Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6SaZ/4/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201125 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1018201125.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd (ďalej len ako „správny súd"), v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martou Barkovou v právnej veci žalobcu: Z. M., H. XX.XX.XXXX, Š. S. Z. Q., C. L. M., tohto času miesto pobytu: PT Rohovce zastúpený: Liga za ľudské práva, občianske združenie, sídlo: Štúrova 3, 811 02 Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Pivonková 6, 812 72 Bratislava, o správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-DS-26-50/2017-Ž zo dňa 11.07.2018, takto r o z h o d o l : I. Správny súd rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Dublinské stredisko, Pivonková 6, 812 72 Bratislava, ČAS: MU-DS-26-50/2017-Ž zo dňa 11.07.2018, z r u š u j e v celom rozsahu a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žiadnemu z účastníkova náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-DS-26-50/2017-Ž zo dňa 11.07.2018, žalovaný rozhodol v konaní podľa zákona č.480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“), podľa ustanovenia § 11 ods.1 písm. c), tak, že zamietol žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú cudzincovi Mamadou Diara, narodený 25.10.1983, Malijský štátny príslušník. 2. Proti rozhodnutiu ČAS: MU-DS-26-50/2017-Ž zo dňa 11.07.2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), podal žalobca v zákonnej lehote prostredníctvom zástupcu správnu žalobu ktorú doručil správnemu súdu dňa 10.08.2018, a ktorou žiadal preskúmanie napadnutého rozhodnutia a domáhal sa jeho zrušenia. 3. Žalobca súčasne správnou žalobou zo dňa 08.08.2018, podal návrh na priznanie odkladného účinku tejto správnej žaloby. 4. Správny súd uznesením č. k. 6 SaZ/4/2018 zamietol návrh žalobcu zo dňa 08.08.2018 na priznanie odkladného účinku tejto správnej žaloby. 5. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že dňa 19. 07. 2018 mu bolo doručené prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-DS-26-50/2017-Ž zo dňa 11. 07. 2018, ktorým bola žalobcova žiadosť o udelenie azylu na území Slovenskej republiky zamietnutá ako neprípustná podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. c) zákona o azyle, t. j. z dôvodu, že na konanie o udelenie azylu je príslušný iný štát, a to Maďarsko, pričom žalovaný uviedol, že odovzdanie žalobcu do Maďarska sa uskutoční najneskôr do šiestich mesiacov v súlade s príslušnými predpismi Európskej únie. Žalobca nesúhlasí s týmto rozhodnutím v celom rozsahu, považuje ho za nesprávne a nezákonné. Účelom tohto opravného prostriedku je zrušenie napadnutého rozhodnutia, vydanie nového rozhodnutia v konaní o udelenie azylu, ktorým by sa rozhodlo v merite veci - t. j. o dôvodoch žiadosti žalobcu o azyl v Slovenskej republike a zároveň, aby sa zabránilo jeho odovzdaniu do Maďarska. Takýto účel žaloby by v prípade výkonu napadnutého rozhodnutia a odovzdania navrhovateľa do Maďarska, t.j. nepriznania odkladného účinku, už nebolo možné realizovať. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci žalovaným čl. 3 ods. 2 a čl. 17 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EU) č. 604/2013 z 26. júna 2013 (prepracované znenie), ustanovujúceho kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov, (ďalej len „dublinské nariadenie“). Žalobca podal žiadosť o azyl na území Slovenskej republiky, pričom počas pohovoru opísal žalovanému svoje dôvody, ktoré ho viedli k podaniu žiadosti podrobnejšie. Úmyslom žalobcu bolo dosiahnuť, aby slovenské štátne orgány tieto dôvody riadne preskúmali, rozhodli vo veci a žalobca nebol vrátený do Maďarska. V konaní pred žalovaným žalobca žiadal, aby žalovaný prihliadol na ním predložené dôkazy poukazujúce na systémové nedostatky v azylovom konaní a na nedostatky v prijímacích podmienkach v Maďarsku a domáhal sa, aby v súlade s čl. 3 ods. 2 dublinského nariadenia nebol odovzdaný do Maďarska a jeho žiadosť o azyl bola posúdená na území Slovenskej republiky podľa čl. 3 ods. 2 