Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15CoP/1/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201257 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1017201257.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobkyne: B.. L. I. , narodená dňa XX.X.XXXX, bytom R., H. č. XX, zastúpená spoločnosťou ANDELOVÁ & Co., s. r. o., Bratislava, Seberíniho č. 1, IČO: 47 506 946, za ktorú koná JUDr. Ing. Jana Klokner Andelová, proti žalovanému: B.. D. I. , PhD., narodený dňa XX.X.XXXX, bytom H. R., D. č. XX/XX, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, s príslušenstvom, o návrhu žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 27. februára 2017, č.k. 44 Pc 14/2016-97, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 27. februára 2017, č.k. 44 Pc 14/2016-97, vo výrokoch I. až IV. z m e ň u j e tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a ; vo výroku V., ktorým rozhodol o náhrade trov konania, z r u š u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. V konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (strán sporu) po rozvode ich manželstva (ďalej len BSM) spolu s príslušenstvom súd prvej inštancie uznesením zo dňa 27.2.2017, č.k. 44 Pc 14/2016-97, vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a I. zriadil záložné právo k nehnuteľnosti vo vlastníctve B.. D. I., D.., narodeného dňa XX.X.XXXX, v podiele 1/1, vedenej pre okres E., Obec a katastrálne územie H. R. v LV č. XXXX ako byt č. X na 1. poschodí bytového domu so súpisným číslom XX postavený na parcele registra „C“ č. XXX/XX, v prospech B.. L. I., narodenej dňa XX.X.XXXX, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky z právoplatného súdneho rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III. v konaní vedenom pod sp.zn. 44 Pc 14/2016. II. Zriadil záložné právo k nehnuteľnosti vo vlastníctve B.. D. I., D.., narodeného dňa XX.X.XXXX, v podiele 1/3, vedenej pre okres E., Obec a katastrálne územie H. R. v LV č. XXXX ako parcela registra „C“ č. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, v prospech B.. L. I., narodenej dňa XX.X.XXXX, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky z právoplatného súdneho rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III. v konaní vedenom pod sp.zn. 44 Pc 14/2016. III. Zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve B.. D. I., D.., narodeného dňa XX.X.XXXX, v podiele 1/1, vedeným pre okres E., Obec a katastrálne územie H. R. v LV č. XXX ako parcela registra „C“ č. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parcela registra „C“ č. XXX/X - záhrady vo výmere XXX m2, parcela registra „C“ č. XXX/X - záhrady vo výmere XXX m2, parcela registra „C“ č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, v prospech B.. L. I., narodenej dňa XX.X.XXXX, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky z právoplatného súdneho rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III. v konaní vedenom pod sp.zn. 44 Pc 14/2016. IV. Zriadil záložné právo k nehnuteľnosti vo vlastníctve B.. D. I., D.., narodeného dňa XX.X.XXXX, v podiele 1/1, vedenej pre okres E., Obec a katastrálne územie H. R. v LV č. XXX ako parcela registra „C“ č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, v prospech B.. L. I., narodenej dňa XX.X.XXXX, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky z právoplatného súdneho rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III. v konaní vedenom pod sp.zn. 44 Pc 14/2016. V. Žalobkyni voči žalovanému v časti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2.1. Žalobkyňa návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela manželstvo dňa 14.10.2006, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 11.11.2013, č.k. 5 C 241/2011-362, ktorý