Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/158/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201351 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1017201351.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Európska vzdelávacia akadémia, n. o. v likvidácii, Nobelova 16, 836 14 Bratislava, IČO: 37 924 010, zastúpený: Advokátska kancelária Machová s.r.o., Sasinkova 886/16, 909 01 Skalica, IČO: 36 864 544, proti žalovaným: 1. Výskumná agentúra, Sliačska 1, 831 01 Bratislava, 2. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Stromová 1, 813 30 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21400279/S01 zo dňa 28.03.2014, Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č. 26130230007/Z01 zo dňa 28.03.2014 a Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č. 26130230007/Z02 zo dňa 28.03.2014, takto r o z h o d o l : Správny súd žalobu o d m i e t a. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Správnou žalobou podanou na tunajšom správnom súde dňa 09.08.2017 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21400279/S01 zo dňa 28.03.2014, Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č. 26130230007/Z01 zo dňa 28.03.2014 a Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č. 26130230007/Z02 zo dňa 28.03.2014 (ďalej aj ako „Správa“ a „Žiadosti“). Žalobca poukázal na skutočnosť, že Správa a Žiadosti navzájom právne aj fakticky neoddeliteľne súvisia, nakoľko v Správe je obsiahnutá identifikácia nezrovnalostí zistených žalovaným v 1. rade na základe bežného postupu a v Žiadostiach je obsiahnutá samotná povinnosť na plnenie uložená žalovaným v 1. rade žalobcovi (vrátiť časť nenávratného finančného príspevku z dôvodu zistenej nezrovnalosti). Vzhľadom na túto právnu aj faktickú neoddeliteľnosť oboch dokumentov možno tieto fakticky považovať za jediné rozhodnutie (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“). Napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 14.06.2017 prostredníctvom Okresného súdu Bratislava I, ako príloha k podaniu žalovaného v 1. rade v postavení účastníka konania, ktorým navrhoval svoje pristúpenie do konania č. k. 2K/44/2015. 2. Žalobca v žalobe uviedol, že vzájomný právny vzťah medzi ním a žalovanými je založený Zmluvou o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 014/2009/3.2/OPV, ITMS kód Projektu: 26130230007, zo dňa 11.12.2009, uzavretou medzi Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky v zastúpení Výskumná agentúra (predtým Agentúra ministerstva školstva SR pre štrukturálne fondy EÚ) v právnom postavení Poskytovateľa a Európskou vzdelávacou akadémiou, n.o. v právnom postavení Prijímateľa, spolu s jej prílohami, vrátane Všeobecných zmluvných podmienok k zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku („VZP“, definovaná zmluva a VZP sú ďalej súhrnne označované ako „Zmluva o NFP“). Uzavretiu Zmluvy o NFP predchádzal proces schvaľovania žiadosti žalobcu o poskytnutie príspevku a Zmluva o NFP bola uzavretá na základe schválenej žiadosti. Na základe uzavretej Zmluvy o NFP žalobca riadne realizoval aktivity projektu, ktorá bola predmetom Zmluvy o NFP. 3. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 14.06.2017 bol jeho likvidátorovi doručený ako príloha k inému súdnemu konaniu list „VEC: Správa o zistenej nezrovnalosti“ a list „VEC: Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov - nezaúčtovaná zálohová platba“ zo dňa 02.04.2014 (ďalej len „list“), prílohou ktorého je Správa o zistenej nezrovnalosti a Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov. Žalovaný v 1. rade žalobcovi listom uložil povinnosť vrátiť časť finančných prostriedkov, ktoré mu boli poskytnuté na základe Zmluvy o NFP, z dôvodu „podozrenia z nezrovnalosti“. Konkrétna suma, ktorú žalovaný v 1. rade žiadal zaplatiť, vyplývala