Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4SaZ/3/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200863 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1017200863.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci žalobcu: L. I., narodeného XX.X.XXXX, štátneho príslušníka Pakistanskej islamskej republiky, bez dokladu totožnosti, v krajine pôvodu naposledy bytom D. D., V. I., N. J. N., aktuálne s miestom pobytu Pobytový tábor Rohovce, zastúpeného Ligou za ľudské práva, občianske združenie so sídlom Štúrova 3, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 31.5.2017 proti rozhodnutiu žalovaného ČAS: MU- PO-45-28/2017-Ž zo dňa 4.5.2017 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-45-28/2017-Ž zo dňa 4.5.2017, ktorým zamietol žiadosť o azyl žalobcu L. I., narodeného XX.X.XXXX, bez dokladu totožnosti ako zjavne neopodstatnenú a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím žalovaného ČAS: MU-PO-45-28/2017-Ž zo dňa 4.5.2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný v zmysle § 12 ods.1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) žalobcovu žiadosť o azyl zamietol ako zjavne neopodstatnenú. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia opísal v konaní zistený stav veci a rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca odôvodnil svoju žiadosť o azyl z 6.3.2017 odôvodnil dôvodmi, ktoré sa v žiadnom prípade nezhodujú s dôvodmi udelenia azylu v zmysle §§ 8, 10, 13a, alebo 13b zákona o azyle. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu zo dňa 31.5.2017 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia z dôvodov jeho nedostatočného odôvodnenia, nedostatočne zisteného stavu veci, rozporu napadnutého rozhodnutia s obsahom spisu a tiež z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. 3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 27.6.2017 správnu žalobu zamietnuť. Zotrval na vlastnej argumentácii a zdôraznil, že žalobca ako dôvod žiadosti o azyl uviedol iba to, že sa bojí vrátiť do Pakistanu, nakoľko sa bojí armády, lebo s myslia, že pomáhal Talibanu a tiež sa bojí Talibanu, lebo si myslia, že pracoval pre armádu, ktorú obavu sa však žalobcovi v konaní pred žalovaným nepodarilo opodstatniť. Súčasne dôvodil, že pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal zo skutočností, ktoré žalobca sám uviedol pred žalovaným. 4. Krajský súd v Bratislave ako správny súd (ďalej len „súd“) vec prejednal a rozhodol ako miestne a vecne príslušný súd podľa § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) za účasti zástupcov účastníkov konania. Po oboznámení sa s obsahom pripojeného azylového spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu podanej žaloby za použitia § 220 SSP, súd dospel k záveru, že sú dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 5. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom pripojeného administratívneho spisu žalovaného, z obsahu ktorého zistil, že žalobca vyhlásením zo 6.3.2017 požiadal o azyl. uviedol v ňom, že sa nechce vrátiť do Pakistanu, lebo mu tam hrozí smrť, tiež uviedol, že v roku 2009 mu pakistanská armáda zobrala otca a odvtedy ho nevidel - nevie či vôbec žije. V dotazníku, spísanom so žalobcom 21.3.2017 žalobca o. i. uviedol, že v Pakistane voči nemu nebolo vedené trestné stíhanie a že nikdy nebol členom žiadnej politickej strany. Ako dôvod žiadosti o azyl uviedol, že sa bojí vrátiť do Pakistanu, nakoľko sa bojí armády, lebo s myslia, že pomáhal Talibanu a tiež sa bojí Talibanu, lebo si myslia, že pracoval pre armádu. Tiež uviedol, že mal dvoch kamarátov, ktorých pred 3 rokmi niekto zastrelil, tiež že už nemal čo robiť, bál sa o život a preto odišiel z Pakistanu. Ďalší obsah tohto vstupného pohovoru žalovaný zameral na odstránenie rozporov s vyjadrením žalobcu pred cudzineckou políciou (vo vzťahu k dôvodom odchodu z Pakistanu), na objasnenie, prečo žalobca nepožiadal o azyl počas svojej cesty po Európe, tiež prečo žalobca o svojich problémoch s armádou a Talibanom nehovoril vo svojich predchádzajúcich výpovediach. Žalovaný vyhľadal a do spisu založil správy o krajine pôvodu žalobcu. Podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle: Ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b. Podľa § 8 zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle: Na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. Podľa ust. § 13a zákona o azyle: Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 2 písm. f/ zákona o azyle: Na účely tohto zákona je vážnym bezprávím 1.uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona o