Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/29/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200196 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1017200196.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: FERRO CORE, a. s., so sídlom Grösslingova 45, 811 09 Bratislava, IČO: 45 680 949, právne zastúpený: advokátska kancelária AK Antol, s.r.o., Kupeckého 2542/72, 902 01 Pezinok, konajúca prostredníctvom Mgr. Pavla Antola, konateľa a advokáta, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 1696263/2016 zo dňa 14.11.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky č. 1696263/2016 zo dňa 14.11.2016, ako aj prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 103792953/2016 zo dňa 25.08.2016 z r u š u j e a vec v r a c i a Daňovému úradu Bratislava na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 08.02.2017 sa domáhal žalobca zrušenia rozhodnutia žalovaného Číslo: 1696263/2016 vydaného dňa 14.11.2016, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu - Daňového úradu Bratislava II (ďalej tiež aj správca dane) Číslo: 103792953/2016 zo dňa 25.08.2016, vrátenia veci Daňovému úradu Bratislava na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania. Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov. 2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že správca dane - Daňový úrad Bratislava II ako prvostupňový správny orgán vydal dňa 12.07.2011 upovedomenie o vykonaní daňovej kontroly u žalobcu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) za zdaňovacie obdobie apríl 2011 (žalobca upovedomenie prevzal dňa 15.07.2011), s tým že kontrola sa začne dňa 20.07.2011. Dňa 04.08.2011 vydal správca dane rozhodnutie o prerušení kontroly, dôvodiac začatím konania o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia - žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií do Českej republiky. Následne daňový úrad pokračoval v daňovej kontrole (oznámenie zo dňa 10.10.2011). Dňa 22.11.2011 daňová kontrola bola prerušená opätovne (na základe tých istých dôvodov ako prvý krát). Písomnosťou zo dňa 25.03.2013 žalobca podal sťažnosť na nečinnosť správcu dane, ktorá bola správnym orgánom vyhodnotená ako nedôvodná. V dôsledku podania žaloby na Krajský súd v Bratislave, uznesením č. k. 6S/130/2014 -24 vydaným dňa 31.10.2014 (prevzatým správcom dane dňa 12.11.2014) uložil Daňovému úradu Bratislava povinnosť konať a rozhodnúť vo veci vrátenia nadmerného odpočtu DPH v lehote 90 dní od právoplatnosti vydaného uznesenia. Oznámením zo dňa 13.01.2015 daňový úrad pokračoval v daňovej kontrole, ktorú ukončil vydaním Protokolu Číslo: 9104404/5/245673/2015/Kosk zo dňa 30.01.2015 (ďalej len Protokol), ktorý bol doručený splnomocnenému zástupcovi žalobcu na vyjadrenie a prerokovanie (prevzal dňa 20.02.2015) a žalobcovi (prevzal dňa 10.03.2015). Daňový subjekt (žalobca) toto právo využil a k Protokolu sa vyjadril písomným podaním zo dňa 20.03.2015. Dňa 17.04.2015 bol vypracovaný Dodatok k protokolu. Správca dane dňa 27.04.2015 vydal dodatočný platobný výmer číslo: 348795/2015/9104404, ktorým znížil žalobcovi nadmerný odpočet za obdobie apríl 2011 zo sumy XXX XXX,XX €. na sumu XX XXX,XX €. Voči tomuto platobnému výmeru podal žalobca odvolanie zo dňa 21.05.2015 a vo veci rozhodol žalovaný dňa 18.08.2015 rozhodnutím číslo: 1303336/2015, ktorým prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Následne Daňový úrad Bratislava vydal dňa 09.02.2016 rozhodnutie pod číslom: 134241/2016, ktorým žalobcovi znížil nadmerný odpočet na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2011 zo sumy XXX XXX,XX €. na sumu XX XXX,XX €.. Na základe žalobcom podaného odvolania zo dňa 26.02.2016 žalovaný napadnuté prvostupňové rozhodnutie dňa 22.06.2016 zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie. 3. Po opätovnom vrátení veci prvostupňový správny orgán - Daňový úrad Bratislava preskúmavaným rozhodnutím číslo: 103792953/2016 zo dňa 25.08.2016 za zdaňovacie obdobie apríl 2011 znížil žalobcovi nadmerný odpočet na DPH zo sumy XXX XXX,XX € na sumu X XXX,XX €.. V odôvodnení rozhodnutia boli opísané uskutočnené úkony zo strany správcu dane smerujúce k zisteniu skutkového stavu veci. Následne bol uvedený zistený skutkový stav a skutočnosti z neho vyplývajúce, z ktorých správca dane pri oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu u platiteľa (žalobcu) v posudzovanom zdaňovacom období zistil porušenie ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 222/2004 Z. z.). 4. V dôsledku žalobcom podaného odvolania (zo dňa 16.09.2016), vo veci rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím Číslo: 1696263/2016 zo dňa 14.11.2016 tak, že v predchádzajúcom bode tohto rozsudku opísané rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žaloba. 5. Žalobca považoval obe preskúmavané rozhodnutia za nezákonné a mal za to, že v konaní správnych orgánov došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, majúce za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, ktoré zároveň vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, bolo nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a zároveň skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia bol v rozpore s obsahom spisu. 