Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/49/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200334 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1017200334.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobcu: E. A., bytom J. C. D. XX, C., proti žalovaným: 1. Q.. N. E., bytom X. č. XX, XXX XX C., 2. R. E., bytom E. 1, XXX XX C., obaja zastúpení: JUDr. Juraj Hladký, advokát, so sídlom Zadunajská cesta č. 3, 851 01 Bratislava, v konaní o zaplatenie 638,36 eur s prísl., na odvolanie žalobcu a žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave, zo dňa 16. 04. 2013, č.k. 45C/32/2012-237, a na odvolanie proti žalovaných v 1. a 2. rade proti uzneseniu zo dňa 27. 11. 2013, č.k. 45C/32/2012-300 takto r o z h o d o l : 1. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 16. 04. 2013, č.k. 45C/32/2012-237 p o t v r d z u j e. 2. Odvolacie konanie, týkajúce sa uznesenia Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 27. 11. 2013, č.k. 45C/32/2012-300, z a s t a v u j e. 3. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú T. E. (právnu predchodkyňu žalovaných v 1. a 2. rade) zaplatiť žalobcovi 350,- eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 350,- eur, a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách prvostupňového konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Žalobca sa žalobou zo dňa 26.01.2012 domáhal pôvodne voči T. E., náhrady škody vo výške 638,36 eur, vrátane úroku z omeškania z dôvodu, že dňa 14. 10. 2010 došlo k vytopeniu bytu žalobcu, a to tečením vody z bytu žalovanej z rozvodu vody, ktorý sa nachádzal v byte žalovanej. Na výzvu žalobcu žalovaná uhradila žalobcovi poštovou poukážkou sumu 200,- eur, a zostávajú časť vo výške 638,36 eur odmietla uhradiť. Súd 1. inštancie po vykonaní dokazovania výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov S. E., A. O. a R. E., predložených listinných dôkazov, ako aj z odborného vyjadrenia znaleckého úkonu pod č. 64/2012 vypracovaného P.. Z.. A. S. zo dňa 29. 11. 2012, ktorá podala vyjadrenie a požiadanie žalovanej, ako tiež i spoločnosťou ZON, s.r.o., Senec a znalca P.. S. Z. - znalec odboru stavebníctva, pozemnej stavby, odhad hodnoty nehnuteľností a jeho odborného stanoviska č. 3/2012, zo dňa 07. 02. 2013, ktoré vykonal na požiadanie žalobcu, mal za preukázané, že konkrétne dňa 14. 10. 2010 došlo ku škode, a to k vytopeniu bytu žalobcu v dôsledku prasknutej hadice, privádzajúcej vodu do WC žalovanej. Hadica sa nachádzala v stúpačkovej šachte, k prasknutiu hadice došlo až za samotnými ventilmi spoločných vodovodných zariadení. Súd 1. inštancie vec právne posúdil podľa § 415, § 420 ods. 1 a 3, ako aj § 442 ods. 1,3, v spojení s ust. § 450 OZ. Zároveň poukázal i na ust. § 2 ods. 5 Zákona č. 182/1993 Z.z. v zmysle ktorého spoločné zariadenia sú i vodovodné zariadenia, prípojky, pričom WC ani príslušenstvo, prívodná hadica do WC, ktorá sa nachádza za ventilmi spoločných vodovodných zariadení, nie sú spoločnými zariadeniami domu, ale sú súčasťou bytu. To, že došlo ku škode mal súd preukázané z pracovného listu zo dňa 14. 10. 2010 o odstraňovaní havárie vody, i z potvrdenia Havarijnej služby, s.r.o., Bratislava, tiež i vyjadrením žalovanej, ktorá v písomnom stanovisku zo dňa 11. 12. 2010 uviedla, že súhlasí, že dňa 14. 10. 2010 došlo k prasknutiu ohybnej prívodnej trubky k nádržke WC. Súd 1. inštancie uviedol, že žalovaná ako vlastníčka bytu v dome je povinná na svoje náklady byt udržiavať v stave spôsobilom na riadne užívanie, najmä včas zabezpečovať údržbu a opravy, a je povinná konať tak, aby pri užívaní nerušila a neohrozovala ostatných vo výkone ich vlastníckych práv, pričom je povinná odstrániť závady a poškodenia, ktoré spôsobila, a to v zmysle § 11 ods. 1,2 Zákona č. 182/1993 Z.z.. Súd 1. inštancie konštatoval, že vodovodné zariadenia, rozvody boli v predmetnom byte staré, keď samotná žalovaná uviedla, že má staré WC tým, že zo strany žalovanej bolo treba venovať zvýšenú pozornosť a kontrolovať tesnenia v napojených častiach, pričom ak by žalovaná venovala dostatočnú prevenčnú starostlivosť, nemusela by predmetná škoda vzniknúť. Navyše k vytápaniu bytu žalobcu zo strany žalovanej došlo 3 krát a to v roku 2004, keď musela vymeniť prívodnú hadicu do kuchynskej vodovodnej batérie, v roku 2006 a naposledy v roku 2010. Naopak žalobca na odvrátenie hroziacej škody vykonal primerané opatrenia smerujúce k odvráteniu hroziaceho nebezpečenstva, keď zavolal havarijnú službu, ktorá zastavila centrálny prívod vody. Okrem bytu žalobcu bol vytopený byt suseda S., ktorý sa nachádza pod bytom žalobcu. Žalobca zároveň zabezpečil elektrikára, ktorý ho upozornil o možnosti vzniku skratu na elektrickom vedení. Žalovaná sa nezbavila zodpovednosti v konaní, keď nepreukázala, že škodu nezavinila. K porušeniu prevenčnej povinnosti došlo z nedbanlivosti zo strany žalovanej, pričom súd mal preukázanú i príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, ktorý bol priamy a bezprostredný. 2. Pokiaľ sa týka výšky škody, túto si žalobca uplatnil za vykonané práce po vytopení bytu, keď predložil faktúru zo dňa 15. 11. 