Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/17/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200116 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1017200116.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: SK Commercium, s.r.o., IČO: 36256064, so sídlom v Bratislave, Stará Vajnorská 8, zastúpeného spoločnosťou Weis & Partners s.r.o., IČO: 47234776, so sídlom v Bratislave, Ivánska cesta 30/B, za ktorú koná advokát JUDR. Peter Weis, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 104282492/2016 zo dňa 14.11.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania Žalobca kúpil od spoločnosti WELLFIN, s.r.o., repku olejnú v množstve 420,29 ton a od spoločnosti Arizzano, s.r.o., kukuricu kŕmnu v množstve 99,98 ton. Spoločnosť WELLFIN, s.r.o., vystavila žalobcovi faktúry int. č. XXX - XXX, č. XXX - XXX. za nákup repky olejnej v množstve XXX,XX ton v celkovej sume XXX.XXX,XX €, z toho XX % S. v sume XX.XXX,XX € (jednotková cena tovaru XXX,- € / X tona). V. označeniu faktúr zodpovedajú tieto faktúry: - faktúra č. XXXXVFXXXX zo dňa XX.X.XXXX, splatná dňa XX.X.XXXX, na sumu XX.XXX,XX €, z toho XX% S. v sume X.XXX,XX € (interné číslo faktúry XXX), - faktúra č. XXXXVFXXXX zo dňa XX.X.XXXX, splatná dňa XX.X.XXXX, na sumu XX.XXX,XX €, z toho XX% S. v sume X.XXX,XX € (interné číslo faktúry XXX), - faktúra č. XXXXVFXXXX zo dňa XX.X.XXXX, splatná dňa XX.X.XXXX, na sumu XX.XXX,XX €, z toho XX% S. v sume X.XXX,XX € (interné číslo faktúry XXX), - faktúra č. XXXXVFXXXXA zo dňa XX.X.XXXX, splatná dňa XX.X.XXXX, na sumu XX.XXX,XX €, z toho XX% S. v sume X.XXX,XX € (interné číslo faktúry XXX), - faktúra č. XXXXVFXXXX zo dňa XX.X.XXXX, splatná dňa XX.X.XXXX, na sumu XX.XXX,XX €, z toho XX% S. v sume X.XXX,XX € (interné číslo faktúry XXX), - faktúra č. XXXXVFXXXX zo dňa XX.X.XXXX, splatná dňa XX.X.XXXX, na sumu XX.XXX,XX €, z toho XX% S. v sume X.XXX,XX € (interné číslo faktúry XXX), - faktúra č. XXXXVFXXXX zo dňa XX.X.XXXX, splatná dňa XX.X.XXXX, na sumu XX.XXX,XX €, z toho XX% S. v sume X.XXX,XX € (interné číslo faktúry XXX). G. Z., s.r.o., vystavila žalobcovi faktúry int. č. XXX a XXX za nákup kukurice kŕmnej v množstve XX,XX ton v celkovej sume XX.XXX,XX €, z toho XX % S. v sume X.XXX,XX € (jednotková cena tovaru XXX,- € / X tona). V. označeniu faktúr zodpovedajú nasledovné faktúry: - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, splatná dňa XX.X.XXXX, na sumu XX.XXX,XX €, z toho XX% S. v sume X.XXX,XX € (interné číslo faktúry XXX), - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, splatná dňa XX.X.XXXX, na sumu XX.XXX,XX €, z toho XX% S. v sume X.XXX,XX € (interné číslo faktúry XXX). F. si uplatnil odpočet S. za zdaňovacie obdobie máj XXXX v celkovej sume XX.XXX,XX €, a to na základe faktúr int. č. XXX - XXX, č. XXX - XXX v celkovej sume XXX.XXX,XX €, z toho XX % S. v sume XX.XXX,XX €, a int. č. XXX, XXX v celkovej sume XX.XXX,XX €, z toho XX % S. v sume X.XXX,XX €. S. úrad H. vykonal u žalobcu kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj XXXX. S. kontrola sa začala dňa XX.X.XXXX, bola prerušená v období od XX.XX.XXXX do XX.X.XXXX a o jej výsledku správca dane vyhotovil protokol č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Zvol zo dňa XX.X.XXXX, ktorý doručil žalobcovi dňa XX.X.XXXX. F. sa k zisteniam z daňovej kontroly písomne vyjadril a jeho pripomienky boli aj ústne prerokované na ústnom pojednávaní dňa XX.X.XXXX (zápisnica č. XXXXXXX/ X/XXXXXXX/XXXX/Zvol zo dňa XX.X.XXXX). G. dane zistil, že dodávateľom spoločnosti P., s.r.o., bola spoločnosť M., s.r.o. M. olejná, ktorá mala byť predmetom plnenia, mala byť stále v sklade spoločnosti Z. AZ, a.s., ktorá ku skladovaným komoditám vystavuje rozborové lístky, vážne lístky, príjemky a výdajky zo skladu s vyjadrením ich množstva a druhu, dátumov prijatia a vyskladnenia, evidenčných čísel motorových vozidiel, na ktoré boli komodity nakladané. G. Z. AZ, a.s., prenajímala na základe zmluvy o skladovaní zo dňa XX.X.XXXX v zdaňovacom období máj XXXX sklad spoločnosti S., s.r.o., nie spoločnosti M., s.r.o., od ktorej žalobca nakúpil poľnohospodárske komodity. G. DRZ., s.r.o., a M., s.r.o., sú personálne prepojené v osobe konateľky a spoločníčky M. N., ktorá nepreberala predvolania správcu dane na ústne pojednávanie a dlhodobo s ním nekomunikuje. R. dodávateľom poľnohospodárskych komodít spoločnosti P., s.r.o., za druhý štvrťrok XXXX bola spoločnosť M. s.r.o., ktorá je nekontaktná, na adrese sídla má len korešpondenčnú adresu (popri nej tam má sídlo asi XXX ďalších spoločností), zástupcovia spoločnosti sa tu fyzicky nezdržiavajú; ku dňu X.X.XXXX bola spoločnosť zrušená. Y. spoločnosti P., s.r.o., S. W. bol vypočutý dožiadaným S. úradom U., pobočka G., dňa XX.X.XXXX, za prítomnosti tlmočníčky V.. S. C., ktorú si sám zabezpečil. Na ďalší výsluch v roku XXXX sa odmietol dostaviť, pokým mu správca dane nezabezpečí tlmočníka z ruského jazyka do slovenského jazyka. C. odberateľom spoločnosti P., s.r.o., bola spoločnosť Z. H., s.r.o., v tomto prípade však od nej kúpila len nepatrné množstvo repky (XX,X ton). Predmetný tovar bol dodaný priamo zahraničnej spoločnosti K. Q. Y., so sídlom v I.. C. zabezpečoval odberateľ sám na vlastné náklady. G. Z., s.r.o., má na adrese sídla uvedenej v obchodnom registri len virtuálne sídlo spolu s asi XXX ďalšími spoločnosťami; na základe zmluvy zo dňa XX.X.XXXX jej raz do týždňa preposielajú poštu na adresu sídla spoločnosti H. U. s.r.o. N. konateľom spoločnosti