Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sa/56/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201055 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1017201055.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: B. G., narodený XX.XX.XXXX, štátny príslušník Sýrskej arabskej republiky, bez dokladu totožnosti, aktuálne Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpený Centrom právnej pomoci, kancelária Bratislava, Nám. Slobody 12, 810 05 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, Hrobákova 44, Bratislava, o správnej žalobe žalobcu vo veci zaistenia zo dňa 23.06.2017, podanej proti rozhodnutiu žalovaného č. PPZ-HCP-BA6-155-010/2017-AV zo dňa 07.06.2017, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a . Žalovanému sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Včas podanou žalobou zo dňa 23.06.2017, procesne podriadenou ust. § 226 ods. 1, 2 S.s.p., doručenou dňa 03.07.2017 (§ 71 ods. 2 S.s.p.) Krajskému súdu v Bratislave, ako súdu vecne a miestne príslušnému na konanie, sa postupom podľa ust. § 221 ods. 2 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného č.p. PPZ- HCP-BA6-155-010/2017-AV zo dňa 07.06.2017 a nariadenia jeho bezodkladného prepustenia zo zaistenia. Žalobca správnemu orgánu vytkol nedostatočné zistenie skutkového stavu, nesprávne právne posúdenie veci a jeho rozhodnutiu nepreskúmateľnosť a zmätočnosť. Právne svoje dôvody založil na porušení ust. § 32 ods. 1, § 46 a § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“ alebo „SP“), ust. § 88 ods. 1 pís. c/, ods. 2 a 4, § 89 ods.1 pís. a/ a b/ a § 90 ods. 1 pís. d/ zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov alebo ZoPC“) a na čl. 28 ods. 2 oddielu V Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013. Bázu porušenia základných princípov zákonnosti obmedzenia osobnej slobody nachádzal žalobca v rovine judikatúry všeobecných súdov i Ústavného súdu SR, a to v niekoľkých navzájom podmienených a prepojených líniách - účelnosti a efektívnosti zaistenia, nejednoznačnosti v určení štátu do ktorého má byť v zmysle Nariadenia č. 604/2013 prevezený a odovzdaný, nakoľko v rozhodnutí je uvedené, že „cudzinec je žiadateľom o azyl na území Bulharska a Rumunska“ a z toho prameniaca neistota je v rozpore s Nariadením č. 604/2013 i napr. rozsudkom sp. zn. 1Sža/31/2014, v ktorom NS SR zdôraznil nutnosť zabezpečenia aktuálnych správ o krajine, do ktorej má byť štátny príslušník tretej krajiny vrátený. Uviedol, že z napadnutého rozhodnutia nie je preukázané dostatočné zistenie skutkového stavu veci a toto pochybenie žalovaného môže mať za následok vrátenie žalobcu do krajiny, ktorá je pre neho aktuálne nebezpečná a to aj napriek tomu, že v čase podania žiadosti o poskytnutie medzinárodnej ochrany bola bezpečná. Vo vzťahu k druhému skutkovému žalobnému dôvodu, dĺžke doby zaistenia do 07.10.2017, poukázal na jej neprimeranosť a neodôvodnenie žiadnymi konkrétnymi dôvodmi a skutkovými okolnosťami prejednávanej veci. Na podporu svojich tvrdení dal do pozornosti rozhodnutie KS v Košiciach, sp.zn. 1Sp/20/2012, rozsudok NS SR sp.zn. 10Sza/4/2012 a sp.zn. 1SZa/4/2015. Vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu pokryl žalobca tiež neskúmanie a nevyhodnotenie možnosti uloženia miernejších donucovacích opatrení voči zaisteniu a odôvodnenie žalovaného o nemožnosti uloženia miernejšieho opatrenia iba odkazom na riziko jeho úteku, označil za príliš formalistické. 2. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý s odkazom na ust. § 225 ods. 1 S.s.p. žiadal žalobu ako oneskorene podanú odmietnuť, z dôvodu doručenia napadnutého rozhodnutia žalobcovi dňa 07.06.2017 a podania žaloby na prepravu dňa 23.06.2017, teda po uplynutí sedem dňovej zákonnej lehoty. 3. Žalobca k vyjadreniu žalovaného vyjadrenie nepodal. 4. