Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8SaZ/1/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200326 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1017200326.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: T.V. U. D., nar. XX.XX.XXXX, burundská a rwandská státna štátna príslušnosť, aktuálne bytom G. XXX, Q., zast. Ligou za ľudské práva, občianske združenie so sídlom Štúrova 3, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-173-27/2017-Ž zo dňa 30. januára 2017, v konaní o žalobe žalobcu zo dňa 06. marca 2017 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného zo dňa 30.01.2017 ČAS: MU-PO173-27/2016-Ž v napadnutej časti neudelenia azylu žalobcovi, T. U. D., nar. XX.XX.XXXX, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Správnou žalobou doručenou súdu v zákonnej lehote sa žalobca s odkazom na ust. § 191 ods. 1 písm. g/, c/, d/, e/ a f/ zákona č. 162/2016 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“), teda z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, čo mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, rozhodnutie orgánu verejnej správy vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom, žiadal žalobca súd, aby zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného v časti o neudelení azylu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo svojej žalobnej argumentácii poukázal na dôvody svojej žiadosti o udelenie azylu, a to obavu o život kvôli problémom, ktoré mal ako príslušník etnika Tutsi a člen opozičnej politickej strany „MSD“ v Burundi, ktorým sa stal automaticky, pretože jeho otec bol taktiež straníkom, dokonca hlavným zástupcom tejto strany za mesto Cibitoke, z ktorého pochádzal. Žalobca sa zúčastnil viacerých manifestácií proti kandidatúre v tom čase úradujúceho a tretíkrát kandidujúceho prezidenta Pierre Nkurunziza a do opozície proti prezidentovi sa dostala aj strana MSD, ktorá sa žalobcu v septembri 2014 pokúsila vyslať na tréning do Rwandy, čo odmietol, pretože chcel byť aktívny v rámci Burundi. Neskôr ho však priateľ presvedčil, aby s ním išiel do výcvikového tábora v Rwande, za čo mal dostať finančné prostriedky a v ktorom podstúpil dvojmesačný výcvik zameraný na oslovovanie ľudí, získavanie nových prívržencov a takto získané informácie následne podával ďalej do Rwandy, kde boli vyhodnocované za účelom zvrhnutia vlády v Burundi a zosnovania štátneho prevratu v máji 2015, ktorý bol ale neúspešný. Dňa 25.05.2015 k žalobcovi do domu prišla polícia a zaistila jeho otca, ktorý pravidelne vystupoval a rečnil na manifestáciách proti kandidatúre prezidenta a o dva dni bolo jeho mŕtve telo nájdené na ulici, pričom štátne orgány okolnosti jeho úmrtia vôbec neprešetrili. Po neúspešnom prevrate bol pre veľmi zlú situácia v Burundi povolaný naspäť do Rwandy, kde prebiehala druhá fáza výcviku, zameraná na ozbrojené strety a výcvik, ktorý našťastie pre zhoršený zdravotný stav (vysoký krvný tlak), spôsobený prežitými udalosťami nakoniec neabsolvoval a po mesačnom pobyte v nemocnici v Rwande mu bolo povedané, aby sa vrátil naspäť do Burundi. Žalobca sa však kvôli tomu, že neabsolvoval výcvik a odmietal bojovať v Rwande a aj so štátnymi orgánmi v Burundi, nechcel vrátiť do Burundi pre obavy, že by mohol mať problémy s členmi strany MSD. Z dôvodu obavy o svoje životy sa aj s bratom, ktorý takýto výcvik absolvoval, rozhodli opustiť Burundi a ísť požiadať o azyl do Ugandy, pretože sa tam nachádza pobočka UNHCR. Počas cesty boli však v meste Kayanza zadržaní burundskou políciou, ktorú museli podplatiť, aby ich pustili. Následne ušli až do Ugandy, kde boli opätovne zaistení políciou, ktorá im prikázala opustiť krajinu a do dvoch dní sa vrátiť späť do Rwandy, kde ich hľadá polícia kvôli tomu, aby v Ugande nevyzradili UNHCR, že sa v Rwande nachádzajú výcvikové tábory zamerané na boj proti vláde v Burundi. Policajtov sa opäť pokúsili podplatiť, aby ich pustili, avšak po tom, ako im otvorili dvere začali na nich strieľať a jeho brat prišiel o život. Žalobca sa po tomto v Ugande bál zostať a rozhodol sa riešiť svoju situáciu odchodom do Európy a na Slovensku požiadal o azyl. Zvyšok žalobcovej rodiny - matka a sestra sa nachádzajú v utečeneckom tábore v Tanzánii a druhý brat žalobcu, ktorý po smrti otca odišiel do Rwandy, bol v utečeneckom tábore zatknutý a v súvislosti so žalobcovým odchodom je dodnes väznený. Uviedol, že pri vyjadrení do zápisnice sa pomýlil v názve strany, lebo jeho rodným jazykom je jazyk kirdundi a anglicky ani francúzsky nehovorí dobre. Slovo members z anglického členovia, si vykladá ako skupinu ľudí, čo možno považovať za hnutie a navyše v Burundi nikto nepoužíva celý názov strany, všetci ju volajú len skratkou MSD. Dobre