Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/108/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016892008 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016892008.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcu: 1/ S. Č., G.: Y. X. XX, I. Y., 2/ Z.. M. Č., G.: Y. X. XX, I. Y., obaja v zast.: Mgr. Dávid Štefanka, advokátska kancelária so sídlom: Kutlíkova, 17, Bratislava proti žalovaným: 1/ Jednotný majetkový fond zväzov odborových organizácií v Slovenskej republike, so sídlom: Odborárske nám. 3, Bratislava, 2/ SOREA, spol. s r.o., so sídlom: Odborárske nám. 3, Bratislava, IČO: 31 339 204, 3/ KARPATIA spol. s r.o., so sídlom: Tatranská Lesná , Penzión Karpatia, Vysoké Tatry, IČO: 36465020 v zast HMG & PARTNERS, s.r.o., Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 13C/13/1998-1188 zo dňa 29.10.2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaným 1/, 2/ a 3/ sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. Svoje rozhodne súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 420 ods. 1, 2, 3, § 442 ods. 1, § 711 ods. 2, § 712 ods. 2, § 879c ods. 2, § 687 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 6 nariadenia vlády SR č. 87/1995 a vecne tým, že žalobou doručeným súdu prvej inštancie dňa 12.02.1998 sa žalobcovia (ďalej aj ako „navrhovatelia“) 1/ a 2/ domáhali voči žalovaným (ďalej aj ako „odporcovi“) 1/ a 2/ zaplatenia 39.920,50 Sk z toho 11.920,50 Sk titulom zľavy z nájomného a 28.000,-Sk titulom náhrady škody. Zároveň sa domáhali uloženia povinnosti odporcovi v 1. a 2. rade poskytovať navrhovateľom s účinnosťou od 01.01.1998 zľavu z nájomného vo výške 70% čo činí 196 Sk mesačne do odstránenia závad spočívajúcich v zaplesnenej kuchyni a kúpeľni, nevymaľovanom byte, rozbitých oknách, chýbajúcej kľučky na okne, nemožnosti riadneho uzavretia okna, opadanej omietke na stenách a strope kuchyne, v zatečenom strope v predizbe, vo vadnej zárubni vchodových dvier, spôsobujúcich netesnosť vchodových dvier, nedodávaní tepla a teplej úžitkovej vody, ako aj uloženia povinnosti odporcovi v 1. a 2. rade poskytnúť navrhovateľom zľavu na plneniach poskytovaných s užívaním bytu vo výške 80% za nedodávanie tepla a teplej úžitkovej vody vo výške 1.013,30 Sk mesačne od 1.1.1998 až do obnovenia riadnej dodávky tepla a teplej úžitkovej vody. 3. Navrhovateľ v 1. a 2. rade na pojednávaní dňa 17.10.2005 vzal návrh v časti zľavy na nájomnom v sume 11.920,50 Sk od roku 1995 do roku 1997 proti odporcovi v 1. a 2. rade späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Zároveň navrhovateľ v 1. a 2. rade upravil petit návrhu tak, že sa domáha náhrady škody 28.000 Sk s úrokom z omeškania vo výške 2-násobku diskontnej sadzby stanovenej Národnou bankou Slovenska vo výške 6,05% za obdobie od 18.11.2002 do 25.09.2003 a vo výške 6,25% za obdobie od 26.09.2006 do zaplatenia a zároveň upravil návrh v časti nároku na náhradu škody z titulu nájomného za prenajatý byt v Kežmarku a nájomné obývaného bytu v penzióne Karpatia za rovnaké obdobie a upravil výšku náhrady za neobývaný byt pôvodne vyčíslenú na sumu 31.000 Sk na sumu 32.545 Sk ako aj nárok na náhradu cestovného navrhovateľa v 1. rade za obdobie od 15.10.2000 do 31.08.2001 vo výške 4.295 Sk . Zároveň navrhovateľ v 1. a 2. rade rozšíril návrh o nárok na náhradu škody v sume 1.865,20 Sk od mája 2001 doteraz z titulu telefonických konzultácií navrhovateľa v 1. rade s jeho právnym zástupcom a upravil nárok na náhradu škody z titulu dvoch znaleckých posudkov jedného v sume 2.911 Sk a v sume 7.980 Sk spolu s úrokom z omeškania. 4. Súd prvej inštancie uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 17.10.2003 navrhovanú zmenu petitu návrhu v zmysle prednesenej špecifikácie pripustil. Súd zároveň uznesením konanie v časti návrhu týkajúcej sa zľavy na nájomnom v sume 11.920,50 eur za obdobie rokov 1995 až 1996 a mesiacov január až júl 1997 zastavil. 5. Okresný súd Bratislava I. rozsudkom zo dňa 08.10.2004 vydaným pod č. k. 13C 13/98-443 rozhodol vo veci tak, že konanie v časti návrhu o zaplatenie 13.554,- Sk a v časti návrhu o zľavu na nájomnom vo výške 70% t.j. 196,- Sk mesačne za obdobie od 01.01.1998 a zľavy na plnenia poskytované s užívaním bytu vo výške 80% t.j. 1.013,30 Sk mesačne za obdobie od 01.01.1998 voči odporcovi v 1. a 2. rade zastavil. Odporcovi v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade istinu vo výške 28.000,- Sk spolu s úrokom z omeškania od 26.01.1998 do zaplatenia vo výške 15% ročne a odporcovi v 1. a 3. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade istinu vo výške 435.262,- Sk spolu s úrokom z omeškania od 10.02.2003 do zaplatenia vo výške 13% ročne a odporcovi v 1. až 3. rade uložil povinnosť nahradiť navrhovateľom v 1. a 2. rade trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Okresný súd Bratislava I. rozsudkom zo dňa 09.06.2005 vydaným pod č. k. 13C/13/98-502 doplnil výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 08.10.2004 č. k. 13C/13/98-443 tak, že súd návrh vo zvyšku zamietol. 6. Strany sporu podali proti rozsudku odvolanie. 7. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30.05.2006 vydaným pod č. k. 5Co 382/05-550 ako odvolací súd napadnutý rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Navrhovateľ v 1. a 2. rade podaním doručeným súdu dňa 12.02.2015 upresnil petit návrhu tak, že petit návrhu znie: Odporca v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi v 1. a 2. rade istinu vo výške 929,43 eur (28.000,- Sk) spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6% ročne odo dňa 26.01.1998 do zaplatenia, všetko spolu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporca v 1. a 3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi v 1. a 2. rade istinu vo výške 14.448,05 eur (435.262,- Sk) spolu s úrokom z omeškania vo výške 15,50% ročne odo dňa 14.02.2002 do zaplatenia, všetko spolu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporca v 1., 2. a 3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi v 1. a 2. rade na účet právneho zástupcu navrhovateľa v 1. a 2. rade Mgr. David Štefanka, advokát náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd na pojednávaní dňa 09.03.2015 uznesením navrhovateľom v 1. a 2. rade navrhované upresnenie petitu pripustil. 8. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa v 1. rade a navrhovateľky 2. rade, výsluchom štatutárneho zástupcu odporcu v 1. až 3. rade, prednesmi právneho zástupcu navrhovateľa v 1. a 2. rade a právneho zástupcu odporcu v 3. rade, výsluchom svedkov Q. U., F.. Z. Č., Z. E. M. P.H. S., oboznámil sa s listinnými dokladmi listom vlastníctva č. XXX, zápisnicou zo dňa 31.5.1990, rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 9. júla 1992 č.k. 12C/153/1992 - 37, zápisnicou z pojednávania z konania Okresného súdu Poprad sp. zn. 12C/153/1992 zo dňa 9.7.1992, nájomnou zmluvou zo dňa 1. januára 1993, nájomnou zmluvou zo dňa 1.1.1998, nájomnou zmluvou zo dňa 1.1.2001, mandátnou zmluvou č. 1/96 zo dňa 10. mája 1996, doplnku č. 1 zo dňa 21.8.1997 a doplnku č. 2 zo dňa 25.11.2001 k mandátnej zmluve č. 1/96, mandátnou zmluvou zo dňa 2. januára 2003, Zmluvou o nájme bytu zo dňa 1.augusta 1997, Zmluva o podnájme zo dňa 18.4.2000, listom odporcu v 2. rade zo dňa 20.9.1993, listom navrhovateľky zo dňa 7.1.1994 , zo dňa 15.3.1994 , 24.3.1995 , 5.2.1996, listom F.. Z. Č. zo dňa 19.9.1997, 30.9.1997, 26.11.1997, 30.11.1997, príjmovými pokladničnými dokladmi zo dňa 30.9.1997,31.10.1997,30.11.1997,7.12.1197, oznámeniami odporcu v 2. rade zo dňa 31.1.1999, 31.12.1998, 30.11.1998, 31.10.1998, 30.9.1998 a zo dňa 30.6.1998, 31.5.1998, 30.4.1998, 31.3.1998, 28.2.1998, 31.1.1998, správou o vykonaní prehliadky bytu zo dňa 12.5.1999, Nájomnou zmluvou zo dňa 15.4.1999 a dodatkami k nej, listom odporcu v 2. rade zo dňa 16.9.1999, listom navrhovateľa v 1. a 2. rade zo dňa 22.9.1999, Správou o pravidelnej odbornej prehliadke a skúške EZ zo dňa 27.9.1999, listom odporcu v 2. rade zo dňa 9.5.2000, listom F.. Z. Č. zo dňa 30.6.2000, listom odporcu v 2. rade zo dňa 14.7.2000, listom odporcu v 3. rade zo dňa 20.7.2000, listom navrhovateľa v 1. rade zo dňa 22.7.2000, listom odporcu v 3. rade zo dňa 10.8.2000 a 16.9.2000, poštovými poukážkami navrhovateľa v 1. rade na sumu 2.087 Sk za obdobie od októbra 2000 do decembra 2001, listom odporcu v 2. rade zo dňa 29.11.2000, Zmluvou o nájme bytu zo dňa 15.10.2000, vypovedaním zmluvy o nájme bytu, potvrdeniami o vklade v hotovosti na účet s názvom M. U., P. Č.. X/XXXX zo dňa 20.12.2001, listom obce Stará Lesná zo dňa 13.5.2003, oznámením Prvej podtatranskej realitnej kancelárie v Poprade zo dňa 12.11.2003, pozvánkou obce Stará Lesná zo dňa 25.4.2005, a zo dňa 6.5.2005, Obec Stará Lesná ako stavebný úrad vydal dňa 8.6.2005 kolaudačné rozhodnutie č. SÚ 224/2005 - Mj, Oznámením Slovenského plynárenského priemyslu, a.s. zo dňa 24.4.2004, oznámením Východoslovenskej energetiky a.s. zo dňa 8.3.2004, internetovou stránkou www.mirocal.sk <E.:/..S..sk>, oznámením Sociálnej poisťovne zo dňa 12.10.2007 a dňa 19.6.2013, oznámením hotela Agro,Clubhotela, penziónu Pažický , Club hotela Pažický, oznámením Krajskej prokuratúry v Prešove zo dňa 30.10.2007, koncesnou listinou Okresného úradu v Poprade zo dňa 27.7.1997 č. Žo-98/16213/004SS, uznesením Okresného súdu Poprad zo dňa 31.1.2014 č.k. Er/1842/2001 - 368, technickou správou Štátneho projektového ústavu obchodu zo dňa 14.10.1962, znaleckým posudkom č. XX/XXXX Ing. Emílie Hudzíkovej, potvrdením Spojenej školy Mokrohájska 3 v Bratislave zo dňa 20.12.2013, výpočtovým listom zo dňa 21.4.1999, potvrdením o trvalom pobyte mesta Vysoké Tatry, oznámením Registra obyvateľov SR zo dňa 21.3.2014, listom Magistrátu hl. mesta SR Bratislavy zo dňa 4.5.2015 a ostatnými listinnými dokladmi predloženými navrhovateľom v 1. a 2. rade a odporcom v 1. až 3. rade ako aj obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav: 9. Odporca v 1. rade je vlastníkom nehnuteľnosti penziónu Karpatia, so súpisným číslom 10, nachádzajúcej sa v okrese Poprad, v obci Vysoké Tatry v katastrálnom území Tatranská Lomnica, postavenej na parcele č. 90/1, o výmere 2.591 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. 396 vedenom Okresným úradom Poprad, katastrálnym odborom. Navrhovatelia v 1. a 2. rade ako manželia užívajú dvojizbový byt nachádzajúci sa na prízemí penziónu Karpatia od roku 1985 ako služobný byt na základe pracovného pomeru navrhovateľa v 1. rade v organizácii odporcu v 1. rade, navrhovateľ v 1. rade bol do roku 1990 prevádzkarom v objekte Karpatia. V zápisnici zo dňa 31.05.1990 sa navrhovateľ v 1. rade pri príležitosti jeho odchodu z pozície prevádzkara zotavovne Karpatia zaviazal, že služobný byt v zotavovni uvoľní do troch dní, najneskôr do šiestich mesiacov t.j. do 30.11.1990 a to odsťahovaním sa do vlastného rodinného domu v Starej Lesnej alebo do služobného bytu, podľa novej pracovnej zmluvy s budúcim zamestnávateľom. Okresný súd v Poprade rozsudkom zo dňa 09.07. 1992 číslo konania 12C/153/1992 - 37, právoplatným dňa 21.08.1992 privolil k výpovedi danej navrhovateľom vtedajšou Slovenskou odborárskou rekreáciou odporcovi S. Č. z nájmu bytu v zotavovni Karpatia, Tatranská Lesná, pozostávajúceho z dvoch izieb, kuchyne a príslušenstva s tým, že nájomný pomer skončí posledným dňom tretieho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť a zároveň uložil odporcovi S. Č. povinnosť vypratať tento byt do 15 dní odo dňa, ku ktorému bude zabezpečený primeraný náhradný byt v tej istej lokalite v oblasti Vysokých Tatier. Primeranú bytovú náhradu priznal podľa § 711 ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu len s privolením súdu, ak nájomca prestal vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný a prenajímateľ potrebuje byt pre iného nájomcu, ktorý bude túto prácu vykonávať. Podľa zápisnice z tohto konania navrhovateľ v 1. rade dňa 09.07.1992 vo výpovedi uviedol, že nesúhlasil s pridelením náhradného bytu v zotavovni Jánošík v Tatranskej Lesnej, nakoľko je táto zotavovňa v reštitúcii. 