Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8SaZ/2/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200476 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1017200476.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: S. V. I., R.. XX.XX.XXXX, Š. N. I. Q., N. T. N. C. J. N. K. F., B.. I. Č..XX, t.č. Ústav na výkon väzby a ústav na výkon trestu odňatia slobody, Gucmanova 19/670, 920 41 Leopoldov, zast. JUDr. Sabínou Hodoňovou, PhD., Mariánske nám. 31, Žilina, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-35-42/2017-Ž zo dňa 21. marca 2017, v konaní o žalobe žalobcu zo dňa 30. marca 2017 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Správnou žalobou doručenou súdu v zákonnej lehote sa žalobca s odkazom na ust. § 191 ods. 1 zák.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“), § 33 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. Správny poriadok (ďalej len „SP"), § 8, § 9 zák.č. 480/2002 Z.z. Zákon o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoA“) domáhal vynesenia rozsudku, ktorým by súd rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-35-42/2017-Ž zo dňa 21.03.2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvody svojej žaloby založil na podstatnom porušení znenia § 33 ods. 2 SP, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. K skutkovým okolnostiam žaloby uviedol, že na území Slovenskej republiky požiadal o azyl, pričom ako dôvod svojej žiadosti uviedol, že v prípade návratu do krajiny pôvodu mu hrozí smrť, nakoľko jeho otec bol politicky činný proti vládnucej strane v Sierra Leone, čo bolo aj dôvodom, prečo musel ako dieťa túto krajinu opustiť a žiť v tábore v Nigérii. Nesprávne právne posúdenie veci videl v záveroch žalovaného o neopodstatnenosti jeho obáv z uvedenej situácie. Žalovaný pri zamietnutí jeho žiadosti o azyl ako zjavne neopodstatnenej, vychádzal z informácie, že v jeho rodnej krajine sa síce vyskytujú vraždy verejne činných osôb, no nie málo významných, ale len významných politikov, čo je neprimeraným a neakceptovateľným bagatelizovaním situácie v krajine jeho pôvodu, nakoľko mu nie je zrejmé, na základe čoho žalovaný posúdil významnosť politikov a ich rodinných príslušníkov v Sierra Leone a odkiaľ získal takéto informácie, pretože v napadnutom rozhodnutí žiaden zdroj neuvádza. Ďalším dôvodom, v ktorom nachádza obavu o svoj život a zdravie pri návrate do krajiny pôvodu, je v značnej miere rozšírený vírus Ebola. Nesprávnosť vidí aj v konštatovaní žalovaného, že hneď po zaistení nepožiadal o azyl, nakoľko oň požiadal okamžite a do pozornosti dal, že aj keď na to nie je právny nárok, azyl mu možno udeliť aj podľa ust. § 9 ZoA z humanitných dôvodov, pretože dôvody ktoré uvádzal, možno tomuto ustanoveniu podriadiť aj preto, lebo právny poriadok výslovne iný inštitút, ktorý by mohol vo svojom prípade využiť za účelom zlúčenia rodiny, neobsahuje. V ďalšom žalovanému vytkol, že mu neumožnil vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, v zmysle ust. § 33 ods. 2 SP, čím bol pozbavený jedného zo základných práv, a to podieľať sa na náležitom zistení skutkového stavu a navrhovať doplnenie dokazovania. Svoju argumentáciu uzavrel tým, že mu bolo odňaté právo konať pred orgánom verejnej správy, čo môže mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 2. Žalovaný vo vyjadrení žiadal správnu žalobu s poukazom na argumentáciu žalobcu v žiadosti o udelenie azylu alebo poskytnutia doplnkovej ochrany zo dňa 15. 02. 