že výsledky a závery auditujúceho orgánu, nemusia byť pre správny orgán rozhodujúce. Pokiaľ auditujúci orgán (§ 2 písm. k/ zákona č. 357/2015 Z.z.) dospel pri výkone svojej činnosti k istým záverom, správny orgán je povinný zo zákona vysporiadať sa týmito závermi. Závery auditujúcej skupiny v danom prípade mali charakter odporúčaní (§10 ods. 2 zákona č. 257/2015 Z.z.) a nezakladali priamo žalobcovi také povinnosti, ktoré by boli právne vymáhateľné, to znamená, že neboli právne záväzné. 27. Žalovaný zastáva názor, že správne orgány tak v prvostupňovom konaní, ako aj v odvolacom konaní sa v predmetných rozhodnutiach dostatočne zaoberali podstatou a právnou kvalifikáciou porušenia finančnej disciplíny, pričom dôsledne zachovávali všetky základe zásady správneho konania, vrátane zásady zákonnosti, zásady materiálnej pravdy a zásady správnej úvahy správneho orgánu a jej odôvodnenia. Tvrdenia žalobcu nepovažuje žalovaný za pravdivé, pretože argumenty žalobcu boli v odôvodnení rozhodnutia vyhodnotené (t.j. aj keď ku každej vete uvedenej v odvolaní nebolo písané samostatné odôvodnenie, neznamená to, že správny orgán sa nimi zaoberal a nevyhodnotil ich celkovo). V tejto súvislosti žalovaný uvádza, že odvolací orgán sa musí v rozhodnutí vysporiadať so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní, avšak právo na odôvodnenie neznamená, že správny orgán je povinný dať na každý argument podrobnú odpoveď (Rozsudok Najvyššieho súdu SR Sž 73/01). 28. Žalovaný uvádza, že povinnosťou auditujúceho orgánu (orgánu auditu) je právne kvalifikovať zistené nedostatky v správe z vládneho auditu - uviesť všeobecne platné právne predpisy zistených porušení (§ 17 písm. g/ zákona č. 502/2001 Z.z. o finančnej kontrole a vnútornom audite, podľa ktorého sa uskutočnil VA č. 662) 29. Podľa právneho názoru žalovaného popísanie skutku, pre ktorý bolo v správnom konaní vydané rozhodnutie, ako i právna kvalifikácia porušenie finančnej disciplíny (presné určenie všeobecne záväzného právneho prepisu, podľa ktorého sa rozhodlo), vyjadrenie záveru správneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia, boli v rozhodnutí formulované jasne, stručne a úplne. 30. Žalovaný opätovne uvádza, že tvrdenia žalobcu o porušení zásady materiálnej pravdy a tiež ostatných zásad správneho konania nie sú pravdivé. Správne orgány vyvinuli maximálne úsilie, aby v správnom konaní boli vydané zákonné rozhodnutia, o čom svedčí aj skutočnosť, že správny orgán prvého stupňa prerušil správne konanie do doby, oboznámenia sa s odpoveďami Európskej Komisie na žalobcove otázky a správny orgán druhého stupňa na základe včas podaného odvolania rozhodnutím č. MF/007960/2016-243 z 17.02.2016 zrušil prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. 31. Otázky predložené Európskej Komisii boli Odborom štátnej pomoci žalovaného na základe urgencií správneho orgánu prvého stupňa opakovane predložené Európskej Komisii dňa 26.06.2015, pričom bola zdôraznená ich vysoká priorita a následne boli dňa 02.11.2015 správnemu orgánu prvého stupňa doručené odpovede. Odpoveď na druhú otázku, ktorá sa týkala posudzovania oprávnenosti príjemcu štátnej pomoci (a nie ako tvrdí žalobca - pomoci de mimimis) - „pre účely pravidiel štátnej pomoci EÚ (vrátane GBER) príjemca pomoci nie je právnická osoba prijímajúca pomoc, ale hospodársky podnik, ktorý využíva výhody pomoci. Pre veľký podnik to znamená, že všetky podmienky Nariadenia je potrebné kontrolovať na úrovni hospodárskeho subjektu. Judikatúra súdneho dvora poskytla široký výklad pojmu hospodársky subjekt ako subjekt, ktorý zahŕňa všetky podniky vykonávajúce hospodársku činnosť spoločne (C-110/13HaTeFo GmbH proti Finanzamt Haldensleben) je podľa názoru žalovaného jednoznačné a potvrdzuje a podporuje argumenty žalovaného uvedené v predmetných rozhodnutiach, že táto pomoc je poskytovaná nie pre príjemcu ako právnickú osobu, ale pre celý hospodársky subjekt, ktorý je oprávnený komplexne využívať výhody pomoci. 