Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/132/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200911 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1017200911.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Mgr. G. U., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom v P., D. XXXX/XB, prechodne bytom v P., P. 2, zastúpeného advokátom Mgr. Martinom Čabákom, so sídlom v Bratislave, Jesenského 2, proti žalovanému: Univerzita Komenského v Bratislave, IČO: 00397865, so sídlom v Bratislave, Šafárikovo námestie 6, zastúpenému spoločnosťou JUDr. Peter Tonhauser, advokát, s.r.o., IČO: 47234725, so sídlom v Banskej Bystrici, Jána Cikkera 8, za ktorú koná advokát JUDr. Peter Tonhauser, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. VVČ a DŠ/1489/2017 zo dňa 24.4.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Univerzity Komenského v Bratislave č. VVČ a DŠ/1489/2017 zo dňa 24.4.2017 ako aj rozhodnutie Univerzity Komenského v Bratislave, Fakulta telesnej výchovy a športu, č. PED 128/2017D zo dňa 4.4.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobcovi sa p r i z n á v a úplná náhrada trov konania voči žalovanému, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Univerzita Komenského v Bratislave, Fakulta telesnej výchovy a športu, rozhodnutím č. PED 128/2017D zo dňa 4.4.2017 uložila žalobcovi disciplinárne opatrenie: vylúčenie zo štúdia pre disciplinárny priestupok, ktorého sa mal dopustiť v súvislosti so štúdiom na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave (ďalej aj len FTVŠ UK) porušením povinností vyplývajúcich z vnútorných predpisov UK, FTVŠ UK a opatrenia dekana fakulty. V odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že na základe podnetu doc. L.. T. C., U.. (vedúcej Katedry športovej kinantropológie) dekan FTVŠ UK navrhol začatie disciplinárneho konania voči žalobcovi vo veci porušenia čl. 15 bod 3a Študijného poriadku FTVŠ UK z roku 2015, čl. 4 bod 1 a bod 5 Disciplinárneho poriadku UK z roku 2008 a bodov 13 a 14 Opatrenia dekana „Osobitosti doktorandského štúdia na FTVŠ UK“ zo dňa 13.6.2016. Žalobca bez vedomia nadriadenej opakovane nebol na pracovisku, falšoval podpisovú dokumentáciu o prítomnosti na pracovisku, neskoro predložil doklady o jeho údajnej práceneschopnosti, nebol zastihnutý kontrolou na adrese pobytu, ktorú uviedol ako miesto, kde sa bude zdržiavať počas práceneschopnosti, a porušil vyššie uvedené ustanovenia vnútorných predpisov. Disciplinárna komisia na zasadnutí dňa 24.2.2016 posúdila jeho skutok ako úmyselné disciplinárne porušenie vnútorných predpisov UK a FTVŠ UK. S ohľadom na predchádzajúce porušenie vnútorných predpisov, za ktoré mu bolo rozhodnutím č. PED 86/2016 D uložené podmienečné vylúčenie zo štúdia, pri opakovanom porušení predpisov bolo rozhodnuté o jeho vylúčení zo štúdia. 2. Žalovaný rozhodnutím č. VVČ a DŠ/1489/2017 zo dňa 24.4.2017 zamietol žiadosť žalobcu o preskúmanie rozhodnutia a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. PED 128/2017D zo dňa 4.4.2017. V odôvodnení sa uvádza, že poverené zamestnankyne FTVŠ UK vykonali u žalobcu dňa 2.3.2017 (štvrtok) kontrolu počas práceneschopnosti na adrese bydliska, ktorú označil za miesto, kde sa bude počas práceneschopnosti zdržiavať. Napriek tomu, že bol žalobca informovaný o kontrole počas práceneschopnosti, neinformoval vopred a ani následne pracovníčky FTVŠ UK o údajne plánovanej návšteve lekára v tento deň. V disciplinárnom konaní nepredložil doklad o tom, že v čase kontroly bol u lekára za účelom ukončenia práceneschopnosti. Potvrdenie o práceneschopnosti žalobca doručil až po jej ukončení s odôvodnením, že žije sám a musí si zabezpečiť svoje potreby, potvrdenie neposlal ani poštou do troch dní od začatia práceneschopnosti. Žalobca uvádzal nepravdivé informácie o jeho neprítomnosti