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 S.s.p.) preskúmal vec postupom podľa druhého dielu štvrtej hlavy S.s.p. v rozsahu a medziach dôvodov podanej žaloby, keďže sa jednalo o vec podľa ust. § 107 ods. 1 pís. d/ S.s.p., nariadil vo veci pojednávanie. Predvolanie na pojednávanie určené na deň 13.07.2017 bolo z dôvodu dodržania lehoty zakotvenej v ust. § 228 S.s.p., právnemu zástupcovi žalobcu ako aj žalovanému doručené dňa 07.07.2017 mailom. Účastníci konania sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť vopred písomne ospravedlnili, preto súd v súlade s ust. § 114 S.s.p. vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti a nakoľko po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu dôvodov podanej žaloby dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, podľa ust. § 229 S.s.p. ju zamietol. 5. Napadnutým rozhodnutím zo dňa 07.06.2017 č. PPZ-HCP-BA6-155-010/2017-AV žalovaný z dôvodu existencie značného rizika úteku rozhodol podľa ust. § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov o zaistení žalobcu a jeho umiestnení do zariadenia Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, so stanovením dĺžky zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 07.10.2017. Rozhodnutie založil na slede skutkových okolností so začiatkom dňa 06.06.2017, keď bol žalobca na diaľničnom hraničnom prechode Čunovo - Rajka, v smere z územia Maďarska v osobnom motorovom vozidle kontrolovaný hliadkou Mobilnej jednotky Policajného zboru Bratislava a vyzvaný k preukázaniu totožnosti a oprávnenosti pobytu na území SR, podľa § 75 ods. 2 ZoPC. Žalobca uviedol, že je štátny príslušník Sýrskej arabskej republiky a nedisponuje žiadnym cestovným dokladom, na základe čoho bol toho istého dňa o 23.45 hod. predvedený podľa § 79 ods. 1 ZoPC pred správny orgán a lustráciami jeho osoby bolo zistené, že má pozitívny hit v systéme Eurodac, podľa ktorého je žiadateľom o azyl na území Bulharska a Rumunska, čo poskytuje predpoklad naplnenia podmienok jeho prevozu podľa Dublinského dohovoru. Táto skutočnosť bola dňa 07.06.2017 oznámená Dublinskému stredisku Migračného úradu Ministerstva vnútra SR, ktoré je príslušné na začatie konania vo veci prevozu žalobcu na územie iného členského štátu. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil žiadosťou žalobcu o udelenie azylu na území iného členského štátu a jeho následným opustením bez potrebného oprávnenia, na základe čoho bolo možné predpokladať značné riziko jeho úteku, čo bolo dôvodom začatia konania správneho orgánu vo veci zaistenia žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. c/ ZoPC na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa Dublinského dohovoru. Do pozornosti dal aj výzvu správneho orgánu na vyjadrenie žalobcu do zápisnice o vyjadrení účastníka konania pod č. PPZ-HCP-BA6-155-007/2017- AV zo dňa 07.06.2017, podľa § 22 ods. 1 SP, do ktorej žalobca uviedol spôsob akým pricestoval na územie členských štátov, uviedol že na území Rumunska a Bulharska požiadal o azyl a potom sa za pomoci inej osoby chcel dostať do Nemecka, kam sa chce dostať stále a ak by bol prepustený na slobodu tak by do Nemecka ušiel. Tiež mu bola daná možnosť vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia o zaistení v zmysle ust. § 120 ods. 7 ZoPC k podkladu i spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť doplnenie svojej výpovede, ktorú doplniť nechcel. Správny orgán uviedol, že skúmal aj možnosť uloženia menej závažného prostriedku, ktorým je oprávnený zabezpečiť prípravu a výkon prevozu žalobcu v zmysle Dublinského dohovoru a skonštatoval, že žalobca nespĺňa podmienky, za ktorých by mu mohla byť uložená povinnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a/ a b/ ZoPC z dôvodu, že sám do zápisnice o podaní vyjadrenia uviedol, že na území Slovenskej republiky nedisponuje žiadnym ubytovaním a túto povinnosť by nevedel splniť. V prípade žalobcu nevidel inú možnosť zabezpečiť prípravu alebo výkon jeho prevozu podľa Dublinského dohovoru v zmysle § 88 ods. 1 písm. c/ ZoPC ako formou zaistenia. Dĺžku doby zaistenia, ktorú § 88 ods. 4 ZoPC stanovuje na čas nevyhnutne potrebný, správny orgán predbežne