vo výroku o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 6.12.2013. V predmetnom súdnom konaní sa domáha vyporiadania BSM, a síce finančných prostriedkov v sume 190.000,-- €, ktoré im boli zaplatené ako kúpna cena za nehnuteľnosti vedené v LV č. XXXX, č. XXXX pre Obec a katastrálne územie H. R., ktoré nehnuteľnosti predali a ktorú sumu jej doteraz žalovaný neuhradil. Rovnako jej neuhradil ani sumu 12.448,-- €, ktorú do manželstva vniesla a bola použitá na spoločnú vec patriacu do BSM. Má dôvodnú obavu, že exekúcia peňažnej pohľadávky, ktorá jej bude v konaní priznaná, bude ohrozená a uspokojenie jej peňažnej pohľadávky voči žalovanému bude zmarené. V máji 2011 žalovaný konal účelovo v snahe zbaviť ju majetku, keď nehnuteľnosti vedené v LV č. XXXX, XXXX pre Obec a katastrálne územie H. R. predal spoločnosti H.-K., s. r. o., H. R., ktorej bol jediným spoločníkom a konateľom, a jej nevydal ani časť kúpnej ceny za jej predaj, ale bezodkladne na to podal návrh na rozvod manželstva. Následne časť predmetných nehnuteľností spoločnosť H.-K., s. r. o., H. R., predala tretím osobám. V priebehu konania o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode vedeného Okresným súdom Pezinok pod sp.zn. 5 C 241/2011 žalovaný jej zablokoval prístup k finančným prostriedkom evidovaným na bankovom účte vedenom na meno žalovaného, z ktorého hradila aj potreby maloletej T. I., narodenej dňa X.XX.XXXX. Rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 21.4.2015, č.k. 12 P 290/2012-279, bola žalovanému uložená povinnosť prispievať na jej výživu (žalobkyne) sumou 150,-- € mesačne s účinnosťou 7.9.2012 do 6.12.2013; proti predmetnému rozsudku bolo podané odvolanie, o ktorom nie je rozhodnuté, čím sa oddialilo splnenie povinnosti žalovaným. Rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 11.11.2013, č.k. 5 C 241/2011-362, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.2.2014, č.k. 8 Co 26/2014-391, ktorý vo výroku o výživnom nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.5.2014, bola žalovanému uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej T. I. sumou 350,-- € mesačne a na tvorbu úspor sumou 400,-- € mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 10.7.2014, č.k. 11 P 307/2011-461, bola schválená rodičovská dohoda, v rámci ktorej sa žalovaný zaviazal uhrádzať výživné na maloletú T. I. počnúc dňom 27.12.2011 do 6.12.2013 sumou 350,-- € mesačne. V priebehu súdnych konaní ale účelovo prispieval na výživu maloletej T. sumou 100,-- € mesačne, ktorá nezodpovedala potrebám maloletej a ani pomerom jej otca. Bezodkladne po vydaní rozsudku Krajského súdu v Bratislave dňa 25.2.2014, č.k. 8 Co 26/2014-391, ktorým bol žalovaný zaviazaný na úhradu bežného výživného na maloletú T. sumou 350,-- € mesačne a na tvorbu úspor v sume 400,-- € mesačne, sa žalovaný postupne začal zbavovať svojho majetku a príjmov. Namiesto žalovaného novým spoločníkom a konateľom spoločnosti H.-K., s. r. o., H. R., sa stala matka žalovaného B.. G. I.; následne táto spoločnosť zmenila právnu formu na akciovú spoločnosť, pričom matka žalovaného B.. G. I. zostala predsedníčkou predstavenstva a otec žalovaného B.. C. I. sa stal členom dozornej rady; žalovaný oficiálne v spoločnosti nie je evidovaný. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 27.2.2014 bol žalovaný uznaný invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať pracovnú činnosť o 50 % pre rakovinu semenníkov, ktorou trpel od roku 2010, pričom v apríli 2011 podstúpil orchiektómiu (odstránenie semenníka) a následnú chemoterapiu. Počas celého uvedeného obdobia, ako aj po ňom, vykonával prácu na pozícii projektového manažéra v spoločnosti E. F., a.s., s priemerným čistým mesačným príjmom 3.258,-- €. Jeho ochorenie teda nebolo preukázateľne prekážkou pre plnohodnotný výkon dovtedajšej pracovnej činnosti. Až 3 roky po uvedenom operačnom zákroku a zhodou okolností 2 dni po vydaní rozsudku Krajského súdu v Bratislave dňa 25.2.2014, sp.zn. 8 Co 26/2014, o určení vyživovacej povinnosti žalovaného k maloletej T. I. bol žalovaný uznaný invalidným a následne na to dňa 31.5.2014 ukončil dohodou pracovný pomer so spoločnosťou E. F., a.s. Počnúc dňom 1.12.2014 sa zamestnal v spoločnosti Y. SK, s.r.o., na polovičný pracovný úväzok s minimálnou mzdou. Dňa 11.9.2014 podal žalovaný prvý návrh na zníženie výživného k maloletej T. I. zo sumy 350,-- € mesačne na sumu 150,-- € mesačne a zrušenia výživného na tvorbu úspor; konanie bolo vedené na Okresnom súde Bratislava V. pod sp.zn. 22 P 109/2014 a bolo zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu. Dňa 7.8.2015 podal žalovaný opätovne návrh na zníženie výživného k maloletej T. I. zo sumy 350,-- € mesačne na sumu 75,-- € mesačne a zrušenia výživného na tvorbu úspor; konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava V. pod sp.zn. 20 P 191/2015 a nie je ukončené. Počnúc dňom 16.9.2015 prestal žalovaný platiť výživné na tvorbu úspor k maloletej T. I. uložené mu právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 11.11.2013, č.k. 5 C 241/2011-362, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.2.2014, č.k. 8 Co 26/2014-391; v tejto súvislosti podala návrh na vykonanie exekúcie, o ktorom prebieha exekučné konanie vedené JUDr. Martinom Hermanovským pod sp.zn. EX 3210/2016 a bola vykonaná blokácia nehnuteľností vedených v LV č. XXXX, č. XXX, č. XXXX, č. XXX pre Obec a katastrálne územie H. R.. Žalovaný podal námietky, v ktorých žiada zastavenie exekúcie alebo odklad exekúcie z dôvodu, že pre invaliditu prišiel v roku 2014 o zamestnanie a v súčasnosti nedokáže prispievať na výživu maloletej sumou určenou exekučnými titulmi, nakoľko jeho mesačný príjem predstavuje sumu 690,-- € (invalidný dôchodok + príjem z polovičného pracovného úväzku). 2.2. Z uvedených skutočností má za to, že vo všetkých prípadoch, v ktorých sa doposiaľ domáhala voči žalovanému plnenia, sa žalovaný účelovými a vopred premyslenými krokmi pripravoval na stav, kedy by napriek právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu súdu nebol na plnenie povinný, na základe čoho sa za účelom zmarenia výkonu rozhodnutí vopred zbavil majetku. Účel ňou sledovaný (zabezpečenie jej pohľadávky, ktorej priznania sa domáha v predmetnom súdnom konaní) je možné dosiahnuť výlučne zabezpečovacím opatrením. Spolu s návrhom pripojila aj listinné dôkazy, na ktoré sa v návrhu odvoláva. 3.1. Súd prvej inštancie uznesenie odôvodnil ustanovením § 343 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 344, § 326 ods. l, ods. 2, § 329 ods. l veta prvá, ods. 2 C.s.p. Skutkovo dôvodil tým, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného sú spôsobilým predmetom zálohu, zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia slúži len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky a tento predpoklad bol splnený. Žalobkyňa svedčila skutočnosti odôvodňujúce obavu, že prípadná budúca exekúcia peňažnej pohľadávky priznaná v tomto súdnom konaní môže byť ohrozená a uspokojenie jej peňažnej pohľadávky voči žalovanému môže byť zmarené; zároveň osvedčila aj skutočnosť, že žalovaný sa postupne zbavuje svojho majetku v snahe vyhnúť sa svojim záväzkom jednak tým, že dňa 31.5.2011 na základe kúpnej zmluvy predal nehnuteľnosti vedené v LV č. XXXX, č. XXXX pre Obec a katastrálne územie H. R., ktoré patrili do BSM, spoločnosti H.