z formulárov tvoriacich prílohy listu, kde bola uvedená celková suma 82.574,00 eur. Z obsahu listu a jeho príloh teda vyplýva, že žalovaný v 1. rade žiada od žalobcu zaplatenie sumy 82.574,00 eur s odôvodnením, že bežným postupom dospel k záveru, že existuje podozrenie z nezrovnalosti, z dôvodu ktorého mu určil povinnosť uhradiť sumu 82.574,00 eur. 4. Nakoľko vydaním Správy o zistenej nezrovnalosti a doručením Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov si žalovaný v 1. rade uplatnil nárok na peňažné plnenie s určením konkrétnej lehoty na plnenie a upozornením na právne následky, ktoré žalobcovi hrozia v prípade, ak v určenej lehote určenú sumu nezaplatí, žalobca zastával názor, že Správu spolu so Žiadosťami je potrebné považovať za rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré zásadným spôsobom zasahuje do jeho oprávnených záujmov. U žalovaného v 1. rade muselo prebiehať administratívne konanie, výsledkom ktorého bolo vydanie napadnutého rozhodnutia. Správu spolu so Žiadosťami je potrebné považovať za individuálny správny akt vydaný orgánom verejnej správy (žalovaným v 1. rade) v administratívnom konaní v rámci výkonu pôsobnosti žalovaného v 1. rade v oblasti verejnej správy (konkrétne v oblasti zabezpečovania procesov implementácie pomoci z európskych štrukturálnych a investičných fondov EÚ), ktorých obsah má autoritatívny vzťah k ich adresátovi, keďže napadnutým rozhodnutím mu bola uložená vykonateľná povinnosť na peňažné plnenie. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že Správu spolu so Žiadosťou nie je možné napadnúť opravným prostriedkom a príslušné právne predpisy mu neumožňujú dosiahnuť ich zrušenie ani zmenu inou ako súdnou cestou, pričom nemá k dispozícii iný právny prostriedok obrany a ochrany svojich subjektívnych práv a oprávnených záujmov, ako podanie správnej žaloby o preskúmanie ich zákonnosti podľa Správneho súdneho poriadku. Zastával názor, že preskúmanie ich zákonnosti nevylučuje žiadny osobitný predpis. Zároveň mal za to, že napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím orgánu verejnej správy podliehajúcim súdnemu prieskumu v zmysle § 6 Správneho súdneho poriadku. 5. Podľa názoru žalobcu došlo k podstatnému porušeniu zákonných ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, pretože zo strany žalovaných nebol upovedomený o tom, že ohľadom Projektu bola vykonaná nejaká kontrola. Najmä však nebol oboznámený s prípadnými zisteniami či závermi kontroly, ku ktorým by mohol zaujať stanovisko. Žalobca len vydedukoval, že administratívnym konaním, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, bola administratívna kontrola, resp. administratívne konanie predpokladané § 24c a nasl. zákona o eurofondoch. Mal za to, že ak by mu žalovaní umožnili vyjadriť sa k zisteniam uvedeným v Správe - vychádzajúc z povahy zistených nedostatkov, ktoré spočívajú v zrejmom nesprávnom právnom posúdení príslušných ustanovení Obchodného zákonníka - na základe jeho stanoviska ako kontrolovaného subjektu mohli prehodnotiť vydanie napadnutých rozhodnutí. Ďalej upriamil pozornosť správneho súdu na nedostatok zákonnej právomoci žalovaného v 1. rade na výkon postupu - predpokladanej administratívnej kontroly a na vydanie napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že zo Správy, Žiadosti aj listu explicitne nevyplýva, že bola vykonaná administratívna kontrola a kto ju vykonal a napadnuté rozhodnutie vydal žalovaný v 1. rade, pričom z obsahu uvedených dokumentov nevyplýva, že by konal v zastúpení žalovaného v 2. rade. V tejto súvislosti poukázal na znenie § 24c zákona o eurofondoch, ktorý ustanovuje, že orgánom oprávneným na vykonanie administratívnej kontroly je riadiaci orgán. Nakoľko z obsahu napadnutého rozhodnutia skutočnosť zastúpenia žiadnym spôsobom nevyplýva, platí, že žalovaný v 1. rade pri výkone predpokladanej administratívnej kontroly Projektu a vydaní napadnutého rozhodnutia konal vo vlastnom mene. Tým bol pri výkone administratívnej kontroly porušený § 24c zákona o eurofondoch. 