2010. Žalovaná túto výšku spochybnila, nárok žalobcu uznala len vo výške 200,- eur, ktoré uhradila dňa 14.12.2010. Žalovaná namietala rozsah prác vo vystavenej faktúre, mala za to, že v byte žalobcu sa vápeno-cementová omietka na jeho stenách nenachádza, steny sú z hladkého liateho betónu, na ktorý sa nanáša farebný náter, prípadne stena vyrovnaná betónovým poterom, nie však omietkou. Súd 1. Inštancie považoval žalobcom vynaložené finančné náklady za potrebné, na uvedenie veci do predchádzajúceho stavu a to v rozsahu vykonaných prác, ktoré žalobca preukázal listinnými dôkazmi a svedeckými výpoveďami. Súd 1. inštancie vychádzal z odborného stanoviska znalca Ing. S. Z. s tým, že na predložených dokladoch a predloženej fotodokumentácie z vytopenia bytu žalobca jednoznačne preukázal predpokladaný rozsah poškodenia bytu a vzniknutých škôd, vrátane poškodenia omietok. Pokiaľ sa týka celkovej plochy stien a stropov jednotlivých miestností, súd 1. inštancie vychádzal z údajov zo stavebnotechnickej a projektovej dokumentácie. Po odpočítaní spálne vo výmere 192,30 m2 a odpočítaní plochy obkladu v kúpeľni 3,20 m2, predstavuje výmera plochy stien a stropov v byte celkom 189 m2, čo je o 4 m2 viac, ako je fakturovaná zhotoviteľom v rozsahu 185 m2, z toho časť bytu zatopením poškodenej a obnovenej plochy stien podľa súdu 1. inštancie predstavovala 130 m2. Nestotožnil sa so stanoviskom žalovanej, že celková výmera plochy poškodených stien predstavuje 110,06 m2. Keďže žalobca preukázal výšku škody 838,36 eur, z ktorej po čiastočnej úhrade žalovanou vo výške 200,- eur si uplatnil sumu 638,36 eur, súd 1. inštancie z dôvodov hodných osobitného zreteľa náhradu škody primerane znížil odôvodnením, ako ku škode došlo, prihliadol aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá škodu spôsobila. Mal za to, že boli dané podmienky pre použitie mimoriadneho zmierňujúceho sudcovského práva a náhradu škody z dôvodu hodných osobitného zreteľa primerane znížil o 288,36 eur. Zavial žalovanú na zaplatenie škody vo výške 350,- eur. To predstavuje cca 2/3 náhrady škody, t.j. 558,90 eur. Vo zvyšnej časti t.j. sumu 288,36 eur spolu s prísl. súd 1. inštancie zamietol. Námietky žalovanej voči žalobcovi a správanie sa žalobcu vo vzťahu k žalovanej považoval za účelové. Nevykonal dokazovanie ďalších navrhnutých svedkov zo strany žalobcu, ktoré považoval za nadbytočné. Výšku úrokov z omeškania stanovil vo výške 9 % ročného úroku zo sumy 350,- eur za obdobie od 15. 12. 2010 do zaplatenia, v súlade s ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 586/2008 Z.z.. O práve na náhradu trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP, a vzhľadom na čiastočné procesné úspechy každej sporovej strany vo veci. Žiadnemu zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov prvostupňového konania. 3. Proti tomuto rozsudku v zákonnom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, a to v časti výroku vo veci samej, v ktorej súd 1. inštancie žalobu vo zvyšku zamietol, ako aj proti časti výroku o trovách konania. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu 1. inštancie a to tak, že zaviaže žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 638,36 eur, spolu s 9 % ročným úrokom od 15.12.2010 do zaplatenia a zároveň, aby žalovaná bola zaviazaná nahradiť žalobcovi trovy prvostupňového konania, pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 38,- eur, hotových výdavkoch a trovách dôkazu vo výške 241,26 eur, a trov právneho zastúpenia vo výške 903,69 eur, ako aj trovy odvolacieho konania vo výške 38,- eur. Z dôvodu, že žalovaná dňa 17. 04. 2013 zomrela navrhol, aby odvolací súd po ustálení právnych nástupcov žalovanej zmenil výrok rozsudku a to tak, že namiesto žalovanej budú ako povinní vo všetkých výrokoch vedení jej právni nástupcovia. Žalobca uviedol, že výška škody, ktorú si uplatňuje v tomto konaní predstavuje len časť škody, ktorá mu vznikla, pričom poukázal na totožné práce inými podnikateľmi. Cenu za vykonané rekonštrukčné práce nespochybnila ani žalovaná. Pri objeme vody, ktorá niekoľko hodín vytekala z jej bytu a vytvorila súvislú vrstvu na podlahe v dvoch bytoch pod bytom žalovanej, žalobca považoval tvrdenie žalovanej o tom, že nedošlo k odutiu omietky a jej popraskaniu za absurdné. V konaní bolo preukázané, že omietky boli vyduté a na niektorých miestach opadané. Súd navyše mal za preukázanú celkovú plochu stien a teda aj dôvodnosť výšky fakturovanej ceny vykonaných práv. Žalobca okrem zničenia elektrických rozvodov vykonal aj výmenu poškodených rozvodov elektrikárom Jozefom Gabašom. Boli poškodené tiež podlahy a túto škodu si voči žalovanej neuplatnil tak isto, ako si neuplatnil škodu za znehodnotené potraviny, ku ktorej škode došlo v dôsledku niekoľkých dní bez elektrickej energie. Žalobca nesúhlasil so znížením náhrady škody o sumu 288,36 eur, vrátane úroku z omeškania. Mal za to, že ust. § 450 OZ predstavuje výnimočné oprávnenie súdu znížiť výšku náhrady škody, ktorú by mal škodca poškodenému uhradiť, ak sú splnené dôvody hodné osobitného zreteľa. Úprava § 450 OZ je v súčasnej dobe už prekonaná (viď U., I: OZ s komentárom, 2007). Uviedol, že jednoznačnou príčinnou vzniku škody bolo poškodenie hadice, privádzajúcej vodu do WC žalovanej, ktorá bola hrdzavá, prasknutá. Ak by bola venovaná zo strany žalovanej nevyhnutná prevenčná starostlivosť, škoda by nemusela vzniknúť. Zo strany žalovanej nebola zachovaná elementárna prevenčná starostlivosť, a to aj napriek tomu, že už v minulosti viackrát žalobcovi obdobným spôsobom škodu spôsobila. Napriek vyššie uvedenému súd naopak považoval práve spôsob, akým