na pracovisku (sms správy). Vzhľadom na to, že bol študentom posledného ročníka doktorandského štúdia a s ohľadom na dĺžku štúdia a vyjadrenie žalobcu, že v krátkom čase predloží dizertačnú prácu, mu dekan po konzultácii s vedúcou katedry ponúkol možnosť zmeny dennej formy štúdia na externú. Navrhovaná zmena by zohľadňovala plnenie iných pracovných povinností, ktoré limitovali jeho plné nasadenie v rámci denného doktorandského štúdia na FTVŠ UK a plnenie študijných povinností. Napriek dohode na osobnom stretnutí s dekanom fakulty, že sa k tomuto návrhu vyjadrí do dvoch dní, sa žalobca nevyjadril ani do 10 pracovných dní. Disciplinárna komisia dospela k záveru, že u žalobcu išlo o opakované porušenie vnútorných predpisov UK, FTVŠ UK a že išlo o vedomé porušenie, ktorého následkom je vylúčenie zo štúdia. II. Zhrnutie argumentov žalobcu 3. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. VVČ a DŠ/1489/2017 zo dňa 24.4.2017, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím a vrátenia veci orgánu verenej správy prvého stupňa na ďalšie konanie; uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie považuje za nezákonné, pretože žalovaný nesprávne právne vec posúdil, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, bol nedostatočne zistený skutkový stav, skutkový stav je v rozpore s administratívnym spisom a došlo k porušeniu ustanovení o konaní, ktoré má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 4. Vo výroku rozhodnutí oboch stupňov absentuje špecifikácia disciplinárneho priestupku, ktorého sa mal dopustiť v súvislosti s doktorandským štúdiom, tak aby sa predišlo jeho zameniteľnosti s iným konaním alebo s iným porušením povinnosti. Nie je uvedený popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, odkaz na ustanovenie vnútorného predpisu, ktorý mal porušiť, prípadne ďalšie skutočnosti rozhodujúce pre odlíšenie skutku. Rozhodnutie je preto nepreskúmateľné a nezákonné. 5. Namietal, že z čl. 15 ods. 4 Vnútorného predpisu FTVŠ UK č. 5/2015 (Študijný poriadok FTVŠ UK) nevyplýva pre študenta žiadna povinnosť, ktorú by mohol čo i len teoreticky porušiť. V návrhu dekana FTVŠ UK na začatie disciplinárneho konania boli uvedené aj ďalšie ustanovenia vnútorných predpisov, ktoré mal porušiť (čl. 15 ods. 3 písm. a/ Vnútorného predpisu FTVŠ UK č. 5/2015 - Študijný poriadok FTVŠ UK, čl. 4 ods. 1, ods. 5 písm. a/Vnútorného predpisu UK č. 8/2008 - Disciplinárny poriadok), no tieto sa už v napadnutom rozhodnutí neuvádzajú. 6. Podľa jeho názoru rozhodnutie žalovaného nie je odôvodnené, pretože v ňom nie je konkretizované, akým konaním sa mal dopustiť disciplinárneho priestupku. Neprítomnosť doktoranda na pracovisku je možná, okrem iných, aj z dôvodov hodných osobitného zreteľa, medzi ktoré patrí aj choroba, preto má byť jeho neprítomnosť na pracovisku ospravedlnená. V období od 20.2.2017 do 3.3.2017 bol chorý, liečil sa a nemohol byť prítomný na pracovisku FTVŠ Uk a absolvovať študijné povinnosti ako doktorand. Doplnil, že dňa 20.2.2017 bol prítomný na FTVŠ UK a plnil študijné povinnosti vrátane výkonu pedagogickej činnosti, už od cca obedňajších hodín sa cítil chorý, mal žalúdočné problémy a neskôr počas noci z 20.2.2017 na 21.2.2017 mal zvýšenú teplotu. Dňa 21.2.2017 o 5:27 hod. sms správou oznámil doc. MUDr. Jane Lipkovej, PhD. (vedúcej Katedry športovej kinantropológie), že v ten deň nebude môcť prísť na pracovisko kvôli chorobe; v ten deň jej sms správou o 21:02 hod. oznámil, že mu lekár odporučil domácu liečbu a o týždeň má ísť na kontrolu. Vedúca katedry zobrala správu na vedomie a nemala žiadne námietky. Dňa 28.2.2017 ju informoval sms správou o 17:44 hod., že mu lekár odporučil zostať doma do konca týždňa, t.j. do 3.3.2017. Dňa 1.3.2017 ho vedúca katedry e-mailom o 10:22 hod. a neskôr aj sms správou o 20:44 hod. požiadala