6. Poukázal na to, že Daňový úrad Bratislava v súvislosti s výkonom predmetnej daňovej kontroly porušil zákon, a to vzhľadom na skutočnosť, že daňovú kontrolu vykonával bez jeho súhlasu dlhšie ako to ustanovuje zákon, čím porušil ust. § 30a ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o správe daní), ako aj zásadu primeranosti a zákonnosti v daňovom konaní vyplývajúcu z § 2 ods. 1, 2 tohto zákona. Potom bola takto vykonaná daňová kontrola, v dôsledku porušenia lehoty na jej vykonávanie nezákonná, a teda nezákonné boli aj obe preskúmavané rozhodnutia. 7. Žalobca uviedol, že Daňový úrad Bratislava dňa 20.07.2011 začal predmetnú daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie apríl 2011. Dňa 12.08.2011 bola daňová kontrola prerušená a následne daňový úrad v nej pokračoval až dňa 11.10.2011. Dňa 23.11.2011 správny orgán daňovú kontrolu opäť prerušil a bola teda prerušená celkovo na 1 155 dní, čo je viac ako dva a pol násobok najdlhšieho prípustného trvania daňovej kontroly. Takýto postup považoval žalobca za nezákonný pre rozpor s § 2 ods. 1 zákona o správe daní. 8. Nakoľko daňový úrad napriek jeho viacerým dopytom vo veci daňovej kontroly za predmetné zdaňovacie obdobie nekonal bol nútený vzhľadom na nezákonný postup daňového úradu pri výkone daňovej kontroly podať dňa 24.06.2014 žalobu na nečinnosť, na základe ktorej Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 6S/130/2014 vydal vo veci dňa 31.10.2014 uznesenie, ktorým konštatoval nečinnosť a uložil Daňovému úradu v Bratislave povinnosť konať a rozhodnúť vo veci konania o vrátenie nadmerného odpočtu DPH za predmetné zdaňovacie obdobie, a to v lehote 90 dní, čo však daňový úrad nesplnil a teda porušil právoplatné rozhodnutie súdu. 9. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že žalovaný svojím rozhodnutím zo dňa 18.08.2015 zrušil dodatočný platobný výmer č. 348795/2015 zo dňa 27.04.2015 z dôvodu, že daňová kontrola trvala viac ako 6 mesiacov a preto z nej vyhotovený Protokol mal charakter nezákonne získaného dôkazu a zároveň v rozhodnutí uložil daňovému úradu pokračovať vo vyrubovacom konaní a odstrániť nedostatky. Namiesto odstraňovania nedostatkov a oddelenia dôkazov vykonaných v zákonnej lehote od dôkazov vykonaných po uplynutí zákonnej lehoty rozhodol daňový úrad rovnako ako v zrušenom rozhodnutí a svoje rozhodnutie odôvodnil rovnakými dôvodmi bez odstránenia nezákonne získaných dôkazov. Daňový úrad vzhľadom na zrušenie dodatočného platobného výmeru č. 348795/2015 zo dňa 27.04.2015 nerozhodol v lehote stanovenej Krajským súdom v Bratislave vo vyššie uvedenom uznesení č. k. 6S/130/2014 - 24, ktoré bolo pre daňový úrad záväzné. Porušenie tejto povinnosti podľa názoru žalobcu taktiež odôvodňovalo nezákonnosť daňovej kontroly. 10. Žalobca namietol, že jeho splnomocnenému zástupcovi pri nahliadnutí do administratívneho spisu bolo odmietnuté sprístupniť mu jeho časť za obdobie máj 2011 označenej ako „údaje VIES“, pričom podľa pracovníčky daňového úradu malo ísť o údaje potvrdzujúce dodanie tovaru spol. Smart Invest s.r.o., Kale s.r.o., resp. Kazit z hute ArcelorMittal Ostrava a. s., a potvrdzujúce odber tovaru v prospech týchto spoločností. Týmto postupom správneho orgánu boli porušené základné zásady daňového konania, nebolo mu umožnené vykonať dôkazy potvrdzujúce jeho tvrdenia a ktoré dôkazy navrhoval. Ďalej vyjadril pochybnosti ohľadom svedeckých výpovedí a ich vyhodnotenia prvostupňovým správnym orgánom. Zdôraznil, že nemal žiadnu možnosť ovplyvniť správanie svojich bývalých obchodných partnerov, ktorí niesli zodpovednosť za vedenie účtovníctva, platenie daní a podávanie daňových priznaní. Správca dane bez odstránenia rozporov vykladal zistené skutočnosti vždy v jeho neprospech aj napriek dôkazom z mýtneho systému a potvrdeniam všetkých zúčastnených subjektov vrátane prepravcov. 11. Domnieval sa, že v spise obsiahnutý materiál nebol spôsobilý na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia daňového úradu vzhľadom k tomu, že zo spisu nevyplýval presný termín žiadosti o medzinárodné dožiadanie, ako aj jej doručenie, resp. uplynutie lehoty. Spis tiež nebol dostatočne žurnalizovaný a nebol kompletný. 12. Ďalej žalobca upozornil, že prvostupňový správny orgán nereagoval dostatočným spôsobom na jeho výzvy a dožiadania ohľadom nezákonne prerušeného daňového konania. Napriek tomu predkladal všetky doklady požadované daňovým úradom a bezodkladne reagoval na všetky jeho výzvy. 13. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011, vydané v obdobnom prípade, ohľadom dôkazného bremena daňového subjektu a tiež na rozsudok Európskeho súdneho dvora zo dňa 21.06.2012 v právnej veci Mahagében Kft/Nemzeti Adó-és Vámhivatal Dél-dunántúli Regionális Adó Föigazgatósága (C-80/11), z ktorého vyplýva, že daňový orgán nemôže od podnikateľa vyžadovať, aby preveroval svojich dodávateľov a zároveň nemôže zastaviť vrátenie DPH podnikateľovi, ktorému bol dovar, či služby dodané pochybným spôsobom. Táto tolerancia je povinná len dovtedy, kým daňový orgán nedokáže, že podnikateľ, ktorému odmieta vrátiť DPH o pochybnostiach vedel, ale nestačí len domnienka daňového orgánu, že podnikateľ konal protiprávne, ale daňový orgán to musí dokázať aj dokladmi. 14. Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 06.12.2012 v právnej veci BONIK (EOOD)/Direktor na Direkcia „Obžalvane i upravlenie na izpălnenieto“ - Varna pri Centralno upravlenie na Nacionalnata agencija za prichodite vo veci C-285/11 hovorí o tom, že potrestanie zdaniteľnej osoby, ktorá nevedela alebo nemohla vedieť, že plnenie bolo súčasťou daňového podvodu, zamietnutím práva na odpočítanie DPH je nezlučiteľné s pravidlami odpočítania DPH. 15. Žalobca trval na názore, že závery uvedené v Protokole z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie apríl 2011 boli nelogické, nevychádzajú z obsahu spisu a boli v priamom rozpore so skutkovým stavom zisteným samotným daňovým úradom. Daňový úrad zistil, že odberateľ žalobcu - česká spol. LIROST s.r.o., tovar prevzala, čo potvrdil jej konateľ a daňový úrad v Českej republike potvrdil riadne zdanenie tovaru a jeho dodanie do prenajatých priestorov v Českej republike, s čím sa správne orgány nevysporiadali a o opaku nepredložili žiadne dôkazy. Platby za tovar boli vykonávané prostredníctvom žalobcových bankových účtov a neboli spochybnené. Žalobca uviedol, že nemohol byť zodpovedný zo to, že spol. Smart Invest s.r.o., nezdokladovala kúpu tovaru, hoci jej konateľ uskutočnenie obchodov potvrdil. Žalobca nemohol zodpovedať za to ako s tovarom naložila spol. LIROST s.r.o., ktorej riadne dodanie tovaru zdokladoval. Poukázal na to, že daňový úrad ignoroval skutočnosti potvrdzujúce prepravu tovaru od žalobcu (dodávateľa) a jeho dodanie odberateľovi (spol. LIROST s.r.o.). V konaní predložené dôkazy jednoznačne preukazovali vykonanie prepravy a doručenie tovaru, napriek tvrdeniu daňového úradu, že niektoré prepravy tovaru neboli vykonané. Vyjadrenie žalovaného. 16. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 27.10.2017 a navrhol ju ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že sa s právnou argumentáciou žalobcu v žalobe nestotožňuje. Trval na svojom závere uvedenom v napadnutom rozhodnutí, a to že žalobca nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu, t. j. nadobudnutie tovaru v tuzemsku tak, ako bolo deklarované na sporných faktúrach od dodávateľa Smart invest, spol. s r. o., čím nepreukázal ani splnenie zákonom stanovených podmienok na odpočítanie dane uvedených v ust. § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. 17. V podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie apríl 2011 žalobca uviedol nadmerný odpočet vo výške XXX XXX,XX €, ktorého podstatnou časťou bolo odpočítanie dane v celkovej sume XXX XXX,XX € z deklarovaného nákupu betonárskej ocele a plechov od dodávateľa spol. Smart invest, spol. s.r.o. 18. Potvrdil, že predmetná daňová kontrola bola viackrát prerušená, a to od 03.08.2011 do 10.10.2011 (rozhodnutím zo dňa 04.08.2011) a od 22.11.2011 do 24.11.2014 (rozhodnutím zo dňa 23.11.2011) z dôvodu preverenia obchodov v rámci medzinárodnej výmeny informácií. Po právoplatnosti uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/130/2014-24 zo dňa 31.10.2014 pokračoval vo výkone daňovej kontroly. Z dôvodu, že správca dane neukončil predmetnú daňovú kontrolu v súlade s § 15 ods. 7 zákona o správe daní, svojím rozhodnutím zo dňa 18.08.2015 dodatočný platobný výmer zo dňa 27.04.2015 zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie. V rámci ďalšieho konania správca dane odstránil procesné nedostatky a vydal rozhodnutie č. 134241/2016 zo dňa 09.02.2016, ktorým určil rozdiel DPH vo výške XXX XXX,XX €.. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, predmetné rozhodnutie zrušil a správca dane vydal vo veci rozhodnutie, ktoré je predmetom tohto súdneho prieskumu. 19. Ohľadom námietky nesprístupnenia časti spisu označenej ako údaje VIES žalovaný s poukazom na § 23 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších predpisov (ďalej len Daňového poriadku) uviedol, že daňový subjekt (žalobca) je oprávnený nazerať do spisu týkajúceho sa jeho daňových povinností a nie do písomností obsahujúcich utajované skutočnosti, sprístupnením ktorých by boli dotknuté právom chránené záujmy iných osôb, čo bol aj tento prípad. 