10. Nájomnou zmluvou zo dňa 01.01.1993 odporca v 1. rade ako prenajímateľ prenechal nehnuteľnosť zotavovňu Karpatia so sídlom v Tatranskej Lesnej odporcovi v 2. rade ako nájomcovi na dobu neurčitú. Mandátnou zmluvou č. 1/96 zo dňa 10.05.1996 v znení doplnku č. 1 zo dňa 21.08.1997 a doplnku č. 2 zo dňa 25.11.2001 si odporca v 1. rade a odporca v 2. rade upravili spôsob výkonu správy bytového fondu, nachádzajúceho sa v nehnuteľnostiach, ktorých vlastníkom je odporca v 1. rade a ktoré boli odporcovi v 2. rade dané do užívania zmluvou o nájme zo dňa 01.01.1993 a zároveň odporca v 1. rade splnomocnil odporcu v 2. rade ku všetkým právnym a administratívnym úkonom spojených s výkonom činností s bytmi nachádzajúcimi sa v jednotlivých hoteloch a penziónoch uvedených v zozname bytov podľa pasportizácie bytových a nebytových priestorov k 31.03.1996, a to aj v objekte Karpatia. Odporca v 1. rade ako prenajímateľ uzavrel dňa 01.01.1998 s odporcom v 2. rade ako nájomcom Zmluvu o nájme a o úprave vzájomných vzťahov s ním súvisiacich, na základe ktorej prenajal odporcovi v 2. rade Penzión Karpatia za účelom dočasného užívania a to od 01.01.1998 do 31.12.2002. Odporca v 1. rade ako prenajímateľ uzavrel dňa 01.01.2001 s odporcom v 2. rade ako nájomcom Zmluvu o nájme č. 3/2001 a o úprave vzájomných vzťahov s ním súvisiacich, na základe, ktorej prenajal odporcovi v 2. rade Penzión Karpatia za účelom dočasného užívania a to od 01.01.2001 do 31.12.2005. Mandátnou zmluvou č. 30/030030 zo dňa 2. januára 2003 si odporca v 1. a 2. rade upravili spôsob výkonu správy bytového fondu nachádzajúceho sa v stavebných nehnuteľnostiach, ktorých vlastníkom je odporca v 1. rade a ktoré boli odporcovi dané do správy v súlade s predmetom jeho činnosti zmluvou zo dňa 01.01.2001. Zmluvou o nájme bytu zo dňa 1. augusta 1997 odporca v 1. rade ako prenajímateľ v zastúpení odporcom v 2. rade prenechal navrhovateľovi v 1. rade ako nájomcovi do užívania byt I. kategórie pozostávajúci z dvoch izieb a príslušenstva nachádzajúci sa v domovej nehnuteľnosti v Tatranskej Lesnej v penzióne Karpatia so súpisným číslom III/10 a to na dobu určitú, do doby, kedy bude navrhovateľovi v 1. rade zabezpečený náhradný byt v zmysle rozsudku Okresného súdu v Poprade, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.8.1992. Podľa čl. III ods.1 je výška nájomného uvedená vo výpočtovom liste. Podľa kalkulačného listu zo dňa 18.04.1997 bola výška nájomného v sume 2.087 Sk. Zmluvou o podnájme zo dňa 18.04.2000 odporca v 2. rade ako nájomca dal do podnájmu byt v penzióne Karpatia v užívaní navrhovateľa v 1. rade odporcovi v 3. rade (vtedy BALKO s.r.o.) ako podnájomcovi s tým, že odporca v 3. rade prehlásil, že v čase uzatvorenia zmluvy bol s touto skutočnosťou oboznámený a že predmet podnájmu berie do podnájmu aj s týmto bremenom. Zmluva nadobudla účinnosť dňom podpisu odporcu v 1. rade, ktorého zástupca podpísal zmluvu dňa 18.04.2000. 11. Odporca v 2. rade listom zo dňa 20.09.1993 dotazoval navrhovateľa v 1. rade, či trvá na pridelení náhradného bytu v oblasti Vysokých Tatier a kedy sa navrhovateľ v 1. rade presťahuje do jeho rodinného domu, nakoľko odporca v 2. rade mal vedomosť o tom, že navrhovateľ v 1. rade buduje v N. X. rodinný dom, kde prebiehajú záverečné práce. Navrhovateľka v 2. rade odpovedala odporcovi v 2. rade listom zo dňa 07.01.1994, kde uviedla, že navrhovateľ v 1. rade je zamestnancom Krajskej prokuratúry Košice a pracuje ako vedúci Účelového zariadenia Generálnej prokuratúry SR v Starej Lesnej. Uviedla, že o dokončovacích prácach na rodinnom dome sa nedá hovoriť a že uvažujú o predaji tohto nedostavaného domu. Uviedla, že navrhovateľ v 1. a 2. rade trvá na pridelení primeraného bytu v lokalite Vysokých Tatier, pričom pripustila, možnosť pridelenia primeraného bytu v Bratislave z dôvodu pravidelných návštev rehabilitačných zariadení v Bratislave s liečbou ich syna. Navrhovateľka v 2. rade odporcu v 2. rade upozornila na závady v byte v penzióne Karpatia, na to, že byt nebol osem rokov maľovaný, kuchyňa a kúpeľňa sú zaplesnené, v kuchyni opadáva omietka, strop predizby je zatečený, dve okná sú rozbité, na okne chýba kľučka, vchodové dvere netesnia. Poukázala aj na dodávku teplej úžitkovej vody, ktorá je v čase prítomnosti rekreantov zabezpečená do dvadsiatej hodiny ako aj na to, že v čase neprítomnosti rekreantov je vypínané kúrenie a nie je pravidelná dodávka teplej vody. Žiadala uvedené čo najrýchlejšie odstrániť z dôvodu, že s navrhovateľmi v byte býva aj jedenásťročná dcéra a trojročný telesne postihnutý syn. Navrhovateľka v 2. rade listom zo dňa 15.03.1994 opakovane žiadala odporcu v 2. rade uvedené nedostatky na byte odstrániť a poukázala aj na skutočnosť, že dodávka teplej vody je v byte regulovaná podľa pobytu hostí v objekte a dodávka tepla je pravidelne cez deň prerušovaná. Zároveň žiadala o oznámenie v akom štádiu je pridelenie náhradného bytu , na ktorom s navrhovateľom v 1. rade trvala. Navrhovateľka v 2. rade listom zo dňa 24.03.1995 adresovanom odporcovi v 2. rade oznámila, že po viac ako jednom roku vedenie penziónu neodstránilo vady na byte a ani neupravilo nájomné, pričom uviedla, že v byte vznikajú ďalšie vady ako je nefunkčný elektrický sporák, ktorý je majetkom zotavovne. Žiadala urýchlenú nápravu. Navrhovateľka listom zo dňa 05.02.1996 žiadala odporcu v 2. rade o urýchlené pridelenie náhradného bytu, uviedla, že vady na byte neboli odstránené, od 13.11.1995 sa prestalo kúriť, teplá voda nebola po dobu 6-týždňov bez akéhokoľvek vyjadrenia vedenia zotavovne. F.. Z. Č. ako správca objektu Karpatia listom zo dňa 19.09.1997 navrhovateľovi v 1. rade oznámil, že navrhovatelia neuhradili nájomné v 7. a 8. mesiaci a to podľa kalkulačného listu predloženého navrhovateľovi v 1. rade dňa 18.04.1997 s upravenou výškou nájomného na sumu 2.087 Sk, pričom navrhovateľ v 1. rade uhradil len sumu 2.027 Sk a to za jún 1997. Uviedol, že v cene nájmu je i paušálna cena za neobmedzenú spotrebu elektriny. Žiadal o uhradenie dlžného nájomného a uviedol, že inak bude nútený zastaviť dodávku elektriny a tepla do bytu navrhovateľov a k tou odstaveniu energie dôjde po termíne 27.09.1997, pokiaľ neobdržia platby nájomného. Navrhovateľ v 1. rade v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 01.10.1997 uviedol, že nájomnú zmluvu s odporcom v 2. rade podpísal dňa 21.08.1997, ale dátum podpisu na zmluve uviedol dňa 01.08.1997 a predpokladal, že odporca v 2. rade vráti navrhovateľovi nájomnú zmluvu podpísanú do konca augusta 1997 čo sa do dňa podania návrhu na predbežné opatrenie nestalo, preto navrhovateľ v 1. a 2. rade neplatil dohodnuté nájomné vo výške 2.027 Sk. Dňa 25.09.1997 obdržal od F.. Č. list, v ktorom uviedol, že ak neuhradí nájomné, tak ich po termíne 27.09.1997 odpojí od elektriny a vody na čo navrhovateľ v 1. rade dňa 29.09.1997 oznámil, že nájomné neplatí podľa posledného platného výpočtu, nakoľko nemá platnú novú nájomnú zmluvu. F.. Z. Č.Č. listom zo dňa 30.09.1997 oznámil navrhovateľovi v 1. rade, že podpísanie nájomnej zmluvy je v kompetencii odporcu v 1. rade, čo ho ale neoprávňuje neuhrádzať nájomné za užívanie bytu, nakoľko je platná doterajšia zmluva. Opätovne uviedol, že pokiaľ nájomné neuhradí, energiu nemôžu dodávať. Uviedol, že nie je nutné pri zmene výšky nájomného uzatvárať aj novú nájomnú zmluvu. F.. Z. Č. listom zo dňa 26.11.1997 uviedol, že v snahe doriešiť nenormálnu situáciu, keď museli odpojiť byt navrhovateľov od elektriny, navrhol navrhovateľovi v 1. rade uhradiť nájomné za júl a august 1997 v sume 2.027 Sk mesačne, mal za to, že navrhovateľ v 1. rade so sumou súhlasil, keď navrhovateľ v 1. rade za jún uvedenú sumu zaplatil. Uviedol, že po uhradení bude elektrina zapojená. Navrhol znížiť nájomné na 70% čiastku v čase keď penzión nie je v prevádzke, nakoľko nedokázali temperovať vodu na požadovanú teplotu. Oznámil, že penzión Karpatia bude od apríla 1998 v rekonštrukcii a navrhol pridelenie bytu v objekte Marína, ktorý bude v stálej prevádzke. F.. Z. Č. listom zo dňa 30.11.1997 uviedol, že po oznámení navrhovateľa v 1. rade o uhradení nájomného bola obnovená dodávka elektriny a na žiadosť navrhovateľov ponúkol im nimi požadovaný počet olejových radiátorov. 12. Navrhovateľ v 1. a 2. rade v stanovisku zo dňa 19.02.1999 uviedol, že platbu 28.000 Sk boli nútený uhradiť za podnájom chaty OV SDĽ Poprad, nakoľko v novembri a decembri 1997 správca objektu svojvoľne odpojil služobný byt od dodávky elektriny, napriek uhradenému nájomnému aj keď nižšiemu ako správca požadoval. Uviedli, že plnú výšku nájomného neuhradili, nakoľko sa napriek novej nájomnej zmluve opätovne neposkytovali služby spojené s užívaním bytu a to teplo a teplá voda. A nakoľko všetko v byte ide na elektrinu, navrhovateľ v 1. a 2. rade bol s rodinou donútení opustiť byt. Navrhovateľ v 1. a 2. rade sa tiež vyjadril k ponuke náhradného bytu v objekte Marína s tým, že byt nie je primeraný terajšiemu, je čiastočne pivničný, oveľa menší, vlhký s nízkym stropom, na ktorom je vedené potrubie. 13. V chate v Starej Lesnej boli navrhovateľ v 1. a 2. rade ubytovaní v čase od 29.09.1997 do 07.12.1997 a z príjmových pokladničných dokladov bolo zistené, že navrhovateľ v 1. rade zaplatil za ubytovanie na chate č. 16 v Starej Lesnej a to základnej organizácií odborovo Slovenský OZ kultúry a SO pri OV SDĹ Poprad a to z dokladu z 30.09.1997 sumu 800 Sk za obdobie od 29.09. - 30.09.1997, z dokladu z 30.11.1997 sumu 12.000 Sk za ubytovanie od 01.11. do 30.11.1997, z dokladu z 31.10.1997 sumu 12.400 Sk za ubytovanie od 01.10. do 31.10.1997, z dokladu zo 07.12.1997 sumu 2.800 Sk za ubytovanie od 01.12. do 07.12.1997, pričom na poslednom doklade z 07.12.1997 chýba podpis príjemcu. 14. Z oznámení odporcu v 2. rade navrhovateľovi v 1. rade zo dňa 31.01.1999, 31.12.1998, 30.11.1998, 31.10.1998, 30.09.1998 a zo dňa 30.06.1998, 31.05.1998, 30.04.1998, 31.03.1998, 28.02.1998, 31.01.1998 bolo zistené, že v septembri 1998 až januári 1999 a januári až v júni 1998 bolo odporcom v 2. rade znížené nájomné z dôvodu nezabezpečovania tepla a teplej vody nepretržite. 15. Zo správy z vykonanej prehliadky bytu užívaného navrhovateľmi v objekte Karpatia zo dňa 12.05.1999 bolo zistené, že steny sú v kúpeľni zaplesnené, strop je zatečený, dodávka tepla a teplej vody nie je pravidelná. V správe bolo uvedené, že penzión sa počas prevádzkovej odstávky nevykuruje z ekonomických dôvodov, navrhovateľom boli z hotela Uran poskytnuté tri olejové radiátory a elektrický ohrievač a v čase prehliadky byli zapnuté a byt vykurovali, spotreba elektriny za tieto ohrievače nebola navrhovateľom účtovaná. 16. Nájomnou zmluvou zo dňa 15.04.1999 Hlavné mesto SR Bratislava ako prenajímateľ dal navrhovateľke v 2. rade ako nájomcovi do užívania jednoizbový byt I. kategórie nachádzajúci sa na prízemí na G. W.. Č.. X I. G. a to na dobu určitú od 01.05.1999 do 31.12.1999. V určení nájomcu k tejto zmluve prenajímateľ uviedol navrhovateľku v 2. rade a 3 osoby ako počet členov domácnosti. Dodatkom zo dňa 27.12.1999 bola doba nájmu predĺžená do 30.12.2000, dodatkom zo dňa 29.11.2000 do 31.12.2001 a dodatkom zo dňa 10.01.2002 do 31.12.2002 a dodatkom zo dňa 27.11.2002 do 31.12.2003. 