Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/21/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200151 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1017200151.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: FERRO CORE, a.s., so sídlom Grösslingova č. 45, 811 09 Bratislava IČO: 45 680 949, zastúpeného spoločnosťou AK Antol, s.r.o., so sídlom Kupeckého č. 2542/72, Pezinok, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 104208750/2016 zo dňa 02.11.2016 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Bratislava č. 103736458/2016 zo dňa 16.08.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 104208750/2016 zo dňa 02.11.2016, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 103736458/2016 zo dňa 16.08.2016 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému plná náhrada trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. Žaloba a námietky 1. Žalobou doručenou na Krajský súd v Bratislave dňa 31.01.2017 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 104208750/2016 zo dňa 02.11.2016, ako aj rozhodnutia Daňového úradu Bratislava č. 103736458/2016 zo dňa 18.08.2016. 2. Odôvodnil ju tým, že žalovaný rozhodnutím zo dňa 02.11.2016 č. 104208750/2016 podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní, potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 103736458/2016 zo dňa 16.08.2016, ktorým správny orgán prvého stupňa určil rozdiel v sume 127.964,48 € na DPH za zdaňovacie obdobie október 2011, nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie október 2011 v sume 111.057,36 € a vyrubil DPH v sume 16.907,12 € daňovému subjektu (spoločnosti žalobcu). Výroky napadnutých rozhodnutí považoval za nezákonné z týchto dôvodov: a/ došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, b/ rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, c/ je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, d/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, e/ skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia bol v rozpore s obsahom administratívneho spisu. 3. Podstatnú námietku žalobcu predstavovalo tvrdenie, že daňová kontrola vykonávaná Daňovým úradom bola v dôsledku porušenia lehoty na jej vykonanie (12 mesiacov) nezákonná a teda nezákonné sú aj napadnuté rozhodnutia. Vzhľadom na dĺžku prerušenia daňovej kontroly sa spoločnosť žalobcu viacerými sťažnosťami na nečinnosť Daňového úradu (sťažnosť z 23.05.2013, 13.03.2014 a zo dňa 16.01.2015) domáhala, aby jej konajúci správny orgán oznámil skutočnosti, ktoré bolo potrebné v daňovom konaní preukázať za účelom zdokladovania oprávnenosti nároku na vyplatenie nadmerného odpočtu a aby Daňový úrad pokračoval v kontrole, vzhľadom na skutočnosť, že jeho nekonanie vo veci daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie október 2011 spôsobovalo značné finančné ťažkosti ohrozujúce ďalšiu podnikateľskú činnosť FERRO CORE, a.s. Vzhľadom na nezákonný postup pri daňovej kontrole sa žalobca obrátil dňa 24.06.2014 žalobou na nečinnosť v konaní o vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie október 2011 a Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod spis. zn. 6S/132/2014 uznesením č. k. 6S/132/2014-24 zo dňa 31.10.2014 uložil Daňovému úradu Bratislava povinnosť konať a rozhodnúť vo veci konania o vrátenie nadmerného odpočtu DPH za príslušné zdaňovacie obdobie a to v lehote 90 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia. 4. Daňový úrad nerozhodol v lehote stanovenej Krajským súdom v uznesení č. k. 6S/132/2014-24, ktoré bolo pre správny orgán záväzné. Týmto postupom mimoriadne hrubým spôsobom poručil základné zásady daňového konania. Dňa 24.02.2015 bolo splnomocnenému zástupcovi Mgr. Pavlovi Antolovi v súvislosti s nahliadnutím do administratívneho spisu z daňovej kontroly apríl 2011 odmietnuté sprístupnenie časti spisového materiálu za obdobie máj 2011 označenej ako „údaje VIES“, kedy podľa vyjadrenia Ing. Emílie Kostkovej išlo o údaje potvrdzujúce dodanie tovaru spoločnosti Smart Invest, s.r.o., Kalle s.r.o., Kazit z hute ArcelorMittal Ostrava, a.s. potvrdzujúce odber tovaru v prospech týchto spoločností. Daňový úrad dňa 20.04.2015 napriek tomu, že daňový subjekt sa zúčastnil prerokovania protokolu o daňovej kontrole, neumožnil mu vykonať akýkoľvek navrhovaný dôkaz. Rovnako žalobca nemal možnosť ovplyvniť správanie sa svojich bývalých obchodných partnerov, ktorí nesú zodpovednosť za vedenie účtovníctva, platenie daní a podávanie daňových priznaní. (rozsudky NS SR 4Sž/65/2001, 4Sž/113/2001). Ďalej poukázal na čl. 4 bod. 4 odporúčania Rady Európy č. CM/Rec (2007) 7, v zmysle ktorého členský štát by mal zabezpečiť, aby zamestnanci verejnej správy vykonávali svoje povinnosti nestranne, bez ohľadu na ich vlastné osobné presvedčenie a záujmy. Zamestnanec verejnej správy by nemal byť rozhodovaní ovplyvnený ani svojou vnútornou podporou, resp. sympatiami k určitému spôsobu riešenia prípadu. Tieto zásady mali byť vo veci zjavne porušené, kedy žalobca mal závažné pochybnosti o nepredpojatosti zamestnanca správcu dane. 5. Žalobca namietal aj zákonnosť dôvodov na prerušenie daňovej kontroly z dôvodov uplynutia lehoty na výmenu informácií podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS, podľa