Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/272/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202568 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016202568.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: JOPI TRADE, spol. s r.o., so sídlom Vlčany 155, Vlčany, IČO: 34 127 313, zastúpený advokátskou kanceláriou AK GG, s.r.o., so sídlom Agátová 2513/15, Galanta, IČO: 50 954 709, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná ulica 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 103947325/2016 zo dňa 20.09.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 103947325/2016 zo dňa 20.09.2016 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) SSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov. 1. Na základe protokolu z daňovej kontroly vydal správca dane Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty, prvostupňové rozhodnutie č. 103406914/2016 dňa 27.06.2016, ktorým žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH), podľa § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. O správe daní, v znení neskorších predpisov (ďalej len DP) vyrubil rozdiel dane v sume XX.XXX,XX EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2011. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, o ktorom rozhodlo Finančné riaditeľstvo SR pod č.: 103947325/2016 dňa 20.09.2016 tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdilo. II. Žaloba. 2.V zákonnej lehote žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.11.2016 sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného č.: 103947325/2016 zo dňa 20.09.2016, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 103406914/2016 zo dňa 27.06.2016 a žiadal ich zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie ako aj náhrady trov konania. 3. Žalobca uviedol, že je právnickou osobou - podnikateľom, ktorého hlavnou činnosťou je skladovanie, nákup a predaj pohonných látok. V daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie jún 2011 si žalobca uplatnil právo na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr za nákup pohonných látok. Daňový úrad začal u žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie jún 2011, ktorá začala dňa 11.04.2014. Následne dňa 15.04.2014 Prezídium Policajného zboru SR, Národná kriminálnej agentúra - expozitúra Bratislava (ďalej len NAKA), vykonala prehliadku kancelárskych a iných priestorov žalobcu. Na základe výzvy, žalobca odovzdal NAKA okrem iného všetky účtovné, daňové a iné doklady týkajúce sa kontrolovaného zdaňovacieho obdobia, ktoré sa stále nachádzajú u Prezídia Policajného zboru SR. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty, na základe zabezpečených dokladov vydal prvostupňové rozhodnutie č. 103406914/2016 dňa 27.06.2016, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume XX.XXX,XX EUR za zdaňovacie obdobie jún 2011. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a namietal, že nepriznanie práva na odpočítanie dane z tuzemských nákupov tovaru bolo nesprávne z dôvodu nesprávne vyhodnotenia skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávneho procesného postupu Daňového úradu, čo malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí. 4. Námietka posúdenia obstarania tovaru od spoločnosti KOLO-KOMPANY. Podľa Finančnej správy žalobca nepreukázal reálne dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúrach spoločnosť KOLO-KOMPANY, s.r.o. a tým ani vznik daňovej povinnosti v tuzemsku, ktorý je zákonnou podmienkou vzniku práva na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH. -žalobca nemôže niesť zodpovednosť za nesplnenie si povinnosti voči orgánom finančnej správy jeho dodávateľom. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa, znáša dôkazné bremeno ako aj dôkaznú núdzu správca dane. -žalobca nemá kontrolu nad nákupnými procesmi dodávateľa, nemôže preto preukazovať, akým spôsobom tovar nadobudol a ako ho prepravil. -žalobca ako daňový subjekt preukázal skutočnosti prislúchajúce jeho dôkaznému bremenu, na rozdiel od Daňového úradu ako správcu dane, ktorý svoje dôkazné bremeno neuniesol, keď žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal, že dodávateľ tovar nedodal, resp. ho nedodal žalobcovi. Prípadné podvodné konanie na predchádzajúcich stupňoch obchodného reťazca nemôže mať za následok odopretie práva na odpočítanie DPH žalobcovi, ak tento o tom nevedel alebo nemohol vedieť. -žalobca namieta, skutočnosti o ktoré žalovaný oprel svoje rozhodnutie, že spoločnosť KOLO- KOMPANY, s.r.o. nepredložila žiadne doklady a dôkazy preukazujúce dodanie pohonných látok, na adrese sídla sa nenachádza a nevykonáva tam žiadnu ekonomickú činnosť. V čase výkonu daňovej kontroly bola spoločnosť KOLO-KOMPANY, s.r.o. nekontaktná a miestne príslušný správca dane nevedel potvrdiť uskutočnenie zdaniteľných obchodov medzi žalobcom a uvedeným dodávateľom. 