ohraničil do 07.10.2017, za účelom vykonania všetkých úkonov potrebných na jeho odovzdanie do príslušného členského štátu podľa Dublinského dohovoru. Za jeden z dôvodov označil potrebu zaistenia dostupnosti žalobcu, ďalším prípravu a zabezpečenie akceptácie prevzatia zo strany zodpovedného členského štátu, ako aj samotnú prípravu prevozu, jeho technické, materiálne, ako aj personálne zabezpečenie. Žalovaný uviedol, že v prípade ak príslušný orgán, ktorým je Dublinské stredisko zistí, že nie je možný postup podľa Dublinského dohovoru, ihneď informuje správny orgán - zariadenie v ktorom je žalobca umiestnený a ten je následne zo zaistenia prepustený. Uzavrel, že žalobca je žiadateľom o udelenie azylu na území iného členského štátu, a v tomto prípade je jeho zaistenie pre potrebu zabezpečenia prípravy a následne výkonu prevozu podľa Dublinského dohovoru, plne v súlade s čl. 5 ods. 1 pís. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. 6. Podľa § 88 ods. 1 písm. b/, c/ zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia, na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku. 7. Podľa § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky. 8. Podľa ods. 3 cit. ust. podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie štátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny. Konanie podľa osobitného predpisu <http://www.zakonypreludi.sk/zz/2011-404> nie je zaistením štátneho príslušníka tretej krajiny dotknuté. 9. Podľa § 88 ods. 4 štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení. 10. Podľa § 88a ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a/ alebo písm. b/ a ktorý podal žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. 11. Podľa § 89 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona o pobyte cudzincov policajný útvar, ktorý koná vo veci zaistenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť hlásenia pobytu alebo zložiť peňažnú záruku. 12. Podľa § 90 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. 13. Podľa § 90 ods. 2 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov zariadenie je povinné prepustiť bez zbytočného odkladu zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny, 1. ak zanikol účel zaistenia, 2. na základe rozhodnutia súdu, 3. ak uplynula lehota zaistenia, 4. ak rozhodnutie o zaistení stratilo platnosť podľa § 88 ods. 9, 5. ak na základe rozhodnutia policajného útvaru zložil peňažnú záruku na účet Policajného zboru alebo ak policajný útvar rozhodol o uložení povinnosti podľa § 89 ods. 1 písm. a/, 6. ak policajný útvar, ktorý rozhodol o zaistení, vydá príkaz na prepustenie. 14. Podľa § 90 ods. 2 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov zariadenie je povinné skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. 15. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 16. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 17. Podľa § 221 ods. 2 S.s.p. žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu. 18. Podľa § 229 S.s.p. ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 19. Ku konštatovaniu žalovaného, že žalobca nepodal žalobu v zákonnej lehote ustanovenej § 225 ods. 1 S. s. p. súd odkazuje na ust. § 71 ods. 2 S. s. p., podľa ktorého ak žalobca pred podaním žaloby požiada Centrum právnej pomoci o ustanovenie advokáta podľa osobitného predpisu, od podania takejto žiadosti do právoplatného rozhodnutia o nej neplynú lehoty ustanovené na podanie žaloby na správny súd. Súd z administratívneho spisu zistil, že žalobca prevzal rozhodnutie žalovaného dňa 07.06.2017, Centrum právnej pomoci, Kanceláriu Bratislava požiadal o poskytnutie právnej pomoci dňa 09.06.2017, rozhodnutie o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci nadobudlo právoplatnosť dňa 22.06.2017 a správna žaloba bola podaná na poštovú prepravu dňa 23.06.2017, t. zn., že zo zákonnej lehoty na podanie správnej žaloby uplynul 1 deň, a preto táto bola podaná včas. 20. K procesným námietkam žalobcu, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu alebo správneho orgánu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak nebol nepoužitý správny právny predpis alebo ak síce správny právny predpis aplikovaný bol, nesprávne bol ale interpretovaný alebo ak zo správnych skutkových záverov boli vyvodené nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci správny orgán zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery, aplikoval správny právny predpis ako aj konkrétne hmotnoprávne ustanovenia zákona, namietanú vadu konania nemožno konštatovať. 