2017, počas doby zaistenia a umiestnenia v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove, zamietnuť. Uviedol, že po preskúmaní žalobcovej žiadosti dospel k záveru, že dôvody v nej uvedené nemožno subsumovať pod dôvody uvedené v zákone o azyle a ani pod dôvody na udelenie azylu uvedené v Ženevskom dohovore z roku 1951 o právnom postavení utečencov, a že neboli preukázané žiadne skutočnosti, na základe ktorých by mal byť žalobca v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený vážnemu bezpráviu tak, ako to ustanovuje § 2 písm. f/ zákona o azyle. O udelenie azylu požiadal účelovo, po tom ako mu hrozil trest administratívneho vyhostenia na základe rozhodnutia Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava č.p. PPZ-HCP-BA6-32-008/2017-AV zo dňa 06.02.2017. Nakoľko žalovaný bol toho názoru že výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia správneho orgánu nehrozí žalobcových závažná ujma tým, že by bolo porušené právo na rešpektovanie jeho súkromného a rodinného života podľa článku 8 dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako ani ujma spočívajúca v ohrození jeho života alebo zdravia, neboli naplnené podmienky ani podľa ust. § 8, 10, 13a alebo 13b zákona o azyle, rozhodnutím ČAS: MU-PO-35-42/2017-Ž zo dňa 21.03.2017, podľa § 12 ods. 2 písm. f/ a ods. 3 zákona o azyle, žiadosť žalobcu ako zjavne neopodstatnenú zamietol. K dôvodom správnej žaloby doplnil, že žalobca neuviedol žiadne bližšie skutočnosti v akej strane jeho otec pôsobil a akú činnosť vykonával, poukázal na správu vypracovanú Odborom dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce č.p. MU-ODZS-2017/000229-002, ktorá je súčasťou spisového materiálu a z ktorej vyplýva, že pokiaľ došlo v posledných rokoch k vraždám vysoko postavených politikov, išlo vždy o verejne opozične činné osoby z nedávnej minulosti a správa sa nezmieňuje o prenasledovaní rodinných príslušníkov týchto politikov. Poukázal aj na výpoveď žalobcu v ktorej uviedol, že pas mu zo Sierra Leone poslala jeho sestra, ktorá tam ostala žiť a nečelila žiadnym problémom, ktorej poslal fotku a ona mu cez službu DHL doručila pas. Z uvedeného podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že mu v krajine pôvodu nehrozí ako synovi opozičného politika žiadne prenasledovanie a nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že štátne orgány mu bez problémov vystavili cestovný pas a cez zastupiteľský úrad Sierra Leone získal aj doklady potrebné pre uzavretie manželstva. V súvislosti s namietanou možnosťou udelenia azylu z humanitných dôvodov, poukázal žalovaný na nariadenie ministra vnútra SR č. 34 z 21.01.2014 o postupe migračného úradu Ministerstva vnútra SR, útvarov Policajného zboru a centier podpory pri vykonávaní zákona o azyle a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa za humanitné dôvody, na základe ktorých migračný úrad môže udeliť azyl považujú „najmä prípady neúspešných žiadateľov o azyl z radov prestarnutých, traumatizovaných alebo ťažko chorých osôb, ktorých návrat do krajiny pôvodu by mohol predstavovať značné fyzické či psychické útrapy, prípadne až smrť,“ čo nie je prípad žalobcu a preto mu takúto formu ochrany neudelil. Žalovaný ďalej uviedol, že dôvodom na udelenie medzinárodnej ochrany nie je ani v krajine rozšírený vírus Ebola, nakoľko podľa verejne dostupných informácií, posledná epidémia Eboly bola v krajine v roku 2014 a tak bezpečnostnú hrozbu pre žalobcu nepredstavuje. V súvislosti s porušením práva na rodinný život, respektíve zlúčenie rodiny, žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. lSža/37/2008 zo dňa 10. 02. 2009, podľa ktorého: „ Odvolací súd v súvislosti s námietkou žalobcu, že Krajský súd sa nezaoberal jeho osobným právom a dôvodom na zlúčenie rodiny udáva, že táto námietka nebola spôsobilá spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, pretože otázku prípadného zlúčenia rodiny je možné riešiť podľa zákona o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky, ale nie podľa zákona o azyle. To by znamenalo rozšírenie pojmu utečenca a bolo by to nad rámec zákona o azyle.