20. Námietku žalobcu, že správca dane porušil základné zásady daňového konania (§ 2 ods. 1, 2, 3, 7 zákona o správe daní) žalovaný považoval za bezpredmetnú, pretože zo znenia Daňového poriadku a jeho ust. § 165b ods. 1 účinného od 30.12.2012 jednoznačne vyplýva pre správcu dane postup dokončiť daňové konania, ktoré začali podľa zákona o správe daní v zmysle príslušných ustanovení Daňového poriadku. Preto, ak bolo rozhodnutie správcu dane zrušené a vec vrátená na ďalšie konania po 30.12.2012, správca dane bol vrátený do vyrubovacieho konania a mal postupovať podľa Daňového poriadku a nie podľa zákona o správe daní. Naviac žalobca nijako nekonkretizoval porušenie ním uvádzaných ustanovení zákona o správe daní. 21. Námietku o zlom žurnalizovaní spisu žalovaný považoval za nedôvodnú s tým, že Daňový poriadok upravuje nazeranie do spisov v § 23 a nestanovuje povinnosť správcu dane predkladať daňovému subjektu (žalobcovi) obsah spisu s uvedením dátumov, kedy boli jednotlivé dokumenty do spisu založené, ani povinnosť predkladať žurnalizovaný spis. 22. Na námietku žalobcu týkajúcu sa lehoty na vykonanie daňovej kontroly podľa § 15 ods. 17 zákona o správe daní žalovaný uviedol, že dodatočný platobný výmer zo dňa 27.04.2015 vydaný po daňovej kontrole podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod I zákona o správe daní v nadväznosti na § 165 ods. 2 Daňového poriadku žalovaný rozhodnutím zo dňa 18.08.2015 zrušil a vec vrátil späť na ďalšie konanie a rozhodnutie. V rámci vyrubovacieho konania správca dane procesné nedostatky odstránil a Protokol, ktorý nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazu nebol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. 23. Žalovaný dal do pozornosti ust. § 24 ods. 4 Daňového poriadku, keď ako dôkaz podľa neho možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nebolo získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Pretože všetky zistenia správcu dane boli získané v súlade so zákonom, boli tieto zistenia plne relevantnými podkladmi pre vydanie rozhodnutia podľa § 63 Daňového poriadku. 24. K prerušeniu daňovej kontroly a k dĺžke jej prerušenia žalovaný uviedol, že dôvody pre ktoré bolo možné konanie prerušiť boli uvedené v § 25a ods. 1 zákona o správe daní. Správca dane postupoval v súlade s týmto ustanovením, keď daňovú kontrolu prerušil z dôvodu začatia konania o inej skutočnosti rozhodujúcej pre ukončenie kontroly a vydania rozhodnutia - medzinárodnej výmeny informácií. 25. Žalovaný rozporoval tvrdenia žalobcu o tom, že dopravcovia, Policajný zbor SR a prevádzkovateľ elektronického mýta SkyToll, a. s., potvrdili vykonanie prepravy tovaru z územia SR do iných členských štátov. Práve naopak, dopravca B. B. Z. TRANSPORT KFT., bol nekontaktný a nepredložil žiadne doklady. Na bankovom účte daňového subjektu nebol uskutočnený žiaden obrat týkajúci sa žalobcu. Druhý dopravca F. X. v kontrolovanom zdaňovacom období - apríl 2011 nerealizoval žiadnu prepravu tovaru pre žalobcu. Z odpovede Oddelenia finančnej polície Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia PZ SR, ktoré poskytlo informácie z elektronického mýtneho systému vozidlá, ktoré mali pre žalobcu vykonávať prepravu neboli v kontrolovanom zdaňovacom období zaregistrované v elektronickom mýtnom systéme, alebo ak boli, údaje z predložených nákladných listoch CMR nesúhlasili s výstupmi z elektronického mýtneho systému, t. z. že vozidlá, ktoré mali vykonať prepravu v mesiaci apríl 2011 vôbec neprechádzali územím SR alebo jazdili inou trasou ako bolo deklarované na predložených nákladných listoch CMR. 26. Žalovaný zastával názor, že nebolo povinnosťou správcu dane a ani jeho vyhľadávať za žalobcu dôkazy svedčiace v jeho prospech, a to až dovtedy, kým sa v plnom rozsahu nepotvrdia nároky ním uplatňované. Daňové konanie je riadené zásadou prejednávacou a nie vyhľadávacou, čo skonštatoval aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 6Sžf/37/2011. Z uvedeného dôvodu bolo povinnosťou žalobcu predkladať dôkazy preukazujúce nárok na uplatnenie práva na odpočítanie dane a oprávnenosť nároku na vrátenie nadmerného odpočtu riadne preukázať. 27. Žalovaný poukázal na výsledky vykonaných zisťovaní, dožiadaní a žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií s tým, že dodávateľ spol. Smart invest, spol. s.r.o., bol nekontaktný, vymazaný ex offo z obchodného registra (2014) a nepreukázal uskutočnenie žiadnych zdaniteľných obchodov. Subdodávateľ kalle s.r.o., ktorý mal predmetný tovar dodať spol. Smart invest, spol. s.r.o., bol nekontaktný. Český správca dane zistil, že u prepravcu F. X. neboli potvrdené mýtne transakcie v takom rozsahu, ako boli uvedené v CMR. Vysvetlenie žalobcu, že ak prepravy neboli zachytené prostredníctvom systému elektronického mýta, v tom prípade vozidlá neboli registrované alebo nemali zapnuté jednotky na úhradu mýta, žalovaný považoval za bezpredmetné. Skutočnosť, že dopravcovia, ktorí mali vykonať prepravu predmetného tovaru podľa tvrdenia žalobcu používali palubnú jednotku na meranie elektronického mýta v rozpore so zákonom, nemôže byť dôvodom pre poskytovanie úľav žalobcovi. 28. Žalobca preukazoval nárok na odpočítanie dane faktúrami, o ktorých pravdivosti správca dane vzhľadom na zistené skutočnosti nadobudol pochybnosti. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania žalovaný mal za to, že žalobca nepreukázal právo na odpočítanie DPH z deklarovaného nákupu tovaru - betonárskej ocele a plechov od dodávateľa spol. Smart invest, spol. s.r.o., a zároveň nepreukázal dodanie tovaru do iného členského štátu odberateľovi LIROST s.r.o. (ako to bolo deklarované na predložených faktúrach). Podľa názoru žalovaného žalobca doposiaľ nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov tak, ako boli deklarované na sporných faktúrach a tým nepreukázal ani splnenie zákonom stanovených podmienok na odpočítanie dane. Žalovaný dospel k názoru, že žalobca bol súčasťou fakturačných reťazcov spoločností, ktoré napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v zákone zneužili princíp fungovania mechanizmu DPH s cieľom získania daňovej výhody. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 29. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom v neprítomnosti riadne predvolaného a ospravedlneného žalovaného a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v medziach žaloby neboli vydané v súlade so zákonom. 30. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 31. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 32. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 33. Podľa § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. v znení účinnom v čase začatie daňovej kontroly, správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov od jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona, najviac o 12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným orgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo. 34. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 35. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 36. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 37. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 38. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 39. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 40. Podľa § 46 ods. 1 veta prvá zákona č. 563/2009 Z. z. daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. 41. Podľa § 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z. lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov. 42. Podľa § 61 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 43. Podľa § 165 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov. 44. Podľa § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. daňové konanie začaté podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1990 Zb. správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 45. Podľa § 6 ods. 5 zákona č. 442/2012 Z. z. je príslušný orgán daného štátu povinný poskytnúť požadovanú informáciu čo najrýchlejšie, najneskôr však do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Ak však dožiadaný orgán tieto informácie má, je potrebné ich zaslať do dvoch mesiacov od uvedeného dňa. 46. Úlohou súdu v danom prípade je preskúmať zákonnosť postupu správnych orgánov pri vydávaní preskúmavaných rozhodnutí ako aj zákonnosť týchto rozhodnutí v zmysle žalobných námietok. Súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je povinný posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi ako aj dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe realizovanom v zákonom stanovenej lehote je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať všetky zákonom požadované náležitosti. 47. V prvom rade je potrebné ustáliť, v zmysle ktorého zákona mali správne orgány v predmetnej daňovej kontrole a pri vydávaní preskúmavaných rozhodnutí postupovať (zákona o správe daní alebo Daňového poriadku). Podľa intertemporálnych ustanovení Daňového poriadku, po 01.01.2012 (od dátumu jeho účinnosti) platí, že daňová kontrola začatá a neukončená pred jeho účinnosťou sa dokončí podľa dovtedy platného zákona o správe daní a poplatkov (§ 165 ods. 4 Daňového poriadku). V danom prípade o takúto situáciu v prejednávanej veci išlo, keďže daňová kontrola bola začatá dňa 22.07.2011, avšak je potrebné uviesť, že takto bolo možné postupovať iba do doby prijatia novely Daňového poriadku, ktorá v ust. § 165b (prechodné ustanovenia účinné od 30.12.2012) zaviedla novú právnu úpravu v tom zmysle, že daňové konanie začaté podľa zákona o správe daní sa dokončí podľa Daňového poriadku. Potom, keďže prebiehajúca daňová kontrola nebola právoplatne ukončená do 30.12.2012, po tomto dátume daňové orgány mali povinnosť v konaní postupovať a vydať rozhodnutia podľa Daňového poriadku. Táto skutočnosť však nič nemení na prijatom závere súdu ohľadom celkovej dĺžky daňového konania v predmetnej veci (zákon o správe daní v § 15 ods. 17 a Daňový poriadok v § 46 ods. 10 - stanovujú rovnakú maximálne prípustnú dĺžku konania daňovej kontroly 1 rok), čo bude odôvodnené nižšie. 48. Súd pri ďalšom odôvodnení poukazuje, že na tunajšom súde prebehli konania pod sp. zn. 1S/161/2016, ukončené rozsudkom vydaným dňa 02.02.2017 a sp. zn. 2S/41/2017 ukončené rozsudkom zo dňa 20.09.2017 týkajúce sa totožných účastníkov a ktorých predmetom bolo preskúmanie rozhodnutia žalovaného o znížení nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie jún 2011, resp. august 2012 a súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vychádza z odôvodnení týchto vyššie uvedených rozsudkov (oba rozsudky zrušili preskúmavané rozhodnutia žalovaného ako aj správcu dane). 