ku škode došlo za jeden z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Neobstojí ani argument, že sa hadička nachádzala v stúpacej šachte, ktorú nebolo vidno. Žalovaná vedela, že rekonštrukciu v minulosti nerobila, a teda musela si byť vedomá, že stav týchto zariadení je po desaťročiach užívania náchylný na hrdzavenie a následné prasknutie. Tiež nie je podstatný ani vek žalovanej, ktorý ju sám o sebe nezbavuje zodpovednosti, navyše jej synovia ju doma navštevovali a vedeli o stave vodoinštalačných zariadení. Jeden z nich dokonca vykonával práve spomínanú výmenu prívodnej hadice. Napriek tomu súd takémuto konaniu žalovanej ešte poskytol ochranu. Tiež súd 1. inštancie neskúmal osobné majetkové pomery žalovanej, preto prihliadnutie na ne, ako jeden z dôvodov hodný osobitného zreteľa, žalobca považoval za nedôvodný. Súd 1. inštancie mal len vedomosť o tom, že žalovaná bola dôchodkyňa, vlastnila byt nad žalobcom a dlhodobo ignorovala povinnosť predchádzať škodám. Skutočnosť, že žalovaná nemala uzatvorenú poistnú zmluvu a túto údajne až následne uzatvorila, nemožno považovať za poľahčujúcu okolnosť. Tiež za nepreskúmateľné považoval konštatovanie súdu 1. inštancie, že „zníženie náhrady škody nezasiahne neprimerane do majetkových pomerov poškodeného, ktorý v budúcnosti môže taktiež uzavrieť poistnú zmluvu pre poistenie škôd“. Cieľom moderačného práva je kompenzovať prípadnú neprimeranú tvrdosť povinnosti nahradiť škodu v plnom rozsahu. Žalobca poukázal na rozhodnutie 3Mcdo/7/2011, zo dňa 22. 11. 2012. Mal za to, že suma ktorej náhrady sa domáha nepredstavuje žiadnu neprimeranú a horibilnú sumu, ale len odôvodnené reálne vynaložené náklady, ktoré musel vynaložiť na opravu škôd spôsobených žalovanou. Žalovaná si mohla svoj byt riadne poistiť, čím by sa vyhla náhrade škody, a túto by za ňu nahradila jej poisťovňa. Považovala za nemysliteľné, aby poškodený, ktorý musel nedobrovoľne vynaložiť 838,36 eur na opravu škôd, ktoré mu svojim konaním spôsobil niekto iný, musel následne znovu nedobrovoľne a bez riadneho odôvodnenia odpustiť osobe, ktorá mu opakovanie spôsobila škodu na jeho majetku sumu 288,36 eur (s úrokmi 349,31 eur). Škodca, ktorého majetkové pomery sú neznáme je za svoje správanie odmenený odpustením náhrady škody zo strany súdu. Mal za to, že v konaní nebolo preukázané, že by na strane žalovanej existovali dôvody hodného osobitného zreteľa. Preto rozhodnutie súdu o znížení náhrady škody považoval za nespravodlivé, a v rozpore s ust. § 1 OSP, ako aj v rozpore s dobrými mravmi. 4. Podaním zo dňa 03. 07. 2013, doručené súdu 1. inštancie 04. 07. 2013 žalobca doplnil odvolanie v časti vyčíslenia trov konania a právneho zastúpenia. Žiadal, aby odvolací súd na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia zaviazal žalovanú a to tak, že táto bude povinná nahradiť žalobcovi trovy prvostupňového konania, spočívajúce v súdnom poplatku vo výške 38,- eur a hotových výdavkoch a trovách dôkazov vo výške 241,26 eur, a trov právneho zastúpenia vo výške 1 287,39 eur. Zároveň, že žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 38,- eur. Vzhľadom na úmrtie žalovanej navrhol, aby odvolací súd po ustálení právnych nástupcov žalovanej zmenil výrok rozsudku a to tak, že namiesto žalovanej budú ako povinní vo všetkých výrokoch uvedení jej právni nástupcovia. 5. Proti rozsudku súdu 1. inštancie podali prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade ako právni nástupcovia po neb. T. E., v časti, v ktorej súd 1. inštancie zaviazal žalovanú T. E. zaplatiť žalobcovi sumu 350,- eur spolu s 9 % úrokom z omeškania, ako aj v časti trov konania. Žiadali, aby odvolací súd rozsudok súdu 1. inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a zaviaže žalobcu nahradiť žalovaným trovy prvostupňového a odvolacieho konania. Uviedli, že v priebehu prvostupňového konania žalovaná právne a skutkovo spochybnila tvrdenie žalobcu s tým, že súd 1. inštancie mal považovať uplatnený nárok za nedôvodný a nepreukázaný. Namiesto toho však súd 1. inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec v napadnutej časti aj nesprávne právne posúdil. Za správne považovali rozhodnutie súdu v časti, v ktorej využil svoje moderačné právo a znížil výšku priznanej náhrady škody žalobcovi, rovnako ako aj rozhodnutie o nepriznaní trov konania ani jednému z účastníkov. Mali však za to, že súd nemal vôbec považovať nárok žalobcu za daný a preukázaný a vôbec nemal žalobcovi priznať ani sumu 350 eur s prísl.. Uviedli, že žalobca protiprávne odoprel žalovanej, alebo ňou poverenej osoby, možnosť obhliadnuť rozsah škody. Žalobca znemožnil objektívne verifikovať rozsah zatečenia. Tým žalobca neuniesol dôkazné bremeno a súd nemôže vychádzať iba z jednostranne tvrdeného rozsahu škody odfotografovaného žalobcom, prípadne videného výhradne osobami, ktoré nemôžu byť vzhľadom na vzťah k žalobcovi branné ako nepredpojaté. Žalovaná v konaní spochybnila čestné vyhlásenie Ing. Mgr. M. E. a N. A., fotodokumentáciu, vyhlásenie svedka O. a rozsah nevyhnutných prác. Uviedla, že znenie prehlásení je totožné, a to aj napriek skutočnosti, že obe osoby prehlásili, že čestné vyhlásenie diktovali tretej osobe, a tá mala spôsobiť preklep v dátume 14. 10. 