Z., s.r.o., je občan I. K. S., ktorý v sídle spoločnosti nebol ani raz a ktorému bývalý konateľ N. H. odovzdal všetky účtovné a daňové doklady. F. preverovanej spoločnosti sa na ústne pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil. S. maďarský daňový úrad vypočul K. S., ktorý uviedol, že jeho slovenská spoločnosť Z., s.r.o., bola v obchodnom vzťahu so žalobcom, zoznámil sa s ňou cez sprostredkovateľa, dodanie tovaru bolo uskutočnené a S. bola priznaná a zaplatená, nemal však k dispozícii žiadne doklady preukazujúce jeho tvrdenia (napríklad prepravné doklady, vážne lístky a podobne), nepamätal si na podrobnosti nadobudnutia tovaru, jeho spoločnosť tovar neskladovala, prepravu uskutočňovala nezávislá externá spoločnosť, faktúry platili v hotovosti alebo bankovým prevodom. D. doklady odovzdal novému majiteľovi spoločnosti U. U., ktorý má bydlisko v I.. I. správca dane uviedol, že K. S. bol počas pojednávania veľmi zdržanlivý a vyhýbavý, poskytoval krátke odpovede a vyzeral nerozhodne; preto vyslovil podozrenie, že K. S. nevedel nič o ekonomickej činnosti spoločnosti a len poskytol svoje meno ako nastrčená osoba. F. deklaroval predaj repky olejnej a kukurice kŕmnej spoločnostiam D. M., spol. s r.o., D. X. Y. a Y. C. Y. (posledné dve so sídlom v I.). C. preverovaní odberateľa D. M., spol. s r.o., správca dane zistil, že tovar bol naložený v spoločnosti Z. AZ, a.s., a odtiaľ prepravený priamo konečnému odberateľovi - českej spoločnosti D., s.r.o. - ktorý nereagoval na predvolanie dožiadaného českého správcu dane, táto spoločnosť je nekontaktná, adresa sídla je len virtuálna; z dôvodu neplnenia povinností vyplývajúcich z českého zákona o S. bola zrušená registrácia z úradnej povinnosti ku dňu XX.X.XXXX. Q. správca dane nemohol preveriť ani potvrdiť, či došlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia. T., spoločnosť D. ryba, spol. s r.o. (medzičlánok medzi žalobcom a spoločnosťou D., s.r.o.), predala repku spoločnosti D., s.r.o., Q. republika, skôr, ako ju od žalobcu nakúpila - tovar od žalobcu kúpila dňa XX.X.XXXX a predala ho už dňa XX.X.XXXX, XX.X.XXXX a XX.X.XXXX. G. D. X. Y. od žalobcu kúpila XX,XX ton kukurice (faktúra č. XXXXX zo dňa X.X.XXXX). S. maďarský správca dane nepotvrdil realizáciu transakcie, pretože spoločnosť na adrese svojho sídla nevykonávala žiadnu obchodnú činnosť, jej konateľom je bezdomovec G. D., ktorý dňa XX.X.XXXX zomrel. G. je síce registrovaná ako platca S., no nepredložila žiadne priznania k S. a súhrnné výkazy za rok XXXX. F. tvrdí, že spoločnosť Y. C. Y. (správne má byť Y. C. Y.) od neho kúpila XX,XX ton repky olejnej (faktúra č. XXXXX zo dňa XX.X.XXXX). Podľa zistení maďarského správcu dane poverený zamestnanec tejto spoločnosti za obchod s obilím Y. R. nepotvrdil prepravu tovaru, žalobcu nepozná, objednávku mu nezadal, neprijal prepravu, neuskutočnil žalobcovi platbu, nepozná prepravcov a tovar neprijal. O., že pečiatky na dokladoch X. nesúhlasia s pečiatkami tohto maďarského daňovníka na ďalších dokladoch - názov daňovníka je Y. C. Y. a nie Y. C. Y.. C. spoločnosť Si-Ma Y. Y., so sídlom v I., nepozná žalobcu, nebola s ním v obchodnom vzťahu; neskôr jej zástupca potvrdil prepravu XX XXX kg repky. Z. prepravná spoločnosť U.-G. Y., so sídlom v I., nepozná žalobcu a nebola s ním v obchodnom vzťahu. C. spoločnosti I. - G. Y. a R. Q. és G. Y., obe so sídlom v I., uviedli, že objednávateľom prepravy komodít v máji XXXX bola spoločnosť I. XXX, s.r.o., na základe jej objednávky realizovali prepravu tovaru zo G. do I.. G. I. XXX, s.r.o., podala naposledy daňové priznanie za štvrtý štvrťrok XXXX, odvtedy je nekontaktná. Na základe zistení z daňovej kontroly správca dane platobným výmerom č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/ XXXX/Zvol zo dňa X.X.XXXX určil rozdiel S. za zdaňovacie obdobie máj XXXX v sume XX.XXX,XX €, nepriznal odpočet za toto zdaňovacie obdobie v sume X.XXX,XX € a vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobie máj XXXX vlastnú daňovú povinnosť v sume XX.XXX,- €. F. rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX zrušil rozhodnutie správcu dane č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Zvol zo dňa X.X.XXXX a vec mu vrátil na ďalšie konanie. G. dane v ďalšom konaní doplnil dokazovanie a rozhodnutím č. XXXXXXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX určil žalobcovi rozdiel S. za zdaňovacie obdobie máj XXXX v sume XX.XXX,XX €, nepriznal mu za toto zdaňovacie obdobie nadmerný odpočet v sume X.XXX,XX € a vyrubil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume XX.XXX,XX € za zdaňovacie obdobie máj XXXX. B. už zistených skutočností zistil, že spoločnosť P., s.r.o., má na adrese svojho sídla len korešpondenčnú adresu, adresa podľa obchodného registra je sídlom účtovnej spoločnosti W. U., k.s. Y. spoločnosti P., s.r.o., S. W. sa vyjadril, že spoločnosť nezabezpečovala prepravu, skladovanie ani iné činnosti súvisiace s dodávkami poľnohospodárskych komodít. U. jej dodávali spoločnosti Z. H., s.r.o. a M., s.r.o. U. (repka) dodaný dodávateľom P., s.r.o., bol stále v prenajatom sklade dodávateľov v C. a S. Y., ktorých presné adresy si konateľ nepamätal. G. M., s.r.o. (dodávateľ spoločnosti P., s.r.o.) je nekontaktná, nereaguje na predvolania správcu dane, na adrese sídla má len korešpondenčnú adresu, zástupcovia spoločnosti sa tu fyzicky nezdržiavajú. Y. spoločnosti M., s.r.o., I. R., je údajne stále odcestovaný a do dňa rozhodnutia nepredložil správcovi dane žiadne doklady