Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/271/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202563 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016202563.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: JOPI TRADE, spol. s r. o., so sídlom: Vlčany č. 155, 925 84 Vlčany, IČO: 34 127 313, právne zastúpeného: AK GG, s.r.o. so sídlom: Agátová 2513/15, 924 01 Galanta, IČO: 50 954 709, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103948532/2016 zo dňa 20. septembra 2016, takto r o z h o d o l : Správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky č. 103948532/2016 zo dňa 20.09.2016 a rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č.: 103408575/2016 zo dňa 27.06.2016 zrušuje podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c), d), e) SSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie 1. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty (ďalej len „správca dane" alebo „Daňový úrad“ alebo „DÚ“) vykonal u daňového subjektu, spoločnosti žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2011 podľa zákona 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „zákon o DPH“), začatú dňa 11.4.2014, na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 9900430/5/925107/2014/Krin zo dňa 11.03.2014. V oznámení bol žalobca vyzvaný v zmysle ust. § 46 ods. 1 Daňového poriadku na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly v lehote 8 dní od začatia kontroly. 2. Žalobca správcovi dane na pojednávaní konanom dňa 12.5.2014 oznámil, že dňa 15.04.2014 mu boli zaistené všetky doklady a písomnosti za roky 2009 až do 15.04.2014 Prezídiom policajného zboru, Národnou kriminálnou agentúrou, Národnou jednotkou finančnej polície, o čom boli spísané zápisnice, ktoré žalobca správcovi dane na pojednávaní dňa 12.5.2014 aj predložil. Išlo o zápisnice: - Zápisnica PZ SR č. PPZ-585/NKA-FP-BA-2013 zo dňa 15.04.2014 - Zápisnica o vykonaní prehliadky iných priestorov alebo pozemkov zo dňa 15.04.2014 - Zápisnica o vykonaní prehliadky iných priestorov alebo pozemkov POKRAČOVANIE - ČASŤ PREHLIADKY II. - ARCHÍV zo dňa 15.04.2014. 3. Správca dane preto v zmysle § 26 ods. 1 Daňového poriadku požiadal Prezídium policajného zboru o súčinnosť pri poskytovaní fotokópií dokladov potrebných k výkonu daňovej kontroly, podaním zo dňa 16.5.2014. 4. Z dokladov zabezpečených správcom dane k výkonu daňovej kontroly správca dane zistil, že: 1. za zdaňovacie obdobie august 2011 si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty v celkovej výške XX XXX,XX eur z dodávateľských faktúr od tuzemského dodávateľa KOLO- KOMPANY, spol. s r.o., Žihárec 722, 925 83 Žihárec, IČO: 45 989 184, (dňom 15.01.213 zmena sídla na Parková 45, 821 05 Bratislava (ďalej aj „KOLO-KOMPANY), za nákup pohonných hmôt: Fa č. 612106 zo dňa 15.08.2011 v sume celkom XX XXX,XX eur, Fa č. 612107 zo dňa 16.08.2011 v sume celkom XX XXX eur, Fa č. 612109 zo dňa 17.08.2011 v sume celkom XX XXX,XX eur, Fa č. 612110 zo dňa 18.08.2011 v sume celkom XX XXX,XX eur, Fa č. 612112 zo dňa 20.08.2011 v sume celkom XX XXX,XX eur, Fa č. 612114 zo dňa 22.08.2011 v sume celkom XX XXX,XX eur, Fa č. 612116 zo dňa 24.08.2011 v sume celkom XX XXX,XX eur, Fa č. 612118 zo dňa 25.08.2011 v sume celkom XX XXX,XX eur, Fa č. 612120 zo dňa 26.08.2011 v sume celkom XX XXX,XX eur. Za účelom zistenia skutkového stavu veci správca dane dňa 02.02.2015 vypočul konateľa spoločnosti JOPI TRADE, spol. s.r.o. (C. L.), ktorý uviedol, že spoločnosť JOPI TRADE, spol. s r.o. sa v rámci svojho podnikania a vyhľadávania nových obchodných partnerov nakontaktovala na spoločnosť KOLO- KOMPANY, spol. s r.o., za ktorú vystupoval konateľ pán C. L., s ktorým bola uzatvorená Rámcová kúpna zmluva zo dňa 25.02.2011. Spoločnosť JOPI TRADE, spol. s r.o. nakupovala pohonné hmoty, lebo pravdepodobne ponúkali výhodnejšie podmienky, napr. cenu, dodacie podmienky a pod. Tovar bol ďalej predávaný tuzemským odberateľom a prepravu tovaru od spoločnosti KOLO-KOMPANY, s.r.o. v prevažnej miere zabezpečoval dodávateľ (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9900430/5/240650/2015/ Krin zo dňa 02.02.2015). Správca dane za účelom preverenia reálnosti dodania tovaru od dodávateľa KOLO-KOMPANY, spol. s.r.o., dožiadal miestne príslušného správcu dane, ktorý uviedol, že daňový subjekt KOLO - KOMPANY, spol. s.r.o. na adrese uvedenej v Obchodnom registri Parková 45, Bratislava nesídli, podľa vyjadrenia poskytovateľa virtuálneho sídla BEST OFFICE s.r.o. táto spoločnosť nemá zaplatené služby virtuálneho sídla a výzva na predloženie dokladov sa vrátila na Daňový úrad Bratislava s poznámkou „adresát neznámy". Aj predvolanie konateľa spoločnosti M. M., K., R. XX, E. XXXXXX, A. na ústne pojednávanie sa vrátilo s poznámkou „neznámy, nedostatočná adresa“. Na základe uvedených skutočností miestne príslušný správca dane nevedel potvrdiť uskutočnenie zdaniteľných obchodov medzi daňovými subjektmi KOLO-KOMPANY, spol. s r.o. a platiteľom JOPI TRADE, spol. s r.o.. 5. Z dokladov zabezpečených správcom dane k výkonu daňovej kontroly správca dane ďalej zistil, že: 1. žalobca v zdaňovacom období august 2011 uskutočnil dodanie tovaru - motorovej nafty v celkovej sume XX XXX,XX eur z tuzemska do iného členského štátu EÚ, pre maďarského odberateľa PGERY TRADING Kft., s oslobodením od dane podľa § 43 zákona o DPH, v celkovej sume XX XXX,XX eur na základe odberateľských faktúr: - fa č. 150435 zo dňa 15.08.2011 v sume XX XXX,XX eur - fa č. 150439 zo dňa 16.08.2011 v sume XX XXX,XX eur - fa č. 150442 zo dňa 17.08.2011 v sume XX XXX,XX eur. 6. Podľa medzinárodných nákladných listov (CMR) č. SK7668053, SK766054 a SK7668055 dopravcom tovaru bola spoločnosť PETRUOIL s.r.o., Tolstého 451, 415 03 Teplice (ďalej aj „PETRUOIL“), miesto naloženia bolo u žalobcu vo Vlčanoch a miesto vyloženia tovaru bolo v CHEMNAFT, Baboszewo Breseie Nowe, v Poľsku (ďalej aj „CHEMNAFT“) a údaj o prevzatí tovaru v CMR uvedený nie je. 7. Za účelom zistenia skutkového stavu veci a odstránenia pochybností správca dane dňa 28.11.2014 vypočul konateľa spoločnosti JOPI TRADE, spol. s.r.o., ktorý uviedol, že podľa predložených dokladov sa uskutočnilo dodanie tovaru - motorovej nafty pre spoločnosť PGERY TRADING, Kft., prepravu tovaru si zabezpečil odberateľ (spoločnosť PGERY TRADING, Kfl.) prostredníctvom prepravnej spoločnosti PETRUOIL s.r.o. motorovými vozidlami so ŠPZ: 6U69196/6U60476, 6U68611/6U69441 a 6U24931/6U34984. Miesto nakladania tovaru bolo v daňovom sklade vo Vlčanoch a miesto vyloženia tovaru bolo v CHEMNAFT v Poľsku (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9900430/5/5227713/2014/Krin zo dňa 28.11.2014). 8. Z dôvodu preverenia dodania tovaru do iného členského štátu, uskutočnenia prepravy tovaru do iného členského štátu a podmienok prepravy súvisiacej s dodaním tovaru bola daňová kontrola prerušená rozhodnutím z 06. 02. 2015 č. 9900430/5/287689/2015/Krin, doručeným žalobcovi dňa 9.2.2015. 9. Správca dane listom z 10.8.2015, doručeným žalobcovi dňa 13.8.2015, oznámil žalobcovi, že dňa 7.8.2015 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola DPH za zdaňovacie obdobia mesiacov január až december 2011 prerušená. 10. V odpovedi na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií maďarská daňová správa uviedla, že podľa vyjadrenia vtedajšieho konateľa spoločnosti PGERY TRADING, Kft. pána D. I. on dal svoje meno spoločnosti PGERY TRADING, Kft., ale v skutočnosti ju neriadil. Súčasný generálny riaditeľ a vlastník pán I. I. uviedol, že nevie kde sú dokumenty spoločnosti umiestnené, pretože dokumenty boli v aute spoločnosti, ktoré bolo zničené pri nehode a keď voz odviezli na opravu k opravárovi, ktorého našiel na internete, opravár zmizol s autom aj dokumentmi. Vzhľadom k uvedenému maďarský daňovník nemá žiadne dokumenty. Podľa informácií z bankového účtu vedeného bankou, sa u maďarského daňovníka nenachádzali žiadne odchádzajúce platby z bankového účtu zo spoločnosti PGERY TRADING, Kft., ktoré by súviseli so spoločnosťou JOPI TRADE spol. s.r.o. v roku 2011. Spoločnosť PGERY TRADING, Kft. nemala žiadnych registrovaných zamestnancov v roku 2011, ani žiadne sklady vhodné na skladovanie tovaru. Vzhľadom k nedostatku dokumentov a faktu, že bývalý riaditeľ nevedel poskytnúť žiadne užitočné informácie, maďarská daňová správa nepotvrdila transakciu. 11. Dňa 14.08.2015 bol žalobca oboznámený so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 20670104/2015 zo dňa 14.08.2015. 12. O výsledku daňovej kontroly boli spísané dva protokoly: 1. Protokol č. 20845372/2015 zo dňa 10.9.2015, týkajúci sa zdaňovacích období január 2011 a júl 2011 a 2. Protokol č. 20845374/2015 zo dňa 10.9.2015, týkajúci sa zdaňovacích období február až jún 2011 a august až december 2011. 13. Dňa 22.09.2015 správca dane doručil daňovému subjektu Protokol z daňovej kontroly č. 20845374/2015 zo dňa 10.09.2015 (ďalej aj len „Protokol“) spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole a na jeho prerokovanie č. 20852384/2015 zo dňa 18.09.2015. 14. Žalobca vo vyjadrení k Protokolu zo dňa 13.10.2015 nesúhlasil so závermi správcu dane z dôvodov, že dodanie tovaru bolo preukázané nielen dokladmi, ale aj vyjadreniami konateľa a navrhol správcovi dane vykonanie preverenia fyzického pohybu (prijatie, naskladnenie, vykládky, dodanie) tovaru a jeho evidencie v skladovacom systéme daňového subjektu, preverenie uskutočnenia dodaní realizovaných daňovým subjektom u jeho tuzemských odberateľov za účelom preukázania dodaní od spoločnosti KOLO-KOMPANY, spol. s r.o. a vykonanie výsluchu svedkov - bývalého konateľa spoločnosti KOLO- KOMPANY, spol. s r.o. C. L., osoby zodpovednej za skladovú evidenciu, ktorá pracovníkov správcu dane informuje o skladovom systéme spoločnosti, bývalú účtovníčku spoločnosti pani G. R. s uvedením, že všetky vyššie uvedené osoby môžu poskytnúť informácie o dodaní tovaru od spoločností KOLO- KOMPANY, spol. s r.o. K dodaniu tovaru do zahraničia žalobca vo vyjadrení uviedol, že pri posúdení dodávok konal v dobrej viere, podmienky oslobodenia sú splnené, nemal vedomosť o prípadnom nesplnení podmienok § 43 ods. 1 zákona o DPH. Poukázal, že v prípade dodávok spoločnosti PGERY TRADING sa správca dane obracal so žiadosťami o medzinárodnú výmenu daňových informácií výlučne na maďarskú daňovú správu, no ak chcel uskutočniť preverenie dôsledne s prihliadnutím na fyzický pohyb tovaru, mal by požiadať o príslušné informácie aj poľskú daňovú správu a mal by preveriť, či spoločnosť PGERY TRADING deklarovala nadobudnutie v Poľsku a odviedla tam daň a či tovar bol prijatý v poľskom daňovom sklade CHEMNAFT. Žalobca ďalej navrhol správcovi dane vykonanie preverenia fyzického pohybu (prijatie, naskladnenie, vykládky, dodanie) tovaru a jeho evidencie v skladovacom systéme daňového subjektu a tiež, aby správca dane vykonal výsluch svedka - zamestnanca spoločnosti PGERY TRADING p. K. I. a zástupcu spoločnosti PETRUOIL, s.r.o. za účelom potvrdenia skutočnosti, že tovar fyzicky opustil územie Slovenskej republiky. 15. Správca dane na základe písomného vyjadrenia k Protokolu a žalobcom navrhnutých dôkazov vypočul svedka p. C. L. - bývalého konateľa spoločnosti KOLO-KOMPANY vo veci obchodných transakcií uskutočnených spoločnosťou KOLO-KOMPANY pre daňový subjekt JOPI TRADE, spol. s.r.o., o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102518375/2016 zo dňa 09.02.2016. 16. Následne dňa 17.05.2016 bol žalobca oboznámený s priebehom a výsledkami vykonaného dokazovania. 17. Dňa 14.06.2016 správca dane so žalobcom prerokoval pripomienky a dôkazy predložené v písomnom vyjadrení k protokolu, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 103336309/2016 zo dňa 14.06.2016. 18. Dňa 23.06.2016 žalobca doručil správcovi dane písomné Vyjadrenie k Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 103336309/2016 zo dňa 14.06.2016, prílohou ktorého boli ďalšie dôkazy týkajúce sa spoločnosti PGERY TRADING. 