Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/42/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200288 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1017200288.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Mesto Malacky, Bernolákova 5188/1A, 901 01 Malacky, zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., AK, Prievozská 4/B, Bratislava 821 09, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného - Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21501792 zo dňa 21.12.2016 a č. N21502087 zo dňa 09.12.2016 v spojení so Žiadosťami o vrátenie finančných prostriedkov č. N21502087 a č. N21501792 zo dňa 09.12.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 28.02.2017 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného - Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21501792 zo dňa 21.12.2016 a č. N21502087 zo dňa 09.12.2016 v spojení so Žiadosťami o vrátenie finančných prostriedkov č. N21502087 a č. N21501792 zo dňa 09.12.2016. 2. Žalobu dôvodil tým, že napadnuté rozhodnutie i keď nevykazuje formálne znaky rozhodnutia, je spôsobilé zasiahnuť do práv a záujmov žalobcu. Jeho priamym dôsledkom je vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov v rozsahu zistenej nezrovnalosti a hrozba jednoznačného sankčného postihu v rozsahu jeden a pol násobku zistenej nezrovnalosti v prípade, ak žalobca k vráteniu finančných prostriedkov dobrovoľne nepristúpi na základe napadnutého rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie zasahuje do práv a právom chránených záujmov žalobcu, pretože jeho dôsledkom je vrátenie poskytnutého nenávratného finančného príspevku v rozsahu zistených nezrovnalostí a možný sankčný postih (navýšenie na 1,5 násobok uloženej finančnej korekcie) v prípade, ak žalobca k vráteniu finančných prostriedkov nepristúpi. Samotné znenie napadnutého rozhodnutia upozorňuje žalobcu na negatívne dôsledky dobrovoľného nesplnenia uloženej povinnosti. I keď napadnuté rozhodnutie neobsahuje formálne atribúty správneho rozhodnutia, nevymyká sa zo súdneho prieskumu. V tomto prípade je daná právomoc súdu na konanie a rozhodovanie vo veci. Podľa článku 46 ods. 2 Ústavy SR „Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd." V prípade vylúčenia napadnutého rozhodnutia zo súdneho prieskumu by jednoznačne bolo zasiahnuté do základných práv a slobôd žalobcu garantovaných Ústavou SR. V dôsledku toho v prípade, keď sa rozhodnutie, resp. postup orgánu verejnej správy (bez ohľadu na jej druh, či formálne označenie) dotýka niektorého zo základných práv, z právomoci súdov nesmie byť vylúčené. Vylúčenie takéhoto rozhodnutia zo súdneho preskúmavania v situácii, keď ustanovenie právneho predpisu dovoľuje dvojaký výklad (jeden ústavne súladným a druhý ústavne nesúladným spôsobom), má prioritu jeho výklad ústavne súladným spôsobom. Pre súdy táto povinnosť vyplýva celkom jednoznačne z čl. 144 ods. 1 v spojení s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. 3. V podanej žalobe ďalej žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 5Sžf 26/2014 zo dňa 28.04.2016), kde tento jednoznačne pripustil, že Správa o zistení nezrovnalosti, na základe ktorej bol prijímateľ NFP listom vyzvaný na vrátenie finančnej korekcie, je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia vidí žalobca v tom, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. V súvislosti so zistením skutkového stavu orgánom verejnej správy má žalobca za to, že výsledok kontroly Úradu pred verejné obstarávanie dostatočne vyvrátil argumentáciu a závery uvedené v Čiastkovej správe z vládneho auditu č. A696 K 4228 zo dňa 24.11.2015 (ďalej len „Čiastková správa VA“). Je toho názoru, že Úrad pre verejné obstarávanie, ani samotný žalovaný žiadnymi dôkazmi nepreukázali (neuniesli dôkazné bremeno), že by podmienky účasti boli v rozpore s princípom transparentnosti. Žalobca nesúhlasí so záverom, že postupoval v rozpore so zákonom č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZVO“), najmä