5. Prepravu tovaru v zmysle Rámcovej kúpnej zmluvy z 25.02.2011 uzavretej so spoločnosťou KOLO- KOMPANY, s.r.o., zabezpečovali dodávatelia, preto nie je odôvodnené, aby žalobca disponoval s dokladmi o preprave tovaru. Uvedenými dokladmi môžu disponovať jedine dodávatelia, resp. dopravcovia, ktorí tovar prepravovali. Vtedajší konateľ spoločnosti KOLO-KOMPANY, s.r.o., E. F. uviedol, že medzinárodné nákladné listy CMR sprevádzajúce tovar počas prepravy, mu odovzdal prepravca tovaru, pričom on ich žalobcovi neodovzdával. Žalobcovi odovzdával len faktúru a dodací list, nakoľko išlo o tuzemskú prepravu. Tvrdenie správcu dane, že na dodávateľských faktúrach ani na dodacích listoch nie je uvedené akým spôsobom bol tovar dodaný, akými motorovými vozidlami bol tovar prepravený, nie je relevantné a to s odkazom na Rámcovú kúpnu zmluvu, podľa ktorej, miestom plnenia (dodania) bol sklad žalobcu vo Vlčanoch, preto nebolo potrebné zmluvne upravovať skutočnosť, že prepravu zabezpečí a uhradí dodávateľ (spôsob dodania a identifikácia motorových vozidiel, ktorými bol tovar prepravený k odberateľovi nepatrí medzi štandardné údaje, ktoré dodávateľ uvádza na faktúre a dodacom liste). 6. Skutočnosť, že dodávateľ bol v čase daňovej kontroly (3 až 5 rokov po realizácii obchodu) nekontaktný, nie je možné vyvodiť záver, že sa dodania neuskutočnili. Žalobca nemá na uvedené skutočnosti žiaden vplyv, preto nemôže niesť zodpovednosť za to, že dodávateľ bol v čase vykonania daňovej kontroly nekontaktný a nevedel preukázať skutočnosti požadované Daňovým úradom. Daňový úrad mal k dispozícii údaje o tom, že spoločnosť KOLO-KOMPANY, s.r.o. podala za každé zdaňovacie obdobie roka 2011 daňové priznanie, avšak neuviedol, či daň z faktúr vo vzťahu k žalobcovi aj odviedla. Podľa informácií Daňového úradu, spoločnosť KOLO-KOMPANY, s.r.o. podávala daňové priznania až do roku 2013. Zo strany Daňového úradu neboli zabezpečené žiadne dôkazy, ktoré by mohli preukazovať, že dodanie tovaru žalobcovi nebolo uskutočnené. Preto správca dane nesprávne vyhodnotil existujúce dôkazy. Napríklad Daňový úrad skúmaniu skladovej evidencie žalobcu nevenoval žiadnu pozornosť; z ktorej by zistil, že nákupy žalobcu vrátane obstarania pohonných látok od spoločnosti KOLO- KOMPANY, s.r.o., zodpovedali množstvám pohonných látok, ktoré žalobca ďalej dodával na výstupe svojim odberateľom. Žalobca počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania predkladal dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhoval vypočutie svedkov, avšak Daňový úrad všetky označil za nedostatočné, pričom vlastné dokazovanie neviedol dôsledne. 7. Žalobca nemal možnosť ani povinnosť evidovať doklady k vnútroštátnej preprave tovaru, keď túto nezabezpečoval. Preprava sa uskutočnila výlučne na základe dvojstranného právneho vzťahu medzi predávajúcim (dodávateľom) a prepravcom, preto doklady o preprave tovaru tvoria účtovnú dokumentáciu iných daňových subjektov (dodávateľa a prepravcu). Žalobca nemá právne ani technické či iné prostriedky na to, aby kontroloval dodávateľa, napr. či správne vedie účtovníctvo, či eviduje všetky doklady, či tovar nadobudol legálne. Zodpovednosť za prípadné nedostatky na predchádzajúcom stupni obchodu nemožno automaticky prenášať na žalobcu. Aj podľa Ústavy SR je možné vyžadovať len plnenie povinností uložených zákonom. Každá osoba môže konať to, čo nezakazuje zákon a na druhej strane štátne orgány môžu konať len to, čo im zákon povoľuje. V rámci rozloženia dôkazného bremena medzi správcu dane a daňový subjekt možno konštatovať, že žalobca ako daňový subjekt preukázal skutočnosti prislúchajúce jeho dôkaznému bremenu na rozdiel od Daňového úradu ako správcu dane, ktorý svoje dôkazné bremeno neuniesol, keď žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal, že dodávatelia tovar žalobcovi nedodali. Bývalý konateľ spoločnosti KOLO-KOMPANY, s.r.o. vo výpovedi identifikoval spoločnosti, ktoré tovar dodali a to ČEPRO, a.s. a POLARON, s.r.o., avšak Daňový úrad týmto smerom dokazovanie neviedol, dodanie tovaru dodávateľmi pre spoločnosť KOLO-KOMPANY, s.r.o. nepreveroval. 8. Z tvrdení Daňového úradu vyplýva, že Daňový úrad má pochybnosti o spôsobe nadobudnutia tovaru a má podozrenie, že došlo k podvodnému konaniu na predchádzajúcich stupňoch obchodného reťazca (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie, napr. vo veci Kittel a Recolta Recycling C-439/04, C-440/04, Teleos plc. a spol. C-409/04, Halifax C-255/02), avšak v rozhodnutí neuvádza žiadne konkrétne objektívne skutočnosti, ktoré by Daňový úrad zistil a ktoré by nasvedčovali zneužitiu práva v oblasti DPH a umožňovali by vyvodiť jednoznačný záver, že žalobca vedel alebo musel vedieť o prípadnom podvodnom konaní svojho dodávateľa. Žalobca v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov vykonal úkony odbornej starostlivosti zamerané na preverenie spoločnosti KOLO-KOMPANY, s.r.o., ktoré bolo možné v rámci dostupných informačných zdrojov vykonať a ktoré sa v rámci obvyklej hospodárskej praxe pred realizáciou obchodu bežne vykonávajú. Žalobca prijal všetky opatrenia, ktoré bolo možné od neho v čase realizácie dodávok tovaru rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvodnom konaní. Žalobca preveril existenciu dodávateľov v príslušných verejne dostupných registroch (obchodný register, register platiteľov DPH), preveril, že dodávatelia nie sú evidovaní v zoznamoch vedených finančnou správou alebo inými inštitúciami, ktoré by indikovali ich nespoľahlivosť. Napriek uvedenému, ak by k podvodnému konaniu na predchádzajúcich stupňoch obchodného reťazca došlo, nemôže to mať za následok odopretie práva na odpočítanie DPH, keďže žalobca o takomto konaní nevedel a nemohol vedieť. Najvyšší súd SR v svojom rozhodnutí sp. zn. 5Sžf/49/2010 (str. 10 a 11) poukázal na skutočnosť, že