Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/102/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200834 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1017200834.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Vysoká škola DTI, s. r. o., Dukelská štvrť 1404/613, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 36 342 645, zastúpený advokátskou kanceláriou: BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., Hviezdoslavovo námestie 25, 811 02 Bratislava, IČO: 36 833 533, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti Protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 2376-7000/2017-ODII/5 zo dňa 29.03.2017 a Zápisnice o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 2376-7000/2017-ODII/8 zo dňa 26.04.2017, takto r o z h o d o l : Správny súd žalobu o d m i e t a. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Správnou žalobou doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 30.05.2017 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti Protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 2376-7000/2017-ODII/5 zo dňa 29.03.2017 (ďalej aj ako „Protokol“) a Zápisnice o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 2376-7000/2017-ODII/8 zo dňa 26.04.2017 (ďalej aj ako „Zápisnica“) s návrhom na ich zrušenie a vrátenie veci žalovanému na opätovné vykonanie kontroly, ktorá bude v súlade so zákonom. 2. Ku skutkovým okolnostiam prípadu žalobca uviedol, že v období od 24.01.2017 do 29.03.2017 vykonal žalovaný u žalobcu kontrolu použitého postupu pri zadávaní nadlimitnej zákazky na poskytnutie služby po uzavretí zmluvy na predmet zákazky „Dodávka komplexného riešenia Informačnými technológiami k Virtuálnej vysokej škole a modernému manažmentu na Dubnickom technologickom inštitúte“ uverejnením oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania v Úradnom vestníku EÚ č. 2010/S253 zo dňa 30.12.2010 pod značkou 389742 a uverejnením oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania vo Vestníku verejného obstarávania č. 249/2010 zo dňa 31.12.2010 pod značkou 8368-MUS. Podnetom na vykonanie kontroly bola žiadosť Výskumnej agentúry č. A 840/2017-061. Výsledkom vykonanej kontroly bolo vydanie Protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 2376-7000/2017-ODII/5 zo dňa 29.03.2017. Vykonanou kontrolou bolo zistené, že žalobca postupoval v rozpore s ust. § 9 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „ZVO“), v rozpore s ust. § 28 ods. 1 písm. g) ZVO a v rozpore s ust. § 5 ods. 1 v nadväznosti na § 9 ods. 4 ZVO. Žalobca sa ku kontrolným zisteniam uvedeným v Protokole vyjadril písomne v podaní zo dňa 18.04.2017. Keďže žalovaný dospel k záveru, že predmetné vyjadrenie mu bolo doručené po uplynutí stanovenej lehoty, na toto neprihliadol a žalobcu pozval na prerokovanie Protokolu, ku ktorému došlo dňa 26.04.2017. Výsledkom prerokovania Protokolu bolo spísanie Zápisnice o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 2376-7000/2017-ODII/8 zo dňa 26.04.2017. Žalovaný svoje kontrolné zistenia uvedené v Protokole počas jeho prerokovania žiadnym spôsobom nezmenil a ním vykonávaná kontrola bola skončená s rovnakými závermi, ako boli uvedené v Protokole. Žalobca považoval žalovaným vykonanú kontrolu a Protokol spolu so Zápisnicou ako aj výstupy z kontroly za nezákonné. 3. Žalobca mal za to, že celá kontrola bola vykonaná predčasne, na základe podnetu Výskumnej agentúry podaného žalovanému v priamom rozpore s uznesením o odklade vykonateľnosti, a preto kontrola ako celok bola vykonaná v rozpore so zákonom. Podľa názoru žalobcu výsledkami kontroly obsiahnutými v Protokole v spojení so Zápisnicou sú nesprávne kontrolné zistenia žalovaného, ktorý iba opakovane konštatuje, že žalobca v priebehu verejného obstarávania postupoval spôsobom, ktorý mohol mať vplyv na výsledok predmetné obstarávania, jeho tvrdenia sú však hypotetické a nepreukázané, pričom žalobca ich v jednotlivých častiach žaloby vyvrátil. 