dublinského nariadenia. Žalobca poukázal na čl. 3 ods. 2 dublinského nariadenia, kde sa uvádza: „Keď nie je možné určiť žiaden zodpovedný členský štát na základe kritérií uvedených v tomto nariadení, je za jej posúdenie zodpovedný prvý členský štát, v ktorom bola žiadosť o medzinárodnú ochranu podaná. Ak nie je možné odovzdanie žiadateľa do členského štátu, ktorý je primárne určený za zodpovedný, pretože sa zo závažných dôvodov možno domnievať, že v konaní o azyle a podmienkach prijímania žiadateľov existujú v danom členskom štáte systémové chyby, na základe ktorých hrozí žiadateľom neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie v zmysle článku 4 Charty základných práv Európskej únie, členský štát uskutočňujúci proces určovania zodpovedného členského štátu pokračuje v posudzovaní kritérií stanovených v kapitole III s cieľom zistiť, či iný členský štát nemôže byť určený ako zodpovedný. Ak nemožno vykonať odovzdanie podľa tohto odseku do žiadneho členského štátu určeného na základe kritérií stanovených v kapitole III alebo do prvého členského štátu, v ktorom bola podaná žiadosť, stane sa zodpovedným členským štátom členský štát, ktorý uskutočňuje proces určovania zodpovedného členského štátu.“ Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žiadnym spôsobom explicitne nevysporiadal so žiadosťou žalobcu, aby v súlade s čl. 3 ods. 2 dublinského nariadenia nebol odovzdaný do Maďarska a jeho žiadosť o azyl bola posúdená na území Slovenskej republiky podľa tohto článku. Žalobca poukázal na čl. 3 ods. 2 dublinského nariadenia, ktorý upravuje obligatórny postup členských štátov, v prípade, že existujú závažné dôvody sa domnievať, že v konaní o azyle a podmienkach prijímania žiadateľov existujú v členskom štáte, ktorý bol určený ako zodpovedný, systémové chyby, na základe ktorých hrozí žiadateľom neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie v zmysle článku 4 Charty základných práv Európskej únie. V takomto prípade sa zodpovedným stane priamo členský štát, ktorý vykonáva určovanie zodpovedného štátu a jemu následne priamo z dublinského nariadenia vyplýva povinnosť posúdiť žiadosť o azyl v merite veci, nejde teda o otázku voľnej úvahy. Žalobca uviedol, že pre uplatnenie článku 3 ods. 2 dublinského nariadenia sa nevyžaduje dôkaz nad všetku pochybnosť, ale ako je uvedené v tomto nariadení postačuje aj samotná domnienka na základe existencie závažných dôvodov. Ako uvádza žalovaný na str. 4 napadnutého rozhodnutia, „Do dnešného dňa neboli vydané oficiálne stanoviská ohľadom zastavenia transferov do Maďarska, hoci individuálne pozastavenia navracania existujú.“ Žalobca má za to, že žalovaný sám v napadnutom rozhodnutí pripustil, že otázka dublinských návratov do Maďarska je nejednoznačná, a teda v prípade žalobcu, žalovaný spoľahlivo nevyvrátil domnienku systémových nedostatkov v azylovom systéme v Maďarsku. Žalovaný s poukazom na vyššie uvedený právny názor nesprávne právne posúdil vec, ak v napadnutom rozhodnutí neuviedol správnu úvahu, na základe ktorej dospel k rozhodnutiu neaplikovať v prípade žalobcu článok 3 ods. 2 dublinského nariadenia za situácie, kedy priamo z nariadenia vyplýva, že pre jeho aplikáciu postačuje len samotná domnienka systémových nedostatkov na základe existencie závažných dôvodov. Táto bola podľa jeho názoru v konaní riadnym spôsobom vznesená, rovnako ako aj požiadavka, na aplikáciu tohto ustanovenia zo strany žalobcu. Navyše pre prípad systémových zlyhaní členských štátov určuje v tomto článku dublinského nariadenia povinný postup, t. j. prechod zodpovednosti na členský štát vykonávajúci určovanie zodpovedného štátu z dôvodu nemožnosti odovzdania žiadateľa do iného „zodpovedného členského štátu“, teda v danom prípade aplikácia čl. 3 ods. 2 už nie je otázkou voľnej úvahy, ale priamym právnym následkom vyplývajúcim explicitne z dublinského nariadenia. Z vyššie uvedeného je preto zrejmé, že žalovaný nesprávne právne vec posúdil a priamo záväzné dublinské nariadenie aplikoval spôsobom nekonformným so samotným znením nariadenia, ale aj v rozpore so základnými cieľmi a princípmi európskeho