2012. Je nepravdepodobné, že obe osoby poskytujúce čestné vyhlásenie diktovali toto vyhlásenie tretej osobe každá samostatne a výsledkom bolo úplne totožné znenie. Zároveň žalobca svedkyňu Valériu Jackulíkovú navrhol vypočuť cestou dožiadaného súdu vzhľadom na jej vek, avšak je nepravdepodobné, aby takáto osoba (vek, znížená mobilita, zdravotný stav) navštevovala žalobcu dňa 17. 10. 2010, resp. 14. 10. 2012, a hneď následne dňa 30. 10. 2010. To ešte v situácii, keď má žalobca havarijný stav v byte. Je ťažko predstaviteľné, že by táto svedkyňa diktovala svoje vyhlásenie do zápisnice, toto vyhlásenie je úplne totožné s vyhlásením, ktoré rovnako diktovala zapisovateľovi svedkyňa D. E.. Žalovaní mali za to, že svedkyne podpísali vopred pripravený text a to v rozpore s ich vyhlásením, že ho diktovali tretej osobe, čo spochybňuje dôveryhodnosť ich vyhlásení. Tiež žalovaní poukázali na rodinný vzťah žalobcu k uvedeným svedkyniam. Žalobcom predložené fotografie nie sú zasadené do kontextu bytu, nie je jasné kde boli vyhotovené, či v byte žalobcu, nie sú datované, zobrazujú vždy iba úzky výrez steny bez kontextu izby, či bytu pre ich verifikáciu. Navyše tieto fotografie vôbec nepotvrdzujú skutočnosti tvrdené žalobcom. Z fotografií nevyplýva, že by na stenách bola opadaná omietka, omietka sa nevydúva. Žalovaní poukázali na vyjadrenie Mgr. Ing. S., súdnej znalkyne. Namietali výpoveď svedka O., ktorú považovali za nevieryhodnú, najmä v časti, kde uviedol, že na niektorých miestach sa vydúva omietka, pričom ide o konštatovanie lajka, ktorý nemusí byť schopný rozlíšiť, či ide o odutý a popráskaný, resp. zmývajúci sa farebný náter, alebo či ide o omietku. 6. Žalovaní naďalej nesúhlasia s výškou škody, ktorú vyčíslil žalobca. Padanie omietky bolo potrebné zoškrabať iba na stenách, na ktorých došlo k zatečeniu, starý náter a následne stenu natrieť novým farebným náterom. Tým žalovaní mali za to, že rozhodnutie súdu 1. inštancie vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu. Žalobca nepreukázal, že došlo k poškodeniu omietok, spočívajúce v ich vydutí či opadnutí. Súd nevzal do úvahy dôkazy súdnej znalkyne Ing. Mgr. A. S. a jej odborné vyjadrenie, a ani vyjadrenie spoločnosti ZON, s.r.o.. I znalec P.. Z. sám uviedol, že pre bližšie zistenie rozsahu škody by bolo potrebné vykonať sondu do omietky, resp. vykonať skúšku priamo na mieste poklepom na omietku. Takéto spôsoby overenia žalobcových tvrdení však žalobca neumožnil a znalecké posúdenie s odstupom času nie je možné. Nejde teda o preukázanú škodu, ale iba o predpoklad možného poškodenia, ktorý však nemusel nastať. Ak aj súd 1. inštancie dospel k záveru, že žalobca má nárok na náhradu škody presahujúcu sumu 200,- eur, žalovaná poukázala na skutočnosť, že byt žalobcu bol pred zatečením jeho bytu z bytu žalovanej v pôvodnom stave. Preto na základe zatečenia bytu bolo potrebné na niektorých stenách v byte vykonať obnovu farebného náteru, čím však došlo k zhodnoteniu žalovaného (správne žalobcovho) bytu, nakoľko vymaľovaním bytu nedošlo k navráteniu bytu do pôvodného stavu. 7. K odvolaniu žalobcu zo dňa 03. 06. 2013 a k jeho doplneniu zo dňa 03. 07. 2013 sa vyjadrili žalovaní v 1.a 2. rade podaním zo dňa 04. 10. 2013, ako právni nástupcovia po nebohej žalovanej T. E.. Uviedli, že žalobca vo svojom odvolaní vytvára pred súdom dojem zdevastovanej domácnosti uvádzaním škôd, ktoré mali byť na jeho majetku spôsobené. Avšak ide o tvrdenia žalobcu nepreukázané a najmä z predmetom konania nesúvisiace. Predmetom tohto konania je nárok žalobcom uplatnený žalobou, a ten s tvrdenou inou škodou nesúvisí, naviac spôsobenie iných škôd nie je preukázané. Preto navrhli, aby na tieto žalobcom tvrdené skutočnosti súd neprihliadol. Podľa žalovaných súd nemôže vychádzať iba z jednostranne tvrdeného rozsahu škody žalobcom, pričom na preukázanie žalobcom uvádzanej škody je potrebné ďalšie dokazovanie, keďže nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že na predložených fotografiách boli „preukázateľné trhliny“ v omietke. Z fotografií takýto stav nevyplýva, pričom škoda musí byť bez oprávnených pochybností preukázaná dôkazmi. 8. K moderačnému právu zo strany súdu žalovaní majú za to, že nie sú dôvodné, ani argumenty žalobcu spochybňujúce správnosť postupu prvostupňového súdu, ktorý využil svoje moderačné právo, pričom žalovaní v 1. a 2. rade považujú za situácie, ak by súd mal uplatnený nárok žalobcu za daný (čo sa však nestalo), za prejav spravodlivého prístupu súdu k sporu. Súd 1. inštancie svoje moderačné právo podľa § 450 OZ využil. Žalovaní však majú za to, že uplatnený nárok nebol dôvodný a preukázaný, škoda bola uspokojená dobrovoľným plnením zo strany nebohej žalovanej ešte pred začatím súdneho konania. Žiadna úprava § 450 OZ nie je prekonaná, naopak moderačné právo súdu je prostriedok, ktorým je možné korigovať neprimeranú tvrdosť. Nešlo o ľahkovážne či inak zavinené konanie u osoby, ktorá má 82 rokov, avšak išlo o nešťastnú náhodu objektívneho charakteru, v súvislosti so spôsobom vzniku škody. K úniku vody došlo nebadane v stúpacej šachte, a preto o ňom žalovaná nemohla mať vedomosť. Zároveň však žalovaní v 1. a 2. rade uviedli, že ide o majetkovú škodu a súd ju musí mať najprv za správne vyčíslenú, až potom môže jej výšku moderovať. Súd preto nepostupoval správne ak považoval uplatnený nárok za daný. Žiadali, aby odvolací súd zmenil žalobu v celom rozsahu a to tak, že ju zamietne a zaviaže žalobcu nahradiť žalovaným trovy prvostupňového a odvolacieho konania. 