4. Predmetnou žalobou sa žalobca domáha ochrany svojich subjektívnych práv proti Protokolu v spojení so Zápisnicou ako opatreniam orgánu verejnej správy, t. j. žalovaného. Žalobca dôvodil, že Protokolom v spojení so Zápisnicou boli jeho práva, právom chránené záujmy a povinnosti priamo dotknuté, nakoľko podľa názoru žalobcu je zrejmé, že ich vydanie bude mať značný dopad na právne postavenie žalobcu, najmä vzhľadom na postup Výskumnej agentúry a správneho orgánu nevyhnutne nadväzujúci na vykonanú kontrolu, v rámci ktorého sa bude obligatórne navyšovať suma nenávratného finančného príspevku, ktorú je žalobca povinný vrátiť. 5. Žalobca zastával názor, že Protokol v spojení so Zápisnicou, ako výsledky kontroly vykonanej žalovaným, je potrebné považovať za opatrenia orgánu verejnej správy, voči ktorým je správna žaloba prípustná. Na podporu uvedeného záveru odkázal aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/31/2011 zo dňa 25.08.2011). 6. K aktívnej vecnej legitimácii na podanie správnej žaloby uviedol, že bol účastníkom administratívneho konania, t. j. kontroly vykonanej u neho žalovaným, pričom tvrdenie, že Protokolom v spojení so Zápisnicou bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že tieto napáda správnou žalobou. II. 7. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 22.09.2017 a predložil správnemu súdu administratívny spis. Vo vyjadrení v prvom rade prezentoval právny názor, podľa ktorého žaloba proti výsledným materiálom z kontroly nie je prípustná, nakoľko výsledné materiály z kontroly nepodliehajú súdnemu prieskumu. Žalovaný poukázal na zákonnú definíciu opatrenia orgánu verejnej správy podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP a upriamil tiež pozornosť na odporúčanie Rady Európy Rec (89) 8, v zmysle ktorého znamená termín správny akt, v súlade s rezolúciou (77) 31 o ochrane jednotlivca vo vzťahu k správnym aktom správnych orgánov, každé jednotlivé opatrenie alebo rozhodnutie prijaté pri výkone správy verejným orgánom, ktorý priamo zasahuje do práv, slobôd alebo záujmov osôb. Žalovaný zároveň poukázal na doterajšiu rozhodovaciu činnosť súdov, ktoré riešili otázku, či môže súd v rámci svojej rozhodovacej právomoci prejednávať žalobu, ktorej predmetom je preskúmanie výsledných materiálov z kontroly. 8. Žalovaný uviedol, že kontrola postupu zadávania zákazky po uzavretí zmluvy predstavuje jednu z dohľadových kompetencií žalovaného, avšak zároveň predstavuje diametrálne odlišný dohľadový postup žalovaného ako konanie o námietkach, resp. správne konanie o uložení pokuty, ktoré majú povahu rozhodovacích procesov vo verejnej správe. 9. Žalovaný ďalej upozornil, že žalobca nesprávne opiera svoju argumentáciu o uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/31/2011 zo dňa 25.08.2011, nakoľko je zrejmé, že naň neprihliadal v celom kontexte, ale len účelovo interpretoval tú časť uznesenia, ktorá by mohla zdanlivo byť v jeho prospech. Podľa názoru žalovaného predmetné uznesenie nie je možné v danej veci relevantne aplikovať, nakoľko výsledné materiály z vykonanej kontroly neobsahovali uloženie povinností, ale len konštatovali rozpor skutkového stavu so zákonom o verejnom obstarávaní. Najvyšší súd SR uznesením rozhodol v neprospech žalovaného z dôvodu, že podľa vtedajšej právnej úpravy sa na výkon kontroly verejného obstarávania vzťahoval zákon č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov, ktorý umožňoval ukladanie povinností kontrolovanému subjektu. Žalovaný preto zdôraznil, že výslednými materiálmi z kontroly sa žalobcovi neukladajú žiadne povinnosti, ich obsahom sú len kontrolné zistenia a oprávnenie žalobcu vyjadriť sa ku kontrolným zisteniam, pričom jeho vyjadrením nedochádza k založeniu subjektívnych práv. 10. Podľa názoru žalovaného výsledné materiály z kontroly sa nijako nedotkli žalobcových subjektívnych práv, a preto žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Žalobca nenapĺňa ani zákonnú definíciu aktívnej procesnej legitimácie vyjadrenú v § 178 ods. 1 SSP. Žalovaný konštatoval, že podľa § 178 ods. 1 SSP je definičným znakom aktívnej legitimácie žalobcu skutočnosť, že žalobou napadnuté rozhodnutie zasiahlo do sféry subjektívnych práv a právom chránených záujmov žalobcu. Ukrátenie na subjektívnych právach žalobcu spôsobené rozhodnutím orgánu verejnej správy predstavuje definičný znak aktívnej legitimácie na podanie správnej žaloby. 