všeobecné dôkazné bremeno je modifikované právom EÚ, podľa ktorého je možné odoprieť nárok na odpočítanie dane na vstupe platiteľovi dane len v prípade, ak sa preukáže, že platiteľ dane o podvodnom konaní na predchádzajúcich alebo nasledujúcich stupňoch obchodného reťazca vedel alebo mohol vedieť: „Všeobecné dôkazné bremeno daňového subjektu vyplývajúce z ust. § 29 ods. 8 zákona o správe daní je v danom prípade modifikované právom Európskej únie. Správca dane ako aj žalovaný v danom prípade nesprávne vychádzali iba z vnútroštátnych predpisov a vec neposúdili aj z hľadiska komunitárneho práva. Aj Európsky súdny dvor (toho času Súdny dvor Európskej únie) v svojich rozhodnutiach Optigen Ltd C-354/03, Fulcrum Electronics Ltd C-353/03 a Bond House Systems Ltd C-484/03 konštatoval, že uplatnenie nároku na odpočet dane na vstupe u osôb povinných k dani, ktorých plnenia boli v rámci reťazca poskytnuté s úmyslom dopustiť sa podvodu, alebo pokiaľ ich plnenia nasledovali v dodávateľskom reťazci, kedy tieto osoby o podvodnom konaní nevedeli, alebo nemohli vedieť, nemôže byť týmto osobám odopreté. Preto je na správcovi dane, resp. na orgánoch činných v trestnom konaní, aby zisťovali, či sa dodávateľ tovaru dopustil podvodného konania, alebo nie. 9. Námietka nesprávneho procesného postupu Daňového úradu. Napadnuté rozhodnutie DÚ vychádzalo z dôkazných prostriedkov, získaných nezákonne vedenou daňovou kontrolou. Daňová kontrola zdaňovacieho obdobia začala dňa 11.04.2014 na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 9900430/5/925107/2014/Krin z 11.03.2014. Z dôvodu žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií, správca dane vydal rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly č. 9900430/5/287689/2015/Krin zo 06.02.2015, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 09.02.2015. Po doručení odpovedí k žiadostiam o medzinárodnú výmenu informácií, pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo a Daňový úrad dňa 07.08.2015 pokračoval v daňovej kontrole, o čom upovedomil žalobcu Oznámením č. 20641473/2015 z 10.08.2015. Od začatia daňovej kontroly (11.04.2014) do skončenia daňovej kontroly, t.j. do doručenia Protokolu (22.09.2015) uplynulo 529 dní, čo predstavuje jeden rok a viac ako päť mesiacov. Podľa § 46 ods. 10 DP, lehota na vykonanie daňovej kontroly je vo všeobecnosti najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Daňovú kontrolu možno prerušiť aplikujúc primerane ustanovenia § 61 DP okrem iného, aj vtedy, ak je potrebné získať informácie podľa osobitného predpisu (napr. podľa zák.č. 442/2012 Z.z. O medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov). Ak je daňová kontrola prerušená, lehoty podľa DP neplynú, teda neplynie ani stanovená maximálna jednoročná lehota na vykonanie daňovej kontroly (§ 61 ods. 5 DP). Daňový úrad odôvodnil prerušenie daňovej kontroly zisťovaním skutočností prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií, avšak v kontrolovanom zdaňovacom období žiadne informácie z medzinárodnej výmeny informácií nepotreboval, keďže predmetom kontroly neboli faktúry za dodanie tovarov do iných členských štátov (intrakomunitárne dodania tovaru), ale len tuzemské transakcie. Daňový úrad nemal dôvod predlžovať trvanie daňovej kontroly, preto žalobca prerušenie daňovej kontroly namieta, považuje ho za neopodstatnené, neúčelné a nezákonné. Daňová kontrola predstavuje značný zásah do súkromnoprávnej sféry kontrolovaného daňového subjektu, preto sa má spravovať zásadou proporcionality (primeranosti) a zásadou účelnosti. Preto daňová kontrola za zdaňovacie obdobia, v ktorých Daňový úrad žiadne informácie z medzinárodnej výmeny informácií nepotreboval (tuzemské transakcie), mala byť ukončená v zákonnej lehote 1 roka vo vzťahu k jednotlivým obdobiam samostatným protokolom. V dôsledku postupu Daňového úradu lehota na vykonanie daňovej kontroly nebola dodržaná, prerušenie daňovej kontroly vo vzťahu ku kontrolovanému zdaňovaciemu obdobiu bolo nezákonné a Protokol má preto charakter nezákonne získaného dôkazného prostriedku (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. júna 2010). 10. Daňový úrad sa nevysporiadal jednotlivými skutočnosťami uvedenými vo vyjadrení žalobcu k zápisnici o ústnom pojednávaní zo 14.06.2016, ktoré podal dňa 23.06.2016, ale len stroho konštatoval, že z predložených dôkazov nevyplývajú žiadne nové skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod meniť závery uvedené v rozhodnutí Daňového úradu. Takýto postup Daňového úradu je v rozpore so zásadou zakotvenou v § 3 ods. 3 Daňového poriadku a zároveň ide o vadu rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatočné odôvodnenie. III. Vyjadrenie žalovaného. 11. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 25.01.2017, doručeným tunajšiemu súdu 30.01.2017 s tým, že považuje žalobu za nedôvodnú a žiada ju v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2011 podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov. Na základe zistení z vykonanej daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania vydal prvostupňový správca dane rozhodnutie č. 103406914/2016 z 27.06.2016, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2011 vo výške XX.XXX,XX EUR. Žalovaný odvolací orgán v odvolacom konaní svojim rozhodnutím č. 103947325/2016 z 20.09.2016 rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. 