Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/41/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200280 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1017200280.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: FERRO CORE, a.s., so sídlom Grösslingova č. 45, 811 09 Bratislava IČO: 45 680 949, zastúpeného spoločnosťou AK Antol, s.r.o., so sídlom Kupeckého č. 2542/72, Pezinok, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 104419563/2016 zo dňa 06.12.2016 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Bratislava č. 103751230/2016 zo dňa 18.08.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 104419563/2016 zo dňa 06.12.2016, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 103751230/2016 zo dňa 18.08.2016 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému plná náhrada trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. Žaloba a námietky 1. Žalobou doručenou na Krajský súd v Bratislave dňa 28.02.2017 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 104419563/2016 zo dňa 06.12.2016, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 103751230/2016 zo dňa 18.08.2016. 2. Odôvodnil ju tým, že žalovaný rozhodnutím zo dňa 06.12.2016 č. 104419563/2016 podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní, potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 103751230/2016 zo dňa 18.08.2016 , ktorým správny orgán prvého stupňa znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie august 2012 zo sumy 63.895,36 € na sumu 14.903,92 €, t. j. určil rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie august 2012 v sume 48.991,44 €. Výroky napadnutých rozhodnutí považoval za nezákonné z týchto dôvodov: a/ došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, b/ rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, c/ je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, d/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, e/ skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia bol v rozpore s obsahom administratívneho spisu. 3. Podstatnú námietku žalobcu predstavovalo tvrdenie, že daňová kontrola vykonávaná Daňovým úradom bola v dôsledku porušenia lehoty na jej vykonanie (12 mesiacov) nezákonná a teda nezákonné sú aj napadnuté rozhodnutia. Pre dĺžku prerušenia daňovej kontroly sa spoločnosť žalobcu viacerými sťažnosťami na nečinnosť Daňového úradu (sťažnosť z 23.05.2013, 13.03.2014 a zo dňa 16.01.2015) domáhala, aby jej konajúci správny orgán oznámil skutočnosti, ktoré bolo potrebné v daňovom konaní preukázať za účelom zdokladovania oprávnenosti nároku na vyplatenie nadmerného odpočtu a aby Daňový úrad pokračoval v kontrole. Vzhľadom na skutočnosť, že jeho nekonanie vo veci daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie august 2012 spôsobovalo značné finančné ťažkosti ohrozujúce ďalšiu podnikateľskú činnosť FERRO CORE, a.s. a pre nezákonný postup pri daňovej kontrole sa žalobca obrátil dňa 24.06.2014 žalobou na nečinnosť v konaní o vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie august 2012 a Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod spis. zn. 2S/138/2014 uznesením zo dňa 03.12.2014 uložil Daňovému úradu Bratislava povinnosť konať a rozhodnúť vo veci konania o vrátenie nadmerného odpočtu DPH za príslušné zdaňovacie obdobie a to v lehote 3 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia. 4. Daňový úrad však nerozhodol v lehote stanovenej Krajským súdom v uznesení spis. zn. 2S/138/2014, ktoré bolo pre správny orgán záväzné. Týmto postupom mimoriadne hrubým spôsobom poručil základné zásady daňového konania. Spoločnosť žalobcu na akékoľvek výzvy Daňového úradu bezodkladne reagovala a na požiadanie predkladala všetky doklady ním vyžadované. Preto nemôže súhlasiť so skutkovým stavom tak, ako bol ustálený Daňovým úradom v protokole z daňovej kontroly za mesiac august 2012 a v napádaných rozhodnutiach. 5. Žalobca namietal aj zákonnosť dôvodov na prerušenie daňovej kontroly z dôvodov uplynutia lehoty na výmenu informácií podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS, podľa ktorej dožiadaný orgán poskytne informácie čo najrýchlejšie, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Preto považoval trvanie prerušenia daňovej kontroly za neprimerane dlhé (nečinnosť konštatoval aj Krajský súd v Bratislave vo veci vedenej pod spis. zn. 2S/138/2014). V administratívnom spise obsiahnutý materiál nie je spôsobilý na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, kedy zo spisu nevyplýva presný termín žiadosti o medzinárodné dožiadanie, ako aj jej doručenia, resp. uplynutie lehoty na jej vybavenie. Daňová kontrola bola prerušená nezákonne dlho a súčasne uplynula aj lehota na vykonanie daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 a teda kontrola bola nezákonná vzhľadom na uplynutie jedného roka od jej začatia. Primerane poukázal na dôvody obsiahnuté v odôvodneniach rozsudkoch NS SR spis. zn. 4Sž/65/01, 4Sž/66/01, 4Sž/113/01 a 4Sž/114/01. 