práva upravujúceho oblasť spoločného európskeho azylového systému a oblasť ochrany ľudských práv. Žalobca preto žiadal, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného v celom rozsahu a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 6. K veci sa vyjadril žalovaný vyjadrením zo dňa 20.09.2018, doručeným súdu dňa 25.09.2018, a v ktorom uviedol, že dňa 11.07.2018 Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad rozhodnutím ČAS: MU-DS-26- 50/2017-Ž zamietol žiadosť žalobcu o udelenie azylu ako neprípustnú podľa § 11 ods. I písm. c) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“). Žalovaný rozhodol podľa § 11 ods. 3 zákona o azyle a v súlade s čl. 29 ods. 1 dublinského nariadenia, že v prípade žalobcu je príslušné na konanie o udelenie azylu Maďarsko, do ktorého bude žalobca odovzdaný. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že bolo vydané na základe zistení, že účastník konania prvýkrát požiadal o udelenie azylu na území Maďarska dňa 24.10.2013, 23. 12.2014 a 11.02.2016. Dňa 15.09.2017 Maďarsko, v rámci konania o odovzdaní do iného štátu podľa zákona o azyle, písomne akceptovalo žalobcovo prijatie späť podľa článku 18 ods. 1 písm. b) dublinského nariadenia. Žalobca je žiadateľom o udelenie azylu na území Slovenskej republiky od 10.8.2017. V zmysle § 46b ods. 4 zákona o azyle, ak sa konanie o odovzdaní do iného štátu zastaví podľa odseku 1 písm. a), v zisťovaní, či je iný štát príslušný na konanie o udelenie azylu, sa pokračuje v konaní o udelenie azylu. Vzhľadom na túto skutočnosť je maďarská akceptácia z predmetného konania o odovzdaní, platná aj v konaní o udelenie azylu. Žalobca sa proti tomuto rozhodnutiu odvolal a napáda ho z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia veci, z dôvodu, že na základe nedostatočného dokazovania dospel žalovaný k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žalobca vo svojej výpovedi pred povereným pracovníkom migračného úradu netvrdil, že by v Maďarsku mal zlé prijímacie podmienky a ani žiadne skutočnosti, vyplývajúce z jeho výpovede, tomu nenasvedčovali. Migračný úrad sám nedisponuje takými informáciami, že by v azylovom systéme v Maďarsku dochádzalo k vážnym pochybeniam, resp. k takým chybám, kedy by žiadateľom o udelenie azylu hrozilo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie. Ani právna zástupkyňa žalobcu nepredložila do súdneho konania nijaký takýto dôkaz týkajúci sa Maďarska. Vo všeobecnosti platí, že členské štáty si nepreverujú prijímacie podmienky iného členského štátu, ktorému majú odovzdať cudzinca. Samotná skutočnosť, že sú členom EÚ prezumuje adekvátne prijímacie podmienky a zaobchádzanie so žiadateľmi v súlade s medzinárodným a európskym právom, ibaže by sa preukázal opak. Opak týchto skutočností žalobca však ničím nepodložil. Na základe týchto skutočností možno konštatovať, že pri posudzovaní konkrétneho prípadu žalobcu a jeho odovzdania do členského štátu Maďarska neexistujú dôkazy, že by mu hrozilo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie v zmysle článku 4 Charty základných práv EÚ. Dňa 15.09.2017 Maďarsko písomne akceptovalo prijatie žalobcu späť podľa článku 18 ods. 1 písm. b) dublinského nariadenia, čím súhlasilo s jeho prevzatím na svoje územie. Tento štát je zároveň signatárom príslušných medzinárodných zmlúv a dohôd, z čoho mu vyplývajú rovnaké povinnosti ako ostatným členským štátom EÚ. Z výroku napadnutého rozhodnutia žalovaného je zrejmé ako a podľa ktorého ustanovenia zákona o azyle správny orgán rozhodol. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je taktiež zrejmé, prečo žalovaný rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia a aká správna úvaha ho k takémuto rozhodnutiu viedla. Preto námietky žalobcu uvedené v správnej žalobe považuje žalovaný za irelevantné a účelové. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, žalovaný navrhuje, aby správny súd zamietol správnu žalobu žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného, na základe ktorého, bude žalobca odovzdaný na územie Maďarska. 