napriek výzvam a dožiadaniu prostredníctvom S. úradu C.. G. dane požiadal o predvedenie konateľa a spoločníčky M., s.r.o.; príslušníci C. zboru mu však oznámili, že sa mu tieto osoby nepodarilo vypátrať, pretože sa nezdržiavajú v mieste svojho bydliska. U. od spoločnosti P., s.r.o., bol dodaný priamo maďarskej spoločnosti K. Q. Y.; prepravu zabezpečoval odberať sám a na vlastné náklady, pretože miestne príslušný správca dane nemohol preveriť a potvrdiť reálnosť zdaniteľného obchodu. G. dane na základe zistení (uvedených vyššie v tomto odôvodnení) a na základe doplneného dokazovania dospel k záveru, že mu neboli predložené hodnoverné doklady preukazujúce existenciu tovaru. D. konateľov jednotlivých daňových subjektov neboli totožné, najmä pokiaľ ide o skladovanie a prepravu tovaru. F. preskúmavaným rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX potvrdil žalobcom napadnuté prvostupňové rozhodnutie č. XXXXXXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX. Skutkový stav zistený správcom dane považoval za dostatočne a riadne zistený. F. nedôvodne namietal, že správca dane nepožiadal S. W. o predloženie daňových a účtovných dokladov spoločnosti P., s.r.o., za prvý a druhý štvrťrok XXXX, pretože tieto mal priniesť na ústne pojednávanie na základe predvolania správcu dane. T. je aj námietka o nezabezpečení tlmočníka svedkovi S. W., pretože neovláda slovenský jazyk napriek tomu, že na území SR podniká. G. si bol potreby zabezpečenia tlmočníka na svoje náklady a znenia ustanovenia § 5 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len DP alebo S. poriadok) vedomý už pri výsluchu dňa XX.X.XXXX, kedy si sám zabezpečil tlmočníčku V.. S. C.. Podľa názoru žalovaného bol správca dane povinný zabezpečiť tlmočníka len v prípade tlmočenia v posunkovej reči, artikulačného a taktilného tlmočenia, tak ako to vyplýva z § 5 ods. X DP. G. S. W. do tejto kategórie osôb nepatrí. T. na námietku žalobcu, že rovnakým spôsobom obchodovala s poľnohospodárskymi plodinami aj spoločnosť Z. H., s.r.o., pretože predmetom daňového konania je daňová kontrola u žalobcu a nie u spoločnosti Z. H., s.r.o. F. poukázal na to, že spoločnosť Z. AZ, a.s., je riadnou skladovacou spoločnosťou, ktorá si vedie mimoriadne podrobnú skladovú evidenciu vrátane údajov o vážení konkrétnych kamiónov. Keďže skladovateľ zodpovedá aj za kvalitu skladovaného tovaru, priebežne robí aj rozbor kvality tovaru a vyhotovuje rozborové lístky; všetky doklady riadne predložil miestne príslušnému správcovi dane, ktorý v nich nenašiel žiadny zmätok, tak ako to namietal žalobca. G. Z. AZ, a.s., mala uzatvorenú zmluvu o skladovaní so spoločnosťou S., s.r.o., fakturovala jej služby naskladnenia a vyskladnenia repky v máji XXXX a pre ňu vykonávala rozbor kvality a vystavoval výdavky zo skladu. U. (repka olejná v množstve XXX ton) bol v dňoch XX.X.XXXX až XX.X.XXXX podľa jej záznamov naložený na kamióny s evidenčnými číslami uvádzanými žalobcom. Z. podľa vyjadrenia žalobcu v sklade spoločnosti Z. AZ, a.s., mal byť v máji XXXX naložený tovar (repka olejná), ktorú podľa predložených faktúr nadobudol od spoločnosti P., s.r.o., ktorá ju mala zase nadobudnúť od spoločnosti M., s.r.o. (nie od spoločnosti S., s.r.o.). Q. pôvod skladovaného tovaru podľa predložených dokladov sa líši od reálneho a žalobca nemohol nadobudnúť od spoločnosti P., s.r.o., vlastnícke právo k tovaru skladovaného v máji XXXX v sklade spoločnosti Z. AZ, a.s., pretože táto spoločnosť tam žiaden uskladnený tovar nemala. Q. tovaru (repka olejná) v sklade Z. AZ, a.s., zmenil majiteľa a novým majiteľom sa stala spoločnosť D. ryba, spol. s r.o., pričom repka bola zo skladu prepravená priamo českej spoločnosti D., s.r.o., ktorá je nekontaktná, a zvyšná časť repky mala byť prepravená priamo maďarskej spoločnosti Y. C. Y., ktorá však nadobudnutie repky jednoznačne poprela. C. komodite kukurica správca dane zistil, že táto mala byť nakúpená od dodávateľa Z. s.r.o., a predaná slovenskému odberateľovi Z. U. R., s.r.o., a maďarskému odberateľovi D. X. Y. - konatelia dodávateľa aj slovenského odberateľa vedeli len ústne potvrdiť predaj a nákup kukurice, žiadne konkrétne skutočnosti a okolnosti si nepamätali a svoje tvrdenia nevedeli oprieť o žiaden listinný dôkaz, pretože ním nedisponujú. Podľa mimoriadne podrobného vyjadrenia maďarského správcu dane konateľom spoločnosti D. X. Y. bol G. D., ktorý sa nikdy v sídle spoločnosti nezdržiaval, od roku XXXX bol bezdomovcom, zvyčajne sa nachádzal na parkovisku pri U. Y. a dňa XX.X.XXXX zomrel. G. nepodala za rok XXXX daňové priznanie k S., ani súhrnné výkazy a nepriznala žiadne intrakomunitárne nadobudnutie tovaru (kukurice). F. uviedol, že samotná existencia faktúr neznamená, že deklarovaný prijímateľ služby má právo na odpočet dane, pretože je potrebné, aby boli splnené všetky materiálne podmienky na odpočítanie dane a oslobodenie od dane ustanovené v zákone č. XXX/XXXX Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. XXX/XXXX Z.z.). F. si mohol v máji XXXX vybrať za svojich dodávateľov a odberateľov subjekty, ktoré so správcom dane nespolupracujú, nepredkladajú požadované doklady, prípadne nadobudnutie tovaru popierajú; ide o legitímne rozhodnutie daňového subjektu, no v dôsledku toho už nebol schopný v daňovej kontrole preukázať, že mu tovar dodal dodávateľ uvedený na faktúre, a teda neuniesol dôkazné bremeno, čo má za následok vyrubenie vlastnej daňovej povinnosti. II. F. argumentov žalobcu F. sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie; uplatnil