6. Poukázal aj na rozsudok NS SR 3Sžf/1/2011, z ktorého vyplýva, že „skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností daňový subjekt znášať dôkaznú núdzu. /judikatúra Súdneho dvora EÚ napr.: C-354/03 (Optigen) C-355/03 (Fulcrum Elektronics), C-484/03 (Bond House); resp. C-80/11 a C-142/11 z ktorých vyplýva, že daňový orgán nemôže vyžadovať, aby daňový subjekt preveroval svojich dodávateľov a zároveň nemôže zastaviť vrátenie DPH podnikateľovi, ktorému bol tovar či služby/. Aj z rozsudku Súdneho dvora z 21.06.2012 v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 vyplýva, že „daňový orgán nemôže od podnikateľa vyžadovať, aby preveroval svojich dodávateľova zároveň nemôže zastaviť vrátenie DPH podnikateľovi, ktorému bol tovar či služby dodané pochybným spôsobom. Táto tolerancia je povinná len dovtedy, kým daňový orgán nedokáže, že podnikateľ, ktorému odmieta vrátenie DPH o pochybnostiach vedel, ale nestačí len domnienka daňového orgánu, že podnikateľ konal protiprávne, ale daňový orgán to musí aj dokázať dokladmi. Daňové orgány nemôžu od podnikateľov vyžadovať, aby do detailov skúmali svojich dodávateľov, či je v ich možnostiach splniť obchod, keď neexistujú pochybnosti, že obchod medzi nimi naozaj prebehol. Ak sú splnené formálne náležitosti na odpočty DPH, môže daňový orgán zastaviť vrátenie DPH len vtedy, keď cez objektívne dôkazy dokáže, že podnikateľ vedel alebo mal vedieť, že obchody sú fiktívne a sú tak spojené s daňovým podvodom.“ 6. Podľa žalobcu neboli závery uvedené v protokole o daňovej kontrole za príslušné zdaňovacie obdobie podložené dôkazmi obsiahnutými v administratívnom spise a boli v priamom rozpore so skutkovým stavom zisteným samotným Daňovým úradom. Správny orgán prvého stupňa z nepochopiteľných príčin ignoroval objektívne skutočnosti, ktoré sám zistil a to: a/ výsledok dožiadania Prezídia PZ odpoveď č. 1646431, ktorá výslovne potvrdila skutočnosť, že prepravy tak ako boli deklarované žalobcom boli potvrdené CMR sa uskutočnili podľa záznamov SkyToll, a.s. v smere Košice - Maďarsko (tovar opustil územie SR a bol dodaný to Maďarskej republiky), b/ výpovede vodičov a prepravcov získané na základe medzinárodnej výmeny informácií č. 9104404/5/4725166/13/Frat,104404/5/4725166/13/FraT, tieto mali potvrdiť skutočnosti uvedené v daňových priznaniach a predložených dokladoch, ako aj výpovediach všetkých zúčastnených, c/ predloženú fotodokumentáciu žalobcu, d/ výpoveď Ing. Mariána Čekana, ňou boli potvrdené všetky skutočnosti týkajúce sa dodania tovaru a spolu s fotografiami nákladných áut a výstupmi z mýtneho systému potvrdzovali logickú postupnosť tvrdeného postupu. e/ Daňový úrad sám zistil, že tovar predaný žalobcom, bol nakúpený u SLOVAKIA STEEL MILLS, a.s. a nevysvetlil, kde by sa mohol nachádzať, ak by nebol predaný PROFEET HUNGARY Kft, vzhľadom na uskutočnené množstvá prepráv, počet subjektov zainteresovaných na nákupe, naložení, vyskladnení a predaji, d/ Maďarský daňový úrad potvrdil nadobudnutie tovaru spoločnosťou PROFEET HUNGARY Kft od FERRO CORE, a.s. a na jednej strane tvrdí, že za PROFEET HUNGARY Kft podával daňové priznania Jánoš Barta a na druhej strane tvrdí, že Jánoš Barta nemal so spoločnosťou PROFEET HUNGARY Kft. nič spoločné. Maďarský daňový úrad zároveň uviedol, že PROFEET HUNGARY Kft priznal nadobudnutie tovaru od FERRO CORE, a.s. v hodnote 355.250.000 HUF. Spoločnosť žalobcu v príslušnom období nerealizovala s PROFEET Hungary Kft iné obchody ako predaj betonárskej ocele a preto nemôže byť pochybnosť, že PROFEET HUNGARY Kft deklaroval práve tovar, ktorý bol predmetom daňovej kontroly. 7. Daňový úrad v rozpore s obsahom administratívneho spisu, ktorý nad akúkoľvek pochybnosť preukazuje viacerými od seba nezávislými dôkazmi, skutočnosti týkajúce sa dodania tovaru do Maďarskej republiky a v rozpore s právnym poriadkom SR a ustálenou judikatúrou ESD vyžaduje ďalšie potvrdenia od FERRO CORE, a.s. a dôkazy o dodaní tovaru do Maďarskej republiky, čím zaťažuje daňovú kontrolu nezákonnosťou. Závery uvedené v napadnutom rozhodnutí sú arbitrárne, nemajú akúkoľvek oporu vo vykonanom dokazovaní a priamo popierajú dôkazy získané Daňovým úradom pri výkone daňovej kontroly. To že sa p. Fazekasa nepodarilo zastihnúť na nejakej adrese nepotvrdzuje jeho neexistenciu. Žalobca nezabezpečoval prepravu tovaru ťahačom ŠPZ ZA 968CM a teda sa neviem vyjadriť ku skutočnostiam týkajúcim sa prepravy prostredníctvom tohto vozidla. Rovnako poukázal na predložený dôkaz - potvrdenie konateľa Waren Transport, s.r.o. Bohuslava Jurkoviča z 12.10.2012, ktorým potvrdil dodanie tovaru od žalobcu a jeho doručenie do ČR. Daňový subjekt požadoval vykonanie dôkazu výsluchom Bohuslava Jurkoviča, k jeho predvedeniu nedošlo. Žalobca považoval napadnutého rozhodnutia za nezákonné aj z dôvodu, že Daňový úrad svoje rozhodnutie odôvodnil nezákonnými dôkazmi, ktoré neboli získané postupom podľa Daňového poriadku. II. Zhrnutie argumentov žalovaného 8. Podľa predložených dokladov bola v kontrolovanom zdaňovacom období august 2012 hlavným predmetom podnikateľskej činnosti žalobcu kúpa a predaj betonárskej ocele. V podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie august 2012 spoločnosť žalobcu uviedla nadmerný odpočet vo výške 63.895,36 € v zmysle § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. Žalobca deklaroval dodanie tovaru - betonárskej ocele z tuzemska do iných členských štátov a to pre odberateľa: 