Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/70/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200515 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1017200515.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., IČO: 35 910 739, Mlynské Nivy 44/b, Bratislava, zastúpený: AKMG, s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 36 800 589, Dolná 6/A, Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 111437/2017 zo dňa 06.02.2017, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu napadnuté rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej č. 111437/2017 zo dňa 06.02.2017 ako aj rozhodnutie Mesta Pezinok č. 1500139792/2016/180788 zo dňa 24.11.2016 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému plná náhrada trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správneho orgánu 1. Správca dane Mestský úrad Pezinok rozhodnutím č. 1500139792/2016/180788 zo dňa 24.11.2016 vyrubil žalobcovi daň za užívanie verejného priestranstva od 18.04.2016 do 27.06.2016 sadzbou 1 eur/ m2/deň v sume 14.981 eur. Uvedenú daň vyrubil na základe rozhodnutia zo dňa 15.03.2016, ktorým bolo príslušným správnym orgánom žalobcovi povolené užívať verejné priestranstvo rozkopávkou miestnej komunikácie, chodníka a zelene za účelom plánovanej rekonštrukcie NTL plynovodov a pripojovacích plynovodov na ulici F.P. Drobiševa (parc. č. 2027/1), k.ú. Pezinok, ulici Gen. Svobodu (parc. č. 2027/1) k.ú. Pezinok a ul. Gen. Pekníka (parc. č. 2070/1) k.ú. Pezinok s celkovou výmerou 210,9 m2. V odôvodnení správca dane uviedol, že daň vyrubil podľa § 99 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 582/2004 Z.z.“) a v nadväznosti na § 12 až 16 Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Pezinok č. 15/2015 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. 2. Proti tomuto rozhodnutiu sa žalobca v zákonnej lehote odvolal. O odvolaní rozhodol žalovaný svojim rozhodnutím č. 11437/2017 zo dňa 06.02.2017 tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca dňa 08.03.2016 požiadal Mesto Pezinok o vydanie povolenia na zvláštne užívanie pozemnej komunikácie z dôvodu rekonštrukcie plynovodov v termíne od 15.03.2016 do 15.10.2016 na celkovej užívanej ploche 444/5 m2. Mesto Pezinok vydalo rozhodnutie dňa 15.03.2016, ktorým povolilo rozkopávku na rekonštrukciu plynovodu. Protokol o odovzdaní a prevzatí rozkopávky pre stavbu rekonštrukcia plynovodu bol spísaní medzi žalobcom a Mestom Pezinok dňa 27.06.2016. Mesto Pezinok, oddelenie výstavby a životného prostredia spísalo dňa 21.11.2016 zápis o odovzdaní a prevzatí spätných úprav po výkopových prácach na verejnom priestranstve podľa harmonogramu prác, ako podklad pre vydanie rozhodnutia - vyrubenia dane za užívanie verejného priestranstva žalobcovi. Na základe uvedených zistení správca dane vyrubil za užívanie verejného priestranstva a na základe rozhodnutia oddelenia životného prostredia, komunálnych služieb a dopravy zo dňa 15.03.2016, ktorým bolo povolené užívanie verejného priestranstva rozkopávkou miestnej komunikácie, chodníka a zelene za účelom rekonštrukcie plynovodov predmetné prvostupňové rozhodnutie o vyrubení dane. Žalovaný vo svojom rozhodnutí ďalej uviedol, že z výkladu zákona č. 582/2004 Z.z. vyplýva, že osobitným užívaním verejného priestranstva je užívanie verejného priestranstva iným, než obvyklým spôsobom, na ktorý je verejné priestranstvo určené. Žalobca v rámci svojej podnikateľskej činnosti si vopred pripravoval rekonštrukciu plynovodu na dotknutých parcelách. Podkladom k začatiu rekonštrukcie plynovodu bolo stavebné povolenie vydané dňa 18.05.2015, na základe žiadosti