6. Vo vzťahu k Zmluve o NFP žalobca konštatoval nezrozumiteľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, nakoľko z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, či boli v tomto smere vykonané nejaké dôkazy a ak áno, aké. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 12/2009 zo dňa 17.12.2009. Uviedol, že vo vzťahu k označeným porušeniam z napadnutého rozhodnutia absolútne nevyplýva, na akom skutkovom základe žalovaný v 1. rade ustálil predmetné porušenia, a teda nie je ani zrejmé, či boli v tejto otázke vykonané nejaké dôkazy a ak áno, aké. Ďalej namietal, že žalovaný v 1. rade v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absolútne opomenul otázku určenia výpočtu konkrétnej výšky finančnej korekcie a tiež otázku jej primeranosti. Z obsahu napadnutého rozhodnutia nie je možné zreteľne vysledovať, prečo a na základe akých podkladov bol prijatý záver o uložení finančnej korekcie v konkrétnej výške, a rovnako nie je možné vyrozumieť, čím žalovaný v 1. rade odôvodňuje primeranosť ukladanej sankcie. Úplne absentuje akékoľvek prepojenie výšky uloženej korekcie vo vzťahu k prípadnej závažnosti tvrdeného porušenia právnych predpisov, prípadne zmluvných ustanovení, k prípadným spôsobeným následkom, či hroziacej škode. Konštatoval, že napadnuté rozhodnutie tak jednoznačne trpí vadou nezrozumiteľnosti aj vadou nedostatku dôvodov a ako také je nepreskúmateľné. Žalovaný postupoval tak, že v odôvodnení svojho rozhodnutia iba zhrnul skutkové zistenia, zrekapituloval vývoj veci a rozhodol bez toho, aby svoje závery odôvodnil. Absencia uvedených úvah zakladá zjavnú nepreskúmateľnosť správneho rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. všetky uvedené skutočnosti ho viedli k záveru o tom, že napadnuté rozhodnutie je potrebné považovať za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a aj pre nedostatok dôvodov. II. 7. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k žalobe doručenom krajskému súdu dňa 19.10.2017 opísal chronologickú následnosť udalostí a dôrazne odmietol tvrdenia žalobcu o údajnom doručení napadnutých písomností až dňa 14.06.2017. Predmetné písomnosti boli preukázateľne doručené žalobcovi dňa 15.04.2014. K tvrdeniam žalobcu, že konal v rozpore s § 24d ods. 2 písm. b) a § 24e ods. 2 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 528/2008 Z. z.“) tým, že porušil zákonnú povinnosť riadiaceho orgánu oboznámiť žalobcu so závermi administratívnej kontroly, a že si nevyžiadal od žalobcu vyjadrenie k záverom kontroly uviedol, že nakoľko došlo k odstúpeniu od Zmluvy o NFP, celý uvádzaný postup pri vymáhaní vystavenej nezrovnalosti, ktorý uviedol žalobca v podanej žalobe, sa nemohol uplatniť, t. j. vyššie uvedené skutočnosti sú za danej okolnosti irelevantné. Nakoľko došlo k odstúpeniu od Zmluvy o NFP z dôvodu jej porušenia (t. j. podmienok poskytnutia NFP), s ktorým sa spája povinnosť žalobcu vrátiť NFP, žalovaný v 1. rade bol oprávnený vymáhať takto vystavenú nezrovnalosť iba prostredníctvom súdneho konania, ktoré do dnešného dňa nebolo začaté. Upriamil pozornosť na skutočnosť, že v rámci priebehu správneho alebo súdneho konania môže taktiež dôjsť k tomu, že sa nepotvrdia zistenia uvedené v Správe a Žiadosti, resp. bude vyvodený iný dôsledok. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že napadnutá Správa a Žiadosti majú len predbežný charakter a nemôžu zasahovať do práv a právom chránených záujmov, nakoľko tento zásah spôsobí až správne, resp. súdne rozhodnutie. Taktiež nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že nemal dostatok zákonnej právomoci na výkon administratívnej kontroly a na vydanie Správy a Žiadostí. Poukázal na ustanovenie § 7 ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z., podľa ktorého riadiaci orgán splnomocní vládou určený sprostredkovateľský orgán vykonávaním úloh. Nakoľko na základe „Splnomocnenia Agentúry Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky pre štrukturálne fondy EÚ ako sprostredkovateľského orgánu pod riadiacim orgánom na plnenie úloh Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky ako riadiaceho orgánu pre Operačný program Vzdelávanie“ zo dňa 30.11.2007 je žalovaný v 1. rade splnomocnený na plnenie úloh vyplývajúcich zo zákona č. 528/2008 Z. z., je oprávnený na vydanie napadnutej Správy a Žiadostí. 8. K námietke nedostatočného odôvodnenia Správy mal žalovaný v 1. rade za to, že Správa obsahuje dostatočné odôvodnenie zistených pochybení, nakoľko v popise nezrovnalosti, kde je jednoznačne definované, že žalobca je v likvidácii a nepokračuje v realizácii aktivít projektu. Zároveň je uvedené, že žalobca porušil Zmluvu o NFP tým, že vstúpil do likvidácie, a teda určite, jasne a zrozumiteľne definoval pochybenie žalobcu, na základe ktorého je tento povinný vrátiť finančné prostriedky. Zdôraznil, že Žiadosť v zmysle osobitného zákona č. 528/2008 Z. z. neurčuje povinné obsahové náležitosti Žiadosti, a preto tvrdenia žalobcu sú neopodstatnené a tiež nemajú vplyv na zákonnosť postupu žalovaného. V Správe absentuje právne vynútiteľný, vykonateľný výrok o povinnosti vrátiť finančné prostriedky. Finančné vyčíslenie nezrovnalosti a popis stavu riešenia nezrovnalosti ešte samo o sebe nezakladá povinnosť vrátiť finančné prostriedky. Žalovaný v 1. rade konštatoval, že žalobca si musel byť vedomý a uzavretím Zmluvy o NFP prejavil vôľu správať sa a dodržiavať pravidlá uvedené v zmluve. Žalobca porušil Zmluvu o NFP tým, že vstúpil do likvidácie, čo sa v zmysle čl. 9 bod 2.3 písm. k) považuje za podstatné porušenie Zmluvy o NFP zo strany žalobcu. V zmysle Zmluvy o NFP je povinný pravidelne predkladať monitorovacie správy, realizovať aktivity projektu v súlade so Zmluvou o NFP, preberať poštu, počas platnosti a účinnosti Zmluvy o NFP informovať žalovaného v 1. rade ohľadom akýchkoľvek podstatných skutočností, ktoré majú vplyv na realizáciu aktivít Projektu. Podľa názoru žalovaného v 1. rade žalobca flagrantne porušoval mnohé ustanovenia Zmluvy o NFP, ktoré sú definované ako podstatné porušenia Zmluvy o NFP, čím žalovanému v 1. rade vznikol dôvod na odstúpenie od Zmluvy o NFP. 9. Žalovaný v 1. rade sa taktiež nestotožnil so záverom žalobcu, že Správa a Žiadosti sú preskúmateľné a že by mali mať povahu rozhodnutia, ktoré by malo analogicky vychádzať z § 14 zákona č. 528/2008 Z. z., pokiaľ ide o náležitosti, odôvodnenie a možnosť podať riadny opravný prostriedok. Ak by súdy preskúmavali každé „kvázi rozhodnutie“ resp. dokument, ktorým boli identifikované porušenia pravidiel verejného obstarávania a ktorý obsahuje charakter uloženého postihu, vyplývajúci zo zákona č. 528/2008 Z. z., tak potom aplikácia § 27a ods. 5 a 6 cit. zákona stráca akýkoľvek význam. Správa neobsahuje, tak ako vo svojom vyjadrení uviedol žalobca, explicitné a autoritatívne stanovenie povinnosť vrátiť finančné prostriedky. V prípade, ak žalobca neuhradí sumu uvedenú v Žiadostiach, nezakladá to jej vynútiteľnosť. Žalovaný v 1. rade uviedol, že ako sprostredkovateľský orgán žalobcu iba vyzval na dobrovoľné vrátenie poskytnutého finančného príspevku. Vystavením a predložením Správy spolu so Žiadosťami nedošlo k uloženiu sankčnej povinnosti pre žalobcu, nakoľko povinnosť vrátiť poskytnutý NFP alebo jeho časť, v prípade zistených nezrovnalostí, vyplýva priamo zo Zmluvy o NFP. Dôrazne poukázal na skutočnosť, že žalobca sa v Zmluve o NFP jasne