1. Waren Transport, s.r.o., Veverkova 730/20, Praha IČ DPH: CZ29278619 v celkovej sume 61.060,84 €. Deklaroval pritom správcovi dane prepravu tovaru pri dodaní pre uvedeného českého odberateľa nákladnými listami, na ktorých bola ako prepravca uvedená spoločnosť BB Trans s. r. o., Segnerova 3397/5, Žilina IČO: 36666661. Zo zistení správu dane vyplynulo, že konateľka spoločnosti BB Trans, s.r.o. Ing. Zuzana Šugárová, do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9500401/5/2986055/2012 uviedla, že prepravy tovaru na základe predložených CMR spoločnosť BB Trans, s.r.o. nerealizovala, nakoľko vlastnila len jednu návesnú súpravu, ktorá bol na základe zmluvy o nájme dopravného prostriedku zo dňa 02.01.2012 v nájme spoločnosti Waren Transport, s.r.o. a spoločnosť BB Trans, s.r.o. nezabezpečovala prepravu tovaru ani špedične. Zmluva o nájme bola ukončená z dôvodu predaja návesovej súpravy do Rumunska a EČ boli odovzdané na Okresnom dopravnom inšpektoráte PZ v Žiline dňa 22.05.2012. Z poskytnutých informácií českého správcu dane na základe medzinárodnej výmeny informácií č. 9102404/5/387623/13/FraT bolo zistené, že platiteľ dane Waren Transport, s.r.o. je nekontaktný, spoločnosť nemá žiadne firemné označenie, na adrese sídla spoločnosti sa nikto zo spoločnosti nezdržuje, spoločnosť nevykonáva ekonomickú činnosť a splnomocnená zástupkyňa spoločnosti odmietla účasť na miestnom zisťovaní a obratom plnú moc vypovedala. Konateľ spoločnosti Waren Transport, s.r.o. v čase od 03.06.2011 do 20.08.2012 Bohuš Jurkovič na výzvy správcu dane nereagoval, nepodarilo sa ho predviesť ani OO PZ Považská Bystrica. Telefonicky sa menovaný správcovi dane vyjadril, že sa nemieni vyjadrovať k obchodnej spolupráci so žalobcom. 2. PROFEET HUNGARY KERESKEDELMI ÉS, SZOLGALTATÓ Kft, Sárfu utca 3, FS 1/A, Budapest IČ DPH: HU23002986. Žalobca deklaroval dodanie tovaru pre maďarského odberateľa medzinárodnými nákladnými listami, na ktorých boli ako prepravcovia uvedené spoločnosti Bányai Gusztáv István, IČ DPH: HU49451737, Maďarsko, BARCI-TRANS FUVAROZÓ ÉS SZLGÁLTATÓ KORLÁTOLT FELELÖSSÉGÜ TÁRSASÁG, Maďarsko, IČ DPH HU23417304. Tovar mal byť prepravený do priestorov spoločnosti MEZEI-WOOD FAIPARI FELDOLGOZÓ TERMELÖ ES KFT, Maďarsko IČ DPH HU11693835. Uvedené prepravné spoločnosti uviedli, že nemali žiadny kontakt s odvolávajúcim sa, so spoločnosťou PROFEET HUNGARY KERESKEDELMI ÉS, SZOLGALTATÓ Kft, ani so spoločnosťou MEZEI-WOOD FAIPARI FELDOLGOZÓ TERMELÖ ES KFT. Prepravu objednala spoločnosť EUROPIKÉ, s.r.o., Hlavná č. 23, Fiľakovo IČ DPH: SK2022827411, ktorá určila odkiaľ a kam mal byť tovar prepravený. Zo zistení maďarskej daňovej správy vyplynulo, že dotknutá spoločnosť nie je na adrese sídla dostupná, na daňový úrad sa nikto zo spoločnosti nedostavil, konateľom spoločnosti je p. Imre Fazekas, občan Rumunska, ktorý nemá v Maďarsku trvalý pobyt. 9. Z podkladov, ktoré boli poskytnuté k zahraničnej obchodnej spoločnosti PROFEET HUNGARY KERESKEDELMI ÉS, SZOLGALTATÓ Kft. z Prezídia PZ NAKA, národná jednotka finančnej polície zo dňa 12.11.2013 bolo zistené, že rumunský občan Imre Fazekas, konateľ maďarského daňového subjektu, nar. 18.03.1976, ako osoba v evidencii obyvateľov Rumunska neexistuje. Informácie boli preverované aj políciou v mieste trvalého pobytu tejto osoby. Neboli tam však zistené žiadne relevantné informácie, ktoré by pomohli túto osobu identifikovať. S vysokou mierou pravdepodobnosti ide o osobu s fiktívnou identitou, ktorá bola použitá na páchanie trestnej činnosti. Úrad policajného pridelenca Veľvyslanectva SR v Budapešti informoval príslušné zložky PZ SR v písomnosti PPZ-MPS-95-007/2013- HU zo dňa 20.09.2013, že v súvislosti so spoločnosťou PROFEET HUNGARY Kft sa v Maďarsku vedie konanie z dôvodu podozrenia spáchania trestného činu nesplnenia povinnosti poskytnúť hospodárske údaje podľa Trestného zákona Maďarskej republiky a preto bol požiadaný miestne príslušný policajný útvar o preverenie osoby Imre Fazekas, nar. 18.03.1976, bytom Daruk ul. 6/1.10, Kolozsvár, Rumunsko. Úrad policajného pridelenca Veľvyslanectva SR v Bukurešti v písomnosti č. PPZ-MPS-78-9/2013-RO zo dňa 14.10.2013 informoval, že osoba Imre Fazekas s uvedenými osobnými údajmi v evidencii obyvateľov Rumunska neexistuje. Táto osoba si prenajala na Pošte 1 Hajdúszoboszló dňa 12.01.2011 poštovú schránku č. 227, ktorá bola zrušená dňa 27.04.2013 z dôvodu nezaplatenia poplatku. 10. Žalobca deklaroval prepravu tovaru pri dodaní pre - PROFEET HUNGARY KERESKEDELMI ÉS, SZOLGALTATÓ Kft medzinárodnými nákladnými listami, na ktorých boli ako prepravcovia spoločnosti Bányai Gusztáv István, IČ DPH: HU49451737, Maďarsko, BARCI-TRANS FUVAROZÓ ÉS SZLGÁLTATÓ KORLÁTOLT FELELÖSSÉGÜ TÁRSASÁG, Maďarsko, IČ DPH HU23417304, D- P KONZORCIUM ACÉLSZERKEZET ÉPÍTÉSI ÉS BOMTÁSI Kft a B. B. Z. - TRANSPORT Kft IČ DPH: HU14789120. Tovar mal byť prepravený do priestorov spoločnosti MEZEI-WOOD FAIPARI FELDOLGOZÓ TERMELÖ ES KFT, Maďarsko IČ DPH HU11693835, ako aj - českého odberateľa motoRS production s. r. o., IČ DPH: CZ29381095 bol prepravca Martin Pechar IČ DPH: CZ8110265130. 