ktorej dožiadaný orgán poskytne informácie čo najrýchlejšie, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Preto považoval trvanie prerušenia daňovej kontroly za neprimerane dlhé (nečinnosť konštatoval aj Krajský súd v Bratislave vo veci vedenej pod spis. zn. 6S/132/2014). V administratívnom spise obsiahnutý materiál nie je spôsobilý na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, kedy zo spisu nevyplýva presný termín žiadosti o medzinárodné dožiadanie, ako aj jej doručenia, resp. uplynutie lehoty na jej vybavenie. Daňová kontrola bola prerušená nezákonne dlho a súčasne uplynula aj lehota na vykonanie daňovej kontroly podľa § 15 ods. 17 a teda kontrola bola nezákonná vzhľadom na uplynutie jedného roka od jej začatia. Žalovaný týmto postupom mimoriadne hrubým spôsobom porušil základné zásady daňového konania a ústavné právo žalobcu vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Daňový subjekt má dôkaznú povinnosť, ak mu vyplýva zo zákona (napr. príloha daňového priznania) alebo v prípade, ak ho na to správca dane vyzve. Ak má správca dane pochybnosti o pravdivosti a správnosti tvrdení daňového subjektu, resp. pochybnosť o skutočnosti, ktorá má vplyv na určenie dane, je povinný tieto pochybnosti daňovému subjektu oznámiť a zároveň daňový subjekt vyzvať na preukázanie týchto skutočností. Poukázal na rozsudok NS SR 3Sžf/1/2011, z ktorého vyplýva, že „skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľov subdodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností daňový subjekt znášať dôkaznú núdzu. /judikatúra Súdneho dvora EÚ napr.: C-354/03 (Optigen) C-355/03 (Fulcrum Elektronics), C-484/03 (Bond House); resp. C-80/11 a C-142/11 z ktorých vyplýva, že daňový orgán nemôže vyžadovať, aby daňový subjekt preveroval svojich dodávateľov a zároveň nemôže zastaviť vrátenie DPH podnikateľovi, ktorému bol tovar či služby/. 6. Podľa žalobcu boli závery uvedené v protokole o daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie 2011 nelogické, nevychádzali z obsahu spisu a boli v priamom rozpore so skutkovým stavom zisteným samotným Daňovým úradom. Správny orgán prvého stupňa z nepochopiteľných príčin ignoroval objektívne skutočnosti, ktoré sám zistil a to: a/prepravy tak ako boli deklarované žalobcom boli potvrdené CMR sa uskutočnili podľa záznamov SkyToll, a.s. v smere Košice - Maďarsko (tovar opustil územie SR a bol dodaný to Maďarskej republiky), b/ výpovede vodičov a prepravcov získané na základe medzinárodnej výmeny informácií č. 9104404/5/3249666/14FraT, 9104404/5/3249694/14/ FraT, tieto mali potvrdiť skutočnosti uvedené v daňových priznaniach a predložených dokladoch, ako aj výpovediach všetkých zúčastnených, c/ Daňový úrad sám zistil, že tovar predaný žalobcom, bol nakúpený u SLOVAKIA STEEL MILLS, a.s. a nevysvetlil, kde by sa mohol nachádzať, ak by nebol predaný PROFEET HUNGARY Kft, vzhľadom na uskutočnené množstvá prepráv, počet subjektov zainteresovaných na nákupe, naložení, vyskladnení a predaji, d/ MVI na základe ktorej Maďarský daňový úrad potvrdil nadobudnutie tovaru spoločnosťou PROFEET Hungary Kft od FERRO CORE, a.s. za zdaňovacie obdobie október 2011 v sume 68.442.000 HUF. Napriek týmto skutočnostiam Daňový úrad šikanuje a ohrozuje podnikateľskú činnosť žalobcu. Závery uvedené v napadnutom rozhodnutí sú arbitrárne, nemajú akúkoľvek oporu vo vykonanom dokazovaní. V prípade dodania tovaru spoločnosti ALDAT CZ, s.r.o., ktoré Daňový úrad spochybňoval, dodanie tovaru uvedenej spoločnosti do Českej republiky bolo riadne vydokladované a preukázané, kedy prepravy boli potvrdené prepravcom Martinom Pechárom. Daňový úrad spochybňoval vykonanie prepráv menovaným (s jeho výsluchom neoboznámil daňový subjekt) , ale na druhej strane uznával, že prepravy boli riadne vykonané. Z nepochopiteľného dôvodu a napriek skutočnosti, že sa v spise nachádza odpoveď na dožiadanie Polície ČR - vyjadrenie Josefa Pohajdu, konateľa ALDAT CZ, s.r.o., tento dôkaz Daňový úrad vyhodnotil v neprospech žalobcu a neprihliadol na neho. Josef Pohajda potvrdil dodanie tovaru zo strany FERRO CORE, a.s. jeho bývalej spoločnosti v ČR a vyjadrenie SkyToll potvrdilo vykonanie prepravy tovaru, Martin Pechár potvrdil vykonanie prepravy tovaru, ako aj zápisy o prevádzke vozidla potvrdzovali vykonanie prepravy. II. Zhrnutie argumentov žalovaného 7. V podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie jún 2011 žalobca uviedol nadmerný odpočet vo výške 111.057,06 €. Podstatnou časťou uvedeného nadmerného odpočtu bolo odpočítanie dane v celkovej sume 139.656,11 € z deklarovaného nákupu betonárskej ocele a plechov od odberateľov: KAZIT, s.r.o., Mladoboleslavská 488/1, Pezinok IČO: 46065164 na základe faktúr, základ dane v celkovej sume 439.128,32 €, 20% DPH v sume 87.825,69 € a SLOVAKIA STEEL MILLS, a.s., Priemyselná 720, Pezinok IČO: 4605164 na základe faktúr, základ dane v celkovej výške 259.152,08 €, 20% DPH v celkovej sume 51.830,42 €. V zdaňovacom období október 2011 žalobca deklaroval dodanie tovaru podľa § 43 zákona o DPH z tuzemska do iných členských štátov, oslobodený od dane v celkovej sume 767.786,88 €. Z podaného súhrnného výkazu podľa § 80 zákona o DPH vyplynulo, že žalobca dodal tovar pre odberateľov: ALDAT CZ, s.r.o., Preslova 1266/11, Praha IČO: 26783324, na základe dodávateľských faktúr v mesiaci október 2011 v celkovej sumu 539.645,76 € a spoločnosť PROFEET HUNGARY KERESKEDELMI ÉS, SZOLGALTATÓ Kft, Sárfu utca 3, FS 1/A, Budapest IČ DPH: HU23002986, na základe odberateľských faktúr v celkovej sume 228.141,12 €. 