“ Žalovaný ďalej uviedol, že problematika zlúčenia rodiny cudzinca so štátnym občanom SR alebo s cudzincom, ktorý má na území SR povolený pobyt, s výnimkou prípadov podľa § 10, § 13b a § 31a zákona o azyle, patrí do vecnej pôsobností policajného útvaru, ktorý pri rozhodovaní podľa zákona o pobyte cudzincov zohľadňuje túto skutočnosť aj v zmysle príslušných medzinárodných dohovorov. K ďalšiemu argumentu žalobcu uviedol, že nemožno hovoriť ani o podstatnom porušení ustanovení § 33 ods. 2 Správneho poriadku, nakoľko zápisnica z pohovoru so žiadateľom, do ktorej má možnosť uviesť všetky dôvody jeho žiadosti o udelenie azylu, je žiadateľovi na záver pretlmočená a má možnosť doplniť všetky ďalšie skutočnosti, ktoré považuje pre posúdenie svojej žiadosti za podstatné a na ktoré sa ho zástupca správneho orgánu neopýtal. Žalobca bol v závere zápisnice vyzvaný odpovedať, či uviedol všetky dôvody na udelenie azylu pravdivo a vyčerpávajúco, na čo odpovedal kladne. Na otázku, či chce niečo dodať na záver uviedol, že nechce dodať nič, všetko čo chcel už vyčerpávajúco vypovedal. 3. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril. 4. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 S.s.p.) preskúmal vec postupom podľa prvého dielu štvrtej hlavy S.s.p. v rozsahu a medziach dôvodov odvolania, keďže sa jednalo o vec podľa ust. § 107 ods. 1 pís. a/ a d/ S.s.p., nariadil vo veci pojednávanie. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu dôvodov podanej žaloby dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť (ust. § 219 S.s.p.). 5. Podľa § 206 ods. 3 S.s.p. správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. Podľa § 206 ods. 4 S.s.p. pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia. Podľa § 206 ods. 6 S.s.p. ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 6. Podľa § 211 ods. 1, 2 S.s.p. správna žaloba podľa § 207 ods. 1 musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia alebo opatrenia, ak tento zákon neustanovuje inak. Správna žaloba proti rozhodnutiu, ktorým bola žiadosť o udelenie azylu zamietnutá ako neprípustná alebo ako zjavne neopodstatnená, proti rozhodnutiu o odovzdaní do iného štátu alebo proti rozhodnutiu o zastavení konania o azyle musí byť podaná v lehote 20 dní od doručenia rozhodnutia. 7. Podľa § 213 ods. 1, 2 S.s.p. podanie správnej žaloby má odkladný účinok, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Ak osobitný predpis ustanovuje, že podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného odkladný účinok uznesením priznať. Návrh na priznanie odkladného účinku sa podáva spolu so správnou žalobou. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 185 až 189. Správny súd rozhodne o návrhu na priznanie odkladného účinku do 15 dní od jeho podania. 8. Podľa § 214 S.s.p. žalovaný je na výzvu povinný v určenej lehote predložiť správnemu súdu vyjadrenie k žalobe. 9. Podľa § 219 S.s.p. ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 10. Z obsahu administratívneho spisu a rozhodnutia žalovaného, ktoré právne odôvodnil ust. § 2 pís. d/, e/, f/, § 8, § 12 ods. 2 pís. f/, § 13a, § 19a ods.1 pís. d/, ods. 2, ods. 3 pís. c/, e/ a ods. 6 ZoA súd zistil, že žalobca bol na základe rozhodnutia o zaistení vydaného Oddelením cudzineckej polície ( ďalej len „OCP“) PZ Bratislava pod číslom PPZ-HCP-BA6-32017/2017-AV od 06.02.2017 zaistený v ÚPZC na základe toho, že sa na území SR zdržuje neoprávnene, rozhodnutím OCP Bratislava pod číslom PPZ-HCP-BA6-32-008/2017-AV zo 06.02.2017 bolo rozhodnuté o jeho administratívnom vyhostení na územie Sierra Leone (ďalej len SLE) a tiež mu bol uložený zákaz vstupu na dobu 5 rokov. Dňa 15.02.2017 požiadal o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany z dôvodu, že má záujem žiť na Slovensku so svojou manželkou, A. I., R.. XX.XX.XXXX, s ktorou je ženatý už 5 rokov a že doklady pre štátnych príslušníkov SLE sa vydávajú na území domovskej krajiny a keďže tam má problém a v prípade návratu mu hrozí smrť, zastupiteľský úrad SLE mu nový cestovný doklad na vycestovanie nevydá. 