19. Na základe takto zisteného skutkového stavu Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty v rozhodnutí č. 103408575/2016 zo dňa 27.06.2016 podľa § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z. z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume XX XXX,XX eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2011. Rozhodnutie odôvodnil: 1. vo vzťahu k spoločnosti KOLO-KOMPANY tým, že zo zabezpečených dokladov správcom dane v priebehu výkonu daňovej kontroly, t. j. z faktúr, dodacích listov, rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 25.02.2011 nie je možné zistiť, či tovar bol skutočne dodaný žalobcovi, na dodávateľských faktúrach a ani na dodacích listoch nie je uvedené akým spôsobom bol tovar dodaný, akými motorovými vozidlami bol tovar prepravený, a preto žalobcom nebolo preukázané, že k reálnemu dodaniu tovaru zo strany dodávateľa - platiteľa KOLO-KOMPANY skutočne došlo. Na základe výsledkov vykonaných preverovaní nebolo potvrdené, že dodávateľovi KOLO-KOMPANY vznikla daňová povinnosť v tuzemsku podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, ktorá vzniká dňom dodania tovaru, a preto nevzniklo ani žalobcovi právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr. Uvedeným postupom žalobca porušil ust. § 49 ods. 1 zákona o DPH, podľa ktorého právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť; 2. vo vzťahu k intrakomunitárneho dodania tovaru tým, že medzinárodné nákladné listy CMR, dodacie listy a plniace lístky, elektronické sprievodné administratívne dokumenty (e-SD), ktoré mal žalobca k dispozícií za účelom preukázania oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH, nepreukazujú prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu pre zahraničného odberateľa PGERY TRADING KERESKEDELMI KFT. Podľa žalovaného preto mal dôvodnú pochybnosť o vierohodnosti dokladov preukazujúcich oslobodenie od dane, a preto žalobca nekonal v dobrej viere, keď neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. 20. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby napadnuté rozhodnutie bolo zrušené v plnom rozsahu z nasledovných dôvodov: 1. Daňový úrad nedostatočne zistil skutkový stav a porušil práva žalobcu, keď sa odmietol zákonným spôsobom vysporiadať s Vyjadrením žalobcu k zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 14.06.2016. 2. Žalobca nesúhlasí s neuznaním práva na odpočítanie dane z nákupu pohonných hmôt od spoločnosti KOLO-KOMPANY, spol. s r.o., nakoľko závery daňového úradu vychádzajú z nedostatočne zisteného a nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu a posúdenia veci. Poukázal, že - si splnil povinnosť preukázať skutočnosti, ktoré patria do jeho dôkazného bremena, - do dôkazného bremena žalobcu nepatria skutočnosti, ktoré nemohol ovplyvniť, pretože nemá kontrolu nad nákupnými procesmi dodávateľov, - podvodné konanie na predchádzajúcich stupňoch obchodného reťazca nemôže mať za následok odopretie práva na odpočítanie DPH žalobcovi, ak tento o tom nevedel alebo nemohol vedieť. 21. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že podľa ust. § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňového subjekty č. 103408575/2016 zo dňa 27.06.2016 zmenil tak, že žalobcovi bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty vo výške XX XXX,XX eur za zdaňovacie obdobie august 2011, pretože správca dane nepostupoval v súlade s § 22 ods. 1 prvá veta zákona o DPH, keď nesprávne určil základ dane a výšku dane zo sumy uvedenej na faktúre vystavenej platiteľom v zdaňovacom období august 2011 pre odberateľa PGERY TRADING Kft, Maďarská republika, čím v tejto časti vyhovel odvolacej námietke žalobcu. So zisteným skutkovým stavom a s právnym posúdením správcu dane uvedeným v prvostupňovom rozhodnutí sa žalovaný stotožnil, keďže žalobca nepreukázal a žiadnymi dôkazmi nedoložil skutkový stav preverovaných plnení inak, ako ich v daňovej kontrole zistil a vo vyrubovacom konaní doplnil a vyhodnotil správca dane. 22. Dňa 24. novembra 2016 podal žalobca podľa ust. § 77 Daňového poriadku podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky ako orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. 23. Ministerstvo financií SR listom č. MF/008575/2017-77 zo dňa 2.2.2017 označeným ako „Podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania - oznámenie“ oznámilo žalobcovi, že preskúmaním rozhodnutia Finančného riaditeľstva č. 103948532/2016 zo dňa 20. septembra 2016 dospelo k záveru, že nie je dôvod na zmenu alebo zrušenie uvedeného rozhodnutia podľa § 77 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z. z. II. Žaloba 24. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.11.2016 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103948532/2016 zo dňa 20. septembra 2016, ktorým bolo zmenené rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 103408575/2016 zo dňa 27. júna 2016, tak, že žalobcovi sa vyrubuje rozdiel dane z pridanej hodnoty vo výške XX XXX,XX EUR, za zdaňovacie obdobie august 2011. 25. Uviedol, že podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH" alebo „daň") za zdaňovacie obdobie august 2011 a Daňový úrad začal u žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie január - december 2011, ktorá začala dňa 11. apríla 2014 za špecifických okolností, keď dňa 15. apríla 2014 Prezídium Policajného zboru SR, Národná kriminálnej agentúra - expozitúra Bratislava („NAKA"), vykonala prehliadku kancelárskych a iných priestorov žalobcu. 26. Na základe výzvy NAKA žalobca odovzdal NAKA všetky účtovné, daňové a iné doklady týkajúce sa kontrolovaného zdaňovacieho obdobia. Odovzdané doklady sa počas daňovej kontroly nachádzali (a aj v čase spracovania žaloby) v priestoroch Prezídia Policajného zboru SR, v dôsledku čoho Daňový úrad vykonával daňovú kontrolu najmä na podklade dokladov zabezpečených NAKA pri prehliadke priestorov žalobcu. 27. Daňová kontrola vyústila dňa 27. júna 2016 do vydania rozhodnutia DÚ, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie august 2011 vo výške XX.XXX,XX eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal aj, že nepriznanie práva na odpočítanie dane z tuzemských nákupov tovaru a neuznanie oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu Európskej únie (ďalej aj „iný členský štát" alebo „IČŠ") žalobcovi bolo nesprávne z dôvodu nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci. Navyše žalobca namietal nesprávny výpočet základu dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu a aj nesprávny postup Daňového úradu. Žalovaný ako odvolací orgán zmenil rozhodnutie DÚ tak, že znížil rozdiel dane vyrubený Daňovým úradom na sumu XX.XXX,XX eur, pričom akceptoval námietky žalobcu týkajúce sa výpočtu základu dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu. Vo všetkých ostatných bodoch sa žalovaný stotožnil so závermi Daňového úradu a na námietky žalobcu uvedené v odvolaní neprihliadol. 28. Žalobca má za to, že závery správneho orgánu vychádzajú z nedostatočne zisteného a nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu a z nesprávneho právneho posúdenia veci. Naviac v konaní pred Daňovým úradom došlo k podstatnému porušeniu procesných predpisov, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 29. S poukazom na uvedené žalobca je názoru, že napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie daňového úradu sú nezákonné, pretože: - vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, - sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, - zistenie skutkového stavu správnym orgánom bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, - zistený skutkový stav je v rozpore s administratívnymi spismi alebo nemá v nich oporu, - v konaní pred správnym orgánom došlo k podstatnému porušeniu procesných predpisov, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí, 30. Podľa žalobcu sú preto dané dôvody pre jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) SSP a pre zrušenie rozhodnutia DÚ podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP. 31. Podľa žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí spočívajú v tom, že 1. napadnuté rozhodnutia boli vydané na základe nedostatočne zisteného a nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci a 2. správny orgán podstatne porušil procesné predpisy. 1. Nedostatočne zistený a nesprávne vyhodnotený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci žalobca odôvodnil tým, že: a) žalobca nemôže niesť zodpovednosť za dodávateľa, ktorý si nesplnil povinnosť voči orgánom finančnej správy. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa, znáša dôkazné bremeno ako aj dôkaznú núdzu správca dane. Žalobca k uvedenému poukázal, že správca dane, ako aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí spochybnili právo žalobcu na odpočítanie DPH z nakúpených pohonných látok tvrdiac, že pri predmetných dodávkach nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 ZDPH, pretože reálne dodanie dodávateľom KOLO-KOMPANY nebolo preukázané, a preto žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 ZDPH v nadväznosti na § 51 ods. 1 ZDPH. Žalobca nesúhlasí s argumentáciou žalovaného, ktorý svoj záver oprel nielen o výpoveď svedka L., ale aj o tvrdenie, že spoločnosť KOLO-KOMPANY nepredložila žiadne doklady a dôkazy preukazujúce dodanie pohonných látok, na adrese sídla sa nenachádza, a nevykonáva tam žiadnu ekonomickú činnosť, v čase výkonu daňovej kontroly bola nekontaktná a miestne príslušný správca dane nevedel potvrdiť uskutočnenie zdaniteľných obchodov medzi žalobcom a KOLO-KOMPANY. Podľa žalobcu argumentácia žalovaného je zjednodušujúca a nesprávna. Žalobca považuje skutočnosť, že konateľ dodávateľa C. L. nevymenoval prepravcov za nepodstatnú, keďže počas výsluchu uviedol, že tovar objednával od svojho dodávateľa vrátane dopravy, a preto nemusel disponovať informáciami o konkrétnych prepravcoch tovaru, keďže prepravu tovaru k žalobcovi obstarával len v prípade, že dodávateľ tovaru dopravu tovaru nevedel zabezpečiť. Daňový úrad opätovné vypočutie svedka odmietol so zdôvodnením, že svedok sa už vyjadril ku skutočnostiam týkajúcim sa prepravy a jeho vyjadrenia boli veľmi všeobecné a nekonkrétne. C. L. v čase výsluchu nemal prístup k účtovným dokladom spoločnosti KOLO-KOMPANY a nemohol ich Daňovému úradu predložiť, pretože už v tom čase nebol konateľom tejto spoločnosti. Tvrdí, že orgány finančnej správy nemôžu žalobcu zaťažiť preukazovaním skutočností, ktoré nezabezpečoval, nemôže preukázať účtovné a daňové doklady o pôvode tovaru, ktorými môže disponovať jedine spoločnosť KOLO-KOMPANY, resp. dodávatelia, ktorí jej tovar dodali. 