nerozumel ani otázke ohľadne členstva jeho otca, ktorý bol v strane od roku 2012, pretože dovtedy bol členom strany UPRONA. Vysvetlil, že strana MSD mala za cieľ zvrhnutie vtedajšej vlády, resp. zabránenie tomu, aby prezident Pierr Nkurunziza, príslušník etnika Hutu, vyhral aj tretíkrát voľby. Je a bol aj predsedom vládnucej strany CNDD-FDD, jeho spojenie s touto vládnucou stranou zostalo silné aj po ujatí sa prezidentského mandátu a dodnes je vnímaný ako člen tejto strany. Strana MSD pozostáva v prevažnej väčšine z členov etnika Tutsi, vládnucou stranou je vnímaná ako opozícia, ale má vo svojich radoch aj príslušníkov etnika Hutu, ktorých zastúpenie je však ojedinelé. Ku kópiám predložených falošných dokladov uviedol, že boli vydané rwandskými orgánmi, za účelom ich použitia v Burundi, informácie v nich uvedené sú nesprávne, na čo aj počas doplňujúceho pohovoru poukázal, keď uviedol, že platby vykazované na členskom preukaze MSD za rok 2013 ako aj údaje a dátumy uvedené vo vodičskom preukaze sú fiktívne a nie je mu preto zrejmé, prečo skutočnosti v ňom uvedené žalovaný predčasne vyhodnotil v jeho neprospech. K tomu, či absolvoval alebo neabsolvoval vojenský výcvik uviedol, že vojenského výcviku sa nezúčastnil zo zdravotných dôvodov, pretože mal vysoký krvný tlak z toho, čo zažil počas demonštrácií. Tieto skutočnosti uviedol aj žalovanému počas doplňujúceho pohovoru, keď mu ukázal fotografiu jeho zmrzačeného priateľa, ktorý bol počas demonštrácie zasiahnutý granátom, a v tomto momente pohovoru si žalobca skryl tvár do rúk a zotrval tak do času, kým sa neupokojil. Poukázal na to, že žalovanému sa nepodarilo zabezpečiť tlmočenie do jazyka kirundi a aj napriek snahe tlmočníčky otázky žalobcovi preformulovávať do úplne jednoduchej angličtiny, mal počas pohovorov problém otázkam porozumieť, odpovedať na ne, čo žalovaný vyhodnotil ako nedôveryhodnosť žalobcu bez toho, aby sa rozpory snažil odstrániť. Žalobca požiadal o azyl dňa 24.08.2016 a pohovor sa kvôli jeho požiadavke tlmočenia do jazyka kirundi, uskutočnil až 08.11.2016. Takýto postup považuje za závažné porušenie procesných povinností žalovaného, majúce za následok nesprávne zistenia o jeho nedôveryhodnosti, s následkom negatívneho posúdenia jeho dôvodov žiadosti o azyl. Je síce pravdou, že dôkazné bremeno prináleží žiadateľovi o azyl, avšak žalovaný má povinnosť mu vytvoriť také podmienky, aby mohol uviesť všetky skutočnosti týkajúce sa jeho žiadosti v jazyku, ktorému rozumie a v ktorom je schopný jasne komunikovať. Žalobca uviedol, že v rámci svojich obmedzených komunikačných možností v anglickom jazyku sa počas celého konania držal jednej dejovej línie, na základe čoho možno jeho výpoveď napriek drobným nezrovnalostiam považovať za konzistentnú a najmä súladnú s dostupnými správami o krajine pôvodu. 2. Vyslovil nesúhlasil s poukazmi žalovaného na správy jemu dostupné, z ktorých podľa neho nevyplýva, že by Tutsiovia odchádzali na výcvik do Rwandy a následne sa vracali do krajiny pôvodu za účelom vyvolávania násilností s tým, že ak skutočne existuje v Rwande tábor, v ktorom sú cvičení burundskí utečenci, s najväčšou pravdepodobnosťou je to tábor Mahama a nie Gako. Zároveň nevylúčil, že nedochádza k vojenskému výcviku Burunďanov aj vo vojenskej akadémii Gako. Poukázal na to, že žalovaný v konaní získal informácie ohľadom tejto akadémie z oficiálnej webovej stránky Ministerstva obrany Rwandy a je logické, keďže Rwanda sa na medzinárodnej scéne bráni obvineniam súvisiacim s vojenským výcvikom Burunďanov na jej území a pod jej vedením, že informácie o vojenskom výcviku zameranom na protivládne aktivity v susediacom štáte Burundi oficiálne nezverejní a neprizná sa k nim. Záver žalovaného, že aktivitám súvisiacim s tréningom Burunďanov môže dochádzať len v tábore Mahama, je preto predčasný a ničím nepodložený. Poukázal na výpovede osôb v dostupných správach, ktoré poukazujú jednak na verbovanie v utečeneckom tábore Mahama, ale aj na transfer týchto zverbovancov po území Rwandy a vykonávanie tréningu v táboroch v lesoch. Preto nemožno v prípade žalobcu vylúčiť, že by v objekte slúžiacom na vojenský výcvik, skutočne nemohlo dôjsť aj k výcviku štátnych príslušníkov susediaceho štátu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.03.2015, sp.zn. 10 Sža10/2015, ktorý sa zaoberá zodpovednosťou správneho orgánu za náležité zistenie reálií o krajine pôvodu a aj na názor vyslovený v rozsudku zo dňa 13.09.2011, sp.zn. 1Sža/38/2011, že podmienkou prenasledovania z politických dôvodov, nie je iba členstvo v politickej strane. Nevylúčil, že za prenasledovanie v zmysle zákona o azyle je možné považovať aj aktivity spočívajúce v sympatizovaní s politickou stranou, ktorej členovia sú v krajine