Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sa/41/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200778 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1017200778.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci žalobkyne: D. L., narodenej X.X.XXXX, štátnej občianky Ukrajiny, bez cestovného dokladu alebo iného dokladu totožnosti, aktuálne s miestom pobytu v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpenej: Liga za ľudské práva, občianske združenie so sídlom Štúrova 3, Bratislava proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava so sídlom Hrobákova 44, Bratislava v konaní o správnej žalobe žalobkyne vo veci zaistenia zo dňa 10.5.2017 proti rozhodnutiu žalovaného PPZ-HCP-BA6-106-005/2016-AV zo dňa 3.5.2017 (zjavne rozhodnutia PPZ-HCP-BA6-106-005/2017-AV zo dňa 3.5.2017) takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave: 1/ z r u š u j e napadnuté rozhodnutie žalovaného PPZ-HCP-BA6-106-005/2016-AV zo dňa 3.5.2017 (zjavne sa však jedná o rozhodnutie PPZ-HCP-BA6-106-005/2017-AV zo dňa 3.5.2017), ktorým bola žalobkyňa 3.5.3017 zaistená na čas nevyhnutnej potreby, najviac do 27.8.2017, 2/ n a r i a ď u j e , aby bola žalobkyňa D. L., narodená X.X.XXXX, štátna občianka Ukrajiny, bez cestovného dokladu alebo iného dokladu totožnosti, bezodkladne prepustená zo zaistenia, realizovaného v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Žalobkyni nepriznáva náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Dňa 18.5.2017 bola Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „súd“) doručená prostredníctvom žalovaného správna žaloba žalobkyne vo veci zaistenia datovaná 10.5.2017, ktorou sa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného PPZ-HCP-BA6-106-005/2016-AV zo dňa 3.5.2017 a svojho bezodkladného prepustenia zo zaistenia (ďalej len „žaloba“). V úvode žaloby poukázala na skutočnosť, že označenie napadnutého rozhodnutia ako „PPZ-HCP-BA6-106-005/2016-AV“ je zjavne nesprávne, keď celé konanie v predmetnej veci je vedené pod spisovou značkou „PPZ-HCP- BA6-106/2017-AV“. V žalobe namietala nesprávne právne posúdenie veci, nedostatočné zistenie stavu veci a nepreskúmateľnosť rozhodnutia. 2. Rozhodnutím žalovaného PPZ-HCP-BA6-106-005/2016-AV zo dňa 3.5.2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný rozhodol o zaistení žalobkyne podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) dňom 3.5.2017 na čas nevyhnutnej potreby, najviac do 27.8.2017. Poukázal v ňom na predchádzajúce konanie o vyhostení žalobkyne (PPZ-HCP-BA6-50/2017-AV) a jej zaistenie dňom 27.2.2017, ako aj na skutočnosť, že žalobkyňa 9.3.2017 požiadala počas svojho zaistenia o azyl. Poukázal na účelovosť podanej žiadosti o azyl s cieľom oddialiť alebo zmariť jej administratívne vyhostenie. Tiež na skutočnosť, že žalobkyňa nemá finančné prostriedky na vycestovania a že nemá na slovenskom území zabezpečené ubytovanie. Stanovenú dĺžku zaistenia odôvodnil s poukazom na „dôkladné vyhodnotenie osoby“ žalobkyne . 3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 18.5.2017 k žalobe túto zamietnuť, resp. v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia ponechanie žalobkyne v zaistení postupom podľa § 230 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Zotrval na dôvodnosti napadnutého rozhodnutia. 4. Ako to súd zistil z pripojeného administratívneho spisu žalovaného, tento je vedený pod číslom: PPZ-HCP-BA6-106/2017-AV. Pod týmto (základným) číslom spisu sú vedené aj jeho jednotlivé písomnosti, okrem čísla napadnutého rozhodnutia „PPZ-HCP-BA6-106-005/2016-AV“. I keď žalovaný túto nepochybnú chybu v písomnom vyhotovení napadnutého rozhodnutia neopravil, zjavne má označenie napadnutého rozhodnutia v jeho označení znieť: „PPZ-HCP-BA6-106-005/2017-AV“. Túto skutočnosť súd prezentoval vo výroku 1/ tohto rozsudku. 5. Na deň 29.5.2017 bol v prejednávanej veci určený termín pojednávania, na ktorý sa dostavil zástupca žalobkyne, žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil písomným podaním z 29.5.2017. Nepozornosťou súdu (žiadosti žalobkyne, aby bola na pojednávanie predvedená), táto na pojednávanie predvedená nebola, avšak i napriek tomu je potrebné konštatovať, že súd nepokladal za potrebné ju vypočuť, resp. nepokladal jej prítomnosť za nevyhnutnú. Súd vec prejednal vec v neprítomnosti žalovaného postupom podľa § 114 SSP. Podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a ktorý podal žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Podľa § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov žiadateľ o udelenie azylu môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa odseku 1. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. a), b), c) alebo písm. e) nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. d) nesmie presiahnuť čas zaistenia podľa § 88 ods. 4. Podľa § 120 ods. 1 veta prvá zákona o pobyte cudzincov ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. Podľa § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 230 ods. 1 písm. a) SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa § 221 ods. 1, rozsudkom podľa povahy veci zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia a nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia. 6. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách žalobných bodov súd dospel k presvedčeniu, že žaloba je dôvodná v namietanom nedostatočnom zistení stavu veci a v nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. 7. Ako to je zrejmé z § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Pretože žalovaný rozhodol o zaistení žalobkyne z dôvodu § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov (podľa ktorého policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a ktorý podal žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie), nutným a logickým predpokladom postupu podľa tohto zákonného ustanovenia je zistenie dôvodného podozrenia, že žiadosť o azyl bola žalobkyňou podaná s cieľom oddialiť, resp. zmariť jej administratívne vyhostenie. Žalovaný v konaní PPZ-HCP-BA6-106/2017-AV, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, vypočul žalobkyňu iba raz a to dňa 3.5.2017. V tomto relatívne krátkom výsluchu však žalobkyni nepoložil žiadnu otázku, ktorá by mala objasniť pohnútky žalobkyne, ktoré ju viedli k podaniu žiadosti o azyl až po začatí konania o jej vyhostení. Súd tiež poznamenáva, že v priloženom administratívnom spise (PPZ-HCP-BA6-106/2017-AV) sa nenachádza žiadna ďalšia, či iná zápisnica o podaní vyjadrenia žalobkyne. Preto je tvrdenie žalovaného, obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého: „ ... existuje dôvodné podozrenie, že účastník konania podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie.“ založené iba na nepodloženej domnienke žalovaného - domnienke, ktorej existencia z predloženého spisu nie je ničím doložená. Ak teda žalovaný v konaní o zaistení žalobkyne postupom podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov nevykonal (a zjavne ani nemal snahu vykonať) žiadne dokazovanie výsluchom žalobkyne v tomto smere, tak jeho konštatovanie o existencii dôvodného podozrenia o účelovosti podanej žiadosti o azyl je predčasné a založené na nepodloženej domnienke. Ak by v tomto smere žalobkyni položil otázky, smerujúce k objasneniu jej pohnútok podania žiadosti o azyl, bolo by na žalovanom, aby obsah žalobkyňou produkovaných odpovedí na ne vyhodnotil. To sa však - ako to bolo vyššie uvedené - nestalo. Túto situáciu súd posúdil ako nedostatočné zistenie stavu veci žalovaným, a teda ako jeden z dôvodov, pre ktorý bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť. 8. Žalovaný vo výroku napadnutého rozhodnutia stanovil dĺžku zaistenia žalovanej na dobu od 3.5.2017 najviac do 27.8.2017. Na odôvodnenie doby trvania zaistenia uviedol: „Predbežnú dobu zaistenia stanovil správny orgán po dôkladnom vyhodnotení osoby účastníka konania.“ Takéto odôvodnenie dĺžky zaistenia žalobkyne je podľa názoru súdu absolútne nedostatočným a v rozpore s citovaným § 47 ods. 3 správneho poriadku. Nie je totiž z neho zjavné, prečo a na základe čoho dospel práve k určeniu práve tejto doby zaistenia. Absolútne neodôvodnenie stanovenej dĺžky zaistenia má za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Preto aj z tohto dôvodu súd dospel k presvedčeniu, že je potrebné napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť. 9. Pretože súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby dospel k záveru, že podaná žaloba bola dôvodná, aplikáciou § 230 ods. 1 písm. a) SSP rozhodnutie zrušil a súčasne nariadil, aby bola žalobkyňa bezodkladne prepustená zo zaistenia. Súd sa nestotožnil s návrhom žalovaného, prezentovanom vo vyjadrení žalovaného k podanej žalobe, v ktorom žalovaný pre prípad, že súd dospeje k názoru že jestvuje dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia, aplikoval § 230 ods. 1 písm. c) SSP. Predovšetkým z dôvodu existencie vyššie uvedených a podľa názoru súdu závažných pochybení, ktorých sa žalovaný dopustil pri vydaní napadnutého rozhodnutia. 10. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na prehlásenie zástupcu žalobkyne ktorá pred súdom uviedla, že žalobkyňa si náhradu trov konania neuplatňuje. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 SSP). Rozsudok možno po nadobudnutí jeho právoplatnosti napadnúť kasačnou sťažnosťou o ktorej rozhodne senát najvyššieho súdu (ďalej len „kasačný súd“), (§ 438 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak a) sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440; b) sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol; c) smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu (§ 439ods. 3) SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote sedem dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).