17. Odporca v 2. rade listom zo dňa 16.09.1999 navrhovateľovi v 1. rade oznámil, že bol vykonaný dozor požiarnej ochrany, ktorý konštatoval, že elektrické zariadenie nevyhovuje bezpečnej prevádzke a penzión Karpatia môže byť napojený na elektrinu do 03.10.1999. Z toho dôvodu odporca v 2. rade navrhovateľovi v 1. a 2. rade doporučil náhradný 2-izbový byt v ubytovacom zariadení Marína v Tatranskej Lesnej a presťahovanie sa do ponúkaného bytu najneskôr do 03.10.1999, kedy bude elektrina v penzióne Karpatia vypnutá. 18. Navrhovateľ v 1. a 2. rade listom zo dňa 22.09.1999 odmietli ponuku náhradného bytu v objekte Marína z dôvodu, že byt je pod úrovňou miestnych komunikácií, čiastočne pivničný, oveľa menší, zaplesnený a vlhký, zdravotne závadný, cez ktorý je vedené potrubie rôzneho druhu, byt je podľa navrhovateľa v 1. a 2. rade v čase neposkytovania ubytovacích služieb odstavovaný od dodávky tepla a teplej vody. 19. Navrhovateľ v 1. a 2. rade predložili dňa 08.10.1999 Správu o pravidelnej odbornej prehliadke a skúške EZ, z ktorej bolo zistené, že dňa 27.09.1999 bola elektrotechnikom špecialistom N. Y. vykonaná prehliadka a skúška elektrických zariadení v byte užívanom navrhovateľmi v 1. a 2. rade s výsledkom, že zariadenie vyhovuje bezpečnej prevádzke. 20. Odporca v 2. rade listom zo dňa 09.05.2000 oznámil navrhovateľovi v 1. rade , že na základe podnájomnej zmluvy sa podnájomcom penziónu Karpatia stala obchodná spoločnosť BALKO s.r.o. a to od 18.04.2000 a odkázal, aby navrhovateľ v 1. a 2. rade kontaktoval F.. Y. G., konateľa spoločnosti BALKO s.r.o., vo veciach súvisiacich s nájmom bytu v penzióne Karpatia. F.. Z. Č. listom zo dňa 30.06.2000 upovedomil navrhovateľku v 2. rade, že listom zo dňa 09.05.2000 ju odporca v 2. rade upovedomil a tom, že novým podnájomcom penziónu Karpatia je spoločnosť BALKO s.r.o., ktorá zmluvne prevzala i spravovanie navrhovateľmi užívaného bytu a od 04.05.2000 bolo fyzické prevzatie bytu ukončené a nájomné za mesiac máj prislúcha novému užívateľovi budovy a preto odporcovi v 2. rade poukázanú čiastku vrátil navrhovateľom. 21. Odporca v 2. rade listom zo dňa 14.07.2000 navrhovateľovi v 1. rade oznámil, že zabezpečil primeraný náhradný byt a to 2-izbový byt 1. kategórie č. 4 nachádzajúci sa na prvom poschodí bytovky pri hoteli Magura v katastrálnom území obce Ždiar, okres Poprad v oblasti Vysokých Tatier. Odporca v 3. rade listom zo dňa 20.07.2000 vyzval navrhovateľa v 1. rade, aby sa dňa 21.07.2000 dostavil do kancelárie penziónu Karpatia za účelom uzatvorenia nájomnej zmluvy na užívanie bytu. Navrhovateľ v 1. rade listom zo dňa 22.07.2000 odporcovi v 2. rade oznámil, že ponuku náhradného bytu v bytovke pri hoteli Magura v katastrálnom území obce Ždiar nemôže akceptovať s dôvodu, že navrhovaný byt má celkovú plochu 50 m2 oproti 73 m2 nájomného bytu v Karpatii, oblasť Ždiaru nie je v meste Vysoké Tatry pričom poukázal na § 712a ods. 1 Občianskeho zákonníka a zároveň oznámil, že F.. Č. odmieta prebrať zasielanú úhradu nájomného a tieto bude navrhovateľ v 1. rade uhrádzať do depozitu príslušného advokáta a bude o tom informovať Okresný súd v Bratislave. Odporca v 3. rade listom zo dňa 10.08.2000 uviedol, že navrhovateľ 1. a 2. rade odmietol na jednaní dňa 28.07.2000 nájomnú zmluvu s odporcom v 3. rade z dôvodu, že kompetenciu na uzatvorenie zmluvy má len vlastník objektu. Odporca v 3. rade listom zo dňa 16.09.2000 upozornil navrhovateľa v 1. rade, že na list odporcu v 3. rade zo dňa 10.08.2000 reaguje navrhovateľ tým, že nemá dôvod pristupovať na iné zmluvné návrhy a uviedol, že navrhovateľ v 1. rade užíva dodávku tepla a teplej vody bez úhrady spoločnosti, ktorá navrhovateľovi teplo a teplú vodu dodáva a odmietaním uzatvoriť zmluvu o nájme neplatí za poskytované ostatné služby a aj za spotrebu elektriny. Upozornil, že v dôsledku zanedbania povinností od 18.04.2000 ku dňu 16.09.2000 a v prípade ďalšej neochoty platiť za poskytované služby spojené s užívaním bytu a neuzatvorením zmluvy o nájme najneskôr do 25.09.2000, odporca v 3.rade od 01.10.2000 pristúpi k opatreniam vedúcim k odpojeniu dodávky vody, tepla a elektriny a že problematiku vypratania bytu postupuje právnemu zástupcovi. 22. Odporca v 3. rade dňom 23.08.2000 zmenil obchodné meno z obchodného mena BALKO, s.r.o. na KARPATIA spol. s r.o.. Navrhovateľ v 1. rade poštovými poukážkami adresovanými odporcovi v 2. rade - hotelu Urán zaplatil za obdobie od októbra 2000 do decembra 2001 sumu mesačne 2. 087 Sk. 23. Odporca v 2. rade listom zo dňa 29.11.2000 vyzval navrhovateľa v 1. rade na vypratanie bytu a oznámil mu pridelenie náhradného bytu a to dvojizbového bytu v objekte MARÍNA v Tatranskej Lesnej v katastrálnom území obce Vysoké Tatry. 24. Zmluvou o nájme bytu zo dňa 15.10.2000 Q. U., G. W.. Y. XX, H. ako prenajímateľ prenechal jednu izbu s kompletným sociálnym vybavením v rodinnom dome v H. na W. Y. XX navrhovateľovi v 1. a 2. rade ako nájomcovi na užívanie na dobu neurčitú s dohodnutým nájomným v sume 900 Sk denne splatného posledným dňom v mesiaci. Podľa čl VII. zmluvy nájomný pomer vznikol dňom 15.10.2000 na základe skutočnosti, že v penzióne Karpátia v Tatranskej Lesnej, v ktorom majú nájomcovia trvalý pobyt, im neznámy páchateľ predmetný byt odpojil od dodávky elektriny, čím sa stal uvedený byt neobývateľným a bolo im zabránené riadne a bez obmedzenia nájomný byt užívať. Z potvrdení o vklade v hotovosti na účet s názvom M. U. navrhovateľ v 1. rade dňa 11.12.2000 vložil sumu 42.300 Sk za prenájom od 15.10.2000 do 30.11.2000 teda za 47 dní x 900 Sk, navrhovateľka v 2. rade dňa 10.01.2001 vložila sumu 27.900 Sk za prenájom od 21.12.2000 do 31.12.2000, navrhovateľ v 1. rade dňa 02.07.2001 sumu 27.900 Sk za február 2001, dňa 24.07.2001 sumu 27.900 za máj 2001, dňa 22.08.2001 sumu 27.900 Sk za júl 2001, dňa 03.12.2001 sumu 54.000 Sk za apríl a jún 2001, dňa 05.12.2001 sumu 55.800 Sk za dva mesiace, dňa 11.12.2001 sumu 54.900 Sk za 2 mesiace roku 2001, dňa 08.01.2002 sumu 27.000Sk za november 2001, dňa 11.01.2002 sumu 27.000 Sk za december 2001. Navrhovateľ v 1. a 2. rade podpísali dňa 31.12.2001 s prenajímateľom Q. U. vypovedanie zmluvy o nájme bytu s uvedením dátumu 15.10.2001 a to dňom 31.12.2001 s uvedením dôvodu, že dňom 23.11.2001 bola do nájomného bytu navrhovateľa 1. a 2. rade v objekte Karpatia obnovená dodávka elektriny, tepla a vody. 25. Q. U. v liste zo dňa 21.05.2003 súdu oznámil, že za nájom v rodinnom dome v H. mu bola vyplatená suma 374.400 Sk. 26. Navrhovateľ v 1. rade uviedol, že uhradil v období od októbra 2000 do konca decembra 2001 sumu 5.624 Sk za cestovné z mesta H. do miesta výkonu práce v N. X.. 27. Navrhovateľovi v 1. rade bola dňa 20.12.2001 vystavená faktúra č. X/XXXX na sumu 25.500 Sk za maliarske práce v byte v objekte Karpatia. 28. Listom zo dňa 13.05.2003 obec Stará Lesná súdu oznámila, že na rodinný dom v obci N. X. vydal Okresný národný výbor v K. dňa 20.01.1986 stavebné povolenie č. j. ÚPaSP 53/86 pre navrhovateľa v 1. a 2. rade a lehota výstavby bola predĺžená do januára 2002. Obec obdržala dňa 02.04.2003 žiadosť navrhovateľa v 1. rade o predĺženie lehoty výstavby rodinného domu z finančných dôvodov. Kolaudačné rozhodnutie na rodinný dom nebolo vydané. 29. Zo znaleckého posudku Ing. Jaroslava Vargu, CSc., autorizovaného stavebného inžiniera z mája 2003 bolo zistené, že znaleckým vyhodnotením bolo dokázané, že miestnosť bytu v objekte Karpatia v zimnom období nespĺňa požiadavky kladené na tepelnú stabilitu a na vnútorné prostredie miestnosti pri danom dispozičnom a konštrukčnom usporiadaní je potrebné nepretržité vykurovanie. 30. Z oznámenia Prvej podtatranskej realitnej kancelárie v Poprade zo dňa 12.11.2003 súd zistil, že samostatná miestnosť v rodinnom dome, resp. garzónka, príp. jednoizbový byt bol v období októbra 2000 - decembra 2001 prenajímaný za nájomné mesačne vo výške cca 3.500 Sk v Poprade, 2.800 Sk v Kežmarku a 5.000 Sk v Tatranskej Lomnici, všetky platby sú bez inkasa. 31. Z pozvánky obce Stará Lesná ako stavebného úradu , zo dňa 25.04.2005 bolo zistené, že dňa 11.08.2003 na základe žiadosti vlastníka maloletého S. Č. J.. XX.XX.XXXX zastúpeného navrhovateľkou v 2. rade obec predĺžila lehotu rozostavanej stavby - novostavby rodinného domu v obci N. X. na pozemku parc. č. H. -U. XXX a to do apríla 2005, žiadosť bola zdôvodnená nedostatkom finančných prostriedkov. V pozvánke oznámila výkon štátneho stavebného dohľadu za účelom zistenia skutkového stavu dňa 03.05.2005. 33. Z pozvánky obce Stará Lesná ako stavebného úradu zo dňa 06.05.2005 za účelom opätovného výkonu štátneho stavebného dohľadu bolo zistené, že navrhovateľ v 1. rade dňa 03.05.2005 oznámil neúčasť na dohľade a poukázal na nedoručenie pozvánky navrhovateľke v 2. rade. Obec uviedla, že oznámenie o výkone dohľadu bolo navrhovateľke zaslané na adresu Ministerstva spravodlivosti SR v Bratislave, kde si oznámenie prevzala. Z dôvodu, že zákonný zástupca vlastníka nehnuteľnosti sa dohľadu nezúčastnil a neumožnil vstup do objektu, termín výkonu štátneho stavebného dohľadu bol určený na deň 23.05.2005. Obec Stará Lesná ako stavebný úrad vydal dňa 08.06.2005 kolaudačné rozhodnutie č. SÚ 224/2005 - Mj a povolil užívanie stavby - Novostavba rodinného domu v obci N. X. na pozemku parc. č. H. -U. XXX, a z ktorého odôvodnenia súd zistil, že dňa 05.12.1996 vydal Okresný úrad v Kežmarku po. č. j. OÚ ŽP 16 440/96-Šk rozhodnutie, ktorým povolil plynovú prípojku a plynofikáciu novostavby rodinného domu ako aj skutočnosť, že stavebník predložil k návrhu kolaudačného rozhodnutia správu o revízii plynového zariadenia vypracovanú dňa 11.12.1996 K. O., ako aj správu a revízií elektrického zariadenia vypracovanú dňa 28.05.1992 P. E. a potvrdenie o stave komínov vystavenom dňa 10.1.1996 M. A. . Z oznámenia Slovenského plynárenského priemyslu a.s. zo dňa 24.02.2004 bolo súdu oznámené, že na odbernom mieste N. X. Č.. XXX u odberateľa S. Č. boli podľa plynomera stavy od 01.04.2000 stav 2.950 m3 a 01.04.2001 stav 5.166m3. Zmluva bola s odberateľom uzavretá dňa 20.12.1996. Z oznámenia Východoslovenskej energetiky a.s. zo dňa 08.03.2004 bolo súdu oznámené, že na odbernom mieste N. X. Č.. XXX vo vlastníctve S. Č. bol v čase október - november 2000 elektromer namontovaný a od 22.08. 2000 do 21.08.2001 bola spotreba VT 1797kWh a NT 717kWh a od 22.08.2001 do 14.08.2002 VT 763kWh a NT 269kWh. 34. Z internetovej stránky navrhovateľa v 1. rade www.mirocal.szm.sk <E.:/..S..N..N. zo dňa 15.03.2003 bolo zistené, že bol ponúkaný na ubytovanie rodinný dom v obci N. X., vybavený kompletným zariadením, ústredným kúrením, plynom , teplou a studenou vodou. 35. Z internetovej stránky www.penzionpodslnieckom.sk <E.:/..K..N. zo dňa 15.05.2007 bolo zistené, že bol navrhovateľkou v 2. rade ponúkaný na ubytovanie rodinný dom v N. X.. 36. Z oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 19.06.2013 bolo zistené, že navrhovateľka v 2. rade bola zamestnancom Ministerstva spravodlivosti SR so sídlom v Bratislave v období od 01.11.1997 do 30.09.2004 37. Súd z oznámení hotelových zariadení zistil , že v období rokov 2000 a 2001 bola suma za ubytovanie v hoteli Agro vo Veľkej Lomnici 320 až 350 Sk za lôžko, v Club hoteli v Kežmarku v období októbra 2000 do decembra 2001 v priemere 588 Sk, pričom uviedli, že v tom období štvorčlennú rodinu nebolo možné ubytovať na neobmedzenú dobu, v Penzióne Pažický v Starej Lesnej bez predchádzajúcej objednávky nebolo možné ubytovať štvorčlennú rodinu, cena sa pohybovala od 300 do 500 Sk na osobu, z Club hotela Olympia v Poprade bolo oznámené, že v danom období bolo možné ubytovať štvorčlennú rodinu. 