-K., s. r. o., H. R., za kúpnu cenu 190.000,-- €, v ktorej bol žalovaný jediným spoločníkom a konateľom, následne na to podal návrh na rozvod manželstva so žalovanou, žalobkyni nevyplatil žiadnu časť z takto získanej kúpnej ceny. Po rozhodnutí Okresného súdu Pezinok rozsudkom zo dňa 11.11.2013, č.k. 5 C 241/2011-362, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.2.2014, č.k. 8 Co 26/2014-391, ktorým bolo manželstvo žalobkyne so žalovaným rozvedené a žalovanému bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej T. I., narodenej dňa X.XX.XXXX, sumou 350,-- € mesačne a na tvorbu úspor prispievať sumou 400,-- € mesačne, sa žalovaný začal zbavovať svojho majetku aj tým, že novým spoločníkom a konateľom v spoločnosti H.-K., s. r. o., H. R., sa od 13.4.2014 stala matka žalovaného, spoločnosť následne od 26.6.2015 zmenila právnu formu zo spoločnosti s ručením obmedzeným na akciovú spoločnosť a matka žalovaného zostala predsedníčkou predstavenstva a otec žalovaného sa stal členom dozornej rady. Počas konania o rozvod manželstva žalovaný vykonával prácu na pozícii projektového manažéra v spoločnosti E. F., a.s., s priemerným čistým mesačným príjmom 3.258,-- €, ale po rozhodnutí odvolacím súdom bol rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 27.2.2014 uznaný invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 50 %, následne v danej spoločnosti dňa 31.5.2014 ukončil pracovný pomer dohodou a od 1.12.2014 sa zamestnal v spoločnosti Y. SK s.r.o. na polovičný pracovný úväzok s minimálnou mzdou. V súčasnosti mesačný príjem žalovaného predstavuje sumu 690,-- € pozostávajúcu z invalidného dôchodku a z príjmu z pracovného úväzku. 3.2. O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobkyni úspešnej v celom rozsahu v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 4. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podal včas odvolanie žalovaný dôvodiac tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, rozhodnutie bolo vydané v rozpore s princípom právneho štátu a princípom právnej istoty. Nezakladaná sa na pravde tvrdenie žalobkyne v tom, že sa postupne zbavuje majetku, čo je preukázané priamo listinnými dôkazmi, ktoré mal súd prvej inštancie k dispozícii, konkrétne kúpnou zmluvou. Predaj sa uskutočnil v roku 2011 a sám nehnuteľnosti nepredal a ani ich sám predať nemohol, ale ich predali obaja, v tom čase manželia, tri roky pred rozvodom, na základe slobodnej vôle. De facto išlo o majetok jeho rodičov, čo bolo žalobkyni známe a čo súdu zámerne zatajila. Súd neuviedol žiadne relevantné dôvody, čím by mal preukázané, že sa postupne zbavuje majetku, aby sa vyhol záväzkom. Vychádzal len z textu žaloby o vyporiadanie BSM, v ktorej žalobkyňa neuviedla žiadny listinný dôkaz. Nepravdou je aj tvrdenie žalobkyne, že neplatí výživné na maloletú dcéru, čo preukazujú listinné dôkazy v spise. Doteraz sa nikdy nestalo, žeby žalobkyňa musela prispieť čo i len jediným eurom na náklady maloletej. Všetky náklady platil vždy len a výlučne on; do určenia výživného súdom platil pravidelne mesačne 150,-- €, po rozhodnutí súdu 350,-- € mesačne. Bolo tak aj v čase, keď v dôsledku konania žalobkyne prišiel o zamestnanie a stratil príjem. Napokon aj súd v napadnutom uznesení uvádza, že mu boli priamo žalobkyňou predložené listinné dôkazy, ktoré jasne preukazujú, že vždy platil celé výživné. Jediné, čo prestal platiť, bola tvorba úspor (ďalších 400,-- € mesačne). Až následkom ďalšieho konania žalobkyne, k čomu sa sama priznala, v januári 2017 nezaplatil jedno jediné výživné a momentálne (v čase podania odvolania) je v jednomesačnom omeškaní. V bode 18 napadnutého uznesenia v rozpore s povinnosťou objektivity a nezaujatosti sa uvádza (tendenčne) časť príbehu, ktoré samotnému súdu údajne vyplynuli z konania vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp.zn. 5 C 241/2011, ale neuvádza rozhodujúce skutočnosti, hoci sú aj v