o adresu, na ktorej sa zdržiava, kvôli chystanej kontrole (neuviedla dátum ani čas kontroly). Odpovedal jej sms správou o 22:05 hod. a oznámil jej adresu: Senec, SNP 2. Dňa 6.3.2017 sa po ukončení liečby dostavil na pracovisko FTVŠ UK a dozvedel sa, že podľa informácií fakulty mal byť v čase práceneschopnosti na dovolenke a že ho z toho dôvodu vylúčia z doktorandského štúdia. V tento deň odovzdal lekárom potvrdené tlačivo o dočasnej pracovnej neschopnosti za obdobie od 20.2.2017 do 3.3.2017. Na základe týchto skutočností mu nie je známy skutočný dôvod vylúčenia z doktorandského štúdia. 7. Študent doktorandského štúdia nie je zamestnancom príslušnej vysokej školy a nemá v žiadnych oblastiach postavenie zamestnanca; z tohto dôvodu sa naňho nevzťahuje ani zákon č. 462/2003 Z.z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ani si náhradu príjmu u žalovaného neuplatnil, rovnako tak nárok na nemocenské dávky u Sociálnej poisťovne. Z tohto dôvodu bolo irelevantné aj akékoľvek prípadné opustenie miesta liečby alebo porušenie liečebného režimu; tieto skutočnosti sú následkami len vo vzťahu k nároku zamestnanca na náhradu príjmu od svojho zamestnávateľa a nie vo vzťahu k žalobcom preukázanej chorobe a dôvodov hodných osobitného zreteľa ospravedlňujúcich jeho neprítomnosti na pracovisku FTVŠ UK. Irelevantná je potom aj skutočnosť, že nebol počas kontroly dňa 2.3.2017 zastihnutý na adrese, ktorú poskytol vedúcej katedry. Nie je jeho vinou, že kontrolu vykonali pracovníčky FTVŠ UK v čase jeho neprítomnosti, keďže mu neoznámili vopred čas vykonania kontroly. Až po jeho návrate z práceneschopnosti mu vedúca katedry dňa 13.3.2017 elektronicky oznámila pokyny prodekana FTVŠ UK ohľadom preukazovania / ospravedlňovania neprítomnosti na pracovisku z dôvodu choroby, no ani tu nebola stanovená žiadna lehota na predloženie dokladov. Tvrdí, že v rozhodnom čase (od 20.2.2017 do 3.3.2017) neexistovali žiadne záväzné interné pokyny FTVŠ UK o spôsobe preukazovania choroby doktoranda a dôvodnosti jeho neprítomnosti, ani o určení lehoty na predloženie príslušných dokladov. Dôrazne odmietol tvrdenia žalovaného o jeho údajnom zamestnaní v Národnom tenisovom centre, resp. pobyte mimo územia SR. 8. Podľa jeho názoru je skutočným dôvodom jeho vylúčenia zámer dekana FTVŠ UK, aby prestúpil z dennej formy doktorandského štúdia na externú formu, ktorá je dlhšia a spoplatnená. Vyplýva to aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. 9. Odmietol poukazovanie na jeho predchádzajúce podmienečné vylúčenie zo štúdia rozhodnutím č. PED 86/2016 D zo dňa 26.2.2016, pretože skúšobná doba v ňom uvedená už uplynula a má sa za to, že sa osvedčil a podmienečné vylúčenie bolo zrušené (čl. 5 ods. 6 posledná veta Vnútorného predpisu UK č. 8/2008 - Disciplinárny poriadok). Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je sčasti úplne totožné s rozhodnutím o podmienečnom vylúčení zo štúdia (neprítomnosť na pracovisku bez vedomia nadriadenej, falšovanie podpisovej dokumentácie o prítomnosti na pracovisku). V rozhodnutí je nesprávne uvedený dátum zasadnutia disciplinárnej komisie - správne má byť 30.3.2017, no žalovaný uviedol dátum 24.2.2016. III. Vyjadrenie žalovaného 10. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. Namietal svoju pasívnu legitimáciu, pretože druhostupňové rozhodnutie vydal rektor Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý mal byť aj žalovaným. Ďalej uviedol, že žalobca na základe avizovanej choroby nepredložil potrebnú dokumentáciu potvrdzujúcu ním uvádzaný stav, pričom sám v žalobe uviedol, že popri doktorandskom štúdiu vykonával podnikateľskú činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba a z tohto titulu bol aj registrovaný v Sociálnej poisťovni ako povinne nemocensky a dôchodkovo poistená osoba (§ 14 ods. 1 písm. b/, § 15 