Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/328/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201905 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016201905.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej v právnej veci žalobcu: R.. B. F., B.., Z. Z. X, XXX XX Z., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 43010-2/2016-BA zo dňa 09.08.2016, a číslo: 43014-2/2016-BA zo dňa 09.08.2016 jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č.: 43010-2/2016-BA zo dňa 09.08.2016, a rozhodnutie žalovaného č. 43014-2/2016-BA zo dňa 09.08.2016 ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 700 - 0213048416-GC04/16 zo dňa 12.04.2016 a rozhodnutie č. 700-0213048516-GC04/16 zo dňa 12.04.2016 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 12.10.2016 sa domáhal žalobca zrušenia rozhodnutí žalovaného číslo: 43010-2/2016-BA vydaného dňa 09.08.2016, ako aj rozhodnutia číslo: 43014-2/2016- BA zo dňa 09.08.2016 a im predchádzajúcim rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu - Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava číslo: 700 - 0213048416-GC04/16 zo dňa 12.04.2016 a rozhodnutia číslo: 700-0213048516-GC04/16 zo dňa 12.04.2016, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania. Zároveň žiadal priznať podanej žalobe odkladný účinok, čomu súd vyhovel uznesením č. k. 6S/328/16, 6S/336/16-96. Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov. 2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že prvostupňový správny orgán - Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava dňa 12.04.2016 vydal rozhodnutie číslo: 700 - 0213048416- GC04/16, ktorým bolo žalobcovi predpísané penále v sume 1 889,18 € za obdobie mesiacov júl 2005 až december 2008, vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len poistné a príspevky) vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. Súčasťou rozhodnutia bola príloha ozrejmujúca výpočet a celkovú výšku predpísaného penále za dané obdobie (jún 2005 až december 2008). Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba mal povinnosť odviesť poistné a príspevky za vyššie uvedené obdobie včas, čo však neučinil. 3. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava zároveň dňa 12.04.2016 vydala rozhodnutie číslo: 700 - 0213048516-GC04/16, ktorým žalobcovi predpísala penále v sume 196,11 € za obdobie mesiacov január 2009 až január 2010, apríl 2010 až september 2010, november 2010, december 2010 a január 2013 až máj 2014, júl 2014 až november 2014, vypočítané z dlžnej sumy poistného a príspevkov vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. Súčasťou rozhodnutia bola príloha ozrejmujúca výpočet a celkovú výšku predpísaného penále za dané obdobie (január 2009 až január 2010, apríl 2010 až september 2010, november 2010, december 2010 a január 2013 až máj 2014, júl 2014 až november 2014). Rozhodnutie bolo taktiež odôvodnené tým, že žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba mal povinnosť odviesť poistné a príspevky za vyššie uvedené obdobie včas, čo však neučinil. 4. Voči obom vyššie uvedeným rozhodnutiam podal v zákonnej lehote žalobca odvolania (obe zo dňa 04.05.2016), dôvodiac nesprávnym právnym posúdením veci, nakoľko postup prvostupňového správneho orgánu pokladal za rozporný s ust. § 293bl zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 461/2003 Z. z.), keďže dlžné sumy poistného a príspevkov uhradil v lehote do 30.04.2010. Preto penále viažuce sa na toto dlžné poistné a príspevky sociálna poisťovňa nemala možnosť predpísať. 5. O podaných odvolaniach žalobcu rozhodol žalovaný dňa 09.08.2016 napadnutými rozhodnutiami číslo: 43010-2/2016-BA zo dňa 09.08.2016 (ďalej len rozhodnutie č. 1/), a číslo: 43014-2/2016-BA (ďalej len rozhodnutie č. 2/), ktorými obe žalobcom podané odvolania zamietol a prvostupňové rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava potvrdil. Vyššie uvedené rozhodnutia č. 1/ a č. 2/ žalovaný odôvodnil identicky s tým, že v odvolacom konaní bolo potvrdené, že žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba, poistné a príspevky za v rozhodnutiach prvostupňového správneho orgánu špecifikované obdobie neodviedol včas, čím došlo k porušeniu § 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a § 28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 43/2004 Z. z.), preto bolo Sociálnou poisťovňou, pobočka Bratislava predpísané penále v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. (§ 240 ods. 1). Uviedol, že ust. § 293bl ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa na žalobcu nevzťahovalo, nakoľko tento poistné a príspevky za obdobie júl 2007 až jún 2008 zaplatil až po 30.04.2010 a teda po zákonom stanovenej lehote pre uplatnenie vyššie uvedeného zákonného ustanovenia. Žaloba. 