11. Maďarský daňový subjekt MEZEI-WOOD FAIPARI FELDOLGOZÓ TERMELÖ ES Kft., nemal podľa maďarskej daňovej správy ekonomický kontakt so žalobcom, ani so spoločnosťou PROFEET HUNGARY KERESKEDELMI ÉS, SZOLGALTATÓ Kft. V preverovanom období nadobudol maďarský subjekt vystužnú oceľ od spoločnosti ÖKO ZUG Kft., vo fakturačnom reťazci boli objavené zmienené transakcie, na jeho konci bola spoločnosť, ktorá bola vrchole svojho fakturačného reťazca, a to maďarská spoločnosť PROFEET HUNGARY KERESKEDELMI ÉS, SZOLGALTATÓ Kft. Vzhľadom na zložitosť fakturačného reťazca a skutočnosť, že došlé faktúry pochádzajú prevažne od spoločností, ktoré majú konateľov zahraničné osoby, bolo problematické zozbierať účtovníctvo, došlé doklady nie sú kompletné z hľadiska všetkých dokladov, ktoré by mali byť poskytnuté na preukázanie transakcií. Maďarská spoločnosť B. B. Z. TRANSPORT Kft. podľa zistení maďarskej daňovej správy má adresu na adrese sídla spoločnosti poskytujúcej službu virtuálneho sídla, konateľom spoločnosti je rumunský štátny občan s adresou trvalého pobytu v Rumunsku a je v likvidácii od 06.10.2014, na bankovom účte v preverovanom období neboli vykonané žiadne platby a likvidátor účtovníctvo spoločnosti neobdržal. Maďarský daňový subjekt BARCI-TRANS FUVAROZÓ ÉS SZLGÁLTATÓ KORLÁTOLT FELELÖSSÉGÜ TÁRSASÁG, Maďarsko vykonal prepravu v 2012/09 zo spoločnosti Ferro Core, a.s. v Košiciach do do Mezei Wood Kft v Ózd, ale nemal žiadny kontakt so spoločnosťou Ferro Core, a.s., PROFEET HUNGARY Kft, ani s Mezei Wood Kft. Prepravu objednala spoločnosť EUROPIKÉ, s.r.o. Za spoločnosť EUROPIKÉ, s.r.o. jednal človek menom Jani, ktorý hovoril po maďarsky. Zamestnanci priestorov v Košiciach vedeli, aký druh tovaru mal byť naložený, vykládka sa uskutočnila v Nagyolgyi út, Ozd. Nejaký muž opečiatkoval CMR v bráne priestorov pečiatkou spoločnosti PROFEET HUNGARY Kft a tovar tam bol vyložený. Vyplnené CMR bolo prijaté v Košiciach, prepravné náklady boli hradené v hotovosti v Košiciach, BARCI- TRANS FUVAROZÓ ÉS SZOLGÁLTATÓ KORLÁTOLT FELELÖSSÉGÜ TÁRSASÁG nezaplatil za tovar. Maďarský daňový subjekt Bányai Gusztáv István, IČ DPH: HU49451737 vykonal prepravu v 2012/09 zo spoločnosti Ferro Core, a.s. v Košiciach do Mezei Wood Kft v Ózd, ale nemal žiadny kontakt so spoločnosťou Ferro Core, a.s., PROFEET HUNGARY Kft, ani s Mezei Wood Kft. Prepravu rovnako objednala spoločnosť EUROPIKÉ, s.r.o., ktorá tiež určila odkiaľ a kam sa má tovar dopraviť. Zamestnanci priestorov v Košiciach vedeli, aký druh tovaru mal byť naložený, vykládka sa uskutočnila v Nagyolgyi út, Ozd. CMR v bráne priestorov bola nejakou osobou opečiatkovaná pečiatkou spoločnosti PROFEET HUNGARY, Kft. a tovar bol potom vyložený. Vyplnené CMR bolo prijaté v Košiciach, prepravné náklady boli hradené v hotovosti v Košiciach, Bányai Gusztáv István nezaplatil za tovar. 12. Maďarský daňový subjekt D- P KONZORCIUM ACÉLSZERKEZET ÉPÍTÉSI ÉS BOMTÁSI Kft. vykonáva prepravu len zriedkavo, pri výnimočných príležitostiach, objednávky uskutočnila spoločnosť EUROPIKÉ, s.r.o., bola podpísaná rámcová zmluva, vystavená faktúra, ktorá sa týkala súvisiacich prepravných služieb, nebola uhradená spoločnosťou EUROPIKÉ, s.r.o. Nezistili sa žiadne informácie o objednávkach k nákupu, 5 kusov CMR dokladov patriacich k faktúram, na ktorých miesto dodania nebolo vyplnené, podľa vyjadrenia konateľa D-P KONZORCIUM Kft. boli dodávky splnené, boli predložené tachografy. Vodičom bol p. Szabó György, ktorý bol jedinou pomenovanou osobou, ktorá bola prítomná pri nakládke a vykládke. Spoločnosť D-P Konzorcium Kft. nezaplatila v hotovosti žiadnu sumu žalobcovi. Maďarská spoločnosť nepoznáva PROFEET HUNGARY Kft, nemala s ňou žiaden kontakt a nikdy o nej nepočula. Maďarská spoločnosť nadviazala kontakt len s menovaným slovenským daňovým subjektom. Český daňový subjekt Martin Pechar IČ DPH: CZ8110265130 ako prepravca tovaru - betonárskej ocele zo SR do ČR potvrdil prepravy uskutočnené v zdaňovacom období september 2012 na trase Martin - Ostrava od žalobcu k príjemcovi motoRS production, s.r.o. V súčasne dobe polícia ČR vykonáva šetrenie týkajúce sa obchodovania s betonárskou oceľou a zapojení do reťazca spoločností obchodujúcich s betonárskou oceľou, pre ktoré Martin Pechar vykonával prepravné služby a boli mu v novembri 2013 zabavené doklady. Daňový subjekt EUROPIKÉ, s.r.o. IČ DPH: SK2022827411, ktorý mal byť objednávateľom alebo zadávateľom prepravy vykonanej prepravcami Bányai Gusztáv István, IČ DPH: HU49451737 a BARCI-TRANS FUVAROZÓ ÉS SZOLGÁLTATÓ KORLÁTOLT FELELÖSSÉGÜ TÁRSASÁG IČ DPH: HU23417304 medzi žalobcom a spoločnosťou PROFEET HUNGARY sa na adrese zapísanej v obchodnom registri dlhodobo nezdržiava, je nezastihnuteľný a nedostupný, bol registrovaným platiteľom dane od 22.07.2009 do 31.03.2013, registrácia k DPH bola zrušené z úradnej moci. 13. Pri preverovaní obchodnej spolupráce medzi žalobcom a spoločnosťou PROFEET HUMGARY Kft. bolo zistené, že obchody za maďarskú spoločnosť uzatvárala osoba János Bárta, ktorý volal z tel. čísla +36706638975, neskôr mal nové číslo +36702401854. Túto skutočnosť správcovi dane uviedol svedok Ing. Marián Čekan MBA, člen predstavenstva žalobcu. Maďarská daňová správa uviedla, že predchádzajúci výkonný riaditeľ spoločnosti p. Imre Fazekas so správcom dane nekomunikuje, neboli