danom súdnom konaní písomne uvedené. Ak by ich súd naozaj prečítal a nielen bez overenia prebral argumentáciu žalobkyne, nemohol by ich opomenúť. Konkrétne uvádza, že dňa 31.5.2014 ukončil dohodou pracovný pomer, ale na skutočnosť, že sa tak stalo len preto, že zamestnávateľ nemal pre neho žiadne voľné pracovné miesto, ktoré by v zmysel § 55 ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce a stanoviska lekára pracovnej služby vyhovovalo jeho nepriaznivému zdravotnému stavu, už nebral ohľad. Ide pritom o rozhodujúcu skutočnosť jasne preukazujúcu účelovosť tvrdení žalobkyne a vyvracajúci množstvo krivých obvinení, ktorých sa žalobkyňa dopúšťa vo všetkých svojich podaniach. Zdôraznil, že o zamestnanie prišiel nedobrovoľne, ako jeden z dôsledkov konania žalobkyne. Vytýkal súdu prvej inštancie, že si listinné dôkazy riadne nepreštudoval, vo svojom odôvodnení len prebral úmyselné, zavádzajúce, tvrdenia žalobkyne, polopravdy, účelové lži, bez toho, aby ich overil čo len tými dôkazmi, ktoré predložila samotná žalobkyňa. Súd nerešpektoval ustanovenie § 329 ods. 2 C.s.p., pretože skutočný stav v čase vydania uznesenia je zrejmý zo spisu. Sama žalobkyňa je jeho dlžníčkou a nie naopak. Ak by súd naozaj čerpal informácie zo spisu Okresného súdu Pezinok sp.zn. 5 C 241/2011, vyplynul by mu z neho aj celkový obraz o situácii, ktorej je žaloba a aj podaný návrh na zabezpečovacie opatrenie súčasťou. Aj keď nie je predmetom tohto konania to, že žalobkyňa ho najprv svojím správaním pripravila o zdravie a takmer aj o život, potom ho pripravila o dcéru, ktorú fakticky mal vo svojej starostlivosti, cez zničenie zdravia ho následne pripravila o zamestnanie, dobrovoľne sa vzdala viac ako 13.000,-- € v hotovosti pravdepodobne v domnení, že tým mu poškodí, seba a jeho spolu pripravila o viac ako 35.000,-- €, len aby ho poškodila pri predaji nehnuteľnosti v BSM v roku 2016, viac ako evidentne sa dopustila krivého obvinenia, keď podala na neho účelové trestné oznámenie, aby nakoniec úmyselne zaviedla súdy a vymýšľala si jednoznačne fiktívne pohľadávky a nároky (o údajnom BSM, na ktoré si po rokoch spomenula), tvorbu úspor nazývala výživným, len aby exekúciou pripravila jeho a jeho novú rodinu ešte možno aj o bývanie. Súd bez znalosti týchto v spisoch zdokumentovaných skutočností nemôže objektívne a nestranne rozhodnúť ani o žalobe o vyporiadanie BSM. Je preukázané, že majetok v roku 2011 dobrovoľne sama žalobkyňa previedla spolu s ním; bezprostredne po tom nepodal návrh na rozvod manželstva, ale až vtedy, keď podstúpil chemoterapiu a prekonal liečbu rakoviny; nemohol predať nehnuteľnosti v majetku H.-K., s. r. o., tretím osobám, ako účelovo klame žalobkyňa, nakoľko v danej spoločnosti už nebol ani spoločníkom a ani štatutárom a v tejto súvislosti odkázal na výpis z obchodného registra. Dôvodil ďalej, že spoločnosť H.-K., s. r. o., v minulosti nikdy nebola zisková. V spisoch vedených na Okresnom súde Pezinok pod sp.zn. 5 C 241/2011, 11 P 307/2011, je jasne uvedené, že nikdy žalobkyni nezablokoval prístup k finančným prostriedkom na akomkoľvek účte a jediné, čo presne v zmysle predchádzajúcej dohody priamo so žalobkyňou zablokoval, bol prístup ku kreditnej karte; odvolaním sa proti rozhodnutiu sp.zn. 12 P 290/2012 nesledoval oddialenie splnenia povinnosti, ale výlučne dosiahnutie spravodlivosti, ktorú nová sudkyňa bez znalosti obsiahleho spisu nemohla vedieť zabezpečiť. Žalobkyňa zatajila skutočnosti súvisiace s dohodou o výške výživného do právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva, a síce že predmetom dohody bolo aj to, že žalobkyňa bude dodržiavať aspoň neprávoplatné rozhodnutie Okresného súdu Pezinok sp.zn. 5 C 241/2011 a maloletej T. umožní tráviť každý druhý víkend v jeho