9. K odvolaniu žalovaných v 1. a 2. rade zo dňa 12. 08. 2013 sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 25. 04. 2014 a žiadal, aby odvolací súd rozhodol tak, ako uviedol žalobca vo svojom odvolaní. Poukázal na jeho návrh na prerušenie konania až do právoplatného skončenia dedičského konania po poručiteľke (žalovanej), a spochybnil procesný postup súdu 1. inštancie, keď mu doručoval odvolanie žalovaných, podané v čase, kedy ešte nebolo právoplatne skončené dedičské konanie, a nebolo zrejmé, z akého dôvodu ich súd považuje za účastníkov konania. Súd 1. inštancie konanie uznesením zo dňa 27. 11. 2013 prerušil pod č.k. 45C/32/2012-300, dedičské konanie pod sp. zn. 31D/243/2013, Dnot22/2013 bolo ukončené dňa 10. 01. 2014 vydaním osvedčenia o dedičstve. RNDr. N. E. a R. E. neboli v čase podania odvolania oprávnení na jeho podanie a preto, odvolací súd by na ich odvolanie nemal prihliadať. K odvolaniu žalovaných v 1. a 2. rade žalobca uviedol, že odkazuje na jeho písomné podania, najmä zo dňa 26. 01. 2013 a jeho odvolanie, ktoré obsahuje komplexnú a vyčerpávajúcu reakciu na tvrdenia žalovanej a teraz Q.. N. E. a R. Koťku. Mal za to, že v konaní bolo preukázané, aké úkony boli vykonané pri odstránení následkov vytopenia, a tiež cena týchto úkonov. Považoval za účelové a právne bezvýznamné spochybňovať, či bola v byte omietka, a či ju bolo potrebné strhnúť alebo nie. Poukázal na výpoveď svedka O., ktorý potvrdil, že omietka sa vydúva, pôvodná žalovaná toto vyjadrenie nijakým spôsobom nekonfrontovala. Zároveň poukázala i na výpoveď svedka E. na pojednávaní zo dňa 16. 10. 2012. Žalovaná ani jej synovia neprejavili záujem skutočne vidieť rozsah spôsobenej škody, navyše žalobca nebol povinný umožniť vstup žalovanej, ani jej synom za účelom obhliadky, keďže následky škody riadne zdokumentoval fotografiami. Mal za to, že listinnými dôkazmi bola preukázaná výška škody, ktorá vznikla v dôsledku protiprávneho konania žalovanej. Prasknutie hadičky by mohlo byť považované za nešťastnú náhodu objektívneho charakteru, ak by došlo k prasknutiu novej a vymenenej hadičky, ale určite nie niekoľko rokov nemenenej súčiastky, pričom nešlo o prvý prípad vytopenia bytu žalobcu; žalovaná preto mala vedomosť o zlom technickom stave jej súčasti bytu. 10. K vyjadreniu žalovaných zo dňa 04. 10. 2013 sa vyjadril písomne žalobca dňa 12. 02. 2017. Žalobca uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu a svojich prednesoch a písomných vyjadreniach a navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, ako to uviedol vo svojom odvolaní proti rozsudku súdu 1. inštancie. Žalobca opätovne uviedol, že v konaní bolo listinnými dôkazmi výpoveďami svedkov preukázané, že žalobcom uplatnená výška škody odráža skutočnú škodu, ktorá mu vznikla v dôsledku protiprávneho konania žalovanej. K tvrdeniam žalovaných v 1. a 2. rade o využití moderačného práva zo strany súdu opakovanie zdôraznil, že nešlo o prvý prípad vytopenia bytu žalobcu. V minulosti to bolo v rokoch 2004 a 2006, a preto žalovaná a jej synovia mali vedomosť o zlom technickom stave súčasti jej bytu. Preto nie je možné súhlasiť, že absentuje nedbanlivosť, preto žalovaná a jej synovia vedeli, že v dôsledku plynutia času nevykonávania rekonštrukčných prác je veľká pravdepodobnosť vzniku škody. Žalobca opätovne spochybnil procesný postup súdu 1. inštancie, keď v tento doručoval žalobcovi odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade podané v čase, kedy ešte nebolo právoplatne skončené dedičské konanie, a teda nebolo zrejmé z akého dôvodu ich súd považuje za účastníkov konania, resp. za osoby oprávnené podať odvolanie. 11. K vyjadreniu žalobcu zo dňa 25. 04. 2014 sa písomne vyjadrili žalovaní v 1. a 2. rade podaním zo dňa 09. 03. 2017. K námietke žalobcu, že žalovaní neboli pasívne legitimovaní a teda odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou, žalovaní uviedli, že sú presvedčení, že sú právnymi nástupcami po poručiteľke okamihom jej smrti, pričom rozhodnutie v dedičskom konaní má iba deklaratórne účinky. Žalovaní boli jediní a možní dedičia a právni nástupcovia po T. Koťkovej, čo je uvedené a následne aj potvrdené v dedičskom konaní. Žalovaní sú právni nástupcovia každý rovným dielom. Keďže k uvedeným otázkam sa opakovane vyjadrili v priebehu konania, najmä v odvolaní samotnom, k ostatným tvrdeniam žalobcu sa už žalovaní z dôvodu rýchlosti a hospodárnosti konania nechcú vyjadrovať. Zároveň uviedli, že si uplatňujú náhradu trov odvolacieho konania, vrátane trov prvostupňového konania celkom za 13 úkonov právnej služby. 12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, 380 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu 1. inštancie, odvolanie žalobcu a odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade a dospel k záveru, že rozsudok súdu 1. inštancie je potrebné potvrdiť z nasledovných dôvodov. 13. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016 (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Krajský súd preto prejednal odvolanie žalobcu, ako aj odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade ako súd odvolací podľa § 34 CSP, v celej napadnutej časti rozsudku podľa § 380 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP. 14. Po preskúmaní výsledkov dokazovania na súde 1. inštancie, skutkových zistení a právnych záverov súdu 1. inštancie, ako aj odvolacích námietok žalobcu a žalovaných v 1. a 2. rade, dospel odvolací súd k názoru, že súd 1. inštancie riadne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a odvolanie žalobcu, časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá ako aj odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade v napadnutej časti, v ktorej bola právna predchodkyňa žalovaných v 1. a 2. rade T. zaviazaná zaplatiť žalobcovi 350,- eur spolu s 9 % úrokom z omeškania nepovažoval za dôvodné. 