32. Zdôraznil, že žalovaný mal počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania k dispozícii podklady k pôvodu tovaru dodaného spoločnosťou KOLO-KOMPANY, a to dodacie listy od spoločnosti ČEPRO, a.s. Počas nahliadnutia do spisu splnomocneným zástupcom žalobcu dňa 7. novembra 2016 bolo zistené, že uvedené doklady sa v administratívnom spise Daňového úradu nenachádzajú. Daňový úrad nespomenul existenciu týchto dokladov v žiadnej zo svojich písomností (zápisnice o ústnych pojednávaniach, Protokol, Rozhodnutie). Daňový úrad preto buď vedome zamlčal existenciu uvedeného dôkazu alebo svojim povrchným prístupom existenciu uvedeného materiálu ani nezistil. Z uvedeného dôvodu Daňový úrad neviedol dokazovanie dôkladne a skutkový stav zistil nedostatočne. Žalobca tiež spochybnil nesprávnu interpretáciu výpovede svedka L. žalovaným, pretože C. L. netvrdil, že údaje o zabezpečení prepravy sa nachádzajú na dodacích listoch vystavených spoločnosťou KOLO- KOMPANY pre žalobcu, ale na dodacích listoch vystavených dodávateľom tovaru (ČEPRO, a.s.) pre KOLO-KOMPANY (bod 29 Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 102527746/2016). Aj podľa Rámcovej kúpnej zmluvy bolo miestom plnenia (dodania) sklad žalobcu vo Vlčanoch, nebolo potrebné samostatne zmluvne upravovať skutočnosť, že prepravu zabezpečí a uhradí KOLO-KOMPANY. Uvedenie spôsobu dodania a identifikácia motorových vozidiel, ktorými bol tovar prepravený k odberateľovi nepatrí v žiadnom prípade medzi štandardné údaje, ktoré dodávateľ bežne uvádza na faktúre a dodacom liste. Ani zo skutočnosti, že dodávateľ bol v čase daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, t.j. 3 až 5 rokov po realizácii obchodu, nekontaktný, nie je možné vyvodiť záver, že sa dodania neuskutočnili. Žalobca nemôže niesť zodpovednosť za to, že dodávateľ bol v čase vykonania daňovej kontroly nekontaktný a nevedel preukázať skutočnosti požadované Daňovým úradom. Navyše, spoločnosť KOLO-KOMPANY podľa odpovede Daňového úradu Bratislava na žiadosť o poskytnutie súčinnosti zo dňa 9. marca 2015 podala za každé zdaňovacie obdobie roka 2011 (štvrťrok) daňové priznanie. Daňový úrad však v Protokole ani v Rozhodnutí DÚ neuviedol, či deklarované hodnoty dane na výstupe v príslušnom daňovom priznaní svedčia o tom, že KOLO-KOMPANY daň z faktúr pre žalobcu odviedla alebo nie, hoci preukázateľne na základe informácií uvedených v spise daňového subjektu mal uvedenú informáciu k dispozícii. U spoločnosti KOLO-KOMPANY neboli zo strany Daňového úradu zabezpečené žiadne dôkazy, ktoré by mohli preukazovať, že dodanie tovaru žalobcovi nebolo uskutočnené. Daňový úrad nesprávne vyhodnotil existujúce dôkazy, resp. v dôkaznej núdzi rozhodol v neprospech žalobcu v rozpore so zákonom. b) žalobca si splnil povinnosť preukázať skutočnosti, ktoré patria do jeho dôkazného bremena. K rozloženiu dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 5Afs 131/2004 - 48 a tiež na rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Sžf 1/2011. Tvrdí, že nie je možné dôkazné bremeno žalobcu rozširovať na preukazovanie všetkých, resp. akýchkoľvek skutočností, teda i tých, ktoré sa týkajú iného subjektu. Žalobca postupoval v súlade s ust. § 24 ods. 1 a ods. 2 Daňového poriadku, k predmetným dodávkam tovaru od spoločnosti KOLO-KOMPANY si zaevidoval dodávateľskú faktúru, potvrdenia o úhrade, dodací list a doklady skladovej evidencie, ktoré doklady preukázali nadobudnutie predmetného tovaru a boli počas daňovej kontroly Daňovému úradu k dispozícii, ktorý však skúmaniu skladovej evidencie nevenoval žiadnu pozornosť. Žalobca zdôraznil, že konateľ dodávateľa KOLO-KOMPANY C. L. (v čase realizácie obchodov) vo svojej výpovedi potvrdil vystavenie faktúr, ako aj dodanie predmetného tovaru pre žalobcu (objednávky tovaru telefonicky, resp. osobne prijímali od zamestnancov žalobcu, prepravu tovaru zabezpečoval dodávateľ na svoj účet a bola zahrnutá do ceny tovaru, za dodávateľov sa zúčastňoval odovzdávania tovaru žalobcovi konateľ spoločnosti KOLO-KOMPANY). Žalobca počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania predkladal dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhoval vypočutie svedkov, čo daňový úrad označil za nedostatočné. Daňový úrad však vlastné dokazovanie neviedol dôsledne, nevykonal navrhované výsluchy svedkov a neprihliadol na všetky skutočnosti, ktoré počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vyšli najavo. Poukázal, že tvrdenie žalovaného je protichodné, pretože raz spochybňuje, že dodanie bolo uskutočnené dodávateľom uvedeným na faktúrach, inokedy spochybňuje samotnú existenciu fyzického plnenia, v dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné, pretože z textu rozhodnutia nie je zrejmé, k akým skutkovým zisteniam Finančná správa skutočne dospela. Žalobca počas daňovej kontroly a v nadväzujúcich konaniach poskytoval Daňovému úradu maximálnu súčinnosť a snažil sa o preukázanie všetkých skutočností a predloženie všetkých dokladov požadovaných Daňovým úradom (Rámcovú kúpnu zmluvu zo dňa 25. februára 2011, faktúry, dodacie listy, v ktorých žalobca ako odberateľ potvrdil prevzatie tovaru, príjemky tovaru, saldokonto záväzkov voči spoločnosti KOLO-KOMPANY, evidenciu príjmu a výdaja tovaru a zároveň bývalý konateľ dodávateľskej spoločnosti KOLO-KOMPANY potvrdil realizáciu predmetných obchodov a popísal spôsob objednávania a prepravy tovaru, pôvod tovaru bol preukázaný dodacími listami od spoločnosti ČEPRO, a.s., ktorá dodala tovar spoločnosti KOLO-KOMPANY). Evidencia príjmu a výdaja tovaru bola k dispozícii v dokladoch, ktoré zamestnanci žalobcu vydali NAKA dňa 15.04.2014. Za účelom preukázania dodaní od spoločností KOLO-KOMPANY žalobca navrhol vo Vyjadrení k Protokolu (bod 88) preverenie uskutočnenia dodaní realizovaných žalobcom u jeho tuzemských odberateľov, keďže žalobca dodaný tovar ďalej predával. Žalobca tiež navrhol preverenie fyzického pohybu tovaru (prijatie, naskladnenie, vykládka, dodanie) a jeho evidencie v skladovom systéme žalobcu a tiež výsluch osoby zodpovednej za skladovú evidenciu, ktorá by zamestnancov správcu dane informovala o skladovom systéme žalobcu, čo však daňový úrad nevykonal a odmietol s tým, že nespochybňuje skutočnosť, že žalobca ďalej s tovarom obchodoval. Žalovaný na námietky žalobcu k týmto skutočnostiam uvedeným v odvolaní tiež neprihliadol. c) Do dôkazného bremena žalobcu nepatria skutočnosti, ktoré žalobca ako daňový subjekt nemôže ovplyvniť. Žalobca nemá kontrolu nad nákupnými procesmi dodávateľa, nemôže preto preukazovať, akým spôsobom tovar nadobudol a ako ho prepravil. Žalobca nemal možnosť vedieť, overovať a zisťovať, akým spôsobom nadobudol tovar jeho dodávateľ a nemôže z týchto skutočností znášať dôkaznú núdzu. Rovnako nemal možnosť evidovať doklady k vnútroštátnej preprave tovaru, keď túto prepravu nezabezpečoval. Doklady o preprave tovaru tvoria účtovnú dokumentáciu iných daňových subjektov (dodávateľa a dopravcu). Zodpovednosť za prípadné nedostatky na predchádzajúcom stupni obchodu nemožno automaticky prenášať na žalobcu. Plnenie povinností iných subjektov nepatrí do dôkazného bremena žalobcu a nemožno ich od neho spravodlivo požadovať a v tej súvislosti poukázal na rozsudok NS SR 5Sžf/49/2010, 3Sžf/1/2011, 5Sžf/49/2010. Aj podľa Ústavy SR je možné vyžadovať len plnenie povinností uložených zákonom. d) V rámci rozloženia dôkazného bremena medzi správcu dane a daňový subjekt možno konštatovať, že žalobca ako daňový subjekt preukázal skutočnosti prislúchajúce jeho dôkaznému bremenu na rozdiel od daňového úradu ako správcu dane, ktorý svoje dôkazné bremeno neuniesol, keď žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal, že dodávateľ tovar nedodal, resp. ho nedodal žalobcovi. Podľa žalobcu na uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 401/09-17 sa nemožno odvolávať, pretože správca dane nespochybnil preukázateľne vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených žalobcom. Nie je možné preto tvrdiť, že dôkazné bremeno sa presunulo z daňového úradu na žalobcu. Žalobca preukázal dodanie tovaru všetkými účtovnými a daňovým dokladmi, ktoré mal a mohol mať k dispozícii. Naproti tomu Daňový úrad ani žalovaný nepredložili žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že dodávateľ žalobcovi príslušný tovar nedodal alebo nemohol dodať. Bývalý konateľ spoločnosti KOLO-KOMPANY vo svojej výpovedi identifikoval spoločnosti, ktoré mu dodali tovar (ČEPRO, a.s.). Daňový úrad však dokazovanie neviedol týmto smerom a dodanie tovaru dodávateľom spoločnosťou KOLO-KOMPANY nepreveroval. O skutočnosti, že Daňový úrad nezískal dostatočné dôkazy o spoločnosti KOLO-KOMPANY, svedčí aj list Daňového úradu Bratislava zo dňa 9. marca 2015, v ktorom dožiadaný správca dane Daňovému úradu oznamuje, že nevie uviesť, či v spoločnosti KOLO- KOMPANY bolo uskutočnené miestne zisťovanie alebo daňová kontrola, nakoľko spis bol delimitovaný a správca dane nemá spis za rok 2011 založený a tiež, že nemá prístup do systému VIES (informačný systém, ktorý umožňuje zdieľať údaje o platiteľoch DPH v rámci Európskej únie, ako aj údaje o dodaní tovaru a služieb, ktoré vstupujú do súhrnného výkazu). Poukázal, že hoci žalovaný a aj daňový úrad mali pochybnosti o realizácii obchodu, nevyužili všetky relevantné dostupné dôkazné prostriedky a nezistili riadne stav veci. Daňový úrad nepreveroval dodanie tovaru v rámci dodávateľsko-odberateľského reťazca na úrovni dodávateľov spoločnosti POLARON, hoci bývalý konateľ tejto spoločnosti identifikoval svojich dodávateľov. Pochybnosti Daňového úradu sa stali jediným argumentom napadnutého rozhodnutia. e) Prípadné podvodné konanie na predchádzajúcich stupňoch obchodného reťazca nemôže mať za následok odopretie práva na odpočítanie DPH žalobcovi, ak tento o tom nevedel alebo nemohol vedieť. Uvedené potvrdzuje aj sám žalovaný, keď poukazuje na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie, napr. vo veci Kittel a Recolta Recycling (C-439/04, C-440/04), Teleos plc. a spol. (C-409/04) a Halifax (C-255/02) a uvádza, že: „v rámci daňovej kontroly správca dane zistil objektívne skutočnosti, ktoré nasvedčujú zneužitiu práva v oblasti dane z pridanej hodnoty, pretože obchodné transakcie boli len deklarované s cieľom získať daňovú výhodu“. Žalovaný však v rozhodnutí neuvádza žiadne konkrétne objektívne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali zneužitiu práva v oblasti DPH, a že žalobca vedel alebo musel vedieť o prípadnom podvodnom konaní svojho dodávateľa. Žalobca tiež tvrdí, že v čase realizácie obchodov dodávateľ tovaru nebol nekontaktný a skutočnosť, že dodávateľ v súčasnosti so správcom dane nespolupracuje, nie je možné pripísať na zodpovednosť žalobcovi. Daňový úrad žiadnym spôsobom nepreukázal, že dodávateľ KOLO-KOMPANY bol v čase dodania tovaru nekontaktný. Žalobca v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov vykonal úkony odbornej starostlivosti zamerané na preverenie spoločnosti KOLO-KOMPANY, preveril si existenciu dodávateľa v príslušných verejne dostupných registroch (obchodný register, register platiteľov DPH) a tiež, že dodávateľ nie je evidovaný v zoznamoch vedených finančnou správou alebo inými inštitúciami, ktoré by indikovali jeho nespoľahlivosť. Preto ak by aj k podvodnému konaniu na predchádzajúcich stupňoch obchodného reťazca došlo, nemôže to mať za následok odopretie práva na odpočítanie DPH žalobcu, keďže žalobca o takomto konaní nevedel a nemohol vedieť. Uvedený záver podporujú rozhodnutia Súdneho dvora EÚ (C-642/11, C-78/12). K uvedenej skutočnosti sa vyjadril aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 5Sžf/49/2010. 32. V ďalšej časti žaloby žalobca sa nestotožnil so záverom žalovaného, ktorý uprel žalobcovi právo uplatniť oslobodenie dodania tovaru do iného členského štátu (ďalej len IČŠ), spoločnosti PGERY TRADING od DPH argumentujúc nedostatočným preukázaním splnenia zákonných podmienok z dôvodov: I. Žalobca preukázal splnenie podmienok oslobodenia dodávok tovaru od dane podľa § 43 ZDPH dokladmi: kópiou faktúry, prepravným dokladom s uvedením miesta určenia, Kúpno-predajnou zmluvou zo dňa 15. augusta 2011, dodacím listom a potvrdením o úhrade ako aj preverením registrácie odberateľa pre DPH v inom členskom štáte a preverením existencie a registračných dokumentov o daňovom sklade v Poľsku, v ktorom mal byť tovar vyložený. Tovar bol podľa medzinárodných nákladných listov CMR prepravený do Poľska, pričom prepravu organizoval odberateľ - spoločnosť PGERY TRADING. II. Tvrdenie Orgánov finančnej správy o nepreukázaní dodávok do IČŠ je arbitrárne, pretože žalovaný spochybnil existujúce doklady žalobcu k dodaniu tovaru do IČŠ v podstate tým, že žalobca nedisponoval ďalšími dokladmi. Žalovaný tiež neprimeraným spôsobom a nad rámec zákona rozširuje požiadavky kladené na žalobcu, pretože zákon o DPH platný a účinný v čase uskutočnenia dodávok disponovanie dokladmi, ktoré požadoval Daňový úrad, výslovne nepredpisoval. Potvrdenie prevzatia tovaru odberateľom v mieste vykládky nepatrilo medzi zákonné podmienky oslobodenia od DPH podľa § 43 zákona o DPH. Znenie ust. § 43 ods. 1 zákona o DPH v čase uskutočnenia dodania tovaru bolo nasledovné: „Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte." Zákon o DPH nevyžadoval pre uplatnenie oslobodenia od dane potvrdenie prijatia tovaru odberateľom. Postačujúcou podmienkou bolo preukázanie skutočnosti, že tovar fyzicky opustil územie SR. Na tieto účely zákon o DPH stanovoval v ust. § 43 ods. 5, akými dokladmi je potrebné túto skutočnosť preukázať, ktoré žalobca aj predložil. III. Žalobca konal pri posúdení dodávok v dobrej viere, že podmienky oslobodenia od dane sú splnené. Žalobca nemôže niesť zodpovednosť za konanie svojho odberateľa. Poukázal, že osoba, ktorá