11. V rozhodnutí žalovaný uzavrel, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre udelenie azylu resp. doplnkovej ochrany na území SR podľa § 8, § 10, § 13a alebo § 13b zákona o azyle a svoju žiadosť o udelenie azylu predložil len z dôvodu odvrátenia bezprostredne hroziaceho vyhostenia z územia SR. K objasneniu dôveryhodnosti žalobcu uviedol, že už septembri roku 2008 pri predvedení na cudzineckú políciu v Bratislave nespolupracoval a vystupoval ako osoba nezistenej totožnosti; poukázal na jeho tvrdenie, že doklady pre štátnych príslušníkov SLE sa vydávajú na území domovskej krajiny a zastupiteľský úrad SLE mu nový cestovný doklad na vycestovanie nevydá, ktoré je v protiklade s jeho iným tvrdením, že cestovný doklad SLE mu na základe jeho splnomocnenia vybavila v krajine pôvodu sestra a zaslala prostredníctvom spoločnosti DHL na Slovensko. Ďalej poukázal na výpis, ktorý získala cudzinecká polícia z rakúskej strany - potvrdenie o sobáši žalobcu ako nigérijského štátneho príslušníka, nar. XX.XX.XXXX v Lagose v Nigérii, ktorý uzatvoril dňa 19.07.2004 vo Viedni manželstvo s O. K., pričom žalobca pri pohovore predložil sobášny list z Českej republiky, podľa ktorého ako slobodný, štátny príslušník SLE uzatvoril dňa 20.10.2012 manželstvo so slovenskou štátnou občiankou, A. P., R.. XX.XX.XXXX. Do pozornosti dal aj informácie z dublinského strediska, podľa ktorých žalobca žiadal o poskytnutie medzinárodnej ochrany v Rakúsku dvakrát, konkrétne 24.09.2003 a 21.08.2008. V Českej republike mal udelený dlhodobý pobyt do 02.05.2012 a podľa informácii z cudzineckej polície bol riešený na území SR v roku 2008, kedy bol vrátený do Rakúska. V roku 2012 bol opakovane zaistený, v čase od 27.07.2012 do 31.07.2012, kedy bol odovzdaný do ČR. Dňa 02.03.2016 mu bol udelený tolerovaný pobyt, 06.02.2017 podával na OCP Nitra vyjadrenie k žiadosti o udelenie trvalého pobytu a vtedy bolo zo strany OCP zistené, že tolerovaný pobyt mu zanikol, na území SR sa zdržuje neoprávnene a preto bol zaistený a umiestnený v ÚPZ Medveďov. 12. Žalovaný poukázal aj na vstupný pohovor žalobcu, vykonaný dňa 15.02.2017 (v rozhodnutí omylom uvedený dátum 01.02.2017), v ktorom pri vyslovení svojich obáv z návratu do domovskej krajiny uviedol, že sa narodil v meste Freetown, kde do svojich 10 - 12 rokov chodil aj do školy. Pretože jeho otec, S. V. I. O., dátum narodenia nevedel uviesť, ktorý už asi pred 20 rokmi zomrel v Nigérii, bol pred ich odchodom zo SLE politicky činný, bol v opozícii voči vtedajšiemu prezidentovi, rodina asi v roku 1985 opustila SLE a odišla do Nigérie, kde absolvoval 3 - 4 ročný kurz, niečo ako učňovskú školu v profesii automechanik, v ktorej po jej skončení aj pracoval. V Nigérii si jeho otec vybudoval zázemie, obchodoval s nehnuteľnosťami a mal tam aj dom. K politickej činnosti jeho otca tvrdil, že v čase odchodu bol malé dieťa, preto nevedel pochopiť jeho politickú činnosť, akú zastával funkciu, v akej konkrétnej politickej strane pôsobil, vedel len, že bola v opozícii voči vtedajšiemu prezidentovi. Z Nigérie odišiel v roku 2001 do Európy, najskôr do Rakúska, kde v roku 2003 požiadal o azyl, ale nakoľko dostal povolenie na pobyt, azylové konanie bolo zastavené. Potom istý čas pracoval v Taliansku a od roku 2010 sa zdržiaval aj v Českej republike, kde mu udelili povolenie na dlhodobý pobyt a kde sa v roku 2012 v Brne oženil s A., W.. P., R.. XX.XX.XXXX, ktorá vlastní na S. B.. C. R. byt. Väčšinou pracoval v upratovacích službách, na Slovensku oficiálne nepracoval, ale pomáhal manželke, ktorá v Bratislave - Petržalke, na I. ulici mala salón s názvom Q. O., kde sa poskytovali kadernícke služby, masáže, wellnes, ale pretože podnikanie nešlo podľa ich predstáv, salón v apríli 2016 zanikol a manželka začala pracovať vo Viedni. S manželkou deti nemajú, ale v Nigérii mal priateľku, T. O., s ktorou má syna L. I., R.. C. W. XXXX, ktorý žije v Nigérii a dcéru I. I., R.. XX.XX.XXXX, ktorá sa toho času zdržuje aj s matkou v Líbyi a údajne ako utečenci z Nigérie čakajú na odchod do Európy. S bývalou priateľkou, Sabinou Doleschal, žijúcou v Rakúsku má syna O. A., R.. XX.XX.XXXX. Ďalej