38. Z oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 12.10.2007 bolo zistené, že navrhovateľ v 1.rade bol zamestnancom Krajskej prokuratúry od 01.11.1993 do 31.12.1996, od 01.02.1997 do 31.08.2001, samostatne zárobkovou činnou osobou v čase od 06.07.1998 do 31.08.2001. Dňa 30.10.2007 Krajská prokuratúra v Prešove oznámila, že navrhovateľ v 1. rade pracoval v čase od 01.11.1993 do 31.08.2001 ako vedúci Vzdelávacieho a rehabilitačného centra prokuratúry v Starej Lesnej, ktoré nemohlo z dôvodu nízkych kapacitných možností poskytnúť navrhovateľovi v 1. rade a jeho rodine ubytovanie. Z koncesnej listiny Okresného úradu v Poprade živnostenského odboru zo dňa 27.07.1998 č. Žo-98/16213/004SS, (918) bolo zistené, že navrhovateľovi v 1. rade bolo udelené oprávnenie na vykonávanie živnosti a to ubytovacích služieb v ubytovacích zariadeniach s prevádzkovaním pohostinských činností a to zmenárne, cestovnej kancelárie a pohostinskej činnosti bez ubytovacích zariadením s miestom podnikania Y. X. X/XX, N. N.. 39. Odporca v 2. rade podal dňa 09.04.2001 na Okresný súd Poprad ako oprávnený návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému navrhovateľovi v 1. rade o vypratanie bytu na základe exekučného titulu a to rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 12C/153/1992. Navrhovateľ v 1. rade podal námietky proti exekúcii, ktoré zdôvodnil tým, že odporca v 2.rade mu nezabezpečil primeraný náhradný byt a preto nie je možné viesť z daného exekučného titulu exekúciu vyprataním bytu. 40. Okresný súd Poprad uznesením zo dňa 31.01.2014 č.k. Er/1842/2001-368 právoplatným dňa 05.11.2014 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 17.09.2014 č.k. 4CoE/40/2014 - 381 exekúciu zastavil s poukazom na to, že exekučný titul nie je materiálne vykonateľný z dôvodu, že odporca v 2. rade ako oprávnený nepreukázal či splnil alebo nesplnil povinnosť a to zabezpečenie primeraného náhradného bytu navrhovateľovi v 1. rade. 41. Z technickej správy Štátneho projektového ústavu obchodu zo dňa 14.10.1962 bolo zistené, že objekt ROH Úderník, teraz Marína, má v suterénnej časti na južnej strane umiestnený byt zamestnancov so sociálnym príslušenstvom. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovanom Ing. Emíliou Hudzíkovou na objednávku odporcu v 1. rade zo dňa 09.03.2006 na posúdenie stavu bytu v objekte Marína v Tatranskej Lesnej bolo zistené, že objekt sa nachádza v meste Vysoké Tatry, v mestskej časti Tatranská Lesná, byt je situovaný na 1. nadzemnom podlaží, má zníženú konštrukčnú výšku, byt je so samostatným vchodom, dvojizbový s príslušenstvom, bol v čase obhliadky neobývaný, vykurovaný, vymaľovaný, bez viditeľných znakov zavlhnutia, či iného poškodenia muriva. Byt spĺňa kritéria bytu I. kategórie, má ústredné vykurovanie, úplné základné príslušenstvo umiestnené v byte pozostávajúce z kúpeľne vybavenej vaňou, umývadlo a splachovacím záchodom. Vlastníkom objektu Marina bol odporca v 1. rade. 42. Z potvrdenia obchodnej akadémie Poprad z 10.10.2013, je potvrdené, že M. Č. bola študentkou Obchodnej akadémie v Poprade v období od 01.09.1996 do 29.05.2000. Spojená škola Mokrohájska 3 v Bratislave potvrdením zo dňa 20.12.2013 potvrdila, že S. Č. J. XX.XX.XXXX navštevoval v čase od 01.09.1997 do 31.08.2001 túto školu a do dennou formou a následne pokračoval v štúdiu na 2.stupni. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení predloženom súdu dňa 08.01.2015 uviedla, že byt na G.J. W. I. G. v období od 01.05.1999 užívali dve osoby ona a syn S., čo vyplýva aj z vyúčtovania dodávky tepla a teplej vody správy budov hl. mesta SR Bratislave C - realitná agentúra s.r.o., pre byt č. XX na G. X I. G. pri údaji o počte osobomesiacov 24 za rok 1999. Trvalý pobyt má nepretržite od 16.04.1982 na adrese Y. X. XX, I. Y.. Na výpočtovom liste zo dňa 21.04.1999 boli ako osoby bývajúce v byte č. XX na G. X I. G. uvedené navrhovateľka v 2. rade a jej syn S. a dcéra M.. Z potvrdenia o trvalom pobyte Mesta I. Y. bolo zistené, že ku dňu 19.12.2014 je na adrese I. Y., Y. X. XX prihlásená navrhovateľka v 2. rade a to od 16.04.1982 nepretržite. Z informácie Registra obyvateľov Slovenskej republiky zo dňa 21.03.2014 o bývalých pobytoch je evidovaný trvalý pobyt navrhovateľky v 2. rade a jej syn S. na adrese Y. X. XX, I. Y. od 11.09.1990 do 17.06.1998 a na tej istej adrese len s opisným číslom XX od 17.06.1998 doposiaľ. 43. Listom zo dňa 04.05.2015 Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy súdu oznámil, že nájom bytu navrhovateľky v 2. rade na G.J. W. Č.. X skončil dňa 31.12.2003 a byt mestu vrátila ku dňu 31.12.2005. V súčasnosti užíva pridelený nájomný byt na I. W.. Č.. XX I. G. na dobu určitú od 01.08.2006 do 31.07.2007 na základe nájomnej zmluvy zo dňa 18.07.2006. 44. Navrhovateľ v 1. rade vo výpovedi uviedol, že celé konanie je dôsledkom toho, že navrhovateľovi v 1. rade nebol ponúknutý iný zodpovedajúci náhradný byt a pracovníci odporcu v 2. a 3. rade začali z toho dôvodu podnikať proti navrhovateľovi v 1. a 2. rade protiprávne kroky s cieľom prinútiť navrhovateľa v 1. rade opustiť byt v Karpatii. Podľa navrhovateľa v 1. rade s tým začal F.. Č., riaditeľ hotelu Urán, na základe ktorého pokynu bolo v byte vypínané teplo, elektrina a kúrenie. Zodpovednosť odporcu v 1. rade videl v tom, že ako vlastník nehnuteľnosti mal pôsobiť na odporcu v 2. rade, aby navrhovateľ v 1. a 2. rade mohol byt nerušene užívať. Zodpovednosť odporcu v 2. rade je podľa navrhovateľa v 2. rade v tom, že jeho konaním, a to vypínaním kúrenia, keď v penzióne neboli hostia, sa snažili prinútiť navrhovateľa v 1. a 2. rade opustiť byt. Odporca v 3. rade je podľa navrhovateľa v 2. rade zodpovedný v tom, že po tom, ako sa neúspešne pokúšali o uzatvorenie novej nájomnej zmluvy, začali veľmi rýchlo vyvíjať aktivity na znemožnenie užívania bytu. Nakoľko mal navrhovateľ v 1. rade uzatvorenú zmluvu s odporcom v 2. rade nevidel navrhovateľ dôvod na uzavretie zmluvy s odporcom v 3. rade a otázky týkajúce sa nájomného vzťahu bol s navrhovateľom oprávnený riešiť odporca v 2. rade. Uviedol, že v čase, keď bolo navrhovateľom znemožnené užívanie bytu v Karpatii, pracoval ako správca rekreačného zariadenia v Starej Lesnej a ubytovanie v tomto rekreačnom objekte pre celú rodinu nevedeli ponúknuť. V tom čase asi na tri mesiace vybavil bývanie vo vedľajšej chate patriacej odborovej organizácií. Od 15.10.2000 si museli hľadať iné ubytovanie a najvýhodnejšou ponukou bol byt v rodinnom dome v Kežmarku, kde suma nájomného bola veľmi vysoká, skoro ich zruinovala, ale priemerná cena rovnocenného prenájmu je v tejto lokalite podľa navrhovateľa v 1. rade vyššia. Prenájom potrebovali urgentne. Uviedol, že vlastníkom rodinného domu v N. X. je ich syn, dom nebol dokončený, bolo potrebné dokončiť vodu, kúrenie a priečky, v čase výpovede v októbri 2003 uviedol, že v tom čase dokončoval kúrenie, dom neprenajímali, inzercia bola len prieskumom trhu pre prípad zárobku na prenájme domu a trvala asi dva roky, bola zriadená v čase krátko pred skončením jeho pracovného pomeru s krajskou prokuratúrou. V lete boli v dome ubytovaní známi navrhovateľa v 1. rade. Uviedol, že sa zaviazal najneskôr do 30.11.1990 uvoľniť byt odsťahovaním sa do rodinného domu alebo do služobného bytu prideleného generálnou prokuratúrou, čo mal aj uvedené v novej pracovnej zmluve. 45. Navrhovateľka v 2. rade vo výpovedi, uviedla, že byt v penzióne Karpatia nebol v roku 1995 až 1997 užívania schopný, nakoľko dodávka tepla a teplej vody bola prispôsobená obsadenosti penziónu, napriek tomu, že navrhovateľ v 1.a 2. rade platil dohodnuté nájomné. Situácia vyvrcholila od 29.9.1977 do 7.12.1997 z dôvodu, že navrhovateľ v 1. a 2. rade nechcel uhrádzať plnú výšku nájomného, ktoré požadoval F.. Č. a ktoré nebolo podľa navrhovateľky v 1.rade v súlade s podpísanou nájomnou zmluvou. Preto bol byt na príkaz F.. Č. odpojený od elektriny, čo spôsobilo, že museli s odísť bývať do chaty v N. X. a zaplatiť za toto ubytovanie 28 000,- Sk, pričom nájomnou zmluvou nedisponuje, nakoľko organizácia, od ktorej mali chatu prenajatú už zanikla a skutočnosť, že v chate bývali ako 4-členná rodina môže potvrdiť svedeckými výpoveďami známych. Požadovanú výšku nájomného navrhovateľ v 1. a 2. rade zaplatil dňa 27.11.1997 a toto nájomné zodpovedalo nájomnej zmluve zo dňa 30.10.1997. Elektrina bola do bytu zapojená po tom, čo navrhovatelia uhradili nájomné v sume 2.027 Sk spätne od júla 1997. Následne navrhovateľka tvrdila, že nájomné platili v rôznej výške podľa kalkulácie F.. Č. a elektrinu platili v paušálnej výške. Navrhovateľka v 2. rade tvrdila, že napriek ich požiadavkám odporca v 2. rade nepredložil navrhovateľom zmluvu uzatvorenú s odporcom v 3. rade a keďže sa tým, navrhovateľ v 1. a 2. rade necítil byť v žiadnom právnom vzťahu s odporcom v 3. rade, nesúhlasil s platením nájomného ani s uzavretím novej nájomnej zmluvy tak, ako to požadoval konateľ odporcu v 3. rade. Od 15.10.2000 boli navrhovatelia na základe pokynu odporcu v 3. rade odpojení od elektriny, tepla a teplej vody, a vzhľadom na to, že majú maloletú dcéru a maloletého postihnutého syna, museli riešiť situáciu okamžite prenajatím vhodného bytu v H. ako aj podať návrh na predbežné opatrenie, ktorému súd vyhovel, čo odporca v 3. rade nerešpektoval a až na základe exekúcie rozhodnutia súdu o predbežnom opatrení bola dodávka elektriny a tepla obnovená a to dňom 25.12.2001 a aj za toto obdobie navrhovateľ v 1. a 2. rade platil nájomné v zmysle zmluvy z roku 1997. Z dôvodu, že byt bol v neužívateľnom stave navrhovatelia dali opraviť omietku a byt vymaľovali, za čo zaplatili 25.500 Sk. Cestovné si uplatňujú za cestu z H. O. N. X., čo je 17 km. Navrhovateľka v 2. rade uviedla, že v priebehu Vianoc 2000 boli svojvoľne odpojení od elektriny a tepla, na čo boli nútení odísť bývať k rodičom navrhovateľky v 1. rade do G.. Navrhovateľka bola od roku 2001 viazaná služobne v G. a syn navštevoval základnú školu na S. W. I. G. a do H. navrhovateľka v 2. rade chodila na víkend. Uviedla, že rodinný dom v N. X. nebol skolaudovaný a preto nemohol byť užívaný, rodinný dom neprenajímali, na internet dali inzeráty za účelom prieskumu trhu, nakoľko bol navrhovateľ v 1. rade nezamestnaný od septembra 2001 a toto je jedna z možností zabezpečenia si trvalého príjmu. Navrhovateľka v 1. rade uviedla, že nájomné spojené s užívaním bytu v penzióne Karpatia platili v roku 2001 odporcovi v 2. rade a to hotelu Urán. 46. Navrhovateľka pred Krajský súdom v Bratislave uviedla, že nezostali bývať v danej lokalite, aby ušetrili na cestovnom, ale šli bývať do H., z dôvodu rozhodnutia navrhovateľky v 2. rade, nakoľko vedela, že tam bude prijatá. Navrhovateľka uviedla, že napriek tomu, že syn chodil do škody v G., platili nájomné u p. U. aj za neho, ako keby tam býval celý týždeň. Navrhovateľka v 2. rade bývala so synom v G. u matky v jednoizbovom byte. Uviedla, že prieskum inzercie ich rodinného domu trval len do roku 2000, potom si syn uvedomil, že o tieto ubytovacie služby nie je záujem. Navrhovateľka v 2. rade uviedla, že syn počas jeho návštevy základnej školy na S. ulici býval v G. spolu s ňou v jednoizbovom byte jej matky v K., vždy od pondelka do piatku a vždy v piatok dochádzala domov, kde bola do nedele, kedy opätovne so synom dochádzala do G.. Nešlo o byt pridelený mestom Bratislava na G. W., ktorý jej bol pridelený zo sociálnych dôvodov. Trvala na vykonaní znaleckého dokazovania ohľadne splnenia kritérií náhradného bytu v objekte Marína. Navrhovateľka v 2. rade, tvrdila, že najprv im ponúkli byt v obci Ždiar s tým, že išlo o dve izby v zotavovni na rozdielnych poschodiach, nešlo o vhodné ubytovanie pre hendikepovanú osobu a poukázala na to, že náhradný byt sa má odvíjať od rozhodnutia Okresného súdu v Poprade a musí spĺňať podmienky, tej istej lokality a tej istej veľkosti, čo sa nestalo, keďže obec Ždiar nepatrí do lokality Vysoké Tatry. Podľa navrhovateľky v 2. rade pridelený náhradný byt musí byť prvej kategórie o rozlohe 70m2. Byt č. 2 v Maríne v Tatranskej Lesnej, je podľa navrhovateľky pivničný byt o rozlohe 40m2 je vybudovaný z bývalej lyžiarne, ide o prerobený služobný byt z nebytového priestoru. K rodinnému domu uviedla, že mali rozostavanú stavbu, ktorá bola vo vlastníctve ich syna, ale už nie je v ich vlastníctve. Podľa navrhovateľky v 2. rade táto stavba nebola dokončená a bolo riziko tam bývať. Cestovné náklady dcéry z H. do K. si neuplatnili, nakoľko bolo zľavnené a nepokladali za právne správne si toto uplatňovať. Uviedla, že odporca v 1. rade navrhovateľom neponúkol žiaden náhradný byt, všetky ponuky prišli od odporcu v 2. rade s ktorým neboli v žiadnom právnom vzťahu. Podľa navrhovateľky v 2. rade odporca v 1. a 2. rade sa nevie zmieriť s tým, že navrhovatelia ako poslední užívajú predmetný byt a nie sú ochotní sa z neho vysťahovať. 