15. Zo súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa domáhal nároku na náhradu škody, celkom vo výške 638,36 eur s prísl., ktorá predstavovala náklady na odstránenie spôsobených škôd po zatečení vody z bytu žalovanej T. E. zo dňa 14. 10. 2010. Odvolací súd má za to, že žalobca v konaní preukázal, že škoda vznikla, t.j. že dňa 14. 10. 2010 došlo k vytopeniu jeho bytu, ktorý sa nachádzal na 2. poschodí bytového domu na ulici J.C. D. č. XX v C., a to T. E.. Podrobne opísal vykonané práce, ich rozsah, najmä výpoveďou svedka S. E. a svedka A. O., faktúrou č. 21/2010, zo dňa 15. 11. 2010, z ktorej vyplynulo, že N. Z. uhradil za vykonané práce celkom sumu 838,36 eur za škrabanie omietky, natiahnutie novej omietky, maľovanie jemnej vnútornej omietky, penetrácie, pričom žalobca plochy stien a stropov jednotlivých miestností špecifikoval s tým, že súčet jednotlivých miestností, okrem spálne bol 192,30 m2 po odpočítaní obkladu v kúpeľni. Výmera plochy stien a stropov v byte predstavuje celkom 189 m2, t.j. o 4 m2 viac ako je fakturovaná zhotoviteľom (v rozsahu 185 m2). Preto odvolacia námietka žalovaných v 1. a 2. rade, že žalobca v konaní nepreukázal rozsah náhrady škody, najmä námietku žalovaných, že na stenách v byte žalobcu nie je opadaná omietka, že sa omietka nevydúva, keď poškodený je iba samotný farebný náter, keďže omietka na stenách žalobcu chýba, a že táto vápenato- cementová omietka na stenách v byte žalobcu sa nenachádza, je nedôvodná. Žalobca na súde 1. inštancie preukázal svedeckou výpoveďou svedka S. E., ktorý býva na 1. poschodí v bytovom dome už 50 rokov, s tým, že potvrdil, že i v jeho byte sa nachádza omietka. Ide o liaty betón, na ktorom je cementová omietka, ktorá sa v byte nachádza od samého začiatku (čl. 91 spisu). Ďalej svedeckou výpoveďou svedka O., ktorý u žalobcu vykonával elektroinštalačné práce po zatopení bytu žalobcu, ktorý potvrdil, že v byte žalobcu sa omietky nachádzali, nakoľko sám sekal steny, ktoré boli omietnuté. Zároveň potvrdil, že omietka v byte bola vydutá, niekde aj opadaná. Žalobca zároveň predložil ako dôkaz faktúru z 30. 07. 1994 o tom, že v predmetnom byte bola vykonaná vnútorná omietka - stierka v rozsahu 233,5 m2 už právnym predchodcom žalobcu. Námietku žalovaných, ktorý spochybnili výpoveď svedka O. ako nevieryhodnú s tým, že ide len o konštatovanie lajka, odvolací súd považuje za neopodstatnenú, nakoľko sa jedná o svedka, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť, a ktorý je v súvislosti s vykonávaním elektroinštalačných prác, a to v súvislosti s výmenou hliníkových káblov a prerábkou celého elektrického vedenia, schopný pri sekaní stien a inštalovaní elektrických káblov jednoznačne posúdiť, či steny v byte mali omietku, či omietka bola vydutá, prípadne niekde aj opadaná. Správne preto sa súd 1. inštancie nestotožnil so stanoviskom žalovanej, resp. žalovaných v 1. a 2. rade, že na stenách nemohlo dôjsť k vydutiu či opadaniu omietky, a správne vychádzal z odborného stanoviska znalca z odboru stavebníctva Ing. S. Z., tak ako to podrobne opísal súd 1. inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia. Na rozdiel od záveru, ktorý v konaní predložili žalovaní v 1. a 2. rade, a to konkrétne odborné vyjadrenie znaleckého úkonu č. 64/2012 vypracovaného Ing. Mgr. A. S. zo dňa 29. 11. 2012, neobstojí predmetné odborné vyjadrenie, ktoré je zjavne v rozpore s odborným stanoviskom č. 3/2013 znalca z odboru stavebníctvo Ing. S. Z.. Odborné vyjadrenie Ing. Mgr. A. S. poukazuje na fotografie predložené zadávateľkou v odbornom vyjadrení priložené v počte 4 ks, z ktorých znalkyňa konštatovala, že „tieto“ fotografie zreteľne zobrazujú poškodenie maľby, z nich je zrejmé zmytie maľby. Pokiaľ by na stenách prišlo k odpadnutiu omietky podľa znalkyne, by na fotografiách boli zjavné priehlbiny, avšak na týchto fotografiách nie je zjavné ani vydutie omietky, povrch stien je rovný. 16. Na rozdiel od predmetného odborného vyjadrenia Ing. Z.. A. S. odvolací súd uvádza, že v odbornom stanovisku znalca Ing. S. Z. č. 3/2013, znalec v prílohe vychádzal z ôsmich fotiek, z toho päť fotiek zo dňa 14. 10. 2010, a troch zo dňa 24. 10. 