6. Žalobca považoval obe preskúmavané rozhodnutia za nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, a to v časti určenia penále z dôvodu rozporu s § 293bl ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Uviedol, že potom, čo mu bol dňa 12.12.2009 doručený výpis saldokonta ku dňu 04.12.2009 vydaného Sociálnou poisťovňou, pobočka Bratislava, všetky nedoplatky uvedené v tomto výpise uhradil do zákonom stanoveného termínu 30.04.2010. časť nedoplatku poistného a odvodov za mesiace júl 2007 až jún 2008 uhradil dňa 19.12.2011, t. j. po zákonom stanovenom termíne (30.04.2010), a to z dôvodu, že v tomto čase toto poistné nebolo predpísané a nebolo ani uvedené vo výpise zo dňa 04.12.2009. 7. Podaním zo dňa 04.12.2016 zotrval na svojom výklade ust. § 293bl ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a právne posúdenie veci žalovaným považoval za nesprávne, pričom poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, rozsudok sp. zn. 2S/281/2012 z 26.03.2014. Vyjadrenie žalovaného. 8. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 29.11.2016 a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť, pričom zotrval na dôvodoch svojich rozhodnutí. Konštatoval, že žalobca poistné a príspevky za sporné obdobie odviedol oneskorene a prvostupňový správny orgán v súlade so zákonom predpísal penále. 9. Vyjadril názor, že podmienkou odpustenia, resp. nepredpísania penále je uhradenie všetkých dlžných súm poistného a príspevkov za obdobie pred 1. januárom 2010 najneskôr do 30.04.2010. Poukázal na potrebu skúmania úmyslu zákonodarcu a účelu právnej normy pri výklade zákona. Cieľom zákonodarcu bolo zabezpečenie, aby povinné subjekty splnili všetky svoje záväzky voči Sociálnej poisťovni a iný výklad zákona by sa priečil jeho účelu. V tejto súvislosti poukázal aj na Spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky číslo: 1830/2009 zo dňa 01.12.2009, z ktorej vyplýva, že účelom právnej úpravy majúcej všeobecný charakter je, aby sa vzťahovala na penále viažuce sa na všetko dlžné poistné a príspevky, ktoré neboli zaplatené od roku 1993. Podmienkou na odpustenie penále je zaplatenie všetkého dlžného poistného a príspevkov za celé obdobie poistenia pred 01.01.2010. Ak by sa posudzovalo zaplatenie poistného len za obdobie, na ktoré sa konkrétne penále viaže, bolo by to pre niektoré povinné subjekty neprimerane výhodné. Zároveň žalovaný poukázal na viacero rozsudkov Krajského súdu v Žiline, v Trnave, v Nitre, v Košiciach ako aj Najvyššieho súdu SR, ktoré dávajú za pravdu jemu pri výklade predmetného ustanovenia § 293bl zákona č. 461/2003 Z. z.. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 10. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania vo veci (§107 ods. 2 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v medziach žaloby neboli vydané v súlade so zákonom. 11. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 12. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 14. Podľa § 293bl ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sociálna poisťovňa nepredpíše penále alebo odpustí povinnosť zaplatiť predpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie alebo podľa osobitného predpisu za obdobie pred 1. januárom 2010 zaplatené najneskôr do 30. apríla 2010. 15. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie, či preskúmavané rozhodnutia vydané žalovaným ako aj prvostupňovým správnym orgánom (Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava) boli vydané v súlade so zákonom (zákon č. 461/2003 Z. z.) vzhľadom na vznesenú námietku nesprávneho právneho posúdenia veci správnymi orgánmi. 16. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania (§ 46 a § 47 Správneho poriadku) ako aj osobitnými právnymi predpismi (v danom prípade zákon č. 461/2003 Z. z.). Odôvodnenie rozhodnutia musí opisovať a hodnotiť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, primerane sa vysporiadať s návrhmi, námietkami a vyjadreniami účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základnému práva majúcu za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. V prejednávanej veci je súd názoru, že obe napadnuté rozhodnutia obsahujú všetky zákonné náležitosti spolu s primeranou správnou úvahou, čo umožnilo ich podrobiť súdnemu prieskumu. 17. Spornou otázkou, ktorú súd musel vyriešiť, bolo právne posúdenie veci žalovaným, ktorý vychádzal z toho, že predpokladom pre odpustenie penále je zaplatenie všetkých dlžných súm poistného a príspevkov žalobcu od roku 1993 za celé obdobie poistenia pred 01.01.2010 do zákonom stanoveného termínu 30.04.2010. Takýto názor žalovaného súd považuje za nesprávny. 18. Súd uvádza, že jednotlivé ustanovenia jednoduchého práva sú všeobecné súdy povinné interpretovať a aplikovať v prvom rade vždy z pohľadu účelu a zmyslu ochrany ústavou garantovaných základných práv a slobôd. Totiž aj v prípade hypoteticky možnej konkurencie viac metodologicky racionálne obhájiteľných interpretačných alternatív je nutné zvoliť ako výsledok výkladu tú, ktorá opodstatnene nadobúda prednosť pred ostatnými, t.j. uprednostniť interpretáciu takú, ktorá je ústavne konformnejšia. Súd bol teda v danom prípade pri preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia vzhľadom aj na uvedenú špecifickosť povinný dôsledne dbať na princípy právneho štátu a nevykladať príslušné ustanovenia zákona iba formalisticky, aby tak nedošlo k neprimeranej tvrdosti zákona voči žalobcovi. 19. Podľa názoru súdu je teda podstatná aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť. Úlohou súdu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi. Súd nemôže tolerovať formalistický prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov. Súd teda musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona. 20. K reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne konformným spôsobom interpretovaná platná a účinná právna norma (m. m. IV. ÚS 77/02). Ústavne súladný výklad zákonov týkajúcich sa rozhodovacej činnosti súdov predstavuje neoddeliteľnú súčasť ich rozhodovacej činnosti a ako taký jedine zodpovedá základnému právu každého na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (I. ÚS 24/00). 21. V prípade, keď ustanovenie právneho predpisu dovoľuje dvojaký výklad (jeden ústavne súladný a druhý ústavne nesúladný), má vždy prioritu jeho výklad ústavne súladným spôsobom. Pre súdy táto povinnosť vyplýva celkom jednoznačne z čl. 144 ods. 1 v spojení s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. Keďže podľa čl. 144 ods. 2 ústavy môžu súdy namietať nesúlad všeobecne záväzného právneho predpisu s ústavou, sú tým viac zaviazané k ústavne súladnému výkladu každého zákona týkajúceho sa ich rozhodovacej činnosti. Táto povinnosť súdu zodpovedá ústavne garantovanému právu každého na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy (II. ÚS 50/01). Ústavný súd už vo veci sp. zn. PL. ÚS 18/98 uviedol, že v prípade, ak dôjde k výkladu právnych predpisov inak ako ústavne konformným spôsobom, „môže to mať dopad na niektoré zo základných práv a slobôd“. Podľa právneho názoru ústavného súdu preto ústavne súladný výklad zákonov týkajúcich sa rozhodovacej činnosti súdov predstavuje neoddeliteľnú súčasť ich rozhodovacej činnosti a ako taký jedine zodpovedá základnému právu každého na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy (II. ÚS 50/01). 22. Ústavný súd už v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 274/07 z 11.10.2007 uviedol, že „orgány aplikujúce správne právo a spomedzi nich osobitne sudcovia pri rozhodovaní v správnom súdnictve sú oprávnení nedostatky zákonnej právnej úpravy svojím výkladom odstraňovať. Takéto odstraňovanie však nemožno považovať za legislatívnu činnosť, ktorá by narúšala ústavný princíp trojdelenia štátnej moci. Sudca pri interpretácii normy správneho práva nesmie tvoriť, ale môže odhaľovať a formulovať vzťahy medzi jednotlivými právnymi normami vychádzajúc z účelu a zmyslu právnej úpravy. Jedinou požiadavkou, ktorá je pritom na sudcu kladená, je ústavná konformita výkladu (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR).“. 23. Zo znenia § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že fyzickým a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky, ktoré neodviedli poistné a príspevky za príslušný mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň z omeškania. V konaní z listinných dôkazov (príloh prvostupňových rozhodnutí) bolo nesporné, že žalobca dlžné poistné a príspevky zaplatil oneskorene, pričom časť poistného a príspevkov zaplatil v termíne do 30.04.2010 (mesiace jún 2005 až jún 2007 a júl 2008 až december 2008 - rozhodnutie č. 1/ a za mesiace január 2009 až január 2010 - rozhodnutie č. 2/), avšak časť poistného a odvodov až po tomto termíne (za mesiace júl 2007 až jún 2008 - rozhodnutie č. 1/ a za mesiace apríl 2010 až september 2010, november 2010, december 2010 a január 2013 až máj 2014, júl 2014 až november 2014). 24. Ustanovenie § 293bl ods. 1, 2 zaviedla do zákona o sociálnom poistení novela tohto zákona č. 572/2009 Z. z.. a od 01.01.2010 sa stalo súčasťou platného právneho poriadku Slovenskej republiky, pričom podľa názoru súdu táto právna norma predstavujúca akýsi generálny pardon má nepochybne znak normatívnosti tým, že jednoznačne stanovuje, že Sociálna poisťovňa nepredpíše penále alebo odpustí už predpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky za obdobie pred 01.01.2010, ak je toto dlžné poistné a dlžné príspevky zaplatené najneskôr do 30.04.2010. Táto norma je pritom vyjadrená právnym jazykom, ktorý je jasný, zrozumiteľný, jednoznačný a podľa názoru súdu nevyvoláva žiadne pochybnosti. Podľa legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky platí, že nemožno vytvárať také zákony, ktoré protirečia iným zákonom a spôsobujú disharmóniu v právnom poriadku ako celku. Zákon by mal mať ucelenú vnútornú štruktúru a jeho jednotlivé ustanovenia by si nemali vzájomne protirečiť. Zákon má pritom upravovať v príslušnej oblasti všetky základné spoločenské vzťahy. Musí byť zrozumiteľný, prehľadne usporiadaný a stručný v tom zmysle, že má obsahovať len ustanovenia s normatívnym obsahom. Napokon nemožno zabudnúť ani na to, že zákon nesmie protirečiť právu Únie. 25. Ani z výkladu tejto právnej normy (§ 293bl ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.) podľa metód výkladu, či už ide o jazykový, logický, systematický, historický alebo teleologický výklad, nemožno dospieť k takému záveru, k akému dospel žalovaný, keďže z daného ustanovenia nevyplýva, že predpokladom odpustenia penále je zaplatenie všetkých dlžných súm poistného a príspevkov od roku 1993. Predmetné ustanovenie totiž ako predpoklady nepredpísania alebo odpustenia penále stanovilo len dve podmienky a to, že sa penále viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky za obdobie pred 01.01.2010, čo je logické, nakoľko táto právna úprava nadobudla účinnosť od 01.01.2010 a druhou podmienkou je, že toto dlžné poistné a dlžné príspevky, ku ktorým sa vzťahuje penále, musí byť zaplatené najneskôr do 30.04.2010. Poukaz žalovaného na výklad tohto ustanovenia výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, ktorý vyjadril účel navrhovanej právnej úpravy tak, aby sa vzťahovala na penále viažuce sa na všetky dlžné sumy poistného a príspevkov, ktoré neboli zaplatené od roku 1993 s tým, že podmienkou na odpustenie penále je zaplatenie všetkých dlžných súm poistného a príspevkov za celé obdobie poistenia pred 01.01.2010, treba uviesť, že tento výklad zneniu tohto zákonného ustanovenia v žiadnom prípade nezodpovedá. Ak bolo cieľom navrhovanej právnej úpravy, aby dlžník zaplatil všetky dlžné sumy poistného a príspevkov za celé obdobie poistenia pred 01.01.2010, malo byť v zákone zrozumiteľne a jasne vyjadrené, že podmienkou na odpustenie alebo nepredpísanie penále je, aby boli zaplatené všetky dlžné sumy. Keďže však takáto podmienka (predpoklad) pre nepredpísanie penále resp. odpustenie povinnosti zaplatiť predpísané penále, v zákone absentuje, posúdil žalovaný vec po právnej stránke nesprávne, a preto súd napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný právnym názorom súdu. Pre úplnosť treba dodať, že ak by si súd osvojil výklad zákona zo strany žalovaného, bol by takýto postup zjavne nespravodlivý. Pri výklade žalovaného by totiž v prípade, ak by dlžník z dlžných súm poistného a príspevkov zaplatil napríklad 99,99 % a z akéhokoľvek dôvodu by nezaplatil jednu stotinu percenta, čiže pomerne zanedbateľnú sumu, predpísalo by sa mu penále zo 100 % všetkých dlžných súm za obdobie pred 01.01.2010. 