11. Žalovaný tiež uviedol, že prípadné uloženie sankcie v podobe finančnej korekcie by bolo výsledkom postupu iného (osobitného) oprávneného orgánu verejnej moci, iného ako je v tomto konaní žalovaný. Ďalej argumentoval tým, že zákon č. 528/2008 Z. z. neupravuje postavenie žalovaného, nepriznáva mu žiadne práva ani povinnosti a ani mu nezveruje žiadne kompetencie. Postavenie žalovaného upravuje výlučne zákon o verejnom obstarávaní. Žalovaný nie je ani zmluvnou stranou zmluvy, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý finančný príspevok. Zdôraznil, že zo všeobecne záväzných právnych predpisov mu nevyplýva žiadna možnosť, ako by mohol zasiahnuť do žalobcovho práva na poskytnutie nenávratného finančného príspevku, a teda svojím konaním nemohol žalobcu ani na jeho práve ukrátiť. 12. K argumentácii žalobcu o predčasnosti vykonania kontroly žalovaný uviedol, že žalovaný bol oprávnený v zmysle ZVO začať kontrolu po uzavretí zmluvy aj z vlastného podnetu bez ohľadu na to, že správny súd vydal uznesenie o odklade vykonateľnosti výstupov Výskumnej agentúry, a to v súdnom konaní, ktorého žalovaný ani nebol účastníkom. 13. Žalovaný mal za to, že kontrolné zistenia by mohli byť predmetom preskúmania súdom vtedy, ak by na ich podklade žalovaný uložil žalobcovi pokutu za porušenie ZVO. K uvedenému postupu však nemôže dôjsť z dôvodu uplynutia objektívnej trojročnej lehoty pre začatie správneho konania. 14. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP ako neprípustnú odmietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, alternatívne aby zastavil konanie podľa § 99 SSP, príp. aby po preskúmaní napadnutých výsledných materiálov z vykonanej kontroly žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. III. 15. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci, primárne riešil otázku prípustnosti súdneho preskúmania žalobou napadnutého Protokolu a Zápisnice. 16. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 18. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. 19. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté 20. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 21. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 22. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 23. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 24. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základy správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie formálne označené, ani to, či pri jeho vydaní procesne postupoval správny orgán podľa zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní (správny poriadok) alebo podľa iného právneho predpisu. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu nemožno uplatniť. O takýto prípad však v prejednávanej veci nejde. 25. Žalovaný v danej veci vykonal v rámci dohľadu nad procesom verejného obstarávania u žalobcu kontrolu postupu zadávania predmetnej zákazky po uzavretí zmluvy v súlade s § 146 zákona o verejnom obstarávaní a nakoľko kontrolou zistil porušenia zákona, o výsledku kontroly spracoval Protokol, ku ktorému umožnil žalobcovi sa písomne vyjadriť a ktorý so zástupcami žalobcu aj prerokoval. 