zistené žiadne ekonomické vzťahy medzi Bárta János a spoločnosťou PROFEET HUNGARY Kft. p. Bárta nebol poverenou osobou, ani zástupcom, ani zamestnancom, zostal neidentifikovaný. Daňový subjekt deklaroval vo svojich priznaniach k DPH nadobudnutia v obdobiach od januára 2012 do septembra 2012, súhrnné výkazy, ktoré daňový subjekt podal, daňová správa nespracovala, pretože neboli podané za správne daňové obdobia. Konateľom českého daňového subjektu Waren Transport, s.r.o. bol v čase deklarovanej realizácie obchodných transakcií p. Bohuš Jurkovič. Za účelom preverenia zistených a preukázaných skutočností správca dane predvolal na výsluch svedka predvolaním zo dňa 27.05.2015 p. Jurkoviča a zároveň zaslal upovedomenie o vypočutí svedka zo dňa 27.05.2015 splnomocnenému zástupcovi. Svedok sa v stanovený termín bez ospravedlnenia nedostavil, preto bol opakovane predvolaný dňa 26.06.2015 a o vypočutí svedka zaslal upovedomenie splnomocnenému zástupcovi. Svedok sa opakovane na výsluch nedostavil. Z uvedeného dôvodu správca dane požiadal Národnú kriminálnu agentúru Prezídia PZ o predvedenie menovaného s tým, že predvedenie sa neporadilo zrealizovať z dôvodu, že pracovníkom NAKA sa nepodarilo zastihnúť svedka v mieste bydliska. 14. Správca dane mohol konanie prerušiť podľa § 61 Daňového poriadku, najmä ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia. V priebehu kontroly boli zistené skutočnosti, na základe ktorých bolo potrebné preveriť cestou medzinárodnej výmeny daňových informácií ďalšie skutočnosti, rozhodujúce pre správne určenie dane, preto bolo potrebné konanie prerušiť. Daňová kontrola prebiehala v čase od 16.11.2012 do 09.05.2013 (174 dní), od 10.05.2013 do 12.09.2013 bola daňová kontrola prerušená a pokračovala od 13.09.2013 do 04.11.2013 (t.j. 52 dní), opätovne bola prerušená od 05.11.2013 do 03.06.2014 a pokračovala od 04.06.2014 do 31.07.2014 (58 dní), opätovne bola prerušená od 01.08.2014 do 12.12.2014 a pokračovala od 13.12.2014 do 26.01.2015 (t. j. 45 dní). Celkové trvanie daňovej kontroly predstavovalo 329 dní. To znamená, že daňová kontrola bola vykonaná v súlade so zákonom o správe daní a nebola prekročená zákonom stanovená maximálna povolená dĺžka trvania daňovej kontroly, preto protokol z nej nenadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku a mohol byť použitý. Vzhľadom na uvedené žalovaný nesúhlasil s upozornením Krajského súdu v Bratislave na nález Ústavného súdu SR spis. zn. III. ÚS/24/2010 a poukázaním na rozhodovaciu činnosť NS SR spis. zn. 8Sžf/55/2011, nie je možné aplikovať závery na prejednávanú vec, nakoľko žalovaný rešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly. 15. Podľa ust. smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH je na strane dodávateľa dodanie do iného členského štátu oslobodené od dane podľa čl. 138 Smernice v prípade splnenia nasledovných podmienok: - tovar je odoslaný alebo prepravený mimo územia členského štátu a to predávajúcim alebo kupujúcim alebo na účet jedného z nich, - dodanie tovaru je uskutočňované pre inú osobu identifikovanú k dani v inom členskom štáte ako je štát, v ktorom sa začína odoslanie alebo preprava tovaru. Daná transakcia je spojená s prepravou iba vtedy, pokiaľ je tovar odoslaný alebo prepravený predávajúcim alebo kupujúcim na účet jedného z nich. Pre priradenie prepravy k danej transakcii je potrebné zistiť, či v rámci daného obchodu bola zabezpečená preprava, a to buď kupujúcim alebo predávajúcim. Žalobca nesplnil podmienky oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu pre odberateľov Waren Transport, s.r.o. a PROFEET HUNGARY Kft a nepreukázal dodanie tovaru v sume 840.994 € od dane oslobodeného podľa § 43 o DPH. Nepriznaním práva na uplatnenie oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH nezanikla odvolávajúcemu sa povinnosť platiť daň pri vzniku daňovej povinnosti podľa § 8, § 19 a § 69 ods. 1 zákona o DPH, pretože bolo preukázané, že v prípade tovaru betonárskej ocele došlo v zmysle § 19 zákona o DPH ku vzniku daňovej povinnosti, pretože žalobca deklaroval dodanie tovaru a s stým stratu práva nakladať s tovarom ako vlastník. 16. Od žalobcu nebolo požadované, aby zodpovedal za konania svojich obchodných partnerov. Išlo o požiadavku preukázať právo na odpočítanie dane a nároku na vrátenie nadmerného odpočtu. Žalobca si uplatnil nárok na vyplatenie 63.895,36 € zo štátneho rozpočtu vo forme nadmerného odpočtu, preto bolo jeho povinnosťou tento nárok aj riadne preukázať. Ak sa správcovi dane pri hodnotení obsahu listinných dôkazov javilo potrebné preveriť ich vierohodnosť, je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z vykonaného dokazovanie z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. Odberatelia Waren Transport, s.r.o. a PROFEET HUNGARY Kft. nepreukázali nadobudnutie tovaru od žalobcu, rovnako nepreukázali, že vykonávajú ekonomickú činnosť, nepreukázali ani, ako s tovarom naložili, či majú prijatie tovaru zaúčtované vo svojom účtovníctve a v záznamoch DPH, nepreukázali ani, kde bol tovar skladovaný a rovnako nepreukázali žiadne relevantné skutočnosti. Zo zistení českej a maďarskej správy vyplýva, že daňové subjekty, ktoré mali byť odberateľmi predmetného