Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/354/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202789 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016202789.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: Slovak Games, s.r.o., IČO: 36 862 495, Gajova 11, 811 09 Bratislava, zastúpený: LEGAL & CORP, s.r.o., advokátska kancelária, Gajova 11, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. OÚ BA OOP5-2016/098270-BPR zo dňa 03.11.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov 1. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 03.11.2016 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Mestskou časťou Bratislava-Dúbravka (ďalej aj ako „prvostupňový orgán”) č. OMPaL-2303/2016/R zo dňa 21.01.2016, ktorým prvostupňový orgán podľa § 28 ods. 2 písm. b/ zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave (ďalej len „zákon o Bratislave”) uložil žalobcovi pokutu vo výške 2.000,- eur. 2. Prvostupňový orgán rozhodol o uložení pokuty pre žalobcu z dôvodu, že žalobca ako prevádzkovateľ herne go4games nachádzajúcej sa v Bratislave-Dúbravke, na ulici Nejedlého 2, v dňoch a časoch popísaných vo výroku rozhodnutia prvostupňového orgánu nedodržal pravidlá času prevádzky služieb (prevádzkové hodiny) ustanovené v § 4 ods. 1 bod V. Kategórie č. 7 Všeobecne záväzného nariadenia Mestskej časti Bratislava-Dúbravka č. 2/2015 zo dňa 05.05.2015 o pravidlách času predaja v obchode, času prevádzky služieb, času výstavby a času pre stavebnú činnosť (ďalej len „VZN”), určené v čase od 10:00 hod. do 22:00 hod. II. Žaloba 3. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie a rovnako tak rozhodnutie prvostupňového orgánu za nezákonné vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 4. Zastával názor, že správny orgán nie je oprávnený určovať rozsah prevádzkového času prevádzkovateľom hazardných hier, nakoľko pôsobnosť orgánov štátnej správny a obcí v oblasti hazardných hier je určená osobitným zákonom č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách (ďalej len „zákon o hazardných hrách”), a to v § 10 ods. 5. Mal za to, že tento zákon je voči zákonu o Bratislave lex specialis a upravujú sa ním právomoci obce pri výkone svojich oprávnení v oblasti hazardných hier. V predmetnom ustanovení, resp. v inom ustanovení zákona o hazardných hrách nie je udelená právomoc obce či mestskej časti rozhodovať o prevádzkovej dobe prevádzkovateľov hazardných hier. Z tohto dôvodu sa VZN na žalobcu nevzťahuje. 5. Dôvodil, že zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (ďalej len „zákon o obecnom zriadení”) a zákon o Bratislave priznávajú obci alebo mestskej časti právomoc určovať pravidlá času predaja, času prevádzky služieb a spravovať miestne trhoviská. Napriek tomu, že tieto zákony nedefinujú pojem služba, podľa názoru žalobcu sa pod pojmom služba rozumie služba, ktorá je definovaná v § 43 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (ďalej len „živnostenský zákon”). S poukazom na § 3 ods. 2 písm. b/ živnostenského zákona zdôraznil, že prevádzkovanie hazardných hier nie je živnosťou, teda nepovažuje sa za službu, a preto obec, resp. mestská časť nie je oprávnená určovať prevádzkový čas prevádzky hazardných hier. Žalobca v tejto súvislosti poukázal aj na samotné znenie § 2 písm. e/ VZN, t.j. definíciu služby, ktoré v poznámke pod čiarou odkazuje práve na § 43 živnostenského zákona. III. Vyjadrenie žalovaného 6. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 22.02.2017, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. V pozícii odvolacieho orgánu mal za preukázané, že Mestská časť Bratislava-Dúbravka v postavení subjektu verejnej moci uplatňujúc svoju normotvornú právomoc v oblasti určovania pravidiel času predaja v obchode a času prevádzky služieb prijala dňa 05.05.2015 VZN, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 01.06.2015. Určovanie pravidiel času predaja v obchode a času prevádzky služieb na území mestskej časti Bratislava-Dúbravka je v zmysle zákona o Bratislave vyhradené Mestskej časti Bratislava-Dúbravka. Táto je oprávnená na svojom území určovať pravidlá času predaja v obchode a času prevádzky služieb a na tento účel prijať všeobecne záväzné nariadenia, pričom pôsobnosť Mestskej časti Bratislava-Dúbravka vo veci vydávania všeobecne záväzných nariadení je daná § 7a ods. 2 písm. f/ a § 15 ods. 2 písm. a/ zákona o Bratislave v spojení s § 4 ods. 3 písm. i/ a § 6 zákona o obecnom zriadení. 7. Mal za to, že všeobecne záväzné nariadenie obce je normatívnym právnym aktom vydaným obecným zastupiteľstvom, ktorého obsah je záväzný, a to pre všetky právnické a fyzické osoby prechodne alebo trvalo sa zdržiavajúce v katastri obce. Normotvorná činnosť mestskej časti je vo všeobecnosti upravená v zákone o obecnom zriadení a v zákone o Bratislave, ktorý je voči zákonu o obecnom zriadení vo vzťahu lex specialis. Žalovaný dôvodil, že prijatím VZN boli určené všeobecné pravidlá na úseku predajného a prevádzkového času, a tieto sú záväzné pre všetkých podnikateľov podnikajúcich na území meststkej časti Bratislava-Dúbravka, čím sú zaručené rovnaké podmienky pre všetky subjekty, ktoré majú zámer podnikať na tomto území. 8. Uviedol, že v danom prípade nemožno hovoriť o vzťahu určitého právneho predpisu (lex generalis), ktorý by zastrešoval právnu úpravu v určitom právnom odvetví ku podriadenému právnemu predpisu (lex specialis). Zákon o hazardných hrách nie je voči zákonu o obecnom zriadení a zákonu o Bratislave vo vzťahu lex specialis. Princíp lex specialis derogat legi generali znamená, že ak existuje rozpor medzi ustanoveniami dvoch právnych predpisov, prednosť má konkrétnejší oproti všeobecnejšiemu. Predmetom zákona o hazardných hrách, resp. niektorého z jeho ustanovení, nie je úprava napr. času prevádzky prevádzkovateľov hazardných hier. Preto podľa názoru žalovaného ani nemožno hovoriť o rozpore medzi ustanoveniami týchto zákonov. Ďalej žalovaný uviedol, že pojem služby v zmysle zákona o obecnom zriadení, resp. zákona o Bratislave nemožno vykladať prostredníctvom živnostenského zákona. Žalovaný nespochybňoval, že hazardné hry nie sú živnosťou a sú tak vyňaté zo živnostenského zákona, uvedené však podľa žalovaného nespôsobuje, že ich nemožno označiť za služby. Živnostenský zákon síce definuje pojem služby, avšak len na účely tohto zákona, pričom ani zákon o obecnom zriadení a ani zákon o Bratislave pri použití pojmu služby neodkazuje na živnostenský zákon. Nakoľko tento pojem na účely slovenského právneho poriadku nie je striktne definovaný, nemožno sa pri jeho výklade obmedziť len na živnostenský zákon. Účelom oprávnenia obce, resp. mestskej časti určovať pravidlá času predaja a prevádzky služieb na svojom území je podľa názoru žalovaného to, aby sa na úseku predajného a prevádzkového času určili pravidlá pre všetky subjekty vykonávajúce podnikateľskú činnosť na území obce, resp. mestskej časti. Aj podľa samotného VZN vyplýva, že toto sa vzťahuje nielen na podnikateľov podľa živnostenského zákona, ale aj na podnikateľov podľa osobitných predpisov, medzi ktoré spadá aj zákon o hazardných hrách. IV. Konanie na správnom orgáne 9. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že prvostupňovému orgánu boli doručené služobné záznamy Meststkej polície hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, Okrskovej stanice Dúbravka, o kontrole dodržiavania VZN v prevádzke žalobcu - herni go4games, nachádzajúcej sa v Bratislave- Dúbravke, na ulici Nejedlého 2. Z predmetných služobných záznamov vyplýva, že v uvedenej prevádzke žalobcu došlo dňa 26.10.2015 v čase o 22:30 hod, dňa 27.10.2015 v čase o 23:35 hod., dňa 28.10.2015 v čase o 22:15 hod., dňa 29.10.2015 v čase o 23:30 hod., dňa 30.10.2015 v čase o 23:45 hod., dňa 31.10.2015 v čase o 22:25 hod., dňa 01.11.2015 v čase o 22:15 hod., dňa 02.11.2015 v čase o 22:25 hod., dňa 03.11.2015 