žalobcu, pričom samotné práce na rekonštrukcii boli vykonané na etapy v roku 2016. Žalovaný poukázal nato, že správca dane na základe získaných skutočností vylúčil existenciu havarijného stavu (opravu havárie alebo poruchy), pretože v takomto prípade je príslušný subjekt povinný urýchlene konať a odstrániť takúto závadu ako aj ich následky. V záujme zabezpečenia výkonu povinnosti prevádzkovateľa a bezodkladného odstránenia havárii a porúch vo verejnom záujme, je oprávnený prevádzkovateľ vstupovať na cudzie pozemky a teda aj verejné priestranstvá, na ktorých takéto siete sú umiestnené, pričom takéto rozkopávky a s tým spojené práce nie sú považované za osobitné užívanie verejného priestranstva. Správca dane preto správne podľa žalovaného vychádzal zo zisteného skutkového stavu a vyrubil daň za užívanie verejného priestranstva. II. Žaloba 3. Žalobca považoval rozhodnutia vydané správnymi orgánmi oboch stupňov za nezákonné a žiadal ich zrušiť. 4. Namietal nesprávnu aplikáciu § 30 zák. č. 582/2004 Z.z., pričom rozhodnutie žalovaného bolo založené na jeho hypotéze, že vzhľadom k tomu, že stavebník (žalobca) si pripravoval v priebehu dvoch rokov pokládku nových rozvodov v trase existujúceho vedenia, nešlo o lokálnu haváriu resp. poruchu, a teda správca dane na základe zistených skutočností vylúčil existenciu havarijného stavu, keďže v tomto prípade bol žalobca povinný konať urýchlene a odstrániť takúto závadu a jej následky. Uvedené však podľa žalobcu žalovaný nekonkretizoval bližšími dôkazmi a právnymi predpismi, čo je so zásadou úplného zistenia skutkového stavu veci. Podľa žalobcu oprava porúch na rozdiel od havárie nemusí vyvolať potrebu okamžitého odstránenia nevyhovujúceho stavu a teda fakt, že žalobca odstraňoval poruchu na vedení dlhšie obdobie nemá vplyv na skutočnosť, že v danom prípade sa jednalo o opravu porúch a že by takáto činnosť nemala patriť pod osobitné užívanie verejného priestranstva, ktoré je predmetom dane za užívanie verejného priestranstva. 5. Žalobca poukázal na technické podmienky žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej siete, ktorými určuje technické podmienky prístupu, pripojenia do distribučnej siete a prevádzkovania distribučnej siete účinný od 01.11.2012. Podľa týchto podmienok sa poruchou rozumie odchýlka od normálneho prevádzkového stavu distribučnej siete, ktorá môže ohroziť bezpečnosť alebo spoľahlivosť distribúcie zemného plynu určitej časti distribučnej siete. Podľa technických podmienok, ak havária alebo porucha na plynárenskom zariadení spôsobí prerušenie distribúcie plynu a následne dodávku plynu koncovým odberateľom vykoná žalobca všetky nevyhnutné opatrenia k odstráneniu havárie alebo poruchy, s cieľom rýchleho obnovenia distribúcie zemného plynu pre účastníkov trhu s plynom. V zmysle technických podmienok na základe výsledkov vykonanej technickej kontroly a po zhodnotení technického stavu príslušných plynárenských zariadení, zváži žalobca, či je potrebné vykonať rekonštrukcie príslušných plynárenských zariadení alebo či je nevyhnutné vykonať iné mimoriadne opatrenia. Žalobca pristupuje k rekonštrukcii plynárenských zariadení, ktoré sú súčasťou distribučnej siete, s pravidla v prípadoch vysokej poruchovosti príslušného plynárenského zariadenia spojené s neprimeranou mierou rizika vzniku havárie na danom plynárenskom zariadení. Okrem toho môže pristúpiť k rekonštrukcii plynárenských zariadení aj prípade potreby modernizácie ale rozširovania distribučnej siete z dôvodu zvýšenia kapacity alebo iných technických parametrov alebo v záujme zvýšenia úrovne bezpečnosti, spoľahlivosti alebo plynulosti dodávky plynu. 