zastáva funkciu konateľa podľa údajov dostupných z verejných obchodných registrov - I. - je za spoločnosť PGERY TRADING oprávnená konať. V čase uskutočňovania dodávok žalobca nemal k dispozícii informácie svedčiace o opaku. V roku 2011 neexistovali ani indície o tom, že konateľ I. D. spoločnosť PGERY TRADING neriadil. I. D. konal za PGERY TRADING, čo vyplýva aj z Kúpno - predajnej zmluvy zo dňa 15. augusta 2011 uzatvorenej medzi žalobcom a PGERY TRADING, ktorú za PGERY TRADING I. podpisoval. Táto zmluva bola Daňovému úradu k dispozícii. Okrem toho žalobca preukázal splnenie podmienok oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 zák. o DPH, keď preverovaním v rámci odbornej starostlivosti zistil, že PGERY TRADING je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte (v Maďarsku). Aj na základe prepravných a iných dokladov (CMR a e-SD) predložených odberateľom, ktorý zabezpečoval prepravu tovaru prostredníctvom PETRUOIL bolo preukázané, že tovar bol fyzicky prepravený z územia SR do daňového skladu v Poľsku. Daňový úrad sa však vôbec nepokúsil preveriť, či bol tovar prijatý v daňovom sklade CHEMNAFT v Poľsku, resp. či spoločnosť PETRUOIL vykonala prepravu do daňového skladu v Poľsku. Daňový úrad preto neuniesol dôkazné bremeno jemu prislúchajúce v zmysle európskeho komunitárneho, resp. unijného práva. IV. Preverovanie vykonané Daňovým úradom vrátane medzinárodnej výmeny informácií bolo nedostatočné pre spochybnenie oslobodenia intrakomunitárnych dodávok tovaru od dane. Daňový úrad napriek námietkam žalobcu nepožiadal poľskú daňovú správu o informácie, či PGERY TRADING deklarovala intrakomunitárne nadobudnutie tovaru v Poľsku a odviedla tam daň, resp. či bol tovar prijatý v poľskom daňovom sklade CHEMNAFT s odôvodnením, že nie je povinný tieto informácie zisťovať, keďže podľa záverov judikatúry ESD, informácie zistené v rámci cezhraničnej výmeny neslúžia na to, aby sa platiteľ dane zbavil povinnosti preukazovania všetkých relevantných skutočností. Takéto vyjadrenie je podľa žalobcu nepostačujúce. Daňový úrad nevypočul ani K. - poradcu spoločnosti PGERY TRADING z dôvodu pochybnosti o jeho dôveryhodnosti a z obavy z jeho možného účelového konania a ani zástupcu spoločnosti PETRUOIL, ktorá realizovala pre PGERY TRADING prepravu tovaru, čo daňový úrad v rozhodnutí žiadnym spôsobom neodôvodnil. Tento svedok pritom mohol potvrdiť skutočnosť, že tovar fyzicky opustil územie SR, ako aj okolnosti prevzatia tovaru: kto a kde tovar v Poľsku prevzal. Žalobca namietal aj, že Daňový úrad nepreveril informáciu, či PGERY TRADING podala v Maďarsku za august 2011 daňové priznanie a či deklarovala nadobudnutie tovaru od žalobcu alebo nie. Z odôvodnenia rozhodnutia DÚ vyplýva, že na základe informácií získaných od maďarskej daňovej správy spoločnosť PGERY TRADING deklarovala nadobudnutie tovaru od žalobcu v súhrnnom výkaze aj v daňovom priznaní za august 2011 v Maďarsku. Nadobudnutie tovaru zo strany PGERY TRADING bolo teda jednoznačne preukázané. Žalobca tiež predložil aj zoznam faktúr vystavených spoločnosti PGERY TRADING a výpisy z bankového účtu potvrdzujúce prijatie úhrad týchto faktúr. V. Keďže tovar bol fyzicky premiestnený z územia SR na územie IČŠ, daň z pridanej hodnoty v konečnom dôsledku mala byť odvedená v IČŠ a nie na Slovensku. Slovenskej republike nevznikla v danom prípade strata na daňových príjmoch. Ak by sa maďarská spoločnosť aj dopustila podvodného konania, avšak Slovenskej republike nevznikla strata, pričom žalobca navyše o tomto konaní vedomosť nemal a nemohol mať, nemožno v zmysle judikatúry ESD činiť za toto konanie zodpovedným žalobcu, a teda upierať mu v danom prípade právo na oslobodenie dodávok od DPH (C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recykling). 33. Žalobca podanou žalobou namietal aj podstatné porušenie procesných predpisov tým, že Daňový úrad porušil práva žalobcu, keď sa odmietol zákonným spôsobom vysporiadať s Vyjadrením žalobcu k zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 14. júna 2016, v dôsledku čoho vydal nezákonné rozhodnutie. Uviedol, že dňa 14. júna 2016 sa uskutočnilo ústne pojednávanie vo veci prerokovania pripomienok a dôkazov predložených žalobcom k protokolu, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 103336309/2016. K uvedenej zápisnici podal žalobca svoje vyjadrenie na Daňový úrad dňa 23. júna 2016. Daňový úrad odmietol Vyjadrenie k zápisnici ako celok bez toho, aby sa vysporiadal s jednotlivými skutočnosťami uvádzanými vo vyjadrení k zápisnici a v rozhodnutí uviedol len, že z predložených dôkazov nevyplývajú žiadne nové skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod meniť závery uvedené v rozhodnutí DÚ. Žalobca pritom vo vyjadrení poukázal na skutočnosti a zároveň predložil doklady, ktoré spochybňovali spoľahlivosť zistení a preukazovali nesprávnosť záverov daňového úradu uvádzaných v zápisnici. 34. Takýto postup je nielen v rozpore so zásadou zakotvenou v ustanovení § 3 ods. 3 Daňového poriadku, ale zakladá zároveň a predovšetkým vady Rozhodnutia DU z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti pre nedostatočné odôvodnenie. Žalobca poukázal v odvolaní na skutočnosti a dôkazy predložené vo Vyjadrení k Zápisnici a žiadal, aby sa Orgány finančnej správy s námietkami a návrhmi žalobcu vysporiadali zákonom predpísaným spôsobom podľa § 3 ods. 3 a § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Žalovaný sa však v rozhodnutí s uvedenými námietkami žiadnym spôsobom nevysporiadal. 35. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca žiadal správny súd, aby zrušil rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 103948532/2016 zo dňa 20. septembra 2016, ako aj rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 103408575/2016 zo dňa 27. júna 2016 a vec vrátil Daňovému úradu pre vybrané daňové subjekty na ďalšie konanie a súčasne priznal žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania. III. Vyjadrenie žalovaného 36. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 5.1.2017 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalobca v žalobe nepredložil skutočnosti, ktoré by preukázali zistený a posúdený skutkový stav inak ako bolo zistené v daňovej kontrole, v následnom vyrubovacom a odvolacom konaní. Správca dane pri vydávaní predmetného rozhodnutia vychádzal zo správne zisteného skutkového a právneho stavu, ktorý preveril u žalobcu a zároveň ho preveril u dodávateľa, výsluchom svedkov, pričom počas daňovej kontroly aj vyrubovacieho konania umožnil žalobcovi, aby sa k preverovaným skutočnostiam vyjadril a predložil dôkazy preukazujúce právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z predmetných dodávateľských faktúr. Správca dane napriek tomu dôkazy o dodaní pohonných látok dodávateľom KOLO-KOMPANY, s.r.o. nezískal. Tvrdí, že žalobca nepreukázal nákup pohonných látok od dodávateľa KOMPANY, s.r.o. uvedeného na dodávateľských faktúrach, z ktorých si uplatnil odpočítanie dane. Dodávateľská spoločnosť KOLO-KOMPANY, spol. s.r.o. nepredložila žiadne doklady a dôkazy preukazujúce dodanie pohonných látok, na adrese sídla sa nenachádza a nevykonáva tam žiadnu ekonomickú činnosť. Bývalý konateľ C. L. síce potvrdil vystavenie faktúr a uskutočnenie zdaniteľných obchodov spoločnosťou KOLO-KOMPANY, ale neuviedol názvy žiadnych prepravcov, ktorí mali prepravu vykonať a podľa jeho vyjadrení sa údaje o zabezpečení prepravy mali nachádzať na dodacích listoch. Na dodacích listoch sa ale nenachádzali žiadne údaje o dopravných prostriedkoch a prepravcoch, ktorí mali vykonať prepravu. Dokazovaním neboli získané ani žiadne doklady od spoločnosti KOLO-KOMPANY, ktorými by sa potvrdili skutočnosti uvádzané svedkom C. L.. V tomto prípade mal byť tovar dodaný priamo od dodávateľa spoločnosti KOLO-KOMPANY, spol. s r.o. do priestorov žalobcu a mal byť preberaný priamo zamestnancami žalobcu, o čom svedčí aj výpoveď svedka C. L.. Dodacie listy, na ktoré žalobca poukazuje v žalobe vystavené spoločnosťou ČEPRO, a.s. neobsahujú žiadne údaje, že príjemcom tovaru mala byť spoločnosť KOLO-KOMPANY. Na dodacích nákladných listoch vystavených spoločnosťou ČEPRO, a.s., ktoré žalobca predložil k žalobe, sa síce nachádza spoločnosť KOLO- KOMPANY, spol. s.r.o., ale táto nepotvrdila prijatie tovaru na týchto dokladoch a boli potvrdené len samotným žalobcom, pritom podľa výpovede svedka C. L. sa osobne zúčastnil vykladania tovaru a preberal doklady od prepravcov. Ani na základe podaných daňových priznaní na dani z pridanej hodnoty spoločnosťou KOLO-KOMPANY za jednotlivé zdaňovacie obdobia roku 2011 nie je možné potvrdiť dodanie tovaru tak, ako to deklaruje žalobca, nakoľko spoločnosťou KOLO-KOMPANY neboli predložené žiadne daňové a účtovné doklady, ktorými by bolo možné overiť údaje v podaných daňových priznaniach a zároveň aj potvrdiť nadobudnutie tovaru spoločnosťou KOLO-KOMPANY, spol. s r.o. od spoločnosti ČEPRO, a.s. Reálna existencia pohonných látok, ktorú žalobca následne dodával svojim odberateľom v rámci svojich podnikateľských aktivít však spochybnená nebola. 37. Podľa žalovaného ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte. Žalobca nepreukázal prepravu a tá nebola preukázaná ani zo strany dodávateľa, dokonca zo zistení vyplýva, že sa motorová nafta u dodávateľa KOLO-KOMPANY, spol. s r.o. neskladovala a mala byť priamo dodaná od jeho dodávateľa k žalobcovi, pričom manipuláciu s tovarom mali zabezpečovať len zamestnanci žalobcu. Manipuláciu a skladovanie zabezpečovali zamestnanci žalobcu, preprava tovaru bola vykonaná priamo od dodávateľov spoločnosti KOLO-KOMPANY do skladov žalobcu a teda je spochybnené postavenie spoločnosti KOLO-KOMPANY, ktorá tvorila medzičlánok v obchodnom reťazci a v deklarovaných obchodných transakciách vystupovala ako formálny dodávateľ. 38. Uviedol, že overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či podmienky boli splnené, či nárok pre nesplnenie hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných podmienok nie je vylúčený. Keďže ide o hmotno-právne podmienky, k takému záveru nestačí len existencia konkrétnej faktúry, hoci táto by obsahovala všetky formálno-právne náležitosti. Musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetnú skutočnosť. 39. K námietke žalobcu, že rozhodnutie neobsahuje zistenia, kto skutočne dodal pohonné latky žalobcovi, resp. akým spôsobom boli plnenia uskutočnené, žalovaný uvádza, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sžf/l 8/2011 a sp.zn. 6Sžf/14/2012 vo veci nepreukázania dodania tovaru dodávateľom uvedeným na faktúrach, v zmysle ktorého ak si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené, nepostačuje iba predloženie faktúry, dodacích listov, ale musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou na faktúre uvedenou. V daňovom konaní je povinnosť daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane, resp. žalovaný, tieto dôkazy len vykonáva. Tiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžf/ l 22/2009, uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 401/09-17, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 78/2011-17. 40. Poukázal, že správca dane pri výkone daňovej kontroly postupoval v súlade s ust. § 3 Daňového poriadku, posudzoval všetky aspekty deklarovaných obchodov s cieľom chrániť záujmy štátu, pričom dbal na zachovávanie práv a právom chránených záujmov kontrolovaného daňového subjektu ako aj ostatných osôb zúčastnených v konaní. 