26. Správny súd konštatuje, že zo žaloby nevyplýva, na akých konkrétnych subjektívnych právach bol žalobca opatreniami, resp. postupom žalovaného ukrátený. V napadnutom Protokole nebola žalobcovi uložená žiadna povinnosť, jeho obsahom sú len kontrolné zistenia, ktoré viedli žalovaného k záveru o porušení zákona v postupe verejného obstarávateľa a oprávnenie žalobcu vyjadriť sa ku kontrolným zisteniam, pričom pre žalobcu z neho bezprostredne nevyplývajú žiadne konkrétne práva a povinnosti. 27. Podľa názoru krajského súdu Protokol ani Zápisnica o jeho prerokovaní nie sú rozhodnutiami ani opatreniami orgánu verejnej správy v administratívnom konaní, ktoré by zakladali, menili, rušili alebo deklarovali práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu alebo sa ich priamo dotýkali. Ide o opatrenia predbežnej povahy, ktoré samy osobe nemôžu mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, pretože slúžia len ako prípadný podklad pre ďalší postup žalovaného, ktorý na základe zistených porušení zákona mohol voči žalobcovi začať správne konanie o uloženie pokuty podľa § 149 ZVO. Uloženie pokuty by nepochybne bolo zásahom do právneho postavenia žalobcu, do jeho práv a právom chránených záujmov či povinností. K takémuto zásahu však nemôže dôjsť už vydaním samotného Protokolu o výsledkoch kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní ani Zápisnicou o jeho prerokovaní, ktoré nemajú povahu rozhodnutí alebo opatrení týkajúcich sa práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu, ktoré by nepriaznivo zasahovali do jeho právnej sféry. Preto sú zo súdneho preskúmania v správnom súdnictve vylúčené. Ak by došlo na základe Protokolu k vydaniu rozhodnutia žalovaného o uložení pokuty pre zistené porušenie zákona o verejnom obstarávaní, prípadne k rozhodnutiu orgánov správy finančnej kontroly o povinnosti vrátiť finančné prostriedky poskytnuté na účely financovania zákazky, takéto rozhodnutia sa môžu nepriaznivo prejaviť v právnej sfére žalobcu a možno ich na základe žaloby podrobiť súdnemu preskúmaniu v správnom súdnictve. 28. Vzhľadom na to, že Protokol ani Zápisnica sa priamo nedotýkajú práv a právom chránených záujmov žalobcu, nemôžu mať za následok ujmu na jeho subjektívnych právach, a preto súdnemu prieskumu v správnom súdnictve nepodliehajú. Podľa Správneho súdneho poriadku je neprípustnosť súdneho preskúmania žalobou napadnutých opatrení správneho orgánu dôvodom pre odmietnutie žaloby. Keďže správny súd dospel k záveru, že napadnuté správne akty žalovaného zákon zo súdneho preskúmania vylučuje, postupoval podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP a rozhodol vo veci tak, že žalobu ako neprípustnú odmietol. S ohľadom na uvedený záver sa súd nezaoberal námietkami žalobcu o nezákonnosti kontrolných zistení uvedených v Protokole, pretože tieto je možné preskúmať až v prípadných neskorších štádiách procesu vyvodzovania dôsledkov zo zistených porušení zákona v postupe verejného obstarávateľa, ak boli, resp. budú na základe Protokolu vydané rozhodnutia s priamym dopadom na právne postavenie žalobcu. 29. Je potrebné dodať, že súdna prax v minulosti pripustila i súdne preskúmanie protokolu Úradu pre verejné obstarávanie o kontrole dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní (rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 5Sžf/26/2012), avšak za situácie, keď úrad uložil kontrolovanému v záveroch protokolu povinnosť uviesť zistené nedostatky do súladu so zákonom (priamo zasiahol do právnej sféry kontrolovaného) a kontrolovaný nemal k dispozícii žiaden iný prostriedok ochrany svojich práv v rámci správneho súdnictva, pretože úrad nevyvodil voči kontrolovanému deliktuálnu zodpovednosť za zistené porušenia zákona a poskytovateľ finančného príspevku bez ďalšieho odmietol akceptovať výsledky verejného obstarávania a bez rozhodnutia podľa zákona č. 528/2008 Z. z. odstúpil od zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. 30. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. 31. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.