uviedol, že v krajine pôvodu nemal problémy, lebo SLE opustil ako malý chlapec, v Nigérii údajne tiež nemal problémy s políciu, prípadne inými štátnymi orgánmi, v minulosti nebol trestaný ani vyšetrovaný. Krajinu pôvodu od roku 1985 nenavštívil, politickú situáciu v krajine nesleduje, považuje ju však za nebezpečnú a jemu konkrétne by po návrate, zo strany protivníkov jeho otca, hrozila poprava na ulici. Pas získal prostredníctvom svojej sestry, žijúcej v SLE, ktorej poslal len fotku a ona mu cez spoločnosť DHL poslala pas. Doklady k sobášu a iné doklady získal cez zastupiteľský úrad SLE v Moskve. Prečo hneď po zaistení nepožiadal o azyl zdôvodnil tak, že na Slovensku najprv žiadal o tolerovaný pobyt, ktorý mu aj bol udelený, ale keď požiadal o jeho predĺženie, nastal problém a nemal inú možnosť, ako počas pobytu v ÚPZ požiadať o azyl. 13. Vo vzťahu k uvedenému, žalovaný poukázal na informácie o prípadoch vrážd politikov alebo verejne činných osôb v krajine pôvodu, ktoré boli vnímané ako politicky motivované, ide ale len o niekoľko prípadov významných politikov, ktorí boli politicky stále činní a nie o vraždách málo významných politikov alebo ich rodinných príslušníkov. Uviedol aj, že zákon mu výslovne neukladá začleniť do výroku svojho rozhodnutia aj výrok o nedelení azylu z humanitných dôvodov podľa § 9 ZoA, lebo nejde o nárok, o ktorom musí rozhodnúť správny orgán „ex lege“, ale o výsledok uváženia, ktorý nie je preskúmateľný súdom. Naviac žalobca v priebehu administratívneho konania humanitné dôvody ani neuvádzal. 14. Žalovaný dospel k jednoznačnému záveru, že žalobca v krajine pôvodu objektívne nečelil žiadnej forme prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, či z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, resp. nepreukázalo sa, že by v nej bol prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd, tak ako to vyplýva zo zákona o azyle, resp. zo Ženevského dohovoru. Jeho osobu i jeho výpoveď možno považovať za nedôveryhodnú a odporujúcu zisteným faktom a skutočnostiam. 15. S týmto záverom žalovaného sa plne stotožňuje aj správny súd. Konanie o udelenie azylu na území SR prebieha vo väzbe na splnenie podmienok taxatívne uvedených v § 8 ZoA, ako zákonného vyjadrenia ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky). Právo na azyl je právom len cudzinca a to takého, ktorý bol mimo územia SR prenasledovaný kvôli uplatňovaniu politických práv a priznáva sa v rozsahu dvoch kumulatívnych materiálnych podmienok. Prvou je prenasledovanie, druhou je uplatnenie politických práv a slobôd. Prvou podmienkou sa zaručuje ochrana až vo fáze reálneho prenasledovania a na jej splnenie nestačí ohrozenie, resp. možnosť, že osoba bude v kratšej alebo vzdialenejšej budúcnosti ohrozená prenasledovaním. Druhá podmienka práva na azyl je splnená, ak žiadateľ o azyl uplatnil slobodu prejavu, slobodu zhromažďovania, slobodu združovania, volebné právo alebo právo na odpor a za to je v zahraničí prenasledovaný. Udelenie azylu podľa § 8 ZoA je objektívne viazané na prítomnosť prenasledovania, ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d/ zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu. 16. Podľa ust. § 8 ZoA ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a/ má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b/ je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. 17. Podľa ust. § 2, písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. 18. Ustanovenie § 2 písm. d/ ZoA definujúce konkrétne situácie, ktoré je možné považovať za prenasledovanie, nie je možné aplikovať na prípad žiadateľa o azyl bez predchádzajúceho splnenia základnej podmienky ako predpokladu udelenia azylu, a tou je existencia opodstatnených obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine (§ 8 ZoA). 