41. K uplatneniu oslobodenia dodania tovaru odberateľovi do iného členského štátu žalovaný uviedol, že zákon o dani z pridanej hodnoty stanovuje dve základné podmienky na uplatnenie oslobodenia dodania tovaru odberateľovi do iného členského štátu v ust. § 43 . Prvou je postavenie dodávateľa a odberateľa, kedy dodávateľom je platiteľ dane a odberateľom je osoba identifikovaná pre DPH v inom členskom štáte a druhou podmienkou je fyzická preprava tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Zároveň musí byť splnená podmienka prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na inú osobu. Žalovaný má za to, že na základe zistení správcu dane je zrejmé, že žalobca nesplnil podmienky pre oslobodené dodanie tovaru odberateľovi do iného členského štátu ustanovené v zákone o DPH, pretože vykonaným dokazovaním nedošlo k preukázaniu dodania tovaru odberateľovi PGERY TRADING Kft., pričom medzinárodnou výmenou informácií bolo zistené, že odberateľ PGERY TRADING Kft. nepredložil žiadne doklady preukazujúce prijatie a tým aj nadobudnutie tovaru, nakoľko podľa výpovede súčasného riaditeľa spoločnosti boli doklady odcudzené spolu s motorovým vozidlom. D. konateľ a vlastník spoločnosti PGERY TRADING Kft. do 17.12.2012 poskytol len jeho meno spoločnosti, ale v skutočnosti ju neriadil. Aj napriek tomu, že spoločnosť PGERY TRADING Kft. vykázala v podanom daňovom priznaní nadobudnutie tovaru od daňového subjektu, nebolo možné tieto skutočnosti preveriť v dokladoch spoločnosti PGERY TRADING Kft. Ani na základe dokladov žalobcu nedošlo k preukázaniu splnenia podmienok oslobodeného dodania tovaru odberateľovi PGERY TRADING Kft. Maďarsko, pretože tieto doklady jednak neboli potvrdené u odberateľa a skutočnosti v nich nebolo možné overiť. Zároveň prijatie tovaru samotným odberateľom PGERY TRADING Kft. sa nenachádzalo ani v dokladoch o preprave CMR, ani na faktúrach a dodacích listoch. Ďalej z elektronických sprievodných administratívnych dokladov (e-SD) ako aj prepravných dokladov CMR vyplýva, že miestom vykladania tovaru malo byť CHEMNAFT v Poľsku, ale ani touto spoločnosťou nebolo na dodacích listoch a prepravných dokladoch potvrdené prevzatie tovaru. Navyše podľa vyjadrení žalobcu mal prepravu zabezpečovať odberateľ PGERY TRADING Kft., ale z dokladov e-SD vyplýva, že organizátorom prepravy bol práve žalobca. Na základe týchto skutočností nedošlo k preukázaniu fyzickej prepravy a prijatia tovaru odberateľom PGERY TRADING Kft. z iného členského štátu, čím nebola splnená jedna zo základných podmienok pre oslobodené dodanie tovaru do iného členského štátu. Žalovaný tiež uvádza, že ani doklady o úhradách, zmluva a e-mailová komunikácia nepreukazujú splnenie podmienok pre oslobodené dodanie tovaru do iného členského štátu, pretože tieto doklady neboli u odberateľa potvrdené. 42. Mal za to, že tieto zistenia správcu dane vzbudzujú pochybnosti o dodržaní náležitej starostlivosti v nadväznosti na konanie v dobrej viere, na ktoré opakovane poukazuje Súdny dvor EÚ a aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozsudkoch (spojené prípady GemeenteLeusden aHolinGroep C-487/01 a C-7/02, rozsudok I/S Fini H C-32/03). 43. V súvislosti s dodaním tovaru odberateľovi PGERY TRADING Kft., pri ktorom mal byť tovar dodaný priamo do Poľska do skladov CHEMNAFT prostredníctvom prepravcu PETRUOIL s.r.o. žalovaný uviedol, že z dokladov predložených žalobcom vyplýva, že mal organizovať prepravu a doklady neobsahovali potvrdenie prevzatia tovaru ani spoločnosťou PGERY TRADING Kft. ani spoločnosťou CHEMNAFT. V tomto prípade, mal byť tovar žalobcom priamo dodaný do Poľska, na základe čoho je potom spochybnené postavenie spoločnosti PGERY TRADING Kft., ktorá by tvorila medzičlánok v obchodnom reťazci (žalobca - PGERY TRADING Kft. - CHEMNAFT), čo vyplýva aj z výpovede D. I. konateľa a vlastníka spoločnosti PGERY TRADING Kft. v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov, ktorý uviedol, že spoločnosť ani neriadil. Podľa názoru žalovaného, spoločnosť PGERY TRADING Kft. vystupovala v deklarovaných obchodných transakciách ako formálny odberateľ a v priebehu konania pritom nebolo žiadnym relevantným spôsobom žalobcom preukázané, že tovar bol skutočne dodaný a prijatý touto spoločnosťou tak, ako to deklarujú odberateľské faktúry a zároveň, že táto spoločnosť bola priamym účastníkom obchodu, ktorá predmetný tovar prebrala a následne dodala ďalej a nebola iba umelo vytvoreným článkom obchodného reťazca. 44. K nevypočutia K. žalovaný uviedol, že táto osoba sa nachádzala len na predloženej e-mailovej komunikácii a žalobcom neboli predložené žiadne dôkazy o konaní osoby K. za spoločnosť PGERY TRADING Kft. Tieto skutočnosti neboli potvrdené ani preverovaním u samotnej spoločnosti PGERY TRADING Kft. Prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií, pretože podľa odpovede zo zistení vyplýva, že spoločnosť PGERY TRADING Kft. nemala v roku 2011 žiadnych zamestnancov. Z uvedených dôvodov považuje žalovaný námietky žalobcu vo veci nevypočutia K. za neopodstatnené. 45. K námietkam, že sa správca dane nevysporiadal s Vyjadrením žalobcu k zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 14.06.2016 žalovaný uvádza, že v podanom Vyjadrení neboli žalobcom predložené žiadne nové skutočnosti, na základe ktorých by bolo potvrdené dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom, s čím sa správca dane vysporiadal vo vydanom rozhodnutí č. 103408575/2016 zo dňa 27.06.2016 a zároveň aj žalovaný sa vo vydanom rozhodnutí č. 103948532/2016 zo dňa 20.09.2016 vysporiadal so všetkými námietkami uvádzanými v podanom odvolaní voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu. IV. Replika žalobcu 46. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného zo dňa 03.03.2017 nesúhlasil s vyjadrením žalovaného k žalobe a zotrval na všetkých dôvodoch uvedených v žalobe, ktoré bližšie rozviedol. Súčasne poukázal na nezrozumiteľnosť vyjadrenia žalovaného, ktorá zrejme spočíva v zámene textu z iného vyjadrenia súvisiaceho s iným zdaňovacím obdobím v ňom označenom rozsahu. V. Právne posúdenie veci 47. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo na pojednávaní konanom dňa 29.6.2017 a dospel k záveru, že žalobe je potrebné vyhovieť. 48. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 49. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 50. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 51. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 52. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane (ods. 2). 53. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (ods. 3). 54. Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti (ods. 5). 55. Daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti (ods.7). 56. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 57. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 58. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 59. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 60. Podľa § 46 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní, zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, 1)zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov 1)nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 61. Daňová kontrola je ukončená dňom a) doručenia protokolu podľa odseku 8, b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu (ods.9) 62. Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, 36b) druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 kalendárnych mesiacov (ods.10). 63. Podľa § 61 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní, správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 64. Podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. Podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH, predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len "členský štát"), d) dovoz tovaru do tuzemska. 65. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí. 66. Podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať, s výnimkou podľa písmena b), odseku 2 a § 14. 67. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 68. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. (5) Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar. 69. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 70. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. 71. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Podľa § 71 ods. 1 zákona o DPH, na účely tohto zákona a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, b) elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa § 74 a je vydaná a prijatá v akomkoľvek elektronickom formáte; elektronickú faktúru možno vydať len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby, c) vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru, d) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry, e) elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača s využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny. 72. Za faktúru sa považuje aj každý doklad alebo oznámenie, ktoré mení pôvodnú faktúru a osobitne a jednoznačne sa na ňu vzťahuje (ods. 2). 73. Podľa § 71 ods. 3 zákona o DPH, zdaniteľná osoba je povinná zabezpečiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúry od jej vydania do konca obdobia na uchovávanie faktúry. Ako spôsob zabezpečenia vierohodnosti pôvodu, neporušenosti obsahu a čitateľnosti faktúry možno použiť a) kontrolné mechanizmy podnikových procesov, ktoré spoľahlivo zabezpečia priraditeľnosť faktúry k dokumentom súvisiacim s dodaním tovaru alebo služby, b) zaručený elektronický podpis podľa osobitného predpisu 29) alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho použitie zaručeného elektronického podpisu, c) elektronickú výmenu údajov, ak zmluva týkajúca sa tejto výmeny ustanoví použitie postupov zabezpečujúcich vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu údajov, d) iný spôsob zabezpečujúci vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu faktúry. 74. Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 75. Podľa § 191 ods. 3 SSP, ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne a) zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo, b) zrušiť aj skôr vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak postupoval podľa § 27 ods. 1. 76. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 77. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a predchádzajúceho postupu správneho orgánu, podľa SSP bolo posúdiť, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav dostatočne a riadne, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 78. Daňový poriadok zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. 79. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. 80. Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne, ako aj procesné), ktoré sú podľa § 1 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky zverejnené v Zbierke zákonov. 81. Podmienky uvedené v ust. § 43, § 49 ods. 1, 2 a § 51 zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Zákonodarca požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočítanie uplatňuje preukázal, že splnil podmienky, ktoré pre nárok na odpočítanie zákon stanovil. 82. Pokiaľ ide o vecné dôvody žaloby, preskúmal súd zákonnosť napadnutého rozhodnutia podľa jednotlivých skupín preverovaných dodávok tak, ako boli zoradené v rozhodnutiach daňových orgánov a napokon aj v podanej žalobe. 83. Správny súd na základe zistení zo súdneho a administratívneho spisu k prvej skupine fakturovaných dodávok týkajúcich sa dodania motorovej nafty žalobcovi dodávateľom KOLO-KOMPANY uvádza, že pokiaľ si platiteľ uplatňuje právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený. 84. Dodanie tovaru, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť, je základnou podmienkou uplatnenia odpočtu. Z dôvodu akceptovania odpočítania dane je platiteľ zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť nielen po formálnej stránke (vystavenými dokladmi), ale aj obsahovej. Nestačí len formálne deklarovať dodanie tovaru faktúrou, ale je potrebné preukázať aj vecné naplnenie. Samotná faktúra nie je relevantným dôkazom o tom, že daňový subjekt skutočne kúpil tovar, pri ktorom vznikla daňová povinnosť a prešlo naň dispozičné právo. 85. Ustanovenie § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH určuje podmienky, za akých si daňový subjekt môže odpočítať daň, pričom základná podmienka je, aby išlo o tovar, ktorý bol dodaný platiteľom dane uvedeným na faktúre. Správca dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného nároku na odpočítanie dane správne vychádzal nielen z daňových dokladov predložených žalobcom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom nechýba materiálny podklad. 