s ohľadom na zaužívanú prax a vtedajšiu rozhodovaciu prax Úradu pre verejné obstarávanie, nakoľko až do vydania usmernenia č. 7/2013 Úrad pre verejné obstarávanie prax spočívajúcu v skracovaní lehôt oproti lehote na predkladanie ponúk svojimi rozhodnutiami podporoval a spoluvytváral a to rozhodujúcim spôsobom, preto ani konanie a postup žalobcu nemožno považovať za rozporné so ZVO a právnou úpravou. Z uvedeného logicky vyplýva, že zmena praxe nemôže mať vplyv na v minulosti prebiehajúce konania, a teda sa jedná o systémovú nezrovnalosť, za ktorú by nemali byť postihovaní jednotliví prijímatelia nenávratného finančného príspevku. Krátenie lehoty na vyžiadanie súťažných podkladov mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, na základe čoho následne môžu riadiace orgány udeľovať prijímateľom nenávratného finančného príspevku spätne finančné korekcie; uvedené je však v súlade s rozhodovacou praxou Ústavného súdu SR v príkrom rozpore s princípom právnej istoty a právneho štátu. Keďže výsledok kontroly Úradu pre verejné obstarávanie nebol zahrnutý v Čiastkovej správe VA a posúdenie postupu žalobcu v rozpore s vtedy existujúcou praxou a výkladom ZVO, bolo neprimeraným zásahom do práv žalobcu v rozpore s akýmkoľvek princípom spravodlivosti. Uvedenému nasvedčuje i záver, že toto porušenie nebolo identifikované ani v rámci vykonanej administratívnej kontroly zo dňa 22.11.2013, ani v rámci Čiastkovej správy VA. 4. Žalobca v ďalšom namieta, že ide o rozhodnutie žalovaného popierajúce princípy právnej istoty, napadnuté rozhodnutie je absolútne nepredvídateľné, nepreskúmateľné, postup pri vystavení korekcie je v rozpore s dobrými mravmi a zásadou zákazu retroaktivity. Z ustanovení zákona o pomoci a podpore je možné odvodiť záver, že riadiaci orgán je viazaný právnym názorom a závermi Úradu pre verejné obstarávanie konštatovanými v Protokole (o výsledku vykonanej kontroly postupov verejného obstarávania), nakoľko výlučne Úrad pre verejné obstarávanie je príslušný správny orgán disponujúci výlučnou právomocou rozhodovať o porušení ZVO a kontrolovať dodržiavanie pravidiel a princípov verejného obstarávania. Keďže rozhodnutie Európskej komisie C(2013) 9527 (ďalej ako „Rozhodnutie EK") nadobudlo účinnosť dňa 19.12.2013 a verejné obstarávanie na Projekt bolo vyhlásené dňa 29.05.2013, teda pred účinnosťou rozhodnutia Európskej komisie, verejné obstarávanie na Projekt spĺňa kritériá na podlimitnú zákazku v zmysle ZVO. Na Projekt by sa v zmysle vyššie uvedeného listu Európskej komisii zo dňa 02.12.2013 mala vzťahovať výnimka vo vzťahu k finančným korekciám za skrátenie lehoty na vyžiadanie súťažných podkladov, nakoľko opačný výklad by bol v zjavnom rozpore s princípom právnej istoty garantovaným právnym poriadkom SR. Výšku uloženej finančnej korekcie vo výške 25 % považuje žalobca za zjavne neprimeranú. 5. Na základe vyššie uvedeného žalobca žiada aby Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie vydané Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky zrušil vrátane jeho príloh a vec vrátil na ďalšie konanie, alternatívne aby súd v uvedenej veci rozhodol o peňažnej moderácii priznaného nároku, aby správny súd rozsudkom znížil výšku peňažného plnenia z 25 % na 5 %. II. 6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom krajskému súdu dňa 21.04.2017 uviedol, že overením podlimitnej zákazky Projektu realizovanej verejnou súťažou boli identifikované viaceré porušenia. Ako prvé identifikoval Žalovaný ako riadiaci orgán porušenie princípu transparentnosti pri stanovení dokladov na preukázanie splnenia podmienok účasti v rámci ekonomického a finančného postavenia. Druhým porušením bolo stanovenie diskriminačných podmienok účasti týkajúcich sa technickej alebo odbornej spôsobilosti - požiadavka na preukázanie 3 referencií za stavebné práce. Posledné porušenie identifikoval žalovaný ako stanovenie diskriminačných podmienok týkajúcich sa skrátenia lehoty na vyžiadanie si súťažných