si nárok na náhradu trov konania. C. na nesprávny postup správcu dane a nedostatočne zistený skutkový stav. Podľa svojho názoru splnil všetky povinnosti na uplatnenie nároku na odpočet S., ktoré je možné od neho objektívne požadovať, preveril svojich obchodných partnerov, ktorí v máji XXXX nevykazovali žiadne známky rizikovosti. T., že svedkovi S. W. (konateľovi spoločnosti P., s.r.o.) nebol pri následnom výsluchu v roku XXXX ustanovený tlmočník. V roku XXXX mu výdavky na tlmočníčku V.. S. C. hradila spoločnosť P., s.r.o., ktorej bol konateľom. T., keď už nebol konateľom spoločnosti, by mu výdavky na tlmočenie nikto nepreplatil. C. na čl. XX ods. X A. SR, podľa ktorého mal právo na ustanovenie tlmočníka, pretože nerozumie slovenskému jazyku, v ktorom sa vedie daňové konanie. C. na personálne prepojenie medzi spoločnosťami S., s.r.o., a M., s.r.o., s tým, že medzi sebou mohli mať dohodu o skladovaní tovaru v sklade spoločnosti Z. AZ, a.s. Z tohto dôvodu sú závery správcu dane a žalovaného o nemožnosti nadobudnutia tovaru od spoločnosti M., s.r.o., predčasné a vedú k nezákonnosti rozhodnutia. B. spoločnosť D. ryba, s.r.o., potvrdil, že tovar existoval. M. prepravcovia a spoločnosť Z., s.r.o., potvrdili existenciu tovaru. Za spoločnosť D. X. Y. vystupoval človek, ktorý sa predstavil ako jej konateľ a nevyzeral ako bezdomovec. F. nemal dôvod pochybovať o jeho identite. F. na názore, že vynaložil dostatočnú snahu na preverenie dôveryhodnosti svojich obchodných partnerov. V súvislosti so spoločnosťou Y. C. Y. uviedol, že sa nestretol s povereným zamestnancom pre obchod s obilím Y. R., ale priamo s konateľom spoločnosti pánom Y. za prítomnosti svedka U. Y.. C. Y. ubezpečil konateľku žalobcu, že spoločnosť Y. C. Y. je právnym nástupcom spoločnosti JA-ME-M. Y. a poskytol jej na nahliadnutie zmluvnú dokumentáciu a výpis z bankového účtu. Aj pri tejto spoločnosti žalobca zastáva názor, že preveroval obchodného partnera v miere, ktorú bolo od neho možné požadovať. C. na rozhodnutia T. súdu SR sp. zn. X G./X/XXXX, X G./X/XXXX, XSžf/XX/XXXX, rozhodnutia G. dvora EÚ v spojených veciach C-XXX/XX, C-XXX/XX a C-XXX/XX, ďalej vo veci C-XXX/XX, C- XX/XX, C-XXX/XX a na rozhodnutie T. správneho súd ČR sp. zn. X Z. XXX/XXXX. V.. D. žalovaného F. v písomnom vyjadrení navrhol žalobu žalobcu zamietnuť. V celom rozsahu sa pridržiaval odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a doplnil, že primárne je dôležité, aby daňový subjekt uniesol dôkazné bremeno. G., že platiteľ dane má od dodávateľa vystavenú faktúru, ešte neznamená, že reálne došlo k dodaniu tovaru. Keďže žalobca si uplatňuje oslobodenie od dane (vystavuje faktúru bez dane a daň neplatí) je jeho dôkaznou povinnosťou preukázať splnenie podmienok oslobodenia, tak ako to vyplýva z § 43 ods. X DP. F., že povinnosť správcu dane zabezpečiť tlmočníka na jeho náklady nie je daná v prípade, ak fyzická osoba pri správe daní neovláda štátny jazyk, pretože podľa § 5 ods. X DP si tlmočníka zabezpečuje sama fyzická osoba. G. S. W. si na pojednávanie dňa XX.X.XXXX riadne zabezpečil tlmočníčku z ruského jazyka do slovenského jazyka V.. S. C.; v písomnom podaní zo dňa X.X.XXXX komunikoval so správcom dane v slovenskom jazyku (nie v ruskom s úradne overeným prekladom) a žiadal v ňom o ustanovenie tlmočníka; teda až do X.X.XXXX nemal problém komunikovať so správcom dane v slovenskom jazyku a odmietnutie výpovede z dôvodu nezabezpečenia tlmočníka na náklady správcu dane je účelové. B. toho, svedok S. W. potvrdil realizáciu obchodov medzi spoločnosťou P., s.r.o., a žalobcom len v zdaňovacom období február XXXX, no predmetom konania je zdaňovacie obdobie máj XXXX. U. repka olejná menila vlastníka len v sklade, spoločnosť D. ryba, spol. s r.o., predala repku spoločnosti D., s.r.o., Q. republika, skôr, ako ju od žalobcu nakúpila - tovar od žalobcu kúpila dňa XX.X.XXXX a predala ho už dňa XX.X.XXXX, XX.X.XXXX a XX.X.XXXX. Q. spoločnosť D., s.r.o., nekomunikuje s príslušným správcom dane, jej sídlo je len virtuálne a spoločnosť nepodáva daňové priznania k S.. U. zistenia sú tiež spôsobilé spochybniť spôsob realizácie fakturovaných obchodov. I. nadobúdateľ spoločnosť Y. C. Y. jednoznačne nadobudnutie repky poprel. Podľa žalobcu sa jeho konateľka stretla priamo s konateľom spoločnosti Y. Plusz Y. za prítomnosti sprostredkovateľa pána Y., ktorý však vo výpovedi uviedol, že za túto spoločnosť mal konať so sprostredkovateľom D. Y. (v zápisnici zo dňa XX.X.XXXX už uviedol, že nevedel, s kým za spoločnosť Y. C. Y. konal), konateľa spoločnosti pána Y. nespomínal. Y. spoločnosti Y. C. Y. uviedol, že nemá žiadne informácie o nadobudnutí tovaru, pretože zodpovedným za obchod s obilím bol Y. R., ktorý takýto obchod so žalobcom poprel. U. kukurica kŕmna mal žalobca nadobudnúť od spoločnosti Z., s.r.o., ktorá má na adrese svojho sídla tiež len virtuálnu adresu. Y. N. H. dňa XX.X.XXXX bezodplatne predal svoj obchodný podiel v spoločnosti občanovi I. K. S. a odovzdal mu všetky účtovné a daňové doklady. K. S. pri výsluchu uviedol len stručné informácie, ktoré nepodporil žiadnymi dôkazmi; vôbec neuvádzal U. Y., na ktorého poukazuje žalobca a ktorý mal sprostredkovať obchodný vzťah medzi nimi. K. S. nemal žiadne účtovné, prepravné ani daňové doklady preukazujúce existenciu obchodného vzťahu medzi spoločnosťou Z., s.r.o., a žalobcom. C. potvrdili a podložili faktúrami, že preprava tovaru bola vykonaná v mene a na účet spoločnosti I. XXX, s.r.o. V. o nekontaktnú