12. Žalobou napadnutým rozhodnutím nebolo žalobcovi priznané právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume XX.XXX,XX EUR z faktúr od dodávateľa KOLO-KOMPANY, s.r.o., Žihárec 722, IČO: 45989184, DIČ: 2023191346, za dodanie pohonných látok. Dôvodom neuznania odpočítania dane bola skutočnosť, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru - pohonných látok deklarovaným dodávateľom KOLO-KOMPANY, s.r.o. uvádzaným na preverovaných faktúrach, čím nepreukázal splnenie zákonných podmienok na odpočítanie dane ustanovených v § 49 ods. 1, 2, § 51 ods. l zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov, v nadväznosti na ustanovenie § 19 ods. 1 citovaného zákona. 13. Žalovaný má zato, že správca dane pri vydávaní predmetného rozhodnutia vychádzal zo správne zisteného skutkového a právneho stavu, ktorý preveril u žalobcu a zároveň ho preveril u dodávateľa, výsluchom svedkov, pričom počas daňovej kontroly aj vyrubovacieho konania umožnil žalobcovi, aby sa k preverovaným skutočnostiam vyjadril a predložil dôkazy preukazujúce právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z predmetných dodávateľských faktúr. Správca dane viedol dokazovanie a preveroval nárok uplatnený žalobcom, pričom dôkazy o dodaní pohonných látok dodávateľom KOLO-KOMPANY, s.r.o. nezískal. Túto skutočnosť preukazujú zistenia a dôkazy získané v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, ktoré sú jednoznačne a dostatočne uvedené v rozhodnutí správcu dane, ako aj v napadnutom rozhodnutí odvolacieho orgánu. Správca dane všetky dôkazy získal zákonným spôsobom v zmysle § 24 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z. O správe daní v znení neskorších predpisov. Z uvedených dôkazov vyplýva, že žalobca nepreukázal nákup pohonných látok od dodávateľa KOLO-KOMPANY, s.r.o. uvedeného na dodávateľských faktúrach, z ktorých si uplatnil odpočítanie dane. 14. Žalovaný k námietkam žalobcu týkajúcich sa dodania pohonných látok uvádza, že dodanie pohonných látok dodávateľom KOLO-KOMPANY, s.r.o. síce bývalý konateľ E. F. potvrdil (vystavenie faktúr, uskutočnenie zdaniteľných obchodov), ale nevedel uviesť názvy žiadnych prepravcov, ktorí mali prepravu vykonať a podľa jeho vyjadrení sa údaje o zabezpečení prepravy mali nachádzať na dodacích listoch. Na dodacích listoch, ktoré správca dane získal spolu s faktúrami sa nenachádzali žiadne údaje o dopravných prostriedkoch a prepravcoch, ktorí mali vykonať prepravu. Dokazovaním neboli získané žiadne doklady od spoločnosti KOLO-KOMPANY, s.r.o., ktorými by sa skutočnosti uvádzané E. F. potvrdili. Tovar mal byť dodaný do priestorov žalobcu a prebratý zamestnancami žalobcu, o čom svedčí výpoveď svedka E. F.. Dodacie listy vystavené spoločnosťou ČEPRO, a.s. neobsahujú žiadne údaje o tom, že príjemcom tovaru mala byť spoločnosť KOLO-KOMPANY, s.r.o.. Spoločnosť KOLO- KOMPANY, s.r.o. nepotvrdila prijatie tovaru na týchto dokladoch, tieto boli potvrdené len žalobcom, pritom podľa výpovede svedka E. F., osobne sa zúčastnil vykladania tovaru a preberal doklady od prepravcov. Z uvedených zistení vyplýva, že nebolo preukázané dodanie pohonných látok dodávateľom KOLO-KOMPANY, s.r.o. uvedeného na dodávateľských faktúrach predložených k výkonu daňovej kontroly. Dodávateľom KOLO-KOMPANY, s.r.o. ani žalobcom neboli predložené žiadne doklady, ktoré by preukázali, že skutočnosti uvádzané na faktúrach sú odrazom reálneho plnenia a ktoré by preukázali vznik daňovej povinnosti. 15. Ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte a keďže správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti predložených dokladov, nevychádzal len z dokladov, ktoré predložil žalobca, ale vykonal k tomuto účelu dokazovanie. Správca dane zaobstaral konkrétne dôkazy, ktoré hodnotil jednotlivo, aj vo vzájomnej súvislosti. Žalobca nepreukázal, že pohonné látky skutočne dodal dodávateľ KOLO-KOMPANY, s. r.o., žalobca nepreukázal prepravu a nebola preukázaná ani dodávateľom. Zo zistení správcu dane vyplýva, že sa motorová nafta dodávateľa KOLO-KOMPANY, s.r.o. nachádzala v priestoroch žalobcu a manipuláciu s tovarom mali zabezpečovať zamestnanci žalobcu. Z uvedeného potom vyplýva, že manipuláciu a skladovanie zabezpečovali zamestnanci žalobcu, preprava tovaru bola vykonaná priamo dodávateľmi pre spoločnosť KOLO-KOMPANY, s.r.o. do skladov žalobcu, čím je spochybnené postavenie spoločnosti KOLO-KOMPANY, s.r.o., ktorá by tvorila medzičlánok v obchodnom reťazci. Podľa názoru žalovaného, spoločnosť KOLO-KOMPANY, s.r.o., u ktorej nebolo možné preveriť reálnosť obchodných transakcií, vystupovala v deklarovaných obchodných transakciách ako formálny dodávateľ a v priebehu konania nebolo relevantným spôsobom žalobcom preukázané, že mu tovar skutočne táto spoločnosť dodala tak, ako to deklarujú dodávateľské faktúry a zároveň, že táto spoločnosť bola priamym účastníkom obchodu, ktorá predmetný tovar prebrala a následne dodala žalobcovi, t.j. nebola umelo vytvoreným článkom obchodného reťazca. 