19. Za prenasledovanie v zmysle § 8 ZoA je nutné považovať len také ohrozenie života či slobody, ktoré je trpené, podporované či prevádzané štátnou mocou, pričom problémy so súkromnými osobami nemôžu byt dôvodom pre udelenie azylu, pokiaľ politický systém v krajine pôvodu dáva občanom možnosť domáhať sa ochrany svojich práv pred štátnymi orgánmi. Pokiaľ žiadateľ o azyl nepreukáže, že verejná moc v krajine pôvodu ako celok mu odoprela poskytnúť ochranu pred prípadnými vyhrážkami zo strany súkromnej osoby, nemôže sa úspešne domáhať ochrany v podobe udelenia azylu (napr. rozsudok NS SR sp.zn. 1 Sža 50/2010 z 08.06.2010). 20. Žalobca vo vstupnom pohovore ako i vo svojej žalobnej argumentácii poukazoval na hrozbu smrti v prípade jeho návratu do domovskej krajiny, z dôvodu politickej činnosti jeho otca, ktorý zomrel cca pred dvadsiatimi rokmi a žalobca nevedel uviesť ani dátum jeho narodenia, nevedel popísať a vôbec sa vyjadriť ani k samotnej politickej činnosť svojho otca, vedel len, že bol v opozícii voči vtedajšiemu prezidentovi, čo odôvodnil tým, že bol malé dieťa a tak otcovu politickú činnosť pochopiť nevedel. Na pojednávaní súdu dňa 31.05.2017, na ktorom Krajský súd v Bratislave doplnil dokazovanie vypočutím žalobcu, právna zástupkyňa žalobcu zdôraznila, že jeho žiadosť o udelenie azylu nebola motivovaná hrozbou jeho vyhostenia ale obavami z prenasledovania pre politické presvedčenie, ktoré mu je pripisované v krajine pôvodu a žalobca obavy z prenasledovania vysvetľoval tým, že nebezpečenstvo mu nehrozí od úradov ale ako deti tam bojovali , strieľali a tí postihnutí v rámci komunity ich poznajú a preto mu hrozí pomsta, čo sa prenáša aj na jeho dcéru, ktorá má byť v nemocnici po tom, ako sa snažila preplaviť do Európy. Opakovane uvádzal, že ozrejmiť politickú činnosť svojho otca nevie, nakoľko mal 10 rokov a o politiku sa nezaujímal. Súd poukazuje na iné tvrdenia žalobcu, že rodina do Nigérie odišla v roku 1985 a nakoľko žalobca sa narodil v roku XXXX, mal v tom čase 17 rokov, teda bol vo veku, keď už sám teoreticky mohol byť politicky činný. Žalobca, ani poskytnutím mu priestoru na opísanie takých rozhodujúcich skutočností, ktoré možno vecne podriadiť významu slovnej kategórie prenasledovania, tak ako ho má na mysli ZoA, svojimi tvrdeniami nevedel preukázať a ani identicky, konzistentne, neprotirečivo a s minimálnou mierou dôveryhodnosti popísať príčiny možnej a reálnej hrozby takéhoto konania, či už prameniace z vlastnej činnosti alebo verejnej činnosti jeho otca tak, aby mohli byť pokryté dôvodmi zakotvenými v ust. § 8 ZoA. V rozpore s jeho tvrdeniami vyznieva aj spôsob získania cestovného pasu, prostredníctvom sestry žijúcej v SLE, ktorá mu pas zaslala službou DHL. V súvislosti s uvedeným dáva súd do pozornosti, že nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej osoby preukazoval inými dôkaznými prostriedkami než vlastnou dôveryhodnou výpoveďou. Táto vo veciach medzinárodnej ochrany zohráva mimoriadne dôležitú úlohu, pretože pravdivosť jeho tvrdení a dôveryhodnosť jeho osoby predstavujú základ, na ktorom je azylové konanie ukotvené. Pokiaľ sa teda žiadateľ o azyl po celú dobu konania vo veci medzinárodnej ochrany drží jednej dejovej línie, jeho výpoveď je možné i napriek drobným nezrovnalostiam označiť za konzistentnú a za súladnú s dostupnými informáciami o krajine pôvodu, potom je potrebné z takejto výpovede vychádzať a je naopak povinnosťou správneho orgánu, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy, ktoré dôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl vyvracajú alebo spochybňujú. Obdobné závery vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR ( napr. rozsudok sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 09.04.2013). 21. Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán (platí to aj pre odvolací orgán) je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia) - správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Zásada tzv. materiálnej pravdy má v konaní o udelenie azylu svoje špecifiká spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť žiadateľových tvrdení. Je však na správnom orgáne, aby preukázal, či vyvrátil pravdivosť žiadateľových tvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne zistením presných okolností viažucich sa na tvrdenie žiadateľa o azyl, alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti úsudku správneho orgánu. 