49. Pri posúdení veci súd musí poukázať na všeobecné zásady a princípy daňového konania - daňovej kontroly (ktoré sú identické v zmysle zákona o správe daní ako aj Daňového poriadku) a ktorej účelom je zistiť alebo preveriť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržanie osobitných predpisov. Daňová kontrola je z tohto pohľadu jedným z najvýznamnejších nástrojov štátu v podmienkach správy daní, ktorá slúži na ochranu fiškálnych záujmov štátu pri súčasnom zachovaní práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb a zároveň predstavuje verejno- mocenský zásah do individuálnej sféry daňového subjektu, ktorý v konečnom dôsledku najčastejšie smeruje k dorubovaniu daní a sekundárne k ukladaniu sankcií. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania. Daňový subjekt preukazuje aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť povinných evidencií alebo záznamov, ktoré vedie. Inštitút daňovej kontroly slúži na zistenie alebo overenej si skutočností a údajov rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo dodržiavanie hmotnoprávnych daňových predpisov a zároveň predstavuje nástroj na overenie pravdivosti a úplnosti podaného daňového priznania. Ohľadom prerušenia daňovej kontroly z dôvodu získania medzinárodnej výmeny informácií súd považuje za potrebné uviesť, že pri procese medzinárodnej výmeny informácií by mal správca dane prerušiť daňovú kontrolu dňom odoslania žiadosti o poskytnutie informácie príslušnému orgánu cudzieho štátu a v daňovej kontrole pokračovať dňom doručenia odpovede na túto žiadosť. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na ust. § 44 Daňového poriadku, podľa ktorého sa daňová kontrola vykonáva vždy len v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu (čl 2 ods. 2 Ústavy SR), čo znamená, že správca dane by nemal pri jej výkone zbytočne zaťažovať daňový subjekt, no zároveň ju musí vykonať v takom rozsahu, aby čo najpresnejšie a najobjektívnejšie zistil potrebné skutočnosti na splnenie jej účelu. Rozsah a spôsob daňovej kontroly, ktorý zvolí správca dane musí spĺňať požiadavku nevyhnutnosti, primeranosti a účelnosti. Ustanovenie § 44 Daňového poriadku je potrebné vykladať v spojitosti s jednou z jeho základných zásad (§ 3 ods. 2 druhá veta Daňového poriadku), podľa ktorej je správca dane povinný vybaviť vec bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré najmenej zaťažujú daňový subjekt a ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane (rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/161/2016 a sp. zn. 2S/41/2017). 50. Na posúdenie, či bola dodržaná maximálna možná dĺžka trvania daňovej kontroly je dôležité presne vymedziť deň jej začatia a deň jej skončenia. V prejednávanej veci mal súd z obsahu administratívneho spisu nesporne za preukázané, že daňový úrad začal daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie apríl 2011 dňa 22.07.2011 a ukončil ju dňa 10.03.2015, kedy žalobca (kontrolovaný daňový subjekt) prevzal Protokol (daňová kontrola je ukončená spravidla dňom doručenia protokolu z daňovej kontroly - § 48 ods. 2 Daňového poriadku, takto tomu bolo v prejednávanej veci). 51. Daňový poriadok umožňuje daňovú kontrolu prerušiť, pričom rozlišuje obligatórne a fakultatívne prerušenie daňovej kontroly. Daňová kontrola je prerušená dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení kontroly. Správca dane následne v daňovej kontrole pokračuje z vlastného podnetu alebo na podnet kontrolovaného daňového subjektu v prípade, ak pominuli dôvody, pre ktoré bolo konanie prerušené. Keď je daňová kontrola prerušená, lehota na jej vykonanie neplynie, t. j. daňová kontrola sa predlžuje o čas, po ktorý bola prerušená. Prerušenie daňovej kontroly znamená, že časový interval medzi jej začatím a jej ukončením môže byť dlhší než jeden rok, čo je maximálna zákonná dĺžka uskutočnenia daňovej kontroly. Súd v prípade, ak daňová kontrola trvala dlhšie než jeden rok a bola prerušená, musí skúmať dôvodnosť (zákonnosť) takéhoto prerušenia. 52. V prejednávanej veci súd z pripojeného administratívneho spisu má za preukázané, že daňová kontrola bola dvakrát prerušená. Prvýkrát rozhodnutím Daňového úradu v Bratislave II (správca dane) vydaným dňa 04.08.2011 v zmysle ust. § 25a ods. 1 zákona o správe daní, dôvodiac začatím konania o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia, ktorou bola skutočnosť, že daňový úrad zaslal dňa 04.08.2011 dožiadania do Českej republiky, ktorých predmetom bolo preverovanie posudzovaných intrakomunitárnych dodávok tovarov. Odo dňa 10.10.2011 správca dane pokračoval v prerušenej daňovej kontrole. Druhýkrát bola kontrola prerušená rozhodnutím správcu dane zo dňa 22.11.2011, a to z tých istých dôvodov ako prvýkrát. Z dôvodu pretrvávajúcej nečinnosti správcu dane pri výkone daňovej kontroly sa žalobca obrátil na Krajský súd v Bratislave so žalobou o odstránenie nečinnosti správcu dane, čomu súd vyhovel a uznesením č. k. 6S/130/2014 -24 zo dňa 31.10.2014 a uložil Daňovému úradu Bratislava povinnosť konať a rozhodnúť vo veci v lehote 90 dní od právoplatnosti vydaného uznesenia. Oznámením zo dňa 13.01.2015 daňový úrad pokračoval v daňovej kontrole, ktorú ukončil vydaním Protokolu zo dňa 30.01.2015 (žalobca ho prevzal 10.03.2015). 