8. Na základe preverovania intrakomunitárnych dodávok na území spoločenstva a zaslanej žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií rozhodnutím č. 9102404/1/555893/12/MagI zo dňa 21.03.2012 o prerušení kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti prerušil správca dane daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie október 2011 odo dňa 22.03.2012 a oznámením zo dňa 17.09.2012 oznámil žalobcovi pokračovanie výkonu kontroly od 13.09.2012. Správca dane opätovne prerušil výkon daňovej kontroly od dňa 24.10.2012 a to rozhodnutím č. 9102404/5/3056429/2012/Kosk zo dňa 23.10.2012 a vo výkone kontroly pokračoval od 24.11.2014, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 6C/132/2014-24 zo dňa 31.10.2014, ktorým bola uložená povinnosť Daňovému úradu konať a rozhodnúť vo veci konania o vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie október 2011 v lehote 90 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia, čo oznámil žalobcovi oznámením č. 9104404/5/72097/2015/ Kosk zo dňa 13.01.2015, ktoré mu bolo doručené dňa 26.01.2015. Správca dane zaslal dňa 20.03.2012 žiadosť o informácie týkajúce sa českého daňového subjektu ALDAT CZ, s.r.o. a to za účelom preverenia nadobudnutia tovaru v októbri 2011 od žalobcu. Výsledkom preverovania bolo zistenie českej daňovej správy, že platiteľ dane ALDAT CZ, s.r.o. podal za 4.Q. 2011 nulové daňové priznanie, nadobudnutie tovaru nepriznal, prepravcov tovaru nepriznal, prepravcov tovaru nebolo možné zistiť, podľa informácií poskytnutých bankov nedošlo k úhradám zaslaných dokladov, účet bol zrušený ku dňu 01.03.202. Od 08.03.2012 je konateľom spoločnosti Tibor Poloni, bytom Karola Kuzmányho 1593/12, Topoľčany. Na adrese sídla, ktorú uviedol český platiteľ dane, sú poskytované administratívne služby a obchodné adresy viacerým spoločnostiam. Podľa výsledkov z preverovania správca dane konštatoval, že tovar tak, ako ho deklaroval žalobca na základe faktúr, nebol dodaný spoločnosti ALDAT CZ, s.r.o. Nebolo preukázané, že tovar bol odoslaný alebo prepravovaný z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru, alebo na ich účet, teda nebola splnená podmienka oslobodenia od dane pri dodaní do iného členského štátu v zmysle § 43 zákona o DPH. 9. Zo žiadosti č. 9102404/5/3034484/2012Kosk, ktorú správca dane zaslal dňa 22.10.2012 za účelom preverenia spoločnosti PROFEET HUNGARY KERESKEDELMI ÉS, SZOLGALTATÓ Kft, bolo zistené, že dotknutá spoločnosť deklarovala IC nadobudnutie od žalobcu v októbri 2011 v celkovej sume 68.442.000 HUF, nebolo však možné určiť druh nadobudnutého tovaru, keďže spoločnosť nepredložila žiadne doklady, nie je na adrese sídla dostupná, na daňový úrad sa nikto zo spoločnosti nedostavil. Konateľom je Imre Fazekas, občan Rumunska, ktorý nemá v Maďarsku trvalý pobyt. Na základe bankových výpisov medzi maďarským daňovým subjektom a žalobcom neboli v preverovanom období vykonávané žiadne transakcie. Dňa 19.11.2013 bola správcovi dane doručená písomnosť č. PPZ- NKA-JFP-ST-76-022/2013, v ktorej Národná jednotka finančnej polície, národnej kriminálnej agentúry PZ SR poskytla informácie týkajúce sa zahraničnej obchodnej spoločnosti PROFEET HUNGARY KERESKEDELMI ÉS, SZOLGALTATÓ Kft. Úrad policajného pridelenca Veľvyslanectva SR v Budapešti informoval PZ SR, že v súvislosti s menovanou spoločnosťou sa v Maďarsku vedie konanie z dôvodu podozrenia zo spáchania trestného činu nesplnenia povinnosti poskytnúť hospodárske údaje podľa Trestného zákona Maďarskej republiky, a preto bol požiadaný miestne príslušný policajný útvar o preverenie osoby Imre Fazekas, nar. 18.03.1976, bytom Daruk ul. 6/1.10, Kolozsvár, Rumunsko. Úrad policajného pridelenca Veľvyslanectva SR v Bukurešti v písomnosti zo dňa 14.10.2013 informoval, že ide o osobu s vysokou mierou pravdepodobnosti - s fiktívnou identitou, ktorú nie je možné identifikovať. Táto osoba si prenajala na Pošte 1 Hajdúszoboszló dňa 12.01.2011 poštovú schránku č. 227, ktorá bola zrušená dňa 27.04.2013 z dôvodu nezaplatenia poplatku. Preto nebolo preukázané, že tovar bol odoslaný alebo prepravovaný z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru. V prípade predložených dôkazov o preprave jednotlivých dodávok tovaru, pre spoločnosť PROFEET HUNGARY KERESKEDELMI ÉS, SZOLGALTATÓ Kft, žalobca predložil medzinárodné nákladné listy, na ktorých bola ako prepravca uvedená maďarská spoločnosť B.B.Z. TRANSPORT KFT, a Martin Pechar - Pechar trans. Maďarská daňová správa v odpovedi na žiadosť o medzinárodné informácie zo dňa 21.11.2012 uviedla, že prepravný subjekt B.B.Z. TRANSPORT KFT, je nekontaktný, nepredložil žiadne doklady a od 06.10.2014 je táto spoločnosť v likvidácii. Správca dane z odpovedi českej finančnej správy na žiadosť o informácie zo dňa 03.08.2012, týkajúcej sa českého daňového subjektu Martin Pechar, ktorý mal ako prepravca v októbri 2011 prepraviť tovar zo Slovenska do ČR zistil, že fyzická osoba Martin Pechar uskutočňoval prepravu tovaru pre žalobcu v období apríl a máj 2011, júl 2011, september až december 2011. Objednávka bola ústna, realizovali sa hotovostné platby. Martin Pechar do protokolu uviedol, že CMR na prepravu vystavoval žalobca, on potvrdil určité množstvo čistých CMR na celú zákazku, potom prepravil tovar a dostal CMR už vyplnené. Objednávka bola nešpecifikovaná, pravdivé boli údaje v stazkách, za údaje M. Pechar nezodpovedal, a údaje v nich žiadnym spôsobom neodsúhlasoval. Preto sa mohlo stať, že údaje v stazkách nesúhlasili s údajmi na CMR. V mnohých prípadoch nebola k vystavenému CMR dohľadaná jazda, v deviatich prípadoch bola zaznamenaná jazda, ale vozidlo išlo zo SR prázdne, v týchto prípadoch bola CMR vystavená neoprávnene. 