podkladov v porovnaní s lehotou na predkladanie ponúk. žalovaný sa domnieva, že žalobou napadnuté dokumenty nie sú rozhodnutiami orgánu verejnej správy. Podľa jeho názoru nesprávne označuje žalobca Správy o zistenej nezrovnalosti a výzvu na vrátenie poskytnutého príspevku ako rozhodnutie vzhľadom na to, že podľa zákonnej dikcie nie sú naplnené náležitosti, pri ktorých by bolo možné predmetné dokumenty subsumovať pod pojem rozhodnutie, nakoľko nezasahujú do práv a povinností žalobcu. Má za to, že v celej veci neprebehlo administratívne konanie, teda nemohlo dôjsť zo strany žalovaného ani k vydaniu rozhodnutia. Správy o zistenej nezrovnalosti, ako aj výzva na vrátenie poskytnutého príspevku sú administratívne úkony, ktoré žalovaný realizuje na základe zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku a interných právnych predpisov upravujúcich poskytovanie nenávratných finančných prostriedkov. Žalovaný ich teda nevykonáva ako orgán verejnej moci a nemajú charakter rozhodnutí, ani individuálnych správnych aktov a nezasahujú do práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb vrátane žalobcu. 7. Žalovaný svoje argumenty podporil taktiež viacerými rozhodnutiami správneho súdu (5S/241/2015, 6S/35/2016). V zmysle vyššie uvedeného navrhol aby súd predmetnú žalobu odmietol v zmysle § 98 ods. 1 písm. g) SSP z dôvodu jej neprípustnosti. III. 8. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP), primárne riešil otázku prípustnosti súdneho preskúmania žalobou napadnutých Správ o zistenej nezrovnalosti a Žiadostí o vrátenie finančných prostriedkov. 9. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 10. Podľa § 2 ods. 1 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 11. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. 12. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 14. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 15. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 16. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 17. Podľa § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z. z., rozhodnutia vydané v konaní podľa tejto časti zákona nie sú preskúmateľné súdom. 46a) § 248 písm. d) O.s.p. 18. Podľa § 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z., ak riadiaci orgán zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, môže vyzvať prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky. IV. 19. Krajský súd v Bratislave z obsahu administratívneho spisu zistil, že dňa 11.04.2013 došlo k uzatvoreniu Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, medzi žalobcom a žalovaným na projekt s názvom „Revitalizácia verejného priestranstva na ul. Břeclavská a 1. mája v Malackách“ v rámci operačného programu Bratislavský kraj. Zmluva bola uzatvorená podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z. a v zmysle § 20 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 20. Žalobca vyhlásil verejné obstarávanie pri zadávaní podlimitnej zákazky na dodanie tovaru na predmet zákazky „Revitalizácia verejného priestranstva na ul. Břeclavská a 1. mája v Malackách“ uverejnením oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania vo Vestníku verejného obstarávania č. 103/2013 zo dňa 29.05.2013 pod zn. 8166 - MSP. 12. Na základe výsledkov verejného obstarávania uzatvoril žalobca ako objednávateľ Zmluvu o dielo dňa 29.10.2013 s víťazným uchádzačom firmou CONCO, s.r.o. 21. V období od 28.05.2015 do 16.10.2015 bol vykonaný u žalobcu vládny audit zo strany Ministerstva financií SR v zmysle zákona č. 502/2001 Z.z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výsledkom ktorej bola Čiastková správa VA obsahujúca zistenia týkajúce sa porušenia pravidiel a princípov verejného obstarávania v zmysle ZVO. Orgán auditu neakceptoval námietky žalobcu k zisteným porušeniam a definoval postup žalobcu ako finančný nedostatok (deklarovanie neoprávnených výdavkov v sume 75 807,83 EUR vo výške 25 % z hodnoty výdavkov). Žalobca tieto závery orgánu kontroly uvádzané v Čiastkovej správe VA neakceptoval a podal z vlastnej iniciatívy dňa 22.12.2015 podnet na Úrad pre verejné obstarávanie na vykonanie kontroly postupu zadávania zákazky po uzavretí zmluvy v zmysle ust. § 146 ods. 4 ZVO. Protokol o výsledku kontroly bol žalobcovi doručený dňa 23.03.2016. K Protokolu zaslal žalobca vyjadrenie zo dňa 08.04.2016, na základe ktorého bol vydaný Dodatok č. 1 k vyššie uvedenému protokolu. 