53. Zákonom stanovená lehota jedného roka na vykonanie daňovej kontroly je lehotou zákonnou (maximálnou) a je pre správcu dane vykonávajúceho daňovú kontrolu záväzným limitom determinujúcim zákonnosť uskutočňovanej daňovej kontroly. Uvedenú lehotu nemožno porovnávať so stanovenými lehotami na rozhodnutie. Daňová kontrola ako proces smerujúci k obstaraniu dôkazného prostriedku (protokolu), ktorý nie je procesom meritórneho rozhodovania o daňovej povinnosti daňového subjektu totiž predstavuje závažný a intenzívny zásah do individuálnej právom chránenej sféry daňového subjektu zo strany orgánu daňovej správy, čo celkom jednoznačne vyplýva z charakteru povinnosti kontrolovaného daňového subjektu počas daňovej kontroly. Cieľ daňovej kontroly tak nie je možné dosahovať na úkor práv a právom chránených záujmov daňových subjektov (rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/161/2016). 54. Zákaz prekročiť zákonom ustanovený časový rámec pre výkon daňovej kontroly však platí bezvýnimočne len za podmienky, že kontrolovaný daňový subjekt poskytne správcovi dane vykonávajúcemu daňovú kontrolu potrebnú súčinnosť. Ak teda správca dane nerešpektuje maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, poruší tým nielen ustanovenie o maximálnej dĺžke trvania, ale aj zásadu primeranosti (proporcionality) a zásadu zákonnosti pri správe daní. Potom je treba konštatovať, že daňová kontrola v takom prípade nie je vykonaná v súlade so zákonom, t. j. v rámci zákonom maximálne povolenej dĺžky trvania daňovej kontroly a protokol z nej tak nadobúda povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť (rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/161/2016). 55. V tejto súvislosti súd upozorňuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS/24/2010 zo dňa 29.06.2010, z ktorého vyplýva, že „...ak teda daňový úrad v sťažovateľovom prípade nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, porušil tým nielen ustanovenie § 30a ods. 7 zákona o správe daní a poplatkov, ale aj zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti v daňovom konaní. Daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť a contratio § 29 ods. 4 veta prvá zákona o správe daní a poplatkov. V prípade, že použitý bol, je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením a vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole o takejto kontrole je rovnako nezákonné...“. 56. Okrem účelnosti a dôvodnosti prerušenia daňovej kontroly z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií je potrebné posudzovať aj primeranosť samotnej dĺžky prerušenia daňovej kontroly. 57. V súvislosti s posudzovaním dĺžky konania daňovej kontroly súd uvádza, že v spojitosti s implementáciou smernice Rady č. 2011/16/EÚ z 15.02.2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a o zrušení smernice č. 77/799/EHS bol prijatý zákon č. 442/2012 Z. z., ktorý reflektuje rozsah vyššie uvedenej smernice. V rámci medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní bol vyššie uvedeným zákonom zavedený nový inštitút pravidelnej výmeny vopred určeného druhu informácií týkajúcich sa osôb majúcich trvalý pobyt alebo sídlo v inom členskom štáte a zároveň boli ustanovené lehoty na vybavenie žiadostí o výmenu informácií, na poskytovanie informácií bez žiadosti, ako aj lehoty na oznámenie výsledku využitia poskytnutých informácií. Tieto právne predpisy boli prijaté s cieľom zefektívniť a zrýchliť spoluprácu pri výmene informácií medzi členskými štátmi Európskej únie v daňových záležitostiach. Z tohto dôvodu sú v smernici stanovené konkrétne lehoty na poskytnutie informácie na základe žiadosti cudzieho štátu. Podľa čl. 7a ust. § 6 ods. 5 zákona č. 442/2012 Z. z. je príslušný orgán daného štátu povinný poskytnúť požadovanú informáciu čo najrýchlejšie, najneskoršie však do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Ak však dožiadaný orgán tieto informácie má, je potrebné ich zaslať do dvoch mesiacov od uvedeného dňa (rozsudok sp. zn. 2S/41/2017). 58. Súd uvádza, že úvaha správcu dane o tom, či je prerušenie daňovej kontroly opodstatnené nie je neobmedzená. Jednoznačným a pre správcu záväzným motívom pri úvahách o ďalšom procesnom postupe musí byť zásada proporcionality. Správca dane je povinný dôsledne posúdiť a zdôvodniť, či existujú také dôvody, pre ktoré je nutné daňovú kontrolu prerušiť, čo je významné nielen pre rozhodnutie vo veci, v rámci ktorej daňová kontrola prebieha, ale aj pre samotný priebeh, efektivitu a účelnosť daňovej kontroly. 59. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že prerušenie daňovej kontroly musí byť v súlade so zákonom, musí byť účelné a nevyhnutné na preukázanie takých skutočností, ktoré správcovi dane nie sú známe a ktoré majú vplyv na zistenie potrebných skutočností za účelom ktorých je daňová kontrola vykonávaná. V prejednávanej veci súd ustálil, že daňová kontrola bola začatá dňa 22.07.2011. Dňa 10.03.2015 bola daňová kontrola ukončená (žalobcovi bol doručený Protokol) po opakovanom prerušení z totožných dôvodov. Za postup správcu dane, ktorý bol v rozpore so zásadou proporcionality, súd jednoznačne považoval skutočnosť, že správca dane požadoval od príslušných orgánov cudzieho štátu (Českej republiky) informácie po častiach, kedy v záujme efektívnosti bolo možné (a aj potrebné) ich kumulovať. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že druhé prerušenie daňovej kontroly trvalo viac než 3 roky, pričom v daňovej kontrole bolo pokračované celkom zjavne len v dôsledku rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, ktorý svojím uznesením č. k. 6S/130/2014-24 zo dňa 31.10.2014 nariadil správcovi dane pokračovať v kontrole a ukončiť ju vydaním rozhodnutia v lehote 90 dní od právoplatnosti tohto jeho rozhodnutia. Aj potom však správca dane rozhodol preskúmavaným rozhodnutím vydaným až po takmer 2 rokoch od rozhodnutia súdu - uznesenia č. k. 6S/130/2014-24 (medzitým jeho dve rozhodnutia boli zrušené žalovaným). Preto je treba konštatovať, že takýto postup správneho orgánu bol neefektívny a nadbytočný a jeho dôsledkom bolo neúmerné predlžovanie daňovej kontroly, ktorá neodôvodnene zaťažovala daňový subjekt (žalobcu). Podľa súdu (vyplýva to z administratívneho spisu) neexistoval žiadny zákonný dôvod na 3 roky trvajúce prerušenie daňovej kontroly (správca dane v nej pokračoval až po tom, čo mu to prikázal správny súd) a potom takéto prerušenie objektívne nie je možné pokladať za súladné so zákonom. 60. Z obsahu administratívneho spisu súd nemal za preukázané, že by žalobca so správcom dane nespolupracoval, resp. že by mu nebol poskytoval primeranú súčinnosť. Na každú výzvu správcu dane uskutočnenú voči žalobcovi tento v primeranej lehote reagoval a sám navrhoval správcovi dane vykonať dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Ak teda správca dane nerešpektoval zákonom stanovenú maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, porušil tým Daňový poriadok (zásadu proporcionality a zákonnosti v daňovom konaní). 61. Súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že prvé v daňovej kontrole vydané meritórne rozhodnutie správcu dane (dodatočný platobný výmer zo dňa 27.04.2015) bolo žalovaným zrušené (rozhodnutie zo dňa 18.08.2015) práve z dôvodu, že daňová kontrola trvala viac ako 6 mesiacov a preto z nej vyhotovený Protokol nadobudol charakter nezákonne získaného dôkazu, t. z., samotný žalovaný považuje Protokol ako celok za nepoužiteľný dôkaz. Všetky dôkazy vykonané po tomto dátume je treba pokladať za nezákonné a nepoužiteľné pre ďalšie konanie a rozhodovanie. Podanou žalobou preskúmavané rozhodnutie správcu dane nijako neselektuje dôkazy získané počas trvania daňovej kontroly na dôkazy získané v zákonnej lehote a ktoré mohli byť použité pri vydávaní preskúmavaných rozhodnutí a tie dôkazy, ktoré boli správcom dane obstarané až po uplynutí zákonnej lehoty daňovej kontroly a z tohto dôvodu ich potom nebolo možné pri ďalšom rozhodovaní daňového úradu použiť. Správca dane a ani žalovaný v preskúmavaných rozhodnutiach sa s touto skutočnosťou nijako nevysporiadali, ale pri vydávaní svojich rozhodnutí použili všetky dôkazy obstarané do vydania Protokolu, z ktorých časť je však nepoužiteľná, nakoľko ide o nezákonné dôkazy. Dôkazy obsiahnuté v Protokole boli celkom zjavne použité pri vydávaní preskúmavaných rozhodnutí (napriek tomu, že ich nebolo možné použiť) a preto daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom. Potom je treba konštatovať, že takýmto nezákonným postupom správnych orgánov (prekročenie maximálne prípustnej dĺžky trvania daňovej kontroly) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, majúce za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 62. Potom na základe zistených skutočností v tomto konaní súd dospel záveru, že napadnuté preskúmavané rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo veci opätovne konať, vyhodnotiť všetky len zákonne získané dôkazy a vydať rozhodnutie, ktoré oprie len o tie dôkazy, ktoré boli získané v zákonnej lehote na vykonanie daňovej kontroly a len týmito dôkazmi rozhodnutie odôvodniť. Ostatnými hmotnoprávnymi námietkami žalobcu sa súd vzhľadom na vyššie uvedené nezaoberal. 63. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 167 ods. 1 SSP tak, že v konaní úspešnému žalobcovi súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorých rozhodne súd samostatným uznesením po skončení veci. 64. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2001 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 ods. 2 písm. a/, § 145 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).