pôvodu prenasledovaní a to formou propagácie politickej strany (vylepovaním plagátov, diskusiami a pod.). Žalovaný podľa neho taktiež vec nesprávne právne posúdil, keď uviedol, že žalobcovi sa nikdy nič nestalo a preto vylučuje prenasledovanie z politických dôvodov. Skutočnosť, že žiadateľ už v minulosti bol prenasledovaný pre jeden z piatich v zákone vymedzených dôvodov je podporným znakom opodstatnenosti jeho obavy, že prenasledovanie sa môže v budúcnosti opakovať, avšak nie je jediným faktorom ovplyvňujúcim opodstatnenosť obáv z prenasledovania. V takom prípade je potrebné vychádzať z relevantných a aktuálnych správ o krajine pôvodu, súvisiacich s tvrdeniami žiadateľa (napr. UNHCR, EASO, Amnesty international, Human Rights Watch, atď.) Žalovaný v napadnutom rozhodnutí vo vzťahu k etnickému pôvodu žalobcu uviedol, že je všeobecne známe, že Tutsiovia sú napriek rozsiahlym právomociam vo verejnej moci určitým spôsobom diskriminovaní, avšak v prípade menovaného toto nebolo preukázané, nakoľko ako príslušník etnickej menšiny nečelil žiadnym diskriminačným faktorom a keďže neboli porušené jeho základné práva, nemožno hovoriť ani o prenasledovaní vo vzťahu príslušnosti k jeho etniku. Žalobca žalovanému vytkol, že argumentuje skutočnosťou, že žalobca sa dostal na Slovensko „živý a zdravý“ a doteraz nebol osobne vystavený priamemu prenasledovaniu pre etnický pôvod. Žalovaný mal v konaní povinnosť vyhodnotiť, či by žalobca nemohol byť v prípade návratu do Burundi vystavený prenasledovaniu pre jeho etnický pôvod. Vyššie uvedené správy jednoznačným spôsobom preukazujú, že etnikum Tutsiov je považované za politických oponentov, väčšina cieleného zabíjania počas demonštrácií bola zameraná práve na Tutsiov (čoho bol svedkom aj žalobca, keď bol jeho kamarát počas jednej takejto demonštrácie zasiahnutý a zmrzačený granátom), Tutsiovia sú prenasledovaní zo strany ozbrojených milícii Imbonerakure, či už formou zatýkania, násilného zmiznutia, či mučenia, taktiež vyjadrenia vládnych predstaviteľov majú v poslednej dobe veľmi nebezpečný etnický rozmer, ktorý môže vyústiť ku genocíde, tak ako tomu bolo v Rwande. Všetky tieto skutočnosti sú veľmi závažného charakteru a žalovaný sa s nimi mal v konaní riadnym spôsobom zaoberať v kontexte správ o krajine pôvodu. Nespravil tak, na základe čoho možno ním zistený skutkový stav považovať za nedostatočný, skutkové závery za nemajúce oporu v administratívnom spise a v neposlednom rade je možné tieto závery považovať za nesprávne právne posúdenie. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je v tejto časti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, na základe ktorých by mohol žalovaný jednoznačne dospieť k záveru, či by žalobcovi v prípade návratu do krajiny pôvodu nehrozilo prenasledovanie kvôli jeho príslušnosti k etniku Tutsi. 3. Žalovaný vo vyjadrení žiadal správnu žalobu zamietnuť. Poukázal na vstupný pohovor zo dňa 08.11.2016, v ktorom po svojej žiadosti o tlmočenie do jazyka kirundi, nakoniec sám žalobca navrhol komunikáciu v anglickom jazyku, na otázky odpovedal súvisle, konkrétne a bez zjavných problémov a napokon svojim podpisom potvrdil, že tlmočníkovi rozumel a otázky pochopil. Rovnako aj pri druhom pohovore dňa 21.12.2016, ktorého sa zúčastnil aj jeho právny zástupca, vyhlásil, že tlmočníkovi do anglického jazyka rozumie dobre a nič nenamietal ani právny zástupca, ktorého žalobnú argumentáciu v tomto smere považuje za účelovú. Ďalej poukázal na to, že žalobca nevedel uviesť presný názov strany za člena ktorej sa vydával a jeho otec mal byť dokonca jedným z jej vodcov, uviedol že strana vznikla v 90 - tych rokoch 20. storočia, pričom podľa dostupných informácií strana vznikla v roku 2007 alebo 2009. Táto strana tiež nie je len stranou Tutsiov ale aj Hutuov, bojujúcich za práva oboch národností. Taktiež žalobcom predložené falošné doklady nemajú žiadnu výpovednú hodnotu a ako rozporuplné a nevierohodné vyhodnotil aj žalobcove tvrdenia o výcviku v tábore GAKO, pričom žalovaný zistil, že výcvik Burunďanov sa vykonával v tábore MAHAMA. Podľa názoru žalovaného, žalobca v priebehu konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia a ani v žalobe neuviedol a nepreukázal také skutočnosti, ktoré by oprávňovali vydať rozhodnutie o udelení azylu podľa § 8 zákona o azyle a žalobu žiadal zamietnuť. 4. V písomnom vyjadrení zo dňa 04.05.2017 žalobca uviedol, že zotrváva na dôvodoch aj žalobnom návrhu uvedenom v správnej žalobe. 5. Dňa 14.06.2017 doručil žalobca súdu ďalšie podanie obsahujúce informácie o bezpečnostnej a politickej situácii v krajine pôvodu žalobcu a uviedol, že v prípade návratu do Burundi mu hrozí prenasledovanie vo forme zavraždenia, popravy, zabitia, zmiznutia bez stopy, zadržania a uväznenia, prípadne diskriminačného trestného stíhania a odsúdenia na základe diskriminačných dôvodov. 6. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 S.s.p.) preskúmal vec postupom podľa prvého dielu štvrtej hlavy S.s.p. v rozsahu a medziach dôvodov odvolania, na nariadenom pojednávaní. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu dôvodov podanej žaloby dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná a rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (ust. § 220 S.s.p.). 7. Podľa § 206 ods. 3 S.s.p. správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. Podľa § 206 ods. 4 S.s.p. pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia. Podľa § 206 ods. 6 S.s.p. ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 8. Podľa § 211 ods. 1, 2 S.s.p. správna žaloba podľa § 207 ods. 1 musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia alebo opatrenia, ak tento zákon neustanovuje inak. Správna žaloba proti rozhodnutiu, ktorým bola žiadosť o udelenie azylu zamietnutá ako neprípustná alebo ako zjavne neopodstatnená, proti rozhodnutiu o odovzdaní do iného štátu alebo proti rozhodnutiu o zastavení konania o azyle musí byť podaná v lehote 20 dní od doručenia rozhodnutia. 9. Podľa § 214 S.s.p. žalovaný je na výzvu povinný v určenej lehote predložiť správnemu súdu vyjadrenie k žalobe. 10. Podľa § 220 S.s.p. ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu a číslo jeho cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti. 11. Z rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-173-27/2016-Ž zo dňa 30.01.2017, ktoré právne odôvodnil ust. § 2 pís. f/, § 3, § 4 § 8 a § 13a, § 20 ods. 4 zák. č. 480/2002 Z.z. Zákon o azyle (ďalej len „ZoA“) súd zistil, že žalovaný žalobcovi poskytol doplnkovú ochranu na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia a súčasne mu neudelil azyl. Azylové konanie v prípade žalobcu začalo automaticky, jeho vrátením z Nórska a vstupom na územie SR dňa 23.08.2016, v zmysle ust. § 3 a § 4 ods. 6 zákona o azyle. Zo zápisnice o podaní vysvetlenia zo dňa 23.08.2016 vyplýva, že vo svojej vlasti bol stíhaný pre konflikt medzi kmeňmi, je príslušník kmeňa Tutsi a nie je politický aktívny. V napadnutom rozhodnutí žalovaný uviedol, že v krajine pôvodu bol žalobca členom politickej strany MSD, ktorú charakterizoval ako označenie skratiek M-ako members, S-ako solidarita a D-ako demokracia, členstvo v strane získal po otcovi, ktorý bol v regióne Cibitoki predsedom tejto strany a dňa 25.05.2015 usmrtený počas štátneho prevratu neznámymi útočníkmi. Žalobca sa v roku 2014 zúčastnil výcviku v rwandskom výcvikovom tábore a po návrate do Burundi sa podieľal na získavaní informácií pre rwandské orgány o politickom stave v Burundi. Následne sa v roku 2015 vrátil do rwandského výcvikového tábora, avšak zo zdravotných dôvodov výcvik neabsolvoval a vrátil sa do Burundi. Vzhľadom na pretrvávajúce nepokoje v hlavnom meste sa však do miesta bydliska nevrátil, ale cez Rwandu sa spoločne s bratom dopravili do Ugandy, kde mienili požiadať o azyl. Tu boli zaistení rwandskou políciou, ktorá im síce za finančný úplatok ponúkla odchod z policajného oddelenia, avšak následne začala strieľať a brata usmrtila. Žalobcovi sa podarilo utiecť a dopraviť sa do Kene, kde sa nakontaktoval na priateľa, ktorý mu sprostredkoval cestu do Európy. Žalobca v priebehu azylového konania v súvislosti so svojou identitou predložil kópie ID karty, vodičského preukazu a členského preukazu MSD a do zápisnice uviedol, tieto doklady sú falošné a boli mu vystavené počas jeho pobytu v Rwande, pričom zneli na meno M., teda po jeho otcovi. Zároveň však poukázal na to, že oficiálne burundské doklady zneli na jeho pravé meno, teda T. U. D., ktoré získal po svojom starom otcovi, tieto ale nemohol ako dôkazný prostriedok na spresnenie svojej identity predložiť, lebo mu boli odňaté v Rwande. Jediným dôkazným prostriedkom ohľadom jeho identity bola jeho vlastná výpoveď. Uviedol, že v prípade návratu do krajiny pôvodu sa obáva o svoju bezpečnosť kvôli nestabilnej bezpečnostnej situácii v Burundi a tiež kvôli možným problémom s členmi MSD z dôvodu neabsolvovaniu druhého výcviku v Rwande v roku 2015. 12. V časti rozhodnutia o politickom pôsobení žalobcu v strane MSD sa žalovaný vo svojom rozhodnutí odvolal na Rezolúciu bezpečnostnej rady a internetové články, ktoré poukazujú na nepriaznivú všeobecnú situáciu v Burundi, vrátane rozsiahleho porušovania ľudských práv a možnom zasahovaní Rwandy do vnútorných záležitosti Burundi, a to predovšetkým v súvislosti s náborom burundských utečencov v Rwande, za účelom útokov na burundskú vládu ale uzavrel, že táto situácia sa netýka výlučne žalobcu, ale všetkých obyvateľov krajiny. V tomto rozmere súd poznamenáva, že uvedené je síce správnou úvahou, no nevyvracajúcou domnienku hrozby exemplárneho trestu práve voči osobe žalobcu, pôsobiaceho vo vojenskom tábore v Rwande, s výcvikom cieleným na zvrhnutie vlády v Burundi. 