Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4To/70/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201002 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1017201002.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Tibora Kubíka a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci proti obžalovanému G. V., stíhaného pre pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6T/4/2013 zo dňa 04.04.2017, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 27.júla 2017, takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. a/ Tr. por. z r u š u j e sa rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6T/4/2013 zo dňa 04.04.2017 v celom rozsahu. Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. sa vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava I bol obžalovaný G. V. uznaný vinným zo spáchania pokračovacieho prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že I. 09.04.2010 v čase okolo 10:00 hodiny obžalovaný G. V. uviedol do omylu F.. H. P. (t. č. nebohý) a to tým spôsobom, že po tom, ako ho pristavil v G. na križovatke ulíc I. - V. a požiadal ho, aby mu ukázal cestu k nemocnici na onkológiu na Š. ulicu, poškodený nastúpil do auta k obžalovanému, po čom z neho po 100 m vystúpili, kedy obžalovaný pod zámienkou, že jeho dobrý známy mal autohaváriu a potrebuje do hodiny zložiť zálohu na jeho operáciu, žiadal od poškodeného finančnú hotovosť vo výške X.XXX,- € s tým, že mu dá do zálohy finančnú hotovosť vo výške XX.XXX,- USD a následne po príchode manželky zraneného mu táto túto hotovosť vráti, poškodený vybral zo svojho účtu vedeného v K. banke a. s., G., v jej pobočke v G. na Q. námestí v čase o 10:15 hodine finančnú hotovosť vo výške X.XXX,- € a túto odovzdal obžalovanému, následne po telefonickom kontakte obžalovaného údajne s odťahovou službou, tento opätovne žiadal od poškodeného finančnú hotovosť vo výške X.XXX,- € na odťahovú službu a na iné výdavky, na čo poškodený vybral zo svojho účtu vedeného v N. sporiteľni, a. s., v jej pobočke v G. na Q. námestí v čase o 10:41 hodine finančnú hotovosť vo výške X.XXX,- €, ktorú vzápätí odovzdal obžalovanému, následne v mieste trvalého bydliska poškodeného v G. na G.Á. ulici číslo XX mu obžalovaný ukázal zálohu vo výške XX.XXX,- USD s tým, že požičané peniaze v celkovej výške X.XXX,- € mu vráti do 11:30 hodiny, čo sa však nestalo a poškodený po odchode obžalovaného zistil, že obžalovaný mu do zálohy odovzdal falošných XX,- USD, čím takto obžalovaný G. V. spôsobil poškodenému F.. H. P. v zastúpení F.. S. P. škodu vo výške X.XXX,- €, II. 07.07.2010 v čase okolo 12:30 hodiny v G. na O. ulici číslo XX na prízemí v izbe bytu číslo XX spoločným konaním s už odsúdenou N. Š. vylákal od poškodenej F.. Z. I. (t. č. nebohá) finančnú hotovosť vo výške X.XXX,- € a to tým spôsobom, že poškodenej uviedli, že tieto potrebujú na operáciu osoby, ktorá mala autonehodu, inak túto nebudú operovať, nakoľko uvedená osoba je cudzincom, pričom finančnú hotovosť vrátia ešte toho istého dňa, na čo im poškodená odovzdala finančnú hotovosť vo výške X.XXX,- €, pričom tieto finančnej prostriedky poškodenej nevrátili, čím takto spoločným konaním spôsobili poškodenej F.. Z. I. v zastúpení F.. M. H. škodu vo výške X.XXX,- €. Za to bol obžalovaný G. V. odsúdený podľa § 221 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j, § 38 ods. 3 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 2 roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bol výkon uloženého trestu podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 4 roky. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. bol obžalovanému uložený trest zákazu pobytu na území hlavného mesta SR Bratislavy na dobu 2 roky. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bol obžalovaný zaviazaný nahradiť škodu poškodenému F.. S. P. vo výške X.XXX,- euro. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. boli dedičia poškodenej Z. I. odkázaní s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil osobitným písomným podaním prostredníctvom obhajcu tak, že sa nestotožňuje s tým, že súd vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti zvoleného obhajcu. Takýmto postupom súdu bolo obžalovanému a jeho obhajcovi znemožnené právo na riadne konanie a zastupovanie a to pri zachovaní zákonnej lehoty na prípravu pojednávania. Ďalej namieta, že mu nebolo preukázané spáchanie žalovaných skutkov s tým, že v trestnom konaní sa vyskytujú viaceré dôvody, ktoré preukazujú jeho nevinu, respektíve zakladajú dôvodné pochybnosti o tom, že skutok sa stal tak, ako je uvedený v skutkovej vete obžaloby. Následne v písomných dôvodoch odvolania rozoberá jednotlivé dôkazy vykonané v konaní pred súdom so záverom, že navrhuje oslobodenie obžalovaného spod obžaloby. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 317 ods.1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť konania, ktoré im predchádzalo, pričom zistil, že podané odvolanie obžalovaného je dôvodné, avšak z iných dôvodov než uvádza vo svojom odvolaní. Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 321 ods. 1 písm. a/ Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby. Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec spravidla súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Podľa § 252 ods. 4 veta druhá Tr. por. ak nejde o prípad povinnej obhajoby a obžalovaný má obhajcu, možno vykonať hlavné pojednávanie v neprítomnosti obhajcu, len ak s tým obžalovaný súhlasí. Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal dňa 04.04.2017 hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného ako aj jeho zvoleného obhajcu, na ktorom bolo vykonávané dokazovanie a následne bol vyhlásený napadnutý rozsudok. Pokiaľ ide o vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného G. V., tak tu súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, nakoľko na takýto procesný postup boli splnené všetky zákonné podmienky vyžadované ustanovením § 252 ods. 2 Tr. por. Inak je tomu však v prípade obhajcu obžalovaného. Súd prvého stupňa vykonal hlavné pojednávanie aj v neprítomnosti obhajcu obžalovaného Z.. X. K. a to s poukazom na ustanovenie § 36 ods. 4 Tr. por. Okresný súd však opomenul, že vo vzťahu k tomuto ustanoveniu je špeciálnym ustanovením § 252 ods. 4 Tr. por., ktoré sa výslovne zaoberá možnosťami konania hlavného pojednávania v neprítomnosti obhajcu obžalovaného a to aj v prípadoch, v ktorých nejde o povinnú obhajobu. Podľa ustanovenia § 252 ods. 4 veta druhá Tr. por. možno v prípadoch v ktorých nejde o povinnú obhajobu zákonným spôsobom vykonať hlavné pojednávanie v neprítomnosti obhajcu iba vtedy, ak s tým obžalovaný súhlasí. Zo spisového materiálu a ani zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 04.04.2017 nevyplýva, že by obžalovaný G. V. výslovne súhlasil s konaním hlavného pojednávania v neprítomnosti svojho zvoleného obhajcu. Vzhľadom k uvedenému musí krajský súd konštatovať, že neboli splnené zákonné podmienky vyžadované ustanovením § 252 ods. 4 veta druhá Tr. por. na vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obhajcu obžalovaného a preto musel odvolací súd zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vrátiť vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. V ďalšom priebehu konania bude potrebné zopakovať dokazovanie vykonané na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.04.2017 a to v prítomnosti všetkých osôb, ktorých