tovaru v inom členskom štáte sú nekontaktné, so správcom dane nespolupracujú, za príslušné zdaňovacie obdobia nepodali daňové priznania a neumožnili finančnej správe, aby preverila skutočnosti potrebné k preukázaniu nadobudnutia tovaru týmito daňovými subjektmi. Správca dane nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na skutkový stav veci, na realitu vecného plnenia a to vo všetkých vzájomných súvislostiach. Na základe vykonaného dokazovania a preukázaných kontrolných zistení správca dane dospel k záveru, že žalobca nepreukázal právo na oslobodenie od DPH v zmysle § 43 zákona o DPH z deklarovaného dodania tovaru - betonárskej ocele a plechov od dodávateľa SLOVAKIA STEEL MILLS, a.s. do iných členských štátov odberateľom Waren Transport , s.r.o. a PROFEET HUNGARY Kft. Zároveň mal za to, že skutková podstata posudzovaných prípadov bola zistená riadne a viedla správcu dane k správnym právnym záverom. Daňové orgány zadovážili dostatok dôkazov na prijatie záveru, že žalobca bol súčasťou fakturačných reťazcov spoločností, ktoré napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v zákone o DPH zneužili princíp fungovania mechanizmu dane z pridanej hodnoty s cieľom získania daňovej výhody. Žalobca bol aktívnym článkom tohto reťazca a uplatnením si nadmerného odpočtu v sume 63.895,36 € profitoval z realizácie týchto fakturácií, ktoré okrem podvodného odčerpania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, nemali iné ekonomické opodstatnenie. III. pojednávanie 15. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný § 9 ods. 1 SSP nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 SSP a rozhodol vo veci dňa 20.09.2017 v prítomnosti zástupcov účastníkov konania rozsudkom. 16. Právna zástupkyňa žalobcu poukázala pred súdom na písomné vyhotovenie žaloby a v nej uvedené námietky. Zvýraznila, že správne orgány neukončili administratívne konanie ani v lehote, ktorú im uložil správny súd v uznesení vo veci vedenej pod spis. zn. 2S/138/2014, v konaní o ochrane pred nečinnosťou žalovaného, resp. prvostupňového správneho orgánu. Konanie nebolo preto ukončené v zákonnej lehote. 17. Zástupkyňa žalovaného považovala žalobný návrh za nedôvodný a žiadala ho zamietnuť. Nestotožnila sa s tvrdením žalobcu o nezákonnosti daňovej kontroly z dôvodu, že táto nebola ukončená v zákonom stanovenej lehote. Poukázala pritom na opis priebehu daňovej kontroly. Z neho vyplývalo, že netrvala dlhšie, ako to umožňuje právny predpis. Daňové orgány taktiež nemohli ovplyvniť rýchlosť zaslania odpovedí pri medzinárodnej výmene informácií, od českých a maďarských orgánov. Počas daného obdobia bola daňová kontrola prerušená. IV. Relevantné právne predpisy 18. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 19. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy SR. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. 20. Podľa § 3 ods. 2 a 3 zákona č. 563/2009 Z. z., daňového poriadku (ďalej len DP), Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 21. Podľa § 44 ods. 1 DP daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných zákonov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 22. Podľa § 45 ods. 2 DP kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu (písm. a/), zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly (písm. b/), poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou (písm. c/), predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia (písm. d/), predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia (písm. e/), umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom (písm. f/), zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie (písm. g/), umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, a k výstupným dátam z týchto softvérov (písm. h/). 23. Podľa § 46 ods. 1 DP daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. 24. Podľa § 46 ods. 8 DP zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b/ a c/. Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 25. Podľa § 46 ods. 10 DP, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2009/563/20170101>. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov. 26. Podľa § 61 ods. 1 DP, správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 27. Podľa § 61 ods. 3 a 4 DP, konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania. 28. Podľa § 24 ods. 1 DP daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov (písm. a/), skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (písm. b/), vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť (písm. c/). 29. Podľa § 24 ods. 2, ods. 3 DP správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (ods. 2). Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti (ods. 3). 30. Podľa § 24 ods. 4 DP ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 31. Podľa ust. § 6 ods. 5 č. 442/2012 Z. z. je príslušný orgán daného štátu povinný poskytnúť požadovanú informáciu čo najrýchlejšie, najneskoršie však do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Ak však dožiadaný orgán tieto informácie má, je potrebné ich zaslať do dvoch mesiacov od uvedeného dňa. V. posúdenie veci správnym súdom 32. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania. Daňový subjekt preukazuje aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov, ktoré vedie. Daňová kontrola predstavuje mocenský zásah do súkromnoprávnej sféry daňového subjektu. Inštitút daňovej kontroly slúži na zistenie alebo overenie si skutočností a údajov rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo dodržiavanie hmotnoprávnych daňových predpisov. Inak povedané, daňová kontrola predstavuje nástroj na overenie pravdivosti a úplnosti podaného daňového priznania - podľa účtovnej evidencie a prvotných dokladov daňovníka, aby daň bola odvedená do štátneho rozpočtu v správnej výške. Tu je nevyhnutné zdôrazniť, že daňová kontrola s vykonáva len v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu a teda správca dane by nemal pri jej výkone zbytočne zaťažovať daňový subjekt (§ 44 DP), no zároveň ju musí vykonať v takom rozsahu, aby čo najpresnejšie a najobjektívnejšie zistil potrebné skutočnosti pre splnenie jej účelu (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR). Pri procese medzinárodnej výmeny informácií by mal správca dane prerušiť daňovú kontrolu dňom odoslania žiadosti o poskytnutie informácie príslušnému orgánu cudzieho štátu a v daňovej kontrole pokračovať dňom doručenia odpovede na žiadosť. Rozsah a spôsob daňovej kontroly musí spĺňať požiadavku nevyhnutnosti, primeranosti a účelnosti. Úvaha správcu dane o tom, či je prerušenie daňovej kontroly opodstatnené teda nie je neobmedzená. Jednoznačným a pre správcu záväzným motívom pri úvahách o ďalšom procesnom postupe musí byť zásada proporcionality. Správca dane v takom prípade musí dôsledne posúdiť a zdôvodniť, či sú dané dôvody, pre ktoré je nutné daňovú kontrolu prerušiť, a to nielen významné pre rozhodnutie vo veci v rámci ktorej daňová kontrola prebieha, ale aj pre samotný priebeh, efektivitu a účelnosť daňovej kontroly. 33. Z administratívneho spisu súd zistil, že daňová kontrola bola prerušená 4x a to rozhodnutím Daňového úradu č. 9104404/5/1783131/13/FraT zo dňa 09.05.2013 z dôvodu zaslania dožiadania vzťahujúceho sa na medzinárodnú výmenu informácií, rozhodnutím Daňového úradu č. 9104404/5/4787312/2013/FraT zo dňa 24.10.2013 pre dožiadanie vzťahujúceho sa na medzinárodnú výmenu daňových informácií, rozhodnutím Daňového úradu č. 9104404/5/3635055/14/FraT zo dňa 28.07.2014 pre dožiadanie vzťahujúce sa na medzinárodnú výmenu daňových informácií a rozhodnutím Daňového úradu č. 21138951/2015 zo dňa 02.11.2015 pre dožiadanie z totožných dôvodov. Krajský súd v Bratislave uznesením spis. zn. 2S/138/2014 zo dňa 03.12.2014 uložil Daňovému úradu Bratislava povinnosť konať a rozhodnúť o vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012 v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení predmetného rozhodnutia zároveň správny súd konštatoval, že „Takýmto postupom správcu dane dochádzalo k porušovaniu jednej zo základných zásad daňového konania a to v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., podľa ktorého je správca dane povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy dani vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. V tejto súvislosti súd poukázal aj na konštantnú judikatúru Ústavného súdu SR napríklad III.ÚS 282/08 alebo I.ÚS 225/08, v zmysle ktorého je za pasivitu nutné považovať aj tú skutočnosť, keď napriek tomu, že správnemu orgánu nehrozí žiadna prekážka, vo veci nekoná a nerozhoduje.“ Žalovaný obdržal dňa 24.09.2013 sťažnosť z 25.03.2013 a výzvu na vrátenie neoprávnene zadržiavanej DPH. Dňa 18.03.2014 mu bol doručený dopyt navrhovateľa, s návrhom na ďalšiu spoluprácu vo veci predkladania akýchkoľvek dodatočných dokladov súvisiacich s vecou. Z administratívneho spisu nevyplýva, že by správca dane kontinuálne od roku 2012 vykonal akýkoľvek ďalší úkon smerujúci k prekonaniu nejakej prekážky brániacej rozhodnutiu vo veci vrátenia nadmerného odpočtu DPH. Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia, resp. že dožiadaný orgán poskytne informácie čo najrýchlejšie, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti (október 2011). Takýmto postupom správcu dane dochádza aj k porušovaniu jednej zo základných zásad daňového konania a to v zmysle § 3 ods. 2 Daňového poriadku, podľa ktorého je správca dane povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy dani, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 34. V súvislosti s implementáciou smernice Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS <aspi://module='EU'&link='31977L0799'&ucin- k-dni='30.12.9999'> bol prijatý zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, ktorý reflektuje rozsah smernice Rady č. 2011/16/EÚ a na nové inštitúty, ktoré smernica ustanovila v rámci vzájomnej pomoci a spolupráce medzi členskými štátmi Európskej únie a ktorým sa zrušil v minulosti platný zákon č. 76/2007 Z. z. <aspi://module='ASPI'&link='76/2007%20Z.z.'