v čase o 22:30 hod., dňa 04.11.2015 v čase o 22:55 hod., dňa 06.11.2015 v čase o 23:55 hod., dňa 07.11.2015 v čase o 22:30 hod., dňa 08.11.2015 v čase o 23:05 hod., dňa 11.11.2015 v čase o 22:30 hod., dňa 11.11.2015 v čase o 22:35 hod., dňa 12.11.2015 v čase o 23:40 hod., dňa 15.11.2015 v čase o 23:20 hod., dňa 20.11.2015 v čase o 22:55 hod., dňa 20.11.2015 v čase o 00:50 hod., dňa 22.11.2015 v čase o 00:00 hod., dňa 23.11.2015 v čase o 22:30 hod., dňa 25.11.2015 v čase o 00:35 hod., dňa 27.11.2015 v čase o 23:04 hod. a dňa 29.11.2015 v čase o 00:40 hod. k nedodržaniu pravidiel času prevádzky služieb (prevádzkových hodín) ustanovených v § 4 ods. 1 bod V. Kategórie č. 7 VZN, určených v čase od 10:00 hod. do 22:00 hod. 10. Na základe týchto zistení prvostupňový orgán písomnosťou č. OMPaL-8540/2015/ZK zo dňa 03.12.2015 oznámil žalobcovi začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty za porušenie VZN. Po ústnom pojednávaní konanom dňa 20.01.2016, na ktorom sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, vydali prvostupňový orgán a následne žalovaný v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom odôvodnenia týchto rozhodnutí sú obdobné ako vyjadrenie žalovaného k žalobe a detailnejšie sa súd k jednotlivým ich častiam vyjadril nižšie. V. Posúdenie veci 11. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 12. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 15. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 16. Podľa § 4 ods. 3 písm. i/ zákona o obecnom zriadení obec pri výkone samosprávy najmä plní úlohy na úseku ochrany spotrebiteľa a utvára podmienky na zásobovanie obce; určuje nariadením pravidlá času predaja v obchode, času prevádzky služieb a spravuje trhoviská. 17. Podľa § 6 ods. 1 a 2 zákon o obecnom zriadení obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Vo veciach, v ktorých obec plní úlohy štátnej správy, môže vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. Také nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády, so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. 18. Podľa § 1a ods. 2 zákona o Bratislave mestská časť je územným samosprávnym a správnym celkom Bratislavy; združuje obyvateľov, ktorí majú na jej území trvalý pobyt. Mestská časť vykonáva samosprávu Bratislavy a prenesenú pôsobnosť v rozsahu vymedzenom zákonom a štatútom Bratislavy (ďalej len „štatút"); v tomto rozsahu má postavenie obce. 19. Podľa § 7a ods. 2 písm. f/ zákona o Bratislave mestskej časti je vyhradené zabezpečovať úlohy na úseku ochrany spotrebiteľa a utvárať podmienky na zásobovanie, najmä určovať pravidlá času predaja, času prevádzky služieb a spravovať miestne trhoviská, 20. Podľa § 15 ods. 2 písm. a/ zákona o Bratislave mestskému zastupiteľstvu je vyhradené uznášať sa na všeobecne záväzných nariadeniach s platnosťou pre mestskú časť. 21. Podľa § 28 ods. 2 písm. b/ zákona o Bratislave mestská časť môže právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie uložiť pokutu do 6 638 eur, ak právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie poruší všeobecne záväzné nariadenie mestskej časti. 22. Podľa § 2 písm. a/ VZN na účely tohto zákona sa rozumie prevádzkarňou priestor, v ktorom sa prevádzkuje podnikateľská činnosť, na ktorý bolo príslušným stavebným úradom vydané právoplatné rozhodnutie o účele vyžívania na maloobchod a služby. 23. Podľa § 2 písm. b/ bod 3 VZN podnikateľom je osoba, ktorá podniká podľa osobitných predpisov (napr. zákon č. 362/2011 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach v znení neskorších predpisov, zákon č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánu štátnej správy na obce a vyššie územné celky v znení neskorších predpisov). 24. Podľa § 2 písm. e/ VZN službou je najmä poskytovanie opráv a údržby vecí, preprava osôb a tovaru, iné práce a výkony na uspokojenie ďalších potrieb (§ 43 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov). 