10. Z odpovedi zaslanej na žiadosť o informácie zo dňa 26.10.2012, týkajúcej sa maďarského daňového subjektu Gold Acel Kft, ktorý mal ako prepravca v októbri 2011 prepraviť tovar zo Slovenska od žalobcu pre odberateľa PROFEET HUNGARY KERESKEDELMI ÉS, SZOLGALTATÓ Kft, vyplynulo, že maďarská spoločnosť Gold Acél Kft, vykonala prepravu tovaru na základe objednávky spoločnosti B. B. Z. TRANSPORT KFT. Konateľ spoločnosti Gold Acél Kft, Zoltán Aradi uviedol, že jedine on konal v zastúpení spoločnosti, ktorá uskutočnila prepravu zo SR v roku 2011. Spoločnosť bola poverená spoločnosťou B. B. Z. TRANSPORT Kft. vykonať prepravu. Partneri sa nachádzajú na CMR. Preprava bola uskutočnená vlastnými vozidlami spoločnosti a objednaná, ako aj hradená spoločnosťou B. B. Z. TRANSPORT Kft. Vodiči vozidiel, ktorí boli zamestnaný maďarskou spoločnosťou v prepravovanom období poznajú okolnosti prijatia a odovzdania tovaru. Konateľ uviedol, že miesto vyloženia bolo oznámené vodičom po prijatí tovaru. Kontrolóri získali dve vyhlásenia od dvoch vodičov. László Kárándi uviedol, že tovaru bol prijatý od konateľa žalobcu v Košiciach. Nákladný list bol vystavený vodičom. Tovar bol naložený v debnách/kontajneroch na nákladné vozidlá so žeriavmi zamestnancami slovenskej spoločnosti. Tovar bol prepravený do Bodaszölö, kde bol spoločnosťou vyložený. Vodič Pál Miklós Simon uviedol, že tovar bol ním prijatý v Košiciach, od osoby menom Dorek. Nákladný list vystavil vodič. Tovar bol naložený na nákladné vozidlá so žeriavmi a prepravený do Bodaszölö. Údaje z tachografu neboli poskytnuté. I keď prepravcovia potvrdili prepravu tovaru zo Slovenska do Maďarska a ČR, ani žalobca ani odberateľ v Maďarsku a ČR nepreukázali, že išlo o ten istý tovar, ktorý mal byť obstaraný na základe dodávateľských faktúr za október 2011. 11. Správca dane rozhodnutím č. 21232867/2015 zo dňa 12.11.2015 prerušil vyrubovacie konanie od 20.11.2015 do dátumu prijatia informácií potrebných pre správne určenie a identifikáciu osoby János Bárta, ktorý vystupoval ako osoba splnomocnená konať za spoločnosť PROFEET HUNGARY KERESKEDELMI ÉS, SZOLGALTATÓ Kft. Dňa 14.03.2016 správca dane oznámením č. 102712145/2016/9104404 dal na vedomie žalobcovi pokračovanie vo veci vyrubovacieho konania na DPH za zdaňovacie obdobie október 2011. Dňa 14.12.2015 bola správcovi dane doručená odpoveď na žiadosť o MVI, v ktorej maďarská daňová správa uviedla, že predchádzajúci výkonný riaditeľ spoločnosti p. Imre Fazekas so správcom dane nekomunikuje, neboli zistené žiadne ekonomické vzťahy medzi Bárta János a spoločnosťou PROFEET HUNGARY KERESKEDELMI ÉS, SZOLGALTATÓ Kft. Pán Bárta nebolo poverenou osobou, ani zástupcom, ani zamestnancom, zostal neidentifikovaný. Daňový subjekt deklaroval vo svojich priznaniach k DPH nadobudnutia od januára 2012 do septembra 2012, súhrnné výkazy, ktoré daňový subjekt podal, daňová správa nespracovala, lebo neboli podané za správne obdobia. Na základe údajov uvedených v súhrnných výkazoch spoločnosť deklarovala IC nadobudnutie od spoločnosti žalobcu v období 1.Q 2012 v hodnote 217.073.000 HUF, za 2.Q 2012 v hodnote 234.263.000 HUF a za 3.Q 2012v hodnote 355.250.000 HUF, celkovo 806.586.000 HUF. Označený daňový subjekt nemal zaevidovaných zamestnancov, priznania k DPH za daňový subjekt podával p. János Bárta, nepredložil žiadne doklady preukazujúce uskutočnenie nadobudnutia tovaru, na adrese Sárfu utca 3, FS 1/A, Budapest sa spoločnosť nenachádzala a ani tam nevykonávala podnikateľskú činnosť. Registrácia pre DPH bola uvedenej spoločnosti zrušená dňa 14.08.2013. 12. Dôvody prerušenia konania sú uvedené v § 61 daňového poriadku. Správca dane mohol konanie prerušiť, najmä ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia. V priebehu kontroly boli zistené skutočnosti, na základe ktorých bolo potrebné preveriť cestou medzinárodnej výmeny informácií ďalšie skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, preto bolo potrebné konanie prerušiť. Správca dane bol povinný rozhodovať na základe úplne zisteného skutkového stavu. Daňová kontrola u žalobcu začala dňa 23.01.2012 a bola ukončená doručením protokolu dňa 20.02.2015 s tým, že v čase od 22.03.2012 do 12.09.2012 a od 14.10.2012 do 24.11.2014 bola prerušená podľa § 61 ods. 1 daňového poriadku. Daňová kontrola teda prebiehala v čase od 23.01.2012 do 21.03.2012 (59 dní), od 13.09.2012 do 13.10.2012 (31 dní) a od 25.11.2014 do 20.02.2015 (88 dní), t. j. celkovo 178 dní. Uvedená znamená, že daňová kontrola bola vykonaná v súlade so zákonom a nebola prekročená zákonom povolená maximálna dĺžka trvania kontroly. 