86. Žalovaný a tiež správca dane vo svojich rozhodnutiach dospeli k záveru, že v konaní (daňovou kontrolou) bolo preukázané, že obchody deklarované žalobcom ako titul na zdaniteľné plnenia, z ktorých mu vznikol nárok na odpočítanie DPH, neprebehli deklarovaným spôsobom, žalobca nepreukázal ich reálnosť, neuniesol dôkazné bremeno, keď sa mu právne relevantným spôsobom nepodarilo preukázať prijatie zdaniteľných obchodov od dodávateľa vystavujúceho faktúry, ktorých pravdivosť bola správcom dane spochybnená. 87. V danej súvislosti súd poukazuje na početnú judikatúru Súdneho dvora EÚ zaoberajúcu sa výkladom záväzných dokumentov EÚ v oblasti spoločného systému DPH (rozsudok vo veci C-80/11 z 21.06.2012 - Mahagében a Dávid, rozsudok vo veci C-285/11 z 06.12.2012 - Bonik, rozsudok vo veci C-18/13 z 13.02.2014 - Maks Pen...). Vyplýva z nej, že „právo zdaniteľných osôb odpočítať DPH, ktorú majú zaplatiť, DPH splatnú alebo už zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného systému DPH zavedeného právnou úpravou Únie“. Ako Súdny dvor opakovane zdôraznil „právo na odpočítanie dane uvedené v článku 167 a nasl. smernice 2006/112 je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Predovšetkým sa toto právo uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce plnenia uskutočnené na vstupe“ (pozri rozsudok Bonik, už citovaný, bod 26 a citovanú judikatúru). „Na odpočítanie je potrebné, aby dotknutá osoba bola jednak zdaniteľnou osobou v zmysle tejto smernice a jednak, aby zdaniteľná osoba využívala uvedené tovary a služby zakladajúce toto právo na výstupe pre potreby svojich vlastných zdaniteľných plnení, a že na vstupe musia byť tieto tovary a služby poskytnuté inou zdaniteľnou osobou (pozri rozsudok Bonik, už citovaný, bod 29 a citovanú judikatúru). Ak sú tieto podmienky splnené, právo na odpočítanie dane nemôže byť v zásade zamietnuté“. 88. Keďže zamietnutie práva na odpočítanie dane je výnimkou z uplatnenia základnej zásady, ktorú predstavuje toto právo, je povinnosťou príslušných daňových úradov predložiť dostatočné objektívne dôkazy, že skutočnosti uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku sú splnené. Vnútroštátnym súdom napokon prináleží overiť, či dotknuté daňové úrady preukázali existenciu takýchto objektívnych skutočností. Vnútroštátnemu súdu potom prináleží vykonať celkové posúdenie všetkých skutočností a skutkových okolností veci, aby bolo vzhľadom na objektívne skutočnosti predložené daňovými úradmi možné určiť, či daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou podvodu, ktorého sa dopustili jeho dodávatelia. 89. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že zdaniteľná osoba si nemôže odpočítať DPH, ktorá je uvedená na faktúrach vystavených dodávateľom v prípade, ak sa ukáže, že hoci bolo dodanie uskutočnené, no v skutočnosti nebolo vykonané ani dodávateľom, ani jeho subdodávateľom (napr. preto, že títo nedisponovali potrebnými zamestnancami, hmotnými prostriedkami a aktívami, že náklady na poskytnutie plnenia neboli zaznamenané v ich účtovníctve a totožnosť osôb, ktoré podpísali niektoré dokumenty ako dodávatelia, sa ukázala ako nejasná), avšak až za súčasného splnenia dvoch podmienok, a to, že táto skutočnosť predstavuje podvodné konanie a ak sa preukáže, že vzhľadom na objektívne skutočnosti predložené daňovými úradmi zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou podvodu, pričom prislúcha vnútroštátnemu súdu túto skutočnosť overiť. 90. Žalovaný tvrdí, že reálnosť dodania zdaniteľného plnenia bola spochybnená, pretože z faktúr (č. 612106, č. 612107, č. 612109, č. 612110, č. 612112, č. 612114, č. 612114, č. 612116, č. 612118, č. 612120), dodacích listov k predmetným faktúram, Rámcovej kúpnej zmluvy z 25.2.2011 nie je možné zistiť, či tovar bol skutočne dodaný žalobcovi, keďže na dodávateľských faktúrach a ani na dodacích listoch nie je uvedené, akým spôsobom bol tovar dodaný, akými motorovými vozidlami bol tovar prepravený. Žalobca teda nepreukázal reálne dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúrach - KOLO-KOMPANY a vznik daňovej povinnosti v tuzemsku, ktorá je zákonnou podmienkou vzniku práva na dopočítame dane v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 zákona o DPH. Žalovaný svoj záver oprel aj o skutočnosť, že v konaní tiež nebolo potvrdené, že tomuto dodávateľovi vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH a žalobcovi následné právo na odpočet DPH. 91. Žalovaný tiež tvrdí, že reálnosť dodania zdaniteľného plnenia bola spochybnená aj výpoveďou C., bývalého konateľa spoločnosti KOLO-KOMPANY, z ktorej podľa žalovaného vyplýva, že prepravu tovaru mal zabezpečovať on tak, že tovar objednávaný u dodávateľa bol objednaný aj s prepravou a v prípade ak dodávateľ nevedel zabezpečiť prepravou tovaru, tak prepravu tovaru objednal p. C.i inde ako u svojho dodávateľa tovaru (zápisnica č. 102518375/2016 zo dňa 09.02.2016). Z tejto výpovede preto nevyplývajú žiadne relevantné a konkrétne informácie a dôkazy týkajúce sa preukázania uskutočnenia prepravy predmetného tovaru. 92. Žalobca však nesúhlasil s takýmto záverom správcu dane, pretože konateľ dodávateľa C. počas výsluchu uviedol, že tovar objednával od svojho dodávateľa vrátane dopravy, a preto nemusel disponovať informáciami o konkrétnych prepravcoch tovaru, keďže prepravu tovaru k žalobcovi obstarával len v prípade, že dodávateľ tovaru dopravu tovaru nevedel zabezpečiť. C. účtovné doklady spoločnosti KOLO-KOMPANY Daňovému úradu nemohol predložiť, pretože už v tom čase nebol konateľom tejto spoločnosti. Na odstránenie pochybností žalobca žiadal vypočuť C. opakovane, čo Daňový úrad však odmietol so zdôvodnením, že jeho vyjadrenia boli všeobecné a nekonkrétne a neodstraňujú pochybnosti pri dodaní tovaru. 93. Podľa žalobcu práveže naopak svedok C. potvrdil, že medzinárodné nákladné listy CMR sprevádzajúce tovar počas prepravy boli odovzdané prepravcom tovaru jemu, pričom on ich žalobcovi neodovzdával, keďže išlo o tuzemskú prepravu, odovzdával žalobcovi len faktúru a dodací list. Podľa žalobcu túto skutočnosť upravuje aj Rámcová kúpna zmluva v čl. I, podľa ktorého sa predávajúci zaväzuje najneskôr pri dodaní tovaru odovzdať kupujúcemu doklady vzťahujúce sa na dodávaný tovar (dodací list). Uvedené potvrdzuje skutočnosť, že žalobca dostal od spoločnosti KOLO-KOMPANY len faktúru a dodací list. 94. Podľa názoru súdu zistenia správcu dane, ktoré pramenia z vykonaného dokazovania, nevylučujú možnosť, že dodávateľ žalobcu a jeho subdodávatelia mohli konať v rozpore so zákonom, avšak v žiadnom prípade to nie je objektívnym dôkazom protizákonnosti konania žalobcu. 95. Súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-80/11 z 21.06.2012 - Mahagében a Dávid, čl. 50, z ktorého vyplýva, že nemožno zdaniteľnej osobe zamietnuť právo odpočítať hodnotu splatnej alebo zaplatenej dane za služby, ktoré jej boli poskytnuté, z hodnoty DPH z dôvodu, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tieto služby alebo jeden z jej poskytovateľov, sa dopustila nezákonnosti a bez toho, aby tento orgán objektívne preukázal, že samotná dotknutá zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. 96. Zároveň platí, že daňový orgán nie oprávnený zamietnuť právo na odpočet dane z dôvodu, že sa zdaniteľná osoba neubezpečila, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tovar, na základe ktorej sa požaduje vykonanie nároku na odpočet dane, spĺňala podmienky zdaniteľnej osoby, že disponovala predmetným tovarom a bola schopná ho dodať a že si splnila svoju povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť DPH, alebo z dôvodu, že uvedená zdaniteľná osoba nemá okrem danej faktúry iné dokumenty, ktorých povaha by preukazovala, že uvedené podmienky boli splnené (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-80/11 z 21.06.2012 - Mahagében a Dávid, čl. 51). 97. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí a zo zistení, ktoré vyplynuli súdu i z administratívneho spisu žalovaného súd je názoru, že daňové orgány v konaní nedisponovali dôkazmi, na základe ktorých by boli oprávnené tvrdiť, že by žalobca bol aktívnym účastníkom (spolupáchateľom) daňového podvodu, alebo, že by páchateľom podvodu pomáhal, pričom na základe žiadnych právne relevantných dôkazov nebol preukázaný vzťah žalobcu k zámeru získať v rámci súvisiacich dodávok medzi účastníkmi reťazca firiem nenáležitú daňovú výhodu, na základe čoho by daňovým orgánom (súdu) prináležalo odmietnuť žalobcovi priznanie práva na odpočet DPH. Súd opakuje, že odporuje právu EÚ a tiež zákonu o DPH, aby sa v súdenej veci, zdaniteľnej osobe zamietlo právo odpočítať DPH za dodanie tovaru alebo služby z dôvodu, že so zreteľom na možné podvody alebo nezrovnalosti spáchané v rámci reťazca zdaniteľných obchodov sa toto dodanie nepovažuje za skutočne uskutočnené bez toho, aby sa na základe objektívnych dôkazov preukázalo, že zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočítanie dane je súčasťou podvodu týkajúceho sa DPH spáchaného na vstupe alebo na výstupe v rámci dodávateľského reťazca. Je možné zhrnúť, že uvedené prináleží preveriť nezávislým daňovým orgánom, ktoré v danom prípade k tejto svojej povinnosti nepristúpili komplexne, náležite starostlivo a dostatočne zodpovedne. 98. Žalovaný svoje skutkové zistenia, ktoré súd už vyššie označil za nedostatočné, zhrnul do tvrdenia, že nebolo preukázané dodanie pohonných látok dodávateľom uvedeným na faktúrach, t.j. spoločnosťou KOLO-KOMPANY, nebola preukázaná preprava pohonných látok k žalobcovi, nebol preukázaný pôvod pohonných látok a tieto skutočnosti nepreukázal ani sám žalobca, teda tomuto dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH a existujú len formálne doklady, ktoré nepreukazujú fakturované plnenie, a preto jediným cieľom deklarovaných plnení na základe vyhotovených faktúr a podporných dokladov bolo získanie daňovej výhody pre podnikateľské subjekty zapojené do reťazca, čiže aj pre žalobcu. 99. Pokiaľ by sa v konaní preukázalo, že zdaniteľné obchody síce prebehli, avšak žalobca bol súčasťou reťazca firiem, v ktorom sa vyskytol daňový podvod, resp. iná nezákonnosť, v takom prípade mohli daňové orgány zamietnuť právo odpočítať hodnotu zaplatenej DPH len za predpokladu, že v konaní objektívne preukázali, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Najpodstatnejšou otázkou by v takomto prípade bolo, či žalobca s prihliadnutím na všetky objektívne okolnosti mohol vedieť, že jeho konanie smeruje resp. napomáha k neoprávnenému získaniu nároku na odpočet DPH. Súd konštatuje, že „či vedel“ znamená, že existovali určité skutkové zistenia zakladajúce dôvodné pochybnosti o tom, že by žalobca o podvodnom konaní nevedel, a že bol tak s možnosťou existencie podvodného konania aspoň uzrozumený. 100. Z dôkazov, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise však uvedené preukázané rozhodne nebolo. Aj v napadnutom rozhodnutí sám správca dane svoj záver o nepreukázaní reálneho uskutočnenia obchodu vyvodil zo svojej pochybnosti, či tovar bol skutočne dodaný žalobcovi, pretože dodanie tovaru, ako sám uviedol, nie je možné zistiť. Napriek tejto pochybnosti správca dane odmietol vypočuť konkrétnych svedkov navrhnutých žalobcom, a to: Jána Kolozsiho, osoby zodpovednej za skladovú evidenciu, ktorá pracovníkov správcu dane informuje o skladovom systéme spoločnosti, bývalú účtovníčku spoločnosti pani G., ktoré osoby mali tak jednoznačnú vedomosť, či transakcia prebehla tak, ako tvrdil žalobca a aj bývalý konateľ KOLO-KOMPANY a vyvrátiť tým pochybnosti správcu dane. Správca dane odmietol vypočuť označených svedkov jednak preto, že bývalý konateľ spoločnosti KOLO-KOMPANY nepredložil žiadne doklady a dôkazy preukazujúce uskutočnenie dodávok tovaru pre žalobcu a jednak preto, že nespochybňuje skutočnosti týkajúce sa zaúčtovania faktúr vyhotovených spoločnosťou KOLO-KOMPANY, a preto nevypočul p. G. - bývalú účtovníčku žalobcu. 