azyle: Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 46 zák. č. 71/1967 Z. o správnom konaní v platnom znení (Správny poriadok): Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP: Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Podľa § 220 SSP: Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu a číslo jeho cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti. 6. K žalobnému bodu týkajúceho sa nedostatočne zisteného stavu veci: Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z pohľadu tohto žalobného bodu dospel k presvedčeniu, že je dôvodný. Zamietnutie žiadosti o azyl ako zjavne neopodstatnenej je vo svojej podstate rozhodnutím procesného charakteru na tom skutkovom základe, že žiadateľ o azyl o azyl požiadal z iných dôvodov ako sú dôvody uvedené v §§ 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle. Ak by teda žalobca ako dôvod podania žiadosti o azyl prezentoval dôvod či dôvody, ktoré nad akúkoľvek pochybnosť sú inými ako tie, ktoré sú uvedené v §§ 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle, aplikácia § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle by bola nespochybniteľnou. Je skutočnosťou, že žalobca na otázku, aby uviedol dôvody svojej žiadosti uviedol, že sa bojí vrátiť do Pakistanu, nakoľko sa bojí armády, lebo s myslia, že pomáhal Talibanu a tiež sa bojí Talibanu, lebo si myslia, že pracoval pre armádu. Tiež uviedol, že mal dvoch kamarátov, ktorých pred 3 rokmi niekto zastrelil, tiež že už nemal čo robiť, bál sa o život a preto odišiel z Pakistanu. Podľa názoru súdu takto žalobcom interpretovaný dôvod žiadosti o azyl iba naznačuje možnú dôvodnosť postupu podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle, rovnako ako iba naznačuje možné prezentovanie dôvodu, § 8, resp. § 13a zákona o azyle. Pre objasnenie - spresnenie dôvodu žalobcovej žiadosti o azyl však žalovaný nevykonal potrebné dokazovanie, ktoré podľa názoru súdu malo spočívať v bližšom ozrejmení žalobcom uvádzaných dôvodov. Objektívne bol žalobca v čase spísania dotazníka pred žalovaným (21.3.2017) vo veku blízkom veku neplnoletosti (narodil sa podľa vlastného udania 10.1.1999) a má iba základné vzdelanie, teda žalobca mohol predpokladať určitú nepresnosť či povrchnosť v jeho vyjadrovaní sa. Pokiaľ teda pred žalovaným opísal dôvody svojej žiadosti o azyl tak, ako to je zaznamená v spísanom dotazníku, podľa názoru súdu bolo povinnosťou žalované položiť žalobcovi otázky, smerujúce k bližšiemu ozrejmeniu jeho obáv. A to tak vo vzťahu k obavám smerujúcim voči pakistanskej armáde, ako aj voči Talibanu, aby bolo nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé z akých dôvodov o azyl požiadal. V tejto súvislosti však súd poznamenáva, že nie je úlohou a ani povinnosťou žalovaného za žiadateľa vyhľadávať dôvody žiadosti o azyl. Je však jeho povinnosťou spoľahlivo zistiť dôvod žiadosti o azyl - v danom prípade, ak bolo vyjadrenie žalobcu nepresné či neurčité, doplňujúcou otázkou (či otázkami), ktorá však nesmie byť kapcióznou či sugestívnou, objasniť dôvod žiadosti žalobcu o poskytnutie medzinárodnej ochrany 7. Pretože žalovaným vykonané dokazovanie formou spísania dotazníka nedáva podklad pre spoľahlivé konštatovanie, že žalobcom udávané dôvody jeho žiadosti o azyl sú inými, ako sú dôvody § 8, § 13a zákona o azyle a pretože takýto postup žalovaného súd vyhodnotil ako nedostatočné zistenie stavu veci, súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 8. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného predvolať žalobcu na doplňujúci pohovor a tento zamerať na odstránenie nejasností, či nepresností, týkajúcich sa žalobcom prezentovaného dôvodu (dôvodov) jeho žiadosti o azyl. Podľa jeho výsledku buď vydať opätovne rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o azyl ako zjavne neopodstatnenej, alebo vykonať náležité dokazovania a vo veci rozhodnúť meritórne v intenciách zákona o azyle. 9. S poukazom na dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia súd toto rozhodnutie nepreskúmaval z pohľadu namietaného jeho nedostatočného odôvodnenia, resp. nesprávneho právneho posúdenia 10. O nepriznaní práva na náhradu trov konania v konaní úspešnému žalobcovi súd rozhodol s poukazom na skutočnosť, že žalobca túto náhradu, ako to uviedla jeho zástupkyňa na pojednávaní, nežiada. 13. Záverom súd poznamenáva, že i keď bol žalovaný v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb.). Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný. (§ 151 ods. 2 SSP) Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§ 439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).