13. Od žalobcu nebolo požadované, aby zodpovedal za konania svojich obchodných partnerov. Išlo o požiadavku preukázať právo na odpočítanie dane a nároku na vrátenie nadmerného odpočtu. Ak sa správcovi dane pri hodnotení obsahu listinných dôkazov javilo potrebné preveriť ich vierohodnosť, je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z vykonaného dokazovanie z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. V prípade námietky, že dňa 24.02.2015 bolo splnomocnenému zástupcovi žalobcu odmietnuté sprístupnenie časti spisového materiálu za obdobie jún 2011, označenej ako údaje VIES, žalovaný dal do pozornosti ust. § 23 ods. 1 daňového poriadku, v zmysle ktorého je daňový subjekt alebo jeho zástupca oprávnený nazerať do spisu daňového subjektu, týkajúceho sa jeho daňových povinností, nie je oprávnený nazerať do písomností obsahujúcich utajované skutočnosti a dokumentov, sprístupnením ktorých by boli dotknuté právom chránené záujmy iných osôb. Skutočnosť, že si žalobca splnil povinnosť predložením dokladov za kontrolované zdaňovacie obdobie, nie je postačujúca na preukázanie uskutočnenia deklarovaných zdaniteľných obchodov. Samotná existencia faktúry alebo iného dokladu - nezakladá právo na uplatnenie oslobodenia od dane v zmysle § 43 zákona o DPH. Na získanie oslobodenia od dane znáša dôkazné bremeno dodávateľ tovaru, ktorý musí preukázať, že stanovené podmienky oslobodenia od dane boli splnené. Žalobca však nepreukázal, že tovaru bol dodaný práve platiteľom dane ALDAT CZ, s.r.o. a PROFEET HUNGARY KERESKEDELMI ÉS SZOLGALTATÓ Kft. Nie je zároveň povinnosťou správcu dane napovedať žalobcovi, aké konkrétne dôkazy má predložiť a kým spôsobom má preukázať pravdivosť svojich tvrdení v situácii, keď požaduje zo štátneho rozpočtu vyplatiť na účet sumu 111.057,36 € vo forme nadmerného odpočtu. Okrem spoločnosti B. B. Z. TRANSPORT Kft., ktorý je od 06.10.2014 v likvidácii a je nekontaktný, bol ďalším prepravcom tovaru zo SR pre spoločnosť PROFEET HUNGARY KERESKEDELMI ÉS SZOLGALTATÓ Kft. aj GOLD ACÉL KERESKEDELMI Kft., pričom za túto spoločnosť obchodovanie zabezpečoval Zoltán Aradi, majiteľ daňového subjektu, ktorý je v súčasnosti vo väzbe a teda doklady tohto daňového subjektu boli zabavené, nie sú k dispozícii. Žalobca nepreukázal dodanie tovaru v zdaňovacom období október 2011 v celkovej sume 228.141,12 €. I keď prepravcovia - spoločnosť GOLD ACĚL Kft. a Martin Pechar - Pechar trans, potvrdili prepravu tovaru zo Slovenska do Maďarska a ČR, ani daňový subjekt a ani objednávateľ prepravy spoločnosť B. B. Z. TRANSPORT Kft, ani odberateľ v Maďarsku a ČR nepreukázali, že išlo o ten istý tovar, ktorý mal byť obstaraný na základe dodávateľských faktúr za október 2011. Prepravné spoločnosti mohli prepravovať nejaký tovar, o ktorom sa však nepreukázalo, či skončil v ČR alebo v Maďarsku a či spĺňa podmienky oslobodenia dane v zmysle § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH. Odberatelia teda musia jednoznačným a vierohodným spôsobom potvrdiť a preukázať, že tovar skutočne prevzali a použili na účely podnikateľskej činnosti. To však uvedené subjekty nepreukázali, ani ako s uvedeným tovarom naložili, či majú prijatie tovaru zaúčtované vo svojom účtovníctve a v záznamoch DPH. Nepreukázali ani, kde bol tovar skladovaný, resp. či bol opätovne dodaný na územie SR atď. Citovanú judikatúru Súdneho dvora EÚ vo veciach C-354/03 (Optigen), C-355 (Fulcrum Electronics) a C-484/03 (Bond House) nie je možné na túto vec aplikovať, pretože dôvodom vyrubenia vlastnej daňovej povinnosti u žalobcu nebolo neuznanie odpočítania dane z dodávateľských faktúr, ale skutočnosť, že žalobca nakúpený tovar nedodal (správca dane spochybnil existenciu tovaru) z tuzemska spoločnostiam do iných členských štátov a z tohto titulu mu nevznikol nárok na oslobodené dodanie tovaru v zmysle § 43 zákona o DPH. 14. Podľa ust. smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH je na strane dodávateľa dodanie do iného členského štátu oslobodené od dane podľa čl. 138 Smernice v prípade splnenia nasledovných podmienok: - tovar je odoslaný alebo prepravený mimo územia členského štátu a to predávajúcim alebo kupujúcim alebo na účet jedného z nich, - dodanie tovaru je uskutočňované pre inú osobu identifikovanú k dani v inom členskom štáte ako je štát, v ktorom sa začína odoslanie alebo preprava tovaru. Daná transakcia je spojená s prepravou iba vtedy, pokiaľ je tovar odoslaný alebo prepravený predávajúcim alebo kupujúcim na účet jedného z nich. Pre priradenie prepravy k danej transakcii je potrebné zistiť, či v rámci daného obchodu bola zabezpečená preprava, a to buď kupujúcim alebo predávajúcim. Správca dane nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na skutkový stav veci, na realitu vecného plnenia a to vo všetkých vzájomných súvislostiach. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Žalobca nepreukázal, že nákup tovaru sa uskutočnil tak, ako je deklarované na predložených faktúrach od dodávateľov, čím nebola splnená podmienka nároku na odpočítanie dane. Nestotožnil sa ďalej s tvrdením žalobcu, že správca dane svojím postupom mimoriadne hrubým spôsobom porušil ústavné právo daňového subjektu vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom podľa Ústavy SR, čím znemožnil žalobcovi riadne vykonať jeho práva, kedy správca dane nevykonal dôkazy potvrdzujúce tvrdenia žalobcu, ignoroval dôkazy ním predložené, resp. sa k nim nevyjadril. Vyjadril názor, že nie je povinnosťou správcu dane vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech daňového subjektu a to až dovtedy, kým sa v plnom rozsahu nepotvrdia nároky ním uplatňované. Daňové konanie je riadené zásadou prejednávacou a nie vyhľadávacou (rozsudok NS SR spis. zn. 6Sžf/37/2011). Išlo o povinnosť žalobcu predkladať dôkazy preukazujúce nárok na uplatnenie práva na odpočítanie dane a oprávnenosť nároku na vrátenie nadmerného odpočtu. Skutková podstata posudzovaných obchodných prípadov bola zistená riadne a viedla správcu dane k správnym právnym záverom, preto odvolaním napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Daňové orgány zadovážili dostatok dôkazov na prijatie záveru, že žalobca bol súčasťou fakturačných reťazcov spoločností, ktoré napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v zákone o DPH neužili princíp fungovania mechanizmu DPH s cieľom získania daňovej výhody. Žalobca bol aktívnym článkom fakturačných reťazcov a uplatnením si nadmerného odpočtu v sume 111.057,36 € profitoval z realizácie takýchto fakturácií, ktoré okrem podvodného odčerpania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, nemali iné ekonomické opodstatnenie. III. pojednávanie 15. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný § 9 ods. 1 SSP nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 SSP a rozhodol vo veci dňa 20.09.2017 v prítomnosti zástupcov účastníkov konania rozsudkom. 16. Právna zástupkyňa žalobcu poukázala pred súdom na písomné vyhotovenie žaloby a v nej uvedené námietky. Zvýraznila, že správne orgány neukončili administratívne konanie ani v lehote, ktorú im uložil správny súd v uznesení vo veci vedenej pod spis. zn. 2S/138/2014, v konaní o ochrane pred nečinnosťou žalovaného, resp. prvostupňového správneho orgánu. Konanie nebolo preto ukončené v zákonnej lehote. 17. Zástupkyňa žalovaného považovala žalobný návrh za nedôvodný a žiadala ho zamietnuť. Nestotožnila sa s tvrdením žalobcu o nezákonnosti daňovej kontroly z dôvodu, že táto nebola ukončená v zákonom stanovenej lehote. Poukázala pritom na opis priebehu daňovej kontroly. Z neho vyplývalo, že netrvala dlhšie, ako to umožňuje právny predpis. Daňové orgány taktiež nemohli ovplyvniť rýchlosť zaslania odpovedí pri medzinárodnej výmene informácií, od českých a maďarských orgánov. Počas daného obdobia bola daňová kontrola prerušená. IV. Relevantné právne predpisy 18. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 19. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy SR. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. 20. Podľa § 3 ods. 2 a 3 zákona č. 563/2009 Z. z., daňového poriadku (ďalej len DP), Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 21. Podľa § 44 ods. 1 DP daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných zákonov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 22. Podľa § 45 ods. 2 DP kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu (písm. a/), zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly (písm. b/), poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou (písm. c/), predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia (písm. d/), predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia (písm. e/), umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom (písm. f/), zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie (písm. g/), umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, a k výstupným dátam z týchto softvérov (písm. h/). 23. Podľa § 46 ods. 1 DP daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. 24. Podľa § 46 ods. 8 DP zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b/ a c/. Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 25. Podľa § 46 ods. 10 DP, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2009/563/20170101>. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov. 26. Podľa § 61 ods. 1 DP, správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 27. Podľa § 61 ods. 3 a 4 DP, konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania. 28. Podľa § 24 ods. 1 DP daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov (písm. a/), skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (písm. b/), vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť (písm. c/). 29. Podľa § 24 ods. 2, ods. 3 DP správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (ods. 2). Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti (ods. 3). 30. Podľa § 24 ods. 4 DP ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 31. Podľa ust. § 6 ods. 5 č. 442/2012 Z. z. je príslušný orgán daného štátu povinný poskytnúť požadovanú informáciu čo najrýchlejšie, najneskoršie však do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Ak však dožiadaný orgán tieto informácie má, je potrebné ich zaslať do dvoch mesiacov od uvedeného dňa. V. posúdenie veci správnym súdom 32. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania. Daňový subjekt preukazuje aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov, ktoré vedie. Daňová kontrola predstavuje mocenský zásah do súkromnoprávnej sféry daňového subjektu. Inštitút daňovej kontroly slúži na zistenie alebo overenie si skutočností a údajov rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo dodržiavanie hmotnoprávnych daňových predpisov. Inak povedané, daňová kontrola predstavuje nástroj na overenie pravdivosti a úplnosti podaného daňového priznania - podľa účtovnej evidencie a prvotných dokladov daňovníka, aby daň bola odvedená do štátneho rozpočtu v správnej výške. Tu je nevyhnutné zdôrazniť, že daňová kontrola s vykonáva len v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu a teda správca dane by nemal pri jej výkone zbytočne zaťažovať daňový subjekt (§ 44 DP), no zároveň ju musí vykonať v takom rozsahu, aby čo najpresnejšie a najobjektívnejšie zistil potrebné skutočnosti pre splnenie jej účelu (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR). Pri procese medzinárodnej výmeny informácií by mal správca dane prerušiť daňovú kontrolu dňom odoslania žiadosti o poskytnutie informácie príslušnému orgánu cudzieho štátu a v daňovej kontrole pokračovať dňom doručenia odpovede na žiadosť. Rozsah a spôsob daňovej kontroly musí spĺňať požiadavku nevyhnutnosti, primeranosti a účelnosti. Úvaha správcu dane o tom, či je prerušenie daňovej kontroly opodstatnené teda nie je neobmedzená. Jednoznačným a pre správcu záväzným motívom pri úvahách o ďalšom procesnom postupe musí byť zásada proporcionality. Správca dane v takom prípade musí dôsledne posúdiť a zdôvodniť, či sú dané dôvody, pre ktoré je nutné daňovú kontrolu prerušiť, a to nielen významné pre rozhodnutie vo veci v rámci ktorej daňová kontrola prebieha, ale aj pre samotný priebeh, efektivitu a účelnosť daňovej kontroly. 33. Z administratívneho spisu súd zistil, že daňová kontrola bola prerušená 2x a to rozhodnutím Daňového úradu č. 9102404/1/555893/12MagI zo dňa 06.03.2017 z dôvodu zaslania dožiadania do Českej republiky v súvislosti s preverením intrakomunitárnych dodávok na území Spoločenstva, ako aj rozhodnutím Daňového úradu č. 9102404/1/3056429/2012/Kosk zo dňa 23.10.2012 pre dožiadanie v súvislosti s preverením intrakomunitárnych dodávok tovarov na územie Maďarska. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 6S/132/2014-24 zo dňa 31.10.2014 uložil Daňovému úradu Bratislava povinnosť konať a rozhodnúť o vrátení nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2011 v lehote do 90 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení predmetného rozhodnutia zároveň správny súd konštatoval, že „pokiaľ je daňová kontrola prerušená z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia lehota plynie od doručenia žiadosti. Avšak dané konanie začalo v roku 2011, poslednou správou zo strany správneho orgánu je prerušenie konania o kontrole. Žalovaný dňa 30.05.2013 obdržal sťažnosť a výzvu na vrátenie neoprávnene zadržiavanej DPH. Dňa 18.03.2014 mu bol doručený dopyt navrhovateľa, s návrhom na ďalšiu spoluprácu vo veci predkladania akýchkoľvek dodatočných dokladov súvisiacich s vecou. Z administratívneho spisu nevyplýva, že by správca dane kontinuálne od roku 2012 vykonal akýkoľvek ďalší úkon smerujúci k prekonaniu nejakej prekážky brániacej rozhodnutiu vo veci vrátenia nadmerného odpočtu DPH. Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia, resp. že dožiadaný orgán poskytne informácie čo najrýchlejšie, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti (október 2011). Takýmto postupom správcu dane dochádza aj k porušovaniu jednej zo základných zásad daňového konania a to v zmysle § 3 ods. 2 Daňového poriadku, podľa ktorého je správca dane povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy dani, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. V tejto súvislosti rovnako súd poukázal na konštantnú judikatúru Ústavného súdu SR (napríklad III. ÚS 282/08 <http://merit.slv.cz/III.US282/08>, alebo I. ÚS 225/08 <http://merit.slv.cz/I.US225/08>) v zmysle ktorého za pasivitu je nutné považovať aj tú skutočnosť, keď napriek tomu, že správnemu orgánu nehrozí žiadna prekážka vo veci nekoná a nerozhoduje.“ 34. V súvislosti s implementáciou smernice Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS <aspi://module='EU'&link='31977L0799'&ucin- k-dni='30.12.9999'> bol prijatý zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, ktorý reflektuje rozsah smernice Rady č. 2011/16/EÚ a na nové inštitúty, ktoré smernica ustanovila v rámci vzájomnej pomoci a spolupráce medzi členskými štátmi Európskej únie a ktorým sa zrušil v minulosti platný zákon č. 76/2007 Z. z. <aspi://module='ASPI'&link='76/2007%20Z.z.'