zaviazal, že strpí kontrolu/audit a že v prípade, že poruší ustanovenia právnych predpisov SR alebo ES a toto porušenie bude znamenať nezrovnalosť, vráti NFP alebo jeho časť. Postupoval len podľa ustanovení zákona č. 528/2008 Z. z. mal za to, že v predmetnom prípade nezačalo správne ani súdne konanie a nedošlo k vydaniu správneho či súdneho rozhodnutia. Správa a Žiadosti preto nie sú konečným rozhodnutím o povinnosti vrátiť poskytnutý príspevok, alebo jeho časť, týmto rozhodnutím je až správne alebo súdne rozhodnutie, proti ktorému bude možné uplatniť riadny opravný prostriedok alebo v prípade potreby preskúmať zákonnosť tohto rozhodnutia. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 4 Sžf/56/2015 zo dňa 08.06.2016, sp. zn. 1 Sžf/87/2015 zo dňa 14.02.2017) a na viaceré rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave. V závere svojho vyjadrenia uviedol, že je evidentné, že Správa a Žiadosti sú opatreniami predbežnej povahy, ktoré nemôžu mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, nie sú rozhodnutiami, a teda ich súdne preskúmanie je neprípustné. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti mal za to, že postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi, a preto navrhol, aby súd žalobu odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP. 10. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 10.10.2017, žiadal správnu žalobu odmietnuť ako neprípustnú v zmysle § 98 ods. 1 písm. g) SSP. Ani Správu ani Žiadosti nepovažuje za rozhodnutia, ktorými bolo v konečnom dôsledku zasiahnuté do práv a oprávnených záujmov žalobcu. Uviedol, že iba rozhodnutie podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. bude konečné, resp. rozhodnutie, voči ktorému bude prípustný riadny opravný prostriedok, a bude zaväzovať prijímateľa k vráteniu finančných prostriedkov. Postup vymáhania finančných prostriedkov do vydania tohto rozhodnutia má kvázi „dobrovoľný charakter“. Mal za to, že Správa ani Žiadosť nemajú povahu individuálnych správnych aktov, nemajú povahu rozhodnutí a ich preskúmanie a zákonnosť podlieha osobitnému právnemu režimu, režimu stanovenému predpismi Európskej únie a predpismi SR. Poukázal na skutočnosť, že v tomto štádiu sa ešte správne konanie nezačalo a nebolo vydané ani konečné správne rozhodnutie v zmysle § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. Taktiež nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že zo Správy a Žiadosti explicitne nevyplýva, že bola vykonaná administratívna kontrola a kto ju vykonal, nakoľko v zmysle § 7 ods. 3 a) zákona č. 528/2008 Z. z. ako riadiaci orgán dňa 30.11.2007 splnomocnil vládou určený sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom žalovaného v 1. rade na plnenie úloh žalovaného v 2. rade pre Operačný program Vzdelávanie. Poukázal na to, že uvedená skutočnosť je všeobecne známa a taktiež ju žalovaný v 1. rade uviedol na úvodnej strane Správy. Žalovaný v 2. rade bol tak plne oprávnený na výkon administratívnej kontroly a vydanie napadnutého rozhodnutia. Bol názoru, že odôvodnenie zistených pochybení v Správe je dostatočné. V popise nezrovnalostí je konkrétne uvedené dané pochybenie. Je zadefinované, že žalobca je v likvidácii, z čoho vyplýva, že nemôže pokračovať v realizácii projektu. Opätovne zdôraznil, že Správa a Žiadosť neboli vydané predčasne, naopak konanie žalobcu považoval za predčasné vo vzťahu k podaniu žaloby, nakoľko Správa a Žiadosti nie sú konečným rozhodnutím v zmysle správneho poriadku, sú vydané za účelom zdokumentovania nezrovnalosti, avšak autoritatívne neukladajú povinnosť k úhrade finančných prostriedkov, táto povinnosť vznikne až začatím konania podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. Správa ako aj Žiadosti sú úkonmi predbežnej a procesnej povahy, v rámci ktorých nie je záväzne určená výška vrátenia finančných prostriedkov. Uvedené akty nie sú rozhodnutiami správneho orgánu, ktoré podliehajú súdnemu prieskumu, nakoľko nezakladajú, nemenia ani nezrušujú oprávnenia ani povinnosti žalobcu a ani nimi nemôžu byť priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy a povinnosti fyzických alebo právnických osôb. III. 11. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci, primárne riešil otázku prípustnosti súdneho preskúmania žalobou napadnutej Správy o zistenej nezrovnalosti a Žiadostí o vrátenie finančných prostriedkov. 12. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 14. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. 15. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 17. Podľa § 7 písm. h) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis. 18. Podľa § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z. z., rozhodnutia vydané v konaní podľa tejto časti zákona nie sú preskúmateľné súdom. 19. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 20. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. IV. 21. Z obsahu súdneho spisu krajský súd zistil, že dňa 11.12.2009 uzatvoril žalobca so žalovaným v 1. rade, v zastúpení žalovaným v 2. rade, Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 014/2009/3.2/OPV na účely realizácie projektu: „Vzdelávanie zdravotne znevýhodnených osôb v informačných a komunikačných technológiách“, kód ITMS: 26130230007. 22. Dňa 27.03.2014 žalovaný v 1. rade vykonal administratívnu kontrolu projektu, pričom zistil, že žalobca vstúpil do likvidácie, čím porušil článok 9 bod 2.3. písm. k) Zmluvy o NFP a zároveň finančnú disciplínu podľa § 31 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Dňa 14.06.2017 bola likvidátorovi žalobcu doručená Správa o zistenej nezrovnalosti a tiež Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov - nezaúčtovaná zálohová platba zo dňa 28.03.2014. Žalovaný v 1. rade v sprievodnom liste uložil žalobcovi povinnosť vrátiť časť finančných prostriedkov poskytnutých žalobcovi na základe Zmluvy o NFP v lehote 50 kalendárnych dní odo dňa doručenia z dôvodu podozrenia z nezrovnalosti. Konkrétna suma, ktorú žalovaný v 1. rade žiadal zaplatiť, vyplýva z formulárov tvoriacich prílohy k listu, kde je v kolónkach „celková výška nezrovnalosti“ resp. „zostávajúca suma, ktorá má byť vrátená“ uvedená suma 82.574,00 eur. Správa o zistenej nezrovnalosti č. N21400279/S01 zo dňa 28.03.2014, Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov č. 26130230007/Z01 zo dňa 28.03.2014 a Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov č. 26130230007/Z02 zo dňa 28.03.2014 sú predmetom preskúmania v tomto konaní. 23. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základy správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie formálne označené, ani to, či pri jeho vydaní procesne postupoval orgán verejnej správy podľa zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní (správny poriadok) alebo podľa iného právneho predpisu. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu nemožno uplatniť. O takýto prípad v prejednávanej veci nejde, nakoľko právo na prostriedky z fondov Európskej únie nemožno podradiť pod žiadne zo základných práv a slobôd garantovaných druhou hlavou Ústavy SR, resp. Dohovorom o ľudských právach a základných slobodách. 