7. K veci sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 29.10.2018, doručeným súdu dňa 31.10.2018, a v ktorom poukázal, na novú právnu skutočnosť v tomto konaní, a to márne uplynutie prekluzívnej lehoty podľa čl. 29 Dublinského nariadenia. Žalobca poukázal na čl.29 ods. 1 dublinského nariadenia, v zmysle ktorého, odovzdanie žiadateľa alebo inej osoby uvedenej v článku 18 ods. 1 písm. c) alebo d) zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa uskutoční v súlade s vnútro štátnym právom žiadajúceho členského štátu, po porade medzi dotknutými členskými štátmi, ako náhle to je prakticky možné a najneskôr do šiestich mesiacov od akceptovania dožiadania iným členským štátom o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby alebo konečného rozhodnutia o odvolaní alebo preskúmaní, ak majú v súlade s článkom 27 ods. 3 odkladný účinok, a na čl. 29 ods. 2 dublinského nariadenia, v zmysle ktorého, ak sa odovzdanie neuskutoční v lehote šiestich mesiacov, zodpovedný členský štát bude zbavený svojej povinnosti prevziať alebo prijať späť dotknutú osobu a táto zodpovednosť sa presunie na žiadajúci členský štát. Táto lehota sa môže predĺžiť najviac na jeden rok, ak sa odovzdanie nemohlo uskutočniť kvôli uväzneniu dotknutej osoby, alebo najviac na osemnásť mesiacov, ak je dotknutá osoba na úteku. Žalobca zároveň poukázal na výklad pravidiel upravujúcich právo žiadateľa na účinný opravný prostriedok podľa čl. 27 ods. 1 dublinského nariadenia v spojení s čl. 29, ktorý sa týka opatrení a lehôt na vykonanie rozhodnutí o odovzdaní bol predmetom rozsudku Veľkej komory Súdneho Dvora EÚ vo veci C-201/16 z 25. októbra 2017 Majid Shiri verzus nemecký Bundesamt fur Fremdenwesen und Asyl. Podľa tohto rozsudku „čl. 29 ods. 2 dublinského nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že ak nedôjde k odovzdaniu v lehote šiestich mesiacov stanovenej v čl. 29 ods. 1 a 2 tohto nariadenia, zodpovednosť automaticky prejde na žiadajúci členský štát, a to bez toho, aby bolo potrebné, aby zodpovedný členský štát odmietol prevziať alebo prijať späť dotknutú osobu.“ Okrem toho Súdny dvor v tomto rozsudku prehlásil: „Čl. 27 ods. 1 dublinského nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že žiadateľ o medzinárodnú ochranu musí mať k dispozícii účinný a rýchly opravný prostriedok, ktorý mu umožní odvolať sa na uplynutie lehoty šiestich mesiacov stanovenej v čl. 29 ods. 1 a 2 uvedeného nariadenia, ku ktorému došlo následne po prijatí rozhodnutia o odovzdaní.“ Okrem iných cieľov, účelom lehoty na odovzdanie podľa čl. 29 dublinského nariadenia je zabezpečiť, aby príprava a uskutočnenie žiadateľov o azyl do zodpovedného štátu netrvali v záujme právnej istoty žiadateľa o azyl, ale aj členských štátov, neprimerane dlho. Lehota podľa čl. 29 začína plynúť buď momentom akceptácie alebo alternatívne, ak si žiadateľ o azyl uplatnil právo podať odvolanie, ktorým sa domáha preskúmania rozhodnutia, na základe ktorého mu vznikla povinnosť vrátiť sa do iného štátu, začína táto lehota plynúť až od konečného rozhodnutia o tomto odvolaní. V prípade slovenskej právnej úpravy táto lehota sa počíta od právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu č.k. 4Saz/7/2017 o správnej žalobe, t.j. od doručenia písomného vyhotovenia rozsudku súdu. V prípade žalobcu bolo o správnej žalobe vo veci azylu rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4SaZ/7/2017, zo dňa 14. 03. 2018, ktorý sa stal právoplatným doručením dňa 09. 04. 2018. Lehota 6 mesiacov na uskutočnenie odovzdania žalobcu do Maďarska preto uplynula dňa 09.10. 2018. Povinnosť Maďarska prevziať žalobcu preto zanikla ex lege týmto dňom. Týmto dňom tiež prešla zodpovednosť za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu na Slovenskú republiku. Právna formulácia lehoty podľa čl. 29 dublinského nariadenia zodpovedá prekluzívnej lehote, a teda jej márne uplynutie ex lege spôsobuje zánik oprávnenia odovzdať žalobcu do Maďarska, ale tiež prechod zodpovednosti za jeho žiadosť o azyl na Slovenskú republiku. Žalobca uviedol, že k otázke márneho uplynutia prekluzívnej lehoty podľa čl. 29 dublinského nariadenia, vyslovil právny názor aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 10Sžak/7/2018, zo dňa 18. 