16. Z ustanovenia § 24 ods. 1 DP a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyplýva, že splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane preukazuje daňový subjekt, ktorý preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane; a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; skutočnosti na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či podmienky boli splnené, či nárok pre nesplnenie hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných podmienok, nie je vylúčený. Ide o hmotno-právne podmienky, preto k takému záveru nestačí len existencia konkrétnej faktúry, hoci táto by obsahovala všetky formálno-právne náležitosti, ale musia sa overiť údaje v nej uvedené, či naozaj dokladujú predmetnú skutočnosť. Ako dôkaz možno v zmysle § 24 ods. 4 DP použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecnými právnymi predpismi. Z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti zákonodarca požaduje, aby platiteľ dane, ktorý si uplatňuje nárok na odpočítanie dane, preukázal existenciu podmienok, ktoré boli pre nárok na odpočítanie dane stanovené, najmä musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené so subjektom uvedeným na faktúre. Vychádzajúc z ustanovení § 49 ods. 1, 2 v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, nárok na odpočítanie dane nie je preukázaný iba predložením dokladov ako faktúra, výdajka tovaru, skladová a účtovná evidencia tovaru, doklady o zaplatení za fakturované plnenie. Nárok na odpočítanie dane nemá základ vo formálnom doklade, ale v existencii konkrétnej dodávke tovaru, alebo služby, nakoľko zákon o dani z pridanej hodnoty nestojí len na formálnom, ale aj na reálnom preukázaní dodania tovaru alebo služby, preto dôkaz predložením daňových dokladov je iba formálnym dôkazom dovršujúcim hmotnoprávne aspekty v prípade skutočného prevedenia dodávky tovaru alebo služby. Na druhej strane zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Je na správcovi dane a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. Keďže správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti predložených dokladov, nevychádzal len z dokladov, ktoré predložil žalobca, ale vykonal aj ďalšie dokazovanie (rozsudky Najvyššieho súdu SR č.k. 6Sžf/l8/2011 a 6Sžf/14/2012 vo veci nepreukázania dodania tovaru dodávateľom uvedeným na faktúrach, v ktorých NS SR vyslovil právny názor, že ak si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené. Nepostačuje, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, iba predloženie faktúry, dodacích listov, ale musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou na faktúre uvedenou. Dôkazné bremeno je na strane daňového subjektu, ktorý má povinnosť preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy len vykonáva). Správca dane postupoval v súlade s uznesením Ústavného súdu SR III.ÚS 401/09-17, keď preukázateľne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených žalobcom, splnil svoju dôkaznú povinnosť a dostatočne zistil skutkový stav pre prijatie záverov uvedených v prvostupňovom rozhodnutí. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane pri výkone daňovej kontroly postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, v zmysle § 3 zák.č. 563/2009 Z.z. DP posudzoval všetky aspekty deklarovaných obchodov s cieľom chrániť záujmy štátu, pričom dbal na zachovávanie práv a právom chránených záujmov kontrolovaného daňového subjektu ako aj ostatných osôb zúčastnených na konaní. Písomnosti vydané správcom dane v priebehu výkonu daňovej kontroly a v priebehu vyrubovacieho konania dokumentujú priebeh daňovej kontroly a preukazujú, že správca dane vo veci odpočítania dane zo sporných dodávateľských faktúr vykonal preverovania aj na strane deklarovaných dodávateľov tovaru, u ktorých sa sporné dodanie tovaru pre kontrolovaný daňový subjekt nepotvrdilo. Preto bolo úlohou žalobcu, aby dodanie tovaru deklarovaného na sporných faktúrach preukázal. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že správca dane ohľadne preukázania existencie sporného nákupu tovaru neprimerane preniesol dôkazné bremeno na kontrolovaný daňový subjekt. Pri realizácii obchodných transakcií takého rozsahu, ako v tomto prípade, s ohľadom na všetky správcom dane zistené skutočnosti, je neprípustné prenášať zodpovednosť preukázateľnosti dodania tovaru len na dodávateľa alebo správcu dane. 17. K námietke rozhodnutia č. 900430/5/287689/2015/Krin zo 06.02.2015, ktorým správca dane prerušil daňovú kontrolu z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií, pričom daňový úrad žiadne informácie z medzinárodnej výmeny informácií nepotreboval (predmetom dodania neboli žiadne faktúry za dodanie tovarov do iných Členských štátov), žalovaný má zato, že daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2011 bola vykonaná ako jeden celok na základe jedného Oznámenia o daňovej kontrole č. 9900430/5/925107/2014/Krin z 11.03.2014, z čoho vyplýva, že za jednotlivé obdobia neboli vykonané samostatné daňové kontroly, ktoré by mali byť začaté samostatnými oznámeniami. V odôvodnení rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly správca dane dostatočne jasne a zrozumiteľne uviedol ako dôvod prerušenia daňovej kontroly zaslanie žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií z dôvodu preverenia dodania tovaru do iných členských štátov v súvislosti s vykonávanou daňovou kontrolou dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2011. Táto skutočnosť je legitímny dôvod pre prerušenie daňovej kontroly. V súvislosti k prerušením daňovej kontroly a otázky zachovania zákonnej lehoty pre vykonanie daňovej kontroly, žalovaný poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. č.k. 3 Sžf/24/2012 z 13.11.2012. Správca dane postupoval v súlade so zákonom, keď z daňovej kontroly vyhotovil protokol za zdaňovacie obdobia, pri ktorých došlo k zisteným rozdielom a za zdaňovacie obdobia pri ktorých nebol zistený rozdiel. Námietky, na ktoré žalobca poukazuje, že mal správca dane vyhotoviť za každé zdaňovacie obdobie samostatný protokol v inom časovom vymedzení, považuje žalovaný za irelevantné, nakoľko ani daňový poriadok neumožňuje vyhotoviť zvlášť za každé zdaňovacie obdobie samostatný protokol v prípade kontroly viacerých období jedným oznámením, ale rozlišuje len protokol z daňovej kontroly v prípade zistených rozdielov a v prípadoch keď neboli zistené rozdiely. 