32. Žalovaný netvrdí v žiadnom dokumente, ktorý vydal, že pri posudzovaní žiadateľa Kuenz - SK s.r.o. boli porušené ustanovenia Nariadenia Komisie (ES) č. 800/2008 z 06.08.2008 a vychádzal len z podmienok, ktoré žalobca určil vo Výzve. 33. Žalobca opakovane rieši „osobitnú- vlastnú podmienku riadiaceho orgánu“, ktorú žalovaný s poukazom na bod II správnej žaloby žiadnym spôsobom nespochybňoval a nespochybňuje. Možnosť dodatočného informovania žiadateľov počas trvania Výzvy v súlade s časťou 4.2.2. bod 25, 26 Systému riadenia štrukturálnych fondov (ďalej len „SR ŠF“) v zverejnenej informácii k Výzve - FAQ dňa 08.09.2009 uvedenú v správnej žalobe žaloba považuje za právne zaväzujúcu. Otázka v dokumente znela: Pri stanovovaní oprávnenosti veľkého podnikateľa sa do limitovaného počtu zamestnancov a ročného obratu majú zarátavať iba údaje žiadateľa alebo aj za partnerské, resp. prepojené podniky? a odpoveď bola nasledovná: Pri posudzovaní oprávnenosti veľkého podniku sa berú do úvahy len údaje za žiadateľa. Údaje za partnerské, resp. prepojené podniky sa zohľadňujú len stanovovaní mikro, malých a stredných podnikateľov v súlade s definíciou MSP, ktorá je súčasťou Výzvy. Žalovaný zastáva názor, že bližšia špecifikácia osobitnej podmienky je už zmenou poskytnutia pomoci a žalobca v takom prípade mal postupovať podľa bodu 26 SR ŠF a Výzvu pozastaviť až do vyjasnenia si oprávnenosti okruhu žiadateľov. Žalobcovo vyjadrenie na uvedenú otázku je prekročením právomoci RO a je v rozpore s bodom 23 a 24 SR ŠF, ktoré ustanovuje, že „Informácie definované vo Výzve sú záväzné vo vzťahu k žiadateľom ako vo vzťahu k RO“ a že „RO nemôže počas zverejnenia výzvy meniť podmienky poskytnutia pomoci uvedené vo Výzve vo vzťahu k: oprávnenosti žiadateľa, oprávnenosti partnera...“. V rozpore s uvedeným tvrdením žalovaného je text žalobcu naformulovaný v správnej žalobe. 34. V bodoch 53 a nasledujúcich žalobca uvádza opakujúce tvrdenia, ku ktorým sa žalovaný už vyjadril. V súvislosti s uvedeným žalovaný opakovane poukazuje na skutočnosť, že na základe žalobcom uvedených podmienok Výzvy a s poukazom na citované vyjadrenie Európskej Komisie, žalovaný zastáva názor, že Kuenz SK s.r.o. nespĺňal podmienky veľkého podniku, nakoľko jeho ročný obrat spolu s prepojeným podnikom presiahol maximálnu výšku 50 mil. eur. Žalovaný uvádza, že správne orgány so žalobcom maximálne spolupracovali a poskytli mu v rámci správneho konania všetky možnosti a informácie, ktoré zákon umožňuje, alebo žalobca požadoval. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. IV. Právne posúdenie krajského súdu 35. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa je potrebné zrušiť v zmysle § 191 ods. 1 písm. c/ SSP nakoľko obe rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. 36. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánu verejnej správy, opatrení orgánu verejnej správy a iných zásahov orgánu verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 37. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatrení orgánu verejnej správy. 38. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. MF/016133/2016-243 zo dňa 20.07.2016 ako aj rozhodnutia Úradu vládneho auditu Bratislava č. 176/677/16/22 zo dňa 21.04.2016, ktorým uložil žalobcovi povinnosť odviesť do štátneho rozpočtu verejné prostriedky poskytnuté nad rámec oprávnenia, ktorým došlo k zvýšeniu čerpaniu verejných prostriedkov vo výške 425.000,- eur. 39. Podľa § 31 ods. 1 písm. b/ zák. č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy porušením finančnej disciplíny je poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov. 40. Podľa § 31 ods. 4 zák. č. 523/2004 Z.z. za porušenie finančnej disciplíny podľa ods. 1 písm. b/ sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1% zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu. 41. Žalobca v žalobe žiadal, aby súd preskúmal - Vládny audit č. A662,K3889 zo dňa 22.08.2014, - výrok rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, - žalovaný sa nevysporiadal so všetkými argumentmi žalobcu uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy, - žalovaný porušil zásadu materiálnej pravdy, - nesprávne zistený skutkový stav veci, - nesprávne právne posúdenie danej veci. 42. Súd po preskúmaní spisového materiálu, administratívneho spisu orgánu verejnej správy ako aj rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy dospel k záveru, že čo sa týka námietky žalobcu, že výrok rozhodnutia orgánu verejnej správny prvého stupňa je nedostatočný s týmto konajúci súd nesúhlasí. 43. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedeným ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 44. Podľa názoru súdu výrok rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa spĺňal tieto požiadavky. Obsahuje právny predpis, podľa ktorého sa rozhodlo, bola určená lehota na plnenie, je jasné, kto je adresátom rozhodnutia a čo sa rozhodnutím zakladá. 45. Čo sa týka návrhu žalobcu preskúmať Vládny audit č. A 662, K 3889 zo dňa 22.08.2014 súd tejto námietke nevyhovel, nakoľko audity, protokoly súd nepreskúmava nakoľko nie sú rozhodnutiami ani opatreniami orgánu verejnej správy v administratívnom konaní, ktoré by zakladali, menili, rušili alebo deklarovali práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu alebo sa ich priamo dotýkali. Ide o opatrenia predbežnej povahy, ktoré sami po sebe nemôžu mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, pretože slúžia len ako prípadný podklad pre ďalší postup žalovaného, ktorý na základe zistených porušení zákona mohol voči žalobcovi začať správne konanie, ktoré aj bolo začaté a skončilo vydaním rozhodnutia. 46. Súd mal za preukázané, že žalobca je riadiacim orgánom pre Operačný program Konkurencia schopnosť a hospodársky rast (OPKaHR). V zmysle čl. 60 Nariadenia (ES) č. 1083/2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde je riadiaci orgán zodpovedný za riadenie a vykonávanie operačného programu v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia a v rámci tejto svojej celkovej právomoci aj za výber operácií teda projektov, ktoré sa budú financovať zo štrukturálnych fondov. Uvedená právomoc riadiaceho orgánu vyplýva zo zák. č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva. 47. Podľa § 13 zákona o pomoci a podpore riadiaci orgán vyhlasuje výzvu na predkladanie žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku (ďalej NFP) a vo výzve sám stanovuje podmienky poskytnutia pomoci v zmysle § 13 ods. 3 zákona o pomoci a podpore. 48. Podľa § 14 ods. 2 zákona o pomoci a podpore v konaní o podaných žiadostiach o poskytnutie NFP riadiaci orgán skúma, či žiadateľ splnil všetky vo výzve stanovené podmienky poskytnutia pomoci. Riadiaci orgán schváli tie žiadosti, ktoré splnili podmienky poskytnutia pomoci až do výšky disponibilnej finančnej alokácie. 49. Podmienky poskytnutia pomoci, ktoré riadiaci orgán stanovuje do výzvy, musia zodpovedať pravidlá vyplývajúcim z § 13 ods. 3 zákona o pomoci a podpore. Podľa § 13 ods. 3 písm. j/ zákona o pomoci a podpore môže riadiaci orgán stanoviť aj vlastné, bližšie v zákone nešpecifikované podmienky poskytnutia pomoci a podpory. Vzhľadom na to, že žalobca je v zmysle § 6 zákona č. 575/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov ústredným orgánom štátnej správy pre podporu podnikania, s osobitným dôrazom na podporu malého podnikania a stredného podnikania a tejto kompetencii zodpovedala aj obsahová náplň OP KaHR, žalobca využil zákonnú možnosť a vo výzve kód KaHR -111SP-0902, vyhlásenej dňa 11.11.2009 stanovil vlastnú podmienku pre oprávnenosť žiadateľa. Poskytnutie NFP žiadateľovi predstavovalo súčasne aj poskytnutie štátnej pomoci, podmienky poskytnutia pomoci boli v súlade s nariadením Komisie č. 800/2008. 