07. 2018 a ktorý sa týkal prípadu žiadateľa o azyl, ktorého žiadosť o azyl bola zamietnutá ako neprípustná podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona o azyle, t. j. z dôvodu, že je na konanie o udelenie azylu príslušný iný štát, konkrétne Maďarsko. V predmetnom rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky vyjadril tento právny názor: „lehota 6 mesiacov začína plynúť odo dňa právoplatnosti zrušujúceho rozsudku krajského súdu, ktorý rozhodol o správnej žalobe, ktorej zároveň bol priznaný odkladný účinok ... príslušné orgány žiadajúceho štátu ... boli povinné prijať ex offo potrebné opatrenia na uznanie zodpovednosti prvého členského štátu a na bezodkladné začatie preskúmania žiadosti o medzinárodnú ochranu, ktorú podal sťažovateľ.“ Žalobca uviedol, že podľa ustanovenia § 206 ods. 4 SSP, je pre správny súd rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia. V danom prípade, v čase od podania správnej žaloby nastali nové skutočnosti, ktoré majú vplyv na počítanie lehoty na uskutočnenie odovzdania podľa čl. 29 dublinského nariadenia. 6 - mesačná prekluzívna lehota uplynula a ktorá ex lege spôsobuje zánik povinnosti na strane Maďarskej republiky prevziať žalobcu späť, a tiež prechod zodpovednosti za jeho žiadosť o azyl na Slovenskú republiku. Žalobca túto námietku môže vzniesť, v záujme účinného opravného prostriedku. Okrem vznesenej námietky, plne zotrváva na žalobných dôvodoch uvedených v správnej žalobe. Zároveň žiada, aby správny súd zaviazal žalovaného týmto právnym názorom: Žalobcu nie je možné vrátiť na územie Maďarska z dôvodu systémových nedostatkov v azylovom konaní a podmienkach prijímania, na základe čoho je potrebná aplikácia čl.3 ods.2 dublinského nariadenia v prípade žalobcu. 8. Správny súd preskúmal žalobcom napadnuté rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-DS-26-50/2017-Ž zo dňa 11.07.2018, vec prejednal a rozhodol ako miestne a vecne príslušný súd podľa ustanovenia § 13 ods.3 SSP, a to v rozsahu podanej žaloby v súlade s ustanovením s § 206 ods.3 SSP a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná (§ 190 SSP). 9. Žalobca podal správnu žalobu vo veci azylu proti rozhodnutiu žalovaného ČAS: MU-DS-26-50/2017-Ž zo dňa 11.07.2018, na poštovú prepravu dňa 08.08.2018, a ktorá bola doručená do podateľne správneho súdu dňa 10.08.2018. Žalobcovi bolo predmetné rozhodnutie doručené prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne dňa 19.07.2018. Žalobca teda podal správnu žalobu na správny súd v zákonnej 30- dňovej lehote podľa ustanovenia § 211 ods.1 SSP, ktorá uplynula dňa 20.08.2018, lebo 30-deň lehoty pripadol na sobotu a preto posledným dňom lehoty bol prvý pracovný deň - pondelok. 10. Správny súd vykonal na pojednávaní dňa 10.10.2018 dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovaného, oboznámením sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, s obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový stav: 11. Správny súd zistil za napadnutého rozhodnutia, že žalobca v ňom uviedol, že podľa § 11 ods. 3 zákona o azyle, je v prípade žalobcu príslušné na konanie o udelenie azylu Maďarsko. 12. Správny súd zistil, že žalobca nebol odovzdaný v súlade s čl. 29 ods. 1 dublinského nariadenia, t. j. v lehote najneskôr do šiestich mesiacov od prevzatia zodpovednosti členským štátom - Maďarská republika. V danom prípade neprichádza do úvahy aplikácia čl. 29 ods. 2 dublinského nariadenia, podľa ktorého, môže byť táto lehota predĺžená najviac na jeden rok, ak sa odovzdanie nemohlo uskutočniť kvôli uväzneniu žiadateľa alebo najviac na osemnásť mesiacov, ak je žiadateľ o udelenie azylu na úteku, nakoľko to nie je prípad žalobcu. 13. Správny súd zistil z administratívneho spisu, že žalobca bol dňa 21.04.2017 predvedený podľa § 79 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) z Ústavu na výkon väzby a trestu odňatia slobody, ktorý bol v uvedenom objekte umiestnený vo väzbe v súvislosti s trestným činom prevádzačstva. 