2010. Na rozdiel od pôvodného odborného stanoviska, je toto niekoľko násobne väčšieho rozsahu, a v ktorom znalec popísal konštrukciu bytového domu stien a stropu bytu, posúdenie - poškodenie bytu v dôsledku jeho vytopenia vodou, keď konštatoval poškodenie vonkajšej úpravy povrchu stien a stropov v podobe maľovky, ktorá je podľa znalca nesporná a „nepotrebuje žiaden komentár“, cez poškodenie omietky a poškodenie elektroinštalácie, vrátane svetiel, poškodenie dverí, až po poškodenie podláh bytu a poškodenie vnútorného zariadenia a vybavenia bytu. Znalec dôraznil, že poškodenie bytu v dôsledku jeho vytopenia nie je možné obmedzovať a odvodzovať len z okamžiku stavu, ktorý je zachytený na fotografiách v danom čase, ale aj zo stavu následného prebiehajúceho počas celého procesu vysušovania omietok a muriva. Zdôraznil, že aj zmenu vlastnosti omietky v podobe zmeny jej pôvodného homogénneho zloženia treba považovať za jej poškodenie, pričom z charakteru s pravdepodobnosťou hraničiacou prakticky s určitosťou je možné vyvodiť záver, že došlo aj k poškodeniu omietok, a nielen maľovky. Zároveň konštatoval, že z niektorých predložených fotografií u niektorých plôch stropov a stien, zistený stav jasne preukazuje trhliny na týchto plochách, a to nielen trhliny na samotnej maľovke, ale aj v omietke. Zdôraznil, že na to, aby sa zmenili pôvodné vlastnosti omietky, stačí akékoľvek oddelenie omietky od podkladu, s vytvorením vzduchovej dutiny, pričom je úplne jedno, či sa vytvorí pri tomto procese vzduchová medzera medzi omietkou a podkladom, napr. len do jedného milimetra, alebo nad jeden milimeter, pretože tento proces je nezvratný a vyžaduje si zásadnú opravu omietky odstránením pôvodnej omietky až po podklad, a nanesenie novej omietky. Minimálne oddelenie omietky od podkladu tzv. vydutie, napr. len do 1mm, alebo aj viac do 2mm na väčšej ploche nie je možné pritom zistiť, v žiadnom prípade len voľným okom a to dokonca ani na mieste samom, pričom dá sa to zistiť len priamym poklepom na omietku, kde v miestach oddelenia omietky od podkladu vykazuje omietka tupý zvuk, úplne iný ako na miestach kde omietka nie je oddelená, a je s podkladom pevne spojená. Znalec sa zároveň vo svojom odbornom stanovisku vyjadril k odbornému vyjadreniu č. 64/2012 Mgr. Ing. S., pričom uviedol, že záver tejto znalkyne v znení: „na predložených fotografiách nie je zjavné ani vydutie omietky, povrch stien je rovný“, ktorý má podľa znalca nepriamo potvrdiť celkový záver o údajnom nepoškodení omietok, v dôsledku ich prípadnej straty priľnavosti k podkladu, a je podľa znalca absolútne zavádzajúci a pre súdne konanie nepoužiteľný. 17. K odvolacej námietke žalobcu, že súd 1. inštancie nesprávne postupoval, ak náhradu škody, ktorú si žalobca uplatnil znížil o sumu 288,36 eur (638,36 - 350,- eur), čiže spolu o sumu 349,31 eur, a mal za to, že úprava ust. § 450 OZ je už v súčasnej dobe prekonaná a v danej veci neexistujú dôvody pre jeho aplikáciu, na rozdiel od žalobcu odvolací súd mal za to, že v tomto ustanovení je zakotvené mimoriadne zmierňujúce sudcovské právo, ktorého význam spočíva v tom, že poškodenému súd neprizná nárok v celej výške, a to aj napriek tomu, že táto výška bola v konaní náležite preukázaná. Dôvody hodné osobitného zreteľa majú jednak vecnú, ale aj osobnú povahu. Vecnosť povahy vyplýva zo zákonnej požiadavky prihliadnuť na okolnosti, za ktorých došlo ku vzniku škody. Osobný charakter týchto dôvodov zase vyplýva z povinnosti súdu prihliadnuť tak na osobné a majetkové pomery škodcu, ako aj na osobné a majetkové pomery poškodeného. Súd 1. inštancie použil toto zákonné ustanovenie voči fyzickej osobe, keď pokiaľ sa týka vecnosti povahy daného prípadu, poukázal na tú skutočnosť, že išlo o poškodenie hadice, ktorá privádzala vodu do WC žalovanej, nachádzajúca sa v stúpacej šachte, ktorú nebolo vidno, osobný charakter dôvodov, súd 1. inštancie videl v možnosti súdu prihliadnuť na osobné pomery škodcu, a to vek žalovanej (právna predchodkyňa žalovaných v 1. a 2. rade), ktorá mala 82 rokov. Odvolací súd má za to, že v danej veci nešlo a ani sa nepreukázal prípad úmyselného spôsobenia škody, nakoľko ust. § 450 OZ vylučuje zníženie náhrady iba pri úmyselne spáchanej škode. 18. Neobstojí ani odvolacia námietka žalobcu, že súd 1. Inštancie nemal konať s dedičmi nebohej žalovanej, dokiaľ nebolo právoplatne ukončené dedičské konanie. Podľa § 107 ods. 3 OSP (právny procesný predpis platný do 30. 06. 2016), konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a žalobca alebo žalovaný zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorý podľa výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo skôr. Ustanovenie § 107 OSP predstavovalo osobitný prípad zmeny účastníctva v civilnom súdnom konaní v prípadoch, ak účastník počas konania stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, t.j. ak právnická osoba zanikne, alebo fyzická osoba zomrie. Súd v prípade fakultatívneho prerušenia konania - t.j. v prípadoch ak išlo o majetkovú vec a žalobca alebo žalovaný zomrel; v konaní sa v takom prípade pokračuje s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorý podľa výsledku konania o dedičstve prevzali právo alebo povinnosť o ktorú v konaní ide, pokiaľ povaha veci nepripúšťa, aby sa s týmito dedičmi nepokračovalo skôr. Zákon tu zakladal povinnosť pokračovať v konaní s určitým subjektom (právnym nástupcom účastníka), teda ex lege je založené procesné nástupníctvo ako dôsledok tzv. univerzálnej sukcesie. Súd nevydáva žiadne rozhodnutie o okruhu účastníkov, ale po právoplatnosti dedičského rozhodnutia, súd automaticky pokračuje v konaní s dedičom, alebo dedičmi, ktorí sa stali nositeľom práva, alebo povinnosti, alebo tí, ktorí podľa výsledku konania o dedičstve prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide. Pre úvahu súdu o tom, že či v prípade smrti účastníka konania v priebehu občianskeho súdneho konania o náhradu škody sa má konanie zastaviť, alebo sa má prerušiť, alebo sa má v ňom pokračovať, je z pravidla rozhodujúce, či smrťou účastníka konania dochádza k zániku uplatneného nároku, alebo či tento nárok prechádza na dedičov. V danom prípade nárok žalobcu prešiel na dedičov po nebohej T. E.. Odvolací súd poukazuje na osvedčenie o dedičstve, sp. zn. 31D/243/2013, Dnot22/2013 zo dňa 10. 