47. Právny zástupca navrhovateľa v 1. a 2. rade predniesol, že odporca nezabezpečil primeraný náhradný byt v tej istej lokalite v oblasti Vysokých Tatier, v októbri až decembri 1997 nebolo dodávané teplo, teplá voda a elektrina a byt užívaný navrhovateľmi sa stal neužívateľným, čo ohrozovalo zdravie navrhovateľov a ich dvoch maloletých detí, pričom poukázal na osobitnú starostlivosť o maloletého ťažko telesne postihnutého syn a potrebu jeho každodenného cvičenia, počas, ktorého musel byť vyzlečený a nízke teploty v byte vážne ohrozovali jeho zdravie. Preto si navrhovatelia museli od 29.09.1997 do 07.12.1997 zabezpečiť ubytovanie v chate Č.. XX I. N. X.. Po podpise zmluvy o nájme bytu s odporcom v 1. rade ako prenajímateľom v zastúpení odporcom v 2. rade dňa 01.08.1997 a následné nereagovanie odporcov na zaslanie podpísanej zmluvy, ktoré bola podpísaná odporcom dňa 30.10.1997, platili navrhovatelia v čase od 01.08.1997 nájomné vo výške pôvodnej nie ako požadoval F.. Č., na čo po vyhrážaní sa o odpojení bytu od dodávky energií tak urobil od 30.09.1997 do 07.12.1997 a znemožnil riadne užívanie bytu. Toto svojvoľné konanie osoby poverenej výkonom správy viedlo navrhovateľov k riešeniu problému súdnou cestou, kde si uplatnili náhradu škody za nájomné za ubytovanie v chate č. XX I. N. X.. Po pripustení odporcu v 3. rade ako účastníka konania a po nariadení predbežného opatrenia, aby sa odporca zdržal akýchkoľvek zásahov obmedzovania tepla, teple a studenej vody a elektriny odporca v 3. rade naďalej znemožňoval riadne užívanie bytu navrhovateľom. Poukázal na správnosť rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 08.10.2004, podľa ktorého bolo preukázané nedostatočné poskytovanie služieb spojených s užívaním bytu zo strany odporcov . Uviedol, že nárok na náhradu škody je preukázaný a to sumou za ubytovanie v chate č. XX I. N. X. v sume 929,43 eur (pôvodne 28.000 Sk), ktorú museli navrhovatelia vynaložiť z titulu zachovania života, zdravia ich a ich maloletých detí, a sumou za náklady spojené s platením nájomného za prenajatý byt v H. od 15.10.2000, nakoľko byt v Karpatii bol dňa 15.10.2000 odpojený od dodávky tepla, vody a elektriny a iné ubytovanie v danej lokalite by bolo nákladnejšie. Podľa navrhovateľov je preukázaný aj nárok na sumu 1.039,14 eur (31.305 Sk) za platenie nájomného za neužívaný byt v objekte Karpatia, nakoľko ak by neplatili toto nájomné, mohlo by dôjsť k ukončeniu nájomného vzťahu, čo za žiadnych okolností nemohli pripustiť. Tvrdil, že škoda vznikla navrhovateľom aj vykonaním maliarskych prác, za ktoré museli zaplatiť sumu 846,44 eur (25.500Sk) a to v dôsledku dlhodobého odpojenia bytu od tepla, mal zvlhnuté steny a plesnivú podlahu, čo navrhovatelia museli dať vymaľovať a omietku opraviť a považoval za škodu aj cestovné náklady navrhovateľa v 1. rade z H. do miesta výkonu práce. 48. Odporca v 2. rade uviedol, že v období rokov 1997 a 1998 bol penzión Karpatia v riadnej prevádzke a nikdy nedošlo k výpadkom. Tvrdil, že v dobe, kedy navrhovatelia bývali v penzióne Stará Lesná došlo k odpojeniu elektriny z dôvodu, že navrhovatelia neplatili nájomné a to zálohu za elektrinu vo výške stanovenej v zmluve a elektrina bola zapojená ako náhle boli tieto zálohy uhradené. Odporca v 2. rade neuznal náhradu škody z titulu maľovania bytu a poukázal na to, že tieto náklady sú povinní platiť navrhovatelia podľa nariadenia č. 87/1995. Tvrdil, že trval na podpísaní nájomnej zmluvy medzi odporcom v 3. rade a navrhovateľmi, resp. aby uzavreli samostatnú zmluvu o platení elektriny, nakoľko spotreba elektrickej energie byte v čase temperovania bola vyššia, pretože sa vykurovalo elektrickým ohrievačom a v byte boli zapojené aj mraziarenské boxy. 49. Odporca v 1. a 2. rade spochybnil skutočnosť, že navrhovateľ v 1. a 2. rade bývali v chate Č.. XX I. N. X., z dôvodu, že podľa odporcu v 1. a 2. rade zmluva o ubytovaní nebola uzatvorená, pokladničný príjmový doklad je jediným dôkazom, ktorého pravosť a platnosť spochybnil chýbajúcim podpisom príjemcu peňazí za mesiac december, ako aj chýbajúcim slovným a číselným označením účtovného dokladu, poukázal na skutočnosť, že predmetná chata bola v areáli účelového zariadenia Generálnej prokuratúry, kde v tom čase vykonával správcu navrhovateľ v 1. rade a chata bola dreveným zrubom, so zlou dostupnosťou bez blízkych sociálnych služieb. Odporca v 1. a 2. rade uviedol, že doklady týkajúce sa bytu na I. XX G. žiadal predložiť z dôvodu, že navrhovateľka v 2. rade dlhodobo žije v G.. Poukázal na to, že byte na G. I. G. býval aj navrhovateľ v 1. rade, o čom svedčí rozpis hovorov u mobilného operátora navrhovateľa v 1. rade, ktorý si v období 27/05/2001 uvádzal adresu G. X I. G.. Mal za to, že tvrdenia navrhovateľov ohľadne užívania bytu v H. nie sú pravdivé a suma, ktorá je uplatnená ako náhrada škody je napadnuteľná. Podľa odporcu v 1. a 2. rade, Magistrát mesta Bratislavy vyriešil bytovú situáciu navrhovateľov pridelením bytu v G. porovnateľným s bytom v H.. Podľa odporcu v 1. a 2. rade z predložených dokladov vyplýva, že všetky platby asi okrem jednej boli uhrádzané z G. kam odporca v 2. rade ako aj exekútor doručoval navrhovateľovi v 1. rade doklady o exekúcii. Odporca v 1. a 2. rade poukázal tiež na možnosť užívania rodinného domu v obci N. X. navrhovateľa v 1. a 2. rade, od roku 2003 vo vlastníctve ich syna, čo zdôvodňovali tým, že podľa odporcu v 1. a 2. rade bol už v roku 1998 ponúkaný na ubytovanie a tvrdili, že podľa zápisnice z 31.05.1990 bol v tom čase rodinný dom tri mesiace pred dokončením a mali informácie, že bol už v roku 1996 napojený na všetky siete. Odporca v 1. a 2. rade mal zato, že navrhovateľ v 1. a 2. rade využil možnosť komfortného bývania v rodinnom dome oproti bývaniu v chate v lese. Uviedol, že v deň kolaudácie, na ktorej boli prítomní, boli svedkami toho ako pred kolaudáciou sa časť nábytku sťahovala do garáže. Dom bol podľa odporcov plne užívaný turistami a teda užívateľný, čoho dôkazom sú spotreby energií, a dom len účelovo neskolaudovaný z dôvodu vedenia súdneho sporu. Odporca v 1. a 2. rade uviedol, že elektrina bola v byte v objekte Karpatia odpojená až po opakovanom upozornení na hrubé porušovanie zo strany navrhovateľov, keď neplatili určené nájomné ani cenu energií. Ďalej odporca v 1. a 2. uviedol, že nie je sporné, že náhradný byt v objekte Marína Tatranská Lesná bol navrhovateľom už v septembri 1997 opakovane v roku 1998, 1999 a 2000 ponúkaný a navrhovateľmi odmietnutý, nakoľko navrhovateľ v 1. a 2. rade toto nepopiera. Dôvody, pre ktoré navrhovatelia tento odmietali boli podľa odporcu v 1. a 2. rade vyvrátené znaleckým posudkom. Odporca v 1. a 2. rade navrhol vypočuť svedka vedúceho strediska Technických služieb Tatranská Lomnica Š. Š., ktorý počas 14 rokov udržiaval ponúknutý byt v objekte Marína. 50. Poukázali aj na pridelenie bytu navrhovateľke v 2.rade na G. W. I. G. a na dôkaz o určení nájomcu na rok 2000, ktorý pojednával o troch osobách ako osobách bývajúcich v byte na G.. Odporca v 1. a 2. rade namietal dôkaz a to výpoveď svedka Q. U., nakoľko tento je veľmi dobrý známy navrhovateľov a poznajú sa viac ako dvadsať rokov, pričom podľa odporcu v 1. a 2. rade byt, ktorý si u neho prenajali bol za neprimerane vysokú cenu nájomného s tým, že nešlo o byt, ktorý by spĺňal požiadavku rozhodnutia Okresného súdu v Prešove z roku 1992, nakoľko išlo len o jednu izbu a spoločnú kuchyňu a bol sporný počet osôb, ktorý byt užívali, nakoľko navrhovateľka v 2. rade a syn bývali v G.. Podľa odporcu v 1. a 2. rade bolo užívanie ktorejkoľvek z bytových náhrad poskytnutých odporcami, či užívanie rodinného domu vhodnejším riešením, než odporcami spochybnený pobyt u dobre známych v H.. Odporca v 1. a 2. rade uviedol, že dodávka energií do bytu v Karpatii bola riešená cez podnájomcu odporcu v 3. rade, ktorý mal uzatvorené zmluvy s dodávateľmi pre celý objekt a vykonával rozúčtovania. Podľa odporcu v 1. a 2. rade to, že odporca v 3. rade pozastavil dodávku energií navrhovateľom, vyplývalo z nepoctivého konania navrhovateľov, mrazenie veľkého počtu potravín a neplatenie vysokej spotreby elektriny, o čom boli viackrát upozornení. Odporca v 1. a 2. rade tvrdil, že škodu, ktorej sa navrhovateľ v 1. a 2. rade domáha a to nájomného v sume 31.305 Sk za byt v Karpatii od 15.10.2000 do 31.12.2001, si navrhovatelia spôsobili sami, nakoľko nespolupracovali s odporcom v 3. rade ako s dodávateľom energií do bytu. Podľa odporcu v 1. a 2. rade už neboli nájomcami bytu ale len užívateľmi a boli povinní sa po pridelení náhradného bytu z neho vysťahovať. Odporca v 1. a 2. rade k znaleckému posudku na stabilitu bytu v zimnom období vypracovanom F.. I. uviedol, že je zarážajúce, že byt, ktorý je podľa navrhovateľov v tak nevyhovujúcom stave je práve tým miestom, z ktorého sa navrhovatelia nechcú odsťahovať do ponúkaných náhradných bytov. Odporca v 1. a 2. rade náhradu škody za maliarske práce v byte neuznal uviedol, že podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 sú maliarske práce v kompetencii nájomcu, ide o obvyklé udržiavacie práce, bežnú údržbu. Odporca v 1. a 2. rade náhradu škody v podobe cestovného neuznali, nakoľko vznikli neodôvodneným odsťahovaním sa mimo lokalitu Vysokých Tatier. Odporca v 1. a 2. rade tvrdil, že konali vždy dobromyseľne a nebolo v ich záujme vedome alebo nevedome bezdôvodne spôsobiť navrhovateľom škodu, ktorej sa domáhajú. Podľa odporcu v 1. a 2. rade sa v prípade nároku navrhovateľov nejednalo o ochranu práv nájomcu , nakoľko je nájom bytu v zmysle Občianskeho zákonníka chránený, ale o ochranu majetku a podnikateľského majetku nájomcu, pretože podľa odporcu v 1. a 2. rade bolo preukázané, že do roku 2011 slúžil byt na podnikanie navrhovateľa v 1. rade a jeho rodiny a to podľa koncesnej listiny a výpisu zo živnostenského listu. 