24. Správny súd má za to, že administratívnu kontrolu postupu zadávania zákazky na poskytnutie služby po uzavretí zmluvy na predmet zákazky nemožno považovať za rozhodovací proces vo verejnej správe a výsledné materiály z vykonanej kontroly za rozhodnutia vydané v takomto konaní, keďže kontrolou sa len zisťuje súlad postupu kontrolovaného s ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní. 25. Konajúci súd v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveným v rozsudku sp. zn. 5Sžf/26/2012 zo dňa 29.11.2012 a v uznesení sp. zn. 4Sžf/56/2015 zo dňa 08.06.2016 dospel k názoru, že Správa o zistenej nezrovnalosti a Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov ako také nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože samé o sebe nepredstavujú zásah do práv a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu. 26. Podľa názoru tunajšieho súdu Správu a Žiadosti je nutné považovať za postup podľa § 27a ods. 4 zákona č. 528/2008 Z. z., teda za výzvu na dobrovoľné vrátenie časti poskytnutého príspevku. Ide o opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré samé o sebe nemajú za následok založenie, zmenu, zrušenie alebo deklaráciu práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu a ani sa ich priamo nedotýkajú. Toto štádium riešenia finančných nezrovnalostí slúži na prípadné mimosúdne vyrovnanie a vytvára žalobcovi ako prijímateľovi príspevku priestor na vyjednávanie, prípadne na dohodu o splátkach. Správa i Žiadosti sú vo svojej podstate len opatreniami predbežnej povahy, ktoré nemôžu mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, pretože právne postavenie žalobcu sa v ich dôsledku nemení. Slúžia ako podklad a zároveň podmienka pre ďalší postup riadiaceho orgánu, ktorý v prípade nevyhovenia výzve na dobrovoľné vrátenie príspevku začne voči žalobcovi správne konanie a uloží mu povinnosť vrátiť 1,5 násobok sumy uvedenej vo výzve. Správa ani Žiadosti teda nie sú konečnými autoritatívnymi rozhodnutiami správneho orgánu o právach a povinnostiach žalobcu v súvislosti so zisteným porušením pravidiel a postupov verejného obstarávania a vysporiadaním finančných vzťahov. Ich súdne preskúmanie na základe podanej správnej žaloby je preto neprípustné. 27. Je nesporné, že v Správe absentuje právne vynútiteľný výrok o povinnosti vrátiť finančné prostriedky. Skutočnosť, že došlo k finančnému vyčísleniu nezrovnalosti a jeho popisu samo o sebe ešte nezakladá povinnosť na strane žalobcu vrátiť finančné prostriedky. Správou ani Žiadosťami nebol žalobca zaviazaný k vráteniu finančných prostriedkov, ide len o písomnosť s informatívnym charakterom. Z obsahu spisu je okrem iného nesporné, že ku dňu podania žaloby nedošlo k vydaniu právoplatného rozhodnutia, resp. správneho rozhodnutia o vrátení finančných prostriedkov. 28. S ohľadom na uvedený záver sa správny súd nezaoberal námietkami žalobcu o nezákonnosti kontrolných zistení uvedených v Správe, pretože tieto je možné preskúmať až v prípadných neskorších štádiách procesu vyvodzovania dôsledkov zo zistených porušení zákona v postupe verejného obstarávateľa, ak boli, resp. budú na základe Správy vydané rozhodnutia s priamym dopadom na právne postavenie žalobcu. 29. Záverom súd považuje za potrebné uviesť, že právo žalobcu na poskytnutie prostriedkov z fondov Európskej únie, ktorého ochrany sa žalobca touto žalobou domáhal, nepatrí medzi základné ľudské práva a slobody, ktorých výpočet je obsiahnutý v druhej hlave Ústavy SR a Dohovore o ochrane základných práv a ľudských slobôd, a preto prejednávanú vec nie je možné posudzovať podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. Taktiež súd poukazuje na § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z. z., v zmysle ktorého sú rozhodnutia vydané správnymi orgánmi v správnom konaní podľa druhej časti zákona č. 528/2008 Z. z. vylúčené zo súdneho prieskumu (§ 7 písm. b) SSP). 30. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel správny súd k záveru, že neboli splnené podmienky na preskúmanie napadnutých opatrení v rámci správneho súdnictva, a preto žalobu ako neprípustnú podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol. 31. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. 32. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.