21. K námietke nedostatočného zistenia skutočného stavu veci, súd uvádza, že správnemu orgánu nemožno vytknúť ani nedostatočné zistenie alebo zabezpečenie dôkazov alebo to, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z ním vykonaných úkonov nevyplynuli, ani inak nevyšli za jeho konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo že by v jeho hodnotení zistených skutočností bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho činnosti nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z príslušných ustanovení zákona alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. 22. Inštitút zaistenia cudzinca je zákonným titulom pre obmedzenie osobnej slobody jednotlivca, ktorá je ako základné ľudské právo zaručená (čl. 8 ods. 1, 2 Charty základných práv a slobôd). Podľa § 90 ods. 1 písm. d/ ZoPC, policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. Presnú dobu zaistenia účastníka konania nie je možné predbežne presne určiť. Dĺžka zaistenia závisí od množstva podstatných faktorov, medzi ktoré okrem iného patrí zdravotný stav účastníka konania, jeho spolupráca, ako aj komunikácia medzi štátnymi orgánmi Slovenskej republiky a ostatnými štátmi, ktorých sa nútený návrat účastníka konania týka, ako aj vybavenie všetkých náležitostí potrebných na riadne dodržanie postupu upraveného medzinárodnými dohodami, ktorých signatármi sú dotknuté krajiny. 23. Z výpovede žalobcu do zápisnice dňa 07.06.2017, spísanej o 10.00 hod. vyplýva, že zo Sýrie odišiel približne pred dvoma rokmi, pešo šiel do Turecka, kde bol 1 rok, odtiaľ išiel do Bulharska, kde ho policajti dali do tábora, v ktorom bol 7 mesiacov a kde mu zobrali odtlačky prstov, potom išiel autom do Rumunska, kde sa zdržal 3 dni a z toho 1 deň v tábore, kde mu tiež odobrali odtlačky prstov a kde aj požiadal o azyl. Z Rumunska išiel kamiónom do Maďarska, potom autom na Slovensko a chcel a stále sa chce dostať do Nemecka, kde chce žiť a pracovať, pričom uviedol že o azyl na Slovensku nežiada. 24. ÚPZC Medveďov na základe vyžiadania doručil súdu Rozhodnutie zo dňa 28.06.2017, ČAS: MU- DS-189-10/2017-DŽ, ID os. 066593, právoplatné dňa 29.06.2017, ktorým bolo rozhodnuté o odovzdaní cudzinca B. G., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Sýrska arabská republika, bez dokladu totožnosti, posledné miesto pobytu v Slovenskej republike Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, do Bulharskej republiky a to podľa § 46a ods. 4 zákona o azyle. V rozhodnutí žalovaný uviedol, že Dublinskému stredisku migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bola na základe vyjadrenia žalobcu doručená žiadosť o začatie konania podľa dublinského nariadenia, preverením daktyloskopických odtlačkov prstov žiadateľa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 603/2013 z 26. júna 2013 týkajúceho sa zriadenia systému EURODAC na porovnávame odtlačkov prstov pre účinné uplatňovanie dublinského nariadenia bola zistená zhoda, nakoľko žalobca dňa 16.08.2016 požiadal o udelenie azylu v Bulharskej republike a 03.06.2017 v Rumunsku, ktoré dňa 27.06.2017 písomne zamietlo prijať žiadateľa späť z dôvodu, že Bulharská republika je zodpovedná za preskúmanie jeho azylovej žiadosti. Dňa 15.06.2017 Bulharská republika podľa článku 18 ods. 1 písm. d/ dublinského nariadenia písomne akceptovala prijatie žalobcu späť. 25. V odôvodnení rozhodnutia Migračný úrad, dublinské stredisko MV SR uviedol, že z jeho skúseností Bulharská