14. Správny súd zistil z administratívneho spisu - z vykonanej lustrácie žalobcu v informačných systémoch Policajného zboru, že žalobca nemá na území Slovenskej republiky udelený žiadny druh pobytu a taktiež nie je žiadateľom o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. 15. Správny súd zistil z administratívneho spisu - z preverenia daktyloskopických odtlačkov prstov žalobcu podľa dublinského nariadenia, že bola zistená zhoda žalobcu s osobou, ktorá požiadala o udelenie azylu na území Maďarska, a teda, že žalobca požiadal dňa 24.10.2013, dňa 23.12.2014 a dňa 11.2.2016 o udelenie azylu v Maďarsku. 16. Správny súd zistil z administratívneho spisu, že žalobca bol dňa 21.04.2017 zaistený na základe rozhodnutia PPZ-HCP-BA6-101- 010/2017-AV a to, v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZC Medveďov) podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa dublinského nariadenia. 17. Správny súd zistil z administratívneho spisu, že bolo začaté konanie o odovzdaní žalobcu do iného štátu podľa ustanovenia § 46a zákona o azyle, pred podaním žiadosti o azyl, a že dublinské stredisko dňa 27.04.2017 zaslalo dožiadanie žalobcu o jeho prijatie späť do Maďarska. 18. Správny súd zistil z administratívneho spisu, že žalovaný vykonal so žalobcom dňa 24.08.2017 v priestoroch Záchytného tábora Humenné za účasti právnej zástupkyne formálny pohovor, v ktorom uviedol, že z Mali vycestoval do Alžírska, odkiaľ išiel do Líbye a následne sa dostal do Talianska, kde strávil tri mesiace, s cieľom dostať sa do Švédska, cestoval cez Slovinsko, Chorvátsko až do Maďarska, kde požiadal udelenie azylu. V Maďarsku strávil štyri roky až do roku 2017, kedy ho maďarská polícia priviedla na maďarskú hranicu, kde bol prevzatý slovenskou políciou z dôvodu predvedenia pred Okresný súd Bratislava V, nakoľko bol menovaný podozrivý z trestného činu prevádzačstva. 19. Správny súd zistil z administratívneho spisu, že žiadosť o prijatie späť žalobcu, bola Maďarsku zaslaná podľa článku 18 ods. 1 písm. b) a zároveň v súlade s čl. 24 dublinského nariadenia, podľa ktorého, ak členský štát, na území ktorého sa osoba uvedená v článku 18 ods. 1 písm. b), c) alebo d) zdržiava bez povolenia na pobyt a ktorému sa nepodala žiadna nová žiadosť o medzinárodnú ochranu, považuje za zodpovedný iný členský v súlade s článkom 20 ods. 5 a článkom 18 ods. 1 písm. b), c) alebo d), môže tento iný členský štát požiadať, aby prijal uvedenú osobu späť. 20. Správny súd zistil z administratívneho spisu, že dňa 15.09.2017 Maďarsko písomne akceptovalo prijatie späť menovaného podľa čl. 18 ods. 1 písm. b) dublinského nariadenia a zároveň v súlade s jeho čl. č. 4, čím súhlasilo s jeho odovzdaním na svoje územie. 21. Správny súd zistil z administratívneho spisu, že žalobca dňa 10.08.2017 požiadal o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky z dôvodu obavy o svoj život v domovskej krajine, a že bol premiestnený do Záchytného tábora Humenné a následne dňa 04.09.2017 umiestnený do PT Rohovce. 22. Správny súd zistil z administratívneho spisu, že dňa 21.09.2017 dublinské stredisko písomne kontaktovalo maďarský partnerský úrad so žiadosťou o zaslanie stanoviska ohľadom prijímacích podmienok a súčasnej situácie v táboroch, na ktorú neodpovedal. 23. Správny súd zistil z administratívneho spisu, že žalovaný kontaktoval telefonicky dňa 16.11.2017 Maďarskú strana s prosbou o urgentné zaslanie o zaslanie stanoviska ohľadom prijímacích podmienok a súčasnej situácie v táboroch. 24. Správny súd zistil z administratívneho spisu, že nereagovanie maďarského dublinského strediska bolo zapríčinené tým, že v minulosti už boli Slovenskej republike zaslané záruky ohľadom podmienok v tranzitných zónach. 25. Správny súd zistil z administratívneho spisu, že žalovaný na základe vyššie uvedenej akceptácie maďarského partnerského úradu vydal dňa 05.12.2017 rozhodnutie ČAS: MU-DS-26-30/2017-Ž, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o udelenie azylu ako neprípustná podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona o azyle. Žalobca podal dňa 29.12.2017 na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu a návrh na priznanie odkladného účinku proti tomuto rozhodnutiu. Krajský súd v Bratislave dňa 12.01.2018 priznal návrh na odkladný účinok a následne dňa 14.03.2018 rozhodol o zrušení uvedeného rozhodnutia a vrátil vec na ďalšie konanie, z dôvodu, že žalovaný nevykonal dokazovanie zamerané na zistenie aktuálneho stavu azylového konania v Maďarsku z hľadiska dodržiavania medzinárodných štandardov. 