účasť na hlavnom pojednávaní Trestný poriadok vyžaduje. Nad rámec uvedeného krajský súd konštatuje, že postup obžalovaného, ako aj jeho obhajcu bol zjavne zameraný len na to, aby hlavné pojednávanie nariadené na deň 04.04.2017 nemohlo byť uskutočnené. Obžalovaný už v priebehu konania pred súdom viackrát účelovo menil obhajcu a nebolo to inak ani pred konaním hlavného pojednávania zo dňa 04.04.2017, keď si advokáta Z.. X. K. zvolil za svojho obhajcu iba deň pred konaním hlavného pojednávania. Vzhľadom k uvedenému by mal súd prvého stupňa zvážiť v ďalšom priebehu trestného konania aj postup podľa § 42 Tr. por. a ustanoviť vo veci náhradného obhajcu, pretože je pravdepodobným, že obžalovaný bude pokračovať v účelových zmenách v osobách zvolených obhajcov a tak mariť konanie hlavného pojednávania a skončenie veci. Pokiaľ ide o postup zvoleného obhajcu Z.. X. K. tak odvolací súd pripomína judikatúru Najvyššieho súdu SR (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 4/2010, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4To/2/2008 zo dňa 30.10.2008) podľa ktorej je vecou profesionálnej zodpovednosti obhajcu, či prevezme zastúpenie „na poslednú chvíľu“, pričom zo zodpovednosti obhajovaného za včasnú a okolnostiam prípadu primeranú voľbu obhajcu v žiadnom prípade nevyplýva povinnosť súdu prispôsobovať režim konania a jeho priebeh predstavám a požiadavkám obhajcu obvineného, aj keby obhajobu prevzal obhajca v sebe kratšej dobe. Čas potrebný na prípravu obhajoby, respektíve na samotný jej výkon treba zmerať od súdu k obhajcovi a v žiadnom prípade nie naopak. V zmysle uvedenej judikatúry je nutné hodnotiť postup obhajcu obžalovaného ako zjavne spolupracujúci na obštrukciách obžalovaného zmariť vykonanie hlavného pojednávania, nakoľko obhajca musel vedieť, že nedokáže poskytnúť obžalovanému adekvátnu právnu pomoc, keďže prevzal obhajobu len deň pred konaním hlavného pojednávania a nepoznal obsah spisu. Jeho postup bol preto neprofesionálny, nakoľko jeho jediným cieľom bolo len dosiahnutie odročenie hlavného pojednávania. Pokiaľ obhajca obžalovaného namietal, že u neho nebola zachovaná lehota na prípravu, tak mu nie je možné dať za pravdu. V súvislosti s lehotou na prípravu je podstatnou skutočnosť, že osoby uvedené v ustanovení § 247 ods. 1 Tr. por. majú lehotu na prípravu len vtedy, ak sa nariaďuje hlavné pojednávanie, teda len v prípadoch, ak sa má vykonať „prvé“ hlavné pojednávanie (pokiaľ sa tu hovorí o prvom, či druhom hlavnom pojednávaní je to len pre lepšiu orientáciu a pochopenie, nakoľko formálne podľa Trestného poriadku je hlavné pojednávanie vždy len jedno, ktoré sa môže konať vo viacerých pojednávacích dňoch). Ak „prvé“ hlavné pojednávanie bolo odročené, tak pri „druhom“ ako aj pri všetkých ďalších hlavných pojednávaniach (ako aj v prípadoch, keď nasleduje hlavné pojednávanie po zrušení prvostupňového rozsudku odvolacím súdom) už lehota na prípravu zákonom stanovená nie je a preto predseda senátu už ani nezisťuje, či bola alebo nebola lehota na prípravu zachovaná. Uvedené vyplýva z toho, že lehota na prípravu je uvedená vyslovene len v ustanovení § 247 ods. 1 Tr. por., ktoré je označené ako „nariadenie hlavného pojednávania“, avšak už nie aj v ustanovení § 277 Tr. por., ktoré sa týka odročenia hlavného pojednávania. Krajský súd uzatvára, že zistené obštrukcie obžalovaného a jeho obhajcu však nič nemenia na tom, že neboli splnené zákonné podmienky na vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti zvoleného obhajcu obžalovaného a preto bolo nutné rozhodnúť tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a to bez meritórneho preskúmania posudzovanej trestnej veci. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.