republika funguje ako plnohodnotný partner, je signatárom príslušných medzinárodných zmlúv a dohôd, z čoho jej vyplývajú rovnaké povinnosti ako ostatným členským štátom a je to členský štát, ktorého príslušný správny orgán potvrdil svoju zodpovednosť za posúdenie žiadosti o udelenie azylu žalobcu a vyslovil súhlas s jeho odovzdaním na svoje územie. Migračný úrad tiež v rozhodnutí uviedol, že sa vzhľadom na všeobecnú povinnosť členských štátov skúmať podmienky vo vzťahu ku všetkým krajinám, u ktorých vznikne pochybnosť o podmienkach s navrátenými žiadateľmi o azyl ako aj faktu, že právo Európskej únie zakazuje aplikáciu nevyvrátiteľnej domnienky, že členský štát, ktorý je na základe čl. 3 ods. 1 nariadenia (EÚ) 604/2013 určený ako zodpovedný automaticky dodržiava základné práva Európskej únie, zaoberal situáciou v azylových a detenčných zariadeniach v Bulharsku. Migračný úrad dôkladne prešetril, či podmienky v bulharských táboroch pre cudzincov ktorí sú v azylovom konaní, neindikujú neľudské či ponižujúce zaobchádzanie so žiadateľmi o azyl, nachádzajúcimi sa v Bulharsku, vrátane tých ktorí boli na základe vyššie spomenutého nariadenia vrátení na územie Bulharska. Tiež preveroval informácie, ktoré poskytuje Európsky azylový podporný úrad, ktorý podľa dostupných informácií EASO zintenzívnil podporu Bulharskej republike a taktiež preveroval aj aktuálne informácie od UNHCR. V tomto smere nezistil zo strany Bulharska žiadne pochybenia. 26. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia a podstatným pre posúdenie veci, či boli dané dôvody zaistenia zakotvené ust. § 88 ods.1 pís. c/ ZoPC. 27. Žalobca vo svojej žalobnej argumentácii namietol neodôvodnenie efektívnosti a účelnosti, dĺžky zaistenia, nutnosti aktuálnych správ o krajine, do ktorej má byť žalobca vrátený a nevyhodnotenie možnosti uloženia miernejších donucovacích opatrení. 28. Zo samotnej podstaty preskúmavacieho súdneho konania vyplýva, že administratívny spis je obrazom a výsledkom správneho konania, pretože dokladá priebeh a skutkový stav, ktorý tu bol v čase rozhodovania správneho orgánu. Zásadne pritom platí, že skutkové dôvody, o ktoré sa opiera správne rozhodnutie, musia byť podložené obsahom administratívneho spisu. Z administratívneho spisu i z citovaného vyjadrenia žalovaného je preukázané, že žalovaný neporušil ani svoju povinnosť neustále skúmať účel zaistenia a ani mu nemožno vytknúť pasivitu v jeho konaní s priamym dopadom na dĺžku trvania zaistenia, ako sa snaží prezentovať žalobca, ktorý na územie SR pricestoval bez CD a ktorý bol po kontrole hliadkou PZ Bratislava a predvedení v zmysle ust. § 79 ods. 1 ZoPC, na základe jeho vyjadrenia do zápisnice dňa 07.06.2017 lustrovaný s pozitívnym záznamom v systéme Eurodac, podľa ktorého je žiadateľom o udelenie azylu na území Bulharska a Rumunska. Kontaktovaním dublinského strediska v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.06. 2013, zabezpečením prípravy alebo výkonu odovzdania žalobcu s pozitívnym výsledkom akceptácie a spätného prijatia žalobcu v Bulharsku, kde prvýkrát požiadal o azyl je súčasne zodpovedaná otázka účelnosti zaistenia. Podstatou Dublinského nariadenia je totiž určenie kritérií a zodpovednosti niektorého zo štátov únie, kde štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti požiadala o udelenie azylu po prvýkrát a v prípade, že sa takáto osoba pohybuje počas konania po územiach iných krajín, je jeho úlohou zabezpečiť odovzdanie takejto osoby do prvotnej krajiny. V zmysle kapitoly III článku 7 odsek 2 Dublinského dohovoru členský štát, zodpovedný podľa kritérií stanovených v tejto kapitole sa určí podľa situácie existujúcej vtedy, keď žiadateľ po prvýkrát podal svoju žiadosť o medzinárodnú ochranu v členskom štáte, pričom je nespochybniteľné, že v preskúmavanej veci je touto krajinou Bulharská republika, v ktorej boli žalobcovi odobraté daktyloskopické odtlačky prstov, v ktorej dňa 16.08.2016 požiadal o azyl a na území ktorej sa mal počas azylovej procedúry zdržiavať, nemal jej územie opustiť a vycestovať na územie iného štátu únie bez príslušných oprávnení. 