51. Odporca v 3. rade uviedol, že nie je s navrhovateľmi v žiadnom právnom vzťahu a preto neporušil žiadnu povinnosť, na základe ktorej by mohla navrhovateľom vzniknúť škoda. Odporca v 3. rade užíva penzión Karpatia na základe zmluvy o podnájme, ktorú uzavrel s odporcom v 2. rade dňa 18.04.2000 a podľa čl. 5 tejto zmluvy podnájomca bol nájomcom upozornený na to, že predmetom podnájmu je byt, ktorý majú v nájme navrhovatelia a že podnájomca berie do podnájmu tento objekt aj s týmto bremenom. Odporca v 2. rade má za to, že má povinnosť len strpieť navrhovateľov v tomto objekte, teda je obmedzený v celkovom užívaní objektu. Keď došlo koncom roka 2000 k obmedzeniu dodávok tepla, teplej vody a elektriny, tvrdil, že navrhovatelia neboli nútení uzatvárať zmluvu o nájme bytu v H., lebo rodinný dom navrhovateľov v N. X. bol spôsobilý na riadne užívanie. Podľa odporcu v 3. rade by navrhovateľovi v 1. rade nevznikli ani náklady na cestovné, nakoľko jeho pracoviskom bolo rekreačné zariadenie generálnej prokuratúry v Starej Lesnej. Uviedol, že v čase, keď nebol penzión Karpatia obsadený bol penzión určite vykurovaný, nevedel na akú teplotu, nebolo to v tej istej teplote ako keď je plne obsadený turistami. Odporca v 3.rade platí nájomné odporcovi v 2.rade a odporcovi v 3.rade navrhovateľ v 1. a 2. rade neplatil náklady za užívanie bytu v riadnej výške. Odporca v 3. rade uviedol, že súd v exekučnom konaní nie je oprávnený riešiť otázku primeranosti bytu, ak sa táto otázka stane medzi účastníkmi spornou. 52. Odporca v 3. rade poukázal na odôvodnenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.05.2006, podľa ktorého je nevyhnutné vyhodnotiť, či došlo k oznámeniu o zabezpečení náhradného bytu, či byt spĺňal kritéria bytovej náhrady v zmysle rozsudku Okresného súdu Poprad ako aj na potrebu zaoberať sa otázkou, či navrhovatelia užívali rodinný dom v rozhodujúcom období. Poukázal na čl. II Zmluvy o nájme bytu zo dňa 01.08.1997 uzatvorenej medzi odporcom v 1.rade ako prenajímateľom a navrhovateľom v 1. ako nájomcom, podľa ktorého bol nájom dohodnutý do doby, kedy bude nájomcovi zabezpečený náhradný byt v zmysle rozsudku Okresného súdu v Poprade. Podľa odporcu v 3.rade je zrejmé, že zabezpečením náhradného bytu v zmysle uvedeného rozsudku zaniká nájomná zmluva a navrhovateľom zanikajú práva užívať byt v zariadení Karpatia a navrhovatelia boli podľa odporcu v 3.rade povinní vypratať byt do 15 dní odo dňa, ku ktorému im bol primeraný náhradný byt ponúknutý a teda si odporcovia splnili túto povinnosť dňom 26.11.1997, kedy odporcovia listom vyzvali navrhovateľa v 1. rade na ohliadku bytu v penzióne Marína a ako aj listom zo dňa 16.09.1999. 53. Odporca v 3. rade uviedol aj skutočnosť, že navrhovateľom bol ponúknutý náhradný byt v obci Ždiar na prvom poschodí bytovky ako aj náhradný byt v zotavovni Jánošík v Tatranskej Lesnej a všetky poskytnuté náhrady zodpovedali podľa odporcu v 3.rade zákonným požiadavkám, pričom poukázal na znalecký posudok č. XX/XXXX znalkyne Ing. Hudzíkovej. Podľa odporcu v 3. rade sami navrhovatelia mali kde bývať a uplatnenie náhrady tvrdenej škody je šikanóznym výkonom práv, ktorému nemožno poskytnúť právnu ochranu. Z uvedených dôvodov podľa odporcu v 3. rade k vzniku škody nedošlo, nájomný vzťah medzi účastníkmi konania už netrval a preto odpojením bytu od dodávok tepla, vody a elektriny nedošlo k protiprávnemu konaniu odporcov, nakoľko navrhovatelia nemali v rozhodnom období žiadne právo predmetný byt užívať a zo strany odporcov nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti. Podľa odporcu v 3. rade možno zánik práva užívať byt v Karpatii a zánik nájomnej zmluvy vyvodiť na základe skutočnosti, že navrhovateľke v 2. rade vznikol nájomný vzťah I. G. zmluvou zo dňa 15.04.1999 a nemožno od odporcov požadovať, aby zabezpečovali bytovú náhradu navrhovateľom, ktorí mali kde bývať. V súvislosti s uzavretím nájomnej zmluvy zo dňa 15.10.2000 poukázal na § 879c ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. b), nájomca má do piatich rokov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona právo na bytovú náhradu podľa doterajších predpisov; to neplatí, ak nájomca je vlastníkom bytu alebo mu vznikol nájomný vzťah k bytu u iného prenajímateľa. Podľa odporcu v 3. rade bol rodinný dom navrhovateľov v N. X. užívania schopný, nakoľko tam boli ubytovávaní rekreanti, čo potvrdil aj navrhovateľ v 1. rade vo výpovedi, keď uviedol, že v lete tam boli známi jeho brata. Podľa odporcu v 3. rade je pozoruhodné, že rodina s maloletými deťmi, ktorá vlastní novopostavený rodinný dom sa presťahuje do jednej izby s rozlohou 12m2 k rodinným známym a vo svojom dome nechá bývať cudzích ľudí. Podľa odporcu v 3. rade si navrhovatelia uplatňujú svoje životné náklady. Odporca v 3. rade poukázal na neprimeranú výšku nájomného za prenajatý byt v H., ktorí nie je v lokalite Vysokých Tatier a má rozlohu 3x4 m a uplatnenú náhradu tohto nájomného ako aj cestovného navrhovateľa v 1. rade považoval za absurdnú. 54. Odporca v 3.rade považoval konanie navrhovateľov za úmyselné za účelom navodenia vzniku rozsiahlej škody na strane navrhovateľa a podľa odporcu v 3. rade nemožno poskytnúť ochranu chovaniu, cieľom ktorého nie je dosiahnutie účelu sledovaného právnu normou ale je v rozpore s dobrými mravmi. Konaním žiadneho z odporcov nedošlo k porušeniu právnej povinnosti v príčinnej súvislosti s ktorou, by mohla byť navrhovateľom spôsobená škoda. 55. K uplatnenému nároku na náhradu vykonaných maliarskych prác odporca v 3. rade uviedol, že nárok je nezákonný s poukazom na § 687 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 6 nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. 56. Z výpovede F.. L. Č.Á., konateľa odporcu v 3. rade v čase od 23.08.2000 do 26.10.2005 bolo zistené, že v čase od vstupu do spoločnosti v roku 2000 bol informovaný o užívaní bytu v penzióne Karpatia, uviedol, že k zaplesneniu bytu dôjsť nemohlo, ale v byte sa nebol nikdy pozrieť. Vie, že bolo F.. G. zrealizované odpojenie elektriny a o tom, že sa navrhovatelia z bytu odsťahovali. Tvrdil, že nájomné za prenájom bytu v rodinnom dome v Kežmarku je vzhľadom na lokalitu a miestne pomery vysoké, poukázal na nájomné v Bratislave z podobný byt v sume 10.000 až 15.000 Sk. Uviedol, že nejaké osoby sa mali rekreovať v roku 2002 v rodinnom dome navrhovateľov a on sám si telefonicky s navrhovateľom v 1. rade dohodol pobyt v tomto dome na Veľkú noc pre dve rodiny. 57. Z výpovede F.. Y. G., konateľa a spoločníka odporcu v 3. rade v čase od 23.08.2000 do 26.10.2005, súd zistil, že odporca v 3. rade bol odporcom v 2. rade usmernený, aby riešil otázky týkajúce sa nájmu bytu s navrhovateľmi dohodou. Podľa F.. Y. G. navrhovatelia dohody neakceptovali, prestali komunikovať, napriek snahe odporcu v 3. rade o uzavretie novej nájomnej zmluvy s dohodou o výške platieb za nájom bytu a služieb s tým spojených. Podľa neho boli splnené podmienky na uvoľnenie bytu navrhovateľmi, nakoľko videl rozhodnutie o pridelení náhradného bytu v okolí Ždiaru. Napriek tomu sa pokúšali dohodnúť s navrhovateľmi na úhrade nákladov za dodávku elektriny, tepla a vody s tým, že boli upozornení, že v opačnom prípade budú odpojení. Ani na osobnom rokovaní s navrhovateľmi k dohode nedošlo a títo zotrvávali na postoji, že odporca v 3. rade pre nich nie je partner na rokovanie v tejto veci. Preto došlo na jeseň 2001 k odpojeniu elektriny a od 1.8.2002 bol navrhovateľom namontovaný osobitný elektromer pre ich byt. K odstaveniu vykurovania a teplej vody dôjsť nemohlo, nakoľko sa to prakticky nedá, pretože by musel byť odstavený celý penzión. V čase neprítomnosti hostí v penzióne sa temperovalo, na akú teplotou nevedel. Tvrdil, že po vydaní predbežného opatrenia elektrinu zapli. Uviedol, že v čase, keď navrhovatelia nemohli byt užívať, mohli bývať v ich rodinnom dome, nakoľko vedel, že v tom čase navrhovateľa v 1. rade hľadali Poliaci na účelom zaplatenia za ubytovanie. 58. Z výpovede svedka Q. U. bolo zistené, že navrhovateľ v 1. a 2. rade mali v jeho rodinnom dome prenajatú jednu izbu, uviedol, že s rozlohou asi do 30 m2, samostatný vchod s chodbou, sociálnym zariadením s možnosťou užívať vstupnú halu a kuchyňu, výška nájomného predstavovala 900 Sk na deň, pričom pri určení ceny nájmu vychádzal z porovnania cien v hoteli. Uviedol, že v prenajatej časti bývali navrhovateľ v 1. a 2. rade s dvomi deťmi a to neustále, ale nesledoval to. Z výpovede svedka F.. Z. Č., zamestnanca odporcu v 2. rade, bolo zistené, že tento bol riaditeľom hotela Uran, pod ktorého správu bol v roku 1996 začlenený penzión Karpatia. Vykonával správu penziónu Karpatia do doby, keď bol tento prenajatý odporcovi v 3. rade. Uviedol, že po jeho nástupe do funkcie odporca v 1. rade vydal nový kalkulačný list pre výpočet nájomného a služieb spojených s užívaním bytu, ktorý vychádzal zo smernice odporcu v 2. rade a nájomné bolo stanovené na sumu 2.087 Sk. Navrhovateľ v 1. rade listom odporcovi v 1. rade oznámil, že s týmto nájomným súhlasí. Za jún 1997 nájomné zaplatil, júl a august nezaplatil, čo zdôvodnil nezrovnalosťou vo výpočte nájomného, pričom mu bolo oznámené, aby platil nájomné aké uzná za vhodné a sporná výšku sa dorieši neskôr. Po asi troch písomných výzvach odporcu v 2. rade, navrhovateľ v 1. rade nereagoval, bol upozornený na možnosť odpojenia od elektriny, na čo navrhovateľ v 1. rade upozornil, že mu bude spôsobená škoda odpojením mraziarenských boxov, na čo mu ponúkli uskladnenie v ich mraziarenských boxoch. Následne nebolo nájomné uhradené a byt bol od elektriny odpojený. Po uhradení dlžného nájomného bola elektrina zapojená. V tom čase mu bolo navrhovateľmi oznámené, že sa museli ubytovať v chate a zaplatiť za to 28.000 Sk. Svedok tvrdil, že navrhovateľ v 1. rade od roku 1992 nesúhlasil so zvyšovaním nájomného, čo argumentoval závadami v byte a nedostatkami v dodávke tepla a teplej vody. To viedlo k tomu, bola určená komisia, ktorá obhliadkou bytu zistila, že sa v byte nachádzali vykurovacie telesá a veľký mraziarenský box a elektrický bojler na teplú vodu. Uviedol, že navrhovateľom poskytli dva až tri elektrické radiátory. Uviedol, že v čase pobytu hostí v penzióne bola dodávka teplej vody nepretržite a vykurovalo sa nadštandardne, inak sa kúrilo menej, tak asi okolo 16-18 stupňov, iní zamestnanci v penzióne sa na vykurovanie nesťažovali, mali elektrické radiátory. Tvrdil, že čakal, že sa navrhovatelia nasťahujú do ich rodinného domu, ktorí prenajímajú turistom, k čomu sa podľa svedka navrhovateľ zaviazal ešte v roku 1990. Uviedol, že rodinný dom bol neho obývateľný, nakoľko sa oň zaujímala daňová kontrola v súvislosti s namietaním zlého výpočtu nájomného navrhovateľky v 2. rade. 60. Z výpovede F.. K. S. U.. konateľa odporcu v 3. rade bolo zistené, že navrhovatelia odporcovi v 3. rade neplatili žiadne platby nájomného a úhrady za služby spojené s užívaním bytu, odmietali o tom s predstaviteľmi odporcu v 3. rade rokovať, pretože ako uviedli, neboli pre nich partneri v právnom slova zmysle. Novej nájomnej zmluvy sa domáhali z dôvodu, aby navrhovatelia platili odporcovi v 3. rade ekonomicky zdôvodniteľný nájom za užívanie bytu, nakoľko dochádzalo k vysokej spotrebe elektriny u navrhovateľov. Mal vedomosť o tom , že rodinný dom navrhovateľov je obývaný turistami a to v rokoch 2000-2002 v lete aj v zime, ako aj tom, že plynomer a elektromer majú na dome zavedený už pred kolaudáciou. Penzión je z roku 1937 a elektrické rozvody si vyžadovali zásahy a opravy. Podľa novozavedeného elektromera osobitného pre byt navrhovateľov je spotreba elektriny vysoká. 61. Svedok Z. E. údržbár a kurič v penzióne Karpatia vo výpovedi uviedol, že sa v čase, keď nie sú hostia penzión temperuje na teplotu asi 13-14. stupňov. Uviedol, že na pokyn nadriadeného vypol prívod elektriny do bytu navrhovateľov na jeseň roku 2000. V čase keď penzión riadil F.. Č. púšťal kúrenie len ráno a večer na hodinu, keď tam neboli hostia temperoval na nízku teplotu a dodávka teplej vody bola len v stredu a v sobotu. 62. Svedok P. S., vlastník rodinného domu v radovej zástavbe v N. X., kde sa nachádza aj rodinný dom navrhovateľov, vo výpovedi uviedol, že navrhovateľov pozná, rodinný dom začali stavať niekedy v 80- tych rokoch súčasne s výstavbou jeho rodinného domu. Uviedol, že svoj rodinný dom užíva na trvalé bývanie asi do roku 1995. 63. Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti podľa § 132 Občianskeho súdneho poriadku a dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa v 1. a 2. rade nie je možné vyhovieť. 64. Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu a všetko, čo v konaní inak vyšlo najavo (§ 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Navrhovateľ v 1. a 2. rade vo svojom návrhu bol povinný v zmysle § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovolávajú a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle § 101 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Súd vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľom v 1. a 2. rade, ktorými odôvodňoval svoj žalobný návrh a ako aj podľa tvrdení uvádzaných odporcom v 1, 2. a 3. rade na svoju obranu. Súd upustil od vykonania ďalšieho dokazovania, keďže vykonaným dokazovaním považoval skutkový stav za dostatočne preukázaný na rozhodnutie vo veci a potreba ďalších dôkazov v tomto smere v konaní nevyplynula najavo. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním považoval súd za dostatočné pre právne posúdenie veci a dôvodnosti žalobného návrhu a ďalšie dokazovanie by bolo nadbytočné a nepotrebné z hľadiska zistenia a posúdenia rozhodujúcich skutočností, a preto uzavrel, že nebolo potrebné nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania a uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené ( § 120 ods. 1,4 Občianskeho súdneho poriadku). 65. Škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného a je vyjadriteľná peniazmi. Je majetkovou ujmou, ktorá postihla poškodeného v dôsledku vzniku zodpovednosti za škodu, ktorú niekto iný spôsobil poškodenému. Navrhovateľ v 1. a 2. rade vznik uplatnenej škody titulom zodpovednosti odporcu v 1., 2. a 3. rade za škodu nepreukázal. 66. Navrhovateľ v 1. a 2. rade sa domáhal od odporcu v 1. a 2. rade zaplatenia náhrady škody vo výške 929,43 eur (28.000,- Sk) spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6% ročne odo dňa 26.01.1998 do zaplatenia, titulom nájomného za ubytovanie v chate č. 16 v Starej Lesnej v období do 29.09.1997 do 07.12.1997. Navrhovateľ v 1. a 2. rade sa domáhal od odporcu v 1. a 3. rade zaplatenia náhrady škody vo výške 14.448,05 eur (435.262,- Sk) spolu s úrokom z omeškania vo výške 15,50% ročne odo dňa 14.02.2002 do zaplatenia, pričom škoda pozostávala zo sumy 12.427,80 eur ( 374.400 Sk) za zaplatené nájomného za prenajatý byt v H. W. Q. U. od 15.10.2000 do 31.12.2001, zo sumy 1.039,14 eur (31.305 Sk) titulom nájomného zaplateného za neužívaný byt v objekte Karpatia od 15.10.2000 do 31.12.2001 v zmysle zmluvy z roku 1997, zo sumy 846,44 eur (25.500 Sk) z titulu úhrady maliarskych práce v byte v Karpatii a sumy 134,67 eur (4.057 Sk) titulom nákladov na cestovné navrhovateľa v 1. rade z Kežmarku do práce v Starej Lesnej. 67. K nároku uplatneného navrhovateľom v 1. a 2. rade, kedy sa domáhal od odporcu v 1. a 2. rade zaplatenia náhrady škody vo výške 929,43 eur (28.000,- Sk) spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6% ročne odo dňa 26.01.1998 do zaplatenia, titulom nutnosti obstarať si náhradné ubytovanie v chate Č.. XX I. N. X. v období do 29.09.1997 do 07.12.1997 z dôvodu ochrany života a zdravia súd uvádza, že navrhovateľ v 1. a 2. rade vznik takto vyčíslenej škody nepreukázal. Navrhovateľ v 1. a 2. rade bol na základe zmluvy o nájme bytu, ktorú navrhovateľ v 1. rade podpísal dňa 01.08.1997, nájomcom bytu v objekte Karpatia, predtým byt užíval ako služobný byt na základe pracovného pomeru v organizácii odporcu v 1. rade. Podľa čl. II zmluvy o nájme bytu bol nájom dohodnutý na dobu určitú, do doby, kedy bude navrhovateľovi v 1. rade zabezpečený náhradný byt v zmysle rozsudku Okresného súdu v Poprade. Podľa č. III zmluvy o nájme bytu bola výška mesačného nájomného dohodnutá vo výpočtovom liste. Na základe kalkulačného listu zo dňa 18.04.1997 bolo nájomné stanovené na sumu 2.087 Sk. Navrhovateľ v 1. a 2. rade neuhradil nájomné v mesiaci júl a august 1997, na čo opakovane navrhovateľa v 1. a 2. rade upozornil správca objektu Karpatia s tým, že v prípade neuhradenia plnej výšky nájomného bude byt od elektriny odpojený. Navrhovateľ v 1.a 2. rade nepoprel, že pred odpojením bytu od dodávky elektriny neuhrádzali plnú výšku nájomného. Uviedli, že v novembri 1997 bol byt odpojený od dodávky elektriny a preto sa museli odsťahovať do chaty Č.. XX I. N. X. a že tam bývali v období do 29.09.1997 do 07.12.1997. Tvrdenie navrhovateľa v 1. a 2. rade, že konaním odporcu v 1. a 2. rade a to porušením povinnosti odporcu v 1. a 2. rade vyplývajúcu im z ustanovenia § 687 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je prenajímateľ povinný odovzdať nájomcovi byt v stave spôsobilom na riadne užívanie a zabezpečiť nájomcovi plný a nerušný výkon práv spojených s užívaním bytu, navrhovateľ nepreukázal, keď v porušení povinnosti odporcu v 1. a 2. rade videl odpojenie dodávky energií do bytu, v dôsledku konania navrhovateľa v 1. rade, ktorý ako nájomca a užívateľ bytu neuhrádzal nájomné v plnej a zmluvne dohodnutej výške. Podľa názoru súdu bolo preukázané, že navrhovateľ v 1. rade svojím konaním a to neplatením plnej výšky nájomného, spôsobil odpojenie bytu od elektriny, v dôsledku čoho sa byt stal neobývateľným. Navrhovateľ v 1. rade bol sám zodpovedný za stav, v ktorom sa spolu s navrhovateľkou v 2. rade a svojimi deťmi ocitol a situáciu riešil svojpomocne ubytovaním sa v chatke v Starej Lesnej. Navrhovateľ v 1. rade si sám vybral riešenie bytovej otázky, kedy mal podľa názoru súdu možnosť platiť nájomné v plnej výške, čím by nedošlo k odpojeniu energií, čo aj následne bolo preukázané, nakoľko po tom, čo navrhovatelia uhradili nájomné v sume 2.027 Sk spätne od júla 1997 a to dňa 27.11.1997, bola elektrina do bytu zapojená a navrhovatelia sa do bytu nasťahovali. Splnenie základného predpokladu vznik škody ako aj zodpovednosti za škodu porušením právnej povinnosti odporcom v 1. a 2. rade v danom prípade navrhovateľom v 1. a 2. rade preukázaná nebola, preto nie je možné nároku na zaplatenia nákladov za ubytovanie navrhovateľa v 1. a 2. rade v chatke Č.. XX I. N. X. v období od 29.09.1997 do 07.12.1997 titulom náhrady škody vyhovieť. K nároku uplatneného navrhovateľom v 1. a 2. rade, kedy sa domáhal od odporcu v 1. a 3. rade zaplatenia náhrady škody vo výške 14.448,05 eur (435.262,- Sk) spolu s úrokom z omeškania vo výške 15,50% ročne odo dňa 14.02.2002 do zaplatenia, pričom škoda pozostávala zo sumy 12.427,80 eur (374.400 Sk) titulom zaplateného nájomného za prenajatý G. I. H. W. Q. U.H. od 15.10.2000 do 31.12.2001 súd uvádza, že navrhovateľ v 1. a 2. rade vznik tejto škody nepreukázal. Navrhovateľ v 1. a 2. rade bol na základe zmluvy o nájme bytu zo dňa 01.08.1997 nájomcom bytu v objekte Karpatia a to na dobu určitú, do doby, kedy bude navrhovateľovi v 1. rade zabezpečený náhradný byt v zmysle rozsudku Okresného súdu v Poprade. Okresný súd Poprad rozsudkom zo dňa 09.07.1992 číslo konania 12C/153/1992 - 37, právoplatným dňa 21.08.1992 privolil k výpovedi danej vtedajšou Slovenskou odborárskou rekreáciou navrhovateľovi v 1. rade z nájmu bytu v zotavovni Karpatia, Tatranská Lesná, s tým, že nájomný pomer skončí posledným dňom tretieho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť a zároveň uložil odporcovi S. Č. povinnosť vypratať tento byt do 15 dní odo dňa, ku ktorému bude zabezpečený primeraný náhradný byt v tej istej lokalite v oblasti Vysokých Tatier. Nájomný pomer navrhovateľa v 1. rade tak v zmysle zmluvy o nájme bytu zo dňa 01.08.1997 v spojení s rozsudkom Okresného súdu v Poprade zo dňa 09.07. 1992 číslo konania 12C/153/1992 - 37 trval do doby zabezpečenia primeraného náhradného bytu k bytu v objekte Karpatia a to v tej istej lokalite v oblasti Vysokých Tatier. F.. Z. Č., ako správca a riaditeľ objektu Karpatia zamestnanec odporcu v 2. rade listom zo dňa 26.11.1997 navrhol navrhovateľovi v 1.rade pridelenie bytu v objekte Marína, ktorý bude v stálej prevádzke. Byt v objekte Marína bol dvojizbovým bytom I. kategórie, s ústredným vykurovaním. Penzión Marína sa nachádza v Tatranskej Lesnej v meste Vysoké Tatry. Bolo znaleckým posudkom č. 11/2006 vypracovanom Ing. Emíliou Hudzíkovou preukázané, že išlo o primeraný náhradný byt v tej istej lokalite Vysokých Tatier taký, aký predpokladal rozsudok Okresného súdu Poprad zo dňa 09.07. 1992 číslo konania 12C/153/1992 - 37, teda spĺňal podmienky bytovej náhrady dané ust. § 712 ods. 2 Občianskeho zákonníka, platného a účinného v čase vydania rozsudku Okresného súdu Poprad, podľa ktorého náhradným bytom je byt, ktorý podľa veľkosti a vybavenia zabezpečuje ľudsky dôstojné ubytovanie nájomcu a členov jeho domácnosti. 68. Súd prvej inštancie mal zato, že odporca v 2. rade mandátnou zmluvou zo dňa 10.05.1996 poverený odporcom v 1. rade na všetky úkony spojené s výkonom činností s bytmi v objekte Karpatia, listom zo dňa 26.11.1997 ponúkol a teda zabezpečil primeraný náhradný byt v zmysle výroku rozsudku Okresného súdu Poprad, pričom je zrejmá skutočnosť, že tento byt v objekte Marína bol navrhovateľovi v 1. rade ponúkaný aj listom zo dňa 16.09.1999 a zo dňa 29.11.2000. Navrhovateľ v 1. a 2. rade opakovane odmietol ponuku náhradného bytu v objekte Marína a to bez preukázania dôvodov, že byt nie je primeraným náhradným bytom a že byt je odstavovaný od dodávky tepla a teplej vody. Navrhovateľom v 1. rade tak preukázateľne zanikol nájom bytu v objekte Karpatia dňom zabezpečenia primeraného náhradného bytu v objekte Marína, teda dňom ponúknutia bytu listom zo dňa 26.11.1997 a to uplynutím doby dohodnutej v zmluve o nájme bytu zo dňa 01.08.1997. 69. Tvrdenia navrhovateľky v 2. rade, že na pokyn odporcu v 3. rade boli dňa 15.10.2000 odpojení od dodávky elektriny, tepla a teplej vody a museli riešiť situáciu bývania okamžite, sú pre preukázanie nároku na náhradu škody neopodstatnené a s poukazom na skutočnosť, že už od novembra 1997 im bola poskytnutá bytová náhrada vo vyhovujúcom a plne obývateľnom byte v objekte Marína, aj právne irelevantné. Navrhovateľ v 1. a 2. rade mal možnosť ubytovať sa v dvojizbovom byte v lokalite Vysokých Tatier, ktorý vyhovoval podmienkam náhradného bytu a preto je nárok navrhovateľa na náhradu škody, ktorá pozostáva zo sumy nájomného zaplateného za ubytovanie v jednej izbe rodinného domu pána U. I. H., neodôvodnený. Vzhľadom na zabezpečenie náhradného bytu navrhovateľovi v 1. a 2. rade škoda vo výške 12.427,80 eur (374.400 Sk) titulom zaplateného nájomného za užívanie bytu v dome v H. navrhovateľovi nevznikla konaním odporcu v 1. a 3. rade. 70. Súd prvej inštancie považoval za potrebné uviesť aj ďalšie skutočnosti, pre ktoré nebolo možné návrhu navrhovateľov na zaplatenie sumy vo výške 12.427,80 eur (374.400 Sk) titulom zaplateného nájomného za užívanie bytu v dome v Kežmarku v období do 15.10.2000 do 31.12.2001 vyhovieť. Navrhovateľka už v roku 1997 bývala aj so synom v Bratislave, nakoľko tam pracovala, bola zamestnancom Ministerstva spravodlivosti SR so sídlom Bratislave v období od 01.11.1997 do 30.09.2004 a syn navštevoval dennou formou školu v Bratislave v čase od 01.09.1997 do 31.08.2001 a následne pokračoval v štúdiu na 2.stupni. Najprv bývala v byte u matky navrhovateľky v 2. rade a od 01.05.1999 na základe nájomnej zmluvy zo dňa 15.04.1999 a dodatkom k zmluve v byte na G. W.. Č.. X, v Bratislave a to na dobu určitú od 01.05.1999 do 31.12.2003, pričom podľa určenia nájomcu k tejto zmluve prenajímateľ uviedol navrhovateľku v 2. rade a tri osoby ako počet členov domácnosti. Navrhovateľka v 2. rade potvrdila, že v byte bývala so synom a domov chodila len na víkendy. Teda bolo preukázane, že navrhovateľka v 2. rade v tomto čase od októbra 2000 až do konca roka 2001 mala zabezpečené bývanie aj v G. G. W.. Č.. X v Bratislave. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že je nesporné, že v rozhodnom čase októbra 2000 až do konca roka 2001 mala rodina navrhovateľa v 1. a 2. rade vo vlastníctve rodinný dom v obci N. X. v okrese Kežmarok. Podľa názoru súdu bolo preukázané, že rodinný dom bolo možné v tomto rozhodnom čase októbra 2000 až do konca roka 2001 užívať na bývanie, nakoľko z kolaudačného rozhodnutia rodinného domu boli preukázané napojenia domu na plyn a elektrinu už v roku 1996, z oznámení dodávateľa plynu a elektriny, že v danom období sa v byte tieto energie spotrebovávali. Užívateľnosť domu bola preukázaná aj pobytom známych navrhovateľa v 1. rade ubytovaných v dome, čo navrhovateľ v 1. rade nepoprel ako aj z inzercie ponuky predmetného rodinného domu na rekreačné ubytovanie, čo potvrdila vo výpovedi aj navrhovateľka v 2. rade. Aj uplatnená výška nájomného za ubytovanie štvorčlennej rodiny v jednej izbe rodinného domu v H.Ž. na konci roka 2000 a v roku 2001 v sume 900 Sk za deň, je podľa názoru súdu neprimerane vysoká a to s poukazom na skutočnosť, že mesačné nájomné za samostatnú miestnosť v rodinnom dome, resp. garsónku, príp. jednoizbový byt činilo podľa oznámenia realitnej kancelárie v období rokov 2000 a 2001 v Kežmarku cca 2.800 Sk bez energií. Aj z oznámení hotelových zariadení v Kežmarku, v Poprade, v Starej Lesnej a vo Veľkej Lomnici bolo preukázané, že v období roku 2000 a 2001 bolo možné sa hotelovom zariadením ubytovať aj za nižšie ceny na osobu za deň ako v rodinnom dome v Kežmarku. Teda tvrdenie navrhovateľov, že je preukázané, že iné ubytovanie v danej lokalite by bolo nákladnejšie a najvýhodnejšou ponukou bol práve byt v rodinnom dome v H.S. nemá opodstatnenie. 71. Súd prvej inštancie má vzhľadom na uvedené za preukázané, že navrhovatelia mohli riešiť svoju bytovú otázku aj využitím vlastného rodinného domu resp. domu vo vlastníctve ich syna, namiesto aj podľa ich slov drahého a rozlohou omnoho menšieho bytu v rodinnom dome ich známeho v H.. 72. K nároku uplatneného navrhovateľom v 1. a 2. rade, kedy sa domáhal od odporcu v 1. a 3. rade zaplatenia náhrady škody, pričom škoda pozostávala zo sumy 1.039,14 eur (31.305 Sk)titulom zaplateného nájomného za neužívaný byt v objekte Karpatia od 15.10.2000 do 31.12.2001 v zmysle zmluvy o nájme bytu z roku 1997 súd uvádza, že navrhovateľ v 1. a 2. rade vznik takto vyčíslenej škody nepreukázal. Navrhovateľom v 1. a 2. rade škoda v podobe zaplateného nájomného za byt v objekte Karpatia v čase od 15.10.2000 do 31.12.2001, nemohla vzniknúť porušením povinnosti odporcu v 1. a 3. rade, kedy ako už bolo vyššie spomenuté, nájomný pomer navrhovateľa v 1. rade v zmysle zmluvy o nájme bytu z roku 1997 v spojení s rozsudkom Okresného súdu v Poprade zo dňa 09.07. 1992 číslo konania 12C/153/1992 - 37 trval do doby zabezpečenia primeraného náhradný bytu k bytu v objekte Karpatia a to do času kedy správca objektu Karpatia a zamestnanec odporcu v 2. rade listom zo dňa 26.11.1997 navrhol navrhovateľovi v 1. rade pridelenie bytu v objekte Marína, ktorý podľa názoru súdu spĺňal podmienky primeraného náhradného bytu. Tvrdenie navrhovateľa v 1.a 2. rade, že neplatením tohto nájomného by mohlo dôjsť k ukončeniu nájomného vzťahu, je preto vzhľadom na to, že období, za ktoré toto nájomné ako náhradu škody požadujú navrhovatelia, už doba nájmu, podľa vyššie uvedeného, zabezpečením náhradného bytu v objekte Marína uplynula. Navrhovateľ v 1. a 2. rade v konaní žiadnym spôsobom neopísal a nepreukázal také konanie odporcu v 1. a 3. rade, ktoré by v priamej príčinnej súvislosti spôsobilo vznik takto opísanej škody, ktorej sa navrhovateľ v 1. a 2. rade domáhal. 73. K nároku uplatneného navrhovateľom v 1. a 2. rade, kedy sa domáhal od odporcu v 1. a 3. rade zaplatenia náhrady škody, pričom škoda pozostávala zo sumy 846,44 eur (25.500 Sk) titulom úhrady za maliarske práce v byte v objekte v Karpatia, a to na základe faktúry č. 4/2001, ktorá bola navrhovateľovi v 1. rade vystavená dňa 20.12.2001 na sumu 25.500 Sk súd uvádza, že navrhovateľ v 1. a 2. rade vznik tejto škody nepreukázal. S poukazom na § 687 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 6 nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka sú náklady na maliarske práce nákladmi spojenými s bežnou údržbou bytu a znáša ich nájomca bytu, ktorým ako tvrdí bol navrhovateľ v 1. a 2. rade, preto je jeho nárok na uloženie povinnosti na náhradu týchto nákladov odporcovi v 1. a 3. rade titulom vzniknutej škody nedôvodný a navrhovateľovi v 1. a 2. rade nemohla vzniknúť škoda v podobe zaplatenia vykonaných maliarskych prác v byte nimi užívanom. 74. Vo vzťahu k uplatnenej náhrade škody v sume 134,67 eur (4.057 Sk) titulom nákladov na cestovné navrhovateľa v 1. rade z H. do práce v N. X. v čase od 15.10.2000 do 31.12.2001 súd uvádza, že navrhovateľ nepreukázal, že by takáto škoda navrhovateľovi v 1. rade a navrhovateľke v 2. rade vznikla, nakoľko navrhovatelia si sami zvolili ubytovanie v H. namiesto ponúkaného náhradného bytu v objekte Marína v Starej Lesnej, kde aj v tom čase bolo pracovisko navrhovateľa v 1. rade . Nemožno preto požadovať, aby bola odporcovi v 1. a 3. rade uložená povinnosť nahradiť cestovné navrhovateľovi v 1. a 2. rade, pokiaľ navrhovateľ v 1. a 2. rade nijakým spôsobom nepreukázal vynaloženie týchto nákladov v dôsledku porušenia povinnosti odporcu v 1. a 2. rade. 75. Súd prvej inštancie od vykonania dokazovania opätovným výsluchom Q. U., I. Š. Š. a vykonaním znaleckého dokazovania na posúdenie, či ponúkaný byt v objekte Marína spĺňal kritéria náhradného bytu v zmysle rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 09.07.1992 upustil, z dôvodu, že vykonaným dokazovaním má dostatočne preukázané skutočnosti, pre ktoré bolo toto dokazovanie navrhnuté. 76. Ďalším predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti odporcu a vzniknutou škodou. O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi porušením právnej povinnosti a škodou vzťah príčiny a následku. Vo vzťahu k naplneniu podmienky na úspešné uplatnenie náhrady škody a to preukázanie príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti súd uvádza, že navrhovateľom v 1. a 2. rade nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti odporcu v 1. až 3. rade a vznikom škody navrhovateľovi v 1. a 2. rade. Navrhovateľ v 1. a 2. rade nepreukázal samotný vznik škody a ani porušenie právnej povinnosti zo strany odporcu v 1. až 3. rade a teda ani nebolo možné preukázať príčinnú súvislosť. 77. So zreteľom na uvedené právne závery mal súd prvej inštancie za to, že navrhovateľ v 1. a 2. rade nepreukázal zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, keď v konaní nepreukázal existenciu porušenia právnej povinnosti odporcu v 1. až 3. rade súvislosti so vznikom ním uvádzanej škody a ani vznik škody. V konaní navrhovateľ v 1. a 2. rade nepreukázal, že došlo k majetkovej ujme na strane navrhovateľa v 1. a 2. rade v dôsledku zodpovednosti za škodu pôsobenú konaním odporcov 1. a 3. rade titulom uhradených nákladov za ubytovanie v chatke č. XX I. N. X. v období od 29.09.1997 do 07.12.1997, titulom náhrady nákladov za ubytovanie v rodinnom dome v H. v čase od 15.10.2000 do 31.12.2001 ako aj cestovného navrhovateľa v 1. rade a platením nájomného v tomto období za byt v objekte Karpatia a titulom zaplatenia maliarskych prác v byte v objekte Karpatia. Navrhovateľ v 1. a 2. rade v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal vznik uplatnenej škody, porušenie právnej povinnosti zo strany odporcu v 1. až 3. rade v súvislosti s uplatnenou škodou a nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti odporcu v 1. až 3. rade a ani zavinenie odporcu v 1. až 3. rade. 78. Súd prvej inštancie preto návrh navrhovateľa v 1. a 2. rade na náhradu škody v celom rozsahu zamietol. 79. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 80. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podali odvolanie žalobcovi prostredníctvom spoločného právneho zástupcu. Žalobcovia žiadajú odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ istinu vo výške 929,43 eur spolu s úrokom z omeškania od 26.01.1998 do zaplatenia vo výške 17,6% ročne, všetko spoločne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom istinu vo výške 14.448,05 eur spolu s úrokom z omeškania od 14.02.2002 do zaplatenia vo výške 15,50% ročne, všetko spoločne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovia taktiež žiadajú odvolací súd, aby im priznal právo na náhradu trov konania. Svoje odvolanie žalobcovia odôvodnili podľa § 205 ods. 2 písm. b/, d/ a f/ O.s.p. Žalobcovia v rámci svojho odvolania poukazujú na nimi tvrdený skutkový stav. Žalobcovia majú za to, že v konaní bolo jednoznačne preukázané nedostatočné poskytovanie služieb spojených s užívaním bytu zo strany žalovaných. Žalovaní 1/ a 2/ porušením právnej povinnosti spôsobili žalobcom škodu a to tým, že žalovaný 1/ ako prenajímateľ bytu nezabezpečil nájomcom plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním bytu v zmysle § 687 ods. 1 Občianskeho zákonníka a napriek vedomosti o nedostatkoch v poskytovaní služieb spojených s nájmom bytu, svojou nečinnosťou nezabránil žalovanému 2/ v nedbalom a protiprávnom konaní pri správe s predmetom nehnuteľnosti. Takisto zostal žalovaný 2/ podľa žalobcov nečinný, aj po tom, čo súd predbežným opatrením zakázal žalovanému 3/zasahovať do užívacích práv žalobkyne. Žalobcovia poukazujú na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.06.2001 sp. zn. 26Cdo/1412/99, z 26.10.2005, sp. zn. 26Cdo/186/2005. V rámci doplnenia odvolania žalobcovia majú za to, že súd prvej inštancie v rámci svojho rozhodnutia nebral do úvahy a nerešpektoval závery Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.05.2006. Podľa žalobcov bolo protiprávne konanie žalovaných 1/ a 2/ preukázané výpoveďami svedkov a výpočet náhrady škody bol len celkovým vyčíslením škody, spôsobenej protiprávnym konaním žalovaných. Podľa žalobcov bolo preukázané naplnenie § 420 Občianskeho zákonníka, teda že škodu zavinil prenajímateľ. Súd prvej inštancie sa podľa žalobcov nedostatočne vyporiadal s otázkou náhradného ubytovania. 81. K odvolaniu žalobcov 1/ a 2/ sa vyjadril žalovaný 3/, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému 3/ priznal náhradu trov odvolacieho konania. 82. K odvolaniu žalobcov 1/ a 2/ sa vyjadril taktiež žalovaný 1/, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 83. K odvolaniu žalobcov 1/ a 2/ sa vyjadril taktiež žalovaný 2/, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 84. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 85. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1/ a 2/ nie je opodstatnené. 87. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.). 88. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. 89. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie. 90. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. 91. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. V odvolacom konaní odvolací súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie úspešným žalovaným 1/, 2/ a 3/ náhradu trov odvolacieho konania priznáva v rozsahu 100%,. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 92. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).