26. Správny súd zistil z administratívneho spisu, že žalovaný opätovne posúdil žalobcovu žiadosť o udelenie azylu a preskúmalo existujúci stav azylového konania. 27. Správny súd zistil z listu adresovanom žalovaným maďarskej strane zo dňa 18.06.2018, a ktorý predložil žalobca súdu na pojednávaní dňa 07.11.2018, že upozorňuje maďarský partnerský úrad, že 6 -mesačná lehota na uskutočnenie odovzdania žalobcu do Maďarskej republiky začína plynúť od 09.04.2018 a uplynie dňa 09.10. 2018. 28. Podľa § 191 SSP ods. 1, správny súd zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, písm. c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, písm. f) zistenie skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. 29. Podľa § 191 SSP ods.4 prvá veta, ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. 30. Podľa § 220 SSP prvá veta, ak správny súd zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie, alebo opatrenie žalovaného. 31. Podľa § 206 ods. 3 SSP, správny súd posudzuje žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. 32. Podľa § 206 ods. 1 SSP, pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia. 33. Podľa § 207 ods. 1 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo opatrení vo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu. Podľa § 207 ods. 2 SSP, pod rozhodnutiami alebo opatreniami vo veciach azylu podľa odseku 1 sa rozumejú rozhodnutia alebo opatrenia týkajúce sa azylu, doplnkovej ochrany, dočasného útočiska a odovzdania do iného štátu, ktorých vydanie umožňuje osobitný predpis. 34. Podľa § 211 ods.1 SSP, správna žaloba podľa § 207 ods.1 musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia alebo opatrenia, ak tento zákon neustanovuje inak. 35. Podľa § 216 ods.1 SSP, správny súd rozhodne o správnej žalobe do 90 dní od jej doručenia, ak tento zákon neustanovuje inak. 36. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/ > o správnom konaní (Správny poriadok), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 37. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/ > o správnom konaní (Správny poriadok), v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia zaisteného. Podľa § 2 písm. a) zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie medzinárodnou ochranou udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany. 38. Podľa § 2 ods. f) zákona o azyle, vážne bezprávie je - 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. 39. Podľa § 8 písm. a), b) zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu alebo je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. 40. Podľa § 13 ods. l zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo 10. 41. Podľa čl. 29 ods. 1 dublinského nariadenia, odovzdanie žiadateľa alebo inej osoby uvedenej v článku 18 ods. 1 písm. c) alebo d) zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa uskutoční v súlade s vnútro štátnym právom žiadajúceho členského štátu, po porade medzi dotknutými členskými štátmi, ako náhle to je prakticky možné a najneskôr do šiestich mesiacov od akceptovania dožiadania iným členským štátom o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby alebo konečného rozhodnutia o odvolaní alebo preskúmaní, ak majú v súlade s článkom 27 ods. 3 odkladný účinok. 42. Podľa čl. 29 ods.2 dublinského nariadenia, ak sa odovzdanie neuskutoční v lehote šiestich mesiacov, zodpovedný členský štát bude zbavený svojej povinnosti prevziať alebo prijať späť dotknutú osobu a táto zodpovednosť sa presunie na žiadajúci členský štát. Táto lehota sa môže predĺžiť najviac na jeden rok, ak sa odovzdanie nemohlo uskutočniť kvôli uväzneniu dotknutej osoby, alebo najviac na osemnásť mesiacov, ak je dotknutá osoba na úteku. 