29. K naplneniu ďalšej podmienky zaistenia, existencie značného rizika úteku v zmysle § 88 ods. 1 písm. c/ ZoPC, súd uvádza, že počas prebiehajúcej azylovej procedúry, kedy žiadateľ o azyl nie je oprávnený sa pohybovať po iných krajinách únie, sa mal žalobca až do právoplatného rozhodnutia o jeho žiadosti zdržiavať v hostiteľskej krajine, čo nedodržal a nelegálne opustil územie krajiny, s cieľom dostať sa cez územie Rumunska a Slovenskej republiky do Nemecka. Jeho pobyt na území Slovenska teda treba považovať za neoprávnený v zmysle § 2 ods. 1 písm. f/ ZoPC a jeho nezaistením by hrozilo, že sa dobrovoľne nevráti do krajiny, ktorá je príslušná na jeho konanie o azylovej procedúre, ale bude sa pokúšať o pobyt v iných krajinách únie, čo svojím správaním aj osvedčil. V zmysle Dublinského nariadenia, ak je žiadateľ kontrolovaný v inom štáte únie a prebieha proces konania o jeho žiadosti, je povinnosťou tohto štátu takéhoto žiadateľa vrátiť späť do štátu, v ktorom požiadal o udelenie azylu a druhý štát je povinný ho prijať. Toto je aj prípad žalobcu, ktorý svojím správaním naplnil skutkovú podstatu rizika úteku, definovanú jednak v čl. 2 písm. n/ Nariadenia č. 604/2013, ako aj v § 88 ods. 2 ZoPC, a vzhľadom na jeho predchádzajúce správanie, a uvedenie do zápisnice dňa 07.06.2017, že jeho cieľovou krajinou je Nemecko a za každú cenu sa tam chce dostať, je naplnená aj dôvodná obava, že ujde opäť, resp. bude sa skrývať. Aj z daného vyplýva riziko jeho úteku a preto súd má za to, že za účelom zabezpečenia jeho návratu do štátu, kde prvotne požiadal o udelenie azylu, je nevyhnutné jeho zaistenie, čím je splnená aj namietaná podmienka nielen účelnosti, ale aj efektívnosti zaistenia. 30. Žiadny správny orgán a teda ani žalovaný nevie presne stanoviť čas potrebný na vykonanie úkonov a to z dôvodov, že nikto nevie v dobe, kedy sa rozhoduje o zaistení cudzinca presne uviesť dĺžku trvania jednotlivých úkonov. Každý prípad a teda aj vykonanie toho istého úkonu, je individuálny a z tohto dôvodu zákonodarca legislatívne upravil povinnosť správneho orgánu skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia (§ 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov) čo vyplýva aj z aktuálnej judikatúry ( napr. rozsudok NS SR sp.zn. 10SZa/11/2015 z 18. 09. 2015). Dĺžka doby zaistenia sa priamo odvíja od postupu štátnych orgánov tretích krajín, resp. členských krajín, zabezpečenia náhradného cestovného dokladu, alebo iného cestovného dokladu a ďalších listín vzťahujúcich sa na cudzinca, potrebných na jeho presun do krajiny v ktorej ako prvej požiadal o azyl, v tomto prípade do Bulharska. Dobu zaistenia žalovaný odôvodnil hypotézou na vec sa vzťahujúceho zákonného ustanovenia § 88 ods. 4 ZoPC a určil ju na štyri mesiace, do 07.10.2017, teda na dobu kratšiu, ako je týmto ustanovením ohraničená lehota šesť mesiacov, ktorá je potrebná na vykonanie všetkých vyššie uvedených úkonov, potrebných na zachovanie postupu podľa Dublinského nariadenia. Dĺžka zaistenia je v danom prípade orientačná, bola riadne odôvodnená a preto súd nezákonnosť rozhodnutia žalovaného v tomto smere nezistil. 31. Žalobca vo svojej žalobe žalovanému vytkol i ďalšie pochybenie (§ 81 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov), ktorým je že otázkou bezpečnostnej situácie v krajine, do ktorej má byť vrátený, sa vôbec nezaoberal. Súd uvádza, že žiadny zmluvný štát nevyhostí utečenca akýmkoľvek spôsobom alebo ho nevráti na hranice území, na ktorých by jeho život alebo jeho osobná sloboda boli ohrozené z dôvodov jeho rasy, náboženstva, národnosti, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo zastávania určitých politických názorov. Výhody tohto ustanovenia však nemôže požadovať štátny príslušník tretej krajiny, ktorého odôvodnene možno považovať za nebezpečného pre bezpečnosť štátu v ktorom sa nachádza, alebo ktorý po tom, čo bol právoplatným rozsudkom uznaný za vinného z osobitne závažného trestného činu, predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť tohto štátu. Členské štáty, ktoré uplatňujú dublinské nariadenie rešpektujú najmä zásadu nevyhostiteľnosti (non-refoulement) a vzájomne sa považujú za bezpečné krajiny pre štátnych príslušníkov tretích krajín. 