&ucin- k-dni='30.12.9999'> o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 531/2011 Z. z. <aspi:// module='ASPI'&link='531/2011%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> V rámci medzinárodnej pomoci a spolupráce pri správe daní bol cit. zákonom č. 442/2012 Z. z. zavedený nový inštitút pravidelnej výmeny vopred určeného druhu informácií týkajúcich sa osôb majúcich trvalý pobyt alebo sídlo v inom členskom štáte, a zároveň boli ustanovené lehoty na vybavenie žiadostí o výmenu informácií, na poskytovanie informácií bez žiadosti, ako aj lehoty na oznámenie výsledku využitia poskytnutých informácií. Za postup správcu dane, ktorý bol v rozpore so zásadou proporcionality súd jednoznačne považoval skutočnosť, že správca dane požadoval od príslušných orgánov cudzieho štátu informácie po častiach, kedy v záujme efektívnosti bolo možné kumulovať poskytnutie informácií do napr. dvoch žiadostí (pre dva členské štáty). Správca dane pritom inicioval nasledovné žiadosti: 1. žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 9102404/5/385406/13 zo dňa 30.01.2013, 2. žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií č. 9102404/5/387623/13 zo dňa 30.01.2013, 3. žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií č. 9104404/5/4725148/2013/Frat zo dňa 21.10.2013, 4. žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 9104404/5/4725166/2013/FraT zo dňa 21.10.2013, 5. žiadosť č. 9104404/5/3249619/14/FraT zo dňa 03.07.2014 o medzinárodnú výmenu daňových informácií a 6. žiadosť č. 472742/2015/9104404 o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 18.05.2015. Je možné konštatovať, že uvedený postup správneho orgánu bol neefektívny a nadbytočný s tým, že jeho dôsledkom bolo neúmerné predlžovanie daňovej kontroly a táto neodôvodnene zaťažovala daňový subjekt (žalobcu). 35. Pre právne posúdenie veci je veľmi podstatné, či bola dodržaná maximálna zákonná dĺžka trvania daňovej kontroly, ktorá je ukončená spravidla dňom doručenia protokolu z daňovej kontroly, alebo doručením oznámenia určovaní dane podľa pomôcok (§ 48 ods. 2). Na základe listinných dôkazov založených v administratívnom spise mal súd za jednoznačne preukázané, že daňový úrad začal daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2012 dňa 16.11.2012 a ukončená bola doručením protokolu dňa 26.01.2015. Lehotu na vykonanie daňovej kontroly je možné prerušiť a zákon rozlišuje obligatórne a fakultatívne prerušenie. Podľa ust. § 6 ods. 5 č. 442/2012 Z. z. je príslušný orgán daného štátu povinný poskytnúť požadovanú informáciu čo najrýchlejšie, najneskoršie však do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Ak však dožiadaný orgán tieto informácie má, je potrebné ich zaslať do dvoch mesiacov od uvedeného dňa. Cieľ daňovej kontroly tak nie je možné dosiahnuť na úkor práv a právom chránených záujmov daňového subjektu. Pri správe daní sa má postupovať podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, majú sa chrániť záujmy štátu a obcí a má sa dbať pritom na zachovanie práv a právom chránených záujmov saňových subjektov a iných osôb (§3 ods. 1 DP). Pod právom sa v podstate rozumie subjektívne právo daňového subjektu, ktoré mu vyplýva z tohto procesného zákona alebo z hmotnoprávneho daňového predpisu. Pod pojmom právom chránený záujem možno rozumieť len taký záujem daňového subjektu, ktorému hmotnoprávne daňové predpisy alebo Daňový poriadok poskytujú osobitnú ochranu. Z uvedeného vyplýva, že prerušenie daňovej kontroly musí byť v súlade so zákonom, musí byť účelné a nevyhnutné na preukázanie takých skutočností, ktoré správcovi dane nie sú známe a ktoré majú vplyv na zistenie potrebných skutočností za účelom ktorých je daňová kontrola vykonávaná. 36. Podľa listín založených v administratívnom spise nebolo preukázané, že by žalobca so správcom dane nespolupracoval, resp. neposkytol primeranú súčinnosť. Lehota jedného roka na vykonanie daňovej kontroly je pritom lehotou zákonnou, a pre správcu dane predstavuje záväzný rámec, ktorý determinuje zákonnosť vykonanej daňovej kontroly. Ako už správny súd zdôraznil, v daňovom konaní sa vyžaduje a uplatňuje zásada proporcionality zásahov správcu dane voči daňovému subjektu, pretože proces daňovej kontroly reprezentuje podstatný a závažný zásah do individuálnej sféry práv daňového subjektu. Zákaz prekročiť zákonom stanovený limit dĺžky kontroly platí bezvýnimočne len za podmienky, že daňový subjekt poskytuje správcovi dane nevyhnutnú súčinnosť. Ak teda správca dane nerešpektuje zákonom stanovenú dĺžku daňovej kontroly, poruší takto aj dôležitú zásadu proporcionality a zákonnosti pri správe daní. Ak dĺžka daňovej kontroly, napriek skutočnosti, že kontrolovaný daňový subjekt neodopieral povinnú súčinnosť, prekročila zákonom stanovenú maximálnu dĺžku jej trvania, protokol z takejto daňovej kontroly predstavuje nezákonne získaný dôkazný prostriedok, ktorý v daňovom konaní nemôže byť použitý (napr. nález Ústavného súdu SR spis. zn. III. ÚS 24/2010 z 29.06.2010). Tento právny názor je podporený aj judikatúrou NS SR (napr. rozsudok NS SR spis. zn. 8Sžf/55/2011 zo dňa 25.09.2012). 37. Vyššie uvedené dôvody predstavovali základný právny rámec pre meritórne posúdenie predmetnej veci;; kedy došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP), preto sa správny súd inými hmotnoprávnymi námietkami žalobcu už nezaoberal. 38. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP. Prihliadol pritom na skutočnosť, že žalobca mal v konaní plný úspech 39. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).