spoločnosť s maďarskými konateľmi, registrácia pre S. jej bola zrušená z úradnej moci pre nespoluprácu so správcom dane a pre nepodávanie daňových priznaní. F. podmienky uvedené v § 43 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu (I.) neboli splnené, pretože tovar nebol do I. odoslaný ani prepravený predávajúcim, ani nadobúdateľom tovaru, ale spoločnosťou I. XXX, s.r.o. O. pozornosť na rozhodnutia G. dvora EÚ vo veciach C-XXX/XX, C-XXX/XX, rozhodnutia T. súdu SR sp. zn. XSž/X/XXXX, sp. zn. XSžf/XX/XXXX, sp. zn. XSžf/X/XXXX, XSžf/XX/XXXX a sp. zn. XSžf/ XXX/XXXX a rozhodnutia A. súdu SR sp. zn. V.. ÚS XX/XXXX, IV. ÚS XX/XXXX. IV. M. žalobcu F. v replike odmietol tvrdenie žalovaného o účelnosti odmietnutia výpovede svedkom S. W.. To, že v minulosti vypovedal pred daňovým úradom dňa XX.X.XXXX s vlastnou tlmočníčkou, bolo preto, lebo mu tlmočníčku zabezpečila spoločnosť P., s.r.o., no v čase plánovaného výsluchu v roku XXXX už nebol spoločníkom ani konateľom tejto spoločnosti a náklady na tlmočníčku mu už nemal kto preplatiť. D. svedka je tak vážny úkon, že nie je spravodlivé požadovať, aby sa ho zúčastnil svedok v inej ako materinskej reči. G. W. nerozumie po slovensky na vyššej úrovni. T., ani jedna z otázok na vypočutie tohto svedka nesmerovala k objasneniu dodávateľsko - odberateľských vzťahov medzi spoločnosťami P., s.r.o., a M., s.r.o. F. o jeho výsluchu nebol vopred informovaný. F. argumenty uvedené v žalobe o personálnom prepojení spoločností M., s.r.o., a S., s.r.o. G. P., s.r.o., pravdepodobne nakúpila tovar zo skladu spoločnosti Z. AZ, a.s., na dodacej parite Q., ex work - zo závodu, zo skladu s nakládkou na kamión - od spoločnosti M., s.r.o., a nemusela skladovať tovar na žiadnom sklade, pretože tovar jej bol dodaný z miesta, kde sa práve nachádzal. V. o bežnú prax pri obchodovaní s poľnohospodárskymi komoditami. T. pochybností o tom, že tovar existoval, kam a ako bol prepravený. Podľa S. X. je za tovar od momentu jeho prevzatia zodpovedný prepravca. Z. v jednom prípade sa nevyskytla reklamácia od odberateľa alebo prepravcu, že by s tovarom nebolo niečo v poriadku. V. S. žalovaného F. v duplike k vyjadreniu žalobcu v plnom rozsahu zotrval na skutočnostiach uvedených v písomnom vyjadrení k žalobe. F. sa k duplike žalovaného nevyjadril. VI. D. vyhlásenie rozsudku Y. súd v H. ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 9 ods. X, § 13 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z.z. G. súdny poriadok v znení zákona č. XX/XXXX Z.z. (ďalej len G.) rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa XX.X.XXXX, postupujúc podľa § 107 ods. X a § 137 ods. X G., keďže žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania vo veci. B. uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie J. súdu pre ľudské práva (ďalej aj len J.) vo veci D. Z. proti C. zo dňa XX.X.XXXX, č. sťažnosti XXXXX/XX, v zmysle ktorého J. nedospel k záveru, že článok X S. vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok N.-Z. Z. proti D. zo dňa XX.XX.XXXX, séria A č. XXX-B, s. XX, § 27; rozsudok Z. N. proti D. (č. 2) zo dňa XX.X.XXXX, F. rozsudkov a rozhodnutí XXXX-I, s. XXX, § 46; rozsudok G.-F. proti D. z XX.júna XXXX, séria A č. XXX, s. XX, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu a listín zameral na skúmanie aplikácie hmotnoprávneho predpisu, ktorým je zákon č. XXX/XXXX Z.z., preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov J. vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. D.. M. právne predpisy Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Daňový poriadok v § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa tohto ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. Podľa § 3 ods. 2 DP správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 5 ods. 1, ods. 3 DP Pri správe daní sa používa štátny jazyk a písomnosti správcu dane sa vyhotovujú a podania daňového subjektu musia byť v štátnom jazyku (ods. 1). Fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na tlmočenie v posunkovej reči, artikulačné tlmočenie alebo taktilné tlmočenie, zaobstará tlmočníka na svoje náklady správca dane (ods. 3). Podľa čl. 47 ods. 2, ods. 4 Ústavy SR každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom (ods. 2). Kto vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie podľa odseku 2, má právo na tlmočníka (ods. 4). Podľa § 44 ods. 1 DP daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných zákonov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Podľa § 46 ods. 1 DP daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. Podľa § 46 ods. 8 DP zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b/ a c/. Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. Podľa § 46 ods. 9 DP daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8 (písm. a/), doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2 (písm. b/), alebo zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu (písm. c/). Podľa § 24 ods. 1 DP daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov (písm. a/), skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (písm. b/), vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť (písm. c/). Podľa § 24 ods. 2, ods. 3 DP správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (ods. 2). Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti (ods. 3). Podľa § 24 ods. 4 DP ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 25 ods. 4 DP, ktorý bol zavedený s účinnosťou od 1.1.2013 zákonom č. 440/2012 Z.z., ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. dodaním tovaru je dodanie hmotného majetku, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného Národnou bankou Slovenska. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Podľa § 49 ods. l zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (písm. a/), ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12 (písm. b/), ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a (písm. c/), zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru (písm. d/). Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Podľa § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ zákona č. 222/2004 Z.z. Na účely tohto zákona faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry (písm. a/), vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru (písm. c/). VIII. Posúdenie veci správnym súdom Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto v tej súvislosti zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Z dikcie § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar alebo služba mu boli dodané ním uvádzanou spoločnosťou. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 17/2011 zo dňa 23.2.2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2013 zo dňa 17.1.2013). Správny súd poukazuje aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/108/2014 zo dňa 29.09.2016, sp. zn. 8Sžf/22/2014, 8Sžf/23/2014 a 8Sžf/24/2014 zo dňa 17.09.2015, sp. zn. 3Sžf/125/2013 zo dňa 25.11.2014, podľa ktorých uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ v § 49 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z.), ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Správny súd v tomto kontexte poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2Sžf 4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z ktorých vyplýva, že: „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“. Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena, v daňovom konaní platí zásada, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov ním vedených, avšak nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno“. Daňový subjekt vyčerpá vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Plnenia, ktoré nie sú samé osebe poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú osobou podliehajúcou dani konajúcou ako takou a hospodársku činnosť v zmysle čl. 2 bodu 1, čl. 4 a čl. 5 ods. 1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17.5.1977, ak spĺňajú objektívne kritériá, a to bez ohľadu na úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, a/alebo prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť, ktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom platiteľom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf 1/2011 zo dňa 15.3.2011, rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics a C-484/03 Bond House). Subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 51; vo veci C-384/04, bod 33). Inými slovami, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky zo dňa 27.9.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24, ako aj zo dňa 21.12.2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, bod 25). Ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka tovaru alebo služby je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet tomuto platiteľovi dane (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 61). Článok 28a ods. 3 prvý pododsek a článok 28c A písm. a/ prvý odsek šiestej smernice Rady 77/388/ EHS, zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2000/65/ES zo 17. októbra 2000, sa majú vzhľadom na pojem „odoslaný“ uvedený v oboch týchto ustanoveniach vykladať v tom zmysle, že k nadobudnutiu tovaru v rámci Spoločenstva a k uplatneniu oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Skutočnosť, že nadobúdateľ predložil daňovým orgánom členského štátu určenia vyhlásenie týkajúce sa nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva, akým je predmetné vyhlásenie vo veci samej, môže byť doplňujúcim dôkazom na účely preukázania, že tovar skutočne opustil územie členského štátu dodania, nemožno ho však považovať za určujúci dôkaz na účely oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva od dane z pridanej hodnoty (rozsudok vo veci C-409/04 Teleos). Určenie opatrení, ktoré možno v tom-ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho-ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Mahagében kft. a Pétér Dávid). Podľa názoru správneho súdu správca dane a žalovaný postupovali pri rozložení dôkazného bremena v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ (rozhodnutia citované vyššie). Žalobca k uplatneniu nároku na odpočet DPH za zdaňovacie obdobe máj 2012 predložil správcovi dane faktúry vystavené spoločnosťami WELLFIN, s.r.o, a Arizzano, s.r.o. Nepredložil však vážne lístky ne celkovú hmotnosť komodít znejúce na jeho obchodné meno alebo obchodné meno jeho dodávateľov, rozborové lístky, príjemky a výdavky zo skladu, ktoré môžu významne objasniť reálnu existenciu dodávaných komodít, ich kvalitu a množstvo, kto, kedy a ako ich žalobcovi predal a prepravil a ako s nimi žalobca ďalej naložil. Žalobca teda hodnoverným spôsobom nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia a neuniesol svoje dôkazné bremeno, ktoré je primárnym predpokladom na uplatnenie nároku na odpočet DPH. Žalobca takisto nepreukázal, že by došlo k materiálnemu naplneniu pojmu „odoslanie“ tovaru v rámci Spoločenstva v zmysle právnych predpisov a