22. Žalovaný zhromaždil do spisu relevantné informácie o krajine pôvodu žalobcu, z ktorých vyvodil nespochybniteľný záver o tom, že niekoľko poznaných vrážd významných politikov alebo verejne činných osôb bolo politicky motivovaných a týkali sa významných, nie menej významných politikov. Žalobca spochybniac tieto tvrdenia úvahou, na základe čoho žalovaný dospel k takémuto záveru, resp. na základe čoho vie žalovaný posúdiť významnosť politikov a ich rodinných príslušníkov v Sierra Leone, správny súd upriamuje, že takto mapovaná situácia sa týka súčasnosti, nie obdobia spred 20 rokov kedy zomrel otec žalobcu a zdôrazňuje aj to, že ani v podanej žalobe a ani na pojednávaní súdu, kde bol žalobcovi poskytnutý dostatočný časový priestor na konkretizovanie jeho obavy z návratu do domovskej krajiny ( ktorú podľa jeho vlastných tvrdení od roku 1985 nenavštívil), tzn. nevyvíjal v nej žiadnu politickú činnosť, od smrti jeho otca sa zmenila politická garnitúra, skončila občianska vojna a s výnimkou pouličných šarvátok medzi domácimi gangami či okrádania turistov, ako uviedol zo strany štátnych orgánov mu žiadna perzekúcia a smrť už vôbec nehrozí. Výpoveď žalobcu bola vo všetkých jej bodoch nedôveryhodná a nedôveryhodnosť samotného žalobcu dokresľuje aj informácia žalovaného zo dňa 27.04.2017 o tom, že ide o osobu, po ktorej bolo v Rakúskej republike vyhlásené pátranie, ktoré končí 16.03.2018, z dôvodu vyšetrovania pre trestný čin nedovoleného zaobchádzania s omamnými látkami, ublíženia na zdraví a nebezpečného vyhrážania. Žalobca síce uviedol, že tieto záležitosti už skončili v jeho prospech, no opätovne svoje tvrdenia nevedel preukázať. V tejto informácii je uvedené aj to, že v Rakúsku je k osobe žalobcu vedené už tretie azylové konanie, ktoré stále nie je ukončené. 23. Podľa názoru súdu žalovaný dospel k správnemu záveru, že žalobca nepreukázal opodstatnenosť obáv z prenasledovania z dôvodov taxatívne vymedzených v zákona o azyle. 24. Žalovaný ako irelevantnú správne posúdil aj žiadosť žalobcu podľa ust. § 10 ZoA na účel zlúčenia rodiny, nakoľko žalobca nemá na území SR žiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom a s odôvodnením, že právo na rešpektovanie rodinného života v zmysle čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nezahŕňa všeobecný záväzok zmluvných štátov rešpektovať výber manželov pokiaľ ide o ich usídlenie sa na území toho ktorého štátu v tom zmysle, že by bol dotknutý štát bez ďalšieho povinný akceptovať usídlenie sa partnera, ktorý nie je jeho štátnym občanom. Článok 8 dohovoru negarantuje právo na rodinný život v konkrétnej krajine, ale len právo na skutočný rodinný život ako taký ( nález Ústavného súdu SR sp. zn. IÍL US 331/09 zo dňa 16.12.2009; rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Sža/39/2011 z 13.09.2011). 25. K žalobnej námietke o neudelení azylu z humanitných dôvodov správny súd uvádza, že žalobca vo svojom odôvodnení nezabudol ani na túto alternatívu a v súlade s hypotézou ust. § 9 ZoA ju vyčerpávajúcim spôsobom aj odôvodnil. Naopak žalobca túto možnosť, opakovane bez relevantnej skutkovej argumentácie ako žalobný dôvod len naznačil. Ak ním mienil zastrešiť rozšírenie vírusu Ebola v SLE, tento bol podľa zistení žalovaného v značnej miere v krajine rozšírený v roku 2014, a tak ani tento argument nezodpovedá aktuálne mapovanej situácii. 