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov). Zákon č. 461/2003 Z.z. vyžaduje od osoby, ktorá je dočasne pracovne neschopnou, aby zaslala potvrdenie svojmu zamestnávateľovi do troch dní. 11. Za irelevantné považuje tvrdenie žalobcu, že žije sám, a preto nemohol tlačivo o práceneschopnosti zaslať na pracovisko FTVŠ UK. Poukázal na to, že žalobca prostredníctvom sms správ aj elektronicky komunikoval s vedúcou katedry, a pokiaľ bolo tlačivo o dočasnej práceneschopnosti vyhotovené dňa 20.2.2017, žalobca disponoval technickými prostriedkami na to, aby zaslal minimálne jeden sken tlačiva vedúcej katedry podľa čl. 14 Vnútorného predpisu FTVŠ UK - Opatrenie dekana, Osobitnosti doktorandského štúdia na FTVŠ UK zo dňa 14.6.2006. Vzhľadom na neprítomnosť žalobcu na pracovisku a jeho údajnú práceneschopnosť boli pracovníčky FTVŠ UK poverené vykonaním kontroly v mieste, kde sa mal zdržiavať počas práceneschopnosti. Žalobca sa však v čase kontroly nenachádzal v mieste pobytu. Žalovaný má za to, že ak by žalobca išiel na kontrolu k lekárovi za účelom ukončenia práceneschopnosti, tento termín by mal vopred dohodnutý a mohol informovať pracovníčky fakulty o pobyte mimo miesta trvalého pobytu a miesta zdržiavania sa počas práceneschopnosti. Podľa žalovaného sa žalobca zdržiaval v tom čase mimo územia SR (v Dominikánskej republike) a dodatočne predložený doklad „priepustka“ neobsahuje čas pobytu u lekára, len dátum 2.3.2017, a nemožno z neho identifikovať, či sa žalobca u lekára v tom čase reálne nachádzal. O svojom pobyte v Dominikánskej republike informoval aj dekana a prodekana fakulty dňa 6.3.2017 na osobnom pohovore, na základe čoho mu dekan fakulty navrhol externú formu štúdia (vzhľadom na jeho absencie na pracovisku a problém plniť povinnosti študenta v dennej forme doktorandského štúdia). Neskôr túto informáciu žalobca poprel. 12. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril. IV. Pojednávanie 13. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) rozhodol na pojednávaní dňa 6.12.2017 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu, povereného zástupcu žalovaného a právneho zástupcu žalovaného. 14. Žalovaný na pojednávaní žiadal, aby súd zrušil svoje uznesenie č.k. 2S/132/2017-91 zo dňa 18.10.2017, ktorým priznal správnej žalobe odkladný účinok. Dôvodil tým, že žalobca odovzdal dizertačnú prácu až po vydaní rozhodnutia o vylúčení zo štúdia, neboli na ňu vypracované posudky a mohla by nastať situácia, kedy by buď bol potvrdený záver správnych orgánov a žalobca by obhájil dizertačnú prácu, alebo naopak, že žalobca by neobhájil dizertačnú prácu a rozhodnutia správnych orgánov by boli zrušené. V prípade, žeby žalobca obhájil dizertačnú prácu a bol by mu udelený titul PhD., už by nebolo možné mu ho odňať, a to ani v prípade právoplatného zamietnutia žaloby. V. Relevantné právne predpisy 15. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 16. Podľa § 66 ods. 1 písm. c/ zákona č. 131/2002 Z.z. okrem riadneho skončenia štúdia sa štúdium skončí vylúčením zo štúdia pre nesplnenie požiadaviek, ktoré vyplývajú zo študijného programu a zo študijného poriadku vysokej školy. 17. Podľa § 66 ods. 2 písm. c/ zákona č. 131/2002 Z.z. dňom skončenia štúdia je podľa odseku 1 písm. c) a d) deň, keď rozhodnutie o vylúčení zo štúdia nadobudlo právoplatnosť. 18. Podľa § 72 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z.z. disciplinárny priestupok je zavinené porušenie právnych predpisov alebo vnútorných predpisov vysokej školy alebo jej súčastí, alebo verejného poriadku. 19. Podľa § 72 ods. 2 písm. c/ zákona č. 131/2002 Z.z. za disciplinárny priestupok možno uložiť študentovi niektoré z týchto disciplinárnych opatrení vylúčenie zo štúdia. 