judikatúry Súdneho dvora EÚ (napríklad vo veci C-409/04 citovanej v odseku 63 tohto odôvodnenia), teda že by existoval dôvod na postup podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. Maďarská spoločnosť Koala Plusz KFT, ako jeden z odberateľov žalobcu, jednoznačne poprela objednávku komodity u žalobcu, jej dodanie a platbu za ňu. V tomto prípade neobstojí nepodložené tvrdenie žalobcu, že rokoval priamo s konateľom uvedenej spoločnosti, keďže tento konateľ maďarskému správcovi dane oznámil, že so žalobcom nerokoval a obchodovaním s obilím poveril zamestnanca Krisztiana Hencza, ktorý takýto obchod so žalobcom jednoznačne poprel. Konateľ ďalšieho žalobcovho odberateľa - maďarskej spoločnosti VÖRÖSS CREW KFT - len ústne potvrdil predaj a nákup kukurice, žiadne konkrétne skutočnosti a okolnosti si nepamätal a svoje tvrdenia nevedel oprieť o žiaden listinný dôkaz, pretože ním nedisponoval. Takéto neuveriteľné tvrdenie však na preukázanie existencie zdaniteľného plnenia nestačí. V daňovom konaní nebolo preukázané, že žalobca nadobudol tovar od ním označených dodávateľov, ktorí boli označení na predložených faktúrach, z ktorých si uplatňuje nárok na odpočet DPH v zdaňovacom období máj 2012. Žalobcovi možno vytknúť aj nedostatok opatrnosti a odbornej starostlivosti (§ 135a, § 194 ObZ) pri výbere obchodného partnera. Z dokazovania vykonaného správcom dane vyplýva, že konateľom spoločnosti VÖRÖSS CREW KFT bol bezdomovec Sándor Vörös, ktorý dňa 26.9.2013 zomrel. Vizuálne vnímanie konateľa uvedenej spoločnosti žalobcom, ktorý tvrdil, že nevyzeral ako bezdomovec, na overenie dôveryhodnosti svojho obchodného partnera nestačí. Rovnako je nedostatočné preverovanie svojho obchodného partnera (Koala Plusz KFT) z hľadiska právneho nástupníctva a jeho identifikačného čísla. Žalobca neskúmal, či jeho dodávatelia spoločnosti WELLFIN, s.r.o., a Arizzano, s.r.o., majú vlastné skladové priestory, ak ich nemajú, kde predávané komodity skladujú a na základe akého právneho úkonu. Žalobca v žiadnom zo svojich tvrdení neuvádza, či si u iných podnikateľských subjektov v sektore poľnohospodárskych komodít preveroval svojich obchodných partnerov, ich spoľahlivosť, kvalitu, materiálne vybavenie, skladové priestory a podobne. Správny súd preto dospel k záveru, že žalobca nevynaložil dostatočnú starostlivosť na preverenie svojho zmluvného partnera a následky svojho konania spočívajúce v pochybnostiach, kto, kedy a ako tovar dodal, musí znášať sám (k tomu pozri rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 51; vo veci C-384/04, bod 33; rozsudky zo dňa 27.9.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24, ako aj zo dňa 21.12.2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, bod 25). Správny súd sa ďalej zameral na námietku žalobcu o neustanovení tlmočníka svedkovi Dmitrijovi Lomakinovi v daňovom konaní. Účastník daňového konania (žalobca) je povinný na preukázanie svojho tvrdenia predložiť a označiť dôkazy, tak ako to vyžaduje § 24 ods. 1 DP. Inými slovami, žalobca bol povinný označiť svedka s potrebou prípadného ustanovenia tlmočníka, ktoré by hradil svedok na svoje náklady alebo žalobca na svoje náklady (analogicky je možné vychádzať z listinného dôkazu a z § 5 ods. 2 DP), tak aby mohol podať vysvetlenie k objektívnym skutočnostiam v slovenskom jazyku, v ktorom sa vedie daňové konanie. Náklady tlmočníka by hradil správca dane len v prípadoch uvedených v § 5 ods. 3 DP, o ktoré v tejto veci nejde. V prípade výmeny medzinárodných informácií podľa čl. 7 a čl. 15 nariadenia Rady č. 2010/904/ES sú informácie vypracúvané v akomkoľvek dohodnutom jazyku medzi žiadajúcim a dožiadaným orgánom a následne preložené do úradného jazyka žiadajúceho orgánu v zmysle čl. 52 tohto nariadenia, tieto náklady na preklad do úradného jazyka v zmysle citovaného nariadenia nehradí daňový subjekt. Je nepochybné, že právo na právnu pomoc v konaní pred orgánmi verejnej správy je každému subjektu poskytované bez ohľadu na jeho štátne občianstvo podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR za podmienok a v medziach ustanovených zákonom, v tomto prípade Daňovým poriadkom. Primárne sa uvedené právo garantuje subjektu, ktorého sa konkrétne konanie bezprostredne týka, teda účastníkovi daňového konania, ktorým je daňový subjekt (§ 59 ods. 1 SP, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 38/96 zo dňa 17.7.1996). Preto aj správca dane a žalovaný komunikujú v daňovom konaní v štátnom jazyku. Ustanovenie čl. 47 ods. 4 Ústavy SR je koncipované všeobecne pri vymedzení subjektu, ktorému sa právo poskytuje, preto je potrebné ho vykladať extenzívne, nie však izolovane od čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, ktorý bližšiu špecifikáciu podmienok ponecháva na vykonávacom zákone. Právo na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR predstavuje právo účastníka alebo podnecovateľa na zastupovanie v konaní (napríklad Drgonec, J.: Ústava Slovenskej republiky. Komentár. 2. vydanie. Heuréka, Šamorín 2007, s. 476 a nasl.), v tomto prípade v daňovom konaní. Právo na právnu pomoc sa priznáva za podmienok ustanovených zákonom, a teda sa priznáva, ak zákon výslovne ustanovuje, že účastník konania môže mať právneho zástupcu, prípadne ak osoba potrebuje právnu pomoc a zákon tomu, koho o právnu pomoc požiada, umožňuje, aby právnu pomoc poskytol. Toto právo sa priznáva vždy, keď sa rozhoduje o právnom postavení oprávnenej osoby. Právo na tlmočníka sa viaže na právo na právnu pomoc v konkrétnom konaní, preto ak sa právo na právnu pomoc - právne zastúpenie alebo zastúpenie inou osobou spôsobilou na právne úkony - vzťahuje primárne na účastníka konania, aj právo na tlmočníka podľa čl. 47 ods. 4 Ústavy SR sa vzťahuje primárne na účastníka konania (napríklad už citovaný Drgonec, J.: Ústava Slovenskej republiky. Komentár. 