25. Podľa § 4 ods. 1 bod V. kategórie č. 7 VZN (pravidlá času prevádzky služieb) prevádzková doba prevádzkarne hazardných hier a obdobných prevádzkarní (napr. herňa, kasíno a pod.) je určená od 10.00 hod. do 22.00 hod. 26. Podľa § 7 ods. 1 písm. b/ VZN kontrolnú činnosť nad dodržiavaním tohto nariadenia vykonáva mestská polícia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy. 27. Podľa § 10 ods. 5 písm. a/ zákona o hazardných hrách (v znení účinnom v rozhodnom čase) obec vykonáva dozor nad dodržiavaním tohto zákona, iných všeobecne záväzných právnych predpisov a podmienok určených v individuálnej licencii udelenej podľa tohto zákona obcou. 28. Podľa § 43 živnostenského zákona službami sa na účel tohto zákona rozumie poskytovanie opráv a údržby vecí, preprava osôb a tovaru, iné práce a výkony na uspokojovanie ďalších potrieb. 29. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie vydané prvostupňovým orgánom vo veci uloženia pokuty žalobcovi, a to za porušenie VZN, konkrétne nedodržanie pravidiel času prevádzky služieb v § 4 ods. 1 bod V. kategórie č. 7 VZN. V danom prípade bolo hlavnou úlohou súdu posúdiť právnu otázku, či sa na žalobcu ako subjekt podnikajúci podľa osobitného predpisu (zákona o hazardných hrách) predmetné ustanovenia VZN vzťahujú, alebo nie. 30. Zákon o obecnom zriadení v § 4 vymedzuje rozsah pôsobnosti obecnej samosprávy a zároveň aj vzájomný vzťah výkonu samosprávy a preneseného výkonu štátnej správy. Predmetné ustanovenia stanovujú hranice medzi tzv. originárnou kompetenciou obcí a tzv. odvodenou kompetenciou. Právna úprava obsiahnutá v zákone o obecnom zriadení predstavuje všeobecnú právnu úpravu, popri ktorej existuje osobitná právna úprava obsiahnutá v osobitných právnych predpisoch, ktoré majú prednosť pred všeobecnou právnou úpravou (napr. zákon o Bratislave). Jedným zo základných oprávnení obce je normotvorba, v rámci ktorej je obec oprávnená vydávať normatívne právne akty. Zákon o obecnom zriadení i právna teória rozlišuje dva druhy normatívnych právnych aktov obcí, a to vnútorné (interné) predpisy obce a všeobecne záväzné nariadenia obce. Všeobecne záväzné nariadenia predstavujú normatívny právny akt, t.j. vyznačujú sa normatívnosťou, ich obsah je záväzný pre všetky subjekty. Medzi tieto subjekty sa zaraďujú všetky právnické a fyzické osoby prechodne alebo trvalo sa zdržiavajúce na území obce, resp. mestskej časti. Z hľadiska podnikateľskej činnosti medzi tieto subjekty sa zaraďujú právnické osoby a fyzické osoby - podnikatelia, ktoré majú na území obce, resp. mestskej časti prevadzkáreň. 31. Zákon o Bratislave, ktorý je vo vzťahu k zákonu o obecnom zriadení zákonom lex specialis, upravuje postavenie Bratislavy ako hlavného mesta Slovenskej republiky a jej mestských častí okrem iného aj v rámci výkonu samosprávy a preneseného výkonu štátnej správy. Za týmto účelom je jednotlivým mestským častiam Bratislavy daná právomoc vydávať všeobecne záväzné nariadenia, ktorými napr. zabezpečujú úlohy na úseku ochrany spotrebiteľa, a to určovaním pravidiel času prevádzky služieb na ich území (§ 7a ods. 2 písm. f/ v spojení s § 15 ods. 2 písm. a/ zákona o Bratislave, v nadväznosti na § 4 ods. 3 písm. i/ a § 6 zákona o obecnom zriadení). 32. Zákon o hazardných hrách upravuje okrem iného podmienky prevádzkovania hazardných hier, práva a povinností prevádzkovateľov hazardných hier a hráčov, pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí v oblasti hazardných hier a dozor nad prevádzkovaním hazardných hier. Týmto zákonom sa stanovila ucelená koncepcia kontroly vo vzťahu k prevádzkovateľom hazardných hier a rozšíril sa okruh orgánov vykonávajúcich dozor o obce, ktoré predtým dozornú činnosť nevykonávali, i keď boli povoľujúcim orgánom a aj príjemcom finančných prostriedkov z prevádzkovania vybraných hazardných hier. Tento zákon však nemožno považovať ako zákon lex specialis vo vzťahu k zákonu o obecnom