101. Na druhej strane správca dane však v napadnutom rozhodnutí tvrdí, že bolo vo sfére vplyvu žalobcu preukázať uskutočnenie predmetných obchodných transakcií a zabezpečiť relevantné informácie a doklady preukazujúce uskutočnenie predmetných obchodných transakcií. Z uvedeného vyplýva nejednotnosť názoru správcu dane a takýto postup správcu dane je možné hodnotiť ako postup v rozpore s účelom daňovej kontroly, účelom ktorej je preverenie reálnosti uskutočnenia jednotlivých úkonov majúcich vplyv na daňové výdavky žalobcu. 102. Žalovaný svoj záver vyvodil aj zo skutočnosti, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal dodanie tovaru dodávateľom. Žalobca však tvrdí, že správca dane nemôže zaťažiť žalobcu preukazovaním skutočností, ktoré nezabezpečoval a nemôže ich ani ovplyvniť, keď prepravu tovaru zabezpečoval dodávateľ na svoj účet a bola zahrnutá do ceny tovaru, čo potvrdil vo svojej výpovedi aj bývalý konateľ spoločnosti KOLO-KOMPANY. V súvislosti s rozložením dôkazného bremena poukázal, že si splnil povinnosť preukázať skutočnosti, ktoré patria do jeho dôkazného bremena na rozdiel od správcu dane, ktorý nepreukázal, že tovar žalobcovi dodaný nebol. Ak správca dane nezískal žiadne dôkazy od dodávateľa, ktoré by potvrdzovali, resp. vyvracali dodanie tovaru, tak toto nemôže byť na ťarchu žalobcu. 103. S uvedenou námietkou žalobcu sa súd v plnom rozsahu stotožňuje. Zo skutkového stavu zisteného daňovými orgánmi je vylúčené tvrdiť, že by žalobca bol aktívnym účastníkom (spolupáchateľom) daňového podvodu (iného protiprávneho konania) alebo, že by páchateľom pomáhal. Uvedené vyplýva aj z výpovede svedka L., bývalého konateľa spoločnosti KOLO-KOMPANY, ktorý potvrdil, že pri predaji tovaru spoločnosti JOPI TRADE, spol. s.r.o. -žalobcovi, si prepravu tovaru zabezpečoval žalobca sám tým spôsobom, že keď tovar objednával od svojho dodávateľa, tak bol objednaný aj s prepravou, pričom cena prepravy bola zahrnutá v cene tovaru. V prípade keď dodávateľ nevedel prepravu zabezpečiť, tak prepravu objednal aj inde ako u dodávateľa tovaru a prepravu tovaru hradil p. C.. Za prepravu tovaru spoločnosť KOLO- KOMPANY prijala faktúru alebo príjemku a prepravná trasa bola ČEPRO - VLČANY. Svedok p. C. zároveň potvrdil, že prepravu tovaru žalobca nevykonával. Za spoločnosť KOLO- KOMPANY objednávky prijímal a vybavoval p. C., za žalobcu objednávali tovar p. L., p, L., p. W., skladník, telefonicky, niekedy aj p. C. osobne, lebo do spoločnosti JOPI TRADE, spol. s r.o. chodil. 104. Podľa vyjadrenia svedka p. Jána Kolozsiho tovar nakladali skladníci zo spoločnosti ČEPRO a pri vykládke tovaru bol prítomný p. C., za žalobcu bol prítomný pri vykládke tovaru skladník, tovar prijal skladník a potom bol tovar vypustený do skladu, p. Kolozsi tam tovar prevzal a aj odovzdal. 105. Svedok p. L. sa vyjadril aj k medzinárodným nákladným listom CMR v tom zmysle, že CMR sprevádzajúce tovar počas prepravy boli odovzdané jemu, tovar predával na Slovensku, CMR doklad odovzdávať nemusel, žalobcovi dával iba dodací list a faktúru. 106. Podľa názoru súdu z výpovede p. Kolozsiho ani z dôkazov zabezpečených správcom dane a z takto zisteného skutkového stavu žalovaný nemohol vyvodiť záver, že žalobca nepreukázal, že k reálnemu dodaniu tovaru zo strany dodávateľa - platiteľa KOLO- KOMPANY skutočne došlo, keď p. L., bývalý konateľ spoločnosti KOLO - KOMPANY nepredložil počas svojej svedeckej výpovede dňa 9.02.2016 žiadne relevantné a konkrétne informácie a dôkazy týkajúce sa preukázania uskutočnenia prepravy predmetného tovaru. Práve naopak, p. L. jasne opísal transakciu dodania tovaru žalobcovi, pri preberaní tovaru bol prítomný skladník žalobcu, resp. iný zamestnanec, ktorého žalobca aj navrhol vypočuť, no správca dane tento výsluch nerealizoval. Tiež skutočnosť, že správca dane nezískal žiadne dôkazy a doklady od dodávateľa, ktoré by potvrdzovali tvrdenia p. L., nemôže byť na ťarchu žalobcu a mal dôslednejšie preverovať dodanie tovaru žalobcovi, keď aj sám uviedol, že nespochybňuje existenciu predmetného tovaru, ktorý však nie je dôkazom, že tovar bol dodaný platiteľovi deklarovaným dodávateľom. 107. Taktiež ani z miestneho zisťovania vykonaného miestne príslušným správcom dane Daňovým úradom Bratislava nie je možné vyvodiť záver, že žalobca nepreukázal, že k reálnemu dodaniu tovaru zo strany dodávateľa - spoločnosti KOLO - KOMPANY skutočne došlo, keďže miestne príslušný správca nevedel potvrdiť uskutočnenie zdaniteľných obchodov medzi daňovými subjektmi KOLO- KOMPANY a platiteľom JOPI TRADE, spol. s.r.o. Takýto záver správca dane prijal zo zistenia, že Daňový úrad Bratislava nevedel potvrdiť uskutočnenie zdaniteľných obchodov medzi KOLO-KOMPANY a žalobcom, keď spoločnosť KOLO - KOMPANY na adrese uvedenej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Parková 45, 821 05 Bratislava nesídli, nemá zaplatené služby virtuálneho sídla, výzva na predloženie dokladov sa vrátila na Daňový úrad Bratislava s poznámkou „adresát neznámy". Taktiež predvolanie konateľa spoločnosti M., K., A. sa vrátilo na Daňový úrad s poznámkou „neznámy, nedostatočná adresa“. 108. K uvedenému má súd za potrebné uviesť, že na preukázanie reálnosti plnenia spoločnosťou KOLO-KOMPANY žalobcovi, miestne zisťovanie vykonané príslušným daňovým úradom nemá žiaden vplyv, pretože zistené skutočnosti neosvedčujú, že spoločnosť KOLO-KOMPANY bola nekontaktná aj v preskúmavanom zdaňovacom období. Tieto skutočnosti majú význam v čase, keď miestne zisťovanie bolo vykonávané a nie spätne v čase, a to v auguste 2011. Tiež je potrebné podotknúť, že v čase uskutočňovania zdaniteľných obchodov spoločnosťou KOLO-KOMPANY mala sídlo v zmysle výpisu z obchodného registra Žihárec 722, 925 83 Žihárec, a až dňom 15.01.2013 nastala u neho zmena sídla na Parková 45, 821 05 Bratislava. 109. Správny súd k druhej skupine dodávok tovaru - motorovej nafty žalobcom v celkovej sume XX XXX,XX eur pre maďarského odberateľa PGERYTRADING Kft., s oslobodením od dane podľa § 43 zákona o DPH, v celkovej sume XX XXX,XX eur na základe odberateľských faktúr uvádza, že pokiaľ si platiteľ ako predajca uplatňuje právo na oslobodenie od dane z odberateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať odoslanie alebo prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu (IČS). 110. Ustanovenie § 43 ods. zákona o DPH určuje podmienky, za akých je dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim, oslobodené od dane. Správca dane pri posudzovaní opodstatnenosti dodania tovaru oslobodeného od dane správne vychádzal nielen z daňových dokladov predložených žalobcom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom nechýba materiálny podklad. 111. O intrakomunitárnu dodávku do iného členského štátu oslobodenú od dane sa jedná len vtedy, ak je tovar odoslaný alebo prepravený mimo územia členského štátu, avšak v rámci spoločenstva a to buď predávajúcim alebo kupujúcim alebo na účet jedného z nich, pričom dodanie tovaru je uskutočnené pre iného platiteľa dane v inom členskom štáte, než je štát začatia odoslania alebo prepravy tovaru. Pre priradenie prepravy k určitej transakcii je rozhodujúce zistenie, či predávajúci alebo kupujúci v rámci danej transakcie zabezpečoval prepravu a či kupujúci nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník. Nevyžaduje sa pritom prevod vlastníctva, ale postačuje, aby nadobúdateľ mal faktickú možnosť nakladať s tovarom akoby bol jeho vlastník. 112. Žalovaný a tiež správca dane vo svojich rozhodnutiach dospeli k záveru, že v konaní (daňovou kontrolou) nebolo preukázané, že žalobca splnil podmienky pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, a teda obchody deklarované žalobcom neprebehli deklarovaným spôsobom, žalobca nepreukázal ich reálnosť, neuniesol dôkazné bremeno, keď sa mu právne relevantným spôsobom nepodarilo preukázať nadobudnutie predmetného tovaru v inom členskom štáte deklarovaným nadobúdateľom PGERY TRADING, Kft. na základe vystavených faktúr, ktorých pravdivosť bola správcom dane spochybnená. 113. Správca dane predložené doklady za účelom preukázania splnenia podmienok oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH nepovažoval za vierohodné doklady, ktoré reálne preukazujú prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Správca dane k uvedenému záveru dospel aj z odpovede na medzinárodnú výmenu daňových informácií, z ktorej vyplynulo, že nadobudnutie predmetného tovaru v inom členskom štáte deklarovaným nadobúdateľom PGERY TRADING, Kft. nebolo potvrdené, ale aj zo zistenia, že podľa medzinárodných nákladných listov (CMR) dopravcom tovaru bola spoločnosť PETRUOIL s.r.o., miesto naloženia bolo u žalobcu vo Vlčanoch a miesto vyloženia tovaru bolo v sklade CHEMNAFT v Poľsku a údaj o prevzatí tovaru odberateľom PGERY TRADING, Kft. tam uvedený nie je. Jeho názor podporila aj skutočnosť, že ani na dodacích listoch nie je uvedené prevzatie tovaru, tieto obsahujú len pečiatku dopravcu PETRUOIL. Elektronické sprievodné administratívne dokumenty (e- SD) ako príjemcu uvádzajú spoločnosť CHEMNAFT, miesto určenia: CHEMNAFT, organizátor dopravy - JOPI TRADE, spol. s.r.o., prepravca: PETRUOIL. 114. Žalobca však nesúhlasil s takýmto záverom správcu dane, pretože na dodacích listoch aj plniacich lístkoch je prevzatie tovaru potvrdené dopravcom. Keďže prepravu organizovala spoločnosť PGERY TRADING ako odberateľ tovaru, dopravca konal na základe jej pokynov a mohol potvrdiť v jej mene prevzatie tovaru na mieste určenia v Poľsku, a preto splnenie podmienok v zmysle ust. § 43 ods. 1 považoval za splnenú, pretože odoslanie, resp. prepravu tovaru z tuzemska do IČŠ dostatočne preukázal. 115. Z predloženého administratívneho spisu mal súd preukázané, že aj sám správca dane a tiež aj žalovaný vzhľadom na prijaté závery mal pochybnosť o uskutočnení prepravy do IČŠ, keď v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že - „nie je možné doklady s takto neúplnými údajmi považovať za doklady jednoznačne preukazujúce prevzatie tovaru odberateľom a za doklady preukazujúce prepravu tovaru do iného členského štátu pre odberateľa PGERY TRADING KERESKEDELMI KFT predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru v zmysle § 43 ods. 1 zákona o DPH“ (čl. 23, ods. 4), - „má zároveň správca dane oprávnenú pochybnosť o skutočnom uskutočnení predmetných dodávok tovaru do iného členského štátu pre odberateľa PGERY TRADING KERESKEDELMI KFT“ (čl. 27 ods. 2). 116. Za účelom objasnenia prepravy tovaru a odstránení pochybností správcu dane, žalobca navrhol vypočuť svedkov K., poradcu spoločnosti PGERY TRADING a zástupcu spoločnosti PETRUOIL s.r.o. Žalovaný však napriek pochybnostiam navrhovaných svedkov odmietol vypočuť K. z dôvodu pochybnosti o jeho dôveryhodnosti a z obavy z jeho možného účelového konania. Žalovaný na návrh žalobcu nepožiadal ani poľskú daňovú správu o informácie za účelom preukázania prepravy tovaru, a teda či spol. PGERY TRADING deklarovala intrakomunitárne nadobudnutie tovaru v Poľsku a odviedla tam daň, resp. či bol tovar prijatý v poľskom daňovom sklade CHEMNAFT s odôvodnením, že nie je povinný tieto informácie zisťovať, keďže podľa záverov judikatúry ESD, informácie zistené v rámci cezhraničnej výmeny neslúžia na to, aby sa platiteľ dane zbavil povinnosti preukazovania všetkých relevantných skutočností. Daňový úrad tiež nepreveril, či PGERY TRADING podala v Maďarsku za august 2011 daňové priznanie a či deklarovala nadobudnutie tovaru od žalobcu alebo nie. 117. V neprospech zistení správcu dane svedčí nakoniec aj ním citovaný rozsudok ESD C-409/04 Teleos a C -184/05 Twoh International, podľa ktorého „k uplatneniu oslobodenia dodania tovaru v rámci Spoločenstva od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s týmto tovarom ako vlastník bolo prevedené na nadobúdateľa a keď predávajúci preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tohto odoslania alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania“. Z uvedeného dôvodu súd prisvedčil aj námietke žalobcu, podľa ktorej pre uplatnenie oslobodenia od dane podľa ust. § 43 ods. 1 zák. o DPH sa vyžaduje preukázanie skutočnosti, že tovar fyzicky opustil územie SR. 118. Podľa názoru súdu žalobcovi nie je možné vytýkať, že neuniesol dôkazné bremeno ohľadom skutočností týkajúcich sa daňovej povinnosti iného daňového subjektu; dôkazné bremeno ohľadom ním tvrdených skutočností naopak neuniesol žalovaný. Svoj záver o neunesení dôkazného bremena žalobcom nepodložil dostatočnými dôvodmi, a preto je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné (viď rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp.zn. 5Afs 131/2004). V zmysle uvedeného rozsudku „Důkazní břemeno stíhá daňový subjekt pouze ohledně skutečností, které tvrdí a uvádí ve svém účetnictví. ......... Má-li správce daně pochybnosti o důkazní hodnotě prostředků, jimiž daňový subjekt prokazuje ... svá tvrzení, přenáší se důkazní břemeno z daňového subjektu na správce daně. Jeho povinností ... je pak prokázat existenci takových skutečností, které věrohodnost, průkaznost, správnost či úplnost účetnictví, evidence či jiných záznamů zcela vyvracejí. Důkazní břemeno nelze pojímat extenzivně a rozšiřovat je na prokazování všech, resp. jakýchkoli skutečností, tedy i těch, ohledně kterých taková povinnost stíhá zcela jiný subjekt.