20. Podľa § 72 ods. 4 zákona č. 131/2002 Z.z. disciplinárne opatrenia podľa odseku 2 ukladá rektor; študentom zapísaným na štúdium študijných programov uskutočňovaných na fakulte ukladá disciplinárne opatrenia dekan. Rektor ani dekan nemôže uložiť prísnejšie disciplinárne opatrenie, než navrhla disciplinárna komisia. 21. Podľa § 72 ods. 5 zákona č. 131/2002 Z.z. konanie o disciplinárnom priestupku pred disciplinárnou komisiou vysokej školy (fakulty) je ústne za prítomnosti študenta; ak sa študent nedostaví bez riadneho ospravedlnenia, možno konať aj bez jeho prítomnosti. 22. Podľa § 72 ods. 6 zákona č. 131/2002 Z.z. rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia musí byť písomné, musí obsahovať odôvodnenie a poučenie o možnosti podať žiadosť o jeho preskúmanie; študentovi musí byť doručené do vlastných rúk. Žiadosť sa podáva orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, do ôsmich dní odo dňa jeho doručenia. Ak je týmto orgánom dekan, môže sám žiadosti vyhovieť a rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Ak žiadosti nevyhovie, postúpi ju rektorovi. Rektor rozhodnutie dekana preskúma a ak je v rozpore so zákonom, vnútorným predpisom verejnej vysokej školy alebo jej súčastí, rozhodnutie zmení alebo zruší, inak žiadosť zamietne a rozhodnutie potvrdí. Rektor musí vydať rozhodnutie najneskôr do 30 dní od doručenia žiadosti o preskúmanie rozhodnutia dekana. 23. Podľa § 108 zákona č. 131/2002 Z.z. na rozhodovanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem rozhodovania o uložení pokuty podľa § 2a (písm. a/), rozhodovania o zastavení konania alebo rozhodovania o prerušení konania podľa § 47 (písm. b/), rozhodovania o udelení oprávnenia podľa § 49a (písm. c/), rozhodovania o priznaní sociálneho štipendia podľa § 96 (písm. d/). VI. Posúdenie veci správnym súdom 24. Správny súd sa primárne zaoberal námietkou pasívnej legitimácie žalovaného a následne námietkou absencie špecifikácie skutku disciplinárneho priestupku v napadnutom rozhodnutí žalovaného aj prvostupňovom rozhodnutí o jeho vylúčení zo štúdia. 25. Pokiaľ ide o námietku nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného, podľa ktorého má byť žalovaným rektor Univerzity Komenského v Bratislave a nie Univerzita Komenského v Bratislave, správny súd uvádza, že verejná vysoká škola (univerzita) je verejnoprávnou a samosprávnou inštitúciou, na čele ktorej stojí rektor ako štatutárny orgán, ktorého menuje a odvoláva prezident SR na návrh akademického senátu verejnej vysokej školy (§ 10 ods. 1, ods. 2 zákona č. 131/2002 Z.z.). Právnu subjektivitu má samotná verejná vysoká škola, ktorá je definovaná ako právnická osoba (§ 2 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z.z.). Správny súd dospel k záveru, že rektor nie je sám osebe správnym orgánom, ale osobou stojacou v čele tohto správneho orgánu. Situáciu možno prirovnať k postaveniu ministra rozhodujúceho o rozklade proti rozhodnutiu ministerstva a označeniu ministerstva ako žalovaného správneho orgánu v správnej žalobe. Zaoberala sa tým napríklad aj judikatúra Najvyššieho správneho súdu ČSR, konkrétne jeho nález zo dňa 23.10.1947 č. 302/46-7 publikovaný v Bohuslavovej zbierke nálezov Najvyššieho správneho súdu vo veciach administratívnych pod číslom Boh. A 1729/47 30296, podľa ktorého ministerstvo je úradom predstavujúcim súhrn osobných a vecných prostriedkov zorganizovaných do jedného celku za účelom výkonu určitého vymedzeného úseku verejnej správy. Ministerstvo je organizované monokraticky; vedené je členom vlády menovaným prezidentom na návrh predsedu vlády. Na základe týchto skutočností pojmy minister a ministerstvo je možné považovať za pojmy identické; nejde preto o prekážku brániacu rozhodnutiu, ak žalobca označil za žalovaného ministerstvo a nie ministra. K rovnakému záveru dospel aj Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 2 Sžo/72/2007 zo dňa 31.1.2008. Z uvedených dôvodov správny súd považoval námietku žalovaného o nedostatku jeho pasívnej legitimácie za neopodstatnenú. 26. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad rozsudok vo veci Lauko proti Slovenskej republike z 2.9.1998, č. sťažnosti 26138/95; vo veci Öztürk proti SRN z 21.2.1984, číslo sťažnosti 8544/79; vo veci Čanády proti Slovenskej republike zo 16.11.2004, č. sťažnosti 53371/99, atď.) vyplýva, že priestupky a správne delikty sú vecami trestného charakteru. Pre posúdenie otázky, či sa na účely Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.) protiprávne konanie kvalifikuje ako trestné, sú dôležité nasledovné kritériá: a) či text právnej normy definujúci protiprávne konanie patrí alebo nepatrí v právnom systéme príslušného štátu do trestného práva, b) či povaha protiprávneho konania, c) povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí príslušnej osobe. Význam vnútroštátnej kvalifikácie protiprávneho konania na trestné a správne delikty je iba relatívny. Faktormi väčšieho významu sú povaha protiprávneho konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorá hrozí príslušnej osobe. Povaha protiprávneho konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí, sú alternatívne a nie kumulatívne: na to, aby sa článok 6 Dohovoru aplikoval z dôvodu slov „trestné obvinenie“ stačí, aby predmetné protiprávne konanie bolo vo svojej podstate „trestné“ z pohľadu Dohovoru alebo aby zodpovednej osobe mohla byť uložená sankcia, ktorá pre svoju povahu a stupeň prísnosti patrí vo všeobecnosti do „trestnej“ sféry. Na základe toho konanie o priestupku zahŕňa rozhodovanie o „trestnom obvinení“ a preto sa naň vzťahuje článok 6 Dohovoru. 27. Konanie o disciplinárnom priestupku, ktorého výsledkom je aj preskúmavané rozhodnutie v predmetnej právnej veci, a ukladanie sankcie zaň, teda vychádza zo zásad trestnoprávnej úpravy, v zmysle ktorej aj v disciplinárnom trestaní má obvinený právo vedieť, za ktorý skutok sa mu sankcia ukladá, a preto vo výroku rozhodnutia by mal byť skutok uvedený určitým spôsobom tak, aby nemohol byť zameniteľný s iným skutkom (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sžo 255/2010 zo dňa 22.6.2011). 28. Výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, lebo sú v ňom určené konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania. Musí byť určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania. Pokiaľ aj zákonodarca výslovne v právnej norme neuvádza, že súčasťou výroku o uložení disciplinárneho opatrenia je uvedenie skutku (disciplinárneho priestupku), na základe ktorého sa účastníkovi disciplinárne opatrenie ukladá, je povinnosťou správneho orgánu uviesť skutok, ktorým sa účastník dopustil disciplinárneho priestupku. Takáto povinnosť správnemu orgánu vyplýva z obsahu právnej normy, keď zákonodarca v nej uvádza, že výrok obsahuje rozhodnutie o veci. V disciplinárnom konaní je predmetom konania posudzovanie disciplinárneho previnenia účastníka, ktorý sa ho dopustil na základe konania, resp. nečinnosťou a v prípade preukázania, že účastník sa dopustil disciplinárneho priestupku skutkom kladeným mu za vinu, správny orgán mu za takéto previnenie ukladá disciplinárne opatrenie, čo sa musí premietnuť aj do výroku rozhodnutia. Preto nie je možné považovať za súladné so zákonom, ak správny orgán vo výroku rozhodnutia len uvedie, že účastníkovi konania ukladá konkrétne disciplinárne opatrenie, keď z takéhoto výroku nie je zrejmý skutok, ktorým sa účastník dopustil disciplinárneho priestupku, za ktorý sa mu disciplinárne opatrenie ukladá. 