32. Súd uvádza, že Bulharsko je krajinou, v ktorej nie je indikované neľudské či ponižujúce správania k žiadateľom o azyl a ani tu neboli zistené pochybenia v tomto smere. Podľa jeho názoru potreba zvýšeného záujmu o bezpečnostnú situáciu v krajine je významná v prípade vyhostenia cudzinca do krajiny pôvodu a nie do krajiny nachádzajúcej sa na európskom kontinente, naviac takej, ktorá je signatárom medzinárodných dohôd týkajúcich sa azylovej politiky. Preto z dôvodov vyššie uvedených súd nemohol pri svojom rozhodnutí o podanej žalobe zohľadniť ani tento žalobný dôvod. 33. Poslednou námietkou žalobcu, ktorú súd rovnako vyhodnotil ako nedôvodnú, bolo nedostatočné zistenie skutkového stavu v časti skúmania a vyhodnotenia možnosti uloženia miernejších donucovacích opatrení voči zaisteniu tzv. alternatív zaistenia. Správny orgán v tomto smere odkázal na výpoveď žalobcu do zápisnice č. PPZ-HCP-BA6-155-010/2017-AV dňa 07.06.2017, do ktorej uviedol, že nedisponuje finančnými prostriedkami a ani žiadnym ubytovaním na území SR a túto povinnosť by ani nevedel splniť. 34. Jedným z dôvodov zaistenia je potreba dosiahnutia dostupnosti účastníka, ďalším príprava a zabezpečenie akceptácie prevzatia zo strany zodpovedného členského štátu, ako aj samotná príprava prevozu, jeho technické, materiálne, ako aj personálne zabezpečenie. Z článku 28 odsek 2 Nariadenia Rady (ES) č. 604/2013 vyplýva, že členské štáty môžu dotknutú osobu zaistiť na účel zabezpečenia konania o odovzdaní na základe individuálneho posúdenia len vtedy, ak je zaistenie primeraným opatrením a nie je možné účinne uplatniť iné miernejšie alternatívne donucovanie opatrenia. Vzhľadom na neoprávnený vstup žalobcu na územie štátu únie, začatie konania, riziko úteku, absenciu možnosti ubytovania a získania finančných prostriedkov a účel zabezpečenia prípravy, výkonu prevozu a odovzdania žalobcu na územie Bulharskej republiky, v ktorej ako prvej krajine požiadal o udelenie azylu, bolo zaistenie žalobcu nevyhnutné a dôvody, ktoré by mohli dať základ pre aplikáciu miernejších donucovacích opatrení zo strany žalovaného by boli v tomto prípade neúčinné a naviac zistené neboli a preto nemohli byť v ani využité. 35. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 ako aj Správnym poriadkom. Žalovaný pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav veci v súlade s ust. § 32 Správneho poriadku, odôvodnenie rozhodnutia je dostatočne zrozumiteľné, obsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti podľa § 47 Správneho poriadku, ako aj uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia a je z neho zrejmé, akými úvahami bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a preto súd napadnuté rozhodnutie, podľa § 229 S.s.p. potvrdil. 36. O trovách žalobcu rozhodol v zmysle ust. § 167 S.s.p. s poukazom na výsledok konania, keď žalobca úspech v konaní nemal ani čiastočný. 37. Žalobcu, pre jeho zákonné oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. m/ a ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb.), na ich úhradu nezaviazal. Poučenie: Rozsudok krajského súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 S.s.p.). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenie (§ 446 ods. 2 písm. d/ S.s.p.). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak: a) sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440; b) sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol; c) smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu (§ 439 ods. 3 S.s.p.). Podľa § 440 S.s.p.: (1) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 S.s.p.). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 S.s.p.).