2. vydanie. Heuréka, Šamorín 2007, s. 476 a nasl.). Je právom účastníka konania, aby bol informovaný o všetkom, čo v konaní vyšlo najavo, o vykonaných dôkazoch, ktoré sa ho bezprostredne týkajú, v jazyku, ktorému rozumie, tak aby mohol riadne zabezpečiť svoje právo na účinnú obhajobu. Svedok však do okruhu účastníkov daňového konania nepatrí - je osobou, ktorá na základe svojich poznatkov môže potvrdiť alebo vyvrátiť skutočnosti tvrdené účastníkmi daňového konania, bez toho, aby vopred poznal obsah administratívneho spisu a mohol tak svoju výpoveď prípadne modifikovať v prospech alebo neprospech účastníka, daňové konanie sa v merite bezprostredne nedotýka jeho práv a právom chránených záujmov, ani ich neovplyvňuje (odhliadnuc od svedočného, o ktorom rozhoduje správca dane podľa § 12 ods. 2 písm. a/ DP, ktoré však tento záver žiadnym spôsobom nemení). Správca dane preto nebol povinný hradiť náklady na tlmočenie svedka Dmitrija Lomakina v roku 2015, a v tomto smere žiadnym spôsobom neporušil právo žalobcu. Nemožno opomenúť, že svedok Dmitrij Lomakin sa na výsluch dňa 16.5.2012 dostavil spolu s tlmočníčkou z ruského jazyka do slovenského jazyka, ktorú si sám zabezpečil a hradil náklady spojené s tlmočením, jeho povinnosť mu teda bola známa. Následné nedostavenie sa na výsluch v roku 2015 s argumentom, že žiada správcu dane o zabezpečenie tlmočníka, je irelevantné, pretože právna úprava § 5 ods. 3 DP sa ani v roku 2015 v porovnaní s rokom 2012 nezmenila a svedok zmenu svojho postoja k zabezpečeniu tlmočníka zo strany správcu dane žiadnym spôsobom nevysvetlil. V roku 2012 dokonca správcu dane ani nežiadal o refundáciu nákladov spojených s tlmočením; argument, že v roku 2015 mu už spoločnosť WELLFIN, s.r.o., nepreplatí náklady tlmočenia, nie je pre účely daňového konania relevantná a neospravedlňuje bez ďalšieho zmenu jeho postoja k zabezpečeniu tlmočníka. Ak žalobca nebol vopred informovaný o výsluchu Dmitrija Lomakina dňa 16.5.2012 zo strany správcu dane, správny súd konštatuje, že Daňový poriadok túto povinnosť správcovi dane v tomto čase neukladal. Povinnosť zakotvená v § 25 ods. 4 DP bola do zákona zavedená až s účinnosťou od 1.1.2013 zákonom č. 440/2012 Z.z., preto správca dane v období predchádzajúcom účinnosti tohto zákona nemohol porušiť právo účastníka daňového konania. Daňový subjekt mal právo oboznámiť sa s vykonaným dokazovaním a vyjadriť sa k nemu. Správca dane po predložení uvedených listín zo strany žalobcu a po vzniku pochybností o existencii tovaru, postupoval správne a začal preverovať reálnosť dodania tovaru v rámci svojho dôkazného bremena. Správca dane správne preveroval dodávateľov žalobcu, pretože riadne označenie dodávateľa je jednou z náležitostí faktúry a slúži na verifikáciu vierohodnosti faktúry podľa § 71 ods. 1 písm. c/ zákona č. 222/2004 Z.z. Správca dane dospel k záveru, že spoločnosť WELLFIN, s.r.o. (dodávateľ žalobcu) tovar nemohol nadobudnúť od spoločnosti RATMAX, s.r.o., tak ako to tvrdil, pretože v období máj 2012 žiadne komodity v sklade spoločnosti AGRONOVA AZ, a.s., neskladoval (komodity v tomto sklade skladovala spoločnosť DRACKSTORE, s.r.o., na základe zmluvy o uskladnení uzatvorenej so spoločnosťou AGRONOVA AZ, a.s.; spoločnosť DRACKSTORE, s.r.o., je personálne prepojená so spoločnosťou RATMAX, s.r.o.). Ničím nepodložená domnienka žalobcu o možnej existencii zmluvy medzi personálne prepojenými spoločnosťami neobstojí. Správca dane správne vyžadoval predloženie ďalších dôkazov o prevode tovaru medzi článkami obchodného reťazca, do ktorého patril aj žalobca, pretože faktúry preukazujú len formálnu stránku obchodného vzťahu, nie aj jeho materiálnu časť (reálne dodanie tovaru). Žalobca nepredložil správcovi dane rozborové lístky, vážne lístky, výdajky zo skladu preukazujúce množstvo a druh komodít, ktoré nakúpil od svojich dodávateľov a následne predal odberateľom, ktoré by v celom rozsahu kúpeného tovaru zneli na obchodné meno žalobcu. Nemožno opomenúť vzniknuté pochybnosti o predaji komodity minimálne spoločnosti Koala Plusz KFT, ktorej poverený zamestnanec akýkoľvek obchodný vzťah so žalobcom jednoznačne poprel. Pochybnosti vznikli aj u spoločnosti VÖRÖS CREW KFT, ktorá nepreukázala žiadnym dôkazom, že k dodaniu tovaru do Maďarska reálne došlo. Žalobca preto neuniesol dôkazné bremeno o preukázaní svojho nároku na odpočet DPH, tak ako to vyžaduje § 49 ods. 1, ods. 2 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. a nemá zákonný nárok na odpočet DPH za dodanie tovaru na základe faktúr int. č. 504 - 507, č. 510 - 512 v celkovej sume 21.595,68 €, z toho 20 % DPH v sume 41.1697,24 €, a int. č. 508, 509 v celkovej sume 21.595,68 €, z toho 20 % DPH v sume 3.599,28 €. Vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ správny súd dospel k záveru, že konanie aj rozhodnutie žalovaného sú v súlade s Daňovým poriadkom a zákonom č. 222/2004 Z.z., preto žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 a § 168 SSP, žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania, a u úspešného žalovaného správny súd nezistil dôvod na priznanie náhrady trov konania podľa § 168 SSP. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).