starostlivosti (otca) v prostredí, odkiaľ bola matkou vytrhnutá; sám svoju časť dohody dodržal, vyplatil celé výživné, ale ona stretávanie s maloletou mu neumožňuje. V spisoch je opakovane preukázaná skutočnosť, že napriek tomu, že žalobkyňa nikdy na maloletú neminula viac ako 119,-- € mesačne, ako aj sama súdu zdokumentovala, hradil všetky náklady na maloletú a dokonca sám dobrovoľne platil 150,-- € mesačne aj po tom, čo počas rozvodového konania dcérku matka uniesla z jeho starostlivosti. Nemohol sa „bezodkladne po vykonaní rozsudku Krajského súdu v Bratislave“ začať zbavovať príjmu rozhodnutím Sociálnej poisťovne o dva dni neskôr ako zámerne klame žalobkyňa, už len preto, že o ňom v tom čase ani nemohol vedieť. Nezačal sa ani zbavovať majetku, lebo majetku sa zbavila žalobkyňa spolu s ním dobrovoľne počas trvania manželstva a z dôvodu, že jednému z nich fakticky nepatril. O žiadny ďalší majetok, ktorý by mal akúkoľvek hodnotu, neprišiel odvtedy až do doby, kým na neho nesiahol exekútor na návrh žalobkyne. Jediným skutočným majetkom bola spoločná nehnuteľnosť v BSM, ktorú len z dôvodu nátlaku žalobkyne museli spoločne pod cenu predať v roku 2016 a o ktorom predaji žalobkyňa zámerne vo svojom návrhu mlčí. Vlastniť podiel v spoločnosti, ktorá nebola zisková, platiť všetky daňové licencie a náklady s tým spojené, nie je možné považovať za majetok, ktorý by mal hodnotu. Naviac od roku 2014 nemá s danou spoločnosťou nič spoločné. Žalobkyňa tiež účelovo klame ak tvrdí, že rakovinu mal dlho, už v roku 2010. Na tomto mieste pripomenul ľahko overiteľnú skutočnosť, že pri tej konkrétnej diagnóze, ktorú žalobkyňa s takým potešením uvádza, by už zrejme nebol na svete. Žalobkyňa zámerne zatajuje skutočnosť, že invalidita mu bola priznaná až rok spätne, preukázateľne bola informovaná nielen o fakte, že nedobrovoľne ukončil pracovný pomer u svojho zamestnávateľa, ale aj o tom, že Sociálna poisťovňa, zamestnávateľ, lekár zdravotnej služby zamestnávateľa, ale aj všetci jeho lekári (onkológ, internista, obvodný lekár) mu v čase pred priznaním invalidity odporúčali odísť zo zamestnania. Žalobkyňa vie, že úmyselne zavádza súd a zabezpečovacie opatrenie je úplne zbytočné, pretože majetok, ktorý sa mu snaží fakticky znehodnotiť, je len jeho strecha nad hlavou, v ktorej býva so svojou novou rodinou, je zaťažená ťarchami (v prospech Štátneho fondu rozvoja bývania, exekútora JUDr. Martina Hermanovského, ľudí, ktorí mu požičiavajú na živobytie). Žalobkyňa zámerne súdu zatajila, že zmarila predaj nehnuteľnosti, ktorá zostala v spoločnom BSM v roku 2013, ktorá by jej priamo priniesla cca 13.000,-- € v hotovosti; sama vedome po rozvode manželstva sa rozhodla nezaplatiť ani euro na hypotéku, ktorou nehnuteľnosť nadobudla, donútila ho prestať platiť hypotéku tak, aby si záložný veriteľ uplatnil svoje záložné právo. Len preto, aby ho pripravila o desaťtisíce eur ho donútila predať nehnuteľnosť pod cenu o takmer 20.000,-- € lacnejšie ako jej ponúkal kupec v roku 2013, a tým ich oboch obrala o viac ako 35.000,-- €; že mu dlží takmer 8.000,-- €. V záujme zbavenia sa dlhu, ktorý si sama dobrovoľne vytvorila, sa s najväčšou pravdepodobnosťou ešte v júli minulého roka dopustila trestného činu ohovárania podľa § 373 alebo trestného činu krivého obvinenia v zmysel § 345 Trestného zákona. V súdnych konaniach zostalo nepochybné, že napriek jeho ťažkej chorobe sa snažil príjem neznížiť. Uznesenie súdu prvej inštancie tak považuje za nedôvodné, neobjektívne a spravodlivosti brániace. Odvolaciemu súdu navrhol preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnuť. Na podporu svojho tvrdenia predložil súčasne listinné dôkazy, na ktoré sa v odvolaní odvolával. 5. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila. Osobitne nereagovala na tvrdenia žalovaného, ktoré vyvracajú jej dôvody uvádzané v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ku všetkým podstatným v odvolaní uvádzaným skutočnostiam, k mase BSM, k vloženým investíciám. 6. Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia pojednávania súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 324, § 326, § 329 ods. l, ods. 2, § 343, § 378 ods. l, § 379, § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.), ďalej len C.s.p.] a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 7. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď vec právne posúdil podľa ustanovení Civilného sporového poriadku v napadnutom uznesení uvedených. Aj nariadenie zabezpečovacieho opatrenia má charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi stranami sporu, a preto vyžaduje preukázanie a osvedčenie existencie hmotnoprávneho nároku medzi nimi, ohľadne ktorého majú byť dočasne upravené ich pomery, ako aj preukázanie naliehavej potreby úpravy právnych pomerov, keďže dočasná úprava je odôvodnená iba vtedy, ak existuje dôvodná obava, že jeho nenariadením sa podstatne zhorší právne postavenie žalobcu v spore. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami sporu a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi, keď zabezpečovacie opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní. Vydanie zabezpečovacieho opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej, úpravy pomerov, by bolo právo niektorej strany sporu ohrozené. V každom prípade je ale potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, že navrhované zabezpečovacie opatrenie je primerané, ako aj osvedčená obava, že exekúcia bude ohrozená. 8. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia teda súd poskytne oprávnenému dočasnú ochranu aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme zabezpečovacieho opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti strán sporu ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom období nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. 9. V konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno výlučne len na tom, kto ho navrhuje s tým, že smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby žalobca súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený zabezpečovacím opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdení toho, kto jeho nariadenie navrhuje, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, bez osvedčenia primeranosti, bez osvedčenia obavy, že exekúcia bude ohrozená. 10.1. V prejednávanej veci sa súd prvej inštancie dôsledne týmito zásadami neriadil, zo skutočností vyplývajúcich zo žalobkyňou predložených dôkazov vyvodil nesprávne závery a v podstate ich (len) prevzal z tvrdenia žalobkyne uvedeného v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorých závery ale nevyplývajú z ňou predložených dôkazov. Zostalo nepochybné, že v konaní vo veci samej sa žalobkyňa domáha vyporiadania BSM, ktorého masu tvorí (len) 190.000,-- € a vrátenia ňou vnesených investícií do manželstva v sume 12.448,-- €. Podstatou návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je to, že sa žalovaný postupne zbavuje svojho majetku, a tak uspokojenie jej nároku priznaného v budúcnosti rozsudkom o vyporiadaní BSM by mohlo byť zmarené, že účelovo zostal invalidným, že účelovo rozviazal pracovný pomer, a teda účelovým konaním sa postaral o výrazné trvalé zníženie svojho príjmu. Žalobkyňa ale neuviedla, akého konkrétneho majetku sa žalovaný postupne zbavuje. Totiž kúpnu zmluvu uzavreli obaja v roku 2011 za trvania manželstva a odvtedy žalobkyňa ani len netvrdila, žeby žalovaný hodlal nehnuteľnosti v jeho vlastníctve, resp. v podielovom spoluvlastníctve, vedené