13. V súvislosti s predloženou kópiou členského preukazu MSD žalovaný i vzhľadom k ostatným žalobcom predloženým falošným dokladom uviedol, že kópia členského preukazu MSD ešte neosvedčuje jeho členstvo v strane. Ani toto tvrdenie nepostráda logiku, avšak jednoduchou negáciou uvedeného možno uzavrieť, že najspoľahlivejším dokladom osvedčujúcim členstvo žalobcu v strane je členský preukaz. Naviac vo vzťahu k členskému preukazu MSD i vodičskému preukazu sám žalobca tvrdil, že všetky ním predložené doklady sú falošné. 14. Ďalej žalobcovi žalovaný vytkol, že nevedel uviesť ani oficiálny názov tejto strany, obdobie kedy vznikla, a aj to, že MSD je stranou obyčajných ľudí, Tutsiov a aj Hutuov a nie tak ako žalobca uviedol, že je stranou Tutsiov, ktorej cieľom bolo zvrhnutie vlády Hutuov a nevedel uviesť ani oficiálny názov strany a ani obdobie jej vzniku a z uvedeného dôvodu považoval výpoveď žalobcu za nevierohodnú. Podľa súdu aj tieto nezrovnalosti žalobca vysvetlil racionálnym spôsobom, keď si skratku strany voľne preložil do angličtiny s tým, že strana je v Burundi označovaná len skratkou a jej názov si voľným prekladom odvodil z angličtiny. Aj k obdobiu vzniku strany uviedol, že jeho otec sa členom strany stal v roku 2012 a dovtedy bol členom strany UPRONA a aj táto nepresnosť bola ako všetky ďalšie nezrovnalosti vo výpovedi spôsobená slabou znalosťou angličtiny. 15. Žalovaný dal do pozornosti aj výpoveď žalobcu, týkajúcu sa jeho výcviku v Rwande, keď v prvom pohovore dňa 08.11.2016 uviedol, že počas druhého výcviku v Rwande v roku 2015 absolvoval vojenský výcvik, avšak odmietol bojovať tak ako ho tam naučili, v druhom pohovore dňa 21.12.2016 uviedol, že pri druhej návšteve Rwandy výcvik zo zdravotných dôvodov neabsolvoval. Ide o podstatné nezrovnalosti svedčiace o nedôveryhodnosti žalobcu. Aj túto ďalšiu nezrovnalosť žalobca odôvodňoval nedostatočnou znalosťou anglického jazyka, ktorej opodstatnenosť možno v celkovom kontexte námietky komunikácie v anglickom jazyku akceptovať. 16. Vyvrátiteľná je aj námietka žalovaného k tvrdeniu žalobcu, že výcvik v Rwande absolvoval v tábore Gako, keď takmer všetci regrúti v Rwande sú cvičení v tábore Mahama. Poukázal na to, že akadémia Gako bola založená začiatkom 60-tych rokov, pričom v roku 1974 bola transformovaná na výcvikové regrutovacie stredisko, a to až do roku 1994, postupne sa premenovala na pechotnú školu Gako a začala s výučbou prvých kadetov. V súčasnej dobe ponúka veliteľské a štábne kurzy pre dôstojníkov a poddôstojníkov, pripravuje sa na mierové misie pričom nerealizuje bežný výcvik radových vojakov a je málo pravdepodobné, že by cvičila burundských Tutsiov na diverzantskú činnosť v Burundi. Krajský súd dáva do pozornosti, že k uvedenej argumentácii žalovaného zabezpečil žalobca správy, napr. The Telegraph, v ktorej USA obviňuje Rwandu z podnecovania násilia v Burundi (11.02.2016), Global Risks Insights: Napätie medzi Burundi a Rwandou môže viesť k etnickému konfliktu (29.02.2016), Zradený azyl: Verbovanie burundských utečencov v Rwande (Oblastná správa) 14.//12.//2015, International Business times vo svojom článku s názvom: „Burundi: Rwanda obvinená z tréningu burundských rebelov, povedal expert OSN“ dňa 02.04.2016 a poukázal aj na početné výpovede osôb, ktoré boli zverbované za účelom absolvovania takéhoto tréningu. Komparáciou uvedeného záver žalovaného o tom, že k aktivitám súvisiacim s tréningom Burunďanov môže dochádzať len v tábore Mahama, považuje žalobca za predčasný a ničím nepodložený. Túto protiargumentáciu k tvrdeniam žalovaného možno tiež bez ďalšieho prijať, nakoľko obe strany vychádzajú len z dostupných bezpečnostných a geopolitických správ, z ktorých každá strana založí svoju argumentáciu na tom type správy, ktorá najlepšie vyhovuje filozofii predkladania jej názoru. 17. Žalobcom uvádzané skutočnosti, ktoré žalovaný označil za nevierohodné, potom v kontexte svojich úsudkov a zistení vyhodnocoval z pohľadu možného prenasledovania žalobcu a dospel k záveru, že žalobca ako príslušník etnickej menšiny nečelil žiadnym diskriminačným faktorom a keďže neboli porušené jeho základné práva, nemožno hovoriť ani o prenasledovaní a toto v súvislosti s jeho etnickou príslušnosťou vylúčil. V ďalšom skúmal, či k prenasledovaniu žalobcu mohlo dôjsť z politických dôvodov a dospel k rovnakému záveru, že jeho politické prenasledovanie preukázané nebolo, nemal problémy kvôli členstvu v strane MSD a ani v súvislosti s jeho účasťou na demonštráciách a ani jeho výcvik v Rwande nemal preukázateľný vplyv formou prenasledovania na osobu žalobcu a za prenasledovanie nemožno označiť ani zaistenie žalobcu po jeho návrate do Burundi, nakoľko nebol zaistený z dôvodu jeho pobytu v Rwande ale z dôvodu zadržania rwandského cestovného pasu. Žalovaný uviedol, že v priebehu konania nebolo objektívne preukázané, že by počas pobytu žalobcu v krajine pôvodu boli voči nemu prijaté akékoľvek akty perzekvačného charakteru v takej miere, že by bol nútený krajinu opustiť. 