01. 2014, z ktorého vyplýva, že Mgr. R. N. ako súdny komisár v dedičskej veci po nebohej poručiteľke T. E. vydala osvedčenie o dedičstve keď dedičia Q.. N. E. a R. E. uzavreli Dohodu o vyporiadaní dedičstva po poručiteľke T. E. a to tak, že byt č. 10 na treťom poschodí bytového domu vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu nadobúdajú obaja dedičia, každý z nich vo svojom zákonnom dedičskom podiele 1. Osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť 10. 01. 2014. Nakoľko ide právnych nástupcov dedičov po poručiteľke súd 1. inštancie konal s oboma dedičmi, pretože bolo zrejmé, že nárok žalobcu prechádza na dedičov. Súd 1. inštancie preto nepochybil keď i napriek ešte neprávoplatnému ukončeniu dedičského konania konal s dedičmi poručiteľky. Ako na právnych nástupcov ďalej v odvolacom konaní prihliadol i odvolací súd, a to i s poukazom už na právoplatné osvedčenie o dedičstve s tým, že oboch žalovaných ako právnych nástupcov pôvodne žalovanej T. Koťkovej žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal na úhradu žalovanej sumy vo výške, tak ako je uvedená vo výroku tohto rozsudku. 19. Z dôvodu, že tak žalobcom, ako aj žalovanými v 1. a 2. rade bol napadnutý výrok súdu 1. inštancie, t.j. jednak časť, ktorou pôvodne žalovaná bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 350,- eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania, ako aj výrok, ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol, odvolací súd rozsudok súdu 1. inštancie potvrdil v celom rozsahu, vrátane trov prvostupňového konania, s tým, že namiesto pôvodne žalovanej T. na zaplatenie žalovanej sumy zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade ako dedičov po nebohej T. E. pôvodne žalovanej. 20. Napadnutým uznesením zo dňa 27. 11. 2013, č.k. 45C/32/2012-300 súd 1. inštancie prerušil konanie o zaplatenie 638,36 eur s prísl. do právoplatného skončenia konania o dedičstve po poručiteľke: T. E., naposledy bytom J.C. D. XX, C., zomrelej dňa XX. XX. XXXX, vedené Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 31D/243/2013. Súd 1. Inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobca sa vo veci samej domáha náhrady škody vo výške 638,36 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania, pričom právny nástupcovia žalovanej dňa 10. 06. 2013 oznámili súdu 1. inštancie, že žalovaná dňa XX. XX. XXXX. zomrela, a zároveň oznámili súdu okruh dedičov, ktorými sú Q.. N. E. a R. E.. V súlade s ust. § 109 ods. 2 písm. c) OSP súd 1. inštancie konanie prerušil a to z dôvodu, že prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Keďže súd 1. inštancie mal za to, že v konaní Okresného súdu Bratislava III pod sp. zn. 31D/243/2013 sa rieši otázka, ktorá má význam pre rozhodnutie súdu, konanie vo veci samej prerušil do právoplatného skončenia konania o dedičstve po poručiteľke T.21. Proti tomuto uzneseniu v zákonnom stanovenej lehote podali odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade s odôvodnením, že súd 1. inštancie presvedčivo nezdôvodnil svoje rozhodnutie, keď nevysvetlil z akého dôvodu súd prebiehajúce konanie prerušil, nie je jasné, ktorá otázka má taký význam pre rozhodnutie súdu, že súd musel prerušiť toto konanie, a preto odôvodnenie uznesenia považovali za rozpor s ust. § 157 ods. 2 OSP, a tiež v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania. Žalovaní v 1. a 2. rade navrhli, aby súd zmenil svoje rozhodnutie a to tak, že tomuto odvolaniu vyhovie a napadnuté rozhodnutie zruší ako nedôvodné. 22. Podaním zo dňa 09. 01. 2014, doručené súdu 1. inštancie dňa 14. 01. 2014 žalovaní v 1. a 2. rade vzali svoje odvolanie proti uzneseniu súdu 1. inštancie zo dňa 27. 11. 2013 v plnom rozsahu späť z dôvodu, že notárka Z.. R. N. sa v dedičskom konaní vyjadrila, že bez zbytočného odkladu ukončí dedičské konanie, a preto žalovaní v 1. a 2. rade uviedli, že podané odvolanie nemá svoj význam. 23. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinný od 01. 07. 2016. Podľa ust. § Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 24. Podľa § 369 ods. 2 CSP ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť nadobudnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. 25. Podľa § 369 ods. 3 CSP ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. 26. V danej veci žalovaní v 1. a 2. rade vzali podané odvolanie voči napadnutému uzneseniu súdu 1. inštancie v celom rozsahu späť, a preto odvolací súd bol povinný odvolacie konanie, pokiaľ sa týka napadnutého uznesenia povinný zastaviť, pretože strana sporu, ktorá vezme účinne odvolanie späť, nemôže zrušiť svoj procesný úkon späťvzatia, t.j. nemôže vziať späť späťvzatie odvolania a nemôže ho ani podať znova. Vzhľadom na späťvzatie odvolania právoplatnosť napadnutého uznesenia nastane, ako keby k podaniu odvolania voči tomuto uzneseniu ani nedošlo. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. 27. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 369 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 2 CSP. 28. V odvolacom konaní ani jedna zo strán sporu nemala úspech v odvolacom konaní, a preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 29. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).