50. Súčasťou výzvy kód KaHR-111SP-0902 bola preto aj Schéma štátnej pomoci na podporu zavádzania inovatívnych a vyspelých technológií v priemysle a službách (Schéma štátnej pomoci). Nariadenie 800/2008 rozlišuje dve základné skupiny žiadateľov (prijímateľov) pomoci, a to mikro, malé a stredné podniky na jednej strane a veľké podniky na strane druhej. Kým nariadenie 800/2008 rozsiahlo definuje podmienky pre mikro, malé a stredné podniky (ďalej ako „MSP“) v prílohe č. 1 tohto nariadenia, podľa článku 2 bod 8, nariadenia 800/2008 sú veľkými podnikmi všetky tie podniky, ktoré nespĺňajú definíciu MSP, teda všetky ostatné podniky okrem MSP. 51. To znamená, že žalobca ako riadiaci orgán vo výzve kód KaHR-111-SP-0902 určil za oprávnených žiadateľov všetky MSP v súlade s prílohou č. 1 nariadenia 800/2008 a druhou kategóriou oprávnených žiadateľov boli veľké podniky. Z nariadenia 800/2008 pre určenie oprávnenosti veľkého podniku vyplývajú žiadne podmienky. Žalobca ako riadiaci orgán sa rozhodol stanoviť vlastnú podmienku oprávnenosti aj pre veľké podniky tak, aby pomoc nemohli dostať skutočnosť veľké podniky. Žalobca týmto úkonom plnil svoje úlohy vyplývajúce mu z § 6 kompetenčného zákona. Žalobca pre tento svoj úmysel využil zákonom stanovenú možnosť riadiaceho orgánu určiť ďalšie podmienky poskytnutia pomoci alebo podpory vyplývajúcu z § 13 ods. 3 písm. j/ zákona o pomoci a podpore. 52. Tým, že išlo o vlastnú podmienku poskytnutia pomoci vytvorenú žalobcom ako riadiacim orgánom, ktorú neustanovuje nariadenie 800/2008, ani iný právny predpis SR alebo EÚ, v súlade s § 13 ods. 3 písm. j/ zákona o pomoci a podpore platí táto podmienka tak, ako ju žalobca stanovil. Žalobca stanovil, že ním vyžadované limitné hodnoty pre počet zamestnancov a výšku obratu sa vzťahujú výlučne na žiadateľa samotného, ktorý musí byť podnikateľom podľa § 2 Obchodného zákonníka. 53. Spoločnosť Kuenz - SK, s.r.o. má rakúsku materskú spoločnosť, ktorá je jej prepojeným podnikom. Žalobca v konaní o žiadosti Kuenz - SK, s.r.o. údaje za rakúsku materskú spoločnosť bral do úvahy len pri zaradení tohto žiadateľa do jednej z dvoch základných kategórií - MSP alebo veľký podnik. V nadväznosti na prílohu č. 1 nariadenia 800/2008 žalobca zistil, že údaje za Kuenz - SK, s.r.o. a jeho prepojený podnik (rakúsku materskú spoločnosť ) presahujú hodnoty pre MSP, preto bol žiadateľ zaradený ako veľký podnik. Súd má zato, že tým boli podmienky nariadenia 800/2008 splnené a ďalej sa aplikovali len vlastné podmienky oprávnenosti žalobcu vyplývajúce z výzvy tak, ako si ich stanovil. Žalobca skúmal, čo počet zamestnancov a výška obratu za žiadateľa samotného nepresahuje hraničné limity stanovené žalobcom pre veľký podnik. Kuenz - SK, s.r.o. sama za seba všetky stanovené podmienky pre žalobcom stanovenú oprávnenosť veľkého podnikania spĺňala, preto bola v konaní o žiadosti vyhodnotená ako úspešná a bol jej pridelený NFP, ktorý jej bol aj skutočne poskytnutý, pretože riadne zrealizovala schválený projekt. 54. V rámci správneho konania sa účastníci obrátili na Európsku komisiu o stanovisko týkajúce sa spôsobu stanovenia oprávnenosti veľkých podnikov ako žiadateľov NFP. 55. Odpoveď EK je súčasťou administratívneho spisu. EK odpovedala v tom zmysle, že pokiaľ ide o veľký podnik, všetky podmienky vyplývajúce z nariadenia 800/2008 musia byť skontrolované na úrovni hospodárskeho subjektu. Odkázala pritom na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-110/13, ktorý sa týkal práve určenia veľkosti prijímateľa pri poskytovaní pomoci de minimis. V posudzovanom prípade žiadateľa Kuenz - SK, s.r.o. však nešlo o pomoc de minimis , ale o štátnu pomoci poskytovanú podľa článku 13 nariadenia 800/2008 ako regionálnu investičnú pomoc. 