22. Na základe podnetu - listu Ministerstva financií SR č. MF/017282/2016-1474, č. z. 046894/2016 zo dňa 17.10.2016 a právoplatného Protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní Úradu pre verejné obstarávanie číslo 22969- 7000/2015-OK/3 zo dňa 23.03.2016 a Dodatku č. 1 k Protokolu číslo 22969-7000/2015-OK/6 zo dňa 15.07.2016 vykonal žalovaný spätnú administratívnu kontrolu dokumentácie k verejnému obstarávaniu podlimitnej verejnej súťaže na vyššie uvedený predmet zákazky. Overením podlimitnej zákazky boli zo strany žalovaného spätne identifikované porušenia ZVO v postupe verejnej súťaže na Projekt. Žalovaný ako riadiaci orgán v zmysle Metodického pokynu Centrálneho koordinačného orgánu č. 11 k určovaniu výšky vrátenia poskytnutého príspevku alebo jeho časti pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania - aktualizácia č. 6 a jeho prílohy (ďalej ako „Metodický pokyn CKO č. 11") a Rozhodnutia Komisie C(2013) 9527 zo dňa 19.12.2013 klasifikoval identifikované porušenia ako porušenie č. 9 Metodického pokynu CKO č. 9, teda nezákonné a/alebo diskriminačné podmienky účasti a/alebo kritériá na vyhodnotenia ponúk stanovené v súťažných podkladoch a oznámení. 23. Z administratívneho spisu mal súd za preukázané, že dňa 28.12.2016 boli žalobcovi doručené Správy č. N21501792 zo dňa 21.12.2016 a č. N21502087 zo dňa 09.12.2016 a žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov, zo dňa 09.12.2016 a 21.12.2016 spolu s výzvou na vrátenie poskytnutého príspevku, na základe ktorých žalovaný žiada od žalobcu vrátenie 109.490,94,- eur. 24. Predmetom preskúmania v predmetnej veci v zmysle žaloby sú Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21501792 zo dňa 21.12.2016 a č. N21502087 zo dňa 09.12.2016 v spojení so Žiadosťami o vrátenie finančných prostriedkov č. N21502087 a č. N21501792 zo dňa 09.12.2016. 25. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základy správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie formálne označené, ani to, či pri jeho vydaní procesne postupoval správny orgán podľa zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní (Správny poriadok) alebo podľa iného právneho predpisu. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu nemožno uplatniť. O takýto prípad v prejednávanej veci nejde, nakoľko právo na prostriedky z fondov Európskej únie nemožno podradiť pod žiadne zo základných práv a slobôd garantovaných druhou hlavou Ústavy SR, resp. Dohovorom o ľudských právach a základných slobodách. 26. Podľa názoru súdu administratívnu kontrolu postupu zadávania zákazky na poskytnutie služby po uzavretí zmluvy na predmet zákazky nemožno považovať za rozhodovací proces vo verejnej správe a výsledné materiály z vykonanej kontroly za rozhodnutia vydané v takomto konaní, keďže kontrolou sa len zisťuje súlad postupu kontrolovaného s ustanoveniami Zákona o verejnom obstarávaní. 27. Konajúci súd v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveným v rozsudku sp. zn. 5Sžf/26/2012 zo dňa 29.11.2012 a v uznesení sp. zn. 4Sžf/56/2015 zo dňa 08.06.2016 dospel k názoru, že Správa o zistenej nezrovnalosti a Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov ako také nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože samé o sebe nepredstavujú zásah do práv a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu. 28. Podľa názoru tunajšieho súdu Správy a Žiadosti je nutné považovať za postup podľa § 27a ods. 4 zákona č. 528/2008 Z. z., teda za výzvu na dobrovoľné vrátenie časti poskytnutého príspevku. Ide o opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré samé o sebe nemajú za následok založenie, zmenu, zrušenie alebo deklaráciu práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu a ani sa ich priamo nedotýkajú. Toto štádium riešenia finančných nezrovnalostí slúži na prípadné mimosúdne vyrovnanie a vytvára žalobcovi ako prijímateľovi príspevku priestor na vyjednávanie, prípadne na dohodu o splátkach. Správa i Žiadosť sú vo svojej podstate len opatreniami predbežnej povahy, ktoré nemôžu mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, pretože právne postavenie žalobcu sa v ich dôsledku nemení. Slúžia ako podklad a zároveň podmienka pre ďalší postup riadiaceho orgánu, ktorý v prípade nevyhovenia vyzve na dobrovoľné vrátenie príspevku začne voči žalobcovi správne konanie a uloží mu povinnosť vrátiť 1,5 násobok sumy uvedenej vo výzve. Správy ani Žiadosti teda nie sú konečnými autoritatívnymi rozhodnutiami správneho orgánu o právach a povinnostiach žalobcu v súvislosti so zisteným porušením pravidiel a postupov verejného obstarávania a vysporiadaním finančných vzťahov. Ich súdne preskúmanie na základe podanej správnej žaloby je preto neprípustné. 29. Je nesporné, že v Správach absentuje právne vynútiteľný výrok o povinnosti vrátiť finančné prostriedky. Skutočnosť, že došlo k finančnému vyčísleniu nezrovnalosti a jeho popisu samo o sebe ešte nezakladá povinnosť na strane žalobcu vrátiť finančné prostriedky. Správou ani Žiadosťou nebol žalobca zaviazaný k vráteniu finančných prostriedkov, ide len o písomnosť s informatívnym charakterom. Z obsahu spisu je okrem iného nesporné, že ku dňu podania žaloby nedošlo k vydaniu právoplatného rozhodnutia, resp. správneho rozhodnutia o vrátení finančných prostriedkov. Ohľadom preskúmania žiadosti je nesporné, že touto písomnosťou žalovaný využil zákonnú možnosť vyplývajúcu z § 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z., a keďže zistil porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania vyzval žalobcu ako prijímateľa na vrátenie časti poskytnutého príspevku na predmet zákazky. Nejedná sa o žiadne rozhodnutie vydané v rámci výkonu pôsobnosti žalovaného ako správneho orgánu a oblasti verejnej správy, ktoré by bolo možné podrobiť súdnemu prieskumu. 30. S ohľadom na uvedený záver sa súd nezaoberal námietkami žalobcu o nezákonnosti kontrolných zistených v Správe, pretože tieto bude možné preskúmať až v prípadných neskorších štádiách procesu vyvodzovania dôsledkov zo zistených porušení zákona v postupe verejného obstarávateľa, ak boli, resp. budú na základe tejto Správy vydané rozhodnutia s priamym dopadom na právne postavenie žalobcu. 31. Záverom súd považuje za potrebné uviesť, že právo žalobcu na poskytnutie prostriedkov z fondov Európskej únie, ktorého ochrany sa žalobca touto žalobou domáha, nepatrí medzi základné ľudské práva a slobody, ktorých výpočet je obsiahnutý v druhej hlave Ústavy SR a Dohovore o ochrane základných práv a ľudských slobôd, a preto prejednávanú vec nie je možné posudzovať podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. Taktiež súd poukazuje na § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z. z., v zmysle ktorého sú rozhodnutia vydané správnymi orgánmi v správnom konaní podľa druhej časti zákona č. 528/2008 Z. z. vylúčené zo súdneho prieskumu (§ 7 písm. b/) SSP). 32. Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatoval, že neboli naplnené všetky podmienky na preskúmanie napadnutých rozhodnutí v rámci správneho súdnictva, nakoľko žaloba smeruje proti aktom orgánu verejnej správy vydaných v správnom konaní, ktoré sú predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ktoré nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, a preto Krajský súd v Bratislave v súlade s § 7 písm. e) SSP v spojení s § 97 SSP a § 98 ods. 1 písm. g) SSP žalobu odmietol pre jej neprípustnosť. 33. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. 34. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.