26. V súvislosti so vznesenou námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným súd musí dať za pravdu žalobcovi v tom, že pri výklade ustanovenia § 293bl ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. možnosť predpísania penále sa viaže vždy na konkrétne dlžné poistné. V posudzovanom prípade je zrejmé z príloh prvostupňových rozhodnutí, že penále bolo žalobcovi vyrubené za oneskorene zaplatené poistné za obdobie mesiacov jún 2005 až december 2008 (rozhodnutie č. 1/) a mesiacov január 2009 až január 2010, apríl 2010 až september 2010, november 2010, december 2010 a január 2013 až máj 2014, júl 2014 až november 2014 (rozhodnutie č. 2/). Súd je toho názoru, že zo znenia vyššie uvedeného ustanovenia § 293bl ods. 1 jednoznačne vyplýva pre žalovaného možnosť predpísania penále iba pre dlžné poistné a príspevky, ktoré vznikli za obdobie pred 1. januárom 2010 a nebolo zaplatené najneskôr do 30. apríla 2010. Oneskorene zaplatené poistné za mesiace jún 2005 až jún 2007 a júl 2008 až december 2008 (rozhodnutie č. 1/) a za mesiace január 2009 až január 2010 (rozhodnutie č. 2/), z ktorého bolo žalovaným predpísané penále žalobca však zaplatil v lehote do 30.04.2010. Zákon nedáva možnosť žalovanému postihovať (sankciami predpísania penále) povinné subjekty za mesiac, v ktorom poistné a príspevky uhradili do 30.04.2010 z dôvodu, že neuhradili poistné za iné obdobia včas, t. j. v lehote do 30.04.2010. 27. Súd považuje za potrebné k argumentácií žalovaného uviesť, že jeho poňatie výkladu ustanovenia § 293bl ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., a to, že by odpustenie penále viažuce sa na oneskorene zaplatenie určitého poistného a príspevkov bolo podmienené uhradením všetkého poistného a príspevkov nevyplýva ani zo Spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/2009 zo dňa 01.12.2009. Podľa súdu nie je možné vyššie uvedené ustanovenie vykladať tak, že zo zaplateného poistného a príspevkov v lehote do 30.04.2010 má možnosť Sociálna poisťovňa penále vyrubiť, ak poistné a príspevky za iné obdobie v tejto stanovenej lehote uhradené nebolo. Úmyslom zákonodarcu vyjadrenom v úprave § 293bl ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa názoru súdu nebolo to, aby muselo v prípade povinných subjektov dôjsť k splneniu všetkých ich záväzkov voči Sociálnej poisťovni, ale to, aby došlo k splneniu záväzkov viažucich sa len na konkrétne obdobie a potom tieto uhradené záväzky nepodliehali sankcií možnosti vyrubenia penále. „Generálny pardon“ je všeobecný, pretože sa týka všetkých subjektov spĺňajúcich kritéria vymedzené v ust. § 293bl ods. 1. 28. Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutia žalovaného v časti, ktorou bolo žalobcovi vyrubené penále za nezaplatené poistné a príspevky za mesiace jún 2005 až jún 2007 a júl 2008 až december 2008 (rozhodnutie č. 1/) a za mesiace január 2009 až január 2010 (rozhodnutie č. 2/) nie sú v súlade so zákonom, nakoľko žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán vec nesprávne právne posúdili, keď vyrubili žalobcovi penále aj z tejto časti poistného a príspevkov za vyššie uvedené mesiace, ktoré tento v zákonom (§ 293bl ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.) stanovenej lehote do 30.04.2010 preukázateľne uhradil, čo vyplýva aj z príloh k preskúmavaným prvostupňovým rozhodnutiam. 29. Nakoľko súd uznal za dôvodnú vznesenú námietku nesprávneho právneho posúdenia veci na základe zistených skutočností dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo veci konať v intenciách tohto rozhodnutia a vydať nové rozhodnutia. 30. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 31. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).