18. Konanie o udelenie azylu na území SR prebieha vo väzbe na splnenie podmienok taxatívne uvedených v § 8 ZoA, ako zákonného vyjadrenia ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky). Právo na azyl je právom len cudzinca a to takého, ktorý bol mimo územia SR prenasledovaný kvôli uplatňovaniu politických práv a priznáva sa v rozsahu dvoch kumulatívnych materiálnych podmienok. Prvou je prenasledovanie, druhou je uplatnenie politických práv a slobôd. Prvou podmienkou sa zaručuje ochrana až vo fáze reálneho prenasledovania a na jej splnenie nestačí ohrozenie, resp. možnosť, že osoba bude v kratšej alebo vzdialenejšej budúcnosti ohrozená prenasledovaním. Druhá podmienka práva na azyl je splnená, ak žiadateľ o azyl uplatnil slobodu prejavu, slobodu zhromažďovania, slobodu združovania, volebné právo alebo právo na odpor a za to je v zahraničí prenasledovaný. Udelenie azylu podľa § 8 ZoA je objektívne viazané na prítomnosť prenasledovania, ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d/ zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu. 19. Podľa ust. § 8 ZoA ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a/ má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b/ je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. 20. Podľa ust. § 2, písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. 21. Za prenasledovanie v zmysle § 8 ZoA je nutné považovať len také ohrozenie života či slobody, ktoré je trpené, podporované či prevádzané štátnou mocou, pričom problémy so súkromnými osobami nemôžu byt dôvodom pre udelenie azylu, pokiaľ politický systém v krajine pôvodu dáva občanom možnosť domáhať sa ochrany svojich práv pred štátnymi orgánmi. Pokiaľ žiadateľ o azyl nepreukáže, že verejná moc v krajine pôvodu ako celok mu odoprela poskytnúť ochranu pred prípadnými vyhrážkami zo strany súkromnej osoby, nemôže sa úspešne domáhať ochrany v podobe udelenia azylu (napr. rozsudok NS SR sp.zn. 1 Sža 50/2010 z 08.06.2010). 22. Žalobca vo vstupnom pohovore, i v pohovoroch z 08.11.2016 ako i z 21.12.2016 svoju žiadosť o udelenie azylu odôvodňoval konzistentne, totožnými dôvodmi založenými na prenasledovaní jeho osoby na báze etnickej, ako príslušníka etnickej skupiny Tutsiov, ktorá je v menšine proti etniku Hutuov, z ktorého navyše pochádza prezident krajiny, proti tretej kandidatúre ktorého sa postavila strana MSD, ktorej bol žalobca členom a v ktorej získal členstvo po svojom otcovi, zomrelom násilnou smrťou po jeho politickom vystúpení v rámci mesta Cibitoke. Ďalším dôvodom žiadosti o azyl bola báza politická, spočívajúca v pôsobení žalobcu v strane MSD a treťou bolo jeho pôsobenie vo vojenskom výcvikovom tábore v Rwande, zamerané na vykonávanie diverzantskej činnosti v Burundi. Krajský súd uvádza, že sa nestotožnil so žalovaným v jeho záveroch o nesplnení atribútov prenasledovania, keď žalobca ani jeden z ním uvádzaných dôvodov neosvedčil. 23. V súvislosti s uvedeným dáva súd do pozornosti, že nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej osoby preukazoval inými dôkaznými prostriedkami než vlastnou dôveryhodnou výpoveďou. Táto vo veciach medzinárodnej ochrany zohráva mimoriadne dôležitú úlohu, pretože pravdivosť jeho tvrdení a dôveryhodnosť jeho osoby predstavujú základ, na ktorom je azylové konanie ukotvené. Pokiaľ sa teda žiadateľ o azyl po celú dobu konania vo veci medzinárodnej ochrany drží jednej dejovej línie, jeho výpoveď je možné i napriek drobným nezrovnalostiam označiť za konzistentnú a za súladnú s dostupnými informáciami o krajine pôvodu, potom je potrebné z takejto výpovede vychádzať a je naopak povinnosťou správneho orgánu, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy, ktoré dôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl vyvracajú alebo spochybňujú. Obdobné závery vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR ( napr. rozsudok sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 09.04.2013). 24. Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán (platí to aj pre odvolací orgán) je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia) - správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Zásada tzv. materiálnej pravdy má v konaní o udelenie azylu svoje špecifiká spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť žiadateľových tvrdení. Je však na správnom orgáne, aby preukázal, či vyvrátil pravdivosť žiadateľových tvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne zistením presných okolností viažucich sa na tvrdenie žiadateľa o azyl, alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti úsudku správneho orgánu. 25. Žalovaný zhromaždil do spisu relevantné informácie o krajine pôvodu žalobcu, z ktorých vyplýva, že všeobecná bezpečnostná a politická situácia v Burundi je veľmi nestabilná, Občianska vojna rokoch 1994 - 2006 si vyžiadala zhruba 300.000 obetí a pol milióna utečencov, pričom týmto konfliktom bola najviac dotknutá etnická menšina Tutsiov. Po podpísaní prímeria síce ozbrojený konflikt oficiálne skončil, avšak prímerie bolo v nasledujúcich rokoch pomerne krehké. Bezpečnostná a politická situácia v krajine sa vyhrotila v roku 2015, kedy sa rozhodol úradujúci prezident Nkurunziza opäť kandidovať v prezidentských voľbách. Napätie vyústilo do potlačeného pokusu o vojenský prevrat i následných pouličných procesov, do ulíc vyšli tisícky ľudí ktorí tvrdili, že opätovná kandidatúra prezidenta je nezákonná, pretože ústava umožňuje zastávať úrad prezidenta iba dve päťročné obdobia po sebe. Nkurunziza však tvrdil, že sa môže uchádzať o tretí mandát, keďže prvýkrát ho do funkcie zvolil ešte parlament a voľby aj vyhral, čím sa situácia ešte viac vyhrotila. Odhaduje sa, že od apríla 2015 takmer 230.000 Burunďanov utieklo do susedných krajín, predovšetkým do Rwandy. Prezident ich vyzval na návrat do krajiny, pričom zdôraznil, že situácia v Burundi je pokojná a nikto si neželá oživenie etnických sporov. Úrad OSN pre ľudské práva však obvinil Burundi z hrubého porušovania ľudských práv, keď burundskú vládu obvinili z vraždenia a mučenia svojich odporcov. Oficiálne miesta v Burundi však tieto informácie popreli a vyšetrovací tím OSN obvinili zo snahy o destabilizáciu situácie v krajine. Bezpečnostná rada OSN následne vydala rezolúciu, v ktorej vyjadruje hlboké znepokojenie nad zhoršením ľudských práv, humanitárnou situáciou v Burundi a zdôrazňuje, že podpora a ochrana ľudských práv by mala zostať ústredným bodom akéhokoľvek riešenia krízy v tejto krajine. Zároveň v rámci rezolúcie dôrazne odsudzuje všetky strany, ktorých aktivity prispievajú k pretrvávaniu násilia a bránia presadzovaniu mierového riešenia krízy, vrátane ozbrojených skupín. Taktiež odsudzuje pokračujúce násilie v krajine a nadmerné používanie sily zo strany bezpečnostných síl proti demonštrantom a ďalším civilistom. Napätie medzi etnikom Tutsiov a Hutuov je veľmi vrtkavé, a nedá sa zaručiť ani vyvrátiť že sa genocída nebude opakovať, pretože etnické konflikty a vzájomná nevraživosť spôsobuje, že k stretom jedného dňa určite dôjde. Nerovnomerné rozdelenie moci medzi oboma etnikami môže naďalej vyvolávať ďalšie impulzy k nenávistným protestom alebo masakrom. 26. Správny súd dodáva, že konanie o medzinárodnej ochrane je konaním špecifickým tým, že je v ňom často nutné rozhodovať za situácie dôkaznej núdze (viď. rozsudky Najvyššieho správneho súdu z 26.02.2008 , č.j. 2 AZS 100/2007-64 a z 27.03.2008 , č.j. 4 AZS 103/2007-63, či rozsudok NS SR zo dňa 29.07.2014 sp.zn. 1Sža/17/2014), že ide o prospektívne rozhodovanie (t. j. posudzuje sa opodstatnenie strachu z prenasledovania či riziko vážneho bezprávia v budúcnosti) a že nesprávne rozhodnutie má pre žalobcu obzvlášť závažné dôsledky. 27. Správny orgán vo veciach medzinárodnej ochrany nesie zodpovednosť za náležité zistenie reálií o krajine pôvodu. Špecifikom konania vo veci medzinárodnej ochrany je rovnako zásada, že pri splnení daných podmienok sa uplatňuje pravidlo „v prípade pochybností v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu“ („benefit of doubt“). Ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať, že k porušeniu základných ľudských práv a slobôd žiadateľov o azyl došlo alebo mohlo by vzhľadom na postavenie žiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím na jeho presvedčenie, názorom, správanie atď. dôjsť a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že to tak nebolo, alebo nemohlo by v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech žiadateľa o azyl. Ak uvedie žiadateľ o udelenie azylu v priebehu správneho konania skutočnosti, ktoré by mohli nasvedčovať záveru, že opustil krajinu pôvodu pre niektorý z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle, je povinnosťou správneho orgánu viesť zisťovanie skutkového stavu takým spôsobom, aby boli odstránené nejasnosti o žiadateľových skutočných dôvodoch odchodu z krajiny pôvodu. 