“ Správca nakoniec aj sám nepopiera, že k plneniu skutočne došlo. 119. K preukázaniu dodania tovaru žalobcom a k odoslaniu, resp. preprave tovaru žalobcom do iného členského štátu EU s oslobodením od dane súd má za potrebné ešte uviesť, že správcovi dane bolo známe, že žalobcovi boli Národnou kriminálnou agentúrou dňa 15.04.2014 zaistené všetky doklady a písomnosti za roky 2009 až do 15.04.2014, o čom boli spísané zápisnice, ktoré žalobca správcovi dane na pojednávaní dňa 12.5.2014 aj predložil. Správca dane preto ďalšie dokazovanie vykonával na základe dokladov, resp. ich fotokópií poskytnutých NAKA, keďže žalobca dokladmi týkajúcimi sa predmetného zdaňovacieho obdobia nedisponoval. Ak žalovaný mal aj napriek dôkazom zabezpečeným od NAKA stále pochybnosť o uskutočnení obchodu, pretože tieto doklady zabezpečené správcom dane nie sú dostatočnými dôkazmi, že obchodné transakcie boli uskutočnené tak, ako boli žalobcom deklarované, mal vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré aj žalobca navrhol a ktoré by jeho pochybnosť úplne odstránilo. Pochybnosť ako taká nemôže mať za následok konštatovanie, že žalobca porušil ust.§ 49 ods. 1 zákona o DPH, a že žalobca nesplnil podmienky v zmysle ust. § 43 ods. 1 zák. o DPH. 120. Aj z judikatúry, na ktorú poukázal sám žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe vyplýva, že na strane daňového subjektu je nevyhnutné primárne uniesť dôkazné bremeno, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty a ktorý si aj tento nárok uplatnil. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 78/2011-17). Z uvedeného vyplýva, že po tom, ako žalobca poskytol správcovi dane súčinnosť pri zisťovaní skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, a že žalobca nesplnil podmienky v zmysle ust. § 43 ods. 1 zák. o DPH, pričom správca dane nespochybnil preukázateľne vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených žalobcom a ani samotný obchod, prenieslo sa dôkazné bremeno z daňového subjektu na správcu dane, ktorý mal pochybnosť o reálnom dodaní tovaru. Žalobca podľa názoru súdu v rámci svojho dôkazného bremena dostatočne preukázal predmetnú transakciu účtovnými dokladmi, ktoré mal k dispozícii aj s ohľadom na skutočnosť, že doklady boli zaistené NAKA a zároveň bývalý konateľ dodávateľskej spoločnosti potvrdil realizáciu predmetných obchodov a popísal spôsob objednávania a prepravy tovaru. Žalobca tiež navrhol Daňovému úradu ďalšie úkony pre zaobstaranie dôkazov, ktorých vykonanie je v právomoci Daňového úradu, čo správca dane odmietol vykonať. 121. Z administratívneho spisu správny súd tiež zistil, že zistenia správcu dane, ktoré pramenia z vykonaného dokazovania, nevylučuje možnosť, že odberatelia žalobcu a v reťazci dodávatelia - odberatelia mohli konať v rozpore so zákonom, avšak v žiadnom prípade to nie je objektívnym dôkazom protizákonnosti konania žalobcu. 122. Ako už bolo uvedené vyššie a podľa názoru súdu je jednoznačné, že v obchodnom styku je predpokladaná dobromyseľnosť konania a nadobudnutia práv, pričom pri zachovaní akýchkoľvek zásad poctivého obchodného styku nie je možné absolútne vylúčiť, že podnikateľ v rámci svojej podnikateľskej aktivity sa stane v niektorom prípade obeťou podvodu. Dôkazy o prípadnej protiprávnosti konania obchodných partnerov žalobcu nemožno, podľa názoru súdu, považovať za objektívny dôkaz protiprávnosti jeho konania, ani v tom nemožno badať jeho vedomosť o existencii porušenia daňových právnych predpisov, či jeho priamu, cielenú a úmyselnú participáciu na daňovom podvode. 123. Dôkazné bremeno, že u daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu, je na správcovi dane, resp. orgánoch činných v trestnom konaní. Žalobcovi ako daňovému subjektu zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie obstarávacích procesov svojich dodávateľov. Skutočnosť, či žalobca ako daňový subjekt vedel, alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel a vedomosť daňového subjektu stanovuje a dokazuje správca dane, pričom musia byť v rozumnej miere, ktorú možno predpokladať v obvyklom obchodnom styku daňových subjektov (3Sžf 1/2010 zo dňa 19.08.2010). 124. Na druhej strane však osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie. Prináleží teda vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Tak je to v prípade, ak daňový podvod spácha samotná zdaniteľná osoba, ako aj v prípade, ak zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že svojou kúpou sa zúčastnila na plnení, ktoré bolo súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Zdaniteľná osoba sa totiž musí na účely smernice 2006/112 považovať za účastníka na tomto podvode, a to bez ohľadu na otázku, či má alebo nemá prospech z opätovného predaja tovaru alebo poskytnutia služieb v rámci jej uskutočnených zdaniteľných plnení na výstupe. Právo na odpočítanie dane tak možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb. 125. V súvislosti so spoločnosťou KOLO-KOMPANY súd uvádza, že žalobca v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov vykonal úkony odbornej starostlivosti zamerané na preverenie spoločnosti KOLO-KOMPANY, preveril si existenciu dodávateľa v príslušných verejne dostupných registroch (Obchodný register, Register platiteľov DPH) a tiež, že dodávateľ nie je evidovaný v zoznamoch vedených finančnou správou alebo inými inštitúciami, ktoré by indikovali jeho nespoľahlivosť. Preto ak by aj k podvodnému konaniu na predchádzajúcich stupňoch obchodného reťazca došlo, nemôže to mať za následok odopretie práva na odpočítanie DPH žalobcu, keďže žalobca o takomto konaní nevedel a nemohol vedieť. Uvedený záver podporujú rozhodnutia Súdneho dvora EÚ (C-642/11, C-78/12). K uvedenej skutočnosti sa vyjadril aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 5Sžf/49/2010, v ktorom poukázal na skutočnosť, že všeobecné dôkazné bremeno je modifikované právom EÚ, podľa ktorého je možné odoprieť nárok na odpočítanie dane na vstupe platiteľovi dane len v prípade, ak sa preukáže, že platiteľ dane o podvodnom konaní na predchádzajúcich alebo nasledujúcich stupňoch obchodného reťazca vedel alebo mohol vedieť. Správca dane ako aj žalovaný v danom prípade nesprávne vychádzali iba z vnútroštátnych predpisov a vec neposúdili aj z hľadiska komunitárneho práva. 126. V súvislosti so spoločnosťou PGERY TRADING súd uvádza, že žalobca nemôže niesť zodpovednosť za konanie svojho odberateľa. I. zastával v čase uskutočňovania dodávok funkciu konateľa, čo bolo zrejmé z verejne dostupných obchodných registrov, a teda bol oprávnený konať za spoločnosť PGERY TRADING. Žalobca nemal k dispozícii informácie svedčiace o opaku, neexistovali ani indície o tom, že konateľ I. spoločnosť PGERY TRADING neriadil. Žalobca tiež preverovaním v rámci odbornej starostlivosti zistil, že PGERY TRADING je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte (v Maďarsku). 127. Záverom preto súd musel námietkam žalobcu vo vzťahu k otázke dokazovania ako boli uplatnené v žalobe a ako je opakovane k týmto jednotlivo uvádzané už vyššie priznať dôvodnosť. Súčasne súd sa stotožnil i s námietkami žalobcu vo vzťahu k preskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí. Súdu sa uvedené závery žalovaného zdali pre preskúmanie jeho rozhodnutí nedostatočne odôvodnené. Napriek obsiahlosti rozhodnutí, súd musí konštatovať absenciu riadneho odôvodnenia. 128. V rozhodnutiach správcu dane a žalovaného posúdenie merita veci podporené úvahami žalovaného, aby bolo možné správnosť jeho právneho posúdenia overiť, absentuje. 129. Právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonného rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi správny orgán v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať. 130. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie Ústavou garantovaného základného práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo, či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia. 131. Správny súd nie je povinný a v podstate ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov pri odôvodňovaní rozhodnutí. Platí, že vecne preskúmať zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je možné len za predpokladu jeho náležitého odôvodnenia, keď správny orgán náležitým spôsobom vyhodnotí námietky účastníka správneho konania. 132. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná a preto rozhodnutie žalovaného zrušil ako nezákonné podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a e) SSP a v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil i rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 103408097/2016 zo dňa 27. júna 2016 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom, správny orgán viazaný v tomto rozsudku vysloveným právnym názorom súdu, bude postupovať v naznačenom smere. 133. Nevyhnutné v ďalšom konaní bude doplniť dokazovanie k otázke dodania tovaru žalobcovi dodávateľom KOLO - KOMPANY tak ako žalobca navrhoval v priebehu daňového a vyrubovacieho konania a o zistenie, či žalobca vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet DPH a pri dodaní tovaru, ktoré má byť oslobodené od dane je súčasťou daňového podvodu, ktorým sa vylúčia pochybnosti vzťahu žalobcu k dodávateľovi, resp. k reťazcu, v rámci ktorého sa uskutočnili predmetné zdaniteľné obchody. K uvedenému zisteniu žalovaný dospeje po tom, čo odstráni všetky pochybnosti pri zisťovaní skutkového stavu, ako mu to už bolo súdom opakovane k jednotlivým námietkam žaloby vytknuté. To znamená, že bude v ďalšom konaní potrebné doplniť dokazovanie v zmysle návrhov žalobcu, ktoré vzhľadom na doterajšie výsledky dokazovania a pochybnosť správcu dane sa javia ako opodstatnené, a to vykonať dôkazy k prevereniu fyzického pohybu (prijatie, naskladnenie, vykládky, dodanie) tovaru a jeho evidencie v skladovacom systéme daňového subjektu, vypočuť svedkov K. (zástupca spoločnosti PETRUOIL s.r.o.) k otázke, či tovar fyzicky opustil územie SR a k skutočnosti, kto a kde tovar v Poľsku prevzal. Ďalej bude potrebné požiadať poľskú daňovú správu o informácie za účelom preukázania prepravy tovaru, a teda či spoločnosť PGERY TRADING deklarovala intrakomunitárne nadobudnutie tovaru v Poľsku a odviedla tam daň, resp. či bol tovar prijatý v poľskom daňovom sklade CHEMNAFT a preveriť, či PGERY TRADING podala v Maďarsku za august 2011 daňové priznanie a či deklarovala nadobudnutie tovaru od žalobcu alebo nie. Až následne ak bude mať jednoznačne preukázané, či k deklarovaným obchodom skutočne došlo, vydá vo veci nové rozhodnutie, v ktorom sa riadne vysporiada so všetkými námietkami a návrhmi žalobcu a súladne s požiadavkami preskúmateľnosti čo do dostatku dôvodov a zrozumiteľnosti svoj záver odôvodní. 134. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 167 ods. 1 SSP tak, že správny súd priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca mal vo veci plný úspech. Podľa ust. § 175 ods. 2 Správneho súdneho poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 135. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Proti výroku o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby nemožno v zmysle § 439 ods. 2 písm. e) SSP podať kasačnú sťažnosť.