29. Z uvedených dôvodov bolo povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa vo výroku rozhodnutia, ktorým uložil žalobcovi disciplinárne opatrenie (vylúčenie zo štúdia podľa § 72 ods. 2 písm. c/) zákona č. 131/2002 Z.z.), uviesť skutok, ktorým sa disciplinárneho priestupku dopustil z hľadiska miesta, času a spôsobu jeho spáchania, čo sa nestalo. Tento nedostatok neodstránil ani žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Neuvedenie presného popisu skutku vo výroku rozhodnutia treba považovať za formálny nedostatok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktorý má negatívny vplyv na jeho zákonnosť. 30. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte, musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. To možno zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na odlíšenie skutku od iných skutkov. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom treba odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak sú tieto náležitosti uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľnou časťou rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok možno vynútiť exekúciou (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 28/2007 zo dňa 6.3.2008, sp. zn. 3 Szd 9/2009 zo dňa 5.11.2009). Ak správny orgán neuviedol tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, podstatne porušil ustanovenie § 72 ods. 6 zákona č. 131/2002 Z.z. 31. V tomto štádiu konania sú rozhodnutia žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu nepreskúmateľné, pretože nie je z ich výroku zrejmé, akého skutku sa mal žalobca dopustiť s následkom vylúčenia z doktorandského štúdia. Vo výroku nie je uvedený ani právny predpis (prípadne vnútorný predpis), ktorý mal žalobca porušiť. Ani v odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňovej nie je uvedený popis skutku a presné znenie ustanovení vnútorných predpisov, ktorých porušenie žalobcovi kladú za vinu. V odôvodnení nie je bližšie špecifikované ani skoršie rozhodnutie č. PED 86/2016 D o podmienečnom vylúčení žalobcu zo štúdia, teda nie je špecifikované, za aký skutok bol žalobca podmienečne vylúčený, či sa žalobca osvedčil, či je rozhodnutie právoplatné, či malo vplyv na uloženie disciplinárneho opatrenia v podobe vylúčenia žalobcu zo štúdia v preskúmavanej veci. Aj tento nedostatok spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného. 32. Sumarizujúc správny súd uvádza, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a absenciu konkretizácie skutku disciplinárneho priestupku vo výroku rozhodnutia, čo je dôvodom na jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP. Rovnakou vadou trpí aj prvostupňové rozhodnutie, preto správny súd súčasne zrušil aj rozhodnutie správneho orgánu verejnej správy podľa § 191 ods. 3 písm. a/ v spojení s § 191 ods. 1 písm. d/ SSP a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 SSP). 33. Vzhľadom na uvedenú vadu rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov spôsobujúcu ich nezákonnosť sa správny súd už nezaoberal hmotnoprávnymi námietkami žalobcu, teda postavením doktoranda ako zamestnanca, jeho povinnosťou predložiť doklad o práceneschopnosti, dodržiavať liečebný režim, neprítomnosťou na mieste pobytu, ktoré sám označil, v čase kontroly, preskúmaním naplnenia znakov skutkovej podstaty disciplinárneho priestupku, a podobne. 34. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu § 191 ods. 6 SSP). 35. K návrhu žalovaného na zrušenie uznesenia č.k. 2S/132/2017-91 zo dňa 18.10.2017 o priznaní odkladného účinku správnej žalobe správny súd uvádza, že nezistil dôvody na jeho zrušenie vyplývajúce z § 189 SSP, teda v priebehu konania sa nepreukázalo, žeby naň neboli dané dôvody, resp. žeby dôvody odpadli. Dôvody uvedené žalovaným nepredstavujú zákonom predpokladané okolnosti na zrušenie uznesenia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok správnej žaloby zanikne právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (§ 186 ods. 2 SSP). 36. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 37. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).