zriadení, resp. k zákonu o Bratislave tak, ako sa nesprávne domnieva žalobca. Žalobca ako podnikateľ v oblasti hazardných hier musí spĺňať podmienky na prevádzku týchto hazardných hier v zmysle zákona o hazardných hrách. Zároveň však ako podnikateľ pôsobiaci na území obce, musí dodržiavať aj všeobecne záväzné predpisy obce. V uvedenom kontexte je logické, že zákon o hazardných hrách neupravuje podmienky času prevádzky hazardných hier. 33. Okrem toho súd neprisvedčil žalobcovi v tom, že prvostupňový orgán nie je formou VZN oprávnený určovať prevádzkový čas prevádzok hazardných hier, nakoľko sa nejedná o služby podľa živnostenského zákona. Je síce pravda, že pojem služba nie je v zákone o obecnom zriadení ani v zákone o Bratislave exaktne vymedzený a že hazardné hry nie sú živnosťou na účely živnostenského zákona, napriek tomu tento stav nespôsobuje, že prevádzkovanie hazardných hier nemožno označiť za služby podľa zákona o obecnom zriadení, resp. zákona o Bratislave. Živnostenský zákon síce definuje pojem služby, avšak len na účely tohto zákona, pričom ani zákon o obecnom zriadení a ani zákon o Bratislave pri použití pojmu služby neodkazuje na živnostenský zákon. Na tento zákon odkazuje VZN, ktorého porušenia sa mal žalobca dopustiť, keď v § 2 písm. e/ za služby považuje najmä poskytovanie opráv a údržby vecí, prepravu osôb a tovaru, iné práce a výkony na uspokojenie ďalších potrieb. Ide však len o demonštratívny výpočet služieb, a preto toto ustanovenie VZN nie je možné doslovne a absolútne vykladať tak, ako to mieni žalobca. Súd prisvedčil žalovanému, že účelom oprávnenia obce, resp. mestskej časti pri určovaní pravidiel prevádzky služieb na svojom území je to, aby sa na úseku prevádzkového času určili pravidlá pre všetky subjekty vykonávajúce podnikateľskú činnosť na území obce, resp. mestskej časti, a to bez ohľadu na osobitný právny režim týchto subjektov. Navyše aj VZN pri vymedzení základných pojmov v § 2 písm. b/ charakterizuje podnikateľa aj ako osobu podnikajúcu podľa osobitných predpisov, medzi ktoré patrí aj zákon o hazardných hrách. Týmto spôbom Mestská časť Bratislava-Dúbravka v predmetnom VZN vymenovala okruh osôb, na ktoré sa toto VZN vzťahuje. Aj zo samotného znenia § 4 ods. 1 bod V. kategórie č. 7 VZN vyplýva, že sa toto ustanovenie vzťahuje na prevádzkarne hazardných hier a obdobné prevádzkarne, pričom príkladmo sú uvedené herne, kasína a pod. 34. Na základe uvedeného súd ustálil, že Mestská časť Bratislava-Dúbravka (prvostupňový orgán) vydaním VZN uplatnila svoju normotvornú právomoc ako subjekt verejnej moci a určila pravidlá času predaja v obchode a času prevádzky služieb na jej území, ktoré sú záväzné pre všetky subjekty podnikajúce na jej území. Žalobca, ktorý má na území Mestskej časti Bratislava-Dúbravka svoju prevadzkáreň, bol povinný príslušné ustanovenia VZN dodržiavať. Ako bolo v konaní pred správnym orgánom nesporne preukázané, žalobca porušil pravidlá času prevádzky služieb upravené vo VZN (§ 4 ods. 1 bod V. kategórie č. 7), a preto bol prvostupňový orgán oprávnený v zmysle § 28 ods. 2 písm. b/ zákona o Bratislave uložiť žalobcovi pokutu do výšky 6.638,- eur. 35. Súd vychádzajúc zo skutkových zistení v danej veci dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov v danom prípade postupovali v súlade s citovanou právnou úpravou, vo veci si zadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v odôvodnení rozhodnutia uviedli dôvody, na základe ktorých v danej veci rozhodli, námietkami žalobcu sa náležite zaoberali a žalovaný sa súčasne v dôvodoch svojho rozhodnutia náležite vyporiadal s odvolacími námietkami. Napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu súd teda považuje za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 36. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s §175 ods.1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 37. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).