28. Podľa § 6 ods. 2 zákona o azyle, pohovor sa vykoná v jazyku, v ktorom sa žiadateľ môže dorozumieť a tak, aby bola zabezpečená jeho primeraná dôvernosť. 29. V článku 15 ods. 3 písm. c/ revidovanej procedurálnej smernice č 2013/32/EÚ z 26. júna 2013, je vo vzťahu k požiadavkám na osobný pohovor uvedené: „Na tento účel členské štáty zabezpečia, aby bol vybraný tlmočník, ktorý je schopný zabezpečiť primeranú komunikáciu medzi žiadateľom a osobou, ktorá vedie pohovor. Komunikácia prebieha v jazyku, ktorému dáva prednosť žiadateľ, ak neexistuje iný jazyk, ktorému žiadateľ rozumie a v ktorom je schopný jasne komunikovať. Vždy, keď je to možné, členské štáty zabezpečia tlmočníka rovnakého pohlavia, ak o to žiadateľ požiada, pokiaľ rozhodujúci orgán nemá dôvod sa domnievať, že takáto žiadosť sa zakladá na dôvodoch, ktoré nesúvisia s ťažkosťami žiadateľa pri predkladaní dôvodov svojej žiadosti vyčerpávajúcim spôsobom;“ 30. Z uvedeného vyplýva, že ak sa vo výpovediach žiadateľa vyskytnú nezrovnalosti, má žalovaný povinnosť snažiť sa tieto nezrovnalosti odstrániť. Až v prípade, že sa žiadateľovi nepodarí riadnym spôsobom vysvetliť nezrovnalosti v jeho výpovediach za podmienok mu to umožňujúcich (zabezpečené tlmočenie do jazyka, ktorému je žiadateľ schopný porozumieť a dorozumieť sa v ňom), môže žalovaný pristúpiť k vyhodnoteniu jeho dôveryhodnosti, resp. nedôveryhodnosti. 31. Krajský súd vyhodnotil žalobné dôvody žalobcu ako opodstatnené. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žalobcu v kontexte s ostatnými predloženými dôkaznými prostriedkami považuje za nedôveryhodnú osobu, jeho výpoveď ohľadom členstva v strane MSD za nevierohodnú, resp. málo pravdepodobnú, za nepreukázané jeho prenasledovanie z politických dôvodov a nevierohodnú označil aj jeho výpoveď ohľadom výcviku v Rwande. K tomuto záveru dospel porovnávaním jednotlivých výpovedí žalobcu počas azylového konania a nezrovnalostí v nich vzniknutých. V tomto sa súd stotožnil argumentmi a požiadavkami žalobcu o tom, že vznik uvedených nezrovnalostí mohla zo strany žalobcu vyvolať nedostatočná znalosť anglického jazyka, v ktorom bol celý pohovor vedený a v dôsledku čoho bol žalobca a jeho výpovede označené za nedôveryhodné. K uvedenému možno pridružiť i faktor strachu z nového nepoznaného prostredia, únavu a celkový pocit neistoty. Z uvedeného, keď skutkový stav bol determinovaný faktorom nesprávneho pochopenia otázok žalobcu a nesprávnych odpovedí na ne vplyvom nedostatočnej znalosti jazyka, v ktorom sa azylové konanie viedlo (bez zavinenia správneho orgánu, v silách ktorého nebolo zabezpečiť pre žalobcu tlmočenie z jazyka kirundi), zistenie skutkového stavu vo vzájomných súvislostiach, najmä z pohľadu jeho prospektívneho charakteru tak bolo v preskúmavanej veci nedostatočné, čo malo za následok aj nesprávne právne posúdenie veci. Z uvedených dôvodov súd vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. V tomto bude povinnosťou správneho orgánu vysporiadať sa so všetkými tvrdeniami žalobcu vo veci správneho vyhodnotenia jeho prenasledovania v krajine pôvodu v komplexe ním uvádzaných skutočností, za účasti tlmočníka z jazyka kirundi, ktorého súd zabezpečil vo svojom konaní. Z celkového vykonaného dokazovania žalovaného podľa názoru krajského súdu nebolo možné bez pochybností vyvodiť záver, že žalobcovi v krajine pôvodu nehrozí prenasledovanie z dôvodu jeho príslušnosti k etniku Tutsiov, členstva v strane MSD ako i z odmietnutia podrobiť sa ďalšiemu vojenskému výcviku v Rwande a žalobcom uvádzanými následkami s tým spojenými, existujúcim dopadom na jeho rodinu a možnými hrozbami v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu a jeho výpovede vyhodnotil v kontexte celkovej bezpečnostnej situácie v Burundi. 32. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude takto získané informácie posúdiť jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, doplniť dokazovanie a až na základe všetkých týchto zistení urobiť záver a rozhodnúť o žiadosti žalobcu o udelenie azylu. 33. Záverom teda krajský súd uvádza, že z dôvodu, že žalovaný preukázateľne nespochybnil informácie získané výpoveďou žalobcu a neodstránil vzniknuté rozpory, nie je možné skonštatovať, že u žalobcu nie sú splnené dôvody uvedené v § 8 zákona o azyle, teda v časti v rozsahu ktorej žalobca napadol rozhodnutia žalovaného správnou žalobou. 34. O trovách žalobcu súd rozhodol v zmysle ust. § 167 ods. 1 S.s.p., za rešpektovania prejavu žalobkyne, ktorým si nárok na náhradu trov konania neuplatnila. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 S.s.p.). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 S.s.p.) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 S.s.p.). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 S.s.p.).