18. K námietke, že sa správca dane nevysporiadal s vyjadrením žalobcu k zápisnici o ústnom pojednávaní zo 14.06.2016 žalovaný uviedol, že v podanom vyjadrení neboli žalobcom predložené žiadne nové skutočnosti, na základe ktorých by bolo potvrdené dodanie tovaru dodávateľom KOLO- KOMPANY, s.r.o., s čím sa správca dane vysporiadal v rozhodnutí č. 103406677/2016 z 27.06.2016 aj žalovaný v rozhodnutí č. 103947208/2016 z 20.09.2016, t.j. so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu. Na zistenie sporných skutočností správny orgán vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s § 3 ods. 3 DP, t. j. vykonané dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko čo v daňovom konaní vyšlo najavo, v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa žalovaný vysporiadal so všetkými skutkovými aj právnymi otázkami majúcimi význam pre posúdenie prejednávanej veci. V rozhodnutí uviedol zákonné ustanovenia, na základe ktorých dospel k právnemu záveru a dostatočným spôsobom sa vysporiadal aj s právnou argumentáciou žalobcu v súlade s ustanoveniami zákona o DPH v znení neskorších predpisov. IV. Administratívne konanie. 19. Z administratívneho spisu súd zistil, že Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty (ďalej len „správca dane“) vykonal u daňového subjektu spoločnosti JOPI TRADE, spol. s r.o. daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2011 podľa zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“), začatú dňa 11.04.2014, na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 9900430/5/925107/2014/Krin zo dňa 11.03.2014. V oznámení bol žalobca vyzvaný v zmysle ust. § 46 ods. 1 DP na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly v lehote 8 dní od začatia kontroly. Dňa 15.04.2014 Prezídiom Policajného zboru, Národnou kriminálnou agentúrou, Národnou jednotkou finančnej polície boli žalobcovi zaistené všetky doklady a písomnosti za roky 2009 až do 15.04.2014, o čom boli spísané zápisnice (Zápisnica PZ SR č. PPZ-585/ NKA-FP-BA-2013 z 15.04.2014, Zápisnica o vykonaní prehliadky iných priestorov alebo pozemkov z 15.04.2014, Zápisnica o vykonaní prehliadky iných priestorov alebo pozemkov pokračovanie - časť prehliadky II. + archív z 15.04.2014). Žalobca správcovi dane na pojednávaní dňa 12.05.2014 oznámil túto skutočnosť a predložil uvedené zápisnice. Správca dane podaním zo 16.05.2014 v zmysle § 26 ods. 1 DP požiadal Prezídium Policajného zboru o súčinnosť pri poskytovaní fotokópií dokladov potrebných k výkonu daňovej kontroly. 20. Zo zabezpečených dokladov správca dane zistil, že žalobca si za zdaňovacie obdobie jún 2011 uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr č. 612069 z 02.06.2011, č.612072 zo 07.06.2011, č.612074 z 10.06.2011, č.612075 z 13.06.2011, č.612076 z 13.06.2011, č.612077 z 15.06.2011, č.612079 zo 16.06.2011, č.612081 z 20.06.2011, č.612083 z 21.06.2011, č.612085 z 24.06.2011, č.612087 z 27.06.2011, č.612088 z 28.06.2011, č.612089 z 30.06.2011, č.612090 z 30.06.2011 od dodávateľa KOLO-KOMPANY, s.r.o., za dodanie pohonných hmôt v celkovej sume XX.XXX,XX EUR. 21. V zmysle rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 25.02.2011, uzatvorenej medzi predávajúcim KOLO- KOMPANY, spol. s r.o. a kupujúcim JOPI TRADE, spol. s r.o., predmetom ktorej je záväzok predávajúceho dodať kupujúcemu tovar - motorovú naftu na základe objednávok kupujúceho. Miestom plnenia je sklad kupujúceho. 22.V zmysle rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 25.03.2011, uzatvorenej medzi predávajúcim JOPI TRADE, spol. s r.o. a kupujúcim KOLO-KOMPANY, spol. s r.o., predmetom ktorej je záväzok predávajúceho predať kupujúcemu tovar - motorovú naftu na základe objednávok kupujúceho. Miesto plnenia - dodávky bude určené kupujúcim. 23. Daňová kontrola bola prerušená rozhodnutím zo 06.02.2015 pod č. 9900430/5/287689/2015/Krin, doručeným žalobcovi dňa 09.02.2015, z dôvodu preverenia dodania tovaru do iného členského štátu, uskutočnenia prepravy tovaru do iného členského štátu a podmienok prepravy súvisiacej s dodaním tovaru. 24 Správca dane listom z 10.08.2015, doručeným žalobcovi dňa 13.08.2015 oznámil, že dňa 07.08.2015 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola DPH za zdaňovacie obdobia mesiacov január až december 2011 prerušená. 25. Dňa 14.08.2015 bol žalobca oboznámený so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 20670104/2015 dňa 14.08.2015. 26. O výsledku daňovej kontroly boli spísané dva protokoly: -Protokol č. 20845372/2015 z 10.09.2015 za zdaňovacie obdobie január 2011 a júl 2011, -Protokol č. 20845374/2015 z 10.09.2015 za zdaňovacie obdobie február 2011 až jún 2011 a august 2011 až december 2011. 