6. Z technických podmienok vyplýva, že porucha distribučnej siete znamená odchýlku od normálneho prevádzkového stavu. Nie je však nevyhnutné, aby každá porucha ohrozila bezpečnosť a z povahy distribúcie zemného plynu v takom rozsahu, ktorý vedie k prerušeniu distribúcie a dodávky plynu koncovým odberateľom, kedy je potrebné vykonať jej odstránenie čo najskôr s cieľom rýchleho obnovenia distribúcie plynu. 7. Žalobca uviedol, že v danom prípade bola rekonštrukcia plynárenských zariadení potrebná z dôvodu vysokej únikovosti plynu na plynárenských zariadeniach, a teda z dôvodu potreby opravy porúch na plynárenských zariadeniach, ktoré predstavovali odchýlku od normálneho prevádzkového stavu. Poruchy na plynárenských zariadeniach však nepredstavovali prerušenie distribúcie zemného plynu, kedy je žalobca povinný zakročiť čo najskôr. Žalobca poukázal na bod 7.2.3 technických podmienok, kde je výslovne uvedené, že rekonštrukcia sa vykoná v prípade vysokej poruchovosti príslušného plynárenského zariadenia. Skutočnosť, že v danom prípade sa jednalo o odstránenie porúch, žalobca uvádzal aj v technickej správe projektovej dokumentácie stavebného povolenia, s ktorou sa Mesto Pezinok ako príslušný správca dane mal možnosť oboznámiť v rámci zisťovania podkladov a samostatné stavebné povolenie bolo podkladom na vydanie rozhodnutia o zvláštnom užívaní komunikácie. Uvedenými skutočnosťami sa však žalovaný ani správca dane v napadnutých rozhodnutiach vôbec nezaoberali, čím porušili zásadu úplného zistenia skutkového stavu. 8. Užívanie verejného priestranstva zo strany žalobcu nebolo v danom prípade možné považovať za osobitné užívanie verejného priestranstva, ktoré je predmetom dane, nakoľko išlo o odstránenie porúch na verejných vedeniach vo verejnom záujme. 9. Žalobca poukázal aj na rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 1100307/1/360297/2014/5102 zo dňa 08.08.2014, ktorým zrušilo a vec vrátilo príslušnému prvostupňovému správnemu orgánu a z ktorého vyplýva, že „námietka daňového subjektu uvádzaná v odvolaní, že osobitným užívaním verejného priestranstva v súvislosti s odstránením porúch alebo havárie rozvodov verejných sietí, je opodstatnená, lebo správca dane dôvod obnovy a opravy plynovodov nepreveroval. Až po jednoznačnom zistení skutkového stavu je možné stanoviť, či toto užívanie je alebo nie je predmetom dane v súlade s ustanovením § 30 ods. 3 zákona č. 582/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.“ 10. Žalobca ďalej poukázal na § 11 ods. 1 písm. a/ a g/, § 10 a § 64 ods. 6 písm. a/ zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene a niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Udržiavanie distribučnej siete v riadnom prevádzky schopnom stave je zákonnou povinnosťou žalobcu, ktorú vykonáva vo verejnom záujme. Pojem osobitné užívanie verejného priestranstva je potrebné s poukazom na poznámku pod čiarou § 22b k § 30 ods. 3 zákona č. 582/2004 Z.z. vykladať s ohľadom na osobitné postavenie žalobcu upravené v zákona č. 656/2004 Z.z.. Podľa žalobcu totiž činnosť spočívajúca v rekonštrukčných prácach na plynovode má jednoznačne charakter verejnoprávny, nespadá teda pod pojem „osobitné užívanie verejného priestranstva“, a preto nie je možno na žalobcu v súvislosti s touto činnosťou režim miestnych dní aplikovať. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/53/2008 zo dňa 04.09.2009, z ktorého vyplýva právny názor, že rekonštrukčné práce na plynovode nespadajú pod pojem osobitné užívanie verejného priestranstva, ktoré je predmetom miestnej dane. III. Vyjadrenie žalovaného 11. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal žalobu zamietnuť. Argumenty uvedené v jeho vyjadrení boli obdobné ako odôvodnenie žalobou napadnuté rozhodnutie. IV. Relevantné právne predpisy 12. Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. predmetom dane za užívanie verejného priestranstva je osobitné užívanie verejného priestranstva. 13. Podľa § 30 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z.z. verejným priestranstvom na účely tohto zákona sú verejnosti prístupné pozemky vo vlastníctve obce. Verejným priestranstvom na účely tohto zákona nie sú pozemky, ktoré obec prenajala podľa osobitného zákona. 14. Podľa § 30 ods. 3 zákona č. 582/2004 Z.z. osobitným užívaním verejného priestranstva sa rozumie umiestnenie zariadenia slúžiaceho na poskytovanie služieb, umiestnenie stavebného zariadenia, predajného zariadenia, zariadenia cirkusu, zariadenia lunaparku a iných atrakcií, umiestnenie skládky, trvalé parkovanie vozidla mimo stráženého parkoviska a podobne. Osobitným užívaním verejného priestranstva nie je užívanie verejného priestranstva v súvislosti s odstránením poruchy alebo havárie rozvodov a verejných sietí. V. Právne posúdenie 15. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. 16. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 17. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 18. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). 19. Zákon č. 582/2004 Z.z. upravuje miestne dane a miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Miestnou daňou podľa tohto zákona, ktoré môže ukladať obec, je aj daň za užívanie verejného priestranstva. Predmetom dane za užívanie verejného priestranstva je osobitné užívanie verejného priestranstva. Verejným priestranstvom na účely zákona č. 582/2004 Z.z. sú verejne prístupné pozemky vo vlastníctve obce. Osobitným užívaním verejného priestranstva sa rozumie aj umiestnenie stavebného zariadenia. 20. Zákon č. 582/2004 Z.z. v § 30 ods. 3 druhá veta ustanovuje aj výnimku, kedy osobitným užívaním verejného priestranstva nie je užívanie verejného priestranstva v súvislosti s odstránením poruchy alebo havárie rozvodov a verejných sietí. 21. Právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonného rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi správny orgán v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať. 22. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie Ústavou garantovaného základnému práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia. 23. Správny súd nie je povinný a v podstate ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov pri odôvodňovaní rozhodnutí. Platí, že vecne preskúmať zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je možné len za predpokladu jeho náležitého odôvodnenia, keď správny orgán náležitým spôsobom vyhodnotí námietky účastníka správneho konania. 24. Vychádzajúc z naznačených úvah považoval krajský súd žaloba za dôvodnú v časti namietanej nepreskúmateľnosti rozhodnutia správnych orgánov. Uvedené nepreskúmateľnosť zároveň pramenila z nedostatočne zodpovedného prístupu k zabezpečení si podkladov pre rozhodnutie. 25. Správne orgány postavili svoje rozhodnutie na predpoklade, že žalobca pripravoval v priebehu dvoch rokov pokládku nových rozvodov v trase existujúceho vedenia, a preto podľa správcu dane a následne žalovaného nešlo o lokálnu haváriu, resp. poruchu, čím vylúčili existenciu havarijného stavu a potrebu odstránenia havárie alebo poruchy. 26. Je potrebné poznamenať, že len samotná dĺžka trvania prípravy predmetných prác neurčuje charakter (stavebnej) činnosti vykonanej žalobcom. Nie je možné len na základe informácie o časovom priebehu pokládky plynovodu na uvedených trasách vylúčiť, že išlo o opravu poruchy na príslušnom plynárenskom zariadení. 