pre Obec a katastrálne územie H.l v LV č. XXXX, č. XXXX, č. XXX, č. XXX, predať a v tejto súvislosti už reálne vykonával úkony; nevyplýva to ani z obsahu spisu. Obavu, žeby exekúcia v prípade jej úspechu v konaní vo veci samej bola ohrozená, neosvedčila. Rovnako tiež neosvedčila, žeby zabezpečovacie opatrenie v ňou navrhovanom znení bolo primerané. Ako je uvedené vyššie zo žaloby vyplýva, že masu BSM tvoria (len) aktíva, a síce suma 190.000,-- €, z ktorej pri rovnosti podielov by v prípade úspechu jej prináležala suma 95.000,-- € a rovnako v prípade úspechu aj suma 12.448,-- €, ktorú podľa jej tvrdenia vniesla do manželstva. Žalobkyňa ani len netvrdila, a nevyplýva to ani z obsahu spisu, žeby hodnota bytu, hodnota podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, hodnota parciel registra „C“ ako záhrady, zastavané plochy a nádvoria, všetky nachádzajúce sa v zastavanom území obce, ku ktorým navrhla zriadiť v jej prospech záložné právo a aj sa tak napadnutým uznesením stalo, by bola rovnaká, resp. nevýrazne iná. Realizovanie práv a povinností uložených, dovolených, stranám sporu (a teda aj žalovanému) právnym predpisom v súdnych konaniach, existencia objektívnych skutočností spočívajúcich vo vážnom onkologickom ochorení žalovaného, jeho invalidita a z toho všetkého prameniaca povinnosť dodržiavať zdravotný, osobný, spoločenský, režim, vyplývajúci znížený príjem, nenapĺňa hypotézu ustanovenia § 343 C.s.p. 10.2. Bez povšimnutia nemožno ponechať ani to, že od roku 2016 nepretržite doteraz, a teda aj v čase podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie napadnutým uznesením, bol a je žalovaný obmedzený vo výkone svojho vlastníckeho práva vo vzťahu k daným nehnuteľnostiam, keď v rámci exekučného konania sa realizuje predaj daných nehnuteľností v prospech maloletej T. I., narodenej dňa X.XX.XXXX (exekučné konanie je vedené u súdneho exekútora JUDr. Martina Hermanovského pod sp.zn. Ex 3210/2016), ako to nepochybne vyplýva z listov vlastníctva č. XXXX, č. XXXX, č. XXX, č. XXX, vedených pre Obec a katastrálne územie H. R.. Žalobkyňa tvrdenia žalovaného v odvolaní ničím hodnoverným nevyvrátila. 10.3. Všetky tieto skutočnosti boli známe už súdu prvej inštancie pri rozhodovaní napadnutým uznesením, preukazovali objektívny stav existujúci v čase jeho rozhodovania, avšak z nich vyvodil nesprávne skutkové závery, a následne vec nesprávne právne posúdil. Zo spisu nevyplýva, a strany sporu ani len netvrdili, žeby po rozhodnutí súdu prvej inštancie napadnutým uznesením nastali také objektívne právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v žalobkyňou navrhnutom znení. 11. Nadväzne na všetko vyššie uvedené potom odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I. - IV., ktorými vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, zmenil a návrh zamietol (§ 388 C.s.p.) a ďalšími odvolacími dôvodmi žalovaného sa už nezaoberal. 12. Vecne nesprávne je uznesenie súdu prvej inštancie aj vo výroku V., ktorým rozhodol o náhrade trov konania. O návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd rozhodoval po začatí konania vo veci samej (nie v samostatnom súdnom konaní). V takomto prípade o nároku na náhradu trov konania v súvislosti s rozhodovaním o návrhu žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhodne súd prvej inštancie (vrátane trov odvolacieho konania) v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí (§ 396 ods. l C.s.p.; § 255 a nasl. C.s.p.). Nadväzne na uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku V., ktorým rozhodol o náhrade trov konania, zrušil ako rozhodnutie, ktoré nemalo byť vydané, keďže dôvody pre jeho vydanie neexistovali (§ 389 ods. l písm. d/ C.s.p.). 13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).