Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4SaZ/3/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201923 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016201923.7 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci žalobcu: B. P. W., narodeného X.X.XXXX, štátneho príslušníka Čínskej ľudovej republiky, naposledy s miestom pobytu O. B. G. L., aktuálne na neznámom mieste, zastúpeného procesnou opatrovníčkou B. X. J., M. Ú. Okresného M. Z. R. M. M. E. XX, Z. proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava v konaní o správnej žalobe vo veci azylu z 18.10.2016 proti rozhodnutiu žalovaného ČAS: MU-PO-139-16/2016-Ž zo dňa 13.9.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1/ Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-139-16/2016-Ž zo dňa 13.9.2016 žalovaný v zmysle § 12 ods.1 písm. a) a ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) rozhodol o tom, že žiadosť o azyl zamieta ako zjavne neopodstatnenú. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že žalobcom prezentované dôvody jeho žiadosti o azyl sú dôvodmi, ktoré sú inými ako sú dôvody uvedené v ust. § 8, § 10, § 13a, resp. 13b zákona o azyle, a že ide o dôvody, ktoré sú osobnými a subjektívnymi problémami. Žalobcovu žiadosť o azyl vyhodnotil ako vykonštruovanú, dôvody za zavádzajúce a osobu žalobcu za nedôveryhodnú. 2/ Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok - žalobu zo dňa 18.10.2016, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia z dôvodov ustanovených v § 191 ods. 1 písm. c) a e) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Žalobca namietal nedostatočné zistenia skutkového stavu, pretože sa žalovaný nezaoberal skutočnosťou, že je osobou bez štátnej príslušnosti, a tým sa domnieva, že môže byť na jeho prípad aplikované udeleniu azylu z humanitných dôvodov. 3/ Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 29.11.2016 napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť (správnu žalobu zamietnuť). Zotrval na vlastnej argumentácii a zdôraznil, že ide už o deviatu žiadosť žalobcu o udelenie azylu a tento v priebehu azylového konania svoju žiadosť odôvodňoval inými skutočnosťami ako sú uvedené v ust. § 8, § 10, § 13a a § 13b zákona o azyle, a jeho žiadosť o udelenie azylu považuje za účelovú, nakoľko sa jej podaním žalobca snažil vyhnúť prípadnému administratívnemu vyhosteniu. Dodal, že žalobca v priebehu administratívneho konania neuviedol, že by mal obavy z návratu do krajiny pôvodu z dôvodu obavy reálnej hrozby vážneho bezprávia tak, ako to stanovuje § 2 písm. f) zákona o azyle. Záverom zdôraznil, že dôvody jeho žiadosti nemožno subsumovať pod dôvody na udelenie azylu z humanitných dôvodov. 4/ Krajský súd v Bratislave ako správny súd (ďalej len „súd“) vec prejednal a rozhodol ako miestne a vecne príslušný súd podľa § 13 ods. 3 SSP, v prítomnosti žalovaného. Pobyt žalobcu je podľa správy žalovaného neznámy, preto mu súd ustanovil procesnú opatrovníčku. Táto sa na pojednávanie i napriek riadne doručenému predvolaniu nedostavila a preto súd vec prejednal v jej neprítomnosti. Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu podanej žaloby - opravného prostriedku za použitia ust. § 190 SSP., súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť. 5/ Poverený pracovník žalovaného uviedol, že sa pridŕža svojho vyjadrenia zo dňa 29.11.2016 a navrhuje žalobu zamietnuť. Záverom uviedol, že žalobca mal viacero možností požiadať o vydanie cestovného dokladu, avšak neurobil tak. Spoliehal sa, že oň v jeho mene požiada organizácia IOM. 6/ Súd sa v prejednávanej veci oboznámil s obsahom administratívnych spisov žalovaného ČAS: MU- PO-139/2016-Ž, MU-149/PO-Ž-2008, MU-413/PO-Ž-2009, MU-593/PO-Ž-2009, MU-616/PO-Ž-2012, MU-2627/PO-Ž-2015: 7/ Z obsahu administratívnych spisov súd zistil, že žalobca požiadal prvýkrát o azyl vyhlásením dňa 8.1.2005, pretože sa chcel oženiť so slovenskou občiankou. Konanie bolo zastavené podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o azyle. Po druhýkrát požiadal o azyl 11.11.2005 z politických a náboženských dôvodov, pretože nesúhlasí s komunistickým režimom, ktorý vládne v Číne. Podľa § 13 ods. 3 zákona o azyle mu azyl