26. Žalobcova námietka o nedostatočnom zistení skutkového stavu veci tým, že mu nebolo umožnené vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a navrhovať doplnenie dokazovania opäť neobstojí. V zistení skutkového stavu nedošlo k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z konania alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti a správny súd konštatuje, že uvedený žalobný dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu správneho orgánu nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas jeho konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 127 až § 129 S.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Žalovaný riadne zistil skutočnosti potrebné na vyvodenie záverov k akým dospel a z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že žalobca bol so všetkými úkonmi riadne oboznámený s možnosťou sa k nim aj prostredníctvom ustanoveného tlmočníka vyjadriť. 27. K námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu alebo správneho orgánu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu alebo správneho orgánu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd alebo správny orgán nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom správny orgán z dostatočne zistených skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správne ustanovenia na vec sa vzťahujúceho právneho predpisu, namietaná vada konania správneho orgánu nebola konajúcim súdom zistená. 28. Za nezákonné rozhodnutie, ako napadnuté rozhodnutie označil žalobca, treba považovať právoplatné rozhodnutie, ako výsledok rozhodovacej činnosti, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, a ktoré bolo pre nezákonnosť zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. Ani takouto vadou nemôže v tomto štádiu konania žalobou napadnuté rozhodnutie trpieť. 29. Podľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. 30. § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. 31. Aj z uvedeného pohľadu posúdil žalovaný žiadosť žalobcu, pričom poukázal na absenciu takých dôvodov alebo obáv zo strany žalobcu, ktoré by bolo možné subsumovať pod pojem vážne bezprávie, vylúčiť možno aj dôvody uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu, mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu, pretože nemal problémy so žiadnymi štátnymi orgánmi, bezpečnostnými či inými zložkami SLE alebo Nigérie, nebol nimi nikdy trestne stíhaný ani väznený, vystavený mučeniu alebo neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu a nevykonával žiadnu činnosť, ktorá by viedla oficiálne orgány k neprimeraným opatreniam voči jeho osobe ani v budúcnosti. Z uvedených dôvodov nemohla získať právnu relevanciu ani žiadosť žalobcu o poskytnutie doplnkovej ochrany. 32. Záverom ešte správny súd dodáva, že konanie o medzinárodnej ochrane je konaním špecifickým tým, že je v ňom často nutné rozhodovať za situácie dôkaznej núdze (viď. rozsudky Najvyššieho správneho súdu z 26.02.2008 , č.j. 2 AZS 100/2007-64 a z 27.03.2008 , č.j. 4 AZS 103/2007-63, či rozsudok NS SR zo dňa 29.07.2014 sp.zn. 1Sža/17/2014), že ide o prospektívne rozhodovanie (t. j. posudzuje sa opodstatnenie strachu z prenasledovania či riziko vážneho bezprávia v budúcnosti) a že nesprávne rozhodnutie má pre žalobcu obzvlášť závažné dôsledky. 33. I so zreteľom na uvedené správny súd nemohol prijať iný záver ako ten, že správny orgán dôkladne zistil skutkový stav veci, na tento aplikoval zodpovedajúce ustanovenia zákona a svoje rozhodnutie vyčerpávajúcim spôsobom aj odôvodnil. Pretože súd nevyhodnotil ani jednu z vznesených námietok žalobcu ako dôvodnú, podanú žalobu zamietol. 34. O trovách žalobcu súd rozhodol v zmysle ust. § 167 ods. 1 S.s.p. a s poukazom na výsledok konania, teda celkovú neúspešnosť žalobcu v preskúmavanej veci mu náhradu trov konania nepriznal. 35. Záverom súd poznamenáva, že i keď bol žalobca v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. m/ zákona č. 71/1992 Zb.), a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 S.s.p.). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 S.s.p.) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 S.s.p.). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 S.s.p.).