43. Podľa názoru správneho súdu, v danom prípade, 6-mesačná lehota podľa čl.29 dublinského nariadenia na odovzdanie žalobcu do Maďarska, začala plynúť odo dňa právoplatnosti zrušujúceho rozsudku vo veci žalobcu o udelenie azylu sp. zn. 4SaZ/7/2017, zo dňa 14. 03. 2018, ktorej bol zároveň priznaný odkladný účinok, a ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 09. 04. 2018. Lehota 6 mesiacov na uskutočnenie odovzdania žalobcu do Maďarskej republiky teda prekluzívne uplynula dňa 09.10. 2018, kedy márne zanikla ex lege, a to jednak zaniklo oprávnenie Slovenskej republike odovzdať žalobcu Maďarskej republike, a jednak zanikla povinnosť Maďarskej republike prevziať žalobcu od Slovenskej republiky, čo znamená, že týmto dňom prešla zodpovednosť za posúdenie žiadosti žalobcu ako žiadateľa o medzinárodnú ochranu - o udelenie azylu, na Slovenskú republiku. Táto skutočnosť vyplýva aj z listu adresovanom žalovaným maďarskej strane zo dňa 18.06.2018, a ktorý predložil súdu žalobca na pojednávaní dňa 07.11.2018, s tvrdením, že tento doklad je zároveň založený aj v administratívnom spise žalovaného. 44. Preto úlohou žalovaného, bude v novom rozhodnutí právne posúdiť vo vzťahu k žalobcovi zistenú novú právnu skutočnosť v tomto konaní, a to márne uplynutie 6 - mesačnej prekluzívnej lehoty podľa čl. 29 dublinského nariadenia a v súlade s ustanovením § 206 ods. 4 SSP, v zmysle ktorého, je pre správny súd rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia. 45. V nadväznosti na vyššie uvedenú skutočnosť, žalovaný prijme potrebné opatrenia na uznanie zodpovednosti Slovenskej republiky ako prvého členského štátu za posúdenie žiadosti žalobcu ako žiadateľa o medzinárodnú ochranu t. j. o udelenie azylu v Slovenskej republike, a bezodkladne zaháji preskúmanie tejto jeho žiadosti, a rozhodne o žiadosti v rozsahu dôvodov ktoré žalobca ako žiadateľ o azyl v priebehu správneho konania uviedol. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalovaný má povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb. <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/> o správnom konaní (Správny poriadok), a uviesť všetky dôkazy, na základe ktorých správny orgán vyvodil svoje závery, za tým účelom si musí obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Je teda povinnosťou správneho orgánu, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu v súlade s administratívnym spisom žalovaného. 46. Podľa názoru súdu, rozhodnutie žalovaného ako správneho orgánu, v ktorého odôvodnení nie sú uvedené všetky dôkazy, na základe ktorých správny orgán vyvodil svoje závery, je v rozpore s ustanovením § 47 ods. 3 správneho poriadku. 47. Správny súd pri rozhodovaní veci vychádzal z ustanovenia § 206 ods. 4 SSP, v zmysle ktorého, je pre správny súd rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia a správnu žalobu posudzoval neformálne, pretože pri svojom rozhodovaní nebol viazaný žalobnými bodmi (§ 206 ods.3 SSP). Správny súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu voči žalovanému je dôvodná, a preto v súlade s ustanovením podľa § 220 SSP zrušil napadnuté rozhodnutie, z dôvodu, že písm. c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, (§ 191 ods.1 písm. c) SSP) a zistenie skutkového stavu, ktorý vzal žalovaný orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom a ani nemá v ňom oporu (§191 ods.1 písm. f) SSP), a vec vrátil na ďalšie konanie žalovanému (§ 191 ods.4 SSP). 48. Súd rozhodol o trovách konania podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP, a to s poukazom na výsledok konania, keď žalobca bol v konaní plne úspešný, ktorý si však neuplatnil náhradu trov konania a žalovaný bol v konaní plne neúspešný. Súd preto žiadnemu z účastníkov konania nepriznal náhradu trov konania. 49. Žalobca je zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 71/1992 Zb.), a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP). Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach označiť (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy), napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 SSP).