nebol udelený. Po podanom odvolaní bolo predmetné rozhodnutie právoplatne potvrdené. Po tretíkrát požiadal žalobca o azyl 25.3.2008 z politických dôvodov, pretože jeho otec je členom politickej strany Hui, a z toho dôvodu je prenasledovaná celá jeho rodina. Žalovaný rozhodol o neudelení azylu podľa § 13 ods. 1 a § 20 ods. 1 zákona o azyle. Po podaných odvolaniach bolo rozhodnutie potvrdené Najvyšším súdom SR. Po štvrtýkrát požiadal o udelenie azylu 23.7.2009 z rovnakých dôvodov ako v tretej žiadosti. Konanie bolo postupom podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona o azyle zastavené. Dňa 29.9.2009 požiadal žalobca po piatykrát o udelenie azylu z dôvodu obáv z náboženského a politického prenasledovania. K dôvodom uviedol, že jeho otec pracuje pre organizáciu Tang, ktorá bojuje za ľudské práva v Číne a je preto prenasledovaná čínskou vládou. V tomto konaní žalovaný kvalifikoval osobu žalobcu za nedôveryhodnú, a preto rozhodol, že žiadosť o udelenie azylu zamieta ako zjavne neopodstatnenú. Po podaní opravných prostriedkov Najvyšší súd SR potvrdil rozhodnutie ako vecne správne a zákonné. Konanie o šiestej žiadosti zo dňa 5.6.2012 bolo zastavené podľa § 19 ods. 1 písm. f) zákona o azyle z dôvodu opustenia azylového zariadenia žalobcom bez priepustky po dobu dlhšiu ako 7 dní. V siedmej žiadosti zo dňa 20.9.2012 žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti, na základe ktorých by sa skutkový stav zmenil a iba uviedol, že sa pridržiava dôvodov, ktoré uviedol v predchádzajúcom konaní. Dodal, že v roku 2011 sa vrátil do Číny, kde vykonával aktivity pre ľudí cvičiacich Falun Gong, kvôli čomu bol dvakrát zaistený a napokon skončil vo väzení. Žalovaný tieto skutočnosti vyhodnotil ako vykonštruované, a nakoľko sa skutkový stav nijako nezmenil, konanie bolo zastavené podľa §19 ods. 1 písm. i) zákona o azyle. Ôsm krát požiadal o udelenie azylu dňa 2.3.2013 z rovnakých dôvodov ako v predchádzajúcich konania a trval na tom, že sa naozaj vrátil do Číny v roku 2011 a z dôvodu jeho tamojších aktivít sa obáva trestného stíhania. Nakoľko sa okolnosti jeho prípadu a dôvody žiadosti nezmenili, aj toto konanie bolo zastavené postupom podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona o azyle. 8/ Z obsahu aktuálneho administratívneho spisu ČAS: MU-PO-139/2016-Ž súd zistil, že žalobca požiadal o azyl vyhlásením zo dňa 17.7.2016 z dôvodu obavy trestného stíhania a z dôvodu, že Zastupiteľský úrad Čínskej ľudovej republiky v Bratislave mu doposiaľ nevydal náhradný cestovný doklad. Počas vstupného pohovoru týkajúceho sa aktuálnej žiadosti žalobca uviedol, že nikdy nebol členom žiadnej politickej strany, politického hnutia alebo inej organizácie a nebol nikdy trestne stíhaný a nikdy nechcel na Slovensku požiadať o azyl, pretože sa chcel zdržiavať v iných štátoch Európskej únie. Ďalej uviedol, že dôvody, ktoré uviedol v predchádzajúcich konaniach, nie sú pravdivé. Hlavným dôvodom žiadosti o azyl je ten, že v krajine pôvodu je demokratické zriadenie - komunizmus, kde sa nedodržiavajú žiadne ľudské práva. S týmto zriadením nesúhlasí a nechce žiť v takom štáte. Za ďalší dôvod označil, že je „hanba pre Čínsku republiku“, ako mu to interpretoval známy, ktorý pracuje na Čínskej ambasáde v Bratislave a že v Číne vedia, že viac krát požiadal v Európe o azyl, a čo podľa jeho slov znamená, že ak by sa vrátil, hrozilo by mu za to väzenie. Záverom uviedol, že chce žiť a viesť normálny život a mať legálne doklady. V prípade, ak by azyl nebude udelený, pokúsi sa opätovne opustiť Slovensko. 9/ Žalovaný vyhľadal a do spisu založil informácie získané prostredníctvom ODZS týkajúce sa aktuálnej bezpečnostnej situácie v celej krajine, zameral sa na oblasť odkiaľ žalobca pochádza, aké sú v krajine tresty za podanie žiadostí o azyl v inej krajine, a ako sa zaobchádza s navrátilcami zo zahraničia. Žalovaný z vypracovaných odpovedí na jednotlivé otázky zistil, že spojitosť trestného stíhania s podaním žiadosti o azyl nebolo možné preukázať, a pokiaľ neboli žiadatelia zapletení do trestnej činnosti, tak budú prepustení na slobodu a dostanú pôdu do vlastníctva. Podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b Podľa § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím: 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Podľa § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8. Podľa ust. § 219 SSP ak správny súd po preskúmaní žalovaného zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách podanej správnej žaloby nasledovne: 10/ Súd považuje za potrebné predovšetkým poukázať na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie žalobcu - teda rozhodnutie o zamietnutí žiadosti žalobcu o azyl ako zjavne neopodstatnenej je vo svojej podstate rozhodnutím procesného charakteru. Teda týmto rozhodnutím sa neposudzovala žalobcova žiadosť o azyl v jej merite. Žalovaný rozhodol, že žalobcova žiadosť o azyl nespĺňa predpoklady jej meritórneho posúdenia z dôvodu, že žiadosť o azyl bola odôvodnená inými skutočnosťami ako tými, ktoré sú obsiahnuté v §§ 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle. Takéto vyhodnotenie žalovaného teda zodpovedá predpokladu vydania napadnutého rozhodnutia. K žalobnému bodu podľa ktorého žalovaný nedostatočne zistil stav veci: 11/ Súd vyhodnotil tento bod ako nedôvodný. Žalovaný zákonným spôsobom vypočul žalobcu v priebehu vstupného pohovoru a poskytol mu dostatok priestoru na odôvodnenie jeho žiadosti o azyl. Naviac do spisu založil právoplatné rozhodnutia týkajúce sa predchádzajúcich žalobcových žiadostí o azyl a nad rámec svojich povinností (vo vzťahu k charakteru napadnutého rozhodnutia) vyhľadal a do spisu založil informácie o krajine pôvodu žalobcu. V tomto smere teda niet dôvodu žalovanému čokoľvek vyčítať. K žalobnému bodu nesprávneho právneho posúdenia veci: 12/ Ani tento žalobný bod súd nevyhodnotil ako dôvodný. Zo zisteného stavu veci je nepochybným fakt, že žalobca požiadal o azyl z dôvodov: - v krajine pôvodu je demokratické zriadenie - komunizmus, kde sa nedodržiavajú žiadne ľudské práva; - že je „hanbou pre Čínsku republiku“, ako mu to interpretoval známy, ktorý pracuje na Čínskej ambasáde v Bratislave; - že chce žiť a viesť normálny život a mať legálne doklady. Bez akýchkoľvek pochybností je na mieste konštatovanie, že žiaden z týchto žalobcom prezentovaných dôvodov jeho žiadosti o azyl nekorešponduje s dôvodmi, ktoré sú uvedené v ust. § 8, § 10, § 13a, § 13b zákona o azyle. 13/ Pokiaľ žalobca namietal, že je osobou bez štátnej príslušnosti súd poukazuje na skutočnosť, že aj keby bol takouto osobou, táto skutočnosť nemohla mať vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia. Je tomu tak preto, lebo ide (ako to bolo vyššie uvedené) o procesné rozhodnutie, pri ktorom otázka štátnej príslušnosti nie je rozhodujúcou. Významnou by bola v konaní podľa zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov. Avšak podľa názoru súdu žalobca nie je osobou bez štátnej príslušnosti, pretože v minulosti (ako to aj sám navrhovateľ uviedol v podanej žalobe) mu čínsky zastupiteľský úrad v Budapešti vydal cestovný doklad. Iba neoveriteľné tvrdenie žalobcu, že mu čínsky zastupiteľský úrad údajne nechce aktuálne vydať ďalší cestovný doklad z dôvodu že je hanbou Číny nemôže svedčiť o tom, že je osobou bez štátnej príslušnosti. 14/ Žalobca tiež namietal, že žalovaný mu mal možnosť (resp. že mu mal) poskytnúť azyl z humanitárnych dôvodov postupom podľa § 9 zákona o azyle. Tento názor žalobcu nie je správny. V tejto súvislosti poukazuje súd jednak na skutočnosť, že udelenie azylu podľa § 9 zákona o azyle závisí výlučne od správnej úvahy žalovaného, hlavne však na skutočnosť, že jeho udelenie je možné iba v prípade, ak by sa žiadosť o azyl posudzovala v jej merite, pričom by v konaní neboli zistené prezentované dôvody žiadosti o azyl. Teda pokiaľ žalovaný rozhodol o zamietnutí žalobcovej žiadosti o azyl ako zjavne neopodstatnenej, zákon o azylu mu ani neumožňuje prípadnú aplikáciu § 9 tohto zákona. 15/ Pretože súd nevyhodnotil ani jednu z vznesených námietok ako dôvodnú, podanú žalobu zamietol. 16/ O trovách žalobcu súd rozhodol za použitia ust. § 167 ods. 1 SSP s poukazom na výsledok konania. 17/ Záverom súd poznamenáva, že i keď bol žalobca v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 71/1992 Zb.), a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 SSP).