&ucin- k-dni='30.12.9999'> o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 531/2011 Z. z. <aspi:// module='ASPI'&link='531/2011%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> V rámci medzinárodnej pomoci a spolupráce pri správe daní bol cit. zákonom č. 442/2012 Z. z. zavedený nový inštitút pravidelnej výmeny vopred určeného druhu informácií týkajúcich sa osôb majúcich trvalý pobyt alebo sídlo v inom členskom štáte, a zároveň boli ustanovené lehoty na vybavenie žiadostí o výmenu informácií, na poskytovanie informácií bez žiadosti, ako aj lehoty na oznámenie výsledku využitia poskytnutých informácií. Za postup správcu dane, ktorý bol v rozpore so zásadou proporcionality súd jednoznačne považoval skutočnosť, že správca dane požadoval od príslušných orgánov cudzieho štátu informácie po častiach, kedy v záujme efektívnosti bolo možné kumulovať poskytnutie informácií do napr. dvoch žiadostí (pre dva členské štáty). Správca dane pritom inicioval nasledovné žiadosti: 1. žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 9102404/1/539468/MagI na dodanie tovaru pre spoločnosť ALDAT CZ, s.r.o. zo dňa 20.03.2012, 2. žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií č. 9102404/5/3034484/2012 na dodanie tovaru pre spoločnosť PROFEET HUNGARY KERESKEDELMI ÉS SZOLGALTATÓ Kft., 3. žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií č. 91024045/5/3120970/2012/Kosk na dodanie tovaru pre B.B.Z. TRANSPORT KFT, 4. žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 91024045/5/3120833/2012Kosk na danie tovaru pre Gold Acél Kft. a 5. žiadosť č. 9102404/5/3099204/2012/Kosk o medzinárodnú výmenu daňových informácií na dodanie tovaru pre Martin Pechar - Pechar trans a 6. žiadosť č. 9104404/5/472742/2015/Kosk o medzinárodnú výmenu informácií opakovane na spoločnosť PROFEET HUNGARY KERESKEDELMI ÉS SZOLGALTATÓ Kft. Je možné konštatovať, že uvedený postup správneho orgánu bol neefektívny a nadbytočný s tým, že jeho dôsledkom bolo neúmerné predlžovanie daňovej kontroly a táto neodôvodnene zaťažovala daňový subjekt (žalobcu). 35. Pre právne posúdenie veci je rovnako veľmi podstatné, či bola dodržaná maximálna zákonná dĺžka trvania daňovej kontroly, ktorá je ukončená spravidla dňom doručenia protokolu z daňovej kontroly, alebo doručením oznámenia určovaní dane podľa pomôcok (§ 48 ods. 2). Na základe listinných dôkazov založených v administratívnom spise mal súd za jednoznačne preukázané, že daňový úrad začal daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie október 2011 dňa 23.01.2012 a ukončená bola doručením protokolu dňa 20.02.2015. Lehotu na vykonanie daňovej kontroly je možné prerušiť a zákon rozlišuje obligatórne a fakultatívne prerušenie. Podľa ust. § 6 ods. 5 č. 442/2012 Z. z. je príslušný orgán daného štátu povinný poskytnúť požadovanú informáciu čo najrýchlejšie, najneskoršie však do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Ak však dožiadaný orgán tieto informácie má, je potrebné ich zaslať do dvoch mesiacov od uvedeného dňa. Cieľ daňovej kontroly tak nie je možné dosiahnuť na úkor práv a právom chránených záujmov daňového subjektu. Pri správe daní sa má postupovať podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, majú sa chrániť záujmy štátu a obcí a má sa dbať pritom na zachovanie práv a právom chránených záujmov saňových subjektov a iných osôb (§3 ods. 1 DP). Pod právom sa v podstate rozumie subjektívne právo daňového subjektu, ktoré mu vyplýva z tohto procesného zákona alebo z hmotnoprávneho daňového predpisu. Pod pojmom právom chránený záujem možno rozumieť len taký záujem daňového subjektu, ktorému hmotnoprávne daňové predpisy alebo Daňový poriadok poskytujú osobitnú ochranu. Z uvedeného vyplýva, že prerušenie daňovej kontroly musí byť v súlade so zákonom, musí byť účelné a nevyhnutné na preukázanie takých skutočností, ktoré správcovi dane nie sú známe a ktoré majú vplyv na zistenie potrebných skutočností za účelom ktorých je daňová kontrola vykonávaná. 36. Podľa listín založených v administratívnom spise nebolo preukázané, že by žalobca so správcom dane nespolupracoval, resp. neposkytol primeranú súčinnosť. Lehota jedného roka na vykonanie daňovej kontroly je pritom lehotou zákonnou, a pre správcu dane predstavuje záväzný rámec, ktorý determinuje zákonnosť vykonanej daňovej kontroly. Ako už správny súd zdôraznil, v daňovom konaní sa vyžaduje a uplatňuje zásada proporcionality zásahov správcu dane voči daňovému subjektu, pretože proces daňovej kontroly reprezentuje podstatný a závažný zásah do individuálnej sféry práv daňového subjektu. Zákaz prekročiť zákonom stanovený limit dĺžky kontroly platí bezvýnimočne len za podmienky, že daňový subjekt poskytuje správcovi dane nevyhnutnú súčinnosť. Ak teda správca dane nerešpektuje zákonom stanovenú dĺžku daňovej kontroly, poruší takto aj dôležitú zásadu proporcionality a zákonnosti pri správe daní. Ak dĺžka daňovej kontroly, napriek skutočnosti, že kontrolovaný daňový subjekt neodopieral povinnú súčinnosť, prekročila zákonom stanovenú maximálnu dĺžku jej trvania, protokol z takejto daňovej kontroly predstavuje nezákonný získaný dôkazný prostriedok, ktorý v daňovom konaní nemôže byť použitý (napr. nález Ústavného súdu SR spis. zn. III. ÚS 24/2010 z 29.06.2010). Tento právny názor je podporený aj judikatúrou NS SR (napr. rozsudok NS SR spis. zn. 8Sžf/55/2011 zo dňa 25.09.2012). 37. Vyššie uvedené dôvody predstavovali základný právny rámec pre meritórne posúdenie predmetnej veci;; kedy došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP), preto sa správny súd inými hmotnoprávnymi námietkami žalobcu už nezaoberal. 38. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP. Prihliadol pritom na skutočnosť, že žalobca mal v konaní plný úspech 39. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).