56. Žalobca v rámci správneho konania argumentoval tým a súd s týmto názorom súhlasí, že pokiaľ ide o veľkosť podniku, nariadenie 800/2008 žiadne podmienky pre určenie veľkého podniku nestanovuje, s ohľadom na definíciu veľkého podniku podľa článku 2 bod 8 nariadenia. Ak riadiaci orgán v konaní o žiadosti aplikoval podmienku oprávnenosti pre veľký podnik, išlo o jeho vlastnú podmienku určenú výlučne podľa § 13 ods. 3 písm. j/ zákona o pomoci a podpore, nie podmienku z nariadenia 800/2008, lebo tam taká neexistuje. Ak teda EK hovorí, že je potrebné splniť podmienky z nariadenia 800/2008 na úrovni hospodárskeho subjektu, tak tomu treba rozumieť tak, že podmienky pomoci, ktorá sa poskytuje, teda regionálna investičná pomoc podľa článku 13 nariadenia 800/2008, sa uplatnia aj na partnerské a prepojené podniky. Tieto podmienky sú stanovené samostatne a netýkajú sa určenia veľkosti podniku, pretože pre uplatnenie limitov pre veľký podnik neexistuje v nariadení 800/2008 právny základ. Žalobca ako účastník konania preto počas celého správneho konania nespochybňoval stanovisko EK, ktoré považuje za správne. Súčasne však dôrazne namietal proti nezákonným záverom, ktoré zo stanoviska EK celkom nesprávne vyvodzoval správny orgán, z dôvodu chýbajúceho právneho základu pre určenie veľkosti veľkého podniku podľa nariadenia 800/2008. 57. Jadro sporu je v tom, čo presne znamená podmienka oprávnenosti žiadateľa kvalifikovaného ako veľký podnik vo výzve kód KaHR-111SP-0902. 58. Podľa názoru žalovaného aj v tomto prípade musia byť dodržané žalobcom stanovené hodnoty obratu a poštu zamestnancov aj za prepojené a partnerské podniky, a to na základe podmienok vyplývajúcich z prílohy č. 1 nariadenia 800/2008, ktorú určujú definíciu MSP. 59. Súd je toho názoru, že nariadenie 800/2008 v definíciách pojmov uvedených v článku 2 ods. 8 doslova určuje, že veľkým podnikom sú všetky ostatné podniky, ktoré nespĺňajú definíciu MSP, teda nespĺňajú podmienky uvedené v prílohe č. 1. Tým je aplikovateľnosť prílohy č. 1 vylúčená na základe kogentného právneho predpisu, ktorým nariadenia 800/2008 je. 60. Limity, ktoré žaloba uviedol pre oprávnené veľké podniky s limitmi uvedenými v prílohe č. 1, lebo na to nie je žiaden právny ani vecný dôvod. Jediný účel, ktorý žalobca stanovením takýchto limitov sledoval, bolo obmedziť kategóriu veľkých podnikov tak, aby oprávnenými neboli veľmi veľké podniky, ale len „menšie“ veľké podniky. Tým, že z nariadenia o skupinových výnimkách nie je veľký podnik nijak obmedzený, ak chcel žalobca zrealizovať tento svoj úmysel, nemal inú možnosť, ako využiť svoje právo na stanovenie vlastnej podmienky poskytnutia pomoci podľa § 13 ods. 3 písm. j/ zák. č. 528/2005 Z.z. a to aj v súvislosti so svojím postavením riadiaceho orgánu oprávneného riadiť operačný program podľa čl. 60 nariadenia č. 1083/2006 (vrátane odpovedí k danej výzve). 61. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa je potrebné zrušiť v zmysle § 191 ods. 1 písm. c/ pre nesprávne právne posúdenie veci. Keďže súd zrušil rozhodnutia pre nesprávne právne posúdenie nezaoberal sa už ďalšími námietkami uvedenými v žalobe a to nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nesprávne zistený skutkový stav veci a nevysporiadanie sa so všetkými argumentmi žalobcu uvedenými v žalobe. 62. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 63. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.