27. Dňa 14.06.2016 správca dane so žalobcom prerokoval pripomienky a dôkazy predložené v písomnom vyjadrení k protokolu, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 103336309/2016 zo dňa 14.06.2016 so záverom, že žalobca požiadal o lehotu 15 dní na predloženie vyjadrenia k pripomienkam uvedeným v predmetnej zápisnici, čo správca dane vyhodnotil tak, že v zmysle DP vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania predmetnej zápisnice. 28. Dňa 23.06.2016 žalobca doručil správcovi dane písomné vyjadrenie k Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 103336309/2016 zo 14.06.2016 v ktorom uviedol, že postupoval v súlade so všeobecnými záväznými predpismi v oblasti daní a účtovníctva, že rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/55/2014 nemožno aplikovať automaticky na ostatné prípady a opätovne navrhoval vypočuť svedkov A.. Y. F., E.. E. P. a opätovný výsluch H. X.. 29. Na základe takto zisteného skutkového stavu Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty rozhodnutím č. 103406914/2016 zo dňa 27.06.2016 podľa § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. O správe daní vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume XX.XXX,XX EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2011. Daňový úrad svoje rozhodnutie odôvodnil tak, ako je uvedené v časti III. tohto rozsudku. 30. V odvolacom konaní žalovaný ako odvolací orgán svojim rozhodnutím č. 103947325/2016 z 20.09.2016 rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. 31. Žalobca dňa 24.11.2016 podal podľa § 77 DP podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky ako orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Ministerstvo financií SR listom č. MF/008587/2017-77 z 02.02.2017 oznámilo žalobcovi, že preskúmaním rozhodnutia Finančného riaditeľstva č. 103949017/2016 zo dňa 20.09.2016 dospelo k záveru, že nie je dôvod na zmenu alebo zrušenie uvedeného rozhodnutia podľa § 77 ods. 3 zákona o správe daní. V. Právne posúdenie žaloby. 32. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 27 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 33. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 34. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 35. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 36. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný. 37. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 38. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 39. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 40. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. 41. Podľa § 3 ods. 7 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti. 42. Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 43. Podľa §24 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 44. Podľa § 24 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 45. Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 46. Podľa § 46 ods. 8 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 47. Podľa § 46 ods. 9 zák.č. 563/2009 Z.z. o správe daní, daňová kontrola je ukončená dňom a) doručenia protokolu podľa odseku 8, b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu. 48. Podľa § 46 ods. 10 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 kalendárnych mesiacov. 49. Podľa § 61 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 50. Podľa § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. 51. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH, predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len "členský štát"), d) dovoz tovaru do tuzemska. 52. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí. 53. Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 54. Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 55. Podľa § 49 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. 56. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 57. Podľa § 71 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH, na účely tohto zákona a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, b) elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa § 74 a je vydaná a prijatá v akomkoľvek elektronickom formáte; elektronickú faktúru možno vydať len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby, c) vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru, d) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry, e) elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača s využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny. 58. Podľa § 71 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH, za faktúru sa považuje aj každý doklad alebo oznámenie, ktoré mení pôvodnú faktúru a osobitne a jednoznačne sa na ňu vzťahuje. 59. Podľa § 71 ods. 3 zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH, zdaniteľná osoba je povinná zabezpečiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúry od jej vydania do konca obdobia na uchovávanie faktúry. Ako spôsob zabezpečenia vierohodnosti pôvodu, neporušenosti obsahu a čitateľnosti faktúry možno použiť a) kontrolné mechanizmy podnikových procesov, ktoré spoľahlivo zabezpečia priraditeľnosť faktúry k dokumentom súvisiacim s dodaním tovaru alebo služby, b) zaručený elektronický podpis podľa osobitného predpisu alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho použitie zaručeného elektronického podpisu, c) elektronickú výmenu údajov, ak zmluva týkajúca sa tejto výmeny ustanoví použitie postupov zabezpečujúcich vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu údajov, d) iný spôsob zabezpečujúci vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu faktúry. 60. Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 61. Podľa § 191 ods. 3 SSP, ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne a) zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo, b) zrušiť aj skôr vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak postupoval podľa § 27 ods. 1. 62. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 63. Podľa § 140 SSP, vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody. 64. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č.:103947325/2016 zo dňa 20.09.2016, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 103406914/2016 dňa 27.06.2016 tak, že žalobcovi podľa § 68 ods. 5 DP vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume XX.XXX,XX EUR za zdaňovacie obdobie jún 2011. Na základe zistených skutočností uvedených v časti II. odseku 3. - 10., v časti III. odseku 11. - 18., v časti IV. odseku 19. - 31. tohto rozsudku, súd má zato, že v prejednávanej veci ide o druhovo totožný predmet konania ako v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 6S/270/2016 v ktorom bol vyhlásený rozsudok dňa 14.09.2017 s tým, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) SSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V uvedenej veci sa jednalo o toho istého žalobcu u ktorého vykonal Daňový úrad daňovú kontrolu DPH podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov, rovnako za zdaňovacie obdobia január až december 2011 a rozhodnutím č. 103406677/2016 z 27.06.2016, žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2011 vo výške X.XXXX,- EUR (v prejednávanej veci súd preskúmava zdaňovacie obdobie jún 2011). Predmetom obchodného vzťahu bolo dodanie tovaru - motorová nafta dodávateľom POLARON, s.r.o., ktorý tovar vyfaktúroval a mal zabezpečiť prepravu tovaru. Rovnako išlo o tuzemský obchod, predmetom súdneho prieskumu boli rovnaké námietky (posúdenie obstarania - dodania tovaru spoločnosťou POLARON, s.r.o., nesprávny procesný postup Daňového úradu, nevysporiadanie sa so skutočnosťami uvedenými vo vyjadrení žalobcu k zápisnici o ústnom pojednávaní zo 14.06.2016). Vzhľadom na uvedené, súd podľa § 140 SSP už len v celom rozsahu odkazuje na právne závery uvedené rozsudku Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. 6S/270/2016 zo 14.09.2017 v časti V. odsek 74. - 79. a v časti VI. odsek 80. - 82., 85. - 90.. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že hoci ide o obdobný predmet konania a právny problém, nie sú tu dané procesné podmienky prekážky rei iudicatae ani prekážky litispendencie. 65. Súd má zato, že správca dane nedostatočne zistil skutkový stav vo vzťahu k ďalším dodávateľom tovaru pre spoločnosť KOLO-KOMPANY, s.r.o. tak, aby bolo možné objasniť, či išlo o obchodný reťazec alebo nie (správca dane vôbec neskúmal faktické dodanie tovaru pre KOLO-KOMPANY, s.r.o. od dodávateľov ČEPRO, a.s. a POLARON, s.r.o., ktorých v svedeckej výpovedi identifikoval konateľ KOLO- KOMPANY, s.r.o.), či niekto z dodávateľov sa mohol dopustiť nezákonnosti a či žalobca ako dotknutá osoba vedel, mal vedieť alebo mohol vedieť, že predmetné plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu dodávateľa alebo jeho predchádzajúceho dodávateľa, v rámci obchodného reťazca; ak išlo o obchodný reťazec, čo je úlohou správcu dane zistiť. 66. V súvislosti s objasnením celého obchodu, súd poukazuje na skutočnosť, že správca dane sa vôbec nevenoval a nevysporiadal s rámcovou kúpnou zmluvou z 25.02.2011 špecifikovanou v bode 21. tohto rozsudku, s rámcovou kúpnou zmluvou z 25.03.2011 špecifikovanou v bode 22. tohto rozsudku, ktoré s poukazom na ich obsah a výmenu strán obchodného vzťahu, môžu mať priamy súvis a dopad na objasnenie skutkových okolností. Medzi žalobcom a žalovaným nebolo sporné, že žalobca pri prehliadke kancelárskych priestorov odovzdal NAKA všetky účtovné, daňové a iné doklady. Preto ak mal správca dane pochybnosť o reálnom uskutočnení obchodu a preprave tovaru, bolo k rozhodnutiu správcu dane potrebné zabezpečiť aj iné dôkazy, čo síce správca dane vykonal, avšak pre závery uvedené v predmetných rozhodnutiach, neboli podľa názoru súdu dostatočné, nepochybne preukazujúce tvrdenia žalovaného. A ako dôkaz možno v zmysle ustanovenia § 24 ods. 4 zákona o správe daní v znení neskorších predpisov použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočnosti rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecnými právnymi predpismi. VI. Závery správneho súdu. 67. Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Bratislave konštatuje, že rozhodnutie žalovaného je predčasné a tým vecne nesprávne, nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nedostačujúco zistenie skutkového stavu na riadne posúdenie veci, preto ho podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Správca dane po doplnení dokazovania na základe indícií súdu vo veci opätovne rozhodne. VII. Trovy konania. 68. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. 69. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).