27. Správny súd je toho názoru, že uspokojenie sa len s jedinou známou (zistenou) skutočnosťou bez ďalšieho skúmania okolností relevantných pre posudzovaný prípad je prvkom arbitrárnosti - ľubovôle správneho orgánu jednak pri zisťovaní skutkového stavu a tiež pri hodnotení podkladov zabezpečených pred vydaním správneho rozhodnutia. Súd pripomína, že správne orgány sú v administratívnych konaniach povinné zabezpečiť presné, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci. Len pri úplnom zistení skutkového stavu je možné predpokladať vecne správne posúdenie v administratívnom konaní prejednávanej veci a len dostatočne zistený skutkový stav je predpokladom pre vydanie zákonného rozhodnutia, ku ktorému dospel správny orgán na základe správneho uváženia a správnou aplikáciou právnych predpisov. 28. Súd prisvedčil argumentácii žalobcu uvedenej v jeho žalobe, keď poukázal na svoje technické podmienky, podľa ktorých sa poruchou rozumie odchýlka od normálneho prevádzkového stavu distribučnej siete, ktorá môže ohroziť bezpečnosť alebo spoľahlivosť distribúcie zemného plynu v určitej časti distribučnej siete. Súd sa s takouto definíciou stotožňuje, pričom je zároveň potrebné podotknúť, že správne orgány rozhodujúce v preskúmavanej veci sa definíciou pojmu porucha alebo havária verejných sietí dostatočne nezaoberali a v ich rozhodnutiach absentuje hlbšia analýza týchto právne neurčitých pojmov. 29. Za predpokladu, že poruchou distribučnej siete sa rozumie odchýlka od normálneho prevádzkového stavu, s čím správny súd súhlasí, nie je ani nevyhnutné, aby každá porucha ohrozila aj bezpečnosť a spoľahlivosť distribúcie zemného plynu, ktorý by viedol k prerušeniu distribúcie a dodávky plynu koncovým odberateľom. Uvedené možno formulovať aj tak, že poruchou možno nazvať aj taký stav, ktorý priamo, neohrozuje bezpečnosť a spoľahlivosť distribúcie zemného plynu. 30. Podľa žalobcu v danom prípade bola rekonštrukcia plynárenských zariadení potrebná z dôvodu vysokej únikovosti plynu na plynárenských zariadeniach a teda z dôvodu potreby opravy porúch na plynárenských zariadeniach, ktoré predstavovali odchýlku od normálneho prevádzkového stavu. Z dôkazov vykonaných správnymi orgánmi uvedené tvrdenia dôkazne neboli spochybnené. Správne orgány nedisponovali žiadnym právne relevantným dôkazom o tom, že v danom prípade nešlo o odstránenie poruchy. 31. Tvrdenia správnych orgánov, že rozhodnutia, o ktoré požiadal žalobca pred realizáciou predmetných činností podľa názoru správneho súdu dostatočne neosvedčujú, že by žalobca osobitným spôsobom užíval verejné priestranstvo, a teda že by dôsledok jeho činnosti mohol byť predmetom miestnej dane podľa § 30 zák. č. 582/2004 Z.z.. 32. Mylne sa správne orgány domnievali, že stavebné povolenie na stavbu rekonštrukciu plynovodu ÚO02656 Pezinok 2, SO01 plynovody, SO02 pripojovacie plynovody, SO03 dopojenie OPZ, SO04 prepoje a odpoje, ulica Bottova, p.p. Drobiševa, Gen. Pekníka, Gen. Svobodu, Hroznová, Muškátová a Svivánová v k.ú. Pezinok je dôkazom toho, že žalobca umiestnil stavebné zariadenia na verejnom priestranstve, čím osobitne užíval verejné priestranstvo. Správny súd dáva do pozornosti, že akákoľvek stavebná činnosť určitého rozsahu si vyžaduje vydanie stavebného povolenia, pokiaľ stavebný zákon neustanovuje inak. Zároveň je potrebné povedať, že stavebný zákon nerozlišuje medzi tým, či stavebná činnosť sa týka odstránenia poruchy či havárie, alebo ide o stavebnú činnosť, ktorá uvedené znaky nevykazuje. Bolo legitímne a v súlade s právnymi predpismi, že žalobca požiadal o vydanie stavebného povolenia na uvedenú stavebnú činnosť, pričom samotná táto skutočnosť ešte neznamenala, že nešlo v danom prípade o odstránenie poruchy. 33. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že sám žalobca uvádza v technickej správe projektovej dokumentácii stavebného povolenia, že stavebná činnosť, o ktorej povolenie žiada sa týka odstránenia porúch. S uvedenou správou sa mal možnosť správca dane oboznámiť v rámci zisťovania podkladov a uvedené skutočnosti mu mohli byť známe aj so samotného stavebného konania, keďže v danom prípade bol takisto správnym orgánom, ktorý o stavebnom povolení rozhodoval. 34. Z uvedených skutočností nadobudol súd presvedčenie, že správne orgány oboch stupňov nedostatočne odôvodnili svoj záver, že v danom prípade nešlo zo strany žalobcu o odstraňovanie porúch na verejných vedeniach, a teda nemožno aplikovať výnimku ustanovenú v druhej vete § 30 ods. 3 zák. č. 582/2004 Z.z.. Je tiež možné konštatovať, že k takémuto zaveru došli predčasne, došli k predčasnému záveru, že zo strany žalobcu došlo k osobitnému užívaniu verejného priestranstva, ktoré je predmetom miestnej dane podľa zákona č. 582/2004 Z.z.. Uvedený záver správcu dane a žalovaného totiž nevyplýva zo zisteného skutkového stavu, ktorý správny súd hodnotil ako nedostatočne zistený. 35. Pokiaľ ide o argument žalobcu, že výkon jeho činností je činnosťou vo verejnom záujme v zmysle zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike poukazujúc na dôvodovú správu k novele zákona č. 582/2004 Z.z., ktorou bola zakomponovaná výnimka uvedená v § 30 od. 3 druhá veta tohto zákona a tiež na poznámku pod čiarou k tomuto ustanoveniu zákona, ktoré poukazujú práve na zákon č. 251/2012 Z.z., tento súd nepovažoval za dôvodný. 36. Správny súd je toho názoru, že pri posúdení činnosti z hľadiska toho, či je alebo nie je osobitným užívaním verejeného priestranstva, túto treba posudzovať nie z hľadiska toho, či plní verejnú funkciu alebo je vo verejnom záujme, ale je v danom prípade právne relevantné to, či došlo na verejnom priestranstve k umiestneniu zariadenia slúžiaceho na poskytovanie služieb, k umiestneniu stavebného zariadenia či predajného zariadenia alebo zariadenia cirkusu, zariadenia lunaparku a iných atrakcií, k umiestneniu skládky, k trvalému parkovaniu vozidla mimo stráženého parkoviska a podobne. Osobitným užívaním verejného priestranstva je vyššie uvedená činnosť príkladmo vymenovaná v § 30 ods. 3 prvá veta zákona č. 582/2004 Z.z.. Ani z druhej vety uvedeného ustanovenia zákona nevyplýva, že práce, ktoré by inak boli osobitným užívaním verejného priestranstva, by ním neboli v prípade, ak by boli vykonávané vo verejnom záujme. Uvedené predovšetkým nevyplýva z dikcie zákona, a preto sa nemožno v ďalšom odvolávať ani na príslušnú poznámku pod čiarou a ani na dôvodovú správu k novele zákona č. 582/2004 Z.z.. Zákon č. 582/2004 Z.z. totiž celkom jednoznačne určuje, kedy nepôjde o osobitné užívanie verejného priestranstva, a síce nie je užívaním verejného priestranstva činnosť súvisiaca s odstránením poruchy alebo havárie rozvodov a verejných sietí., 37. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd podľa § 191 ods. 1/ písm. d/ SSP rozhodnutie žalovaného a tiež rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom viazaný vysloveným právnym názorom súdu v tomto rozsudku, bude postupovať v naznačenom smere. 38. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP. Prihliadol pritom na skutočnosť, že žalobca mal v konaní plný úspech. 39. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).